Vážený pán minister,

obraciame sa na Vás ako na vrcholného predstaviteľa ústredného orgánu štátnej správy v zmysle zákona č. 287/1994 o ochrane prírody a krajiny (§ 4) a tiež na základe dohody o spolupráci medzi MŽP SR a slovenskými mimovládnymi or ganizáciami vo veci pripravovaného zámeru budovania priemyselného parku Záhorie – Malacky.

Mali sme možnosť oboznámiť sa s predmetným materiálom, spr a-covaným osobitnou pracovnou skupinou pri ministerstve hospodár-stva. K predkladanému zámeru máme viaceré zásadné pripomienky, ktoré možno rozdeliť do niekoľkých skupín:

Realizácia zámeru predpokladá trvalý záber 1200 ha lesnej pôdy. Uprostred najväčšieho komplexu takmer nenarušených nížinných lesov na Slovensku, vyznačujúcich sa vysokým bohatstvom vzácnych druhov rastlín a živočíchov, sa vybuduje obrovský pri emyselno-urbanistický komplex, s negatívnym dopadom na celé široké okolie, aspoň pokiaľ ide o prírodu. Treba zdôrazniť, že ide o územie z hľadi s-ka ochrany prírody mimoriadne významné. Vďaka jeho dlhodobému špecifickému (vojenskému) využívaniu a špecifickým prírodným p o-merom (ide o najväčší komplex viatych pieskov na Slovensku) sa tu zachovali vhodné podmienky pre život mnohých ohrozených druhov, ktoré sú chránené na ším zákonom o ochrane prírody a krajiny i viace-rými medzinárodnými dohovormi a ktoré sú už dnes v iných obla s-tiach Slovenska vyhubené alebo na pokraji vyhynutia.

K ďalšiemu narušeniu územia dôjde v dôsledku jeho zvýšenej fragmentácie a antropickej záťaže, takže celková zasiahnutá plocha bude zrejme rádovo väčšia ako uvedených priamo zasiahnutých 1200 ha.

V dotknutom priestore sa nachádzajú lokality viacerých kriticky ohrozených druhov rastlín a živočíchov chránených zákonom č. 287/1994 o ochrane prírody a krajiny, viaceré navrhované chránené územia, významné krajinné prvky a prvky ÚSES (územný systém ekologickej stability – pozn. red.), ktoré sú takisto chránené týmto zákon om.

Z druhov chránených zákonov, ktoré sa v záujmovom území vyskytujú, a ktorých lokality by v prípade realizácie zámeru zanikli, možno uviesť ako príklad aspoň tieto druhy: obojživelníky – ropucha obyčajná, ropucha zelená, skokan hnedý, skokan štíhly, skokan ostropyský, skokan zelený, rosnička zelená, plazy – jašterica obyčajná, jašterica zelená, slepúch obyčajný, užovka obyčajná, užovka hladká.

Z vtákov si zasluhuje pozornosť najmä pravidelný výskyt dudka obyčajného a lelka európskeho. Ide o druhy, ktoré sú ohrozené i z celoeurópskeho hľadiska (okrem našich právnych noriem je chránený aj dvomi medzinárodnými dohovormi, ktoré Slovenská republika rat i-fikovala - Bonnskou a Bernskou konvenciou).

Z viacerých ohrozených druhov cicavcov, ktoré sa v týchto prie-storoch vyskytujú, si zrejme najväčšiu pozornosť zasluhujú viaceré druhy netopierov (netopier veľký, raniak hrdzavý, večernica neskorá, uchaňa čierna, ucháč sivý a ďalšie). Slovenská republika je zmluvnou stranou medzinárodného dohovoru, zameraného osobitn e na ochranu netopierov (Dohoda o ochrane netopierov v Európe - EUROBATS). Medzi povinnosti zmluvných strán o.i. patrí aj “ochrana významných biotopov, lovísk a úkrytov netopierov”. V prípade, že dôjde k realizácii navrhovaného zámeru, dôjde nepochybne k zá niku významných biotopov a lovísk uvedených druhov netopierov, v rozpore s týmto medzinárodným záväzkom.

Nezanedbateľný je tiež význam územia pre poľovnú zver (jeleň, srnec európsky, diviak, zajac poľný, bažant obyčajný, jarabica poľná). V predmetnom území nachádzajú tieto druhy tiež potrebný kľud (s účasná návštevnosť a vyrušovanie zveri na týchto plochách je zan ed-bateľné v porovnaní s lesnými porastami mimo voje nských lesov).

Z motýľov sa tu pravidelne vyskytuje niekoľko sto druhov, desia tky z nich sa vyskytujú jedine na extenzívne využívaných biotopoch vo vojenských lesoch. Podobne ako pri iných skupinách živočíchov pr ežitie viacerých druhov motýľov závisí nielen od trvalej existencie ich živných rastlín a čiastkových biotopov, ale taktiež od zachovania charakteristickej krajinnej štruktúry. V prípade realizácie navrhovaného zámeru v tomto priestore dôjde k zániku súčasnej krajinnej štruktúry a k následnému vyhubeniu väčšiny druhov motýľov, o čom sa možno ľahko presvedčiť na podobných lokalitách na Záhorí, kde už k t akýmto zmenám došlo.

Uvedené príklady ohrozených skupín živočíchov slúžia len na il ustráciu mimoriadneho významu predmetného územia pre ochranu jedinečných prírodných hodnôt. V žiadnom prípade ich nemožno p ovažovať za vyčerpávajúci prehľad vzácnych a ohrozených druhov, ktoré sa v tomto území vyskytujú, ten by bol oveľa obsiahlejší. N apriek tomu, že výskumu územia Záhorie sa už roky venujú desiatky odborníkov, stále pribúdajú poznatky o výskyte nových druhov. V jednom sa však prakticky všetci odborníci zhodujú, a to v tom, že toto územie ako celok (teda vrátane lokalít navrhovaných na urbaniz áciu) predstavuje jedinečný prírodný klenot minimálne celoeurópskeho, ak nie dokonca celosvetového významu. Jedným z fenoménov, ktorý prispieva k jeho jedinečnosti, je okrem jeho rozlohy a unikátnej bio-geografickej polohy aj jedinečne zachovalý sled azonálnych spoloče nstiev, ktoré sa tu nachádzajú vo vzájomnom kontakte. Práve tieto jedinečné danosti územia by boli v prípade realizácie navrhovaného zám eru do značnej miery n arušené.

V zmysle spracovaných dokumentov regionálneho ÚSES v území dotknutom navrhovaným zámerom sa nachádza viacero významných krajinných prvkov (prvkov ÚSES) - napr. regionálny biokoridor Ondriašov potok a regionálny biokoridor Močiarka, rybník Tančibok, Marhecké rybníky a ďalšie). Výstavbou priemyselného parku bude táto ich funkcia do značnej miery narušená, nakoľko dôjde jednak k priamej likvidácii niektorých prvkov a u tých, ktoré zostanú zachované, dôjde k zníženiu ich funkčnosti v dôsledku zmenšenia ich pl ochy, ich zvýšenej fragmentácie, vzájomnej izolovanosti jednotlivých prvkov a ich trvalému narušovaniu v dôsledku zvýšeného antropického tlaku. Podľa skúseností z iných lokalít, pri očakávanom náraste počtu obyvateľov (z 0 na cca 80 - 120 000) sa tomu v našich po dmienkach jednoducho nedá zabrániť žiadnymi technickými ani adm inistratívnymi opatreniami.

V tesnej blízkosti (na hranici) priestoru, v ktorom sa má zámer realizovať, sa nachádzajú ďalšie genofondovo významné lokality, chránené a na ochranu navrhované územia: PR Bezedné, Rudanický potok, Pernecký rybník, Pernecká Malina, Široká (Sahara) a ďalšie.

V prípade realizácie navrhovaného zámeru dôjde v rôznom rozsahu k narušeniu všetkých uvedených prvkov ÚSES a navrhovaných chránených území, nachádzajúcich sa v predmetnom území, či už priamo alebo nepriamo.

Z hľadiska zachovania ich funkčnosti je však práve naopak po t-rebné zachovanie aspoň súčasnej kvality krajinnej štruktúry a jej pe r-spektívne zlepšenie v celom tomto priestore.

V zámere nie sú dostatočne špecifikované technológie, ktoré sa predpokladajú zavádzať v priestore priemyselného parku. Možno však očakávať, že pôjde o technológie, ktoré sú vysoko náročné z hľadiska vstupov energie i materiálov a ktoré budú predstavovať vysokú záťaž jednotlivých zložiek životného prostredia, i pre životné prostredie oblasti ako celku. V zámere nie sú doriešen é ani otázky odpadového hospodárstva, ani ochrany podzemných vôd. Celé územie je tiež už v súčasnosti vysoko deficitné z hľadiska zdrojov pitnej i úžitkovej vody. Vysoká koncentrácia priemyselných výrob i obyvateľstva zák onite vyvolá potrebu budovania nových veľkokapacitných vodných zdrojov (zrejme mimo regiónu Záhoria) a privádzačov, s ďalšími p otenciálnymi negatívnymi vplyvmi na životné prostredie.

Z ekonomického hľadiska je pozoruhodné, že v zámere nie je v ôbec spracovaná analýza prínosov a nákladov (cost - benefit analysis). Takisto nie je dostatočne zdôvodnená lokalizácia zámeru práve do tohoto regiónu, ktorý sa vyznačuje jednou z najnižších mier nezames tnanosti v rámci Slovenska. Vytvorenie 18 000 nových pracovných miest v niektorom z iných regiónov Slovenska, trpiacich oveľa vyššou nezamestnanosťou, by bolo z hľadiska riešenia problému nezamestn anosti a oživovania ekonomiky oveľa väčším prínosom. Vytvorenie takejto vysokej ponuky pracovných miest v regióne Záhoria povedie zákonite k spoločensky nežiaducemu javu - vysokej imigrácii “gasta rbeiterov” do tohoto regiónu, so všetkými sociálnymi problémami, ktoré z toho vyplynú (nárast sociálno-patologických javov, narušenie sociálnej štruktúry v regióne a pod.).

Z hľadiska rozmiestnenia zahraničných investícií väčšina z nich doteraz smerovala práve do bratislavského kraja a do jeho blízkeho okolia. V prípade realizácie navrhovaného zámeru sa táto dispropo rcionalita ešte viac posilní.

I keď sa to v zámere vyslovene neuvádza, vzhľadom na uvažov anú rozlohu priemyselného parku a rezidenčnej zóny možno reálne predpokladať (na základe analógií s obdobnými projektmi v zahran ičí), že v tomto priestore bude po dobudovaní trvalo bývať 80 - 120 tisíc obyvateľov (zamestnancov a ich rodinných príslušníkov). Takáto vysoká koncentrácia obyvateľstva sama osebe predstavuje obrovskú záťaž pre životné prostredie, nehovoriac už o vplyvoch jednotlivých uvažovaných priemyselných technológií. V zámere sa takisto neuv ádza, aký je celkový uvažovaný počet zahraničných migrantov (Tcha jwančanov), ktorí by sa tu mali trvalo usadiť i s rodinami (tých 400 ha sídlisk sa uvažuje hlavne pre nich). Zrejme však bude tento počet dosť vysoký, nakoľko zámer predpokladá o.i. aj zmenu imigračného zák ona. Problémy, ktoré možno očakávať v súvislosti s narušením sociá lnej štruktúry miestnej populácie, ako aj kultúrno-historického charakteru a prirodzených tradičných kultúrnych a sociálnych väzieb celého regiónu umelou implantáciou cudzieho etnika, nie sú v projekte vôbec spomínané ani riešené.

Navrhovaný zámer nerešpektuje viaceré vnútroštátne legislatívne predpisy a je tiež v rozpore s niektorými medzinárodnými dohovormi na úseku ochrany prírody a krajiny.

Zákon č. 61/1977 o lesoch v znení neskorších predpisov v § 4 (ods. 2) jasne hovorí, že: “K vyňatiu lesných pozemkov z lesného pôdneho fondu alebo k obmedzeniu v ich využívaní môže dôjsť len v nevyhnutných a odôvodnených prípadoch, najmä ak úlohy ekonomi ckého a spoločenského rozvoja nemožno zabezpečiť inak.”

Predkladaný zámer zjavne nezodpovedá tomuto vymedzeniu, nakoľko jeho realizáciu nie je nevyhnutné uskutočniť práve v navrhov anom priestore (na lesnom pôdnom fonde – LPF), tzn. je možné ho zabe zpečiť inak.

Zákon ďalej (§ 4, ods. 7) hovorí, že: “Ten, na žiadosť koho sa v ynímajú lesné pozemky z lesného pôdneho fondu, je povinný zaplatiť odvod Štátnemu fondu zveľaďovania lesa.”

Zámer predpokladá vyňatie cca 1200 ha lesných pozemkov z LPF bezodplatne, s čím principiálne nemožno súhlasiť.

Spracovatelia štúdie nerešpektovali ani základné povinnosti pri ochrane prírody a krajiny, vyplývajúce zo zákona č. 287/1994 o ochrane prírody a krajiny (§ 4 ods. 1 - 4 a ďalšie).

Z nášho hodnotenia zámeru vyplýva, že jeho spracovatelia ned o-držali v plnom rozsahu ani jedno ustanovenie citovaného § 4. Takisto neboli dodržané ustanovenia § 25 (Chránené rastliny) a § 26 (Chrán e-né živočíchy).

V prípade realizácie navrhovaných urbanizačných zámerov dôjde tiež k porušeniu ustanovení najmenej piatich medzinárodných dohov o-rov, ku ktorým Slovenská republika pristúpila a ktoré sú tým pre ňu záväzné: Dohovor o mokradiach (Ramsarská konvencia); Dohovor o biologickej diverzite; Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernská konvencia); D ohovor o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov (Bonnská konvencia); Dohoda o ochrane net opierov v Európe (EUROBATS).

Viaceré druhy živočíchov, ktoré sa vyskytujú v predmetnom úz e-mí a ktorých populácie by boli v prípade realizácie navrhovaného zámeru negatívne ovplyvnené, sú chránené okrem vnútroštátnej legis-latívy tiež niektorým (prípadne i viacerými) z uvedených medzináro d-ných dohovorov, pričom ochrana sa vzťahuje i na ich biotopy.

Pri príprave zámeru je viditeľná snaha prispôsobovať platné zák o-ny, rezortné koncepcie a procesné postupy zámerom investorov, miesto toho, aby to bolo naopak.

Ďalšia z našich zásadných pripomienok sa dotýka predovšetkým postupu predkladania a pripomienkovania zámeru. Zámer v podobe, v akej bol predložený, neobsahuje základné a podstatné náležitosti, potrebné k jeho serióznemu posúdeniu. Časový priestor, poskytnutý na jeho pripomienkovanie možno považovať za celkom nedostatočný. Upozorňujeme, že v predmetnom území nebol nikdy v minulosti vy-konaný podrobný inventarizačný prieskum prírodných hodnôt (biot o-py, fauna, flóra), ktorý je nevyhnutným podkladom pre akékoľvek seriózne hodnotenie pote nciálnych dopadov na prírodné prostredie.

Naša organizácia Vám ponúka spoluprácu pri takomto prie-skume, naše kapacity umožňujú začať s prieskumom už počas tohoto vegetačného obdobia. Odmietame však pracovať pod nátlakom v n ereálnych časových termínoch a s vedomím, že o veci už je aj tak ro zhodnuté a že všetky prieskumy i celé EIA (posudzovanie vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 127/1994 Z.z. – pozn. red.) budú len kozmetickou zálež itosťou, len aby bola naplnená litera zákona.

Zámer, ktorý bude mať nepochybne rozsiahle environmentálne, e-kologické i sociálne dopady, sa prejednáva bez toho, aby o ňom bola informovaná slovenská verejnosť, alebo aspoň občania žijúci v dot- knutom území.

Zámer je v rozpore so Stratégiou štátnej environmentálnej politiky a tiež so základnými princípmi trvalo udržateľného rozvoja.

Realizácia zámeru nevyplýva ani z platnej územno-plánovacej do-kumentácie, ani zo Stratégie hospodárskeho rozvoja SR. Koncepcia budovania priemyselných parkov v SR, ktorá by mala byť jedným zo základných podkladov pre rozhodovanie o lokalizácii podobných z á-merov, nie je ešte dopracovaná a neprešla teda ani medzirezortným ani verejným pripomienkovaním.

Z dôvodov uvedených v našom stanovisku Vás žiadame, aby ste ako najvyšší zástupca MŽP SR a člen vlády SR nesúhlasili s realizá-ciou navrhovaného zámeru v priestore vojenských lesov, kde mož-no očakávať závažné negatívne dopady na prírodné a životné prostr e-die, resp. aby MŽP SR vznieslo zásadné pripomienky k tomuto zá-meru.

Taktiež si Vás dovoľujeme požiadať, aby MŽP SR iniciovalo n á-vrh na rozšírenie územia CHKO Záhorie o celé územie Vojenského výcvikového priestoru Záhorie a zabezpečilo vyhlásenie najhodnotne j-ších lokalít nachádzajúcich sa v tomto priestore za osobitne chránené územia s 5., resp. 4. stupňom ochrany. V tejto súvislosti žiadame urýchlene zabezpečiť najmä vyhlásenie medzinár odne významnej mokrade - Alúvia Rudavy - za osobitne chránené územie.

Ďalej Vás žiadame, aby bola k zámeru iniciovaná verejná diskusia, v ktorej by sa k danej problematike mohli vyjadriť občania z celého Slovenska.

Bratislava 16. 4. 2000

(krátené redakciou ii)