Mili priatelia,

v poslednom case ste mozno zaregistrovali mensi rozruch okolo novo schvaleneho zakona o civilnej sluzbe. Mna osobne, tento zakon zachranil. Po strednej skole som si totiz nepoziadal o civilku a po vysokej to vyzeralo na spadnutie. Kazdy den som cakal povolavaci rozkaz, postarke som zasadne neotvaral a dorucene zasielky zasadne nevyberal. Moj skorumpovany ko ntakt na vojenskej sprave zo seba dostaval len neurcite sluby a ja som citil, ze len caka na to, kedy mu zacnem ponukat peniaze. Ja tebe, ty mne. Potom sa mi podarilo ziskat doklad o tom, ze som padnuty na hlavu a vdaka nemu aj odklad a mozno aj obklad. To vsak vojaci netusili, ze som na hlavu padnuty naozaj, bolo to dokonale klamstvo. Nakoniec som sa dockal a v tridsatdnovej lehote, ktoru vymedzil novy zakon, poziadal a bol preradeny na civilku. Konecne. Dnes som stretol Fifiho, najlepsieho epizodneho herca slovenskej kinematografie a on mi povedal: "A nebolo by lepsie predsa len ist na normalnu vojnu? Clovek sa tam nauci robit n ezmselne veci." Nevedel som, co mu na to povedat. No potom z neho vyliezlo: "Musim sa priznat, ani ja som na nej nebol." Ale treba povedat, ze historky, ktore sa o vojne rozpravaju, posobia naozaj dobre. A ludia, ako ja a Fifi, ich mozu iba poc uvat.

26.6.-15.7.

Namiesto mlcanlivych zapadov slnka, strmych utesov nad mlynom s tryznivym nutkanim skocit zocivoci bliziacemu sa odchodu a nejasnej buducnosti, opat sme s Justynou otvorili na zaver nasho pobytu medzinarodny tabor mladeze Mlyny - Oblazy. Te ntokrat sme trochu posunuli mantinely, ucastnikov sme ocakavali len 9 v takmer trojtyzdnovom turnuse. Nemecko, Francuzsko, Belgicko, Finsko a Litva, najmladsi ucastnik mal 18 a najstarsi oslavil v tabore 28 rokov. Spolu s veducimi bolo v nasom komande 5 dievcat a 7 chalanov, vsetci sa napodiv lahko zmierili so socialnymi podmienkami a vegetarianskou stravou.

Pracovali sme najma v okoli horneho mlyna, najdolezitejsou ulohou bola rekultivacia nahonu, co sa nam zial uplne dokoncit nepodarilo. Agentura INEX Slovakia nas obdarila perfektnym, pracovitym a kamaratskym timom, s ktorym sme za par prvych dni takmer dokoncili pracovny pl an. Na konci pracovnej doby som bol neraz zahrnuty nesuhlasnymi lichotkami: "Oukej spinavci, na dnes koncime!", "Ked chces, tak si skonci. Spravime to aj bez teba, Odpadlik!" Nase pracovne (nie vsak volnocasove) aktivity prer usilo priblizne v polke tabora hnusne sychrave pocasie s mnohymi nicivymi burkami a pri odpratavani jedneho z povalanych stromov som si naviac nepekne p oranil prst.

Popracovny cas sme zas vyplnali mnohymi vyletmi, ci turami najma do okolia, z coho sa najviac tesil Vaidas Bernotas z Litvy, pazravy mladik s dobrosrdecnym rehotom, ktoremu sa po prvykrat vyplnil zivotny sen navstivit skutocne hory. Kto si trufal (Vaidas si samozrejme trufal), vydal sa na dvojdnovu turu v Zapadnych Tatrach s prespanim na hrebeni Rohacov. Oboznamenie sa s tradicnou slovenskou kulturou a architekturou na mlyne a v jeho okoli, ale tiez v zubereckom skanzene a inde prijali ucastnici s nadsenym uzasom, rovnako ako navstevu pana Smutniaka (ucaril najma dievcatam).

Tentoraz na nas v tabore neutocili ziadni zlodeji, len zake rna bacilova hnacka; touto "skuskou dospelosti" presiel takmer kazdy, niektori aj dvakrat.

Myslim, ze workcamp na Oblazoch absolutne splnil ocakavania vsetkych zucastnenych a dufam, ze aj nasich milych ochranarov. Kazdy zo smutne odchadzajucich chlapcov a dievcat odniesol si domov aj mlynske semienko, take iste ake mi teraz, doma v Bratislave, nedava spavat a cez den sa sustredit na svoj novy (stary?) zivot. Mozno im raz vyklici a oni sa vratia, alebo si najdu vlastny mlyn a vdychnu donho dusu.

15.7. - 22.7.

Na ten tyzden bola naplanovana brigada - mala sa sindlovat strecha na mlynici dolneho mlyna. Aj sa nas zislo na Oblazoch n eurekom, lenze nastali dazde. Operativne sme zmenili plan - vyuzili sme dazde na plodne debaty, na opracovanie sindlov (kazdy jeden bolo treba ohoblovat!), na vyrobu noveho stolceka (z coho som mala najvacsiu radost ja, vsak bol vlastne robeny pre mna ako n ahrada za ten neuvazene spaleny), na kosenie, na pripravu vselij akych dobrot (dobre sa kurilo v peci - hoblin bolo neurekom). Cely cas sme sledovali hladinu potoka. Voda stupala velmi rychlo, uz to ani nebol potok, ale temne huciaca riava. Vedenie ZO 6 (bolo kompletne pritomne) malo v pripade potreby prevziat funkciu evakuac nej komisie, na zachranu majetku by sme nemali sancu.

Neplanovane nastali hned prvy den zdravotne problemy (n azvali sme ich crevna chripka) a vydrzali az do konca. Vystriedali sa vsetky deti (aj Petko, darmo sa vytesoval, ze on to uz vlani absolvoval aj s pobytom v nemocnici). Z dospelych zacali u Paliho Hrkuta a skoncili u Paliho Antaga, darmo sme sa snazili predch adzat chorobe alkoholom.

V stredu konecne vyslo slnko, chlapci otvorili strechu a do konca tyzdna ju aj zatvorili novymi sindlami. Je krasna, taka svetla. Chodte sa na nu p ozriet, kym nestmavne!

Koniec tyzdna sa niesol v duchu oslav dvoch dvadsatrocnic: jednak pred 20 rokmi sa zacali prve prace na obnove mlynov v Kvacianskej doline a 20 rokov mala v piatok aj Edita. Oslavy boli paradne: so sampanskym, tortou, zemlovkami, darcekmi, kyticou, chlebickami. Potom sme to isli zapit do krcmy.

23.7. - 30.7.

Kedze sa do soboty nepodarilo dieru zejucu v streche celkom zacelit, nemohla ani brigada celkom skoncit. Nakoniec s nami zostal Antago so svojou milou zenou, aby dokoncil zvysok uzlabia a strechu zavrel. Novoprichodzi stromaci neboli pri tejto cinnosti prilis pouzitelni a nemohli sa ujat ani povodne planovanych stavebnych prac - dozorovat ich zo strechy som radsej ani neskusal. (Odhliadnuc od faktu, ze kopu stavebneho kamena, pripravenu uz od jari, poriadkumilovny T. F. iniciativne zlikvidoval.) Takze cely plan prace sa trosku zmenil:

Stromaci dosypali kazetu hate, povazlivo vymletu jarnymi pr ivalmi a spracovali par statnych kmenov, ktore nam nadelila vichr ica. Stromandy sa venovali prevazne drhnutiu hrdzavych liatin ovych kolies a ich naslednemu natieraniu. Ked uvazime, ze za tych pat pracovnych dni boli prve tri bez pracovneho dozoru, posledne dva prsalo a medzitym ucastnikov kosila zahadna mlynska nakaza, nespravili toho malo...

Medzitym Antago napiekol v peci horneho mlyna styri pecne lahodneho chleba, a v znacnom casovom strese zavrel strechu. Martin Salaj a ja sme pokracovali v opracovavani hriadela pre n ove vodne koleso dolneho mlyna. V tom nam neskor zabranili dazde, takze v ramci nahradnej cinnosti uzrel svetlo sveta novy, znacne vylepseny domcek na prispevky.

Dalsi stromacky tabor, ktory sa mal povodne konat v tomto termine, nakoniec vobec neprebehol, a to z dovodov, ktore som doteraz celkom nepochopil. Zato sme ubytovali zopar pocestnych pocestnych, medzi inymi aj Hanku a Mirca zo Zajezky s ich kam aratmi z PHZ (Pospolitosti harmonickeho zivota). Tiez bolo zahaj ene velke upratovanie pred mlynom, kedze sme usudili, ze toho r oku sa (zial) uz nic velkeho robit nebude.

Pocasie sa opat zlepsilo a tak do noveho domceka peniazky pekne pribudaju. Prichadza par nasich kamaratov a spolocne n abiehame na normalny rezim straznej sluzby - viac sa venujeme turistom a menej robote. Suc posmeleny stolarskymi uspechmi, pustil som sa do vyroby novej debnicky na pohladnice s integrovanou kasickou, ktora nahradila krabicu od topanok a plechovku z le stidla na detto. Je pravda, ze povodne som mal smelsie plany, ale co sa da robit. Urcite sme sa s rekonstrukciou technologie pohli o k usok dalej, a co sme nezvladli, zacneme dobiehat zase az na jar. Co ine sa da robit?

Vazene panie poslankyne, vazeni pani poslanci,

v tychto dnoch ( list bol odoslany 14.9. - pozn. red.) predlozila skupina poslancov Narodnej rady Slovenskej republiky na rokov anie plena navrh zakona, ktorym sa meni a doplna zakon SNR c. 11/1949 Zb. o Tatranskom narodnom parku v zneni zakona c. 287/1994 o ochrane prirody.

Tento navrh sa snazi, podla nas velmi nestastnym sposobom, riesit kompetencny spor medzi ministerstvom podohospodarstva a ministerstvom zivotneho prostredia o riadenie T ANAPu.

Podstatnym paragrafom tohoto navrhu je totiz ­ 3a ods. 2., kt ory definuje riaditelstvo TANAPu ako prispevkovu organizaciu zriadenu Ministerstvom podohospodarstva SR, pricom riaditela menuje minister podohospodarstva.

Taketo znenie je predovsetkym popretim platneho zakona c. 287/1994 Z.z. o ochrane prirody a krajiny, ktory v ­ 51 pism. i. urcuje, ze ""Ministerstvo zivotneho prostredia SR zriaduje a riadi organizacie ochrany prirody, najma spravy narodnych parkov".

Ale nielen to.

V narodnych parkoch ma mat prednost jednoznacne filozofia integrovanej ochrany prirody, pod ktorou rozumieme komplexnu ochranu, ktora spaja vyskum, vychovu, starostlivost o prirodu, propagaciu, strazne sluzby, pestovanie a ochranu lesa. To vsetko samozrejme v sulade so zakonom o ochrane prirody, ktory ochranu prirody definuje ako starostlivost o ekosystemy.

Statne lesy TANAP su ale jednoznacne v sucasnej dobe sp ecializovanym lesnym zavodom, ktory namiesto komplexnej starostlivosti o ekosystemy dava jednoznacne prednost lesohospoda rskej a polovnickej cinnosti.

Svedci o tom nielen tazba v narodnych prirodnych a prirodnych rezervaciach na uzemi TANAPu, ale i velmi intenzivna p olovnicka cinnost v uzemiach s najvyssim stupnom ochr any.

Ved podla ­ 17 zakona c. 287/1994 Z.z. je v rezervaciach z akazane zasahovat do lesnych porastov, rubat stromy, lovit zver a zriadovat krmidla pre zver, pricom v rezervaciach na uzemi T ANAPu je len v tomto deceniu naplanovanych vyse 80000 m³ obnovnych (!) tazieb a na uzemiach s najvyssim stupnom ochrany sa bezne poluje i vnadi zver. Mnozstvo podani na Slovensku inspe kciu zivotneho prostredia (naposledy pre tazbu v NPR Mokriny) svedci vela o tom, ako si predstavuje komplexnu starostlivost o uzemie TANAPu rezort ministerstva podohospodarstva.

Podpisane organizacie Vas preto ziadaju, ako poslancov N arodnej rady Slovenskej republiky, aby zakon v tomto zneni nepodporili a aby podporili systemovu zmenu, ktora podla nas spociva v prijati zakona o narodnych parkoch.

TANAP podla nas patri jednoznacne pod spravu Ministerstva zivotneho prostredia. Zakon o lesoch dokonca uz v sucasnej dobe umoznuje minister stvu podohospodarstva delimitaciu lesov TANAP do posobnosti ministerstva zivotneho prostredia tak, ako je to v pripade ministerstva skolstva, ktore spravuje skolske lesy alebo ministerstva obrany, ktore spravuje vojenske lesy.

Dolupodpisane organizacie cakaju od svojich poslancov, ze zvolia cestu, ktorou kracaju vsetky vyspele krajiny Europskej unie a nedovolia navrat k modelu, ktory bol vytvoreny komunistickym rezimom.

A - projekt, Liptovsky Hradok; CEPA a Priatelia Zeme Slovensko, Ponicka Huta; Bambi, Moldava n/Bodvou; DES, Dubnica n/Vahom; Jantarova cesta, Banska Stiavnica; LZ VLK a Nadacia Zelena nadej, Tulcik; Ludia a voda, Slovenska riecna siet, Sosna a Spolocnost priatelov Zeme, Kosice; Nadacia Ekopolis Banska Bystrica; Pcola Stara Lubovna; Spolocnost pre ochranu vtactva, Vranov n/Toplou; Zdruzenie Slatinka, Zvolen; Energia 2000, Greenpeace, SOS Zahorie, REC, Sirius - ZO SZOPK c. 17, Sl oboda zvierat, Slobodna alternativa, WISE Slovensko, Za Matku Zem, Zdruzenie Zi a nechaj zit a MV SZOPK, Brat islava.

V ii c. 2/2000 sme vam predstavili obcianske zdruzenie Fia lkove udolie (ZFU), ktore vzniklo najma preto, ze obcanom stvrte medzi Bratislavskym hradom a Cervenym krizom prestala byt l ahostajna skutocnost, ze kvalita zivota sa tu sustavne zhorsuje a t ypicky charakter nedavno este kludnej stvrte, tvorenej zahradami a rodinnymi domami, sa rychlo straca. Zaujem clenov ZFU sa zam eral najma na Urbanisticku studiu Mudronova juhozapad, ktoru na zaklade zadania Mestskej casti Bratislava-Stare Mesto spracovala firma Aurex. Obcianske zdruzenie prediskutovalo zamery obsia hnute v studii so spracovatelmi a pripravilo podrobny posudok k jednotlivym castiam studie. Okrem toho niekolko stoviek obyv atelov podpisalo peticiu, v ktorej o.i. ziadali, aby Napoleonskemu vrsku, vyvysenine s unikatnym panoramatickym vyhladom a vy znamnymi prirodnymi, pamiatkovymi a siluetotvornymi hodnotami, bola priznana funkcia verejnej zelene, kedze takato funkcia na jlepsie zodpoveda dlhodobym zaujmom obyvatelov i navstevnikov Bratislavy.

Pozemok, nazyvany Napoleonsky vrsok alebo Napoleonka, odkial sa vraj v r. 1809 pozeral sam Napoleon na Bratislavu, ma mat podla platneho uzemneho planu funkciu obcianskej vybav enosti. Tento termin si kazdy vysvetluje po svojom. Podla obcanov to moze byt aj park (plati to napr. v Kosiciach), podla inych (po slancov, investorov) to mozu byt aj rodinne domy (!). Lokalita je to atraktivna, niet sa co cudovat zaujmu bohatych investorov o nu. Pozemok bol v r. 1998 predany i napriek upozornovaniu obcanov na jeho celospolocensku hodnotu.

21. septembra poslanci Stareho Mesta rozhodovali o osude tejto vzacnej lokality. Na vyber mali tri varianty: 1. variant - kompromisny, ktory zohladnoval poziadavky obcanov i majitela - z astavanost plochy 35% (penzion alebo hotel nadmestskeho vy znamu), zvysok zelen, 2. variant: zastavanost plochy 83% (44 b ytov a 117 garazi), 3. variant - zeleny.

Vysledok hlasovania: poslanci schvalili 2. variant!!!

Je odhlasovane, obcania, zvyknite si! Zvyknite si na to, ze sa u nas (v Starom Meste, v Bratislave, na Slovensku) deju take veci ako napr. ked je postaveny dom bez stavebneho povolenia, co uz s nim, hadam ho nezburame, ved ani nie je taky skaredy! Alebo ked je uz pozemok predany, hadam nechceme, aby majitel na nom urobil verejny park! Ved ten ziaden zisk neprinesie. Ozaj, a kto bude potrestany za to, ze neinformoval buduceho majitela, ze na nom nemoze stavat byty, lebo pozemok je urceny na obciansku vybavenost? Kupoval macku vo vre ci? Alebo sa spoliehal, ze sa mu neodvazi nik postavit na odpor? Ze sa postavili obcania? Pr osim vas, koho to zaujima? Nasich zastupcov - poslancov, zda sa, ze asi nie. Myslite si, ze poslanec, ktory projektoval tych 44 bytov a 117 garazi k tomu a poslanec, ktory asistoval pri predaji pozemku, by sa nemal zucastnit spominaneho hlasovania? Ze je to ko nflikt zaujmov? A na toto si mame zvyknut? To teda nie!

Je to datum, kedy bola schvalena Urbanisticka studia Mudronova (juhozapad). Je to datum, kedy nas zradili niektori komunalni poslanci.

Proti nasej voli, proti podpisu skoro tisic obcanov v peticii schvalili na Napoleonskom vrsku variant 2 - to znamena, ze po dporili megalomansku stavbu polyfunkcneho domu. Tento navrh predpoklada stavbu 44 bytovych jednotiek s cca 200 novymi ob yvatelmi a 117 garazami.

Po jeden a pol roku, ktory sme venovali tejto studii, je to poriadna facka. Inac sa to neda nazvat.

Je to komunalno-politicke rozhodnutie, podporene vystupeniami Ing. Margocovej (aj "nasej" poslankyne), ktora zastupovala v tomto pripade investora. A tak isto podporene advokatom z kancelarie JUDr. Havlata, ktory zastupoval majitela pozemku. Tento povedal poslancom, ze ak neodsuhlasia investorsky variant, tak sa bude majitel s mestom sudit.

Tu su poslanci, ktori hlasovali za 83%-nu zastavbu Napoleonky (Ktori sa nalakali mena Havlat? Ktori jednoducho nemali odvahu hlasovat za svoje svedomie a hlasovali cisto podla prikazu svojej politickej strany?):

Ing. Pavol Baxa (KDH), Edmund Bombara (DU), Michal Brogyanyi (SMK), Ing. Peter Ciernik (KDH), Mgr. Maria Guregova (KDH), Ing. Liliana Hladicsekova (KDH), MUDr. Halka Lezovicova (KDH), Mgr. Bohdana Machajova - vicestarostka, Ing. Julia Margocova (DS), Drahomira Mrackova (DU), Ing. Karol Nitransky (DU), Ing. arch. Andrej Petrek (DS), Ing. Marian Prochazka (DS), Ing. Anna Prugarova (DS), Dusan Roman (DU), Ing. Lubomir Scasny (SDSS), Sven Sovcik (KDH), Ing. Zdenko Tholt (KDH).

Mgr. Emil Bartko (DU), Ing. Peter Bona (KDH), Ing. Vladimir Kohut (KDH), Pavol Kormut (SZS), MUDr. Lubica Kovacova (DU), Vilma Otrusinikova (KDH), Ing. Koloman Pronay (DS), RNDr. Peter Smrek (DU), Peter Schmidt (DU), Eva Zatkova (SZS).

V 822 europskych mestach sa v piatok 22. septembra uskutocnil Den bez aut (DBA), iniciovany Europskou komisiou, ktoreho cielom bolo spopularizovat alternativne druhy dopravy, ako su p esia, bicyklova a verejna doprava a zaroven znizit zavislost a dopyt po autach a nasledne pohonnych latkach. Den bez aut sa uskutocnil aj v 8 slovenskych mestach: v Bratislave, Kosiciach, Liptovskom Mikulasi, Lucenci, Martine, Nitre, Presove a v Trencine (organ izovany mestskymi magistratmi v sucinnosti s miestnymi obcia nskymi zdruzeniami).

Pod peticiu na zrovnopravnenie dopravy sme nazbierali 218 podpisov. Zaregistrovalo sa nam 223 cyklistov. Nasledujuce udaje pochadzaju z roznych oblasti mesta, takze davaju celkom prehla dne vysledky o tom, aka je bicyklova doprava v Presove: Najvyssia intenzita cyklistov je zaznamenana v centre mesta - 153 cyklistov /hod. a potom na cyklistickom chodniku - 144 cyklistov/hod. Na jednom z dopravne najfrekventovanejsich usekoch, kde sme napocitali cca 25 000 automobilov/12 hod.(!!!) sa tiez pomerne husto vyskytovali aj cyklisti - v spicke az 114 cyklistov/hod. To bude pre nas dobry "bezpecnostny argument" urychlene s touto situaciou nieco robit. Otvoreni e cyklistickeho chodnika dopadlo dobre - napriek skutocne zlemu pocasiu prislo asi 50 ludi (nielen na bicykli, ale i starsi ludia, ktorym sa v dazdi nechcelo bicykel vytiahnut, len nam prisli podakovat a zafandit do dalsej prace). Chodnik o tvoril zastupca primatora ing. Kuzma, ktory prislubil dalsiu podp oru rozvoju cyklistickej infrastruktury v Presove. O tejto akcii vedeli takmer vsetci opytani. (Liska)

Zacali sme o 9.00. V chladnom, veternom pocasi (mali sme problem, aby nam neodfuklo stanok aj s informacnymi materialmi) sa pomaly zacali registrovat cyklisti a nielen ti podpisovali peticiu za zrovnopravnenie bicyklovej dopravy. Hned na uvod zaujala kolobezka organizatorov, ktora bielou farbou po celom meste p isala za sebou napis Den bez aut - niekolko kilometrov dlhy. Mali sme postavenu klenbovu symbolicku branu (bezmotorova zona), ktorou kazdy ucastnik podujatia mohol prejst. Naviac cely den jazdil po meste niekto z organizatorov alebo ucastnikov na starom bicykli v dobovom kostyme, zvonil zvoncek om a upozornoval l udi na tuto akciu. V infostanku boli pripravene materialy o DBA, o organizaciach, ktore sa podielali na priprave podujatia, nalepky pre ucastnikov a tiez pozvanky na popoludnajsiu cyklopromenadu o 16.00 hod. Ta sa uskutocnila za ucasti niekolkych cyklistov v cele s clenmi Turcianskej bicyklovej skupiny (TBS) JUS a viedla po vyznamnejsich uliciach v meste za zvonenia zvoncov a rapkacov. Zablokovali sme cely pruh cesty, takze automobily museli po-malou jazdou ist za nami (nebol ziadny incid ent). Akcia bola ukoncena o 17.00 hod. Zaregistrovani cyklisti (neoficialne): 200. Po dpisana peticia 200.

Este k pokutovym blockom. Doporucujeme ako vybornu p ozvanku na akciu, pretoze podla niektorych vodicov najprv z avladlo zdesenie (z pokuty 500 Sk), potom uvolnenie (ked zistili, ze nemusia platit) a u niektorych aj skodoradost, ked isli do k opirky rozmnozit svoj pokutovy blocek a strcili ho za stierace sv ojim kolegom a znamym. (Dusan Kubicka, TBS JUS )

Uz od 5,30 hod. prebiehala na trencianskych m ostoch registracia cyklistov (smerujucich v takom skorom case do prace), ktora pokracovala od 9.00 do 18.00 hod. na Sturovom namesti. Tam bolo aj centrum vsetkych aktivit 1. trencianskeho bicyfestu: Info stanok, kde sa zivo diskutovalo o moznostiach rozvoja cyklodopravy v Trencine - zial, bez vacsieho zaujmu miestnych autorit - zo 40 osobne pozvanych poslancov Mestskeho zastupitelstva sa akcie zucastnili traja... Na kratko sa akcie zucastnil aj trenciansky pr imator Ing. Jozef Ziska a najvacsiu oporu a pomoc sme nasli v osobe veduceho odboru zivotneho prostredia Mestskeho uradu v Trencine RNDr. J. Sandoru. Pocas celeho dna sa zaregistrovalo v ramci sutaze europskych miest o najviac cyklistov zaregistrov anych v jednom dni 1011 cyklistov, co povazuju organizatori za vynimocny uspech. Osobitnymi odmenami boli obdarovani: na jstarsi zaregistrovany cyklista - 87-rocny p. Jozef Plsko, a najmla dsi - este ani nie trojrocny Jarko Sujan. Slavnostnym vyvrcholenim Dna na bicykli bolo o 18.00 hod. otvorenie 1. trencianskej ( neziskovej) cyklopozicovne (za ucasti asi 500 Trencanov), ktora bude od tohto dna k dispozicii vsetkym cykloturistiky chtivym Trenc anom aj navstevnikom nasho mesta. Cyklopozicovna vznikla vdaka aktivite Centra environmentalnych aktivit a najma vdaka financ nej podpore KONTA GLOBTEL. (Richard Medal, Centrum environmentalnych aktivit)

V Kosiciach sa Den bez aut niesol v pokojnej atmosfere. Na Hlavnej ulici bol od 8. az do 18. hod. zriadeny stanok, v ktorom prebiehala registracia cyklistov a podpisovanie peticie. O 11. hod. zavitali na registraciu cyklistov prezident VSZ a.s. v sprievode primatora Kosic. Po vyspovedani novinarmi sa prezident VSZ a.s. sprevadzany asi 20 cyklistami vydal na cyklosprievod pesou zonou na Hlavnej ulici. Avsak v meste neboli viditelne zmeny v dopravnom spravani ludi. Podla namatkoveho prieskumu pred podujatim vedela o nom vacsina ludi. Chladne pocasie velmi po dujatiu neprialo, neskor poobede pribudol slaby dazd. V Kosiciach bolo pocas Dna bez aut zaregistrovanych 250 cyklistov a na peticiu na podporu bicyklovej a pesej doprave sa podpisalo 1250 ludi. Osobne ma nizke zapojenie ludi az tak neprekvapilo (hoci som c akal viac), pretoze obdobne dopadol aj minulorocny Den bez aut v Cechach. Slovensky obcan radsej podpise peticiu, nez by sam nazorne skutkom preukazal to, co peticiou ziada. (Karol Labas)

5 mimovladnych organizacii uz vo stvrtok 21.9. zorganizovalo symbolicku akciu na jednej z naexponovanejsich krizovatiek v Bratislave - Racianskom myte. Na travnatom ostrovceku v strede krizovatky sa na ranajky rozlozila stvorclenna rodinka, ktora vsak pre neunosny smog musela piknik stravit v plynovych maskach. Tymto netradicnym sposobom sme chceli pripomenut fakt, ze v Bratislave trpi kazde druhe dieta na alergiu alebo nejaky druh respiracnej choroby. Tento stav maju v prvom rade na svedomi pr ave auta a ich neunosna koncentracia v nasom meste. Poobede na Namesti SNP sme pred ocami okoloiducich premenili stare auto na velky kvetinac, naplnili hlinou a zasadili don stromy a kvety .

V piatok bratislavsky magistrat iniciativne uzavrel pre dopravu cele Namestie SNP. Starosta Stareho Mesta a riaditel Bratislavskej parkovacej sluzby (BPS) slavnostne pokrstili prve cyklostojany, ktore v meste umiestnila na pokyn MC Sta re Mesto BPS. Nasledoval cyklisticky peloton mestom, ktoreho sa vsak zucastnilo iba zo 20 cyklistov (medzi nimi aj zastupca magistratu - Ing. Vajcik), cestou sa sice pridavali nahodne okoloiduci cyklisti (asi traja), st azovali sa vsak, ze o akcii nevedeli. Auta nas nevelmi brali na v edomie, boli sme vsetci radi, ze sme sa zivi vratili na namestie (mna skoro zrazil odzadu trolejbus - pozn. K.S.). Tam medzitym pokr acoval infostanok a vystava Au!To! Boli! s fotografiami, dok umentujucimi smutnu bilanciu automobilizmu od jeho pociatkov az po sucasnost. V ten den isiel bratislavsky primator do prace p eso.

26. a 27. septembra 2000 sa Praha stala svedkom vyrocneho zasadania Svetovej banky (SB) a Medzinarodneho menoveho fo ndu (MMF) a zaroven roznorodych akcii odporcov globalizacie, ktore uz tradicne sprevadzaju zasadania tychto institucii.

A ako to uz tradicne byva, do dvanast az patnasttisicoveho davu protestujucich sa zapojili aj ludia, ktori proti globalizacii bojuju svojskym sposobom - dlazobnymi kockami a umyselnym vyvolavanim nepokojov. Vdaka takymto skupinkam ludi, ktori svoju agresivitu skryvaju za nalepku boja proti globalizacii, arg umenty ludi, ktori prisli vyjadrit svoju nespokojnost nenasilnym sposobom, zanikaju popri senzaciach prinasanych mediami - h oriace barikady, rozbite banky, milionove skody...

Dovolim si napisat, ze absolutna vacsina protestujucich, ktori prisli vyjadrit svoju nespokojnost do Prahy, neschvaluje nasilie pachane na ludoch a na majetku. Preto nebudem opisovat, ake materialne skody vznikli v hlavnom meste CR, ale venujem radsej niekolko slov tej druhej tvari prote stov.

Organizacie CEE Bankwatch Network, Jubilee 2000 a Priatelia Zeme pripravili pocas zasadania verejne diskusne forum "Ina sprava" zamerane na problemy, ktore cinnost banky a fondu sp osobuje, i na hlad anie vychodisk z nelahkej situacie.

Diverse Women for Diversity (Rozmanite zeny za rozman itost) v spolupraci s Agenturou Gaia zorganizovali verejne disku sne forum "Zivot nie je na predaj", ktore sa venovalo temam ako Ekonomicka globalizacia a militarizmus ci Politika "svatej trojice" (WTO, SB a MFF) ako vojna proti zenam, prirode a demokracii. Forum spoluorganizovala Vandana Shiva, riaditelka Vyskumneho ustavu pre vedu, technologiu a prirodne zdroje v Novom Dilli, kt ora je zaroven konzultantkou OSN a o problemoch rozvoja tretieho sveta prednasa na celom svete.

Do Prahy pricestoval aj spevak legendarnej irskej rockovej skupiny U2 Bono Vox, ktory je aktivistom hnutia Jubilee 2000 a vyzval najbohatsie krajiny a obe financne institucie k odpusteniu dlhov najchudobnejsim krajinam sveta. Niektorym krajinam sice nakoniec odpustili polovicu dlhu, ale chudobne krajiny s vysokou mierou zadlzenosti potrebuju okamzitu ulavu a pomoc, len velkolepe gesta pre verejnost jednoducho n estacia.

Zahrada. Sad. Alej. Luka. Les. Polia a medze. Vzdy zasnem a stojim v nemom prekvapeni, uzase a ucte pri pohlade na nesmiernu rozmanitost sveta okolo seba. Obrovske mnozstvo bytosti vsetkeho druhu, obrovske mnozstvo farieb, tvarov, zvukov, voni. A to vsetko sa nam ca stokrat dostava zadarmo. Alebo - vymenou za nasu energiu, pracu, lasku a nadsenie, ktore do toho vlozime. Nie vzdy su potrebne tolkokrat spominane peniaze. Staci jednod ucho najst cloveka, ktory potrebuje prave to, coho ja mam nadostac. A vymenou za to dostat nieco, co ja nemam a rada by som. Je dnotka vymeny: spokojnost oboch vymienajucich si.

Nakup semien alebo produktov v obchode nas s nikym nezblizi. Avsak osobna vymena s ludmi na "rovnakej vlnovej dlzke" spoji pevnejsie, nez vsetky obchody sveta. Pretoze takto vznika zaklad spolupatricnosti, komunity. Preto Obcianske zdruzenie SOSNA organizuje prvu nepenaznu vymennu burzu.

Ak mate zaujem prist so svojou bio-ponukou, so vsetkym, c oho mate dostatok a do coho ste vlozili vlastnu energiu a chcete to vymenit za cosi, co vam chyba, pridte na prvy vymenny BI OLETS alebo jednoduchu oslavu rozmanitosti. Tuto jednodnovu a kciu pripravuje SOSNA v polovici oktobra 2000 v Kosiciach.

Kde, kedy, ako... osobne pozvanky s blizsimi podmienkami ucasti Vam posleme, ak sa ozvete pisomne ci telefonicky na adrese: SOSNA, Prazska 2, 040 11 Kosice, tel.: 095/644 6114, 644 5124.

Lesoochranarske zoskupenie VLK TATRY v spolupraci s Domom kultury v Liptovskom Mikulasi organizuje v obdobi oktober az december 2000 "Jesenny prednaskovy cyklus".

Prednaskovy cyklus je sucastou projektu "10 000 stromov Liptova", ktory bol financne podporeny Nadaciou Ekopolis a ETP Slovensko v ramci programu Tvoja zem, ktory je financovany United States Agency for International Development (Americka agentura pre medzinarodny rozvoj) spolu s dalsimi sukromnymi i verejnymi darcami.

Cyklus nadvazuje na predchadzajuce 35-dielne podujatie "Res publica", ktoreho sa zucastnilo vyse 1 300 obcanov re gionu Liptova.

Miesto konania: Dom kultury, Babkova sala (vchod C), Holleho 4, L. Mikulas, cas konania: zaciatok vzdy o 16.30 hod.

4.10. - Recyklacia a obnovitelne zdroje energie, Pavel Petras, Eulalia Stefanova (OZ Pcola, Stara Lubovna). Konkretne moznosti recyklacie a vyuzivania obnovitelnych zdrojov energie.

11.10. - Dialnice alebo verejna doprava , Matus Bakyta (Slobodna alternativa, iniciativa Obcania za lepsiu dopravu). Problemy dopravy, ich priciny a mozne riesenia, preco dialnice nie su riesenim dopravnych problemov.

18.10. - Strategia udrzatelnej ochrany a vyuzitia histori ckych budov, Ing. Martin Kovac (Narodny trust pre historicke miesta a krajinu Slovenska). Integracia historickych objektov do regionalneho a miestneho rozvoja pri sucasnom zabezpeceni ich udrzatelneho vyuzitia a ochrany.

25.10. - Voda pre tretie tisicrocie, Ing. Michal Kravcik, CSc. (OZ Ludia a voda), je autorom alternativnej vodohospodarskej koncepcie - "Voda pre tretie tisicrocie" a rovnomennej knihy. Prednaska informuje o "kravcikovskom" pohlade na vodu ako rozhodujucu zlozku biorytmu Modrej planety.

8.11. - Ochrana kriticky ohrozenych dravcov a sov na Slovensku, Ing. Jan Kornan (riaditel NP Mala Fatra a clen skupiny SVODAS - Skupiny pre vyskum a ochranu dravcov a sov na Sl ovensku). Prednaska je o aktualnych problemoch ochrany dravcov na prikladoch orla skalneho a orla kriklaveho.

15.11. - Ochrana zivotneho prostredia pri pouzivani agr ochemikalii, RNDr. Tatiana Cermakova (VUZV - Ustav vcela rstva). Prednaska sa zaobera odhadom miery rizika agrochemikalii pre cloveka, floru i faunu.

22.11. - Pelety - vysokoefektivne palivo, RNDr. Ladislav Z idek (Agentura pre regionalny rozvoj, Zilina). Predstavuje pelety ako vysokoefektivne palivo z hladiska ceny i prevadzky.

29.11. - Ziskavanie potravinovych zdrojov - zasah do prirodneho diania, Mgr. Ivan Dubnicka (Stredisko zaujmovej ci nnosti s environmentalnym zameranim, Bratislava). Sposob obzivy ludstva od najstarsich cias a jeho dopad na kulturu a prirodu.

6.12. - Obaly - problem zivotneho prostredia a nasich p enazeniek, Ladislav Hegyi (Spolocnost priatelov Zeme Kosice). Ktore obaly a ako skodia zivotnemu pro strediu a zdraviu, vyhody vratnych obalov, ceny obalov a problematika PVC obalov.

13.12. - Ekoaudit - posudenie zdroja znecistovania z hladiska minimalizacie jeho vplyvov na zivotne prostredie, Ing. Alena Popovicova (Ustav chemickej technologie). Najlepsia ochrana zivotneho prostredia je prevencia pred znecistovanim jeho jednotlivych zloziek: uplatnovanie poziadaviek medzinarodnej normy ISO 14 000 na priemyselne zdroje na Slovensku, minimal izovanie odpadov, resp. ich vyuzitie ako druhotnej suroviny, pos udenie vplyvov zdroja znecistovania na jednotlive zlozky zivotneho prostredia.

Zakon NR SR c. 211/2000 Z.z. zo 17.maja 2000 o slobodnom pristupe k informaciam poskytuje obcanom SR nove moznosti v erejnej kontroly. O zakone z pohladu statnej spravy a samospravy budeme diskutovat s predstavitelmi mesta, medii, statnej spravy. Verejnu diskusiu podporila v ramci rovnomenneho projektu Vzdelavacia nadacia Jana H usa.

Klub Kon-Tiki a Bratislavska unia turistickych oddielov mladeze vas pozyva na Klepacske hry 2000, ktore sa uskutocnia 6. az 8. oktobra.

Najprv trochu historie: "Klepac" je byvaly VIII. mlyn v Mly nskej doline na potoku Vydrica v Bratislave na Zeleznej studnicke. Na Vydrici boli mlyny uz od 13. storocia. VIII. mlyn je pisomne zachyteny az v roku 1734, aj ked je predpoklad, ze existoval uz davno predtym. V druhej tretine 19. storocia bol prestavany na vyletny hostinec (okolo neho premaval v rokoch 1909 az 1915 p rvy bratislavsky trolejbus). Do 70-tych rokov 20. storocia tu bola restauracia. Po poziari budovu nikto neobnovil a dodnes sa zach ovali len ruiny. Od r. 1992 sme mali pozemok, ktory bol v katastrofalnom stave, v bezplatnom prenajme a zacali sme brigadovat. V roku 1999 sa nam splnil velky sen a povodna majitelka nam ho darovala na vybudovanie detskej a mladeznickej pobytovej z akladne.

Na pozemku kazdorocne na jesen usporaduvame "Klepacske hry" plne netradicnych hier a santenia: sportove hry, sutaze v ri ngu, petangue, volejbale a pod., tvorive dielne (z prirodnin, papiera) a "Kultura" (à la divadlo), vecer posedenie pri ohni. Moznost ubytovania v maringotke a drevenej budove na vojenskych posteliach, alebo na podlahe (potrebne priniest si spacak, pripadne aj karimatku). Strava individualna - k dispozicii je pec, na ktorej sa da varit (esusy a pribory je potrebne si priniest ). Cakame deti a mladez v roznom veku, i vecne mladych. Je lepsie, ked sa ohlasite vopred.

Kontakt: Klub Kon-Tiki, Vysehradska 7, 851 06 Bratislava, tel./fax : 07/63 832 943, e-mail: kontiki@changenet.sk

24. - 26. 11. 2000

Chcete se predstavit na letosnim XXV. rocniku TSTTT v Uherskem Hradisti?

Jako kazdorocne je i letos sobotni odpoledne vyhrazeno pri znivcum prakticke ekologicke vychovy, ukazek a nametu urcenych jako inspirace pro vas vsechny, kdo se primo venujete detem a ekologicke vychove.

"VYBER SI SPRAVNY BREH" je nazev letosniho odpoledniho programu, ktery bude zameren na vse, co se tyka vody (ochrana vodnich zdroju, znecistovani vod, vyukove programy a projekty, prakticka prace v terenu, dramaticke zpracovani tematu, apod.) Mohou se predstavit ruzne skupiny (oddil, kmen, centrum, CHKO, nebo jakykoliv typ organizace). Vybirejte takove namety, ktere by mohly byt dobrou inspiraci pro ostatni. Behem priblizne 15 minut byste meli dokazat:

- predstavit vtipne sami sebe,

- predvest ukazku - konkretni namet z vlastni prakticke cinnosti,

- pripadne sdelit, co muzete nabidnou ostatnim: napriklad programy, ubytov ani, materialy...

Organizacni informace:

Cely program probehne v sobotu 25.11. 2000 od 14.00 hod. ve velkem sale Klubu kultury v rozsahu asi 3 hodin a predpokladame, ze v nem bude misto nejvyse pro 10 subjektu z Ceske r epubliky i ze Slovenska. Poradatele uhradi nutne naklady spojene s ucasti vzdy jednomu az dvema zastupcum kazdeho vybraneho subjektu (tedy NE napriklad celemu oddilu). Pokud budete mit zajem, budou vam prednostne k dispozici propagacni panely (1 x 2 m). Dale je moznost od patku 24. 11. do nedele 26. 11. prespat v telocvicne.

Pokud mate zajem predstavit se v tomto programu, ozvete se, prosim, co nejdrive. Tesime se na vase namety.

Dalsi informace a dotazy: Monika Supkova, Zabka CEV pri DDM St. Mesto, Husova 838, 686 06 Uherske Hradiste, tel. 0632/564 332, 0604/999 325, e-mail: cevzabkauh@uhedu.cz

Byt a mat, to su zakladne predpoklady pozemskeho zivota. Nie sme tu vsak preto, aby sme "iba" mali. Tiez nie je v rozpore "byt" alebo "mat". Aspon zatial, aj ked nie vo vsetkych konc inach nasej planety. Mnohi su, ale nemaju casto aj preto, ze ini maju viac ako bezprostredne a objektivne potrebuju. A hlavne o tom je zakladna dilema buducnosti ludstva. Budu mat niektori este viac a ini este menej ako dnes? Su aj "pragmatici", ktori po dporuju dalsie bohatnutie bohatych s tym, ze aj ekonomicky z aostalym krajinam "tretieho sveta" treba umoznit rozvoj a odstr anenie biedy a hladu. Na prvy pohlad logicky pristup ma vsak vi acero uskali.

Prvym limitom celosvetoveho napredovania a budovania prosperity a blahobytu je vycerpatelnost zdrojov, predovsetkym z asob prirodnych surovin. Vysledok rastu produkcie a spotreby su aj odpady rozneho druhu, ktore planetu nielen devastuju, ale v mnohych pripadoch primarne alebo sekundarne zamoruju a likviduju jej zakladne zlozky (vodu, ovzdusie, podu, atd.). Likvidacia moze byt docasna, resp. obnovitelna, casto vsak aj nezvratna (vyhynutie roznych druhov rastlin a zivocichov). Tiez likvidacia odpadov v yzaduje mnoho prostriedkov a energii, najlacnejsou "likvidaciou" odpadov je preto ich nevytvaranie, co prevazne znamena vyrabat iba tolko, kolko nevyhnutne spotrebujeme, resp. vyrabat iba tie komodity a takym sposo bom, aby odpad nevznikal, alebo sa hromadil iba v nevyhnutnom rozsahu.

Zvysovanie spotreby, ktora je pricinou ubytku surovin a zdr ojov, je vsak kredom sucasnej spolocnosti. Pokles spotreby limituje vyrobu, ktorej znizovanie ovplyvnuje vykonnost ekonomiky a tym aj tvorbu zdrojov a prostriedkov, casto urcenych aj na riesenie ekologickych problemov. Akoby sme sa ocitli v bludnom kruhu. Zial, nejde o bludny kruh, skor naopak. Rast blahobytu, nadmerne preplnanie "spotrebneho kosa" je priamou cestou k likvidacii nasej planety "mierovymi" prostriedkami. Pritom kolektivy ekonomov, manazmenty priemyselnych gigantov a nadnarodnych monopolov pracuju na projektoch dalsieho rozvoja vyroby, prognostici pl anuju buduci rast spotreby. Vedecke kolektivy subezne zdovodnuju alebo spochybnuju limity rozvoja, moznosti exploatacie surovin a zdrojov, aj ked je jasne, ze uz sucasna uroven civilizacneho vpl yvu prekrocila prahove hodnoty a je casto nad hranicami unosnosti.

Aj preto je dnes uz luxusom "vedecke" odovodnovanie dalsi eho teraz uz (udajne) "trvalo udrzatelneho" rozvoja, najma ak vi eme, ze najma vyspele krajiny sa znizeniu vyroby a najma spotreby brania. Toho dokazom bol napriklad aj postoj USA k zaverom svetoveho ekologickeho fora v r 1992 v Rio de Janeiro. Neplnia sa ani ramcove konvencie, akou je napr. dohovor o klimatickych zmenach, montrealsky protokol o znizovani vyroby a pouzivani freonov a mnohe dalsie. Prijata Agenda 21 ("Zem pre 21. stor ocie") sa preto postupne stava formalnym dokumentom, ktory by mnohe staty najradsej presunuli do depozitu. V sucasnosti sprac uvane "narodne strategie trvalo udrzatelneho rozvoja" su preto s ohladom na naliehavost situacie strkanim "hlavy do piesku". Dnes uz nepostacuje riesit (ne)udrzatelny rozvoj, ale rychlo a nastojcivo trvalu udrzatelnost zivota (bytia). Naviac, spracuvanie narodnych strategii narasta do sirky, nie do hlbky. Ma este vyznam (namah ava) praca na zostavovani rozsiahlych a komplikovanych krizoviek, ked uz velmi dobre pozname tajnicky? A ti, ktori by este v tejto veci mohli rychlo konat (vedci, politici), ktori by mali zatiahnut "zachrannu brzdu", tak ti pripravuju rozsiahle spravy, analyzy a dokumenty. Zdovodnuju naroky a prostriedky na "trvalo udrzatelny" rozvoj (aj ked dnesny rozvoj je uz neudrzatelny). Byrokr aticky rozsiahlo pisu o svojej jedinecnosti, obhajuju najma (svoje) pravo na svoj "trvalo udrzatelny" rozvoj. Pisu (povedane slovn ikom ministra zivotneho prostredia) "bla, bla, bla". Mozno aj preto ma analyticka cast slovenskej narodnej strategie "iba" 1700 stran, synteza bude zrejme este "velkorysejsia". Udajne to vsak neplat ime z nasho (statneho) rozpoctu. Hradi sa to z medzinarodnych zdrojov. Tie vsak tiez by sa mali vyuzivat zmysluplne. Pacient (Zem) sa zatial trapi, hynie, my vsak nevolame lekara, nechystame nemocnicne lozko, ale rozpracuvame do podrobnosti znenie ch orobopisu. Som vsak presvedceny, ze planetu nepomozu zachranit ti, ktori dokazu o ekologii dlho a pekne hovorit a pisat (co aj ja prave robim!), ale skor ti, co ekologicky konaju. Neverim fariz ejom, ktori "vino piju a vodu kazu", ktori si vytvorili z environmentalnej "vychovy" zivnost, pritom jazdia v autach s vysokou kub aturou (aj v sluzobnych bavorakoch) a pocas vikendu sadaju do tazkeho "roveru", ktorym sa zavezu do chaty v chranenom uzemi. Nepoznam meno ministra zivotneho prostredia, ktory sa vzdal n eekologickych (osobnych aj sluzobnych) v yhod.

Priroda vsak necaka na nase koncepcie, ona sa brani. Kona tak od prveho zasahu do jej zivota, do systemu jej bytia (do "ekosy stemu", ak to mam povedat modne). Lebo planeta je zivy organi zmus, ci to berieme na vedomie alebo nie. Najprv sa branila loka lne, teraz uz globalne. Velke prirodne katastrofy, klimaticke zmeny su toho dokazom. Nie, nemam obavy o prezitie planety. Ta tu bude do skonania sveta. Prezije to vsak aj Clovek, cicavec, ktory zacal "vyciciavat" bolestivo? Ktory sa zacal spravat ako agresor? Ak sa rychlo nespamatame, tak to Zem prezije bez nas. Alebo si ludstvo znova prezije dobu kamennu, bronzovu (ak este budu suroviny na bronz?!). Nasa generaci a ma stastie, ze zije svoj vek "atomovy", ergo "vedecky". Ak vsak veda skonci ako sluzka pri vyrobe "p apierovych" koncepcii, zacina doba byrokraticka. Bude to vsak pr ave byrokracia v UNESCO, v OSN (v Bruseli ci v Strassburgu), ktora nebude schopna urobit z tisicok stranok zhrnutych "narodnych strategii" nieco zmysluplne. (Lebo "europska strategia" n emoze byt suctom takto spracovanych strategii naro dnych.)

Ale my dalej piseme a spisujeme v case, ked treba bubnovat na poplach. Miesto not pre bubenika komponujeme komplikovanu symfoniu. Rekviem, ktore (mozno) zaznie nad neboztikom - Cl ovekom. (Amen.) Potom uz budu zbytocne krasopisne ody o m alebnosti prirody a krajiny (hoci v beletrii aj tie su treba), traktaty o potrebe zachovania kulturnych a prirodnych hodnot, tradicnych zrucnosti, folkloru, atd., atd. Predstavme si, ze ludstvo vyhynie, ale pyramidy zostanu. A mozno aj obraz Mony Lisy, alebo oltar od Majstra Pavla. Aka to ma rnost.

Aj preto si zelam, aby neboli marne zmysluplne snahy o trvalu udrzatelnost nasho bytia. Napriek trvalo pritomnej a akcelerujucej byrokracii.

V januari tohto roka som dostala, ako mnohi z vas, e-mail, ktory bol od Slobody zvierat. Bol v nom zoznam firiem, ktore testuju svoje vyrobky na zvieratach. Vosla som do kupelne pozriet sa na svoje prasky na pranie. Manzel mi ich vozil zo zahranicia, pretoze neobsahovali fosfaty a podla zlozenia a mojich momentalnych v edomosti sa spravali relativne setrne k prirode a k zivotnemu pro strediu. Zistila som vsak, ze aj tato firma testuje svoje vyrobky na zvieratach. Rozladilo ma to, pretoze to boli jedine prasky, o ktorych som vedela, ze su bezfosfatove a nebola som na ne ale rgicka. Boli drahsie ako ostatne, ale bola som s nimi spokojna. Tomu, kto nema alergiu, moze jest, nosit a dychat cokolvek a umyvat sa v comkolvek, budete tazko nieco vysvetlovat. Je to asi podobne, ako ked clovek, trpiaci migrenou, sa snazi vysvetlit svojmu nadriadenemu v praci, ze ho boli hlava. Ale v obidvoch pripadoch sa moze stat z nezainteresovaneho c loveka zainteresovany napriklad vtedy, ked sa postihnutym stane jeho vlastne dieta. Pohlad na trpiace dieta rodica obycajne vyburcuje k akcii a zacne hladat vsetky mozne a nemozne prostriedky, ktorymi by svojmu dietatu pomohol. S neuveritelnou rychlostou a vytrvalostou sa snazi naraz dostat do sfer, ktore predtym povazoval len za domenu odbornikov. Podobne myslienky mi prebleskovali hlavou, ked som sediac na zemi v kupelni preb erala jeden pripravok za druhym a "rozjimala pritom nad nesmrtelnostou chrusta". Vosiel manzel a ked zistil, aky problem ma najnovsie trapi, len sa na mna tolerantne usmial. Naroky uz boli privysoke a nebolo jasne, ako by mali byt realizovane. Snazila som sa spomenut si, kde mam zal ozene materialy o vysledkoch testov, ktore robila pred par rokmi brnenska Veronika a my sme ich posielali vsetkym clenom Nad acie Slovenska riecna siet. Vtedy som tiez behala po drogeriach a snazila sa presvedcit obchodnikov, aby ponukali aj prasky set rnejsie k zivotnemu prostrediu. Rozdavala som kopie clanku a vysvetlovala, v com je problem. Nasla sa medzi nimi aj jedna spriaznena dusa, ktora si dala tu namahu, ze obehala sklady a hladala, co som pytala. A tak sme boli sklamane dve. Ja som tento problem vyriesila jednoducho: prehodila som ho na plecia svojho manzela. Vozil mi pracie prostriedky zo zahranicia a ja som bola spokojna. Dokonca mi odpadla aj starost s nakupmi. Az do spominaneho momentu, ked prisiel ten nestastny e-mail. Dalsia vlna pochodzok po drogeriach dopadla o nieco priaznivejsie, obj avila som aj nejake bezfosfatove pripravky. Lenze dalsie naroky - neobsahovat zeolity, nesposobovat alergiu, netestovat na zvier atach a pozor! co sa skryva za aktivnymi prisadami, aka je primarna a sekundarna biodegradabilita - su asi predsa len este dnes na dstandardne (aspon u nas). A nielen pre beznych obcanov, ale aj pre mnohych ochranarov.

Presiel tyzden a moja nervozita sa stupnovala, lebo sa blizil termin manzelovej sluzobnej cesty a ja som nevedela, co chcem. Vtedy mi zavolala kamaratka, ze sme este nestihli oslavit jej sva dbu. V palacinkarni pri palacinkach (ona sa napchavala slahackovo-cokoladovou a ja pre formu zeleninovou) sme sa bavili o kadecom. Medzi recou som spomenula, co ma trapi a ona mi oznamila, ze uz rok perie v pripravkoch setrnych k prirode. Nevedela vsak, ci su testovane na zvieratach. Neboli a moj problem bol vyrieseny. Onedlho som stretla svoju byvalu profesorku a dozvedela som sa, ze aj ona vyriesila tento problem, aj ked inymi pripravkami. Necud ovala som sa, jej aprobacia bola biologia-telesna vychova a konicek ekologia. Poradila mi v niektorych problemoch a velmi sa jej p acila myslienka environmentalnej poradne. A ako to uz v rozpravkach byva, tretia kamaratka mi porozpravala o tretom dive alebo zazraku.

Bola som velmi spokojna. Ale len dovtedy, kym som nezistila, v com peru nasi ochranari. Bola som presvedcena, ze v niecom uzasnom, alebo aspon setrnom. Trochu som sa potkla. Nie vsetci. Vacsina vyskusala mydlove vlocky, ale prednosti automatickej pracky su lakave. A mydlove vlocky su mydlove vlocky, penia. Niektori v hladani a suzeni vydrzali. Niektori si vyrobili aj vlastne mydlo, ci sampon podla navodu z ii-ciek. Niektori sa nad to p ovzniesli.

A tu uz konci rozpravka a zacina kruta realita. Viete, kolko mame domacnosti na Slovensku a kolko vody odchadza denne z kazdej z nich? Viete, v com su nebezpecne fosfaty, zeolity, co vsetko sa moze skryvat pod nazvom aktivne prisady? Viete, aka je primarna a sekundarna biodegradabilita pracich a cistiacich pro striedkov, ktore pouzivate? Ale o tom uz nab uduce.

ZO 14 SZOPK v Bratislave dakuje Nadacii Horsky park, m enovite panu Kamilovi Prochazkovi, za pekne publikacie (Muz, ktory sadil stromy, Vtaky, Strom a ja, o vlkoch a i.).

za financne prispevky na drevenice, luky, reziu, alebo kupu domceka patri:

J. Tribulikovi, J. Holcikovi, J. Podobovi, J. Stefanovicovi , I. Martonovi, J. Vojtovi, S. Smetanovi, P. Tatarovi, P. Kluckovi, H. Zemanovej, M. Papankovej, A. Prugarovej, M. Vrskovi, M. Mojzesovi, M. Derkovej, E. Backovej, J. Kossuthovi, B. Marho ldovej, D. Adamcikovej, M. Zanechalovej, J. Budajovi, V. Ciparovej, M. Minarovicovi, P. Mravikovi, S. Pocciovej, A. Purasovej (vsetci z Bratislavy), M. Lisickemu (Stupava), D. Frohlichovej (Liptovsky Jan), M. Drgonovej (Trnava), K. Rajcovej (Dubnica n/Vahom), T. Karafovi (Sala).

Tehlicky na domcek na Godrovej si predplatili Zelenakovci z Bratislavy.

• 3.10. - POZOR! Zmena terminu schodze ZO 6 v domceku na Godrovej od 18. + stretnutie letnych straznych sluzieb mlynskych.
• 6.- 8.10. - Vikendovka KOZA, Bradelsky potok.
• 13.-14.10. - Trening o zakone o pristupe k informaciam, Donovaly. Treneri Tomas Kamenec, Palo Zilincik, Vlado Pirosik. Info: Marcela Mezianova, Nadacia Obcan a demokracia, Dobrovicova 13, 811 09 Bratislava, tel./fax: 07/5292 0426, 5292 5568, e-mail: mezianova@changenet.sk .
• 13.-15.10. - Vikendovka v PR Bindarka, hrabanie luk.
• 27.-29.10. - Vikendovka KOZA v prirodnej pamiatke Svinica, hrabanie nivnych luk.