Mestská organizácia Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny, Godrova 3/b, 811 06 Bratislava 1, tel./fax: 07/5441 3968, 5441 3291

www.fns.uniba.sk/zp/mvszopk, www.seps.sk/zp/mvszopk; e-mail: mvszopk@internet.sk

Milí priatelia,

nie náhodou som v minulom čísle písal o svojich peripetiách s vybavovaním náhradnej vojenskej služby. Totiž: Už mám povolávací rozkaz a od prvého novembra som novým (ešte však neviem, či šťastným) strážcom mlyna. Tento úvodník sa teda dá brať aj ako akési predzápisky z mlyna, ktoré budem od budúceho m esiaca pravidelne písať. A nebudú to hocijaké zápisky, b udú to zápisky písa-né na starej babičkinej Underwoodke – čo však vo v ydaní iičiek neuvidíte, tak-že sa z toho bude môcť tešiť iba reda kcia, čiže Katka (alebo iba ja – starý for-malista).

Už som si bol kúpiť kapce, také normálne – dedinské, ešte neviem, kde zoženiem perinu – DUCHNU. Potom knižky, to je asi jediná vec, ktorú už mám viac-menej premyslenú, vezmem: Hrubú knižku biológie, nejaké filmové - teoretické, súborné dielo C. G. Junga, Kroniku techniky, trochu filozofie (Foucault, Strauss), Ana bázu od Perseho, Orlanda od Woolfovej, novučkého (ak stihne vyjsť) D ušeka a ešte čo bude po r uke.

Píšem zoznam vecí, aby som na nič nezabudol, do snehu snežnice, do dažďa dažďni... pršiplášť atď.

Čo som počul, tak s ovocím a zeleninou je to tam biedne (ne úrodná zem - studené pásmo), čiže zlatokopecká strava - fazuľa, slanina, káva? Najlepšie by bolo rozvrhnúť si týždenný jedálníček (tak mi to radila aj babička), napr.: pondelok - strukoviny, utorok - ryba, streda - cestoviny, štvrtok - špenát, pi atok - čo d om dal...

Zrejme si myslím, že keď na nič nezabudnem, tak budem le pšie znášať tamojšie podmienky. Pozorujem u seba snahu zabezp ečiť si čo najpohodlnejšie prežitie - aby všetko, čo mi prináša pr íjemné pocity, bolo po ruke. Bohužiaľ, práve Mária odchádza tr etieho novembra (čiže dva dni po mne) skoro na rok do Francúzska. Potom je tu ďalší problematický fenomén: Môj (sú)druh Peter Piatko (okrem súdruha Mao Ce Tunga, samozrejme). Doma m ôžem tisíckrát taktizovať, že budem tolerantný a nenechám sa ničím vyviesť z miery, na konkrétnom mieste, v konkrétnom čase to b ude vyzerať zrejme úplne inak. Možno, že najlepšia je filozofia Mohameda a hory, skrátka: O nič sa nesnažiť a hora k tebe príde sama. Lenže čo potom s takou horou pred mlynom???

A ešte: Vôbec to nevnímam ako experiment prežitia v prírod-ných podmienkach (keď mám polhodinku chôdze obchod, telefón, elektrinu a pod.), ale ako záležitosť hodnoty, či pocitu hodnoty, to znamená vyhľadávania vecí, ktoré majú príjemné farby. A život na mlyne ich pre mňa rozhodne má. Možno sa vám zdá, že sa príliš zaoberám sebou. Avšak, aj keď sa zaoberáme niečím iným, vn ímame to cez seba. Preto si treba najprv uvedomiť seba a potom pochopíme, cez aký filter vidíme svet. Ten môj najlepší by bol asi oranžový - taký jesenný. Preto mi je najviac ľúto, že okolo mlyna sú len ihličnaté lesy. A tak sa teším na zimu.

Takmer dva roky sme prežili na samote pri Lome nad Rimav icou, južne od Brezna. Keď sme obaja, rodení Bratislavč ania, doštudovali, šli sme naslepo hľadať chalupu na samote vhodnú na spôsob života, ktorý vo veľkomeste viac či menej nie je možný. (Finančne sme si to mohli dovoliť čiastočne vďaka prenajímanému bytu.) Začínal som ako mešťan, ktorý sa len s neistotou vie chopiť sekery, ale tuhá zima mu nedá na výber. Pomoc pri rekonštrukcii drevenice mi dodala zručnosti i skúsenosti. Potom, ako som sa p ohyboval po vidieckom prostredí, miestni ľudia si navykli, že tu chodí jeden neznalý života a na všetko so záujmom vypliešťa oči a kladie vŕtavé otázky, či už ide o ťažbu dreva, druhy sekier, robenie studní, chov zvierat, práce na poli s tradičnými zvieratami a náradím, stavba pece, domu...

Z našej polohy na hrebeni sa môžeme kochať východmi aj z ápadmi Slnka. Zopodiaľ máme za jasného počasia panorámu Ní zkych a Vysokých Tatier. Po vodu chodíme samozrejme von, na záchod tiež, najlepšie na obľúbené miesta v lesíku a s použitím machu, resp. snehu. Zo začiatku bol dostatok chuti vyskúšať rôzne tradičné metódy. V popolovom lúhu som pral, umýval zuby aj vlasy. Avšak málo som lúh riedil vodou, tak to nebolo šetrné ani pre šatstvo ani pre pokožku na hlave, ktorá ostala vyštípaná. Elektrinu sme používali len na svietenie. Neskôr pribudol magneťák, varná kanvica, počítač, radiátor, mobil. Je na niečo dobré mať skúsenosti o tom, aké je to žiť bez niektorých vymožeností a potom hľadať svoj osobný “ekologický quocient”. Postupne, ako sme začali riadnejšie pracovať, potreba “pohodlia” narastala. To by snáď tak nevadilo, pokiaľ by plody našej práce boli dostatočne užitočné.

Na jeseň chodili do okolitých ovocných sadov medvede, ale k nášmu stretnutiu nedošlo. V zime nám za chalupou chodil hl ucháň, na jar dudok. Aj z hluchánieho toku a jelenej ruje som kus zažil. Viacej sme sa skamarátili s hvie zdami a Mesiacom. Výnimočná bola možnosť sledovania postupnej premeny ročných o bdobí. Mohli sme odhaľovať rôzne tajomstvá, napr. ako mizne s uchá tráva pod novou, aké to je s malými mačiatkami a šteniatkami, čo robia motýle cez zimu... Na vlastnej koži sme sa učili, z akých mračien môže byť búrka. Chodieval som na internet do Čierneho Balogu k železničke. Odtiaľ som mal chtiac-nechtiac postarané o zaujímavé polnočné návraty domov. Niekedy v tme skoro ako vo vreci, inokedy za splnu a na bežkách. Od autobusu to máme 3 km, popri lese, hore-dolu terénom a občas cez medvedie stopy a trus. Hrdinka manželka tadiaľ chodí do práce (učí na ZŠ v Lome) denno-denne, v zime ešte za tmy. Prešli nám dve zimy, keď sme vst ávali do 10-15 stupňových mrazov. Raz som sa dlho lopot il s prekopávaním cestičky v snehu ku studničke a keď som chcel oned lho doniesť vodu, fujavica už všetky stopy po námahe zahladila. Zažili sme hlboký sneh, v ktorom aj bežky zlyhávali. ...A v lete k nám prišla svadba. Naša. Z pôvodne plánovanej neoficiálnej sa vykľula na 80-hosťovú! A kamaráti z Bratislavy došli s 3 kozlia tkami. Žiaľ sme si ich nenechali, pretože zatiaľ nemáme chuť starať sa o riadne hospodárstvo, ale len takto bývať a skombinovať to s modernou duševnou prácou.

Na Lome máme novú turistickú informačnú kanceláriu. Začína tu fungovať Slovenský Hucul klub. Zatiaľ máme vďaka grantom 6 huculských koní. Je báječné na nich chodiť; len tak bez sedla, a po potoku... dovtedy, kým ako začiatočník začnete cválať a pritom preletíte cez hlavu. Mal by sa t u vyvinúť polodivoký chov väčši eho stáda (cca 30 ks) a členovia klubu by jazdili so stádom voľne vypásajúcim rozľahlé pasienky v super prírode. (Kontakt pre pr ípadných záujemcov a otázky na tento článok je na mňa: mteplan@hotmail.com .)

Z neobvyklej myšlienky takéhoto bývania sa vyvinul plán na celý život. Uvidíme, ako nám pomôže presvedčenie, aby sa človek pokúsil zariadiť si život tak, že by mal aj dobrú prácu, aj dobré b ývanie. Kto raz skúsi takto žiť a tento spôsob bývania si ho získa, ťažko by šiel späť do Bratislavy. Samozrejme, užitočná a zaují-mavá práca je často dôležitejším kritériom ako vhodné prostredie na bývanie. No takéto prostredie je vhodnejšie na vnútorné pr ečistenie, človek môže začať ináč komunikovať s ľuďmi, zvieratami i rastlinami. Je pritom vnímavejší nielen k prírode, ale aj k nega-tívnym vplyvom mnohých faktorov našej takzvanej vyspelej civ ilizácie (mnohé reklamy, televízne programy, mnohí ubití a v zlom spôsobe života zacyklení ľudia). Náš život je o hľadaní rovnováhy. Tá vonkajšia (prostredie, práca, denný režim, strava, ekologické šetrenie) je podmienená tou vnútornou (stav mysle, vnútorný kľud, otvorené srdce). S týmto sme si tu mohli robiť väčšie upratovanie. Človeče, meň seba a tak prispe j k zmene spoločnosti. Všetkým d ržíme palce. Uvidíme, či nás to stiahne späť do Bratislavy, alebo si vybudujeme našu budúcnosť tu na vidieku.

Nech sa Vám darí, prajú

Vážené dámy, vážení páni,

už veľa rokov sa stretávame na kontrolných dňoch prípravy Prečerpávacej vodnej elektrárne (PVE) Ipeľ, pričom tieto Pokračujú stále tým istým smerom – k budovaniu PVE Ipeľ. Pritom existuje veľa dôvodov, ktoré hovoria proti budovaniu.

Tieto dôvody sa snažíme vymenovať v tomto liste.

Ako prvý uvádzame nesúhlas občanov Ďubákova s budovaním PVE Ipeľ, ktorý jednoznačne vyjadrili už v roku 1993 v dotazníku firmy Ekospol a je prízvukovaný každý rok na kontrolných dňoch starostkou obce a poslancami. Napriek tomuto nesúhlasu im boli v nasledujúcich rokoch ponúkané rôzne makety domov, plány pr esídlenia a podobne, dokonca svojvoľne na návrh investora bola vybratá lokalita Kokava nad Rimavi cou, kde bola lokalita zapracovaná do územno-plánovacej dokumentácie.

Druhým je likvidácia pôvodnej komunity, ktorá nie je vykorenená. Žije na svojej pôde a presídlením by stratila kontinuitu sp oločenstva vzťahov medzi ľuďmi, medzi ľuďmi a pôdou, medzi ľuď mi a prirodzeným prostredím, ktoré nie je antropogénne a neprirodzenou urbanizáciou príliš narušené a ktorá dokázala nadviazať na svoje tradície z minulosti, akou napríklad bolo založenie Urbárskej a pasienkovej spoločnosti, a oslavovaním niektorých kresťa nských sviatkov.

Tretím dôvodom je likvidácia prírodných hodnôt, ako ďalšie narušenie rázu doliny horného Ipľa. Patrí sem aj zlikvidovanie l okality rosičky okrúhlolistej v chránenom území Jasen ina.

Ďalej vedenie vysokonapäťových káblov pretína v ÚPD Ba nskobystrického kraja biokoridor nadregionálneho významu. Likvidácia a nepoužiteľnosť podzemných zásob vody v oblasti Ďubák ova. Vybudovanie kameňolomu kvôli násypovým hrádzam a zm enenie celkového krajinného rázu územia.

Štvrtým je kolízia záujmov medzi PVE Ipeľ a Vodárenskou nádržou Málinec, kde vlastne dochádza k pohybu obrovského množstva techniky nad zdrojom pitnej vody pre rozsiahle územie. Územia nad vodárenskými nádržami by mali byť naopak čo na jviac zalesnené.

Na záver si dovoľujeme vysloviť požiadavku, aby Občianske združenie Ďubákovo, keďže združuje občanov Ďubákova, bolo oficiálne pozývané na kontrolné dni prípravy PVE Ipeľ.

Požiadavky OZ Ďubákovo podporilo 21 MVO.

List ohľadom Prečerpávacej vodnej elektrárne Ipeľ sme spolu so starostkou obce Ďubákovo odovzdali riaditeľovi pre Stratégiu a Investície SE a.s. pánu Bodoríkovi dňa 6.9.2000 na kontrolnom dni prípravy PVE Ipeľ. List je písaný jednoducho, tak, aby mu aj ľudia v Ďubákove rozumeli.

Od zrušenia stavebnej uzávery a založenia Občianskeho zdr uženia v Ďubákove, nastalo veľa zmien v obci. Ľudia sa prebrali z uzáverovej letargie a pod arilo sa naštartovať rozvoj.

Prisťahovalo sa sem niekoľko mladých rodín, cirkevný spolok opravil a namaľoval kaplnku, obec dala do poriadku obecný úrad a spravila chodník do kultúrneho domu, bol dokončený vodovod, opravené cesty. Občianske združenie vybudovalo autobusovú č akáreň, opravilo niekoľko mostov včítane montáže zábradlí a zr ekonštruovalo drevenicu na polyfunkčnú komunitnú budovu. Bude sa tu schádzať mládež, dôchodcovia a organizovať rôzne kultúrne akcie.

V súčasnosti štyri rodiny čakajú prírastok, čo nie je na tak malú obec, akou je Ďubákovo, tak málo. Samotní občania reko nštruujú svoje príbytky, opravujú domy, z ktorých sú mnohé už oveľa krajšie.

Aby som len nechválil, trápi nás, napriek dokončenému vod ovodu, nedostatok vody v rezervoári počas sucha. Mnohé domy sú bez žúmp a zatiaľ nedostatočne je riešené odpadové hospodárstvo.

Čo sa týka Prečerpávacej vodnej elektrárne Ipeľ, podľ a pracovníkov elektrární, iba EIA by stála približne 25 miliónov Sk. Elektrárne na jej budovanie nemajú financie, ale chcú si udržať l okalitu do budúcnosti. Mnohé ich kroky však smerujú k vytvoreniu podmienok na budovanie PVE Ipeľ, a to zavedením PVE do rô znych koncepcií ÚPD Banskobystrického kraja, návrh presídlenia Ďubákova sa zapracováva do ÚPD Kokava nad Rimavicou.

Zmyslom listu nebolo určiť okruhy problémov, ktoré by bolo treba riešiť, ale upozorniť na dôvody, prečo by sa PVE Ipeľ n emala stavať.

Vážený pán predseda Vlády SR,

sme hlboko pobúrení tým, že ste sa ako najvyšší predstaviteľ našej krajiny nestretli s Jeho Svätosťou XIV. Dalajlámom počas jeho návštevy na Slove nsku.

Váš postoj nás však nielen pobúril, ale aj znepokojil. V súča snosti, keď Slovensko potrebuje ukázať svoju tolerantnú tvar a je dnoznačne sa prihlásiť k vízii otvorenej občianskej demokracie a slobody, Vy deklarujete svetu svoj hlboký nezáujem o človeka, ktorý je symbolom statočnosti, odhodlanosti a vytrvalosti v úsilí zachrániť pre tento svet ľudskosť, spravodlivosť a toleranciu.

Akú inú príležitosť chce nájsť Slovensko, aby mohlo celému svetu demonštrovať svoju úctu k ľudskosti a spravodlivosti? Čo je to za postoj voči človeku, ktorý zosobňuje nielen ideál bojovníka za národnú svojbytnosť a štátnosť porobeného mierumilovného národa, ale i hlbokú duchovnú obrodu ľudí tohto veku? Uved omujete si vôbec, že svojím nezáujmom ste vyjadrili nezáujem o genocídu národa so starodávnou kultúrou, postavenou n a zmierlivosti a vzájomnej láske všetkých živých bytosti? Že ste zatvorili oči pred dlhoročným porušovaním ľudských práv a potláčaním slobody vyznania úradmi komunistickej Čínskej ľudovej republ iky, ktorá už niekoľko desiatok rokov okupuje Tibet?

Mrzí nás, že kým v okolitých krajinách prijímajú tibetského duchovného vodcu na najvyššej úrovni, medzinárodnú povesť Slovenska museli miesto Vás zachraňovať rektor Univerzity K omenského, niektorí politici, osobnosti kultúrneho života a prostí občania. Vypočítavý a pragmaticky postoj, ovplyvnený vyhrážk ami komunistického režimu tu rozhodne nie je na mieste. Premá rnili sme ďalšiu príležitosť vyslať o sebe do sveta priaznivú správu.

Ako občania tohto štátu Vás preto žiadame, aby ste hodnotu ľudských ž ivotov kládli nad všetky ekonomické a politické záujmy, uskutočnili kroky, ktoré pomôžu ukončiť genocídu a poruš ovanie ľudských práv v Tibete, a začali pripravovať oficiálne p ozvanie Jeho Svätosti XIV. Dalajlámu na Slovensko.

V Poprade sa 20. 10. 2000 v rámci Stupavskej konferencie uskutočnilo stretnutie Ekofóra (36 ľudí z 20 EMVO) s ministrom ŽP László Miklósom a novým riaditeľom odboru pre styk s vere jnosťou Petrom Rainerom. Manažér Ekof óra v krátkosti zrekapituloval skúsenosti EMVO so spoluprácou s MŽP od spoločného stretnutia v Banskej Bystrici. EMVO definovali problematické oblasti (informácie, komunikácia, účasť na rozhodovaní), sporné otázky, ktoré stále rezonujú medzi MŽP a EMVO (národné parky, odpadový zákon, voda) a otvorili diskusiu o doplnení rámcovej dohody o spolupráci medzi MŽP a EMVO.

Minister informoval o problémoch s pripomienkovým procesom, pričom spomenul hlavne problém odpadového zákona, kde na MŽP SR doručili 1700 pripomienok - toto minister označil za dôvod zdržania prípravy zákona a podľa jeho názoru nebude možné takto postupovať vždy - treba nájsť iný model. Ďalej inform oval o novom personálnom obsadení MŽP a odboru pre styk s v erejnosťou, upozornil na pretrvávajúce problémy tohto oddelenia, ktoré by sa mali vyriešiť nástupom nového šéfa a koncepčným v edením odboru. Minister konštatoval, že keď na MŽP nesedí človek z EMVO, nefunguje tok informácií smerom od šéfov sekcií k EMVO a Ekofóru a keďže EMVO nenominovali svojho zástupcu, MŽP našlo osobu na tento post samo.

Diskusia o doplnení zmluvy: EMVO navrhli ministrovi prejsť doplnky k zmluve bod po bode. MŽP v zásade neodmieta dopln enie zmluvy, viaceré body navrhnuté EMVO sú však neprijateľné, pretože zasahujú do štatútu MŽP a MŽP ich naplnenie nevie a n emôže garantovať. Sporné body: hlavne vytvorenie finančného m echanizmu na podporu EMVO zo strany MŽP a účasť EMVO na kontrole činnosti MŽP (“EMVO nemôžu byť vetovacím orgánom MŽP ani suplovať najvyšší kontrolný úrad”). Dis kusia o konkrétnych bodoch zmluvy bude pokračovať na úrovni zástupcov Ekof óra a vedúceho odboru pre styk s verejnosťou a výstupy majú byť vypracované do 31.10.2000.

Otázka financovania ŽP a činnosti EMVO v tejto oblasti: E MVO kritizovali grantový program MŽP a jeho sumu 900 000 Sk (v porovnaní s inými rezortmi je to minimálna suma); navrhli viacero modelov, ako by MŽP mohlo zabezpečiť väčší prílev financií pre EMVO na konkrétne projekty ochrany a tvorby ŽP, environme ntálnu osvetu a výchovu; navrhli MŽP pomoc pri tlaku na štátny rozpočet, aby sa zvýšila suma pre rezort ŽP. Minister skonštatoval, že existujúce programy podpory EMVO zo strany MŽP sú dost atočné, aj keď ani on sám nie je spokojný so sumou, ktorú môžu rozdeliť, chce pridať peniaze hlavne na oblasti: odpady, voda, ovzdušie. Z diskusie vyplynulo, že neakceptuje iný možný pohľad EMVO na priority v ochrane prírody - minister tvrdí, že štátny rozpočet je na to, aby z neho boli financované štátne organizácie. Na toto tvrdenie reagovali EMVO (napr. A. St einer z ETP) tým, že štátny rozpočet je na to, aby bolo zabezpečené plnenie úloh štátu (plnenie kýmkoľvek). Minister nevidí možnosť zmeny fungovania Štátneho fondu ŽP tak ako EMVO, verejne zapochyboval o potr ebe vytvoriť grantový mechanizmus, v rámci ktorého by MŽP zo štátnych zdrojov podporovalo EMVO, grantový mechanizmus vidí len v možnosti zapojiť EMVO do riešenia stratégií MŽP, súhlasil s tým, že EMVO môžu donominovať zástupcov do rady zelených projektov.

Minister sa vyjadril k niektorým príkladom, ktoré EMVO uviedli ako príklady neefektívnych investícií: podľa neho je Env iromagazín dobrý časopis, Envirofilm je príkladom podujatia s do brým dopadom na verejnosť (ide o najdôležitejšie podujatie env ironmentálnej osvety v roku a MŽP ho bude podporovať), podpora ďalších troch odborných časopisov v oblasti ŽP je podľa ministra veľmi dôležitá a on považuje za svoju úlohu ud ržať ju.

Na návrh EMVO minister súhlasil so stretnutím na konkrétne sporné témy: TANAP, komunikácia s EMVO, odpady a voda - toto stretnutie sa uskutoční 16.11.2000.

Bioodpad tvorí podľa prieskumov v SR 30 – 45%-ný podiel tuhého komunálneho odpadu, teda odpadu z našich domácností, ulíc, podnikov. Sám osebe je bioodpad neškodný, ale jeho zmiešavaním s ostatnými druhmi odpadu prispievame k zvýšeniu škodlivých nekontrolovateľných reakcií na skládkach a spaľovniach (napr. na skládkach vzniká nebezpečný plyn – metán, pri pálení bioodpadu s obsahom chlóru unikajú vysokotoxické diox íny).

Zároveň musia občania a obce znášať rastúce poplatky za o dvoz a likvidáciu komunálneho odpadu. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa na jeseň často stretávame s neznesiteľným dusivým záp achom, ktorý vzniká pri spaľovaní bioodpadu zo záhrad.

Naopak vytriedením a kompostovaním bioodpadov môžeme ušetriť takmer polovicu z poplatkov za odvoz a likvidáciu zmesných odpadov a získať neškodným, prírodným procesom kvalitné hnoj ivo, ktoré zvýši úrodnosť a pr evzdušní pôdu.

Spoločnosť priateľov Zeme v snahe pomôcť ľuďom, obciam, mestám riešiť tento problém začala celoslovenskú “Kompostovaciu kampaň”. V rámci tejto kampane sa uskutoční od 6. do 12. n ovembra 2000 Týždeň kompostovacích aktivít.

Ak si nájdete trochu času a zapojíte sa do kampane, navrh ujeme vám niekoľko typov aktivít:

- rozniesť osvetové materiály o kompostovaní na miesta, kde je väčší pohyb ľudí a kde sa ľudia dlhší čas zdržujú,

- urobenie infostánkov (napr. s ukážkou záhradného drviča a plastového kompostéru, ktoré sa na túto príležitosť dajú požičať v predajniach zo z áhradnou technikou),

- prednášky na školách a pre verejnosť,

- výlep kompostovacích plagátov (školy, nástenky, vývesky, mestské výlepné plochy atď.),

- praktická ukážka výroby kompostovísk – my na to používame nevratné drevené palety, kompostoviská ponúknite ľuďom, šk olám, úradom... (o bezplatné kompostoviská je v Košiciach veľký záujem),

- osveta medzi obyvateľmi – tzv. “od domu k domu” má najväčšiu účinnosť, k tomu vhodné podporné hlásenia v miestnom rozhlase, poprípade list od starostu (ľudia to prijímajú vo väčšine veľmi dobre a dá sa im pritom veľa vecí vysve tliť),

- napíšte kompetentným na mestských/obecných úradoch a ži adajte ich o vybudovanie kompostárne na mestskú zeleň a bioodpad z domácností a živností, o podporný kompostovací program pre záhradkárov a rodinné domy, ktorý slúži na rozvoj domáceho kompostovania.

Ponúkame poradenskú pomoc, vypracovanie osvetových materiálov (pre verejnosť, školy), pomoc pri vypracovaní kompostov acieho programu pre domáce, komunitné a mestské kompostovanie; bezplatné poskytnutie osvetových brožúr, letákov a plagátov o kompostovaní; školenie pre poslancov mestského zastupiteľstva a komisie ŽP, s ktorými sa počíta pri intenzívnej osvete.

Kontakt: Spoločnosť priateľov Zeme, P.O.Box H-39, 040 01 Košice, tel./fax: 095/64 4 6107, e-mail: spz@changenet.sk.

30. 12. 1999 – prechod hraničného hrebeňa Bielych Karpát zo Star ého Hrozenkova do Strání, odchod zo St. Hrozenkova medzi 9.-10. hod., plánovaný príchod do Strání medzi 16.-18. hod.

31. 12. 1999 – výstup na Veľkú Javorinu, kde bude o 13. hod. stretnutie pri hraničnom kameni bratstva Čechov a Slovákov a mohyle – spomienke na Josefa Vavrouška; návrat do Strání, kde bude v reštaurácii Zámeček oslava konca starého a začiatku nov ého roku – polnoc privítame pri vatre v blízkosti hraničného pr echodu.

Vítaní sú všetci, ktorí chcú stráviť Silvestra 2000 a koniec t isícročia v netradičnom duchu, podporiť myšlienku česko-sloven-skej vzájomnosti a vzdať hold Josefovi Vavrouškovi (autorovi myšlienky tejto akcie), jeho dcére Petre a všetkým, ktorí prispeli či prispie vajú k naplňovaniu našich spoločných ideálov.

Ubytovanie vo viaclôžkový ch izbách alebo vo vlastných spacákoch za rozumné ceny. Občerstvenie a stravovanie zabezpečené. Prosíme záujemcov, aby sa ohlásili na MV, vrátane požiadaviek na ubytovanie, a to čo najskôr, lebo počet nocľahov je obmedzený.

Pohľad prvý

Cez leto som s dvoma ďalšími priateľmi, s ktorými ma zaviali pracovné povinnosti do Spojených štátov, navštívil jediný väčší kus prérie na celom americkom stredozápade – rezerváciu Neal Smith v štáte Iowa. Neskôr, keď sme sa vrátili domov, spolu s je dným z nich som v meste stretol známeho, ktorý sa nás pýtal, ako sme sa mali. “Bolo tam úžasne,” nadchýňal sa môj večne dobre naladený priateľ a farbisto začal opisovať zážitky z rezervácie. P ochvaľoval si všetko - od kvetov prérie počnúc, cez bohato vybav ené informačné centrum, plné bezplatných brožúrok a letákov, až po skutočnosť, že ho jeden kamarátsky ranger zobral džípom do odľahlejšej časti rezervácie, kde si mohol z bezprostrednej blí zkosti nafotiť čriedu pasúcich sa bizónov. “Hm, tak to bola fakt p aráda,” povedal pri rozlúčke s mierne skrývanou závisťou v hlase náš spoločný známy a odišiel.

Ani nie o týždeň, mňa a druhého priateľa-cestovateľa zastavil pri náhodnom stretnutí iný známy. Na obligátnu otázku, aká bola divočina v Amerike, chytil sa slova priateľ skeptik: “Bola to úplná katastrofa,” uviedol a vzápätí sa pustil do dlhého výkladu. “No len si to predstav. Najprv tam vyzabíjali miestnych Indiánov. Potom premenili prériu na kukuričné a obilné polia. Až v posledných dvadsiatich rokoch si uvedomili, že by zrejme bolo dobré zach ovať niečo tak neopakovateľné a vzácne ako je préria aj pre vlastné deti. Preto sa v tej rezervácii pracne pokúšajú zrekonštruovať pár hektárov pôvodného územia a teraz, keď sa im to konečne začína dariť, namiesto toho, aby to na nejakých 50 rokov pre verejnosť úplne uzavreli, vybudovali tam krížom-krážom cesty a veľké informačné stredisko. Ak si priplatíš, povozia ťa v džípe za bizónmi. No pochopíš to?,” ukončil otázkou priateľ a s významným pohľ adom sa zadíval na udiveného známeho. Známy ešte niečo spom enul o príjemne prežitých prázdninách v tichu rodičovskej chalupy za mestom a už bol aj preč.

Rozriešiť, kto mal v tomto príbehu pravdu, by bolo rovnako zložité, ako diskutovať o tom, či bolo skôr vajce alebo sliepka. Z príhody je však isté jedno – koľko ľudí, toľko pohľadov. Niekomu v prírode vyhovuje viac “bezpečnosť”, ktorou je povedzme možnosť bez rizika pozorovať či fotografovať veci, pohybovať sa v relatívne kontrolovanom teréne, kde je “čisto” a netreba sa predi erať cez kríky. Iný si zasa myslí, že príroda nie je len výkladnou skriňou, slúžiacou na oddych po pracovnom týždni unavenému človeku, ale že je živým organizmom, zabezpečujúcim kontinuitu existencie pre všetky bytosti. Zistiť, kto sa v takomto “spore” mýli a kto nie, je ťažké.

Ak by som však ja raz bol postavený do úlohy sudcu, ktorý by sa musel jednoznačne vysloviť, či je pre prírodu lepší princíp “kontroly” alebo princíp “divočiny”, rozhodol by som sa dať za pravdu vyznávačom druhého princípu. A ak by sa ma niekto spýtal prečo, odpovedal by som mu definíciou tzv. trvalo udržateľného života (TUŽ). Tá hovorí, že povinnosťou každej generácie je od ovzdať životné prostredie potomkom v stave, v akom ho prebrala od predkov. Koncept TUŽ teda hovorí o rovnakom stave. Nevraví nič o “vylepšeniach” prírody, nových turistických značkách, ubytovniach a zjazdovkách. Nevraví ani o rýchlejších terénnych vozoch pre strážcov prírody a o pokutových blokoch pre tých, ktorí t akýmito “vylepšeniami” pohŕdajú.

Žiť trvalo udržateľne je tak výzvou pre tých obdivuhodných jednotlivcov, ktorí majú radi prírodu a zároveň sa angažujú pri jej ochrane. Je výzvou, aby sa čo najskôr začali koncentrovať na SKUTOČNÉ problémy svojho prostredia. Všetkým takýmto vzá cnym ľuďom by malo ísť v prvom rade o to, aby napríklad popri spravodlivom boji za čistejší a menej hlučný kúsok lesa nezabúdali ani na to, že životné prostredie nie je len národný park, či rezerv ácia, ale VŠETKO okolo nás. Ak totiž zasvätíme svoj život ochrane len jednej malej čiastke nášho prostredia a zároveň budeme taktne prehliadať stúpajúci počet hypermarketov a fabrík všade dookola, pribúdajúci chlór vo vode z kohútika a vŕšiace sa odpady v sklá dkach za sídliskami, a ak sa k tomu budeme ešte tváriť, že čoraz teplejšie zimy a nepravidelnejšie zrážky sú výsledkom akéhosi n eosobného globálneho otepľovania alebo ozónovej diery, ktorú my nemôžeme nijako ovplyvniť, účet, ktorý vystavíme našim deťom, bude veľmi smutným čítaním...

Boli to presne dva roky, odkedy sme v Holandsku. V novinách sme sa dočítali, že vo vedľajšej dedine je biologická farma a na nej práve túto sobotu Deň otvorených dverí. Vedeli sme, že sa biol ogické potraviny v Holandsku predávajú, aj sme ich v supermarketoch kupovali, ale že máme pár kilometrov od domu biologickú farmu, to bolo pre nás veľké prekvapenie. Veľké a veľmi príjemné. Tak sme sa tam vybrali, s nádejou, že možno už konečne zistíme, ako sa dá pravidelne dostávať bi ologická zelenina.

Privítal nás asi 45 ročný muž, majiteľ farmy, ktorý nám poukazoval fotografie zo svojej farmy, rôzne druhy zeleniny, zasneženú záhradu, zber zemiakov. Potom nás previedol po svojej farme a ukázal nám, čo všetko sa tam nachádza. Farma má 1,5 ha a majiteľ na nej pestuje 39 druhov zeleniny bez používania chemických hnojív a postrekov. Jeho susedia farmári chovajú kone a ovce, takže ani oni mu jeho zeleninu “nepostrekujú”. Na hnojenie používa konský trus. Chová aj 60 sliepok, takže má aj zdravé vajíčka. Toto všetko predáva priamo na farme v malom obchodíku , doplnené plodinami iných biologických farmárov z okolia, pár druhmi dovážaného biologického tropického ovocia (banány, kivi, pomaranče, avokádo, citróny) a inými EKO produktmi, ako napr. cestoviny, konzervy, pivo, ovocné šťavy, keksíky a chemické prostriedky z EKO fabriky (čistiaci prostriedok na riad, na podlahy...). Má okolo 130 stálych zákazníkov, ktorým každý týždeň pripravuje “biol ogické balíčky” pozostávajúce z piatich druhov zeleniny a jedného druhu ovocia. Druh závisí od sezóny, množstvo od požiad avky zákazníka, možnosti sú rôzne. Od balíčka pre jednu osobu až po “balík” pre šesť osôb. My sme si vybrali balíček pre dve až tri osoby. Koľko to asi je zeleniny a ovocia? Kilo zemiakov, 4-6 m rkiev, 6 kusov červenej repy, asi kilová tekvica, dve hlávky šalátu (nie vždy je to samozrejme to isté). Ovocia je tiež asi kilo.

V okolitých dedinách a mestečkách má jedenásť spolupraco vníkov, ktorým roznáša balíčky a u nich si ich ľudia ďalej vyzdv ihujú. Po telefonickej dohode je možné doobjednať si vajíčka, u rčit ý druh zeleniny alebo niektorý z ostatných produktov ponúkaných v obchodíku. Raz za mesiac dodáva v balíčku aj malý časopis (je to vlastne obojstranne popísaný hárok papiera), kde informuje o novinkách zo svojej farmy, má tam zoznam produktov, zeleniny a ovocia, ktoré má akurát v ponuke v obchodíku, zopár receptov na spracovanie sezónnej zeleniny. Na konci mesiaca vám pribalí účet na zaplatenie. Samozrejme, môžete kupovať biologickú zeleninu aj v lepších supermarketoch, tak ako sme to aj my robili, tá je v šak väčšinou dovážaná ak nie z iných štátov (napríklad mrkva z T alianska), tak aspoň z druhého konca Holandska. Cenovo je biol ogická zelenina asi 2x drahšia ako “chemická”, ostatné produkty sú často drahšie aj 4x. Zelenina, ktorá sa predáva na biologickej f arme a my ju dostávame v balíčku, je oproti biologickej v superma rketoch lacnejšia asi o 25%. Ostatné produkty sa cenovo nelíšia.

Každú stredu a sobotu sa dá ísť na farmu pozrieť, ako a čo sa tam práve pestuje. Farmár vám rád poskytne informácie o vše tkom, čo vás zaujíma, poukazuje vám jednotlivé plodiny. Na farme pracuje sám, pomáha mu jeho manželka a syn, na sezónne práce (zber zemiakov a pod.) a prácu v obchodíku si n ajíma študentov.

Prečo ľudia kupujú biologickú zeleninu? Niektorým lepšie chutí, iní kvôli zdraviu a ostatní zo zásady. A prečo ju kupujeme my? Máme malú dcérku – takže pre jej zdravie. A máme aj svoje ideály a predstavy – vyjadrujeme tým svoj postoj k chemickým hnojivám, prevážaniu zeleniny cez pol sveta a aspoň troškou pr ispejeme k podpore miestnej výroby. A neposlednou výhodou pre mňa ako kuchárku je aj to, že na rozdiel od zeleniny v superma rketoch je čerstvá, zozbieraná v deň, kedy je vám doručená.

Objavením tejto biologickej farmy sa nám splnil náš malý sen mať každý deň niečo aspoň trošku zdravé na večeru. Keď sa poz erám, ako si moja dcérka napichuje na vidličku jeden kúsok par adajky za druhým, neprenasleduje ma pocit, že ju kŕmime chemik áliami. Teraz už len dúfame, že postavenie nejakej diaľnice alebo ďalšej štartovacej dráhy sa nenaplánuje práve krížom cez túto fa rmu, pretože tým by sme stratili ten náš kúsok zdravia a ekológie, ktorý máme.

Vyzývame vládu SR, aby sa zasadila o:

- okamžité prehodnotenie platného gen erálneho dopravného plánu Bratislavy s účasťou mimovládnych organizácií a čo najširšieho spektra odborníkov na dopravu, územné plánovanie, pamiatky a ekológiu,

- vypísanie súťaže na alternatívne generálne dopravné plány a a lternatívne koncepty územného plánu Bratislavy, ktoré vzídu z víťazného generelu,

- dočasné pozastavenie nižšie uvedených dopravných stavieb do schválenia nového generelu.

Vyzývame vládu SR, aby iniciovala demokratickejší stavebný zákon a zákon o spravodlivej náhrade pri vyvlastnení z nasledovných dôvodov:

Platný generálny dopravný plán Bratislavy aktualizovaný v r. 1994 je produktom myslenia 70. rokov neberúceho do úvahy ľu dské hodnoty, ochranu životného prostredia, pamiatok, vlastníctva a ľudských práv. Ako občania demokratického štátu sa dovolávame práva ovplyvňovať smerovanie investícií do stavieb, ktoré výra znou mierou zhoršujú životné prostredie v meste, naviac ak ide o investície z hľadiska dopravného neopodstatnené a nekoncepčné a v priamom dôsledku aj ekonomicky vysoko neefektívne . Mesto plní v prvom rade obytnú funkciu, nie funkciu tranzitu medzinárodnej kamiónovej dopravy. Považujeme za neprijateľné, aby sa dôsledky predchádzajúcej chybnej dopravnej politiky (redukcia hromadnej dopravy, podpora individuálnej dopravy) riešili ďalšou ranou životnému prostrediu, zabetónovaním ďalšej zelene s n ásledným dopadom na vysušovanie, znečisťovanie vodných zdr ojov, zmenu mikroklímy. Pri projektovaní prevláda jednostranné technokratické presadzovanie dopravných záujmov bez akéhokoľvek zohľadňovania pripomienok občanov a pripomienok štátnych orgánov iných rezortov.

Namiesto obchvatu mesta sa v Bratislave rieši prieťah takmer cez stred mesta (dve z navrhovaných komunikácií idú po okraji Starého Mesta, jedna priamo cez Staré Mesto). Sľuby o neskoršom budovaní tzv. nultého okruhu na okraji veľkej Bratislavy sa zdajú byť nereálne pri uvedomení si finančnej situácie čoraz viac zadĺženého mesta a čiastok, ktoré by už len výstavba vyššie uvedených stavieb stála.

Naše výhrady k pripravovaným dopravným stavbám:

1. Diaľničný tunel SITINY = diaľnica v intraviláne. Prip omienky občanov týkajúce sa predĺženia tunela na južnom portáli neboli zohľadnené a ani napriek odporúčaniam MŽP SR a záv erečného stanoviska EIA nebola naprojektovaná žiadna protihluk ová ochrana pre obyvateľov ulíc Habánsky mlyn, Senická a Mart inengova. Na severnom portáli pri SAV je naprojektované zastrešenie v dĺžke cca 200 m, ale na to isté z druhej strany tunela peni aze nie sú (tam bývajú len ľudia). Slovenská správa ciest sa odv olala proti podmienke vyprojektovania základov pre ľahké alebo ťažké zastrešenie, ktoré bolo podmienkou vydania územného ro zhodnutia. Je otázne, či možno považovať diaľnicu pre TIR vedenú priamo cez mesto za ekologicky čistú stavbu, keď územie Brat islavy je podľa Vyhlášky MŽP SR č. 112/1993 Z.z. zaradené do zoznamu zaťažených území vyžadujúcich osobitnú ochranu ovzdušia.

Vyzývame vládu, ktorú sme si zvolili, aby zastavila vynakladanie našich spoločných investícií prostredníctvom servisnej org anizácie Slovenskej správy ciest š.p. na diaľnicu pre tranzitnú k amiónovú dopravu, ktorá ide hranicou Starého Mesta, bez prekrytia diaľnice v úsekoch dotyku s obytnými d omami.

Obyvatelia Patrónky už 10 rokov (po dostavaní mosta Lafranconi) trpia exhalátmi a hlukom z kamiónov, ktoré im 24 hodín denne prechádzajú popod ich okná a dúfajú, že sa situácia zmení k lepšiemu po dostavbe tunela Sitiny.

2. Severná tangenta je neprijateľnou z hľadiska búrania hi storických štvrtí starej Bratislavy (eklekticko-secesná zástavba z konca 19. a začiatku 20. storočia, ktorá je súčasťou pamiatkovej z óny). Je vykopávkou normalizačných myšlienkových pochodov a technokratického prístupu k mestu, ktorý odsúval kultúrne dedičstvo do úlohy trpenej Popolušky. Máme vážne výhrady k efektí vnosti vynaložených nákladov odhadovaných na 4-6,7 miliárd Sk pri dĺžke cesty 3,2 km.

Starým Bratislavčanom, bývajúcim v domoch už po generácie, by hrozilo vyvlastňovanie zo strany mesta, v ktorom bývajú (!). Je ukážkou nízkej kultúry postoj mesta, ktoré sa ústami svojich m anažérov nechá počuť, že chce rodákov zbaviť starožitných domov, o ktoré sa starali celé generácie Prešporčanov. Žiadame prijať z ákon zabezpečujúci spravodlivú náhradu pri vyvla stnení vo výške trhovej hodnoty alebo zrušenie inštitútu vyvlastnenia.

Sú pochybnosti o účinnosti cesty v existujúcom dopravnom skelete (zápchy na Račianskej, Bajkalskej a na Pražskej). Ak by sa napríklad severný portál Severnej tangenty posunul do úrovne Harmincovej, bolo by možné spojiť túto stavbu s plánovaným nultým okruhom. Z grafov dopravných záťaží Bratislavy jedn označne vyplýva, že spojenie týchto dvoch investícií do jednej by bolo možné a účelné. Existuje viacero alternatívnych návrhov od bratislavských dopravných inžinierov a architektov, aj tu je však schválený dopravný generel rigidnou a ťažkopá dnou prekážkou.

3. Diaľnica Einsteinova by definitívne odrezala Petržalku od jadrového mesta a odsunula ľudnatú mestskú časť do úlohy perif érie. Spolu so železnicou by tu boli pri sebe dva životu nebezpečné koridory, ktoré sa vsúvajú medzi dynamicky sa rozvíjajúce plán ované polyfunkčné kontaktné zóny Starého Mesta a Petržalky. Diaľnica by úplne oddelila Sad Janka Kráľa od obydlí, a ako z praxe všetci vieme, nadchody ľudia (kočíky, cyklisti, ZŤP) neradi používajú. Diaľnica by vytvorila prekážku pre spoločensky nev yhnutnú humanizáciu a estetizáciu najväčšieho sídliska na Slove nsku. Z dopravného hľadiska je diaľnica v plánovanom rozsahu n epotrebná a v tejto kapacite nevyužiteľná, nakoľko kapacita nadv äzujúcich mostov je 4 dopravné pruhy, čo zodpovedá súčasnej k apacite Einsteinovej. V plnej miere dostačujúcim riešením by bolo posilnenie súčasného ťahu cez Einsteinovu o jeden pruh v každom smere a mimoúrovňové vedenie troch križovatiek, čo je investícia rádovo nižšia ako uvažované 4 mld. Sk.

Pri zmene koncepcie obchvatu Bratislavy nultým okruhom spojeným so Severnou tangentou by sa táto investícia ukázala ako nesmierne predimenzovaná a v budúcnosti nevyužitá. Pre samotnú štvrť význam nemá, diaľničný obchvat by nemal ísť cez cenné obývané územie, ale po vonkajšom okraji mestskej časti (realiz áciou nultého okruhu cez priemyselné oblasti, vybudovaním mostu pri Slovnafte a napojením na novú colnicu Jarovce).

4. Most Košická má zničiť časť cenného lužného lesa na pet ržalskej strane a v Ružinove mu za obeť padne 134 stromov.

V septembri prebehla anketa, ktorú realizovala agentúra FOCUS na reprezentatívnej vzorke slovenského obyvateľstva s cieľom zistiť, do akej miery sú Slováci informovaní o problema-tike trvalo udržateľného rozvoja, aké majú názory na kvalitu živ ota, životného prostredia, do akej miery sa zúčastňujú dobrovoľní ckej práce a iné. V mojej nasledujúcej úvahe sa sústredím hlavne na prvé dva okruhy a dovolím si polemizovať aj s Jaroslavom Lipta yom a jeho úvahou “Neudržateľná stratégia (ne)udržateľného ro zvoja”, ktorá vyšla v minulom čísle iičiek.

Na otázku “Čo môže najviac prispieť k zlepšeniu kvality života a stavu životného prostredia na Slovensku” dve tretiny z opýta-ných uviedli odpoveď “zlepšenie ekonomickej situácie”. Keď b erieme do úvahy fakt, že prieskumná agentúra pripúšťa odchýlku od skutočnosti do 2%, dá sa jednoducho povedať, že väčšina slove nskej populácie priorizuje ekonomiku, inými slovami, až po dosia hnutí istej ekonomickej a sociálnej úrovne prichádza na rad problematika životného prostredia a jeho kvalita. To len potvrdzuje ďalší výrok, podľa ktorého tri štvrtiny respondentov súhlasí s výrokom “Na Slovensku musíme čo najviac prostriedkov investovať do ro zvoja ekonomiky, aby mala nasledujúca generácia peniaze na zlepšenie stavu životného prostredia”. Približne štvrtina (27%) respo ndentov si myslí, že situácia so životným prostredím nie je taká vážna, ako sa hovorí a problém stále zhoršujúceho sa životného prostredia je umelo vyvolaný.

Z prieskumu jednoznačne vyplýva vysoký stupeň neinform ovanosti slovenskej verejnosti o závažných problémoch životného prostredia na Slovensku, ale aj v celosvetovom merítku. Akým smerom teda bude prebiehať ďalší rozvoj na Slovensku, keď obč ania majú len tak málo vedomostí o tejto problematike? Pán Liptay v svojej úvahe obviňuje “tých, ktorí by v tejto veci mohli rýchlo konať (vedci, politici), že len pripravujú správy, analýzy a doku-menty”... Môj pohľad na vec je odlišný. Politici budú presadzovať len to, čo si želá väčšina obyvateľstva, veď inak by ťažko boli o bčanmi zvolení. V súlade s vyššie popísaným chcú však naši obč ania rozvíjať ekonomickú oblasť tak, aby sa mali “lepšie” v kon-zumnom zmysle, to znamená mať viac pohodlia, spotrebičov, áut, chát, domov a pod. Dobrovoľne žiť a chovať sa tak, aby uspokoj enie našich potrieb v súčasnosti neohrozilo nároky budúcich gen erácií na uspokojovanie ich potrieb, takýto model života je pre drv ivú väčšinu slovenskej populácie niečím neznámym. Ak Vám z ačiatok predchádzajúcej vety pripomenul definíciu trvalo udržateľného rozvoja (TUR) podľa Svetovej komisie pre životné prostredie pod vedením Brundtlandovej z roku 1987, patríte podľa agentúry FOCUS ku 8%(!!!) Slovákov, ktorí, podľa FOCUSU, majú o pojme trvalo udržateľný rozvoj základné informácie. Ten je totiž pre väčšinu obyvateľov Slovenska neznámy. Až 58% opýtaných ho počulo prvýkrát v súvislosti s vykonávaným prieskumom, 24% ho síce už počulo, ale nevie, čo znamená a 10% opýtaných nevie odpovedať. Len celkom marginálna časť respondentov (3%) v edela odpovedať na otvorenú otázku, či pozná nejaký dokument alebo program, zameraný na presadzovanie TUR. Drvivá väčšina (94%) dospelej populácie Slovenska o dokumente “Agenda 21” nikdy nepočula. Avšak po následnej otvorenej otázke sa ukázalo, že i tí, ktorí o dokumente počuli, nemajú správnu predstavu, o čo ide. To znamená, že s Agendou 21 je oboznámených asi 1,4% Sl ovákov...

Uznávam, že mnohým, tak ako aj pánovi Liptayovi, sa zdá analytická časť návrhu Národnej stratégie trvalo udržateľného ro zvoja (NSTUR) pomerne obsiahla. Treba však pripomenúť fakt, že do jej vypracovania bolo zahrnutých okolo 100 autorov a mnoho ďalších odborníkov v úlohe konzultantov. Celý proces prípravy NSTUR totiž prebiehal na základe transparentnosti, participatí vnosti a prístupom “zdola nahor” a boli do neho zainteresované všetky hlavné skupiny spoločnosti podľa Agendy 21. V analytickej časti sú zahrnuté všetky aspekty rozvoja spoločnosti: kultúrno-historické, sociálno-humánne, ekonomické, environmentálne a i nštitucionálne. Po sformulovaní syntéz sa v rámci tohto dokumentu popisujú možné scenáre ďalšieho rozvoja Slovenska (od tzv. nul ového scenára, kedy by pokračovalo pretrvávanie doterajšieho v ývoja až po trvalo udržateľný rozvoj, t.j. žiadúci scenár). Návrh NSTUR je koncepciou vypracovanou odborníkmi, bol predložený na verejné pripomienkovanie a v súčasnosti prebieha proces jeho strategick ého environmentálneho hodnotenia (SEA).

Po verejnom pripomienkovaní a strategickom environmentálnom hodnotení bude dokument vrátený na dopracovanie a v spolupráci s MŽP predložený na medzirezortné pripomienkové konanie. Po zapracovaní pripomienok bude prepracovaná verzia začiatkom roka 2001 predložená postupne na rokovanie vlády SR a NR SR. Ďalej sa predpokladá vypracovanie Národného akčného plánu TUR ako záväzného prierezového realizačného dokumentu pre t rvalo udržateľný rozvoj spoločnosti v Slovenskej republike. A to by už naozaj malo znamenať obrat smerovania rozvoja našej spoločnosti. Ako sa však zachováme, my občania? Pretože to by malo znamenať určitý posun a zmenu aj nášho zmýšľania a chovania...

Vo svojej úvahe o NSTUR si pán Liptay myslí, že to nie je zmysluplné využitie zahraničných finančných prostriedkov (v ypracovanie NSTUR bolo financované z Rozvojového programu OSN). A čo vy? Myslíte si to isté?

Dnes už nikoho neprekvapí, že sa merajú koncentrácie ch emických látok v ovzduší, že sa meria kvalita vôd, že v predpovedi o počasí sa dozvieme o stave ozónovej vrstvy... Ľudia si jednod ucho zvykli, že sa to robí a sú už dokonca ochotní a schopní akce ptovať, že je to asi potrebné. Horšie je to už s prijatím myšlienky, že aj oni sami by mali niečo pre prírodu urobiť.

Väčšina ľudí si problém zhoršujúceho sa životného prostredia síce uvedomuje, ale je presvedčená, že ich sa jeho riešenie netýka, že práve oni za nič nemôžu, že za to sú zodpovední iní. V ich očiach sú príčinou znečistenia veľkí priemyselní producenti a za nápravu sú zodpovední ochranári. Počula som už: “To je vec ochranárov, nech si to oni vyriešia, čo my môžeme, my tomu n erozumieme, nás sa to netýka, platíme predsa dane.” S podobnými rečami ste sa už iste stretli vo svojom okolí. Aj s postojmi ľudí, ktorí sa na vás nevinne dívajú s očakávaním, že problém vyriešite sami, lebo vy ste ochranári. Málokto si uvedomuje, že každý je zodpovedný sám za seba a svojou troškou prispieva k znečisteniu a aspoň takou troškou by sa mal snažiť problém znečisťovania aj riešiť. Potom by sme sa možno oveľa ľahšie dopracovali k názoru, že lepšie je problémom predchádzať ako ich riešiť.

V minulom čísle iičiek som Vám sľúbila, že sa spolu pozrieme, v čom sú nebezpečné čistiace a pracie prostriedky. Začnime tým, čo to vlastne čistiaci a prací prostriedok je.

Mnoho ľudí nevidí rozdiel medzi detergentami a tenzidmi. Môžeme jednoducho povedať, že tenzidy sú podmnožinou dete rgentov, alebo ešte jednoduchšie detergenty sa skladajú z tenzidov a ďalších prídavných látok. Detergent je konečný produkt (zmes); výrobok, ktorý vzniká spracovaním tenzidov a prísad. Vyznačuje sa určitými fyzikálnymi vlastnosťami ako napr. vôňa, farba, visk ozita a určitými aplikačnými vlastnosťami. Je to spotrebný produkt, ktorý vzhľadom na to, že je súborom účinných látok (tenzidov) a prídavných chemikálií, musíme posudzovať z hľadiska dopadu na životné prostredie podľa vplyvov týchto 2 skupín látok. Medzi detergenty patria aj čistiace a pracie prostriedky vyrobené na báze tenzidov, ktoré sú známe pod názvom saponáty. Používajú sa na pranie, umývanie, čist enie a odmasťovanie.

Tenzid (povrchovo aktívna látka, surfactant). Tento pojem sa používa pre skupinové označenie chemických látok s povrchovou aktivitou. Ide o rôznorodé chemické látky (neiónové aj iónové, katiónové a aniónové, mäkké a tvrdé), ktoré sú schopné znižovať povrchové napätie na fázových rozhraniach, stabilizovať alebo r ušiť disperzné systémy, urýchľovať určité technologické procesy i biologické deje, ovplyvňovať povrchové vlastnosti materiálov. Tieto výnimočné vlastnosti tenzidov sú podmienené stavbou ich molekuly, ktorá pozostáva z 2 protichodných častí. Jedna časť mo-lekuly je lipofilná (dobre sa rozpúšťa v tuku) a druhá časť mol ekuly je hydrofilná (dobre sa rozpúšťa vo vode). Predstavte si napr. pohár s vodou a olejom, klasický školský príklad: voda (polárna látka) - olej (nepolárna látka), 2 kvapaliny, ktoré sa nemiešajú. Keď kvapnete do tejto sústavy tenzid, jeho molekuly sa zhromažďujú na rozhraní vody a ol eja (na rozhraní 2 fáz), kde vytvárajú 1-molekulovú vrstvu. V tejto jednomolekulovej vrstve tenzidu je hydrofilná časť molekuly tenzidu orientovaná smerom do vody a lipofilná časť molekuly tenzidu je orientovaná do fázy oleja. Vytvorí sa oblasť, v ktorej d ochádza k hydrofilno-lipofilnej rovnováhe. Na základe tejto rovnováhy, ktorá sa dá určiť aj číselne, v edia odborníci povedať, či bude tenzid napr. dobrým emulgátorom, alebo bude mať dobré odmasťovacie účinky, alebo dobré zmáčacie účinky, prípadne bude dobre solubilizovať (prevádzať nerozpustné alebo málo rozpustné látky do roztoku). S tým súvisí široké použ itie tenzidov v praxi. Treba ešte spomenúť, že pri určitej koncentr ácii tenzidu, keď je jednomolekulová vrstva na fázovom rozhraní zaplnená, sa molekuly začínajú spájať a vytvárajú zhluky, tzv. m icely, pričom polárne časti molekúl sú orientované do vody. Táto koncentrácia je pre každý tenzid iná. Micely majú rozhodujúci vplyv na vlastnosti tenzidov. Pre nás sú napr. dôležité pri umývaní riadu, pretože ak by sme ich v kúpeli na riady nemali, nečistota by sa opäť usadzovala na tanieri.

Tenzidy môžu pochádzať buď z prírodných surovín, alebo m ôžu byť vyrábané synteticky. Synteticky vyrábané tenzidy sa využ ívajú nielen pri výrobe čistiacich a pracích prostriedk ov, ale napr. aj v potravinárstve ako emulgátory tukov, ako prísady do pekárenských výrobkov, v textilnom priemysle, farbiarstve, pri výrobe plastov, antikoróznych prípravkov...

Tenzidy sa dostávajú vo veľkom množstve najmä do vody. Znehodnocujú zdroje pitnej vody, ohrozujú vodné organizmy. Vo vodnom prostredí predstavujú rizikový faktor najmä z hľadiska biodegradability, toxicity a eutrofizácie.

Dôsledkom eutrofizácie vôd je nadmerné bujnenie vodných rastlín (a to rias aj vodných makrofytov), zvyšovanie hnilobných procesov a znižovanie obsahu kyslíka vo vode. Eutrofizáciu vody spôsobujú napr. aj známe fosfáty z pracích práškov, aj keď ide o širší problém, ktorého podstatou je zvýšený prístup biogénnych prvkov, najmä dusíka a fosforu.

Fosfor obsahujú rastlinné aj živočíšne organizmy, je súčasťou ľudského tela, je jedným z biogénnych prvkov nevyhnutných pre život. V čom je vlastne problém? Ako obyčajne: na nesprávnom mieste, v nesprávnom čase sa niečoho nahromadilo nesprávne množstvo. Fosfor je z geochemické ho hľadiska pomerne vzácny prvok, jeho množstvo sa odhaduje asi na 0,08% hmotnosti Zeme. V čistej vode sa vyskytuje vo veľmi malom množstve a podľa známeho Liebigovho pravidla minima je najčastejším limitujúcim faktorom biologickej produkcie vo vodnom pros tredí. To znamená, že ak máme čistú povrchovú vodu, v ktorej sa pohybuje obsah fo sforu rádovo v koncentráciách 0,001 - 0,01 mg na liter, je to málo na väčší rozvoj fytoplanktónu a vodných makrofytov. Vodný ek osystém je v rovnováhe. Problém nastáva, keď sa d o takéhoto prostredia dostane tohto prvku relatívne nadbytok. Dochádza k zvýše-nej tvorbe vodných rastlín, pričom si treba uvedomiť, že každá hmotnostná jednotka fosforu je schopná vytvoriť tisícnásobne väčšie hmotnostné množstvo rastlín. Dochádza k bohatému rozvoju fytoplanktónu a vytváraniu mohutných porastov vodných rastlín. Zvyšuje sa úživnosť, ale súčasne vytvorené veľké množstvo org anickej hmoty a jej produkty rozkladu zhoršujú akosť vody, lebo spotrebujú veľké množstvo kyslíka. Dochádza k situácii, keď cez deň je vplyvom intenzívnej fotosyntetickej činnosti rastlín v limne-tickej vrstve vody nadbytok kyslíka, kým v noci sa dýchaním ž ivých vodných organizmov a rozkladom mŕtvej organickej hmoty zníži obsah kyslíka až pod kritickú hranicu a dochádza k hy nutiu rýb v dôsledku nedostatku kyslíka. (Pokračovanie v budúcich ii)

V rodine Pauliniovcov sa v septembri narodil Samko (4,30 kg, 54 cm); volajú ho aj Samenko, Samušejdo, Samved.

U Zajacov (MDZ) pribudol ďalší Peter Zajac (3,63 kg, 51 cm) a hovoria mu aj Lev a Šalamún.

Posledný júnový deň si Jana Piačková vzala za muža Branisl ava Jansíka.

Všetkým účastníkom týchto krásnych udalostí blahožel áme.

• 2.11. – Schôdza ZO 6, Godrova ul., zač. o 18. hod.

• 3. - 5.11. – Víkendovka KOZA (PR Krasín).

• 5.11. – Vernisáž výstavy fotografií zo 40-tych rokov “Bratislava očami L. Noela”, Stará radnica, 18. h. (Národný trust Sl ovenska).

• 10.-12.11. – Víkendovka v PR Turecký vrch.

• 17.-19.11. – Víkendovka KOZA (PR Grúň).