Milí priatelia,

nie náhodou som v minulom čísle písal o svojich peripetiách s vybavovaním náhradnej vojenskej služby. Totiž: Už mám povolávací rozkaz a od prvého novembra som novým (ešte však neviem, či šťastným) strážcom mlyna. Tento úvodník sa teda dá brať aj ako akési predzápisky z mlyna, ktoré budem od budúceho m esiaca pravidelne písať. A nebudú to hocijaké zápisky, b udú to zápisky písa-né na starej babičkinej Underwoodke – čo však vo v ydaní iičiek neuvidíte, tak-že sa z toho bude môcť tešiť iba reda kcia, čiže Katka (alebo iba ja – starý for-malista).

Už som si bol kúpiť kapce, také normálne – dedinské, ešte neviem, kde zoženiem perinu – DUCHNU. Potom knižky, to je asi jediná vec, ktorú už mám viac-menej premyslenú, vezmem: Hrubú knižku biológie, nejaké filmové - teoretické, súborné dielo C. G. Junga, Kroniku techniky, trochu filozofie (Foucault, Strauss), Ana bázu od Perseho, Orlanda od Woolfovej, novučkého (ak stihne vyjsť) D ušeka a ešte čo bude po r uke.

Píšem zoznam vecí, aby som na nič nezabudol, do snehu snežnice, do dažďa dažďni... pršiplášť atď.

Čo som počul, tak s ovocím a zeleninou je to tam biedne (ne úrodná zem - studené pásmo), čiže zlatokopecká strava - fazuľa, slanina, káva? Najlepšie by bolo rozvrhnúť si týždenný jedálníček (tak mi to radila aj babička), napr.: pondelok - strukoviny, utorok - ryba, streda - cestoviny, štvrtok - špenát, pi atok - čo d om dal...

Zrejme si myslím, že keď na nič nezabudnem, tak budem le pšie znášať tamojšie podmienky. Pozorujem u seba snahu zabezp ečiť si čo najpohodlnejšie prežitie - aby všetko, čo mi prináša pr íjemné pocity, bolo po ruke. Bohužiaľ, práve Mária odchádza tr etieho novembra (čiže dva dni po mne) skoro na rok do Francúzska. Potom je tu ďalší problematický fenomén: Môj (sú)druh Peter Piatko (okrem súdruha Mao Ce Tunga, samozrejme). Doma m ôžem tisíckrát taktizovať, že budem tolerantný a nenechám sa ničím vyviesť z miery, na konkrétnom mieste, v konkrétnom čase to b ude vyzerať zrejme úplne inak. Možno, že najlepšia je filozofia Mohameda a hory, skrátka: O nič sa nesnažiť a hora k tebe príde sama. Lenže čo potom s takou horou pred mlynom???

A ešte: Vôbec to nevnímam ako experiment prežitia v prírod-ných podmienkach (keď mám polhodinku chôdze obchod, telefón, elektrinu a pod.), ale ako záležitosť hodnoty, či pocitu hodnoty, to znamená vyhľadávania vecí, ktoré majú príjemné farby. A život na mlyne ich pre mňa rozhodne má. Možno sa vám zdá, že sa príliš zaoberám sebou. Avšak, aj keď sa zaoberáme niečím iným, vn ímame to cez seba. Preto si treba najprv uvedomiť seba a potom pochopíme, cez aký filter vidíme svet. Ten môj najlepší by bol asi oranžový - taký jesenný. Preto mi je najviac ľúto, že okolo mlyna sú len ihličnaté lesy. A tak sa teším na zimu.