Milí priatelia,

v poslednom čase ste možno zaregistrovali menší rozruch okolo novo schváleného zákona o civilnej službe. Mňa osobne, tento zákon zachránil. Po strednej škole som si totiž nepožiadal o civilku a po vysokej to vyzeralo na spadnutie. Každý deň som čakal povolávací rozkaz, poštárke som zásadne neotváral a doručené zásielky zásadne nevyberal. Môj skorumpovaný ko ntakt na vojenskej správe zo seba dostával len neurčité sľuby a ja som cítil, že len čaká na to, kedy mu začnem ponúkať peniaze. Ja tebe, ty mne. Potom sa mi podarilo získať doklad o tom, že som padnutý na hlavu a vďaka nemu aj odklad a možno aj obklad. To však vojaci netušili, že som na hlavu padnutý naozaj, bolo to dokonalé klamstvo. Nakoniec som sa dočkal a v tridsaťdňovej lehote, ktorú vymedzil nový zákon, požiadal a bol preradený na civilku. Konečne. Dnes som stretol Fifiho, najlepšieho epizódneho herca slovenskej kinematografie a on mi povedal: “A nebolo by lepšie predsa len ísť na normálnu vojnu? Človek sa tam naučí robiť n ezmselné veci.” Nevedel som, čo mu na to povedať. No potom z neho vyliezlo: “Musím sa priznať, ani ja som na nej nebol.” Ale treba povedať, že historky, ktoré sa o vojne rozprávajú, pôsobia naozaj dobre. A ľudia, ako ja a Fifi, ich môžu iba poč úvať.

26.6.-15.7.

Namiesto mlčanlivých západov slnka, strmých útesov nad mlynom s trýznivým nutkaním skočiť zočivoči blížiacemu sa odchodu a nejasnej budúcnosti, opäť sme s Justynou otvorili na záver nášho pobytu medzinárodný tábor mládeže Mlyny – Oblazy. Te ntokrát sme trochu posunuli mantinely, účastníkov sme očakávali len 9 v takmer trojtýždňovom turnuse. Nemecko, Francúzsko, Belgicko, Fínsko a Litva, najmladší účastník mal 18 a najstarší oslávil v tábore 28 rokov. Spolu s vedúcimi bolo v našom komande 5 dievčat a 7 chalanov, všetci sa napodiv ľahko zmierili so sociálnymi podmienkami a vegetariánskou stravou.

Pracovali sme najmä v okolí horného mlyna, najdôležitejšou úlohou bola rekultivácia náhonu, čo sa nám žiaľ úplne dokončiť nepodarilo. Agentúra INEX Slovakia nás obdarila perfektným, pracovitým a kamarátskym tímom, s ktorým sme za pár prvých dní takmer dokončili pracovný pl án. Na konci pracovnej doby som bol neraz zahrnutý nesúhlasnými lichôtkami: “Oukej špinavci, na dnes končíme!”, “Keď chceš, tak si skonči. Spravíme to aj bez teba, Odpadlík!” Naše pracovné (nie však voľnočasové) aktivity prer ušilo približne v polke tábora hnusné sychravé počasie s mnohými ničivými búrkami a pri odpratávaní jedného z pováľaných stromov som si naviac nepekne p oranil prst.

Popracovný čas sme zas vypĺňali mnohými výletmi, či túrami najmä do okolia, z čoho sa najviac tešil Vaidas Bernotas z Litvy, pažravý mladík s dobrosrdečným rehotom, ktorému sa po prvýkrát vyplnil životný sen navštíviť skutočné hory. Kto si trúfal (Vaidas si samozrejme trúfal), vydal sa na dvojdňovú túru v Západných Tatrách s prespaním na hrebeni Roháčov. Oboznámenie sa s tradičnou slovenskou kultúrou a architektúrou na mlyne a v jeho okolí, ale tiež v zubereckom skanzene a inde prijali účastníci s nadšeným úžasom, rovnako ako návštevu pána Smutniaka (učaril najmä dievčatám).

Tentoraz na nás v tábore neútočili žiadni zlodeji, len záke rná bacilová hnačka; touto “skúškou dospelosti” prešiel takmer každý, niektorí aj dvakrát.

Myslím, že workcamp na Oblazoch absolútne splnil očakávania všetkých zúčastnených a dúfam, že aj našich milých ochranárov. Každý zo smutne odchádzajúcich chlapcov a dievčat odniesol si domov aj mlynské semienko, také isté aké mi teraz, doma v Bratislave, nedáva spávať a cez deň sa sústrediť na svoj nový (starý?) život. Možno im raz vyklíči a oni sa vrátia, alebo si nájdu vlastný mlyn a vdýchnu doňho dušu.

15.7. – 22.7.

Na ten týždeň bola naplánovaná brigáda – mala sa šindľovať strecha na mlynici dolného mlyna. Aj sa nás zišlo na Oblazoch n eúrekom, lenže nastali dažde. Operatívne sme zmenili plán – využili sme dažde na plodné debaty, na opracovanie šindľov (každý jeden bolo treba ohobľovať!), na výrobu nového stolčeka (z čoho som mala najväčšiu radosť ja, však bol vlastne robený pre mňa ako n áhrada za ten neuvážene spálený), na kosenie, na prípravu všelij akých dobrôt (dobre sa kúrilo v peci – hoblín bolo neúrekom). Celý čas sme sledovali hladinu potoka. Voda stúpala veľmi rýchlo, už to ani nebol potok, ale temne hučiaca riava. Vedenie ZO 6 (bolo kompletne prítomné) malo v prípade potreby prevziať funkciu evakuač nej komisie, na záchranu majetku by sme nemali šancu.

Neplánovane nastali hneď prvý deň zdravotné problémy (n azvali sme ich črevná chrípka) a vydržali až do konca. Vystriedali sa všetky deti (aj Peťko, darmo sa vytešoval, že on to už vlani absolvoval aj s pobytom v nemocnici). Z dospelých začali u Paliho Hrkúta a skončili u Paliho Antaga, darmo sme sa snažili predch ádzať chorobe alkoholom.

V stredu konečne vyšlo slnko, chlapci otvorili strechu a do konca týždňa ju aj zatvorili novými šindľami. Je krásna, taká svetlá. Choďte sa na ňu p ozrieť, kým nestmavne!

Koniec týždňa sa niesol v duchu osláv dvoch dvadsaťročníc: jednak pred 20 rokmi sa začali prvé práce na obnove mlynov v Kvačianskej doline a 20 rokov mala v piatok aj Edita. Oslavy boli parádne: so šampanským, tortou, žemľovkami, darčekmi, kyticou, chlebíčkami. Potom sme to išli zapiť do krčmy.

23.7. - 30.7.

Keďže sa do soboty nepodarilo dieru zejúcu v streche celkom zaceliť, nemohla ani brigáda celkom skončiť. Nakoniec s nami zostal Antago so svojou milou ženou, aby dokončil zvyšok úžľabia a strechu zavrel. Novopríchodzí stromáci neboli pri tejto činnosti príliš použiteľní a nemohli sa ujať ani pôvodne plánovaných stavebných prác – dozorovať ich zo strechy som radšej ani neskúšal. (Odhliadnuc od faktu, že kopu stavebného kameňa, pripravenú už od jari, poriadkumilovný T. F. iniciatívne zlikvidoval.) Takže celý plán práce sa trošku zmenil:

Stromáci dosýpali kazetu hate, povážlivo vymletú jarnými pr ívalmi a spracovali pár statných kmeňov, ktoré nám nadelila víchr ica. Stromandy sa venovali prevažne drhnutiu hrdzavých liatin ových kolies a ich následnému natieraniu. Keď uvážime, že za tých päť pracovných dní boli prvé tri bez pracovného dozoru, posledné dva pršalo a medzitým účastníkov kosila záhadná mlynská nákaza, nespravili toho málo...

Medzitým Antago napiekol v peci horného mlyna štyri pecne lahodného chleba, a v značnom časovom strese zavrel strechu. Martin Salaj a ja sme pokračovali v opracovávaní hriadeľa pre n ové vodné koleso dolného mlyna. V tom nám neskôr zabránili dažde, takže v rámci náhradnej činnosti uzrel svetlo sveta nový, značne vylepšený domček na príspevky.

Ďalší stromácky tábor, ktorý sa mal pôvodne konať v tomto termíne, nakoniec vôbec neprebehol, a to z dôvodov, ktoré som doteraz celkom nepochopil. Zato sme ubytovali zopár počestných pocestných, medzi inými aj Hanku a Mirca zo Zaježky s ich kam arátmi z PHŽ (Pospolitosti harmonického života). Tiež bolo zaháj ené veľké upratovanie pred mlynom, keďže sme usúdili, že toho r oku sa (žiaľ) už nič veľkého robiť nebude.

Počasie sa opäť zlepšilo a tak do nového domčeka peniažky pekne pribúdajú. Prichádza pár našich kamarátov a spoločne n abiehame na normálny režim strážnej služby – viac sa venujeme turistom a menej robote. Súc posmelený stolárskymi úspechmi, pustil som sa do výroby novej debničky na pohľadnice s integrovanou kasičkou, ktorá nahradila krabicu od topánok a plechovku z le štidla na detto. Je pravda, že pôvodne som mal smelšie plány, ale čo sa dá robiť. Určite sme sa s rekonštrukciou technológie pohli o k úsok ďalej, a čo sme nezvládli, začneme dobiehať zase až na jar. Čo iné sa dá robiť?

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,

v týchto dňoch ( list bol odoslaný 14.9. – pozn. red.) predložila skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na rokov anie pléna návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 11/1949 Zb. o Tatranskom národnom parku v znení zákona č. 287/1994 o ochrane prírody.

Tento návrh sa snaží, podľa nás veľmi nešťastným spôsobom, riešiť kompetenčný spor medzi ministerstvom pôdohospodárstva a ministerstvom životného prostredia o riadenie T ANAPu.

Podstatným paragrafom tohoto návrhu je totiž § 3a ods. 2., kt orý definuje riaditeľstvo TANAPu ako príspevkovú organizáciu zriadenú Ministerstvom pôdohospodárstva SR, pričom riaditeľa menuje minister pôdohospodárstva.

Takéto znenie je predovšetkým popretím platného zákona č. 287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, ktorý v § 51 písm. i. určuje, že “…Ministerstvo životného prostredia SR zriaďuje a riadi organizácie ochrany prírody, najmä správy národných parkov”.

Ale nielen to.

V národných parkoch má mať prednosť jednoznačne filozofia integrovanej ochrany prírody, pod ktorou rozumieme komplexnú ochranu, ktorá spája výskum, výchovu, starostlivosť o prírodu, propagáciu, strážne služby, pestovanie a ochranu lesa. To všetko samozrejme v súlade so zákonom o ochrane prírody, ktorý ochranu prírody definuje ako starostlivosť o ekosystémy.

Štátne lesy TANAP sú ale jednoznačne v súčasnej dobe šp ecializovaným lesným závodom, ktorý namiesto komplexnej starostlivosti o ekosystémy dáva jednoznačne prednosť lesohospodá rskej a poľovníckej činnosti.

Svedčí o tom nielen ťažba v národných prírodných a prírodných rezerváciách na území TANAPu, ale i veľmi intenzívna p oľovnícka činnosť v územiach s najvyšším stupňom ochr any.

Veď podľa § 17 zákona č. 287/1994 Z.z. je v rezerváciách z akázané zasahovať do lesných porastov, rúbať stromy, loviť zver a zriaďovať kŕmidlá pre zver, pričom v rezerváciách na území T ANAPu je len v tomto decéniu naplánovaných vyše 80000 m³ obnovných (!) ťažieb a na územiach s najvyšším stupňom ochrany sa bežne poľuje i vnadí zver. Množstvo podaní na Slovenskú inšpe kciu životného prostredia (naposledy pre ťažbu v NPR Mokriny) svedčí veľa o tom, ako si predstavuje komplexnú starostlivosť o územie TANAPu rezort ministerstva pôdohospodárstva.

Podpísané organizácie Vás preto žiadajú, ako poslancov N árodnej rady Slovenskej republiky, aby zákon v tomto znení nepodporili a aby podporili systémovú zmenu, ktorá podľa nás spočíva v prijatí zákona o národných parkoch.

TANAP podľa nás patrí jednoznačne pod správu Ministerstva životného prostredia. Zákon o lesoch dokonca už v súčasnej dobe umožňuje minister stvu pôdohospodárstva delimitáciu lesov TANAP do pôsobnosti ministerstva životného prostredia tak, ako je to v prípade ministerstva školstva, ktoré spravuje školské lesy alebo ministerstva obrany, ktoré spravuje vojenské lesy.

Dolupodpísané organizácie čakajú od svojich poslancov, že zvolia cestu, ktorou kráčajú všetky vyspelé krajiny Európskej únie a nedovolia návrat k modelu, ktorý bol vytvorený komunistickým režimom.

A – projekt, Liptovský Hrádok; CEPA a Priatelia Zeme Slovensko, Ponická Huta; Bambi, Moldava n/Bodvou; DES, Dubnica n/Váhom; Jantárová cesta, Banská Štiavnica; LZ VLK a Nadácia Zelená nádej, Tulčík; Ľudia a voda, Slovenská riečna sieť, Sosna a Spoločnosť priateľov Zeme, Košice; Nadácia Ekopolis Banská Bystrica; Pčola Stará Ľubovňa; Spoločnosť pre ochranu vtáctva, Vranov n/Topľou; Združenie Slatinka, Zvolen; Energia 2000, Greenpeace, SOS Záhorie, REC, Sírius – ZO SZOPK č. 17, Sl oboda zvierat, Slobodná alternatíva, WISE Slovensko, Za Matku Zem, Združenie Ži a nechaj žiť a MV SZOPK, Brat islava.

V ii č. 2/2000 sme vám predstavili občianske združenie Fia lkové údolie (ZFÚ), ktoré vzniklo najmä preto, že občanom štvrte medzi Bratislavským hradom a Červeným krížom prestala byť ľ ahostajná skutočnosť, že kvalita života sa tu sústavne zhoršuje a t ypický charakter nedávno ešte kľudnej štvrte, tvorenej záhradami a rodinnými domami, sa rýchlo stráca. Záujem členov ZFÚ sa zam eral najmä na Urbanistickú štúdiu Mudroňova juhozápad, ktorú na základe zadania Mestskej časti Bratislava-Staré Mesto spracovala firma Aurex. Občianske združenie prediskutovalo zámery obsia hnuté v štúdii so spracovateľmi a pripravilo podrobný posudok k jednotlivým častiam štúdie. Okrem toho niekoľko stoviek obyv ateľov podpísalo petíciu, v ktorej o.i. žiadali, aby Napoleonskému vŕšku, vyvýšenine s unikátnym panoramatickým výhľadom a vý znamnými prírodnými, pamiatkovými a siluetotvornými hodnotami, bola priznaná funkcia verejnej zelene, keďže takáto funkcia na jlepšie zodpovedá dlhodobým záujmom obyvateľov i návštevníkov Bratislavy.

Pozemok, nazývaný Napoleonský vŕšok alebo Napoleonka, odkiaľ sa vraj v r. 1809 pozeral sám Napoleon na Bratislavu, má mať podľa platného územného plánu funkciu občianskej vybav enosti. Tento termín si každý vysvetľuje po svojom. Podľa občanov to môže byť aj park (platí to napr. v Košiciach), podľa iných (po slancov, investorov) to môžu byť aj rodinné domy (!). Lokalita je to atraktívna, niet sa čo čudovať záujmu bohatých investorov o ňu. Pozemok bol v r. 1998 predaný i napriek upozorňovaniu občanov na jeho celospoločenskú hodnotu.

21. septembra poslanci Starého Mesta rozhodovali o osude tejto vzácnej lokality. Na výber mali tri varianty: 1. variant – kompromisný, ktorý zohľadňoval požiadavky občanov i majiteľa – z astavanosť plochy 35% (penzión alebo hotel nadmestského vý znamu), zvyšok zeleň, 2. variant: zastavanosť plochy 83% (44 b ytov a 117 garáží), 3. variant – zelený.

Výsledok hlasovania: poslanci schválili 2. variant!!!

Je odhlasované, občania, zvyknite si! Zvyknite si na to, že sa u nás (v Starom Meste, v Bratislave, na Slovensku) dejú také veci ako napr. keď je postavený dom bez stavebného povolenia, čo už s ním, hádam ho nezbúrame, veď ani nie je taký škaredý! Alebo keď je už pozemok predaný, hádam nechceme, aby majiteľ na ňom urobil verejný park! Veď ten žiaden zisk neprinesie. Ozaj, a kto bude potrestaný za to, že neinformoval budúceho majiteľa, že na ňom nemôže stavať byty, lebo pozemok je určený na občiansku vybavenosť? Kupoval mačku vo vre ci? Alebo sa spoliehal, že sa mu neodváži nik postaviť na odpor? Že sa postavili občania? Pr osím vás, koho to zaujíma? Našich zástupcov – poslancov, zdá sa, že asi nie. Myslíte si, že poslanec, ktorý projektoval tých 44 bytov a 117 garáží k tomu a poslanec, ktorý asistoval pri predaji pozemku, by sa nemal zúčastniť spomínaného hlasovania? Že je to ko nflikt záujmov? A na toto si máme zvyknúť? To teda nie!

Je to dátum, kedy bola schválená Urbanistická štúdia Mudroňova (juhozápad). Je to dátum, kedy nás zradili niektorí komunálni poslanci.

Proti našej vôli, proti podpisu skoro tisíc občanov v petícii schválili na Napoleonskom vŕšku variant 2 – to znamená, že po dporili megalomanskú stavbu polyfunkčného domu. Tento návrh predpokladá stavbu 44 bytových jednotiek s cca 200 novými ob yvateľmi a 117 garážami.

Po jeden a pol roku, ktorý sme venovali tejto štúdii, je to poriadna facka. Ináč sa to nedá nazvať.

Je to komunálno-politické rozhodnutie, podporené vystúpeniami Ing. Margočovej (aj “našej” poslankyne), ktorá zastupovala v tomto prípade investora. A tak isto podporené advokátom z kancelárie JUDr. Havláta, ktorý zastupoval majiteľa pozemku. Tento povedal poslancom, že ak neodsúhlasia investorský variant, tak sa bude majiteľ s mestom súdiť.

Tu sú poslanci, ktorí hlasovali za 83%-nú zástavbu Napoleonky (Ktorí sa naľakali mena Havlát? Ktorí jednoducho nemali odvahu hlasovať za svoje svedomie a hlasovali čisto podľa príkazu svojej politickej strany?):

Ing. Pavol Baxa (KDH), Edmund Bombara (DÚ), Michal Brogyányi (SMK), Ing. Peter Čiernik (KDH), Mgr. Mária Guregová (KDH), Ing. Liliana Hladicseková (KDH), MUDr. Halka Ležovičová (KDH), Mgr. Bohdana Machajová – vicestarostka, Ing. Júlia Margočová (DS), Drahomíra Mračková (DU), Ing. Karol Nitranský (DÚ), Ing. arch. Andrej Petrek (DS), Ing. Marián Procházka (DS), Ing. Anna Prugarová (DS), Dušan Roman (DÚ), Ing. Ľubomír Ščasný (SDSS), Sven Šovčík (KDH), Ing. Zdenko Tholt (KDH).

Mgr. Emil Bartko (DÚ), Ing. Peter Bóna (KDH), Ing. Vladimír Kohút (KDH), Pavol Kormút (SZS), MUDr. Ľubica Kováčová (DÚ), Vilma Otrusiníková (KDH), Ing. Koloman Prónay (DS), RNDr. Peter Smrek (DÚ), Peter Schmidt (DÚ), Eva Zaťková (SZS).

V 822 európskych mestách sa v piatok 22. septembra uskutočnil Deň bez áut (DBA), iniciovaný Európskou komisiou, ktorého cieľom bolo spopularizovať alternatívne druhy dopravy, ako sú p ešia, bicyklová a verejná doprava a zároveň znížiť závislosť a dopyt po autách a následne pohonných látkach. Deň bez áut sa uskutočnil aj v 8 slovenských mestách: v Bratislave, Košiciach, Liptovskom Mikuláši, Lučenci, Martine, Nitre, Prešove a v Trenčíne (organ izovaný mestskými magistrátmi v súčinnosti s miestnymi občia nskymi združeniami).

Pod petíciu na zrovnoprávnenie dopravy sme nazbierali 218 podpisov. Zaregistrovalo sa nám 223 cyklistov. Nasledujúce údaje pochádzajú z rôznych oblastí mesta, takže dávajú celkom prehľa dné výsledky o tom, aká je bicyklová doprava v Prešove: Najvyššia intenzita cyklistov je zaznamenaná v centre mesta – 153 cyklistov /hod. a potom na cyklistickom chodníku - 144 cyklistov/hod. Na jednom z dopravne najfrekventovanejších úsekoch, kde sme napočítali cca 25 000 automobilov/12 hod.(!!!) sa tiež pomerne husto vyskytovali aj cyklisti - v špičke až 114 cyklistov/hod. To bude pre nás dobrý “bezpečnostný argument” urýchlene s touto situáciou niečo robiť. Otvoreni e cyklistického chodníka dopadlo dobre - napriek skutočne zlému počasiu prišlo asi 50 ľudí (nielen na bicykli, ale i starší ľudia, ktorým sa v daždi nechcelo bicykel vytiahnuť, len nám prišli poďakovať a zafandiť do ďalšej práce). Chodník o tvoril zástupca primátora ing. Kuzma, ktorý prisľúbil ďalšiu podp oru rozvoju cyklistickej infraštruktúry v Prešove. O tejto akcii vedeli takmer všetci opýtaní. (Liška)

Začali sme o 9.00. V chladnom, veternom počasí (mali sme problém, aby nám neodfúklo stánok aj s informačnými materiálmi) sa pomaly začali registrovať cyklisti a nielen tí podpisovali petíciu za zrovnoprávnenie bicyklovej dopravy. Hneď na úvod zaujala kolobežka organizátorov, ktorá bielou farbou po celom meste p ísala za sebou nápis Deň bez áut - niekoľko kilometrov dlhý. Mali sme postavenú klenbovú symbolickú bránu (bezmotorová zóna), ktorou každý účastník podujatia mohol prejsť. Naviac celý deň jazdil po meste niekto z organizátorov alebo účastníkov na starom bicykli v dobovom kostýme, zvonil zvonček om a upozorňoval ľ udí na túto akciu. V infostánku boli pripravené materiály o DBA, o organizáciách, ktoré sa podieľali na príprave podujatia, nálepky pre účastníkov a tiež pozvánky na popoludňajšiu cyklopromenádu o 16.00 hod. Tá sa uskutočnila za účasti niekoľkých cyklistov v čele s členmi Turčianskej bicyklovej skupiny (TBS) JUS a viedla po významnejších uliciach v meste za zvonenia zvoncov a rapkáčov. Zablokovali sme celý pruh cesty, takže automobily museli po-malou jazdou ísť za nami (nebol žiadny incid ent). Akcia bola ukončená o 17.00 hod. Zaregistrovaní cyklisti (neoficiálne): 200. Po dpísaná petícia 200.

Ešte k pokutovým bločkom. Doporučujeme ako výbornú p ozvánku na akciu, pretože podľa niektorých vodičov najprv z avládlo zdesenie (z pokuty 500 Sk), potom uvoľnenie (keď zistili, že nemusia platiť) a u niektorých aj škodoradosť, keď išli do k opírky rozmnožiť svoj pokutový bloček a strčili ho za stierače sv ojim kolegom a známym. (Dušan Kubička, TBS JUS )

Už od 5,30 hod. prebiehala na trenčianskych m ostoch registrácia cyklistov (smerujúcich v takom skorom čase do práce), ktorá pokračovala od 9.00 do 18.00 hod. na Štúrovom námestí. Tam bolo aj centrum všetkých aktivít 1. trenčianskeho bicyfestu: Info stánok, kde sa živo diskutovalo o možnostiach rozvoja cyklodopravy v Trenčíne - žiaľ, bez väčšieho záujmu miestnych autorít - zo 40 osobne pozvaných poslancov Mestského zastupiteľstva sa akcie zúčastnili traja... Na krátko sa akcie zúčastnil aj trenčiansky pr imátor Ing. Jozef Žiška a najväčšiu oporu a pomoc sme našli v osobe vedúceho odboru životného prostredia Mestského úradu v Trenčíne RNDr. J. Šandoru. Počas celého dňa sa zaregistrovalo v rámci súťaže európskych miest o najviac cyklistov zaregistrov aných v jednom dni 1011 cyklistov, čo považujú organizátori za výnimočný úspech. Osobitnými odmenami boli obdarovaní: na jstarší zaregistrovaný cyklista – 87-ročný p. Jozef Plško, a najmla dší – ešte ani nie trojročný Jarko Šujan. Slávnostným vyvrcholením Dňa na bicykli bolo o 18.00 hod. otvorenie 1. trenčianskej ( neziskovej) cyklopožičovne (za účasti asi 500 Trenčanov), ktorá bude od tohto dňa k dispozícii všetkým cykloturistiky chtivým Trenč anom aj návštevníkom nášho mesta. Cyklopožičovňa vznikla vďaka aktivite Centra environmentálnych aktivít a najmä vďaka finanč nej podpore KONTA GLOBTEL. (Richard Medal, Centrum environmentálnych aktivít)

V Košiciach sa Deň bez áut niesol v pokojnej atmosfére. Na Hlavnej ulici bol od 8. až do 18. hod. zriadený stánok, v ktorom prebiehala registrácia cyklistov a podpisovanie petície. O 11. hod. zavítali na registráciu cyklistov prezident VSŽ a.s. v sprievode primátora Košíc. Po vyspovedaní novinármi sa prezident VSŽ a.s. sprevádzaný asi 20 cyklistami vydal na cyklosprievod pešou zónou na Hlavnej ulici. Avšak v meste neboli viditeľné zmeny v dopravnom správaní ľudí. Podľa námatkového prieskumu pred podujatím vedela o ňom väčšina ľudí. Chladné počasie veľmi po dujatiu neprialo, neskôr poobede pribudol slabý dážď. V Košiciach bolo počas Dňa bez áut zaregistrovaných 250 cyklistov a na petíciu na podporu bicyklovej a pešej doprave sa podpísalo 1250 ľudí. Osobne ma nízke zapojenie ľudí až tak neprekvapilo (hoci som č akal viac), pretože obdobne dopadol aj minuloročný Deň bez áut v Čechách. Slovenský občan radšej podpíše petíciu, než by sám názorne skutkom preukázal to, čo petíciou žiada. (Karol Labaš)

5 mimovládnych organizácií už vo štvrtok 21.9. zorganizovalo symbolickú akciu na jednej z naexponovanejších križovatiek v Bratislave - Račianskom mýte. Na trávnatom ostrovčeku v strede križovatky sa na raňajky rozložila štvorčlenná rodinka, ktorá však pre neúnosný smog musela piknik stráviť v plynových maskách. Týmto netradičným spôsobom sme chceli pripomenúť fakt, že v Bratislave trpí každé druhé dieťa na alergiu alebo nejaký druh respiračnej choroby. Tento stav majú v prvom rade na svedomí pr áve autá a ich neúnosná koncentrácia v našom meste. Poobede na Námestí SNP sme pred očami okoloidúcich premenili staré auto na veľký kvetináč, naplnili hlinou a zasadili doň stromy a kvety .

V piatok bratislavský magistrát iniciatívne uzavrel pre dopravu celé Námestie SNP. Starosta Starého Mesta a riaditeľ Bratislavskej parkovacej služby (BPS) slávnostne pokrstili prvé cyklostojany, ktoré v meste umiestnila na pokyn MČ Sta ré Mesto BPS. Nasledoval cyklistický pelotón mestom, ktorého sa však zúčastnilo iba zo 20 cyklistov (medzi nimi aj zástupca magistrátu – Ing. Vajcík), cestou sa síce pridávali náhodne okoloidúci cyklisti (asi traja), sť ažovali sa však, že o akcii nevedeli. Autá nás neveľmi brali na v edomie, boli sme všetci radi, že sme sa živí vrátili na námestie (mňa skoro zrazil odzadu trolejbus – pozn. K.Š.). Tam medzitým pokr ačoval infostánok a výstava Au!To! Bolí! s fotografiami, dok umentujúcimi smutnú bilanciu automobilizmu od jeho počiatkov až po súčasnosť. V ten deň išiel bratislavský primátor do práce p ešo.

26. a 27. septembra 2000 sa Praha stala svedkom výročného zasadania Svetovej banky (SB) a Medzinárodného menového fo ndu (MMF) a zároveň rôznorodých akcií odporcov globalizácie, ktoré už tradične sprevádzajú zasadania týchto inštitúcií.

A ako to už tradične býva, do dvanásť až pätnásťtisícového davu protestujúcich sa zapojili aj ľudia, ktorí proti globalizácii bojujú svojským spôsobom – dlažobnými kockami a úmyselným vyvolávaním nepokojov. Vďaka takýmto skupinkám ľudí, ktorí svoju agresivitu skrývajú za nálepku boja proti globalizácii, arg umenty ľudí, ktorí prišli vyjadriť svoju nespokojnosť nenásilným spôsobom, zanikajú popri senzáciách prinášaných médiami – h oriace barikády, rozbité banky, miliónové škody...

Dovolím si napísať, že absolútna väčšina protestujúcich, ktorí prišli vyjadriť svoju nespokojnosť do Prahy, neschvaľuje násilie páchané na ľuďoch a na majetku. Preto nebudem opisovať, aké materiálne škody vznikli v hlavnom meste ČR, ale venujem radšej niekoľko slov tej druhej tvári prote stov.

Organizácie CEE Bankwatch Network, Jubilee 2000 a Priatelia Zeme pripravili počas zasadania verejné diskusné fórum “Iná správa” zamerané na problémy, ktoré činnosť banky a fondu sp ôsobuje, i na hľad anie východísk z neľahkej situácie.

Diverse Women for Diversity (Rozmanité ženy za rozman itosť) v spolupráci s Agentúrou Gaia zorganizovali verejné disku sné fórum “Život nie je na predaj”, ktoré sa venovalo témam ako Ekonomická globalizácia a militarizmus či Politika “svätej trojice” (WTO, SB a MFF) ako vojna proti ženám, prírode a demokracii. Fórum spoluorganizovala Vandana Shiva, riaditeľka Výskumného ústavu pre vedu, technológiu a prírodné zdroje v Novom Díllí, kt orá je zároveň konzultantkou OSN a o problémoch rozvoja tretieho sveta prednáša na celom svete.

Do Prahy pricestoval aj spevák legendárnej írskej rockovej skupiny U2 Bono Vox, ktorý je aktivistom hnutia Jubilee 2000 a vyzval najbohatšie krajiny a obe finančné inštitúcie k odpusteniu dlhov najchudobnejším krajinám sveta. Niektorým krajinám síce nakoniec odpustili polovicu dlhu, ale chudobné krajiny s vysokou mierou zadĺženosti potrebujú okamžitú úľavu a pomoc, len veľkolepé gestá pre verejnosť jednoducho n estačia.

Záhrada. Sad. Alej. Lúka. Les. Polia a medze. Vždy žasnem a stojím v nemom prekvapení, úžase a úcte pri pohľade na nesmiernu rozmanitosť sveta okolo seba. Obrovské množstvo bytostí všetkého druhu, obrovské množstvo farieb, tvarov, zvukov, vôní. A to všetko sa nám ča stokrát dostáva zadarmo. Alebo – výmenou za našu energiu, prácu, lásku a nadšenie, ktoré do toho vložíme. Nie vždy sú potrebné toľkokrát spomínané peniaze. Stačí jednod ucho nájsť človeka, ktorý potrebuje práve to, čoho ja mám nadostač. A výmenou za to dostať niečo, čo ja nemám a rada by som. Je dnotka výmeny: spokojnosť oboch vymieňajúcich si.

Nákup semien alebo produktov v obchode nás s nikým nezblíži. Avšak osobná výmena s ľuďmi na “rovnakej vlnovej dĺžke” spojí pevnejšie, než všetky obchody sveta. Pretože takto vzniká základ spolupatričnosti, komunity. Preto Občianske združenie SOSNA organizuje prvú nepeňažnú výmennú burzu.

Ak máte záujem prísť so svojou bio-ponukou, so všetkým, č oho máte dostatok a do čoho ste vložili vlastnú energiu a chcete to vymeniť za čosi, čo vám chýba, príďte na prvý výmenný BI OLETS alebo jednoduchú oslavu rozmanitosti. Túto jednodňovú a kciu pripravuje SOSNA v polovici októbra 2000 v Košiciach.

Kde, kedy, ako... osobné pozvánky s bližšími podmienkami účasti Vám pošleme, ak sa ozvete písomne či telefonicky na adrese: SOSNA, Pražská 2, 040 11 Košice, tel.: 095/644 6114, 644 5124.

Lesoochranárske zoskupenie VLK TATRY v spolupráci s Domom kultúry v Liptovskom Mikuláši organizuje v období október až december 2000 “Jesenný prednáškový cyklus”.

Prednáškový cyklus je súčasťou projektu “10 000 stromov Liptova”, ktorý bol finančne podporený Nadáciou Ekopolis a ETP Slovensko v rámci programu Tvoja zem, ktorý je financovaný United States Agency for International Development (Americká agentúra pre medzinárodný rozvoj) spolu s ďalšími súkromnými i verejnými darcami.

Cyklus nadväzuje na predchádzajúce 35-dielne podujatie “Res publica”, ktorého sa zúčastnilo vyše 1 300 občanov re giónu Liptova.

Miesto konania: Dom kultúry, Bábková sála (vchod C), Hollého 4, L. Mikuláš, čas konania: začiatok vždy o 16.30 hod.

4.10. – Recyklácia a obnoviteľné zdroje energie, Pavel Petráš, Eulália Štefanová (OZ Pčola, Stará Ľubovňa). Konkrétne možnosti recyklácie a využívania obnoviteľných zdrojov energie.

11.10. – Diaľnice alebo verejná doprava , Matúš Bakyta (Slobodná alternatíva, iniciatíva Občania za lepšiu dopravu). Problémy dopravy, ich príčiny a možné riešenia, prečo diaľnice nie sú riešením dopravných problémov.

18.10. – Stratégia udržateľnej ochrany a využitia histori ckých budov, Ing. Martin Kováč (Národný trust pre historické miesta a krajinu Slovenska). Integrácia historických objektov do regionálneho a miestneho rozvoja pri súčasnom zabezpečení ich udržateľného využitia a ochrany.

25.10. – Voda pre tretie tisícročie, Ing. Michal Kravčík, CSc. (OZ Ľudia a voda), je autorom alternatívnej vodohospodárskej koncepcie – “Voda pre tretie tisícročie” a rovnomennej knihy. Prednáška informuje o “kravčíkovskom” pohľade na vodu ako rozhodujúcu zložku biorytmu Modrej planéty.

8.11. – Ochrana kriticky ohrozených dravcov a sov na Slovensku, Ing. Ján Korňan (riaditeľ NP Malá Fatra a člen skupiny SVODAS - Skupiny pre výskum a ochranu dravcov a sov na Sl ovensku). Prednáška je o aktuálnych problémoch ochrany dravcov na príkladoch orla skalného a orla krikľavého.

15.11. – Ochrana životného prostredia pri používaní agr ochemikálií, RNDr. Tatiana Čermáková (VÚŽV – Ústav včelá rstva). Prednáška sa zaoberá odhadom miery rizika agrochemikálií pre človeka, flóru i faunu.

22.11. – Pelety – vysokoefektívne palivo, RNDr. Ladislav Ž idek (Agentúra pre regionálny rozvoj, Žilina). Predstavuje pelety ako vysokoefektívne palivo z hľadiska ceny i prevádzky.

29.11. – Získavanie potravinových zdrojov – zásah do prírodného diania, Mgr. Ivan Dubnička (Stredisko záujmovej či nnosti s environmentálnym zameraním, Bratislava). Spôsob obživy ľudstva od najstarších čias a jeho dopad na kultúru a prírodu.

6.12. – Obaly – problém životného prostredia a našich p eňaženiek, Ladislav Hegyi (Spoločnosť priateľov Zeme Košice). Ktoré obaly a ako škodia životnému pro strediu a zdraviu, výhody vratných obalov, ceny obalov a problematika PVC obalov.

13.12. – Ekoaudit – posúdenie zdroja znečisťovania z hľadiska minimalizácie jeho vplyvov na životné prostredie, Ing. Alena Popovičová (Ústav chemickej technológie). Najlepšia ochrana životného prostredia je prevencia pred znečisťovaním jeho jednotlivých zložiek: uplatňovanie požiadaviek medzinárodnej normy ISO 14 000 na priemyselné zdroje na Slovensku, minimal izovanie odpadov, resp. ich využitie ako druhotnej suroviny, pos údenie vplyvov zdroja znečisťovania na jednotlivé zložky životného prostredia.

Zákon NR SR č. 211/2000 Z.z. zo 17.mája 2000 o slobodnom prístupe k informáciám poskytuje občanom SR nové možnosti v erejnej kontroly. O zákone z pohľadu štátnej správy a samosprávy budeme diskutovať s predstaviteľmi mesta, médií, štátnej správy. Verejnú diskusiu podporila v rámci rovnomenného projektu Vzdelávacia nadácia Jana H usa.

Klub Kon-Tiki a Bratislavská únia turistických oddielov mládeže vás pozýva na Klepáčske hry 2000, ktoré sa uskutočnia 6. až 8. októbra.

Najprv trochu histórie: “Klepáč” je bývalý VIII. mlyn v Mly nskej doline na potoku Vydrica v Bratislave na Železnej studničke. Na Vydrici boli mlyny už od 13. storočia. VIII. mlyn je písomne zachytený až v roku 1734, aj keď je predpoklad, že existoval už dávno predtým. V druhej tretine 19. storočia bol prestavaný na výletný hostinec (okolo neho premával v rokoch 1909 až 1915 p rvý bratislavský trolejbus). Do 70-tych rokov 20. storočia tu bola reštaurácia. Po požiari budovu nikto neobnovil a dodnes sa zach ovali len ruiny. Od r. 1992 sme mali pozemok, ktorý bol v katastrofálnom stave, v bezplatnom prenájme a začali sme brigádovať. V roku 1999 sa nám splnil veľký sen a pôvodná majiteľka nám ho darovala na vybudovanie detskej a mládežníckej pobytovej z ákladne.

Na pozemku každoročne na jeseň usporadúvame “Klepáčske hry” plné netradičných hier a šantenia: športové hry, súťaže v ri ngu, petangue, volejbale a pod., tvorivé dielne (z prírodnín, papiera) a “Kultúra” (à la divadlo), večer posedenie pri ohni. Možnosť ubytovania v maringotke a drevenej budove na vojenských posteliach, alebo na podlahe (potrebné priniesť si spacák, prípadne aj karimatku). Strava individuálna – k dispozícii je pec, na ktorej sa dá variť (ešusy a príbory je potrebné si priniesť ). Čakáme deti a mládež v rôznom veku, i večne mladých. Je lepšie, keď sa ohlásite vopred.

Kontakt: Klub Kon-Tiki, Vyšehradská 7, 851 06 Bratislava, tel./fax : 07/63 832 943, e-mail: kontiki@changenet.sk

24. - 26. 11. 2000

Chcete se představit na letošním XXV. ročníku TSTTT v Uherském Hradišti?

Jako každoročně je i letos sobotní odpoledne vyhrazeno pří znivcům praktické ekologické výchovy, ukázek a námětů určených jako inspirace pro vás všechny, kdo se přímo věnujete dětem a ekologické výchově.

“VYBER SI SPRÁVNÝ BŘEH” je název letošního odpoledního programu, který bude zaměřen na vše, co se týká vody (ochrana vodních zdrojů, znečišťování vod, výukové programy a projekty, praktická práce v terénu, dramatické zpracování tématu, apod.) Mohou se představit různé skupiny (oddíl, kmen, centrum, CHKO, nebo jakýkoliv typ organizace). Vybírejte takové náměty, které by mohly být dobrou inspirací pro ostatní. Během přibližně 15 minut byste měli dokázat:

- představit vtipně sami sebe,

- předvést ukázku - konkrétní námět z vlastní praktické činnosti,

- případně sdělit, co můžete nabídnou ostatním: například programy, ubytov ání, materiály...

Organizační informace:

Celý program proběhne v sobotu 25.11. 2000 od 14.00 hod. ve velkém sále Klubu kultury v rozsahu asi 3 hodin a předpokládáme, že v něm bude místo nejvýše pro 10 subjektů z České r epubliky i ze Slovenska. Pořadatelé uhradí nutné náklady spojené s účastí vždy jednomu až dvěma zástupcům každého vybraného subjektu (tedy NE například celému oddílu). Pokud budete mít zájem, budou vám přednostně k dispozici propagační panely (1 x 2 m). Dále je možnost od pátku 24. 11. do neděle 26. 11. přespat v tělocvičně.

Pokud máte zájem představit se v tomto programu, ozvěte se, prosím, co nejdříve. Těšíme se na vaše náměty.

Další informace a dotazy: Monika Šupková, Žabka CEV při DDM St. Město, Husova 838, 686 06 Uherské Hradiště, tel. 0632/564 332, 0604/999 325, e-mail: cevzabkauh@uhedu.cz

Byť a mať, to sú základné predpoklady pozemského života. Nie sme tu však preto, aby sme “iba” mali. Tiež nie je v rozpore “byť” alebo “mať”. Aspoň zatiaľ, aj keď nie vo všetkých konč inách našej planéty. Mnohí sú, ale nemajú často aj preto, že iní majú viac ako bezprostredne a objektívne potrebujú. A hlavne o tom je základná dilema budúcnosti ľudstva. Budú mať niektorí ešte viac a iní ešte menej ako dnes? Sú aj “pragmatici”, ktorí po dporujú ďalšie bohatnutie bohatých s tým, že aj ekonomicky z aostalým krajinám “tretieho sveta” treba umožniť rozvoj a odstr ánenie biedy a hladu. Na prvý pohľad logický prístup má však vi acero úskalí.

Prvým limitom celosvetového napredovania a budovania prosperity a blahobytu je vyčerpateľnosť zdrojov, predovšetkým z ásob prírodných surovín. Výsledok rastu produkcie a spotreby sú aj odpady rôzneho druhu, ktoré planétu nielen devastujú, ale v mnohých prípadoch primárne alebo sekundárne zamorujú a likvidujú jej základné zložky (vodu, ovzdušie, pôdu, atď.). Likvidácia môže byť dočasná, resp. obnoviteľná, často však aj nezvratná (vyhynutie rôznych druhov rastlín a živočíchov). Tiež likvidácia odpadov v yžaduje mnoho prostriedkov a energií, najlacnejšou “likvidáciou” odpadov je preto ich nevytváranie, čo prevažne znamená vyrábať iba toľko, koľko nevyhnutne spotrebujeme, resp. vyrábať iba tie komodity a takým spôso bom, aby odpad nevznikal, alebo sa hromadil iba v nevyhnutnom rozsahu.

Zvyšovanie spotreby, ktorá je príčinou úbytku surovín a zdr ojov, je však krédom súčasnej spoločnosti. Pokles spotreby limituje výrobu, ktorej znižovanie ovplyvňuje výkonnosť ekonomiky a tým aj tvorbu zdrojov a prostriedkov, často určených aj na riešenie ekologických problémov. Akoby sme sa ocitli v bludnom kruhu. Žiaľ, nejde o bludný kruh, skôr naopak. Rast blahobytu, nadmerné prepĺňanie “spotrebného koša” je priamou cestou k likvidácii našej planéty “mierovými” prostriedkami. Pritom kolektívy ekonómov, manažmenty priemyselných gigantov a nadnárodných monopolov pracujú na projektoch ďalšieho rozvoja výroby, prognostici pl ánujú budúci rast spotreby. Vedecké kolektívy súbežne zdôvodňujú alebo spochybňujú limity rozvoja, možnosti exploatácie surovín a zdrojov, aj keď je jasné, že už súčasná úroveň civilizačného vpl yvu prekročila prahové hodnoty a je často nad hranicami únosnosti.

Aj preto je dnes už luxusom “vedecké” odôvodňovanie ďalši eho teraz už (údajne) “trvalo udržateľného” rozvoja, najmä ak vi eme, že najmä vyspelé krajiny sa zníženiu výroby a najmä spotreby bránia. Toho dôkazom bol napríklad aj postoj USA k záverom svetového ekologického fóra v r 1992 v Rio de Janeiro. Neplnia sa ani rámcové konvencie, akou je napr. dohovor o klimatických zmenách, montrealský protokol o znižovaní výroby a používaní freónov a mnohé ďalšie. Prijatá Agenda 21 (“Zem pre 21. stor očie”) sa preto postupne stáva formálnym dokumentom, ktorý by mnohé štáty najradšej presunuli do depozitu. V súčasnosti sprac úvané “národné stratégie trvalo udržateľného rozvoja” sú preto s ohľadom na naliehavosť situácie strkaním “hlavy do piesku”. Dnes už nepostačuje riešiť (ne)udržateľný rozvoj, ale rýchlo a nástojčivo trvalú udržateľnosť života (bytia). Naviac, spracúvanie národných stratégií narastá do šírky, nie do hĺbky. Má ešte význam (namáh avá) práca na zostavovaní rozsiahlych a komplikovaných krížoviek, keď už veľmi dobre poznáme tajničky? A tí, ktorí by ešte v tejto veci mohli rýchlo konať (vedci, politici), ktorí by mali zatiahnuť “záchrannú brzdu”, tak tí pripravujú rozsiahle správy, analýzy a dokumenty. Zdôvodňujú nároky a prostriedky na “trvalo udržateľný” rozvoj (aj keď dnešný rozvoj je už neudržateľný). Byrokr aticky rozsiahlo píšu o svojej jedinečnosti, obhajujú najmä (svoje) právo na svoj “trvalo udržateľný” rozvoj. Píšu (povedané slovn íkom ministra životného prostredia) “blá, blá, blá”. Možno aj preto má analytická časť slovenskej národnej stratégie “iba” 1700 strán, syntéza bude zrejme ešte “veľkorysejšia”. Údajne to však neplat íme z nášho (štátneho) rozpočtu. Hradí sa to z medzinárodných zdrojov. Tie však tiež by sa mali využívať zmysluplne. Pacient (Zem) sa zatiaľ trápi, hynie, my však nevoláme lekára, nechystáme nemocničné lôžko, ale rozpracúvame do podrobností znenie ch orobopisu. Som však presvedčený, že planétu nepomôžu zachrániť tí, ktorí dokážu o ekológii dlho a pekne hovoriť a písať (čo aj ja práve robím!), ale skôr tí, čo ekologicky konajú. Neverím fariz ejom, ktorí “víno pijú a vodu kážu”, ktorí si vytvorili z environmentálnej “výchovy” živnosť, pritom jazdia v autách s vysokou kub atúrou (aj v služobných bavorákoch) a počas víkendu sadajú do ťažkého “roveru”, ktorým sa zavezú do chaty v chránenom území. Nepoznám meno ministra životného prostredia, ktorý sa vzdal n eekologických (osobných aj služobných) v ýhod.

Príroda však nečaká na naše koncepcie, ona sa bráni. Koná tak od prvého zásahu do jej života, do systému jej bytia (do “ekosy stému”, ak to mám povedať módne). Lebo planéta je živý organi zmus, či to berieme na vedomie alebo nie. Najprv sa bránila loká lne, teraz už globálne. Veľké prírodné katastrofy, klimatické zmeny sú toho dôkazom. Nie, nemám obavy o prežitie planéty. Tá tu bude do skonania sveta. Prežije to však aj Človek, cicavec, ktorý začal “vyciciavať” bolestivo? Ktorý sa začal správať ako agresor? Ak sa rýchlo nespamätáme, tak to Zem prežije bez nás. Alebo si ľudstvo znova prežije dobu kamennú, bronzovú (ak ešte budú suroviny na bronz?!). Naša generáci a má šťastie, že žije svoj vek “atómový”, ergo “vedecký”. Ak však veda skončí ako slúžka pri výrobe “p apierových” koncepcií, začína doba byrokratická. Bude to však pr áve byrokracia v UNESCO, v OSN (v Bruseli či v Strassburgu), ktorá nebude schopná urobiť z tisícok stránok zhrnutých “národných stratégií” niečo zmysluplné. (Lebo “európska stratégia” n emôže byť súčtom takto spracovaných stratégií náro dných.)

Ale my ďalej píšeme a spisujeme v čase, keď treba bubnovať na poplach. Miesto nôt pre bubeníka komponujeme komplikovanú symfóniu. Rekviem, ktoré (možno) zaznie nad nebožtíkom – Čl ovekom. (Amen.) Potom už budú zbytočné krasopisné ódy o m alebnosti prírody a krajiny (hoci v beletrii aj tie sú treba), traktáty o potrebe zachovania kultúrnych a prírodných hodnôt, tradičných zručností, folklóru, atď., atď. Predstavme si, že ľudstvo vyhynie, ale pyramídy zostanú. A možno aj obraz Mony Lisy, alebo oltár od Majstra Pavla. Aká to má rnosť.

Aj preto si želám, aby neboli márne zmysluplné snahy o trvalú udržateľnosť nášho bytia. Napriek trvalo prítomnej a akcelerujúcej byrokracii.

V januári tohto roka som dostala, ako mnohí z vás, e-mail, ktorý bol od Slobody zvierat. Bol v ňom zoznam firiem, ktoré testujú svoje výrobky na zvieratách. Vošla som do kúpeľne pozrieť sa na svoje prášky na pranie. Manžel mi ich vozil zo zahraničia, pretože neobsahovali fosfáty a podľa zloženia a mojich momentálnych v edomostí sa správali relatívne šetrne k prírode a k životnému pro strediu. Zistila som však, že aj táto firma testuje svoje výrobky na zvieratách. Rozladilo ma to, pretože to boli jediné prášky, o ktorých som vedela, že sú bezfosfátové a nebola som na ne ale rgická. Boli drahšie ako ostatné, ale bola som s nimi spokojná. Tomu, kto nemá alergiu, môže jesť, nosiť a dýchať čokoľvek a umývať sa v čomkoľvek, budete ťažko niečo vysvetľovať. Je to asi podobné, ako keď človek, trpiaci migrénou, sa snaží vysvetliť svojmu nadriadenému v práci, že ho bolí hlava. Ale v obidvoch prípadoch sa môže stať z nezainteresovaného č loveka zainteresovaný napríklad vtedy, keď sa postihnutým stane jeho vlastné dieťa. Pohľad na trpiace dieťa rodiča obyčajne vyburcuje k akcii a začne hľadať všetky možné a nemožné prostriedky, ktorými by svojmu dieťaťu pomohol. S neuveriteľnou rýchlosťou a vytrvalosťou sa snaží naraz dostať do sfér, ktoré predtým považoval len za doménu odborníkov. Podobné myšlienky mi prebleskovali hlavou, keď som sediac na zemi v kúpeľni preb erala jeden prípravok za druhým a “rozjímala pritom nad nesmrteľnosťou chrústa”. Vošiel manžel a keď zistil, aký problém ma najnovšie trápi, len sa na mňa tolerantne usmial. Nároky už boli privysoké a nebolo jasné, ako by mali byť realizované. Snažila som sa spomenúť si, kde mám zal ožené materiály o výsledkoch testov, ktoré robila pred pár rokmi brnenská Veronika a my sme ich posielali všetkým členom Nad ácie Slovenská riečna sieť. Vtedy som tiež behala po drogériách a snažila sa presvedčiť obchodníkov, aby ponúkali aj prášky šet rnejšie k životnému prostrediu. Rozdávala som kópie článku a vysvetľovala, v čom je problém. Našla sa medzi nimi aj jedna spriaznená duša, ktorá si dala tú námahu, že obehala sklady a hľadala, čo som pýtala. A tak sme boli sklamané dve. Ja som tento problém vyriešila jednoducho: prehodila som ho na plecia svojho manžela. Vozil mi pracie prostriedky zo zahraničia a ja som bola spokojná. Dokonca mi odpadla aj starosť s nákupmi. Až do spomínaného momentu, keď prišiel ten nešťastný e-mail. Ďalšia vlna pochôdzok po drogériách dopadla o niečo priaznivejšie, obj avila som aj nejaké bezfosfátové prípravky. Lenže ďalšie nároky – neobsahovať zeolity, nespôsobovať alergiu, netestovať na zvier atách a pozor! čo sa skrýva za aktívnymi prísadami, aká je primárna a sekundárna biodegradabilita – sú asi predsa len ešte dnes na dštandardné (aspoň u nás). A nielen pre bežných občanov, ale aj pre mnohých ochranárov.

Prešiel týždeň a moja nervozita sa stupňovala, lebo sa blížil termín manželovej služobnej cesty a ja som nevedela, čo chcem. Vtedy mi zavolala kamarátka, že sme ešte nestihli osláviť jej sva dbu. V palacinkárni pri palacinkách (ona sa napchávala šľahačkovo-čokoládovou a ja pre formu zeleninovou) sme sa bavili o kadečom. Medzi rečou som spomenula, čo ma trápi a ona mi oznámila, že už rok perie v prípravkoch šetrných k prírode. Nevedela však, či sú testované na zvieratách. Neboli a môj problém bol vyriešený. Onedlho som stretla svoju bývalú profesorku a dozvedela som sa, že aj ona vyriešila tento problém, aj keď inými prípravkami. Nečud ovala som sa, jej aprobácia bola biológia-telesná výchova a koníček ekológia. Poradila mi v niektorých problémoch a veľmi sa jej p áčila myšlienka environmentálnej poradne. A ako to už v rozprávkach býva, tretia kamarátka mi porozprávala o treťom dive alebo zázraku.

Bola som veľmi spokojná. Ale len dovtedy, kým som nezistila, v čom perú naši ochranári. Bola som presvedčená, že v niečom úžasnom, alebo aspoň šetrnom. Trochu som sa potkla. Nie všetci. Väčšina vyskúšala mydlové vločky, ale prednosti automatickej pračky sú lákavé. A mydlové vločky sú mydlové vločky, penia. Niektorí v hľadaní a súžení vydržali. Niektorí si vyrobili aj vlastné mydlo, či šampón podľa návodu z ii-čiek. Niektorí sa nad to p ovzniesli.

A tu už končí rozprávka a začína krutá realita. Viete, koľko máme domácností na Slovensku a koľko vody odchádza denne z každej z nich? Viete, v čom sú nebezpečné fosfáty, zeolity, čo všetko sa môže skrývať pod názvom aktívne prísady? Viete, aká je primárna a sekundárna biodegradabilita pracích a čistiacich pro striedkov, ktoré používate? Ale o tom už nab udúce.

ZO 14 SZOPK v Bratislave ďakuje Nadácii Horský park, m enovite pánu Kamilovi Procházkovi, za pekné publikácie (Muž, ktorý sadil stromy, Vtáky, Strom a ja, o vlkoch a i.).

za finančné príspevky na drevenice, lúky, réžiu, alebo kúpu domčeka patrí:

J. Tribulíkovi, J. Holčíkovi, J. Podobovi, J. Štefanovičovi , I. Martonovi, J. Vojtovi, S. Smetanovi, P. Tatárovi, P. Klučkovi, H. Zemanovej, M. Papánkovej, A. Prugarovej, M. Vrškovi, M. Mojzešovi, M. Derkovej, E. Bačkovej, J. Koššuthovi, B. Marho ldovej, D. Adamčíkovej, M. Zanechalovej, J. Budajovi, V. Cipárovej, M. Minarovičovi, P. Mravíkovi, S. Pocciovej, A. Purašovej (všetci z Bratislavy), M. Lisickému (Stupava), D. Fröhlichovej (Liptovský Ján), M. Drgoňovej (Trnava), K. Rajcovej (Dubnica n/Váhom), T. Karafovi (Šaľa).

Tehličky na domček na Godrovej si predplatili Zelenákovci z Bratislavy.

• 3.10. – POZOR! Zmena termínu schôdze ZO 6 v domčeku na Godrovej od 18. + stretnutie letných strážnych služieb mlynských.
• 6.- 8.10. – Víkendovka KOZA, Bradelský potok.
• 13.-14.10. – Tréning o zákone o prístupe k informáciám, Donovaly. Tréneri Tomáš Kamenec, Paľo Žilinčík, Vlado Pirošík. Info: Marcela Mezianová, Nádacia Občan a demokracia, Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava, tel./fax: 07/5292 0426, 5292 5568, e-mail: mezianova@changenet.sk .
• 13.-15.10. – Víkendovka v PR Bindárka, hrabanie lúk.
• 27.-29.10. – Víkendovka KOZA v prírodnej pamiatke Svinica, hrabanie nivných lúk.