Samozrejme, ako obycajne, od "action coordinators" mi bolo pridelene pismeno, ktoreho bolo v napise: CO NIE JE TAJNE, JE VEREJNE! najviac, cize som sa dostal v podstate do zdvojenej role nanichodnej ciastocky, stal som sa nielen jednym z mnohych 1) pismen v napise, ale este aj jednym z mnohych, 2) Ecok. No aj tak som mohol povedat, ze nie som ziadne Becko, no to mohli v podstate vsetci, takze som radsej nic nehovoril.

Natiahli sme si biele tricka s pismenami a Bacovia (baca - action coordinator) nas (verejne) tajnou cestickou zaviedli priamo na parlamentne schody, kde sme sa pomocou principu PAMATAJ SI SVOJHO SUSEDA usporiadali do tzv. ziveho napisu.

Ked som bol maly, rodicia mi casto hovorili "Ty si ale cislo!". Dnes som mohol pred nich zarputilo predstupit a povedat: "Vidite, nemali ste pravdu! Nie som cislo, ale pismeno!"

A tak sme tam stali. Na slnku. Ako sochy.

No kedze sme v skutocnosti boli zivi, hlavy nam produkovali myslienky bez ohladu na nas image. Vedla stojaci Matus Bakyta zacal odriekat pioniersky slub. Katka Simoncicova nevydrzala tlak zvedavosti a narusila napis tym, ze sa na neho chcela pozriet, urcite sa cudovala, preco v nom chyba jedno pismeno. V hlave som si vytvoril spartakiadu: Pismenka sa zmiesaju do neprehladneho strapca a potom z nich vylezie napis: CO JE VARENE, a potom: NIE JE TAVENE, a potom: JE JE JE JE, a nakoniec: CO NIE JE TAJNE, JE VEREJNE!

Okolo chodili papalasi v limuzinach a z dvojsekundoveho pohladu na nich sa dalo vycitat, ze si o sebe myslia ovela viac ako ich rozum moze uniest a teda je vcelku logicke, ze im nefunguje, alebo, ze mu v dosledku pretazenia vsetko trva neumerne dlho.

A stale sme sa nemohli na seba pozriet. Odbocka: Clovek si predstavuje, ze teraz vyzeram takto a teraz takto, akoby si vytvaral urcity arzenal grimas, ktore mu pripadaju adekvatne na istu situaciu, no a pritom to moze byt absolutny nezmysel a prave vtedy, ked si mysli, ze vyzera premyslavo, ostatni ho vnimaju ako mierne retardovaneho.

Mohli sme vyzerat napriklad aj ako noty, vdaka rozlicnej vyske bol napis kostrbaty, linky osnovy nahradili schody a nejaky muzikant zo skupinky turistov podla nas hned zanotil (hoci podla inych svedkov to nebol spev, ale rev): "Coo niee je taajne je verejnee."

Polkovi na odpoved mimovolne vybehla ruka s Veckom. Odbocka 2: Kedysi som sa tak zdravil so svojim spoluziakom a neznamenalo to Viktoria, ale Vivaldi. Ked prisla nezna revolucia, hrozne som sa cudoval, preco na namestiach vsetci ukazuju Vivaldiho.

Parlamentna ochranka nas vykazala za cestu, "tam si mozete protestovat!", povedala pritom pohrdavo, zrejme akosi nepochopila, ze vynimocne nie sme proti niecomu, ale za nieco, a vobec akosi nikto nechape, ze ochranarska destrukcia nie je samoucelna, no vzdy sa za nou skryva presna koncepcia a vizia toho, ako by to malo vsetko vyzerat!!! Samozrejme nikto od ochranky, ktora pri pominala iste neforemne kusy nabytku, pochopenie necakal, cakalo sa len na fotografa zo SME, bolo teda nutne vyzobrat este par minut. Fotograf, pudingovy chalan v okuliaroch, vsak mal casu dost este aj na vselijake stelovanie a dolezite hladanie dobreho zaberu, co aj tak nepomohlo: fotka v SME bola nakoniec jednoznacne najhorsia. Nakoniec nas Bacovia rozkmotrili (dobacovali) a to kvoli urcitemu povolenemu poctu ludi, ktori mohli ist do parlamentu a hoci tam mensia polovica z nas isla (napis VEREJNE), myslim, ze im nikto nezavidel.

Dobra akcia to bola. Ziadne skandovanie a robenie show, naozaj dobry styl, dobry napad. Len neviem, ci pomohla, ci bola aspon jednou kvapkou v tom spravnom pohari (kvapkou jedu v pohari vody?), no v podstate je to uz jedno, lebo zakon je prijaty a o zasluhy (dufam) nikomu nejde.

A ako by to napisal skolak: Na akcii sa mi velice pacilo, najma stretnutie s pani Malickovou, Prostrednikovou a Ukazovakovou a s panom Palkom, Ferkom a Jozkom...

MIRO Carsky