Ropak a Zelena perla roku 1999 v CR - Voda pre tretie tisicrocie v Levoci - Sportove hry 3. sektora - Stretnutie EMVO s ministrom - Zakon o info prijaty (?)

Samozrejme, ako obycajne, od "action coordinators" mi bolo pridelene pismeno, ktoreho bolo v napise: CO NIE JE TAJNE, JE VEREJNE! najviac, cize som sa dostal v podstate do zdvojenej role nanichodnej ciastocky, stal som sa nielen jednym z mnohych 1) pismen v napise, ale este aj jednym z mnohych, 2) Ecok. No aj tak som mohol povedat, ze nie som ziadne Becko, no to mohli v podstate vsetci, takze som radsej nic nehovoril.

Natiahli sme si biele tricka s pismenami a Bacovia (baca - action coordinator) nas (verejne) tajnou cestickou zaviedli priamo na parlamentne schody, kde sme sa pomocou principu PAMATAJ SI SVOJHO SUSEDA usporiadali do tzv. ziveho napisu.

Ked som bol maly, rodicia mi casto hovorili "Ty si ale cislo!". Dnes som mohol pred nich zarputilo predstupit a povedat: "Vidite, nemali ste pravdu! Nie som cislo, ale pismeno!"

A tak sme tam stali. Na slnku. Ako sochy.

No kedze sme v skutocnosti boli zivi, hlavy nam produkovali myslienky bez ohladu na nas image. Vedla stojaci Matus Bakyta zacal odriekat pioniersky slub. Katka Simoncicova nevydrzala tlak zvedavosti a narusila napis tym, ze sa na neho chcela pozriet, urcite sa cudovala, preco v nom chyba jedno pismeno. V hlave som si vytvoril spartakiadu: Pismenka sa zmiesaju do neprehladneho strapca a potom z nich vylezie napis: CO JE VARENE, a potom: NIE JE TAVENE, a potom: JE JE JE JE, a nakoniec: CO NIE JE TAJNE, JE VEREJNE!

Okolo chodili papalasi v limuzinach a z dvojsekundoveho pohladu na nich sa dalo vycitat, ze si o sebe myslia ovela viac ako ich rozum moze uniest a teda je vcelku logicke, ze im nefunguje, alebo, ze mu v dosledku pretazenia vsetko trva neumerne dlho.

A stale sme sa nemohli na seba pozriet. Odbocka: Clovek si predstavuje, ze teraz vyzeram takto a teraz takto, akoby si vytvaral urcity arzenal grimas, ktore mu pripadaju adekvatne na istu situaciu, no a pritom to moze byt absolutny nezmysel a prave vtedy, ked si mysli, ze vyzera premyslavo, ostatni ho vnimaju ako mierne retardovaneho.

Mohli sme vyzerat napriklad aj ako noty, vdaka rozlicnej vyske bol napis kostrbaty, linky osnovy nahradili schody a nejaky muzikant zo skupinky turistov podla nas hned zanotil (hoci podla inych svedkov to nebol spev, ale rev): "Coo niee je taajne je verejnee."

Polkovi na odpoved mimovolne vybehla ruka s Veckom. Odbocka 2: Kedysi som sa tak zdravil so svojim spoluziakom a neznamenalo to Viktoria, ale Vivaldi. Ked prisla nezna revolucia, hrozne som sa cudoval, preco na namestiach vsetci ukazuju Vivaldiho.

Parlamentna ochranka nas vykazala za cestu, "tam si mozete protestovat!", povedala pritom pohrdavo, zrejme akosi nepochopila, ze vynimocne nie sme proti niecomu, ale za nieco, a vobec akosi nikto nechape, ze ochranarska destrukcia nie je samoucelna, no vzdy sa za nou skryva presna koncepcia a vizia toho, ako by to malo vsetko vyzerat!!! Samozrejme nikto od ochranky, ktora pri pominala iste neforemne kusy nabytku, pochopenie necakal, cakalo sa len na fotografa zo SME, bolo teda nutne vyzobrat este par minut. Fotograf, pudingovy chalan v okuliaroch, vsak mal casu dost este aj na vselijake stelovanie a dolezite hladanie dobreho zaberu, co aj tak nepomohlo: fotka v SME bola nakoniec jednoznacne najhorsia. Nakoniec nas Bacovia rozkmotrili (dobacovali) a to kvoli urcitemu povolenemu poctu ludi, ktori mohli ist do parlamentu a hoci tam mensia polovica z nas isla (napis VEREJNE), myslim, ze im nikto nezavidel.

Dobra akcia to bola. Ziadne skandovanie a robenie show, naozaj dobry styl, dobry napad. Len neviem, ci pomohla, ci bola aspon jednou kvapkou v tom spravnom pohari (kvapkou jedu v pohari vody?), no v podstate je to uz jedno, lebo zakon je prijaty a o zasluhy (dufam) nikomu nejde.

A ako by to napisal skolak: Na akcii sa mi velice pacilo, najma stretnutie s pani Malickovou, Prostrednikovou a Ukazovakovou a s panom Palkom, Ferkom a Jozkom...

MIRO Carsky

Ten pocit, ked kracame zelenou dolinou, pod nohami pevna, hneda zem, je zvlastny. Este ani teraz, ked odkvita safran, a vonku je dvadsat stupnov, nemozem zabudnut na mrazive rana cestou do Kvacian, sneh v navlekoch a zladovatene obocie. Buky a smrekovce sa zazelenali, dolina opat ozila. V posledny aprilovy vikend, predlzeny o prvy maj, sa na mlynoch konala tradicna jarna brigada ZO 6. Predchadzala jej pracovna vikendovka blizsie neurcenej zaujmovej skupiny, o jej pracovnej moralke sa vsak Pedro vyjadroval neutesenymi pojmami. S Justynou sme onu Velku noc preckali radsej v Polsku, kde sa velkonocny pondelok meni na oblievacsku anarchiu. Hektolitrami vody tu poluje kazdy na kazdeho; cestou autom na nas takmer v kazdej dedine vychrstli aspon patnast litrove kyble. Hrdinami dna sa stali dvaja pochodzkari mestskej policie, ked ich banda podnapitych mladikov obliala niekolkymi vedrami vody a nasledne zasypala sprskou kamenov.

Na brigadu ZO 6 sa zbehlo do tridsat ludi roznych vekovych kategorii, od ziakov Marka Hubu az po Pala H., ktory odborne odfrflal vsetko, co sme v zime vyrobili. Pracovny program ponukal siroku skalu robot, dalo sa vybrat napriklad cistenie uzemia za hornou kolnou, co je skvela zasivaren, oprava plota na hornom mlyne (plot bol jedina vec, ktoru za mojej sluzby majitelia aspon zacali robit a nevydrzal ani rok) a bonboniky typu centrovania horneho kolesa a kresania hriadela na dolne.

Za tieto tri - styri dni sa s robotou viditelne pohlo a ocenili to i turisti, sliediaci po okoli. Nastastie sa nikto od namahy nepretrhol, nase kucharky varili skvele jedlo a bolo ho vela, co je dolezite. Marko so ziakmi sa nam postarali i o drevo na kurenie, dovtedy sme zivorili na ostatkoch zo zimy. Pocasie prialo prave do pondelka, poobede prisla burka a ukoncila nas program.

Prvy maj otvoril i turisticku sezonu. Prechadza tadialto coraz viac ludi, cez vikendy takmer nepretrzite. Mam silny, neprijemny pocit, ze od minuleho roku sa tu cosi zmenilo. Navstevnici sa spravaju coraz bezohladnejsie a agresivnejsie, v noci, a nie je to kvoli vlkodlakom, sa tu necitime ani trochu bezpecne. Pokojny zivot na mlyne? Takmer denne dohovarat a hadat sa s tymi, co ignoruju uzavrete chodniky. Styri rodinky, dovedna patnast ludi. "Nejaky Bratislavcan nam nebude porucat. My sme miestni! Deti, ideme." Poniklece, lalie, safran.

Vecerny prichod na mlyn: v kolni nezvani hostia. Chceli sme sa vyspat, pozname toho a toho. Ze sa najprv treba opytat? Co si ty vlastne zac? Ukaz papiere. Vyhodit nas moze len vlastnik.

Pomaly pada sumrak, prichadzaju traja Cesi. "Budem tady spat." Alkohol z nich citit na sto metrov, vyhadzujem ich. "Smradlavi Slovaci! My se vratime a pak uvidis...!"

Zatial sme nastastie uvideli len kopu odpadkov, ani slubeni skini z Mikulasa (z minuleho cisla) akosi nevedia potrafit.

Pred tyzdnom, zanechajuc mlyn mojej navratenej sestre a jej nemeckemu priatelovi, sme sa vybrali na skusy do Tatier. V sedle pod Sivym vrchom je este dost snehu na slusnu lyzovacku, i ked sa rychlo topi a celym svahom tecie voda. Prave na konci Jaloveckej doliny sa pred nejakym casom zosunula lavina: asi patdesiat metrov svahu so stromami, snehom a zemou sa az po holu skalu premiestnil na dno doliny. Az teraz som si uvedomil vyznam tohto slova a coho je schopna.

V tychto miestach sa inak pokojny Poliansky potok vsak uz zacal menit na divoku, rozburenu rieku velkosti Kvacianky, i ked neporovnatelne cistejsiu. Topiaci sa sneh spravil svoje a dobra polka mostikov cez koryto je rozlamana na triesky alebo jednoducho zmizli. Niekolko kritickych situacii, ked vodu obchadzame strmym svahom a zufaly pokus o prechod sirokeho koryta po spadnutom strome, zakliesnenom hadam pat metrov nad huciacou riavou. Presli sme.

Dnes, 10. maja si spoza oblakov svieti slniecko a Mao Ce-tung usilovne chyta mysi. O niekolko hodin, pred sumrakom, sa konecne spusti dlho ocakavana burka. V kratkej prestavke medzi prsanim sa s pribudajucou tmou vyberieme na prechadzku do Hut, vo vonavej hmle z cesty odskakuju salamandre a zabky. Nove privaly dazda nas chytia na polceste a napriek obrovskym padajucim kvapkam bezime spat.

Sedime v teplom mlyne a pozorujeme blesky krizujuce oblohu. Dnes sa bude dobre spat.

Tomas a Justyna z mlyna

Volne zdruzenie bratislavskych ochranarskych a obcianskych organizacii zorganizovalo v divadle Astorka - Korzo 90 verejnu diskusiu na temu Severna tangenta. Na diskusii sa zucastnili predstavitelia Magistratu hlavneho mesta, Generalneho investora Bratislavy, firmy Dopravoprojekt, miestnej obcianskej iniciativy a iniciativy Obcania za lepsiu dopravu. Do diskusie sa mohli aktivne zapojit obcania mesta, ktori obsadili divadelnu salu Astorky do posledneho miesta (130 ludi).

Plan vystavby tangenty je rozpracovany v troch pracovnych variantoch, ktore priamo zasahuju obyvatelov Prazskej, Dobsinskeho, Palarikovej, Jelenej, Karpatskej, Beskydskej, Smrecianskej a Pionierskej. V tejto oblasti maju byt podla predlozenych planov viacere obytne domy zburane (napriklad cela prava strana Smrecianskej ulice) a mnohe obytne domy priamo postihnute (napr. stvorprudova estakada vo vyske druheho poschodia).

Obcania upozornili predstavitelov magistratu a investora, ze ich dodnes oficialne o plane vystavby tangenty nik neinformoval a vyskytli sa aj pripady vydania stavebneho povolenia na domy, ktore maju byt podla planov zburane. Viaceri obcania v sucasnosti investuju do domov a bytov, ktore mozno budu musiet o niekolko rokov padnut za obet kontroverznej ceste.

Predstavitelia miestnej obcianskej iniciativy poukazali na alternativne moznosti riesenia zlej dopravnej situacie v meste a taktiez na dalsie moznosti vystavby Severnej tangenty v inych lokalitach.

Jednym z konkretnych vysledkov verejnej diskusie je spristupnenie projektu verejnosti. Obcanom je projekt a jeho tri rozpracovane varianty k nahliadnutiu na Rezedovej ulici c. 1 v budove Generalneho investora Bratislavy (zodpovedny pracovnik - p. Kostkova). Miestni obcania sa na stretnuti rozhodli aktivne bojovat proti dalsej devastacii Stareho Mesta. Niektori diskuteri prirovnali dopad tohto projektu k buraniu Podhradia pri stavbe mosta SNP.

Juraj Rizman

Celkem 101 clenu ze 121-clenne nezavisle komise rozhodlo o vitezi 8. rocniku ankety "ROPAK ROKU" o antiekologicky cin (osoba, ktera se prosazovanim nejake stavby ci zameru, vydanim rozhodnuti ci budovanim stavby nejvice zaslouzila o poskozeni zivotniho prostredi) a 5. rocniku ankety "ZELENA PERLA ROKU" o antiekologicky vyrok. Cleny komise jsou napr. ekolog Ing. Ivan Dejmal, sociolog Doc. PhDr. Jan Keller, CSc., filozof Prof. Erazim Kohak, pisnickari Jaroslav Hutka a Pepa Nos, teatr olog Vladimir Just atd.

Titul ROPAK roku 1999 ziskal:

Ing. Jiri Drda, poslanec, predseda predstavenstva a.s. Termizo a byvaly primator Liberce (331 bodu)

* za prosazovani omezeni zakona c. 114/1992 Sb. o ochrane prirody a krajiny, nebot by prijetim jeho novely doslo ke snizeni kvality ochrany zivotniho prostredi a ministerstvo zivotniho prostredi by ztratilo nektere kompetence ve zvlaste chranenych uzemich (novela by zasadne obmedzila moznosti obcianskych zdruzeni zucastnit sa spravnych konani , ktore im zo zakona 114/1992 vyplyvaju - pozn. red.),

* za obstrukce behem diskusi o vyhlaseni Narodniho parku Ceske Svycarsko, ktery by udajne omezil dalsi rozvoj uzemi a jeho urbanizace, pricemz plocha chranenych uzemi v nasem state je pry vyrazne nad evropskym prumerem a neni tedy treba vyhlasovat dalsi chranena uzemi,

* za prosazovani posunu zakazu pouzivani PVC v obalech o sedm let v zakone o odpadech, prestoze PVC je podezrele z toho, ze se z nej casto uvolnuji nebezpecne prisady,

* za prosazovani dovozu odpadu do ceskych spaloven ze zahranici, nebot Ing. Drda chtel doplnit v zakone o odpadech do kategorie vyuziti odpadu i jejich "energeticke vyuziti" (t.j. spalovani), prestoze je zatim mozne dovazet odpad podle zakona pouze za ucelem jeho skutecneho vyuziti,

* za zkreslovani informaci o vlivu spalovny odpadu v centru Liberce provozovane firmou Termizo na zivotni prostredi, ne-bot pri vynucenych merenich byly koncentrace dioxinu minimalne 32x vyssi nez je planovany limit, pricemz udajne dioxiny nejsou pro mesto nebezpecne, coz je ale v rozporu napr. s nazorem Svetove zdravotnicke organizace.

Na dalsich dvou mistech se umistili:

Ing. Miroslav Gregr, CSc., ministr prumyslu a obchodu a poslanec (196 bodu)

* za hlavni podil pri schvaleni dostavby JE Temelin ceskou vladou v kvetnu 1999,

* za prosazeni antiekologicke Energeticke politiky CR ve vlade,

* za pokus pokracovat v tezbe uranu v CR zpochybnovanim jejiho utlumu.

Ing. Zdenek Kovarik, radni hlavniho mesta Prahy pro uzemni rozvoj - Praha (190 bodu):

* za hlavni podil pri schvaleni noveho uzemniho planu Prahy, ktery dale podporuje automobilismus a likviduje plochy zelene, pricemz mnoho kritickych pripominek verejnosti ponechal bez povsimnuti, odmitl nechat vyhotovit mapu znecisteni ovzdusi soucasnymi i planovanymi komunikacemi, nebot by z ni nepochybne vyslo, jak by zvolena dopravni koncepce obyvatelum mohla skodit.

ZELENOU PERLU roku 1999 ziskal:

Lukas Mikulecky - byvaly prednosta OkU v Jindrichove Hradci (215 bodu) za vyrok:

"Zachovala priroda je pro Jindrichohradecko, ktere dnes patri jiz mezi pet nejchudsich okresu v republice, vlastne prokletim." Z clanku L. Mikulecky: Zachovala priroda je prokletim (Jindrichohradecke listy, 23. 2.1999).

Na dalsich dvou mistech jsou tyto vyroky:

Martin Riman - stinovy ministr dopravy a spoju ODS (146 bodu):

"Dalnice jsou vlastne ekologickou stavbou, motory pri jizde po nich pracuji v optimalnim rezimu a tudiz vypousteji mene zplodin." Z clanku Protne dalnice Ceske stredohori (Ekolist c. 1, leden 1999).

Vaclav Mencl - stinovy ministr zivotniho prostredi za ODS (130 bodu):

"Zpracovavam hodnoceni zivotniho prostredi v CR s ohle-dem na stranicky program." Odpoved na otazku "Co konkretne jste udelal za pul roku ve sve funkci?" (Lidove noviny, 31.3.1999).

Miroslav Patrik, Deti Zeme Brno

Okresny urad Levoca, OZ Civitas L Levoca a MVO Ludia a voda Kosice si Vas dovoluju pozvat do historickej Levoce pri prilezitosti prezentacie knihy Michala Kravcika a kol.: Voda pre tretie tisicrocie, "Neublizujme vode, aby ona neublizovala nam". Prezentacia sa uskutocni 2. juna 2000 v Zupnom dome v Levoci, zaciatok o 10. hod.

Z programu vyberame: slavnostna prezentacia knihy, vystupenie autora, zalozenie fondu na obnovu povodi SR, vyhlasenie zbierky VODU DETOM do fondu UNICEF, odovzdavanie cien "Vodnika" (cena za ochranu vod na Slovensku). Sprievodne akcie (podla zaujmu): prehliadka kulturnych pamiatok a spoznanie historie Levoce ( Chram svateho Jakuba, Marianska hora); stretnutie so zastupcami verejnej spravy "Ake kompetencie potrebuju mesta a obce pre dostojny zivot obcanov"; stretnutie s podnikatelm i na temu "Co potrebuju podnikatelia na vidieku pre zvysenie zamestnanosti"; stretnutie s obcianskymi neziskovymi organizaciami "V com su rezervy pri posilnovani obcianskej demokracie na vidieku".

Ak sa prezentacie budete chciet zucastnit, oznamte to na adresu: Marta Petriskova, OU Levoca, Nam. Majstra Pavla 59, 054 01 Levoca, tel./fax: 0966/4512330, prednosta@le.vs.sk (hlavne kvoli rezervacii ubytovania, ucasti na sprievodnych podujatiach).

MVO Ludia a voda

Mili priatelia,

pozyvame Vas na trening, ktory sa uskutocni 7. a 8. juna 2000 v stredisku Agape (Prostredna 37 pri evanjelickej fare) v Svatom Jure pri Bratislave od 9.00 (streda). Seminar je sucastou serie troch treningov, urcenych pre environmentalne organizacie, aktivistov a obcianske iniciativy, venujucich sa obcianskej participacii. Treningy su sucastou trojrocneho projektu, financovaneho British Council Slovakia.

Cielom projektu je posilnit MVO pri efektivnej obhajobe verejnych zaujmov v oblasti zivotneho prostredia; zvysit profesionalitu MVO v rozhodovacich procesoch a pri vytvarani a presadzovani strategii, koncepcii a noriem v oblasti ochrany zivotneho prostredia; inspirovat MVO k spolupraci medzi neziskovym a verejnym sektorom pri rieseni problemov a uskutocnovani spolocnych projektov.

Program 1. treningu:

• uvod do obcianskej participacie - moznosti a ramce obcianskej participacie,
• rozne formy uskutocnovania obcianskej participacie (vyber a vytvaranie strategii, odskusanie si metod a technik obcianskej participacie, ziskanie novych vedomosti a zrucnosti),
• motivacia a zapajanie obcanov k ucasti na verejnych procesoch.

Svoju ucast potvrdte na adrese Centrum prevencie a riesenia konfliktov, PDCS, Cervenova 4, 811 03 Bratislava, tel.: 54418073, fax: 54414130, e-mail: pdcs@pdcs.sk , pripadne pauliniova@changenet.sk do 31. maja 2000. Prihlaseni ucastnici dostanu obratom podr obnejsie informacie.

Naklady na stretnutie (okrem cestovneho a ubytovania) su hradene z projektu. Vlozne 150 Sk poukazte do 5. juna na ucet: PDCS, 4000492402/3100, Ludova banka, var. symbol 678.

Kaja Mikova a Kalka Pauliniova

Centrum pre hospodarsky rozvoj - Transparency International Slovensko vas pozyva na III. rocnik Sportovych hier tretieho sektora, ktore sa uskutocnia dna 16. juna od 8. hod. v sportovom areali STARZ na Drienovej ulici c. 11 v Bratislave. Sutazit sa bude v nasledujucich sportoch: tenis, futbal, streetball a volejbal. Pozvani su zastupcovia 3. sektora, medii a vyznamne osobnosti verejneho zivota. Pre sportujucich je zabezpecene obcerstvenie a satne so sprchami. Pre vitazov su pripravene zaujimave ceny!

Prihlasit sa treba najneskor do 12. 6. na adresu: Rastislav Kovacik, CPHR - TIS, Bajkalska 25, 827 18 Bratislava 212, fax: 07/5823 3487, kovacik@ineko.sk

Jedna osoba moze s ohladom na bezproblemovy priebeh sutazi sutazit len v jednom sporte. Vynimky neexistuju!

Den danovej slobody

V sucasnosti Slovenska republika zapasi s vysokym danovym zatazenim a vysokou mierou prerozdelovania financnych prostriedkov, ktore su vsak navyse spojene s nizkou transparentnostou a vysokou mierou korupcie a klientelizmu. Vypracovanie komplexnej analyzy tejto situacie, nizsie dane a vyrovnany rozpocet su ciele, ktorych dosiahnutie je v zaujme vsetkych, su prvkom zjednocujucim vsetky skupiny obyvatelstva, pretoze vsetky bez rozdielu budu mat z nich prospech v podobe moznosti rozhodovat vo vacsej miere o vlastnych prostriedkoch.

Hlavnou ulohou projektu Den danovej slobody je vyvolat verejnu diskusiu o daniach a verejnych financiach na Slovensku a zvysit ucast obcanov na kontrolnych procesoch s verejnymi financiami suvisiacich.

Samotny Den danovej slobody je den, ktory ziskame, ked danovu kvotu (vysku konsolidovanych verejnych vydavkov v pomere k HDP) vynasobime poctom pracovnych dni v roku. Tymto vypoctom ziskame den, do ktoreho obcania vsetky svoje prijmy odovzdali statu. Az od tohto dna zacina obcan SR pracovat sam pre seba. V roku 2000 sme na zaklade nasej analyzy zistili 44,7%-ne danove zatazenie, cize Den danovej slobody v roku 2000 pripadol na 14. jun.

Hlavnym organizatorom projektu je Zdruzenie danovych poplatnikov Slovenska, s financnym prispevkom programu Tvoja zem nadacie ETP Slovensko. V ramci kampane Den danovej slobody bola vypracovana a publikovana komplexna analyza danoveho zatazenia a verejnych vydavkov v SR, prebieha reprezentativny prieskum verejnej mienky o verejnych financiach, bol spracovany program "danova kalkulacka", ktory je k dispozicii na internete, realizuje sa vyskumna cinnost v ramci "Indexu ekonomickej slobody". Dolezitou sucastou je spracovanie Zakona o zriadeni statneho sviatku "Den danovej slobody", peticie za jeho prijatie a jeho predlozenie do parlamentu.

Stav, ktory chceme touto kampanou dosiahnut, je stavom "obcianskej spolocnosti", ked sa ludia - siroka verejnost zacne viac zamyslat nad otazkami dani a danoveho zatazenia a zacne naozaj vyuzivat moznosti, ktore jej ponuka legislativa modernej krajiny (napr. novoschvaleny Zakon o informaciach). Chceme dosiahnut, aby verejna mienka donutila statne organy, ktorych sa tato situacia tyka, konat viac transparentne a vyhybat sa moznostiam korupcie ci klientelizmu, a to na lokalnej i celostatnej urovni. Rastislav Kovacik

Dovolte mi, aby som Vas pozval na distancne vzdelavanie v ochrane biodiverzity, ktore v ramci projektu TEMPUS PHARE bude realizovat Prirodovedecka fakulta UK v Bratislave v spolupraci so Slovenskou polnohospodarskou univerzitou v Nitre a ostatnymi partnerskymi organizaciami. Ide o specializovane vzdelavanie z aktualnej problematiky ochrany biodiverzity a trvalo udrzatelneho rozvoja. Toto vzdelavanie je smerovane clenom mimovladnych organizacii, pracovnikom SAZP, zamestnancom statnej spravy z ministerstiev - Ministerstva skolstva SR, Ministerstva zivotneho prostredia SR, miestnych a regionalnych uradov zivotneho prostredia.

Zakladnou formou studia je absolvovanie prednaskoveho a konzultacneho sustredenia k tematickym blokom, kde odborni lektori zabezpecia vyklad danej problematiky. Prednaskove sustredenie bude trvat sedem dni. Pocas siestich dni bude odprednasanych dvanast tematickych blokov (jeden tematicky blok bude trvat 4 hodiny) a posledny siedmy den bude pripravena exkurzia venovana obnove mokradi. Tematicke bloky su zamerane na teoriu biodiverzity, geneticku podstatu biologickej diverzity, ochranu diverzity rastlin a zivocichov, diverzitu eko-systemov, mapovanie ekosystemov, obnovu a manazment eko-systemov, diverzitu krajiny, ekologicke siete, medzinarodne aspekty ochrany biodiverzity, aproximacia legislativy v zivotnom prostredi k EU a ochranu biologickej diverzity a trvalo udrzatelny rozvoj. Prednaskove sustredenia sa budu konat v novembri 2000 a v aprili 2001 v priestoroch Prirodovedeckej fakulty UK Bratislava. Pocet ucastnikov v ramci jedneho prednaskoveho sustredenia je obmedzeny na 30. Po absolvovani prednaskoveho sustredenia bude nasledovat mesacne samostudium s moznostou konzultacii s jednotlivymi lektormi. Kazdy ucastnik zaroven obdrzi potrebnu studijnu literaturu. Studium bude ukoncene zaverecnym testom a po jeho uspesnom absolvovani ucastnici ziskaju certifikat.

Nakolko ide o pilotne kurzy realizovane v ramci projektu TEMPUS, ucastnici za absolvovanie kurzu neplatia, hradia si iba stravu, prip. cestovne a ubytovanie. Clenovia mimovladnych organizacii maju moznost poziadat o financne prostriedky prostrednictvom grantu, ktory udeluje NPOA. Pokial by ste mali zaujem zvysit si svoj odborny rast prave absolvovanim tohto kurzu, tak nezabudnite kontaktovat Martina Pilka, Katedra ekosozologie a fyziotaktiky, Prif UK, Mlynska dolina, 842 15 Bratislava, tel. 07/60296236, email: pilko@fns.uniba.sk najneskor do konca juna t. r.

Martin Pilko

Environmentalne mimovladne organizacie (EMVO) zdruzene v Ekofore sa 2. maja 2000 zisli v Banskej Bystrici, aby zhodnotili ramcovu dohodu medzi nimi a MZP SR. K jej plneniu zo strany ministerstva maju vazne vyhrady. Na zaklade pripomienok 26 organizacii konstatuju, ze zmluva nenaplnila ich ocakavania v tychto oblastiach:

1. Organizacna jednotka, ktora ma zabezpecovat komunikaciu a styk medzi MZP a EMVO, je nefunkcna.

2. Nie je vytvoreny novy grantovy mechanizmus na podporu cinnosti EMVO.

3. Neboli prerokovavane niektore zasadne koncepcie a legislativne navrhy s EMVO (napr. novela stavebneho zakona, navrh zakona o pristupe k informaciam).

4. V pripade, ze boli EMVO prizvane k prerokovaniu tvorby legislativnych predpisov, MZP k EMVO pristupovalo nekorektne a formalne.

5. EMVO konstatuju, ze MZP dostatocne nevyuzilo potencial EMVO a ich ponuky na spolupracu.

EMVO predlozia do 30. 6. 2000 ministerstvu poziadavky na vypracovanie konkretnych opatreni (vykonavacie predpisy, interne smernice), ktore zabezpecia plnenie zmluvy. V pripade, ze sa EMVO a MZP na tychto opatreniach nedohodnu, zmluva nebude plnit svoj ucel a EMVO su pripravene tuto zmluvu vypovedat.

Juraj Rizman, Email : rizman@changenet.sk

Miesto a cas: 2. 5. 2000, 16.30 hod., Banska Bystrica, Dom kultury - Velka sala

Juraj Rizman (spracovatel analyzy spokojnosti s dohodou zo strany EMVO): oboznamil pritomnych s jej podstatnymi zavermi. EMVO maju pripomienky najma k nedotiahnutym konkurzom na MZP (nie vsetci sucasni generalni riaditelia sekcii MZP boli nanovo vybrati konkurzom), informacnemu systemu ministerstva, ktory je nedokonaly a EMVO radsej vyuzivaju osobne kontakty, k postaveniu zastupcu EMVO v strukture na MZP (bez pravomoci), k neefektivnosti pripomienkovania navrhov zakonov (dobre i zle skusenosti), k nedostatocnosti informovania EMVO (Internet, nedokonala koncepcia informovania verejnosti). Odovzdal ministrovi ZP vyhodnotenie dotaznika. Poziadal o zmeny vztahu MZP k EMVO z formalneho na partnersky.

Lazslo Miklos (minister ZP): povedal, ze kym iskra vo vztahoch existuje, stoji za to ich rozvijat, dalej hovorit o spolupraci a dojst k dohode. Zmluva je vzdy pre dvoch a za MZP ju chce zachovat. K nastolenym otazkam povedal:

1. Nefunkcny OSV (Odbor pre styk s verejnostou): Odbor je zriadeny, je tam veduci pracovnik a je tam kandidat EMVO. Prizval pani Bergendiovu (riaditelku OSV) a pana Skodu, aby sa vyjadrili. Postavenie zastupcu EMVO: "On nemoze byt veducim oddelenia", je to statna struktura. A ake ma vztahy, je zavisle od mnohych veci. Toky informacii su na MZP dane a je to zavisle aj od medziludskych vztahov. Diskusia sa opakuje na tuto temu - nefunguje nam to.

2. Grantovy mechanizmus: Kolko penazi sa uslo, s tym si neporadime. Mechanizmus spracovaval odbor pre styk s verejnostou. Vytvori sa komisia a aby sme poskytli peniaze EMVO skor, posunuli sme zaciatok cyklu na november.

3. Prerokovavanie legislativnych navrhov: Ak tam su take, ktore EMVO zaujimaju, da sa do toho vstupit. Treba informovat EMVO o tom, ktore ulohy bezia. Stavebny zakon bezi viac rokov a EMVO o tom vie. Tym, ze MZP otvorilo priestor a diskusiu a zakon dostali organizacie na pripomienkovanie, MZP meska - dostali 1700 pripomienok. A vsetci pripomienkuju ci si myslia, ze maju pravdu.

4. Nevyuzitie ponuk na spolupracu: MZP potrebuje pomoc a kampan EMVO. Pri mnohych vyzvach kampane nenastali. V behu je zakon o statnej sprave, novela stavebneho zakona,... A toto MZP nepocitilo. Nepoculi ste kritiku MZP na Vas .

Zdenka Tothova (statna tajomnicka): Z mala penazi MZP zalozilo kancelariu pre verejnost. Bola by za to, aby tam bolo aj 5 ludi. Pripomenula, ze minister navrhol audit - bude vyhodnoteny a ukaze sa, ze rezort je poddimenzovany a ze treba investovat do ludi na uradoch, aj do toho, ze ludia su v zivotnom prostredi najmenej plateni. Vybrane kontaktne osoby na sekciach ministerstva su poverene naplnanim web-stranky. Na odbore pre styk s verejnostou je riaditelka, pracovnicka a jeden pracovnik EMVO (Robert Skoda). Je to malo.

Robert Skoda: Mysli si, ze pani riaditelka (OVS) nechce vstupovat do konfliktov, bojovat za odbor a on, ako zastupca EMVO v pozicii referenta, nemoze ziadat materialy od inych veducich pracovnikov ministerstva. Riaditelka na poskytovani materialov netrva. Napriklad riaditel odboru odpadoveho hospodarstva (Galovic) nemusi mat zaujem informovat, o com rokoval s firmami produkujucimi odpady. Ako skuseny uradnik vie, ako nieco nedat, ked nechce. Podla dohody pana ministra s panom Zajacom pripravili EMVO zaciatkom februara vyhodnotenie pripomienkovania zakona o odpadoch, ale riaditelka odmietala material a sprievodny list poskytnut ministrovi, musel sa prerabat a ani potom ho ministrovi neposkytla, o com sa zastupca EMVO dozvedel az v marci. Po konflikte bol material doruceny s jedinou vetou - ze je to na vyzvu zastupcu EMVO. Domnieva sa, ze je jednoduchsie podavat informacie ministrovi do podatelne, ked spolupraca nefunguje.

Ladislav Hegyi (SPZ): informoval, ze s odborom odpadoveho hospodarstva sa Spolocnost priatelov Zeme (garant riesenia odpadov za EMVO) stretla minuly rok 3-krat na pol dna a asi 15-krat kratsie, vypracovala cele analyzy, socialny prieskum a odporucania do zakona o odpadoch. Nevedie to k ziadnym vysledkom. Vyse dva roky predklada konkretne opatrenia a pan Galovic tvrdi, ze neposkytuje sucinnost. Ako argument proti zakazu rozdavania plastovych tasiek riaditel uviedol pochybny argument: ze sa pytal zastupcov Tesco a Tesco s tym nesuhlasi.

Roman Havlicek (Zdruzenie Slatinka): EMVO vedeli, ze sa pripravuje novela stavebneho zakona, ale dostali sa k nemu az pocas medzirezortneho pripomienkovania a mali na desiatky stran len niekolko dni. Ministerstvo by nic nestalo, keby zverejnilo plan hlavnych uloh MZP na internete (verejna web-stranka). Mozno by MZP k jednotlivym uloham mohlo pripravovat seminare. Ministerstvo by malo hladat moznosti, ako informacie EMVO poskytnut.

Minister ZP: vyslovil nazor, ze k davno dohodnutym veciam sa netreba vracat. Plan je uz na internete. Ak to tam nie je, vyslovuje tvrdu kritiku odboru pre styk s verejnostou a zajtra sa na to pozrie do internetu. Ak to tam nebude, slubuje, ze odvola riaditelku odboru. Neskryva informacie, aj vlada ma hlavne a legislativne ulohy zverejnene na internete. Spolupraca funguje, alebo nefunguje - a kritika trva od zaciatku fungovania odboru. Chce sa na to sam pozriet. EMVO je len jedna zaujmova skupina, ale su tu aj ine, ktore maju pravo vyjadrit sa - ASPEK apod. Zastupuje rezort a ked mu da iny rezort zasadne nesuhlasne stanovisko k materialu, neda sa takyto material predlozit do vlady - to neprejde. Uloha a poslanie MZP je plnit hlavne ulohy.

Statna tajomnicka: (po odchode ministra ZP na inu akciu) upozornila na pripravu noveho modelu financovania oblasti zivotneho prostredia, problematiku osobitnej statnej spravy v ZP, pripravovany zakon o statnej sluzbe ("definitiva") a vysvetlila proces pripomienkovania legislativnych navrhov - pripomienkove konanie trva okolo 2 tyzdnov, posle sa material na rezorty, vyhodnoti sa a zakon sa posle do vlady. MZP zvolilo pri zakone o odpadoch formu predurcenu zakonmi 171/98 (pristup k informaciam o ZP) a 127/94 (EIA) - vysledkom je 1700 pripomienok. Ani pri dolezitych ekonomickych zakonoch sa to nerobi. Ako povedal minister, do vlady musi ist kazdy material bez rozporov. MZP napriklad o zakaze bezplatneho poskytovania plastovych tasiek diskutovalo s MH SR a profesijnymi zdruzeniami a hladala sa schodna cesta. MZP hladalo sposob - pracovna skupina riesila plastove tasky (zastupcovia MH SR by nedovolili dat takyto navrh a navrh zakona musi ist bez rozporov do vlady). Tesco bolo vzorkou a samozrejme sa brani. Su ochotni porozmyslat, ako by vymenili plasty za papier. Nakoniec stale to moze ist cez poslancov, ak to neprejde cez vladu a rozne Rady vlady. Ine rezorty mali k podobnym pripomienkam vyhrady uz vopred. EMVO sa mozu obratit aj priamo na MH SR a presviedcat ich, nie MZP. O konecnej podobe zakona je ale predcasne hovorit. Aj Coca-Cola bude tlacit na poslancov Narodnej rady. Do 26. maja ma MZP zakon predlozit do parlamentu, to nie je celkom realne, alebo nebude dobry.

Ladislav Hegyi: trval na zmene filozofie zakona. Ma sa predchadzat tvorbe odpadov a minimalizovat ju (nie menit plasty za papier a nicit lesy).

Lubica Trubinio va (Greenpeace): upozornila, ze EMVO brali Ramcovu dohodu ako zakotvenie nadstandardnych vztahov a nie ako uznanie EMVO za jednu zo zaujmovych skupin. Spolu s MZP chcu prave celit tlaku hospodarskych zaujmovych skupin.

Juraj Rizman: naniesol statnej tajomnicke dva podnety na preskumanie:

1. Riaditelka odboru posudzovania vplyvov na zivotne prostredie udajne vyhlasila, ze v Bratislave nie je potrebne posudzovat vystavbu severnej tangenty (cestny obchvat centra Bratislavy medzi mestskou castou Nove Mesto a Patronkou - vypadovkou na Brno), zahrnajucou tunel pod hlavnou stanicou, estakadu cez vinice a pod.

2. V Bratislave sa rozsiruje Porsche Interauto. Snaha je rozsirit prevadzku na plochu s lokalitou vyskytu kozinca drsnolisteho. Pracovnicka SAZP zobrala ryl a jedinec rastliny presadila! Nic sa nerobilo (negativne stanovisko) so stavebnym povolenim.

Statna tajomnicka: MVO maju stale moznost podat podnet na presetrenie na odbor kontroly MZP a kazdy problem sa starostlivo presetri. Stretnutie k Talom mal pripravit pan Skoda - stretnutie s pani Huskovou a dalsimi pracovnikmi z odboru EIA, ludmi, ktori davali stavebne povolenie. S panom Zajacom by sa rada castejsie stretavala, lebo je zodpovedna za spolupracu s EMVO. Doveruje EMVO, bez vahania sa obrati na pani Trubiniovu, Mistrikovu - ma to hlavu a patu. S nimi sa jej dobre spolupracuje.

Marcel Zajac (ETP - S): povedal, ze to vsetko je spolocny problem nedovery. Bol prekvapeny stanoviskom ministra - ze haji zaujmy statnej spravy. Ministerstvo by sa malo spravat tak, aby zastupovalo zaujmy zivotneho prostredia. "Chceme postupovat inak ako ASPEK, lebo s ministerstvom mame spolocne zaujmy v ochrane prirody a ZP a nemame ich spolocne s ASPEK-mi."

Na stretnuti sa EMVO a minister dohodli, ze:

1. EMVO predlozia do 30. juna 2000 MZP poziadavky na vypracovanie konkretnych opatreni, vykonavacich predpisov, internych smernic, ktore zabezpecia plnenie dohody.

2. Terminy stretnuti EMVO a ministra (pravidelne stvrtrocne stretnutie a stretnutie v uzsom kruhu) dohodne so zastupcami EMVO pani Katarina Kubikova, hovorkyna ministra hned po ukonceni diskusie, alebo neskor.

zapisal Robert Skoda, kratil Miro Carsky

Proces schvalovania zakona o pristupe k informaciam, na ktoreho vypracovani sa podielala Obcianska Iniciativa za dobry zakon o pristupe k informaciam, stale viac pripominal serial, diel 53/1000, povedzme. Preto bolo viac-menej prekvapenim, ked poslanci 17. maja tento zakon schvalili v takej podobe, ako ho presadzovala obcianska iniciativa, cize v nom ostali zachovane vsetky principy, no predovsetkym ten jeden: CO NIE JE TAJNE, JE VEREJNE. Tento stastny "medzikoniec" (lebo robota sa iba zacina) nastal tak necakane, ze sme mohli len stat s otvorenymi ustami a nechapat, ako je mozne, ze vsetky tak slubne sa rozbiehajuce motivy a konflikty boli zrazu, v priebehu jedneho dna uplne zrusene. A tak mozeme byt radi, ze zivot nedodrziava serialove postupy a dokaze okamzite a necakane ukoncit pribeh, ktory sa akoby rozbiehal do nekonecna. Teraz s radostou uvadzame posledny diel nasho popularneho serialu "Infozakon na vandrovke", ktory obsahuje niektore situacie, ktore predchadzali onomu pamatnemu dnu 17. maja 2000.

12. 4. 2000 poslanci vyboru NR SR pre ZP, po konzultacii s obcianskou iniciativou, schvalili niektore pozmenujuce navrhy, ktore riesia legislativno-technicke nedostatky v navrhu zakona o pristupe k informaciam a nasledne odporucili NR SR tento navrh zakona schvalit. Poslanci tiez poziadali MZP o vypracovanie stanoviska k navrhovanemu zruseniu existujuceho zakona c. 171/1998 o pristupe k informaciam o zivotnom prostredi.

BRATISLAVA 18. aprila (SITA) - Lekari z vlastnej praxe poznaju zmysel a nevyhnutnost spravnej, presnej a uplnej informacie. Neraz zachranuje zivot v prenesenom i praktickom zmysle slova. Jedine spravna a nedeformovana informacia moze zachranit politicku a spolocensku moralku. Uvadza sa to vo vyhlaseni, ktore agenture SITA za Slovensku lekarsku komoru (SLK) poskytol jej predseda Ladislav Petricko. SLK si podla neho uvedomuje, ze len zakonom zarucena povinnost odovzdania kompletnej informacie moze do spolocenskeho a politickeho zivota vniest otvorenost, spravodlivost a spolocenske zdravie. "Aj preto s nevolou a rozhorcenim sledujeme prietahy okolo schvalovania poslaneckeho navrhu zakona o volnom pristupe k informaciam," pise sa vo vyhlaseni. SLK vyzvala vsetky mimovladne organizacie, aby sa este intenzivnejsie zapojili do presadzovania tohto zakona a pripojili sa k vyzve.

BRATISLAVA 19. aprila (SITA) - Legislativny odbor Kancelarie Narodnej rady SR mal na dnesnom rokovani Ustavnopravneho vyboru NR SR k navrhu zakona o slobodnom pristupe k informaciam 46 pripomienok, ktore smerovali k legislativno-formalnej uprave zakona pre aplikaciu v praxi. Ako uviedol jeden z predkladatelov navrhu, poslanec Jan Langos (DS), navrhovatelia akceptuju 28 pripomienok a styri pripomienky odboru chcu predlozit na rokovanie plena ako pozmenovacie navrhy. S ostatnymi 14 pripomienkami navrhovatelia nesuhlasia, nakolko by to podla nich zmenilo celu filozofiu zakona, ktoreho zamerom je umoznit kazdemu obcanovi ucast na riadeni veci verejnych.

19. aprila poslanci vyboru pre ludske prava odporucili NR SR schvalit poslanecky navrh zakona s niektorymi pripomienkami legislativneho odboru NR SR a s pripomienkou splnomocnenca vlady pre ochranu osobnych udajov v informacnych systemoch.

BRATISLAVA 4. maja (SITA) - Demokraticka strana (DS) povazuje za pokrytectvo vyhrady k nedostatocnej legisla-tivnej pripravenosti zakona o slobodnom pristupe k informa-ciam, ktory do Narodnej rady SR predklada poslanec Jan Langos. Ako povedal na tlacovej besede DS jej podpredseda Peter Zajac, hlavnym dovodom vyhrad je nedostatok politickej vole prijat takyto zakon. Vladna legislativa mala podla neho za rok a pol dost casu na to, aby takyto zakon pripravila, no neurobila to. "Skupina poslancov supluje tarbavu cinnost vladnej legislativy, co napokon priznal aj vicepremier Fogas, ked vyhlasil, ze legislativny plan sa neplni," uviedol Zajac. Dufa vsak, ze napriek tendenciam obmedzit rozsah zakona, bude napokon prijaty v navrhovanej podobe, ktora vychadza z principu "co nie je tajne, je verejne."

14. maja 2000, uryvky z mailov: "Jednym z najvacsich zasahov do principu "co nie je tajne, je verejne", je odporucanie ustavnopravneho vyboru obmedzit pristup k materialom z neukoncenych konani a tiez moznost nahliadat do spisov zo spravnych konani."

"Achilles nikdy nedobehne korytnacku. Hlavnym cielom zakona o pristupe k informaciam (Achilles) je transparentnost verejneho zivota (korytnacka). Ked uz sa neda zabranit spristupneniu informacie, tak si aspon zachovajme moznost jej spristupnenia AZ PO jej uplatneni do zakonnej praxe. A tak sa budu opakovat problemy, ktore nas kazdodenne postihuju aj na tych najneocakavanejsich miestach a vo velkej vacsine s neodstranitelnymi nasledkami. Kto si uz len spomenie na stovky vyrubanych stromov, ku ktoremu sa akosi AZ PO ich vyrubani zjavilo uradne povolenie, kto si uz spomenie na sprivatizovane podniky, ktorych novi - statocni podnikatelia, ak vobec, sa zjavili na svetle verejnosti az po ich prideleni, pripadne po ich zhumplovani. Kto si spomenie na cerstvy zakon o dani z prijmov, ktory sa pripravoval v prisnom utajeni, aby vzapati po jeho prijati vysli najavo jeho casti, ktore doslova poburili podnikatelsku verejnost. Kedze hrozi koniec takychto praktik, tak najvhodnejsim riesenim sa pre doterajsich praktikov netransparentnosti a utajenia javi jednoduchy trik - nalozit korytnacku (transparentnost verejneho zivota) na lopatku a tu vlozit Achillovi (zakon o pristupe k informaciam) do ruk. Filozoficky problem sa zmeni na krutu realitu - Achilles NIKDY nedobehne korytnacku."

A na zaver v case neumiestnena perlicka: "Pan Longauer hovoril velmi rozumne a hlavne suvislo - na moderatorovu otazku, co prinesie dobry zakon o informaciach, sa zamyslel a konstatoval, ze nastane "velky zmatok" a hemziacemu sa nahodne vybratemu publiku potom s vaznou tvarou dovysvetlil, ze "LUDIA (t.j. uradnici - pozn. p.) STRATIA NA DOLEZITOSTI" (horrible dictu). "

Z mailovej konferencie Legislativa spracoval Miro Carsky

V stredu 17. maja bola zverejnena sprava, ze kanadska firma Advanta Seeds predala minuly rok do Europy semena repky olejky, medzi ktorymi boli aj geneticky modifikovane (GM) semena. Islo o semena obsahujuce gen pre odolnost voci herbicidu Roundup, vyrabanemu firmou Monsanto. Ku kontaminacii konvencnych semien prislo spontannym prenosom pelu z pola, na ktorom bola pestovana geneticky modifikovana repka. Prislo k nemu napriek tomu, ze bola dodrzana minimalna vzdialenost medzi oboma polami, ktora je podla kanadskych zakonov 800 metrov.

Kontaminovane semena kupili rolnici vo Velkej Britanii, Svedsku, Francuzsku a Nemecku. Svedska vlada zverejnila podrobnosti - do krajiny bolo v roku 1999 dovezenych 14 ton semien, z toho 9 ton bolo minuly rok vysiatych. Podiel GM semien bol asi 0,4%. Tento rok semena od tej istej kanadskej firmy obsahuju asi 2,6% Roundup - rezistentnej odrody. Ministerstvo polnohospodarstva oznamilo, ze pravdepodobne bude pozadovat znicenie kontaminovanej urody.

Vlada Velkej Britanie nebola taka otvorena. O znecisteni vedela uz minimalne jeden mesiac, ale zatial nezverejnila ziadne podrobnosti o jeho rozsahu. Vlada Francuzska tiez o pripade vedela uz v aprili, ale nepovazuje ho za nebezpecny, pretoze podiel GM semien v sadbe je nizsi ako 1% a boli vysiate na podla nej zanedbatelne malej ploche 600 hektarov.

V Nemecku bolo kontaminovane semeno repky olejky zasiate zrejme vylucne v Badensku - Wurtembergsku. Zdruzenie rolnikov slubilo, ze dozrie na to, aby sa semena nedostali do potravinoveho retazca. Budu spracovane na bionaftu. Krajinske ministerstvo polnohospodarstva bude sledovat, ci sa geneticke znecistenie bude sirit dalej. Aj nemecke urady o kontaminacii vedeli uz niekolko tyzdnov.

Prvy zverejneny pripad kontaminacie geneticky modifikovanymi semenami potvrdzuje, ze obavy kritikov vyuzivania genetickych technologii v polnohospodarstve su realne. K prenosu pela z pola GM repky na pole konvencnej repky prislo napriek vzdialenosti 800 metrov. V Europe zakony pozaduju ovela mensiu vzdialenost, v niektorych statoch dokonca iba 50 metrov. Kanadska firma zrejme nekontrolovala, ci rastliny, ktore pestovala pri dodrzani zakonom pozadovanych podmienok ako geneticky nemodifikovane, skutocne take su. Europski dovozcovia sa spolahli sa zaruku vyvozcu. Kto bude za vzniknute geneticke znecistenie zodpovedny? Pri nedavnom hlasovani Europsky parlament odmietol uzakonit zodpovednost firmy, pestujucej GM plodiny, za pripadne nimi sposobene skody. Bude zaujimave sledovat, u koho Cierny Peter zodpovednosti skonci. Pre buducnost to moze byt dolezity precedens. Luba Lacinova

Fond pre alternativne energie - SZOPK vypisuje sutaz na ziskanie grantu do vysky 30.000,- Sk na pracu s detmi (skolami). Potencialne projekty by mali byt orientovane na vzdelavanie v oblasti znizovania spotreby energie, vyuzitia netradicnych zdrojov energie, znizovanie emisii, resp. sledovanie skodlivych ucinkov emisii na prirodu ako napr. poskodzovanie stromov v dosledku kyslych dazdov. Zaujemci by mali svoju ziadost zaslat na adresu: FAE - SZOPK, P.O.B. 35, 850 07 Bratislava. Uzavierka je 2. jula 2000. Blizsie informacie ziskate na e-mailovej adrese: bedi@ba.telecom.sk .

Emil Bedi

30. septembra 2000 sa v Bratislave uskutocni seminar "Geneticke technologie - hrozba alebo nadej?" Seminar bude pozostavat z dvoch blokov. Prvy sa bude zaoberat problemami genetickych modifikacii v polnohospodarstve, druhy v humannej medicine. Bloky budu pozostavat z uvodnej prednasky a panelovej diskusie. Zaujemci o pasivnu (v publiku) aj aktivnu (na podiu) ucast sa mozu odteraz hlasit na MV, alebo na adresach: lacinova@ipt.med.tu-muenchen.de , stuz@nextra.sk .

Luba Lacinova a Katarina Simoncicova

za financne prispevky na nas casopis, drevenice, luky, reziu a kupu domceka na Godrovej pa tri:

J. Dobrikovej, B. Liskovi (z Bratislavy), L. Kocisovi (Kosice), D. Liskovej (Trencin).

Mili priatelia dreveniciari a ostatni ochranari,

srdecne vas zdravim zo studii v Innsbrucku a hoci nebyvam v takejto nadhernej polodrevenici (sice so satelitom), posielam aspon ukazku, ako sa s ludovou architekturou naklada tu - zije sa v nej. Este raz zdravi

Andrej Mentel

• 1.6. - Schodza ZO 6, Godrova, zac. 18. hod.

• 2.6. - Prezentacia novej knihy Michala Kravcika v Zupnom dome v Levoci - vid clanok v texte.

• 6.6. - Urobme si ticho so Zuzanou Homolovou, Marianom Geisbergom a Katkou Sarkozi z Prahy, 22.10 na STV 2.

• 7.-8.6. - Obcianska participacia I., trening, stredisko Agape v Svatom Jure pri Bratislave - vid clanok v texte.

• 12.6. - Beseda v ramci cyklu Bratislava nahlas!, tentoraz na temu Zvierata v meste, divadlo Astorka, 19. hod.

• 13.6. - Rozdelovanie letnych straznych sluzieb na mlyne v Kvacianskej doline, stretnutie na Godrovej o 17.00.

• 16.-18.6. - Vikendovka Beckovsko. Organizuje : Obcianske zdruzenie Pre Prirodu, Inf. D. D. Stano, tel.: 0831/6582 330; E-mail: preprirodu@changenet.sk