Uver EIB pre slovenske zeleznice - Cyklotrony pre zdravie - 10 rokov RECu

Mili priatelia,

bez ohladu na to, ci patrite do rodu tulenov a stravite cele leto vo vode, alebo do rodu plazov a stravite cele leto v nejakom skleniku, boli by sme radi, keby ste si poriadne prestudovali ponuku Letnych pracovnych taborov, ktoru najdete v tomto cisle a pripadne sa niektory z nich rozhodli poctit svojou navstevou. Ide totiz o zvlastny druh prace, pri ktorej sa da oddychovat. Pri tejto prilezitosti vam zelame pokojne leto plne aktivneho odpocinku.

Do iiciek sme okrem mnohych inych podstatnych veci, vlozili aj postovu po ukazku (Cecko). Jednak ti, ktori este nemaju predplateny tento rocnik, mozu tak urobit teraz (posledna sanca). Jednak ti, ktori uz dlho cakaju na prilezitost ako nam pomoct, mozu venovat svoje peniazky na D - drevenice, L - luky, R - rezia, K - kupa domceka. Prispevok na drevenice bude napr. pouzity na sindle na strechu dolneho mlyna, ci na nakup dreva na mlynske koleso.

Pri tejto prilezitosti vam zelame leto plne charitativnej cinnosti. Dakujeme.

Redakcia

Pozn. red.: Toto cislo ii je ilustrovane 5 fotografiami z archivu rodiny Hubovcov a jednou od Rasta Misika.

Maj nam ubehol takmer rovnako ako minuly rok. Mnozstvo turistov, striedanie horucich a uprsanych, studenych dni. Dokonca i nepriechodnost Kvacianskej doliny som uriekol. Zosunuty svah medzi Kvacanmi a mlynom je uz scasti odhadzany, scasti uslapany. Utulny priechodik, ako stvoreny pre tazkotonazny lesnicky tahac LKT alebo fekalovu V3S-ku z JRD Velke Borove.

Pred tyzdnom sa pri hornom mlyne zjavilo hadam 20 motorkarov naraz. Miestny motocyklovy gang asi tuzil spoznat krasy naucneho chodnika. Ak ano, pohrebnictvo bude mat na rebrikoch v Prosieckej doline vela roboty.

Jedneho dna sa u mna zastavila skupinka Oravcov. Ech, mlynari. Ale sa vam tu zije, boha. Aj by sme este prisli: basa, cigan, husle. Vsetko. Len miesta je tu malo. Prideme bez cigana a basy. Tak je. Vsetko. My sme Oravci. Nezabudni.

Zatial minie par dni. Navstivia nas priatelia z Polska i Lubo, co bol mlynar a uz znova do kamena busi. Budem mat narodeniny, tak co. Vecer sa cez Kvacany vraciame z Prosieckej doliny. Posledna chata pred dolinou, clen Polovnickeho zvazu Slovenska & co. Postavy zalahnute v trave - smerom na terc umiestneny pri turistickom posede a tabulke oznacujucej rezervaciu: "Dodrziavajte zakony rezervacie!" Terc stoji par krokov od cesty. Prask! Prask! Ked sa priblizujeme k rozstrielanemu tercu, takmer si nas nevsimnu. Presvisti okolo nas este zopar projektilov; palba prerusena. Rozumieme velkodusnemu gestu: mozeme prejst.

Taku ja mam mauzerovku, chvali sa jeden zo strelcov v krcme. Ked po tebe vystrelim, nic necujes, nic necitis. Rovno do hlavy. Az potom pride zvuk. BAC! To ti uz je ale jedno. Liptovec je polovnik, to ti poviem. Postavy vyplnuju prestavku poldecakmi. Ledva prejdem terc, nasleduje dalsia salva. Zryc hlujeme krok. W Polsce tez tak. Kiedysz nawet gorsze. Kiedysz strzelajou prosto po ludach. Poliaci sa smutne usmievaju.

Raz rano ku nam zavitaju muzikanti zo Zuberca: Tak sme zas tu. Cigan sa prepil, basa nam bola tazka. Len tuto paleno a nejake hrnce. Na mlieko, a tak. Na stole sa objavuje tekutina kalnej farby a krasna trstenska keramika. Jedno i druhe sme tymito rukami vypalili. Pime, kym je vidiet. Ked Oravci povedia, vzdy pridu. Na zdravie.

Rozmyslam nad ludmi, ktori ma videli raz v zivote na par minut, i tak nedbali kus cesty a krasnej roboty. Ech, Orava! Chlapi sa ohriali a odisli: Ked sa vam bude cniet za muzikou, zavolajte nam na mobil.

Cas nam v postupujucom lete ubieha akosi rychlejsie. Justyna ma na chvilu opusta, cakaju ju skusky. Na prijimacky sa ucim i ja, v juni oprobujem na vysoku mlynarsku...

Justyna a Tomas z mlyna

V juni 1999 predlozilo 16 mimovladnych organizacii organom statnej spravy a samospravy a sirokej bratislavskej verejnosti Program Zelene pluca Bratislavy. Jeho hlavnym cielom je dosiahnut postupne zlepsenie kvality zivotneho prostredia na uzemi Bratislavy, a to predovsetkym rozsiahlym a systematickym "zazelenovanim" vsetkych vhodnych ploch, najma v castiach s najviac narusenym zivotnym prostredim a s najnizsim podielom vegetacie.

Program je dlhodoby, sklada sa z piatich podprogramov:

• 1. podprogram hodnotna vegetacia v intravilane (zelen v meste),
• 2. podprogram - ekologicka siet Bratislavy,
• 3. podprogram - skolka na pestovanie povodnych drevin,
• 4. podprogram - sutaz pre bratislavske deti a mladez "Nesetri zelenou laskou",
• 5. podprogram - ekologicka poradna so zelenym telefonom pre obyvatelov Bratislavy.

Projekt Zelenu zeleni sa uskutocnil v ramci 1. podprogramu Zelen v meste.

Uzemie intravilanu mesta je najviac postihnute dosledkami intenzivnej urbanizacie, v dosledku ktorej dochadza k zmensovaniu podielu ploch vegetacie ("zelene"), co ma za nasledok zvysenu prasnost, hlucnost, nadmerne prehrievanie a ine zmeny mikroklimy, s cim bezprostredne suvisi aj zdravotny stav obyvatelstva.

Jednou z moznosti, ako tieto negativne vplyvy urbanizacie zmiernit, je vyuzivanie schopnosti vegetacie pozitivne ovplyvnovat svoje okolie. Napriklad 100-rocny buk, ktoreho koruna ma objem 2700 m3, spracuje za 1 hodinu 2,2 kg CO2 a odovzda pritom do ovzdusia 1,6 kg kyslika. To zodpoveda vykonu 2700 kusov pat az desatrocnych bukov (Keltsky stromovy kalendar).

V dnesnej dobe nie je realne ocakavat nejaky enormny narast ploch urcenych pre mestsku zelen. Preto treba hladat moznosti, ako zvysit ucinnost ploch existujucej zelene. Vseobecne sa da povedat, ze cim je vegetacia vyskovo diferencovanejsia, tym stupa jej ucinna listova plocha a aj schopnost zachytavat prach, tazke kovy a ine skodliviny z ovzdusia, znizovat hladinu hluku a pozitivne ovplyvnovat mikroklimu. V meste sa potreba cloveka po kontakte s prirodou stava intenzivnejsou a preto je dolezite aj psychologicke a esteticke posobenie zelene.

Projekt Zelenu zeleni sa uskutocnil v 2 casovych horizontoch: v oktobri 1999 a v marci a aprili 2000. Cielom bola vysadba drevin na vhodnych plochach v Bratislave.

Jesenna akcia sa z dovodov casovej tiesne, sposobenej dlhym "papierovanim", obmedzila na jednu vysadbu. Pri tejto akcii sa ako sadovnicky material pouzili dreviny, ktore boli presadene z priestoru petrzalskeho luzneho lesa, kde prislo k zniceniu biotopu v dosledku stavby vedenia plynoveho potrubia.

Koncom oktobra 1999 boli teda v petrzalskej Zakladnej skole na Prokofievovej ul. c. 5 vysadene nasledovne autochtonne dreviny: 23 jasenov, 3 javory, 6 criemch, 2 vtacie zoby, 1 hloh, 4 svidy, 1 jablon, 1 zemolez. Celkovo teda bolo vysadenych 41 stromov a krov. Na akcii sa zucastnili niektori rodicia a ziaci ZS, aktivisti Za Matku Zem a BROZ, ako aj pracovnici ZS, za co im patri nasa vdaka. Prevoz zabezpecila Slobodna alternativa.

Hlavna etapa vysadieb sa uskutocnila v jarnej sezone. Sadovnicky material z byvaleho podniku ZARES na Ivanskej ceste nam poskytol Magistrat hlavneho mesta SR Bratislava, ktory je jeho vlastnikom, za co mu srdecne dakujeme. Takisto dakujeme pracovnikom firmy Marianum, ktora je spravcom tohto majetku, za ochotne vybavovanie odberu materialu.

Dreviny boli poskytnute v marci a aprili vybranym subjektom, ktore si ich na svoje naklady presadili na vytypovane plochy. Akcii sa zucastnili:

MU Devinska Nova Ves, DENOVA, MV SZOPK, BROZ, Za Matku Zem, MU Karlova Ves, APOP, skoly vo Vajnoroch, zakladne a materske skoly v Devinskej Novej Vsi, MS Majernikova c. 11 na Dlhych Dieloch, SAZP Dubravka, Ekologicke gymnazium na Pankuchovej ulici v Petrzalke, ZS Prokofievova, Polovnicke zdruzenie DNV, obcania. Celkovy pocet vysadenych drevin cini cca 1623 kusov, vacsinou vzrastlych stromov a krov. Toto cislo je len orientacne, pretoze kry sa pri vysadzani mohli este delit. Celkove cislo teda asi presiahne hodnotu o niekolko desiatok, pricom pri kontajnerovanych drevinach mozno ratat s takmer 100% ujatelnostou. Dreviny boli vysadene v katastroch mestskych casti Devinska Nova Ves, Petrzalka, Dubravka, Karlova Ves, Vajnory.

V ramci projektu Zelenu zeleni sa spolu vysadilo 1664 drevin.

Na zaver by sme radi este raz srdecne podakovali vsetkym zucastnenym stranam.

Za koordinatorov:

Maros Macuha, Z a Matku Zem,

Helga Kothajova, BROZ

Lesoochranarske zoskupenie (LZ) VLK zacalo 29. maja celoslovensku kampan za zachranu prirodzenych lesov na Slovensku "Les pre zivot, nie pre smrt". Jej cielom je dosiahnut zmenu lesnickej legislativy (predovsetkym v pripravovanom Lesnom zakone) i okamzite zmeny v lesnom hospodareni, ktore by zabranili zniceniu poslednych lesov s prirodzenym charakterom a ekologickou stabilitou.

Sucastou kampane su balonove prelety nad vybranymi pohoriami s monitorovanim lesnych terenov, porovnavacie analyzy sucasnych a 50 rokov starych leteckych snimok, ktore umoznuju presne urcit, ktore lesnicke aktivity a v ktorych lokalitach viedli k povodniam alebo vysusovaniu krajiny. Zaroven prebieha zbierka na lesne rezervacie znama pod nazvom "Kup si svoj strom" a peticna akcia za zmenu lesneho zakona. V tychto dnoch dostane minister podohospodarstva Pavel Koncos a minister zivotneho prostredia Laszlo Miklos otvoreny list s nasimi poziadavkami a v podobnom duchu bola zverejnena na Changenete aj vyzva, pod ktoru sa podpisuju dalsie mimovladne organizacie a vyznamne osobnosti.

Vyvrcholenim celeho snazenia bude specialny "IC" vlak VLKOVLAK, ktory od 27. do 28. juna 2000 precestuje cele Slovensko od Stakcina (najvychodnejsej zeleznicnej stanice) po Bratislavu a vyvrcholi "zachranarskou" akciou pred ministerstvom podohospodarstva.

Vlkovlakom chceme informovat verejnost o dlhodobom ignorovani odbornych studii, stanovisk, listov, peticii a navrhov rieseni LZ VLK zodpovednymi statnymi organmi. Tie uz niekolko rokov opakovane upozornujeme, ze pouzivanim nevhodnych lesohospodarskych postupov sa radikalne zhorsuje vodny rezim krajiny. Prejavom tohto zhorsenia su nielen zaplavy v case extremnych zrazok, ale aj obdobia extremneho vysusovania krajiny. Zaroven zdoraznujeme, ze na Slovensku neexistuju lesy bez zasahov cloveka, nepodporuje sa zachrana lesov a premena takychto lesov vedie k znizovaniu stability krajiny, coho prejavom su rozne formy kalamit. Lesy sa rubu nielen v narodnych parkoch, chranenych krajinnych oblastiach, ale dokonca aj v narodnych prirodnych rezervaciach! Zodpovedne statne organy napriek varovaniam LZ VLK (uz od roku 1990) nepodnikli ziadne legislativne ani ine opatrenia na zmenu lesohospodarskych postupov v prospech vodneho rezimu krajiny.

Vsetkych priatelov, ktori chcu pomoct stabilite slovenskej krajiny zachranou prirodzenych lesov preto prosime o pomoc a pozyvame na jedinecnu jazdu Vlkovlakom.

Ako mozete pomoct?

1. Urcite sa zucastnite na VLKOVLAKU. Vlak nas uplne financne zruinuje, preto spiatocnu cestu ucastnikom nemozeme hradit.

2. Skuste vo svojom okoli zohnat este dalsich priatelov (mame objednane 3 vagony, takze sa nemusite bat, ze sa vsetci nezmestia, skor naopak, cim viac ludi, tym lepsie - silnejsie).

3. Ak nebudete moct cestovat, zucastnite sa akcie pred Ministerstvom podohospodarstva, Dobrovicova 12, Bratislava.

Predbezny harmonogram cesty vlaku: Stakcin odchod 6.59; Snina prichod odchod 7.057.20; Humenne 7.49-8.35; Presov 10.05-10.40; Kosice 11.08-12.10; Rimavska Sobota 14.25-14.55; Lucenec 15.50-16.05; Zvolen 16.55-17.40; B. Bystrica 18.00-18.30; Brezno 19.23-19.38; Margecany 22.50-2.00 (v lete uz svita); Spisska N. Ves 2.25-2.55; Poprad 3.13-3.43; L. Mikulas 4.23-4.53; Vrutky 5.40-5.55; Zilina < /B> 6.13-6.45; Trencin 7.42-8.12; Piestany 8.40-8.55; Trnava 9.18-9.33; Bratislava prichod 10.15.

Kontakt: 091/7789488, 0903/344825, alfa@wolf.sk

LZ VLK

Od 15. do 23. jula sa bude v Kvacianskej doline sindlovat strecha mlynice na dolnom mlyne, dokonci sa centrovanie kolesa na hornom mlyne, budu sa robit dalsie pripravne prace okolo kolesa na dolnom mlyne a kosit. Vitani su najma ti, ktori maju dobre skusenosti so sindlovanim. Strecha je to velka, zide sa kazda odborna ruka.

Ubytovanie: dospeli na povale na sene, deti, pripadne zeny, v mlyne. Ak donesiete vsakovake dobrotky, bude nam este lepsie. Predtym, ako sa ta vyberiete, zavolajte, prosim, na MV (5441 3968).

Katarina Simoncicova

21.6.-9.7. Kosenie luk na Sekieri. "Slunce, seno a trvala udrzatelnost". Prijemny zacia tok prazdnin - skore vychody slnka, ranna rosa, vona sena, zvazanie na konskych povozoch, noci pod hviezdami, domaci chlebik, laznicke remesla"

9.-16.7. Slamienka (Polomy). Zobytnovanie kamenneho domceka s opravenou slamennou strechou - vnutorne a vonkajsie hlinene omietky, hlinene podlahy, povaly, oprava krovu na hospodarskej casti. Okrem prace remesla, diskusie, vylety do krajiny.

26.-30.7. Hrnciarstvo (Polomy). Tocenie na kruhoch, modelovanie, glazury, vypalovanie. S, U, P1

4.-13.8. Az na konci sveta" (Sekier). Tabor pre tych, ktori hladaju alternativu. Nielen diskusie a vymena skusenosti, ale hlavne prakticke prezitie si aspon par dni v jej duchu. Okrem zaujimavej prace na gazdovstve aj tradicne remesla, prirodne polnohospodarstvo, alternativna ekonomika.

25.8.-3.9. "Suboviazanie" (Sekier). Tabor pre buducich architektov, ale aj vsetkych, ktorych zaujima technologia vyroby slamennych striech a v praxi si ju chcu vyskusat.

3.-10.9. Civilizacia z druhej strany (Polomy). Pomoc v recyklacnom stredisku. Cistenie krajiny od odpadov. Vecerne diskusie. Remesla (drevo, textil, hlina), pohoda v prirode. C-

Jesenne vikendovky

7.-10.9. "Suboviazanie" (Sekier). Vyroba strechy z raznej slamy.

14.-17.9. Hrnciarstvo (Polomy). Tocenie na kruhoch, m odelovanie, glazury. S, U, P1

14.-17.9. Stropy (Sekier). Tradicny postup pri stavani dosteneho stropu (ukladanie dosiek, izolacia hlinou).

V Lubietovej rekonstruujeme drevenicu z 18. stor. Na jul a august tam v spolupraci s Fakultou architektury UK pripravujeme tyzdnove kurzy ludovej architektury (tesarske prace, hlina, sindlovanie, diskusie s tematikou ludovej architektury...). Od septembra planujeme aj pracovne vikendovky. Presne terminy akcii zatial nie su urcene, informacie vam po skytneme na adrese: Peter Brada, Ponicka Huta 123, 976 33 Poniky, tel: 088/419 32 31.

Strava:

Na vsetkych vikendovkach a taboroch sa vari spolocne - vydatna vegetarianska strava. Na akciach oznacenych "S" sa na potraviny skladame 25 Sk na osobu a den. Na ostatnych je strava zdarma.

Ubytovanie:

Treba si priniest karimatku a spacak. Cast ludi ma moznost spat na posteliach, zvysok v improvizovanych podmienkach (ale v teple a pod strechou).

Na akciach oznacenych "U" ucastnici za ubytovanie platia 25 Sk na osobu a den. Na ostatnych je ubytovan ie zdarma.

Prihlasovanie:

Na akciu oznacenu P1 sa treba prihlasit minimalne mesiac vopred na adrese: Miro Medved, Slnecna 11, 974 00 Banska Bystrica, alebo medved@fpv.umb.sk.

Cestovanie:

Na akciach oznacenych "C-" preplacame jednu cestu z domu (zachovajte si listky!). Do Zajezovej sa najjednoduchsie dostanete cez Zvolen.

Pre akcie na Sekieri je najvhodnejsi spoj MHD c. 25 (pozor - nie c. 20!), zo stanice na Kralovu. Na konecnej zastavke pokracujte v smere najvacsieho stupania a potom po hrebeni po preslapanom chodniku. V polovici svahu NEodbocte vpravo! Po 40-ich minutach chodnik zbieha z hrebena vpravo a vedie cez dvor domu, do ktoreho mate namierene. Posledny autobus odchadza o 18.20.

Na Polomy sa dostanete cez Pliesovce. Odtial odchadzaju spoje do Zajezovej, vystupte na zastavke "Polomy". Odbocte z hlavnej cesty vpravo. Po 15-ich minutach uvidite na pravej strane prvy dom - ten je cielom vasej cesty. Posledny spoj, ktorym sa da stihnut autobus z Pliesoviec do Zajezovej odchadza zo Zvolena o 18.25. Cez vikend odchadza posledny spoj z Pliesoviec o 15.30. Na Polomy sa dostanete aj cez Sekier a naopak, je to vsak komplikovanejsie.

Dalsie informacie: Na Sekieri privitame kratkodobych a dlhodobych navstevnikov aj mimo vikendoviek. Viac informacii si vyziadajte na adrese Pospolitosti pre harmonicky zivot (P1).

Grant, ktory nam umoznuje pripravit akcie pre verejnost je financovany z projektu Podpora trvalo udrzatelneho rozvoja v SR. Grant je realizovany Regionalnym environmentalnym centrom Slovensko, garantovany MZP SR a financovany z prostriedkov rozvojoveho programu OSN (UNDP).

Mirec Kasiak

Gepnarova dolina (Vtacnik) 15.-22. 7. 2000

Slovensky zvaz ochrancov prirody a krajiny, OKV a ZO v okrese Prievidza; ZO SZOPK Tribec Nit ra; UV SZOPK Prievidza; Sprava CHKO Ponitrie Vas pozyvaju na XXXVI. celoslovensky Tabor ochrancov prirody, ktory sa uskutocni v pohori Vtacnik, v Gepnarovej doline, 1,5 km vychodne od obce Kamenec pod Vtacnikom v dnoch 15.-22. jula 2000. Ucastnici tabora ochrancov prirody budu mat moznost spoznavat prirodu pohoria Vtacnik a spolupracovat pri prirodovednom prieskume. Pre zaujemcov o odbornu cinnost pocas Tabora budu vytvorene nasledovne tematicke sekcie: zoologicka, botanicka, ornitologicka, entomologicka, geologicka, geograficka, detska.

Okrem ubytovania pod vlastnymi stanmi je mozne objednat si ubytovanie v blizkych chatach (obmedzeny pocet). Pocas konania TOP-u je mozne objednat si v chate v blizkosti taboriska ranajky, alebo vecere. Zaujemcovia o TOP sa mozu obratit na adresu: Vladimir Slobodnik, OKV SZOPK Prievidza, Nabrezie sv. Metoda 17, 971 01 Prievidza, telefon: 0862/ 5425092, fax: 0862 5426505, e-mail: vslobod@sazp.sk

Vladimir Slobodnik

1.7-8.7. Grun. Vedie Dano Stankovic, Dominova cesta 16/F, 921 01 Banka, dejan@post.sk.

8.7-22.7. Nebrova. Vedie Certik, Hanka Lichardova a Riso Balogh.

22.7-29.7. Krivoklatske luky. Vedie Stano Hofierka (DES), Hviezdoslavova 492/15, 018 41 Dubnica nad Vahom, des@changenet.sk.

29.7-5.8. Moravske Lieskove. Vedie Tana Paskova, Lachova 39, 851 03 Bratislava, kajky@hotmail.com.

5.8-12.8. Buckova jama I. DES, vedie Stano Hofierka, (adresa vyssie).

12.8-19.8. Buckova jama II. Vedie Trnka a Anino Belan, Hranicna 7, 821 05 Bratislava, belan@rex.svf.stuba.sk.

Ubytovanie, strava i praca su pre aktivnych ucastnikov uplne bezplatne. Ako sa na akciu dostanete a co si treba vziat so sebou, sa dozviete od veducich, ak sa im prihlasite. Mozete aj hned.

Informacie: Vlado Mertan, Katka Devanova, sprava CHKO Biele Karpaty, Trencianska 31, 911 41 Nemsova - Klucove, tel.: 0831/598 387; Riso Balogh, Pri Bielom krizi 22, 831 02 Bratislava, P: 07/602 91 411, D: 07/4425 9279 (len do 20.00 hod!), e-mail: balogh@elf.stuba.sk.

Akcie Pre Prirodu: Drahos D. Stano, Hurbanova 3, 911 01 Trencin, D: 0831/440 623, P: 0831/582 330, stanod@sazp.sk.

Riso Balogh

1.-8.7. Tematin, miesto: NPR Tematinske vrchy, ubytovanie: pod Ihelnikom - stany.

22.-29.7. Beckov, miesto: Beckovsko a Novomestansko, ubytovanie: Stara tehelna - Beckov.

12.-19.8. Homolka, miesto: Omsenska dolina, ubytovanie: sedlo pod Homolkou - stany.

19.-26.8. Veternik, miesto: PR Veternik (pri Skalici), ubytovanie: okolie PR Veternik - stany.

Ak sa chcete zucastnit niektoreho z podujati Pre Prirodu, mali by ste vediet, ze: ucast na vsetkych podujatiach Pre Prirodu je dobrovolna a bezplatna.

Pre Prirodu preplaca standardne cestovne naklady, na akciach je zabezpecene aj bezplatne ubytovanie a strava.

Jedinou odmenou za pracu na tychto akciach je dobry pocit z pomoci prirode (okrem niektorych funkcii - kuchar, zdravotnik, veduci tabora, ktore mozu byt odmenene aj financne), pripadne ine nehmotne pozitky.

Na akcie je vhodne prihlasit sa pisomne, pripadne telefonom, osobne alebo e-mailom na adresu a cisla uvedene nizsie. Spravidla je vhodne prist s vlastnym spacakom a nepremokavou podlozkou - karimatkou, zakladnou tabornickou vybavou, vhodnym oblecenim a obuvou, chutou do prace a zabavy, bez nakazlivych chorob a navykovych latok. Vynimocne sa povoluje ucast aj osob mladsich ako 15 rokov, ale iba minimalne so suhlasom rodica / rodicov a optimalne pod dozorom starsieho kamarata / kamaratky / surodenca. Doprovod standardnych domacich zvierat je povoleny; hudobne nastroje vitane, pocitacove hry, walkmany a ine rusice pokoja a pohody zakazane. Vlastne vytvory a doplnky stravy starostlivych starych mam su vysoko cenene.

Obcianske zdruzenie Pre Prirodu si vyhradzuje pravo na zmeny v tomto programe. Prihlaseni ucastnici budu informovani o zmenach alebo upresneniach pisomne, telefonicky alebo ustne.

Nase heslo je "SPOLU PRE PRIRODU!". Obcianske zdruzenie Pre Prirodu, Halalovka 63, 91108 Trencin, tel.: 0831/ 6582330; 0905/470917, fax.: 0831/6582331, e-mail: pre prirodu@changenet.sk.

Drahos Detvan Stano

Aj tento rok sa tradicne (neskoro) hlasime s klasickym taborom rodicov a deti. Aby sme to spestrili, rozhodli sme sa pre niektore zmeny a prekvapenia. Prvou zmenou je miesto tabora - nebude vo Vydrove, ale v inej balockej doline pri lesackej drevenici. Miesto ostane utajene az do nasho spolocneho prichodu. Druhou bude spolocne putovanie k drevenici (v nedelu poobede a v pondelok doobeda) a jedna noc vonku. Co so sebou? Tolko veci, kolko unesieme - jedlo a vodu na pochod, veci na cely tyzden, stany (nie hangare!). A chut navzajom si pomahat s batohmi, detmi a naladou. Ani ti, co pridu autami, nepridu skratka - jednoducho si ich nechaju na Balogu a pripoja sa k ostatnym. (Pozor - miesto stretnutia bude mimo Balogu!) Tretou zmenou je spolocna zodpovednost za program a prezitie so zapojenim vsetkych (vratane deti) a zmenena "programova struktura" s cielom prezit tabor vo vacsej pohode. Program bude teraz aj pre rodicov (a samozrejme s rodicmi).

Termin a miesto tabora: 2.-8.7. chata v doline pri Ciernom Balogu. Cena za tabor: deti do 6 rokov: 600 Sk (400 strava, 50 material, 50 taborova rezia, 100 tricko), deti do 15 rokov: 780 Sk (500 strava, 100 material, 80 taborova rezia, 100 tricko), dospeli: 800 Sk (550 strava, 50 material, 100 taborova rezia, 100 tricko).

Strava: Varit a nakupovat budeme spolocne - striedmo a zdravo. Riad na chate okrem hrncov nie je, preto treba so sebou urcite flase, pohare, esusy/misky a pribory. Kto ma, moze vziat skrabku na zeleninu, oblubene korenie, caj ci kavu.

Ubytovanie: Vo vlastnych spacakoch a stanoch, so sebou karimatky. V chate nie je elektrina ani telefon, zato poskytuje pekny priestor na spolocne stretnutia v pripade dazda a kuchynku s tecucou vodou. Miesto v drevenici je velmi obmedzene, iba v nutnom pripade pre pacientov, nemluvnata, tehotne zeny, kardiakov a pod" Parkovanie aut (okrem jedneho pohotovostneho) na balockej stanicke (cca 100 Sk/tyzden).

Hygiena a zdravotnicka starostlivost : umyvanie v blizkom potoku, WC - latrina s prirodzenou klimatizaciou.

V tabore bude lekarnicka so zakladnymi liekmi, ale vlastne lieky, opalovacie kremy a repelenty si vezmite podla potreby so sebou. Z hygienickych dovodov neberte, prosim, ziadne zvierata.

Program: Pripomenieme si veci, ktore sme uz robili (hry v prirode a terene, drevene a latkove hracky, vecernicky) a vyskusame to, co sme zatial nerobili (drsnotiny, prirodnu kozmetiku, keramiku, orientak). Viac casu budeme venovat aj "hudobnemu vyzitiu", prirode ci hlbsiemu vzajomnemu spoznaniu deti a rodicov. Ak moze ktokolvek so sebou zobrat zvysky latok, ihly a nite, naradie na drevo (noziky, dlata, pilky) a hudobne nastroje, vsetko vyuzijeme.

Kontakt: Pavuk - 07/5249 6717, 0905/430 768, e-mail: pauliniova@changenet.sk

Ti, co sa prihlasia, dostanu blizsie informacie pred taborom postou / e-mailom / telefonom!

Pavuk, Kalka, Kalca

9.-15.7. Vydra v risi Mayov. Nad zlym Montezumom mozu zvitazit len ti najodvaznejsi, najsikovnejsi a najmudrejsi, musia zakusit nebezpecenstvo a prekonat takmer nadludske usilie. Detsky tabor, vek 9 - 13, cena 1500, - Sk, kontakt: Maria Srolova, OZ Vydra, Hlavna 56, 976 52 Cierny Balog, tel.: 0867/6191 537.

6.-15.7. S tebou me bavi svet. A nebyli to vobycejny budky, byli to kadibudky... A svet je hned krasnejsi. Vek 16 a viac, cena 650, - Sk, kontakt: Marcela Bodorikova, Beethovenova 4, 917 08 Trnava.

16.-22.7. Rodicia + Deti. Prezit prijemny tyzden v zaujimavej spolocnosti deti a rodicov a byt pritom aj uzitocny. Vek deti 0-8 rokov, cena: dospeli 1000,- Sk, deti 3-8 500,- Sk, 0-3 zadarmo. Kontakt: Juraj Droppa, 976 62 Brusno 641, tel.: 0905/626 117.

23.-29.7. Praca hrou. Pre milovnikov kolajnic, prazcov a mozolov. Tiez pre vegetarianov, ak si navaria. Vek 18 a viac, cena 650, - Sk. Kontakt: Alojz Kujan, Sturova 27, 908 51 H olic.

27.7-5.8. Expedicia Drevenica, alebo cesta okolo sveta za sedem dni. Imidz je nanic... Vek 16 a viac, cena 650, - Sk. Kontakt: Ivka Hagovska, OZ Vydra, Hlavna 56, 976 52 Cierny Balog, tel.: 0867/6191 537.

6.-12.8. Uteky z bezpecia. Staci urobit prvy krok, aby ste vedeli, ze uteky z bezpecia nemusia byt vzdy tazke a nebezpecne. Vek 18 a viac, cena 543,21 Sk. Kontakt: Juraj Svigut, Vydra, Hlavna 56, 976 52 Cierny Balog, tel.: 0867/6191 537.

20.-26.8. Stara nota. Vesela drina, tvrda zabava, malo spanku, vela kamosov... Vek 18 a viac, cena 650,- Sk. Kontakt: "Stara nota", OZ Vydra, Hlavna 56, 976 52 Cierny Balog, tel.: 0867/6191 537.

27.8.-2.9. Stare kusy ucia mladych, alebo naopak? Chceme naucit a naucit sa. Cisto pracovny tabor. Vek 18 a viac, cena 650, - Sk. Kontakt: Ing. Ivan Zemko, Fr. Krala 9, 977 01 Brezno, mail: zemko @zelpo.sk.

Ubytovanie (podla tabora): v stanoch s podsadou, alebo v drevenici, vzdy vsak vo vlastnom spacaku na vlastnej karimatke.

Sposob prihlasenia: napis na kontaktnu adresu niekolko informacii o sebe, priloz ofrankovanu obalku a potom ti uz mladi ludia, zodpovedni za tvoj tabor, poslu dalsie informacie. Nezabudni obalku oznacit nazvom tabora.

Co je v cene: strava 5-krat denne, ubytovanie, darcekove prekvapenie, zaujimavy popoludnajsi program, jazda parnym vlacikom, poistenie a zdravotnicka starostlivost.

Vydra

Nas tabor MA 2000 (Modra alternativa 2000) bude od 10. do 20. augusta. Budeme robit sindlovu strechu na nasej drevenici v Niznych Repasoch a taktiez sa bude realizovat korenova cistiaren odpadovych vod, ako pilotny model pre osadu 6-tich domov v Niznych Repasoch, kde chceme zriadit komunitno - informacne centrum pre hornu Torysu. Vitame vsetkych, ktori maju zaujem s nami stravit 10 alebo menej, alebo viac dni na hornej Toryse. Info: MVO Ludia a voda, Prazska 4, 043 58 K osice, tel.: 095/6428 184, mail: kravcik@changenet.sk

Michal Kravcik

V suvislosti s pretrvavajucim suchom, najma v juznych o blastiach Slovenska, sa coraz castejsie v mediach objavuju vyroky typu "stale vacsim nepriatelom sa stava samotna priroda", "ide o vyssiu moc" a pod. U citatela sa tym vytvara dojem, ze ona priroda, je akymsi hmatatelnym objektom, ktory systematicky pracuje na skaze ludstva. Ak naozaj nepredpokladame, ze priroda je akasi stara zena sediaca v parku, ktora krmi holuby a obcas nam pripravi nemile prekvapenie v podobe sucha ci povodni, tak sa na problem polnohospodarstva (a nielen polnohospodarstva) pozrime cez fakty.

Vsetky ukazovatele premenlivosti klimy na Slovensku mozeme dostatocne analyzovat na zaklade pozorovani observatoria v Hurbanove a to uz od roku 1871. Na zaklade hodnotenia tychto udajov je mozne na Slovensku od zaciatku nasho storocia pozorovat rast priemernej rocnej teploty asi o 1 ^oC, pokles rocnych uhrnov atmosferickych zrazok asi o 15% na juhu a o 5% na severe, vyznamny pokles relativnej vlhkosti vzduchu, najma na juhozapade SR, ubytok vyskytu a vysky snehovej pokryvky takmer na celom Slovensku.

Jav, ktory tieto dosledky sposobuje, sa nazyva sklenikovy efekt a v teoretickych pracach bol predpokladany a opisany niekolkymi vedcami uz v dalekej minulosti (Jean-Baptiste Fourier 1827, Avante Arhenius 1896, S. Callendar 1940).

Sklenikovy efekt je podobny jav ako pozorujeme v zahradnych sklenikoch, len funkciu sklenika preberaju v atmosfere "sklenikove plyny" (GHG) - vodna para, oxid uhlicity, metan, oxid dusny, chlorofluorokarbony, ozon, perfluorkarbony, nepriamy ucinok maju - oxid uholnaty, dalsie oxidy dusika, nemetanove prchave organicke uhlovodiky a prekurzory siranov.

Sklenikovy efekt sposobuje rast globalnej teploty a dnes je uz viac ako jasne, ze jeho zvysena miera bola vyvolana antropogennou cinnostou, ktora je za istych okolnosti kombinovana s periodickymi javmi, ktore prirodzene ovplyvnuju zmeny kl imy (intenzita slnecneho ziarenia, kolisanie zemskeho magnetizmu, rychlost otacania Zeme okolo svojej osi a sklon tejto osi k rovine ekliptiky, velke sopecne erupcie, rozlozenie kontinentov a morskych prudov a pod.).

Prave pre zavaznost problemu bol v roku 1988 zalozeny pri OSN poradny organ: Intergovernmental Panel on Climate Ch ange (Medzivladny panel pre zmeny klimy), ktory v roku 1995 vyslovil predpoklad narastu globalnej teploty do roku 2100 v zavislosti od vychodiskoveho scenara vyvoja emisii od 0,9 do 3,5^o C. V kazdom pripade rychlost zmeny bude vacsia ako kedykolvek za poslednych 10 000 rokov, pricom regionalne zmeny teplot sa mozu vyrazne lisit od celosvetoveho priemeru.

Analogove a inkrementalne scenare umoznuju pre Slovensko nasledujuce zavery: do roku 2075 rast rocnych priemerov teploty vzduchu o 2 az 4 ^o C oproti priemerom z obdobia 1951 - 1980 (v zime rast o 3 az 7 ^o C, v lete rast o 1 az 4 ^o C), analogove scenare predpokladaju pokles rocnych uhrnov zrazok az o 18%, pokles relativnej vlhkosti vzduchu a vyrazny ubytok snehovej pokryvky az do vysky 1000 m n.m.

Uvedene skonstatovania sa objavili v Prvej narodnej sprave o zmene klimy (maj 1995), Druhej narodnej sprave (jun 1997) a v Uzemnej studii Slovenska (maj 1997), ktora bola vypracovana v ramci U.S. Country Studies Programu.

Tato studia, ktoru vzala na vedomie aj vlada SR, vyslovuje zavazne prognozy pre oblast hydrologickeho cyklu, vodnych zdrojov a vodneho hospodarstva, lesov a lesnych ekosystemov a polnohospodarsku rastlinnu vyrobu na Slovensku.

Pre oblast vodneho hospodarstva sa predpoklada do roku 2075 pokles kapacity vodnych zasob z 12,05 mld. m³ na 9,42 mld. m³ a priemernych rocnych odtokov o 25%, zvysenie variability priemernych rocnych odtokov a prehlbenie odtokovych extremov, prudke zvysovanie aridity (suchosti) juznych a juhovychodnych nizin a vyznamne znizenie podzemnych zdrojov vody v krystalickych pohoriach (napr. Vysoke a Nizke Tatry).

Pre oblast lesneho hospodarstva sa predpoklada posun potencialneho arealu drevin k severu (100 az 150 km na 1 ^o C zvysenia priemernych teplot) a do vyssich nadmorskych vysok (priemerne o 100 m na kazdych 0,8 ^o C oteplenia, Fanta 1991). Dlhodobe oteplenie o 4 az 6 ^o C by sposobilo posuny vegetacnych stupnov o 400 - 500 metrov nahor a celkom by zmenilo charakter stredoeuropskych pohori (zanik alpinskeho vegetacneho stupna, uplna degradacia smrekovych porastov), zmenilo konkurencne vztahy organizmov, moznosti migracie tzv. K - strategov (druhy prisposobene kapacite prostredia, pomaly sa siriace, dlhoveke, s relativne malou rozmnozovacou schopnostou patria tu dlhoveke zivocichy a vacsina stromov) a pod.

Pre oblast polnohospodarstva sa predpoklada znizenie vlhkosti pody, zmeny zimnych podmienok (malo snehu a oteplenie), castejsie suche periody a silne lejaky, co povedie k stratam urody, vyznamne predlzenie a skorsi nastup vegetacneho obdobia, invazia novych druhov rastlin a zivocichov (hub, plesni, burin, patogenov, skodcov) z teplejsieho juhu Eur opy.

Spominane studie obsahuju aj tzv. adaptacne opatrenia, ktorych implementacia v praxi by mala znizit (nie uplne zabranit) skody sposobene klimatickou zmenou v jednotlivych odvetviach.

Pre oblast polnohospodarstva uz v roku 1995 boli odporucane nasledovne opatrenia: prirodzena obnova urodnosti pody bez znehodnocovania krajiny, orientacia na biologicku ochranu plodin, existujuce zavlahove systemy uviest do prevadzkyschopneho stavu, prijat protierozne opatrenia (vysadba remizok, vhodne technologicke postupy pri praci s podou), regulacia vodneho a energetickeho rezimu porastu mulcovanim, obnova podnej aktivity, uplatnovanie tzv. konzervacneho obrabania pody (zapracovanie rastlinnych zvyskov do pody v hlbke asi 10 az 15 cm - znizenie vyparu), uplatnovanie agroenvironmentalnych programov a pod.

Sucasna "panika" v polnohospodarstve a sebalutovanie sa pracovnikov Ministerstva podohospodarstva svedcia o tom, ze prognozy, tak ako neraz v minulosti, nebral nikto vazne. Ved napokon, mame taky zvyk, ze "prorokov" sme vzdy zosmiesnili, vyhnali, pripadne upalili.

Dalsim zaujimavym skonstatovanim je fakt, ze samotna Agenda 21 prijata na konferencii OSN o zivotnom prostredi a rozvoji v Rio de Janeiro uz v roku 1992 a na ktoru sa formalne castokrat odvolavame, obsahuje kapitoly ako "Starostlivost o nestabilne ekosystemy: boj s desertifikaciou a so suchom" (kapitola 12), "Podpora trvalo udrzatelneho rozvoja polnoho spodarstva a vidieka" (kapitola 14) a "Ochrana kvality a zasob sladkovodnych zdrojov: aplikovanie integrovaneho pristupu pri rozvoji, hospodarstve a vyuzivani vodnych zdrojov" (kapitola 18). Kde je vsak ich implementacia v praxi?

Nasi poslanci, vlada SR, ministri a odbornici opat raz "chytaju macku za chvost" a ked sa to napokon nepodari, tak ich neschopnost vcas a rychlo reagovat zaplatia po x-ty krat obcania tejto krajiny. A prave pre zdovodnenie pripadneho neuspechu je vhodny mytus "nepriatelskej prirody", ktory uz roky nachadza v mediach urodnu podu.

Ked v roku 1962 napisala Rachel Carsanova knihu "Mlciaca jar", v ktorej poukazala na mozne nicive ucinky pesticidov na zivotne prostredie a cloveka, nemohla mat pravdu. Jej pravdu nechcela spolocnost, priemyslom plateni vedci a politici. Jej pravda nebola cosi zabalene v celofane, cosi prijemne, nieco, co by chcel mat kazdy obcan konzumnej spolocnosti doma. Rachel ponukla surovu vypoved o moznej buducnosti. Dnes mame pesticidy v materskom mlieku niektorych zien, v mlieku a tuku velryb a tucniakov...., koluju v potravinovych retazcoch aj v krajinach, kde neboli nikdy pouzite.

Stacilo 40 rokov ludskej lahostajnosti, aby sa ukazala pravda Rachel Carsanovej. Dalsie desatrocia budu stacit na zjavenie podstatne krutejsich pravd o klimatickych zmenach, ucinkoch poskodenej ozonovej vrstvy a pod. S tymito pravdami vsak uz moze kracat ruka v ruke hlad, choroby, zufalstvo, smrt a beznadej dosial nepoznaneho rozsahu. A nebude to v Bohu, v osude, ci v akejsi smole. Bude to v nas. Co sadis, to aj zbieras.

Napriek tomu, ze problem ekologie zaujima v sucasnosti tak 1% obyvatelov Slovenska a ekologia je na periferii zaujmu spolocnosti, som presvedceny o tom, ze o buducnosti a kvalite zivota v tejto krajine nerozhodne ani politicka vola, ani ekonomicky pragmatizmus, ale len a len system fyzikalnych, chemickych a biologickych zakonitosti zvanych Priroda. Nam neostava nic ine, iba tu "staru zenu krmiacu holuby" respektovat, nacuvat jej a zladit nase ludske cinnosti s jej zaujmom.

Rudolf Pado

Europska investicna banka (EIB) poskytla zaciatkom jula 1999 Zelezniciam Slovenskej republiky (ZSR ) uver vo vyske 200 mil. EUR (EUR (9,8 mld. Sk) na ich "modernizaciu". Pozicka je rozdelena do dvoch tranzi: prva vo vyske 120 mil. EUR bola poskytnuta v septembri 1999 na financnu restrukturalizaciu, t.j. predlzenie kratkodobych uverov na dlhodobejsie. Druha tranza, 80 mil. EUR bude poskytnuta v roku 2000. Splatnost uveru je 15 rokov so sadzbou LIBOR (urokova sadzba na medzibankovom trhu v Londyne) plus 0,25 %.

Tuto vyznamnu udalost ocenili politici i media. Poskytnutie pozicky svorne kladli do suvislosti s politickymi zmenami, ktore nastali po pade Meciarovej vlady. Uplne neocenene vsak ostali zvlastne uverove podmienky, ktorymi EIB podmienila cerpanie prostriedkov. Malokto si vsimal intenzitu, s akou ZSR a nova vlada realizuju Meciarovu dopravnu politiku a verdikt, ktory nad zeleznicami - a stovkami tisic ich uzivatelov (nedavnych volicov) - podpisali v uverovej zmluve. V nej sa podla sporadickych informacii z medii ZSR zaviazali, ze:

• do roka zvysia cestovne v osobnej doprave o dalsich priblizne 30%,
• znizia objem statnych dotacii (za uhradu strat ZSR z vykonov vo verejnom zaujme) do roku 2007 na uroven necelych 31% objemu z roku 1999;
• znizia pocet zamestnancov o 30% do r. 2007 (t.j. dovtedy prepustia celkom asi 18000 pracovnikov, co je asi 3000 roc ne);
• zrusia 20 % nakladnych stanic;
• rozpredaju nepouzivane nakladne vagony;
• znizia pomer medzi prevadzkovymi nakladmi bez odpisov a prijmami bez statnych dotacii z vtedajsich 130-140 % pod uroven 100 % do roku 2003;
• znizia hustotu zeleznicnej siete z vtedajsich 75 km zeleznic na tisic km ² uzemia na europsky priemer, t.j. 56 km.

Je priznacne, ze jednym z mala, kto okamzite zaregistroval likvidacne podmienky EIB, bol britsky obcan David Barry zijuci v Banskej Bystrici. Uz v auguste 1999 do tyzdennika Slovak Spectator o podmienkach EIB v clanku "Zeleznice potrebuju reformu, nie skrty" varoval, ze "pred akymkolvek krokom treba zvazit mozne nasledky". Je zaroven priznacne, ze tento osamely vykrik zaznel na Slovensku iba v anglictine.

Zodpovedna iba trhu

EIB bola vytvorena v roku 1958 v ramci Rimskej dohody ako oficialna financna institucia Europskej unie, ktora ma podporovat principy obsiahnute v europskych dohodach, participaciu, zodpovednost pred verejnostou a trvalo udrzatelny rozvoj. Po viac ako 40 rokoch jej posobenia je vsak coraz jasnejsie, ze ide vobec o najnetransparentnejsiu rozvojovu banku, financujucu projekty, ktore ani z dialky nepripominaju nic, co by suviselo s trvalo udrzatelnym rozvojom. Naopak, zbiera pr ojekty, ktore predtym odmietl a podporit dokonca aj Svetova banka ci Europska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR).

Rozhodovacie procesy EIB su mimo akykolvek dosah verejnosti. Verejnost o tejto banke a jej financnych operaciach nevie takmer nic, a to napriek skutocnosti, ze tato verejna institucia kazdorocne poskytuje pozicky v objemoch vacsich ako ovela znamejsia Svetova banka a mnohonasobne viac ako EBOR. Na opakovane poziadavky o diskusiu o pripravovanych projektoch dostava medzinarodna obcianska verejnost stereotypne odpovede typu: "Nie je vecou Banky konzultovat jednotlive projekty s Priatelmi Zeme ani inymi obcianskymi organizaciami". EIB veri trhu.

Uverove podmienky EIB v nasom pripade dokazuju pribuznost politiky medzinarodnych financnych institucii. Ich tzv. programy strukturalnych zmien, ktore tieto institucie dizajnuju bez demokratickej a transparentnej ucasti tychto krajin a potom im ich vnucuju, vyzeraju v podstate vsade rovnako: krajinam, ktore maju problemy, ponuknu pozicku podmienenu radikalnymi skrtmi verejnych vyda vkov v oblasti verejnej dopravy, zdravotnictva ci skolstva, vyraznou podporou exportu, zvyhodnovanim zahranicnych investorov a liberalizaciou obchodu, i nvesticii a financii. Priklady z desiatok krajin na vsetkych kontinentoch dokumentuju ich vseobecne zlyhanie. Programy strukturalnych reforiem z roka na rok prudko prehlbuju ekonomicke, environmentalne i spolocenske problemy vo svete, zvysuju socialne kontrasty medzi krajinami navzajom i v ramci nich, podnecuju rast chudoby a okliestuju hospodarsku a po liticku nezavislost ekonomicky slabsich krajin. To je hlavny dovod, preco tak intenzivne rastie odpor svetovej verejnosti proti ich politike. Avsak nielen jej. Joseph Stiglitz, hlavny ekonom a viceprezident Svetovej banky v rokoch 1997-2000 a clen Rady ekonomickych poradcov americkeho prezidenta v rokoch 1993 - 1997 pred niekolkymi tyzdnami zverejnil ostry clanok o politike medzinarodnych financnych institucii na cele s Medzinarodnym menovym fondom (MMF), v ktorom dava plne za pravdu obcianskym organizaci am: "Budu tvrdit [o bcianske organ izacie], ze MMF je arogantny. Vyhlasia, ze MMF v skutocnosti nepocuva, co hovoria rozvojove krajiny, ktorym ma pomahat. Povedia, ze MMF je netransparentny a dobre izolovany pred demokratickou kontrolou vlastnej cinnosti. Budu hovorit, ze "napravne" ekonomicke opatrenia MMF casto veci iba zhorsia - obratiac spomalenie na recesiu a recesiu na depresiu. A budu mat pravdu."

Podmienky, ktorych splnenie od ZSR ziada EIB, nie su nicim inym, ako implementaciou klasickych strukturalnych reforiem v oblasti zeleznicnej dopravy: dotacne skrty, prepustanie zamestnancov, rusenie spojov, rozpredaj casti dolezitej infrastruktury. Ak to ZSR urobi, moze cerpat prostriedky z pozicky a modernizovat vybrane trate tak, aby postupne mohli b yt sucastou medzinarodnych koridorov, o ktore ma EU zaujem. Kolko je to much jednou ranou?

Prve lastovicky uz vidno: po rokovani EIB s ministerstvom financii v juni 1999 sa uverove podmienky banky premietli do planu Ekonomickej stabilizacie a transformacie ZSR, ktory je zakladnou rozvojovou strategiou ZSR a bude sa musiet plnit. Koncom maja 2000 ZSR zverejnili svoj novy zeleznicny grafikon. Obcanom Slovenska priniesol 3,3 percentne obmedzenie zeleznicnych spojov, t.j. asi o 700 tisic vlakovych kilometrov v osobnej doprave menej oproti povodnemu stavu.

Na pevnych nohach

Na protestny list Centra pre podporu miestneho aktivizmu prezidentovi EIB Brianovi Unwinovi voci znicujucim podmienkam jej uveru pre ZSR koncom juna 1999 reagovalo vedenie banky jednoducho: "Navrhovane restrukturalizacne opatrenia su v tomto pripade totozne tym, na ktorych sa v uplynulych rokoch Banka dohodla s uplne vsetkymi zeleznicnymi spolocnostami v desiatich krajinach strednej a vychodnej Europy, ktore poziadali o clenstvo v EU." Nie je vsak dohoda ako dohoda. Media v polovici juna 1999 zverejnili informaciu, podla ktorej "slovenska vlada a ZSR dostali dva tyzdne na odpoved, ci prijimaju podmienky a ak ano, EIB je okamzite pripravena pozicku poskytnut". Bleskovka. Obcianske organizacie sa zmohli sotva na spomenuty list. Podobne, ako v inych krajinach zdecimovanych byvalym sovietskym imperiom.

EIB je zaroven spomedzi bank pravdepodobne najvyznamnejsim podporovatelom dialnicnej a cestnej infrastruktury v Europe, ktora je sucastou tzv. Transeuropskej siete. V rokoch 1989 az 1998 EIB poskytla krajinam strednej a vychodnej Europy vyse 2,32 mld. EUR na vystavbu a rekonstrukciu dialnic, zatial co na modernizaciu zeleznic dvakrat menej, spolu 1,19 mld. EUR. A tu cuduj sa svete - najdeme dalsie analogie medzi dopravnou politikou EIB a dopravnou politikou Rezesa, Jasovskeho, Palacku ci Macejka. Vystavba dialnic ma v ramci uverovej politiky EIB zvlastny status: zatial co banka nema ziadne pochybnosti o tom, ze pozicky na cestnu infrastrukt uru sa v jednotlivych krajinach budu splacat zo statnych rozpoctov, pozicky pre zeleznice musia splacat prislusne firmy a okrem toho, ako to opakovane potvrdili samotni predstavitelia EIB, tieto firmy zaroven musia splnat viacero kriterii. Zvlastny trhovy pristup... V pripade Slovenska a inych postkomunistickych krajin po vedu uverove podmienky EIB k postupnej likvidacii regionalnej zeleznicnej dopravy. Ak je EIB naozaj financnou instituciou EU, ktora ma presadzovat jej politiku, potom realnu dopravnu polit iku EU charakterizuje:

• preferovanie medzinarodnych koridorov na ukor lokalnej a regionalnej dopravy;
• zvyhodnovanie cestnej dopravy pred zeleznicnou;
• zvyhodnovanie individualnej dopravy pred verejnou.

Presne voci takejto politike v roku 1998 na Slovensku vznikla obcianska iniciativa Obcania za lepsiu dopravu. Jej cielom bolo vtedy upozornit najma vidiecku verejnost na Slovensku na zhubne ekonomicke a socialne dosledky dopravnej politiky nedemokratickej Meciarovej vlady pred parlamentnymi volbami a vytvorit predpoklady pre jej zasadnu zmenu. Zastupcovia iniciativy vtedy ziskali prislub od klucovych lidrov vsetkych relevantnych opozicnych stran, ze v pripade volebneho vitazstva zabrani a demontazi verejnej dopravy a zastavia nezmyselny dialnicny program. Strach z opakovaneho vitazstva autoritarskeho rezimu Vladimira Meciara, a teda zo zmarenia sanci na integraciu do EU, bol intenzivny. Zda sa vsak, ze aspon v oblasti dopravnej politiky - bolo Slovensko uz davno pred padom Meciara oboma nohami pevne v Europe.

Od Rezesa k Palackovi

Politicke zmeny po poslednych parlamentnych volbach teda nepriniesli realny obrat v oblasti dopravy. Obcania sa sice mohli dozvediet o vynaliezavosti tunelarov Meciarovej ery ci o obrovskych sekerach menezmentov ZSR, nova vlada a novy menezment to vsak vyuzili iba ako argument v prospech o to rychlejsej "restrukturalizacie" zeleznic. Na jej dalsie vysledky sa mozeme tesit coskoro.

Zahajenie recesie ZSR pod tlakom uverovych podmienok EIB vazne poskodzuje zaujmy krajiny. Aj podla Odboroveho zdruzenia zelezniciarov je zrejme, ze zeleznicna doprava riskuje, ze sa dostane do zacarovaneho kruhu. "Obmedzenie sluzieb vedie nielen k priamemu i nepriamemu obmedzeniu prepravnych tokov, pretoze sa stracaju prinosy zo siete, ale naopak, dalej zvysuje naklady zostavajucich preprav. V zeleznicnej doprave bude tento vplyv o to silnejsi, pretoze ide o kapitalovo intenzivny s ektor, ktory ma vysoku uroven fixnych nakladov. Vysledkom bude pokracujuca spirala narastania cien ako i strat, ktore bude potrebne kryt dotaciami alebo uvermi." Zo skusenosti z inych krajin je zrejme, ze recesia zeleznicnej dopravy je proces neregulovatelny, resp. regulovatelny velmi obtiazne za cenu vysokych financnych nakladov. Riziko tohto riesenia je vysoke a efektivnost viac ako neista.

Tak, ako vlada mala zdanlivo vyhodny uver od EIB dosledne zvazit a podrobit riadnej verejnej diskusii, verejnost bude musiet byt opatrnejsia pri posudzovani predvolebnych slubov v nasledujucich volbach. Inak sa znovu stane, ze z poziciek pre slovenske zeleznice budu mat paradoxne najvacsiu radost prave cestari a automobilovy priemysel.

Poznamky:

E-mail Maxa Messnera, tlacoveho tajomnika EIB pre operacie v strednej a vychodnej Europe adresovany Ryanovi Hunterovi z Centra p re podporu miestneho aktivizmu, 11.11.1999.

2 Symsite, No. 1261, 28.9.1999.

3 Podmienkou uveru pre ZSR je slub ozdravenia, TREND c. 27, 7.7.1999.

4 Symsite, No. 1191, 17.6.1999.

5 David Barry, Railways need reform, not cuts, Slovak Spectator, 23.-29.8.1999.

6 The European Investment Bank: Accountable Only to the Market?, A Report by the CEE Bankwatch Network in Cooperation with the Heinrich Boll Foundation, Brussels Office, December 1999.

7 Carol Welch, IMF & Good Governance, FoE-US, Washington D.C., 2000.

8 Joseph Stiglitz, What I learnned at the world economic crisis?, The New Republic, 17-24.4.2000.

9 List c. 06205 Henryho Marty Gauquie a Maxa Messnera, EIB adresovany Ryanovi Hunterovi z Centra pre podporu miestneho aktivizmu, Luxembourg, 5.7.1999.

10 Symsite, No. 1191, 17.6.1999.

11 Financne a vyrocne spravy EIB z rokov 1990-1998.

12 Napr. ZSR pod vedenim Bartolomeja Sinaja nakupovala vagony od slovenskej firmy Tatravagonka Poprad nie priamo, ale prostrednictvom neznamej britskej firmy. Zatial co Tatravagonka predavala jeden vozen britskej firme asi za 3 mil. Sk, ZSR ich od britskeho sprostredkovatel a nakupovali za dvojnasobnu cenu. Tym vznikali ZSR obrovske straty. Zdroj: Milan Velecky; Napriek objednavkam na druhy polrok prepusta Ta travagonka desatinu zamestnancov; TREND; 1.3.2000.

13 Analyza zvlastnych uverovych podmienok, doplnujucich bezne zmluvne uverove podmienky medzi EIB a ZSR, zapracovanych ako scenar c. 6 v materiali ZSR ekonomicka stabilizacia a transformacia, august 1999.

Juraj Zamkovsky

Cesta ku konstrukcii cyklotronu sa uskutocnila v obdobi dramatickych objavov novych druhov ziarenia. Hned od zaciatku tieto objavy vzbudili zaujem verejnosti, pretoze sa ukazali ako velmi uzitocne v medicine ako na diagnostiku, tak aj na liecbu. Zacalo to dna 8.11.1895, kedy Wilhelm Conrad Rontgen objavil x-luce. O rok neskor, v roku 1896 bola publikovana kniha o diagnostike tuberkulozy pomocou x-lucov. P rve pokusy s liecbou rakoviny koze boli urobene v roku 1897 a o tri roky neskor, v roku 1910, sa pomocou xlucov uskutocnila uspesna liecba rakoviny prsnika.

V roku 1896 objavil Antoine Henry Becquerel gama luce, pomocou ktorych sa vdaka ich vysokej energii mohli liecit nadory vacsich rozmerov a vo vacsej hlbke ludskeho tela. Od objavu radia manzelmi Pierrom a Mariou Curie, ktore je intenzivnym zdrojom gama ziarenia, sa pre liecbu rakoviny zacala rutinne pouzivat radioterapia.

Uz prvi vyskumnici a lekari zistili, casto velmi bolestivou osobnou skusenostou, ze ionizujuce ziarenie nielen lieci, ale aj moze ublizit na zdravi. Vzhladom k biologickym ucinkom, ktore ma ionizujuce ziarenie na zdrave tkanivo, poznali, ze pred ionizujucim ziarenim je nevyhnutne pouzivat ochranne tienenie. Vznikli tak nove vedne odbory - dozimetria ionizujuceho ziarenia a radiacna ochrana. Od tych cias u kazdeho zdroja ionizujuceho ziarenia sa robi a dozimetricke vypocty a merania a navrhuju sa opatrenia z hladiska poziadaviek radiacnej ochrany.

V roku 1932 Ernest Orlando Lawrence postavil prvy cyklotron. Coskoro sa ukazalo, ake cenne je jeho vyuzitie v lekarstve. Pomocou cyklotronu sa mohli k liecbe rakoviny pouzivat ucinnejsie metody radioterapie pomocou protonov a neutronov. Prvym pacientom, ktory bol uspesne vylieceny neutronmi ziskanymi pomocou cyklotronu s nadorovym onemocnenim, sa stala v roku 1938 Lawrenceova matka. Atraktivnost vyuzitia c yklotronov pre protonovu terapiu nadorov protonov vzrastla v poslednom des atroci, ked sa ukazalo, ze cena liecby pomocou cyklotronu je velmi priazniva v porovnani s inymi protonovymi urychlovacmi.

Cyklotron vsak v medicine plni aj druhu, rovnako dolezitu ulohu: produkuje radioizotopy na diagnostiku a liecbu viacerych druhov ochoreni. Za vsetky radioizotopy, ktore sa pre nuklearnu medicinu vyrabaju na cyklotronoch, spomenieme pozitronove ziarice, tzv. PET radioizotopy. Vyroba tychto PET radioizotopov viedla k rozvoju velmi progresivnej a vyznamnej diagnostickej metody pozitronovej emisnej tomografii (PET). PET je najcitlivejsia a najselektivnejsia technika zobrazovania proce sov a interakcii v ludskom tele na molekularnej urovni. PET sa s uspechom pouziv a pri vcasnom odhaleni onkologickych ochoreni, pri srdcovo cievnych ochoreniach a v neurologii. PET je nova diagnosticka metoda, ktora sa neustale rozvija a objavuju sa nove a nove oblasti jej vyuzitia, napr. v Nemecku sa pocet PET pracovisk zvysil za 10 rokov zo 6 na 53.

O rastucom vyzname cyklotronov v sluzbach ludstva svedcia nasledujuce pocty cyklotronov, ktore boli v uplynulych dvoch desatrociach uvedene do prevadzky: v rokoch 1977-1987: 47 cyklotronov, v obdobi r. 1988-1998: 124.

V SR zatial nie je mozne vyuzivat cyklotrony ani pre radioterapiu rakoviny, ani pre pozitronovu emisnu tomografiu. V SR totiz nie je vobec ziadny cyklotron, co je v Europe zrie dkavost a tato skutocnost nas zaraduje po boku takych krajin ako je Albansko.

Na zaklade aktivity sirokeho okruhu odbornikov, predovsetkym z rezortov skolstva, zdravotnictva, SAV a Uradu normalizacie, metrologie a skusobnictva, vlada SR v roku 1996 prijala rozhodnutie o zamere vybudovat cyklotronove laboratorium v ramci SMU v rezorte UNMS SR. V roku 1999 vlada SR zhodnotila stav realizacie Zameru a rozhodla o dobudovani Cyklotronoveho centra Slovenskej republiky kompletne z financii ziskanych z deblokacie dlhu RF voci SR.

Marko Fulop, Ustav klinickej a preventivnej mediciny

Obcianske zdruzenie MVO Ludia a voda v spolupraci s Civitas L Levoca a Komunitnou nadaciou Modra Torysa zaklada Fond na zastavenie vysusovania povodi Slovenskej republiky. Cielom tohoto fondu je podporovat inovativne riesenia pri ochrane vod a zastavenie plosneho vysusovania povodi Slovenskej republiky. V nasledujucich 6-tich mesiacoch sa bude tvorit celkova misia a ciele tohoto fondu.

Prvy vytazok do tohoto fondu je 16.400,- Sk z predaja knihy z 2. juna 2000 pri prilezitosti prezentacie publikacie "Voda pre tretie tisicrocie - Neublizujme vode, aby ona neublizovala nam", udelovani Ceny Vodnika a Svetoveho dna zivotneho prostredia.

Ludia a voda sa rozhodla do tohoto fondu venovat spominanu publikaciu, ktoru vydala s financnou podporou NPOA, Karpatskej nadacie a Slovenskej riecnej siete s tym, ze kazdy, kto prispeje do tohoto fondu minimalne 184,- Sk, ziska od Ludia a voda publikaciu "Voda pre tretie tisicrocie - Neublizujme vode, aby ona neubliz ovala nam".

V pripade Vasho zaujmu financne podporit program "Zastavime vysusovanie Povodi Slovenskej Republiky" svoje prispevky mozete posielat do Ludovej banky na c. uctu: 4350 075 625/3100. Dalsie info: MVO Ludia a voda, Prazska 4, 040 11 Kosice, tel ./fax: 095/6428 184, e-mail: mvolav@changenet.sk ,

Michal Kravcik

Uz po druhy rok organizuje Ceske centrum v Bratislave a Nadacny fond Josefa a Petry Vavrouskovcov pod zastitou Velvyslanectva CR v SR predajnu vystavu vytvarnych prac deti z CR pod nazvom Cesta mrackoveho dracka v priestoroch Ceskeho centra na nam. SNP 12. Vystava trva do 30. juna. Obrazky malovali deti materskych skol vo veku od 3 do 7 rokov a boli vybrane z II. rocnika sutaze o Cenu Petry Vavrouskovej. Minuly rok boli peniaze ziskane za predane kresby venovane detom zo ZS v Jarovniciach, ktoru v roku 1998 postihli zaplavy. Trzba z tohtorocnej vystavy bude venovana obcianskemu zdruzeniu Navrat, ktore sa venuje umiestnovaniu opustenych deti do nahradnych rodin. Kupou obrazku pomozete opustenym detom najst novy domov.

sprava z Changenetu

Regionalne environmentalne centrum pre krajiny strednej a vychodnej Europy (REC) bolo zalozene v roku 1990 USA, Europskou komisiou a Madarskom. REC ako prva medzinarodna neziskova organizacia vyvija aktivity v ramci pomoci stredoeuropskym krajinam pri ich spolocnej snahe o zlepsenie stavu zivotneho prostredia. Pri rieseni environmentalnych problemov ma REC snahu o cezhranicny pristup so zapojenim viacerych sektorov spolocnosti, pricom zvyseny doraz kladie na prirodne zdroje a zivotne prostredie z regionalneho hladiska. Takymito su napriklad spojenie vojnou rozdelenych statov juhovychodnej Europy k spolupraci na zlepseni zivotneho prostredia, pomoc pri priprave Aarhuskeho dohovoru, podpora aktivit environmentalnych mimovladnych organizacii a ich projektov a podpora projektov pomoci vstupu krajin do EU.

Kedze aj nasa organizacia vdaka financnej podpore RECu mohla uskutocnit mnohe podujatia, pripajame sa ku gratulantom a zelame RECu plny mesec, stedru ruku a ich pracovnikom dobreho zdravia.

Redakcia

27.6. - Beseda v ramci cyklu Bratislava nahlas!, tentoraz naozaj na temu Zvierata v meste, divadlo Astorka, 19. hod.

29.6. - Myty a iluzie o ekonomickej globalizacii. Prednasajuci: Carol Welch, Friends of the Earth (USA), Bob Naiman, Center for Economic and Policy Research (USA) a dalsi, Dom novinarov, Zupne nam. 7, Bratislava, 17. hod..

Ostatne akcie, tabory, brigady su uvedene v rubrike LETO.