Informacie bratislavskych ochranarov - 4/2000 Mestska organizacia Slovenskeho zvazu ochrancov prirody a krajiny MV SZOPK, Godrova 3/b, 811 06 Bratislava 1 tel./fax: 07/5441 3968, 5441 3291 Web :http://www.seps.sk/zp/mvszopk E-mail : mvszopk@internet.sk Ohlasy z Ekofilmu - Martinske dni Zeme - Severna tangenta v Bratislave - Aktivity JRD Velke Borove - Clovek cloveku Vlkom - Pripomienky k EIA Uvodnik Mili priatelia, "Som hlina, som strom, som stroj." V mytoch a legendach mohol clovek vzniknut aj tak, ze ho Boh uhnietol z hliny a vdychol mu zivot. Alebo jednoduchym hodenim kamena za chrbat. Ked taky davny clovek objavil, ze hlina sa da tvarovat do podoby veci tohto sveta, iste ho napadlo, ze takto nejako vznikol aj on sam a vsetko okolo. No mozno tato vedoma myslienka, ktora prenikla do baji, bola skor vyjadrenim mystickej a pod ve-dome pocitovanej jednoty so zemou, jednoty so svetom. Smrt bola teda len navratom do hliny, len premenenim na hlinu, na povodny stav. 22. 4. bude Den Zeme. Myslite na tuto jednotu. Myslite na svoje okolie. Myslite na zem a na Zem. Myslite na seba, predovsetkym na seba. Myslite na to, ze ste len hlinena figurka, ktorej niekto vdychol zivot. Mozno tym pomozete Zemi. REDAKCIA Zomlelo sa na mlyne II, cast siesta Na mlynoch zvykne byt marec jeden z poslednych zimnych mesiacov. Tohorocny marec vsak o jari ani nechyroval. Na niekolko hodin sa oteplilo len v jeho p rvej polke, co sposobilo mensiu povoden, hlavne okolo Mikulasa. Kvacianci spojili jarne upratovanie s odcerpavanim vody v pivniciach a Luba spolu s nasimi polskymi priatelmi vyplavilo v Prosieckej doline ani bradatu krysu. Podla ich fa rbistych opisov zazili v polovici doliny prielom ladov a keby sa nezachranili krkolomnym vystupom do stien kanonu, skoncili by pod coraz silnejsou vodou, tecucou dokonca i po snehovom nanose. Na Svorade, plosine pred Velkym Bor ovym, este okusili ozajstnu burku s bleskami a krupami. Na mlyn sa dotackali na pokraji sil. Veci si susia mozno dodnes. Akonahle odisli a vystriedala ich moja Justyna, zacalo opat nelutostne snezit a opakovala sa situacia z januara. Snehu bolo dokonca viac, siahal zhruba do tretiny okien a pri mlyne som "zakopol" o vrsok stola, zmiznuteho pod zavejom. Chodenie bolo o nieco lahsie nez predtym, pod cerstvou nadielkou sa uz ukryvala stara, niekolkomesacna vrstva. Pochmurne dni, ked rubeme po sledne kusy dreva. Kym neopadne sneh, dalsie n ebude. Nas krasny novy kocur (po nepeknych skusenostiach s nonkonformistickou Annoumalikovou sme sa rozhodli nazvat ho Mao Ce-Tung, osadenstvo mlyna vsak nadalej trva na ap olitickom extremizme) sa vrtochom pocasia nestacil divit a tak sa pri kazdej prilezitosti vykakal v izbici. Tesne potom, ako svoju fyziologicku potrebu zveril bezpeciu mojho spacaku, Lubo odchadza. Precisti okuliare, chrchne hlien: "Sak sa vr atim." Dobry to bol mlynar. To uz je koniec mar ca, Justyna si ide pre veci a ja znovu osamiem. Po prvykrat udrie pani jar po drevenom nahone. Snehovy koberec na streche rata meter a pol do hrubky; ked spadne, pracujem v kolni. Silny rachot, zaval opat rozrazil bocnice a zapchal odtok. Voda rychlo stupa a tak horuc-kovito odh adzujem kasovity kopec snehu. O niekolko dni padne i pri kol ese, pod-laha nahonu sa posunie o par centimetrov od stien. Od aprila zacne znovu stupat hladina rieky a s obavami uzavriem stavidlo pritoku. Tretieho a stvrteho aprila zacne viat teply, silny vietor, o ktorom pan Smutiak vravi, ze sneh topi rychlejsie nez dazd a slnko: ma pravdu. Za tieto dva dni sa sneh stratil o niekolko desiatok centi-metrov a voda po cely tyzden huci hatou. Odporna, hneda a smradlava brecka sa neu veritelnou rychlostou ruti korytom a berie, co vidi. V stredu v ecer stupne nad vysku stavidla a nekontrolovatelne preteka n ahonom. Napriek tomu, ze polka vody sa straca velkymi trhl inami, koleso sa kruti sialenou rychlostou, az chveje mlyn. N akoniec sa vyleje z nahonu a priblizuje k mlynskej stene. Prezil som nepokojnu noc v ohlusujucom rachote rieky a v neprijemnom ocakavani. Nad ranom sa situacia zvrtla, ce lkom nelogicky zacina snezit a teplota klesa do minusovych hodnot. Rano, ked idem do M ikulasa, na brehu su vyvrhnute rozne odpadky a ozajstny elektricky stlp (dakujeme, Boze!). Co je horsie, zmizol stredny pilier z mosta a ten sa pri prechode nepekne kyve. Dufam, ze este vydrzi. Velka cast cesty do Kvacian sa zmenila na potoky, riecky a rubaniska. Ko mbinaciou so svahom, zosunutym na piatich miestach hadam konecne zaruci, ze po nej nemusim chodit s obavami zo zrazenia mies tnymi traktoristami pod vplyvom alkoholu. Snezi a mrzne dalsie tri - styri dni. Mladenec z Maleho Boroveho, mlynsky zlodej z minuleho leta ako i z predoslych rokov, sa nechal pocut, ze za opletacky s policiou ma pride potrestat s tlupou sk inov (he, he). Nech bude akokolvek, verim, ze okrem ineho aj pomozu nanosit dreva. Uz sa na nich tesime. Tomas a Justyna z mlyna ---------------------------------------------------- B O L O ---------------------------------------------------- EKO-Bratislavsky-FILM 27. 3. - 1. 4., Ceske centrum, Bratislava Eko - Bratislavsky - Film bol aj tento rok urceny predovse tkym pre divaka, ktoreho zaujima priroda a vsetky vedecke odvetvia nou sa zaoberajuce, ci na tychto vedach polozene eticke a mravne principy nasho postoja k zivotnemu prostrediu, teda predovsetkym vztah: Pr iroda - clovek. K filmom, ktore dokonale naplnali tieto parametre, patrili napriklad "Tichi strazcovia" (film, v ktorom sa kongenialne spojila vyborna kamera s vedeckym skumanim koralov a s globalnou situaciou zemskej klimy), ci "Marihuana ako str ategia na zachranu lesa" (film nabity informaciami o roznom vyuzivani priemyselnej marihuany, ktory v sebe zahrna ochr anarsky aspekt: hladanie alternativnych zdrojov surovin), alebo "Najmensi zo vsetkych moznych svetov - Dobytie nanokozmu" (cisto vede cky film o atomovej fyzike, ktora otvara rozpravk ove a pritom faktami podlozene vizie). Tieto filmy patrili aj k divacky najuspesnejsim, cim sa p otvrdila cielova skupina ludi, pre ktorych je tento festival urc eny. Tento rok sme sa rozhodli zaradit aj novinku: fi lmy studentov a absolventov VSMU. Tento blok filmov bol rozhodne najkvalitnejsou projekciou prehliadky, co sa tyka zvladnutosti filmovej reci. Po obsahovej stranke bol mozno miernym vybocenim, no skor prijemnym oddychom od hlavnej temy tyzdna, co potvrdilo aj mnozstvo pozitivnych ohlasov. Okrem pozdvihnutia filmovej kvality prehliadky sa takto d ostali filmy nastupujucej filmovej generacie aj k inemu druhu publika, nez k akemu sa do stavali doteraz. Z tohto bloku treba predovsetkym vyzdvihnut film Petra Kerekesa "Ladomirske morytaty a legendy" a taktiez film Mareka Kubosa "Zeleznicna stanica II. triedy - Kralovany". Okrem tychto filmov mali divaci moznost uvidiet mnozstvo prirodopisnych filmov, ci filmov - portretov o roz-nych osobnostiach, alebo publicistickych relacii (Eko Dalej, Projekt Utopia a pod.), ale aj filmov zaoberajucich sa nejakou oblastou (Kamcatka, Tajga), ci filmov sociologickych a cisto ekologi ckych. Na celkovom charaktere prehliadky divaci ocenova li predovsetkym moznost volneho pohybu (mohli prist len na jeden film z bloku), ale aj dramaturgiu jednotlivych blokov, ktora bola zalozena na co n ajvacsej pestrosti, roznorodosti filmov. Celkovo sa teda da tvrdit, ze islo o velmi kvalitnu pr ehliadku filmov o zivotnom prostredi, no treba spomenut aj dve negativa. Po prve: videoprojekcia (avsak, kedze prehliadka nie je zamerana na filmovych fajnsmekrov, nie je toto negativum velmi vyrazne). Po druhe: simultanny preklad. Tento preklad sa tyka len filmov z Ek otopfilmu v Ziline. (Ked organizatori zilinskeho festivalu chcu, aby filmy boli pou-zitelne aj pre da lsie vrstvy divakov, mali by zabezpecit dabing, ci otitulkov anie.) Samozrejme, simultanny preklad bol najoblubenejsou temou staznosti, ak neratame este tych , ktori maju z ekologickych filmov "depku". No vazne, moc vesela prehliadka to nebola, no rozhodne prispela k rozsireniu uvedomovania si sirokeho spektra pro blemov, ktore sposobuje napriklad aj nas kazdodenny zivot. A to je minimalne p otesitelne. A podakovanie? V prvom rade by sme sa chceli podakovat vsetkym spolupracovnikom a podporovatelom - Ceskemu centru a REC-u Slovensko, detom zo ZUS Kuliskova, Daliborovo nam. a Dolinskeho a ziakom ZSaG Kosicka za vytvarne dotvo-renie plagatu a v neposlednom rade vytvarnicke Martine Mat-lovicovej, ktora navrhla plagat s vrodenym majstro vstvom a originalitou. V druhom rade dakujeme vsetkym navstevnikom za na vstevu, ale aj za ich zapisky do "knihy staznosti", z ktorych vyberame par uryvkov: * Ani jeden film som si nepozrela, lebo mam z toho depku. Vsetko teoreticky ovladam a z celeho srdca Vas podporujem. * Inak velmi "vtipny" dabing. (L. M.) * Bola som tu aj minuly rok a oproti tomu je velmi dobrym napadom zaradit aj filmy VSMU. Skvely je sposob organiz a-cie, paci sa mi ta moznost volne prist a odist. Za Kellera vam dakujem, rada som ho pocula. Vsetci tu pisu, ze maju z toho depku, verim tomu, som zhrozena z tej bezmocnosti, ktoru vo mne vyvolavaju vsetci ti ekonom ovia a stavitelia. Dnes som bola na fakulte hydrotechniky, aby mi vysvetlili, ci bolo potrebne vyrubat Sovi les. Dostala som odbornu prednasku od cloveka, ktory nebol prilis otvoreny a pristupny inemu nazoru. Pripomenul mi "uja vodohospodara" z Eko dalej (o Slatinke), ked vyhlasil: "nepripustam, ze stavat sa nebude." Inak dnes som konecne uskutocnila svoj zamer a nekupila som si mine-ralku v plaste, ale v skle, nosim si so sebou tasku a odmietam vsetky igelitky a igelitove vrecka. (A. H.) * Dabing je otrasny, inak v pohode. (I. P.) * Videl som malo, strasne malo a predsa to stalo za viacej ako 10 TV vecerov. Dakujem. Drzim palce. Este zopar cisiel: premietania pre skoly sa zucastnilo cca 2000 ziakov a studentov zakladnych a strednych skol, vece r-nych predstaveni okolo 1000 divakov. Sala praskala vo svikoch pri prednaske prof. Jana Kellera, sociologa z Brna a naslednej diskusii na temu: Rizika globalizacie. Dovidenia o rok na este lepsom E - B - F, priatelia. Katarina Simoncicova a Miro Carsky ---------------------------------------------------- B U D E ---------------------------------------------------- Ekologicke dni Olomouc EDO 2000 " ... a dalsi stoleti" Spolocna porada o nasom Svete a jeho b uducnosti 15. 4. - 4. 5. 2000 Poznamka: Podla datumu by toto podujatie malo patrit do kolonky: Bolo, je a bude, no kedze taku kolonku nemame, s ustredime sa radsej na to, co este bude. Uverejnujeme len vyber z podujati na ilustraciu rozno-rodosti a zaujimavosti celeho "Eda 2000", ako informaciu - navnadu. Kompletne a aktualne informacie najdete na teletexte CT 1 (ekologie) a na www.olomoucko.cz, pripadne na MV SZOPK. Vzhladom k rozsahu akcie sa ocakavaju prog ramove zmeny. 25.-28.4. Tvary a doteky prirody, Slovanske gymnazium (Pasteurova ul.), Vystava Botanickej zahrady v Prahe - Troji. 26. 4. Varhanni koncert - Petr Plany, chram Sv. Michala, dobrovolne vstupne, zaciatok o 20.00. 28. 4. Zlocin a trest - Stanislav Komarek, Divadlo hudby, zaciatok o 16.00. O mieste a vyzname kriminalnikov v celkovej strukture spolocnosti. 29. 4. ...A budeme svobodni (O svobode cloveka v dobe globalizace) - Jan Gogola jr., Jan Keller, Zdenek Konopasek, Antonin Kosik. Divadlo hudby, zaciatok o 20.00. Globalizacia - hrozba, alebo vyzva? 30. 4. Stredni vrstvy a obcanska spolecnost - Jan Keller, Divadlo hudby, zaciatok o 10.00. Stare stredne vrstvy - boj o zastarale hodnoty. Nove stredne vrstvy - boj o kolektivnu zachranu. Najnovsie stredne vrstvy - kluckovanie pred nei stotou. O ktoru z nich opriet obciansku spolocnost? 30. 4. ...A bude chaos - Zdenek Neubauer, Jan Novotny, Mirek Vodrazka, Divadlo hudby, zaciatok o 14.00. Ludia po cele storocia hladali system Sveta, aby nakoniec vecne b ludili Chaosom? 1. 5. Loutkoherecka predstaveni pro rodice s detmi, N a-dvorie radnice, 9.00 - 16.00. 1.5. EKOJARMARK, alebo Pojdme pobejt pospolu. Horni a Dolni nam., 8.30 - 18.00. Obcania, ekologicke hnutia, huma-nitarne organizacie, remeselnici a umelci. 1. 5. Baldanders, Divadlo Continuo Praha, Horni a Dolni nam. Olomouc, zaciatok so zotmenim 21.00 - 22.00. Predsta-venie vyuziva expresivnu, silne posobivu poetiku je dnotlivych obrazov, tradicne s tanecnikmi na vysokych chod uloch, bab-kami v nadzivotnej velkosti, maskami, ohnom, zivou muzikou a ry tmami bubnov. 2. 5. Vrati se vratne lahve, aula Prirodovedeckej fakulty UP (Trida Svobody 26), zaciatok o 20.00. Beseda na osemetnu temu organizovana hnutim Duha Olomouc, na ktorej vystupia zastupcovia vyrobcov, obchodnikov a predajcov napojov z olo-mouckeho regionu, dalej pracovnici statnej spravy, samo-spravy a regionalni politici. Organizatori Eda 2000 a Miro Carsky Den Zeme 2000 "Ucme svoje deti, ze Zem, po ktorej chodia, je popolom nasich praotcov. Aby mali uctu k Zemi, ucme ich, ze Zem je nasa matka. Cokolvek sa prihodi Zemi, prihodi sa aj synom tejto Z eme." Mesto Martin - odbor socialnych veci a kultury, kancelaria Zdrave mesto Martin, Rada Zdraveho mesta Martin, Okresny urad - odbory skolstva, kultury a zivotneho prostredia, marti nske zakladne a materske skoly, Zakladna umelecka skola v Martine, Klub ochrancov prirody Velkej Fatry, Obcianske zdruzenia Ludia a Iniciativa, Spolocnost Joga v dennom zivote - pobocka Martin, Sprava CHKO Velka Fatra, Turcian ska bicyklova skupina JUS, U.S. Peace Corps (Americke mierove zbory), Werkgroep Roofvogels Nederland Hoogeven (Ho-landsko), Matica slovenska, Intersonic Cinema, s.r.o. - kino Strojar, Martin Vas pozyvaju na Martinske Dni Zeme (24. april - 1. maj 2000). V r. 1996 sa zastupitelstvo mesta Martin prihlasilo k mys-lienke Svetovej zdravotnickej organizacie (WHO) rozvijat zdravie svojich obyvatelov, skvalitnovat ich zivotne pro-str edie. Podujatiami v ramci Dni Zeme chcu zucastnene orga-nizacie prispiet k uskutocneniu tejto uslachtilej myslienky. K jej naplneniu mozete prispiet i Vy. Prosime Vas, aby ste v tieto dni nechali doma auta a za svo-jimi povinnostami sa vydali na bicykli, alebo NA VLASTNYCH NOHACH. Tymto sposobom prispejete k zmierneniu negativnych dopadov dopravy na zivotne pro-str edie v nasom meste, vyjadrite svoju ohladuplnost voci zivotn emu prostrediu nasej krajiny i nasej planety. Sucasne Vas pozyvame 19.4. do pesej zony v Martine na: - Sprievod ziakov martinskych zakladnych a mater-skych skol (9.00-11.00), spojeny s prehliadkou eko-masiek, eko-scenok a inych zaujimavych aktivit pre deti i dospelych, - navstevu informacnych stankov (10.00-16.00), v ktorych mozete ziskat informacie o zivotnom prostredi n as-ho mesta a krajiny, o novonavrhovanej koncepcii cyklistickej dopravy v Martine a pripravovanych cykloturistickych trasach v regione, vyjadrit svoje stanoviska, navrhy a podnety k zlepseniu zivotneho prostredia v Turci, - Koncerty martinskych skupin (15.00-18.00) "Jazzik", "Jazzmates", "2 az 3". 25.-26.4. o 15.30 do kina Strojar na prehliadku francuz-skeho filmu Baraka - odysea Zeme. 25.-28.4. do Centra volneho casu Kamarat na Vystavu eko-hraciek deti martinskych materskych skol. 24.-28.4. na navstevu Otvorenych kurzov jogovych cvi-c eni v Jogovom centre vo Vrutkach (Tajovskeho 9), v Okresnej kniznici v Martine, v Statnom zdravotnom ustave v Martine a v hlavnej budove Zakladnej skoly v Zaturci, kde sa zoznamite s jednoduchymi cvikmi, ktore podporuju samocistenie Vasho organizmu. 30.4. o 16.00 do velkej zasadacky Mestskeho uradu v Mar-tine na rozpravanie O zivote v sulade s prirodou, eko-zahrad-karstve, bylinkach, zdravotnych ucinkoch jogovych cv iceni a vselicom inom s Bozenou Serejchovou, popularnou ce skou bylinkarkou zo Zdaru nad Saza vou. Organizatori Dna Zeme z Martina Poznamka redakcie: Tento prispevok uverejnujeme aj ako svetlu ukazku toho, ako sa daju spojit sily viacerych uplne odlisnych institucii. Vybrane skvosty sveta Na prednasku spojenu s vystavou knih a autogramiadou Frantiska Keleho, geografa a cestovatela, vas pozyva Dom kultury v Devine a Ekocentrum Daphne. Prednaska sa uskutocni 4. maja o 18. hod. v Dome kultury na Rytierskej ul. v ramci oslav Dni Zeme, ktore v Devine a Devinskej Novej Vsi prebiehaju uz od 12. aprila. Katarina Zlochova Pozvanka do Banskej Bystrice Unia slovenskych televiznych tvorcov (USTT) v spolupraci s Nadaciou Hannsa Seidela organizuje pocas Envirofilmu v Banskej Bystrici prehliadku filmovych a televiznych env i-ronmentalnych projektov, spojenu so seminarom na temu: Investigativna environmentalna publicistika na televiznej obrazovke. Program: 3.5.: o 13.30 - prva cast projekcii z archivu Slovenskeho filmu (Komorne divadlo) 4. 5.: 9.00 - 12.00 - seminar (Dom kultury) 13.30 - druha cast projekcii z archivov STV (Komorne divadlo) 5.5.: od 9.00 - spolocny vylet na Cierny Balog. Ubytovanie, cestovne, aj vylet hradi USTT! Prihlasky aj s pripadnymi temami do seminara prosime poslat do 25. 4. 2000 na adresu USTT, Mlynska dolina, 845 45 Bratislava, al ebo mailom: tvunia@nextra.sk. Sucasne bude k dispozicii zbornik z vlanajsieho seminara. Tesime sa na stretnutie. Katarina Javorska, podpredsednicka USTT Program Pre Prirodu 6.-7.5. - Exkurzia Ihelnik - Tematin - Knazi vrch (pripravovana CHKO Tematinske kopce). 16.-18.6. - vikendovka: Beckovsko (PR Sychrov, PP Skalka pri Beckove, Beckovske Skalice, Poniklecova medza. Ubytovanie: Stara tehelna - Beckov. 1.-8.7. - Letny tabor Tematin 2000, miesto: NPR Tema-tinske vrchy, ubytovanie: pod Ihelnikom, stany. 22.-29.7. - Letny tabor Beckov 2000, miesto: Beckovsko a Novomestansko, ubytovanie: Stara tehelna Beckov. 12.-19.8. - Letny tabor Homolka 2000, miesto: Omsenska dolina, ubytovanie: sedlo pod Homolkou, stany. 19.-26.8. - Letny tabor Veternik 2000, miesto: PR Veternik (pri Skalici), ubytovanie: okolie PR Veternik, stany. Ak sa chcete zucastnit na niektorom z podujati Pre Prirodu, mali by ste vediet, ze: * ucast na vsetkych podujatiach Pre Prirodu je dobrovolna a bezplatna, * Pre Prirodu preplaca standardne cestovne naklady vsetkym ucastnikom pracovnych akcii (vikendove brigady a letne t abory), na tychto akciach je zabezpecene aj bezplatne ubyt ovanie a strava, * jedinou odmenou za pracu na tychto akciach je dobry pocit z pomoci prirode (okrem niektorych funkcii - kuchar, zdravotnik, veduci tabora, ktore mozu byt odmenene aj financne), pripadne ine nehmotne pozitky, * na priestormi obmedzene akcie (vikendovky a tabory) je vhodne prihlasit sa na adrese: Obcianske zdruzenie Pre Prirodu, Halalovka 63, 911 08 Trencin, tel.: 0831/6582 330; 0905/470 917; fax: 0831/6582 331, e-mail: preprirodu@changenet.sk. Drahos Detvan Stano ---------------------------------------------------- FAKTY A UVAHY ---------------------------------------------------- Naco su nam pstruhy Narodnej prirodnej rezervacii Kvacianska dolina dominuje rieka Kvacianka. Ako celistvy tok existuje az od miesta, v ktorom sa stretavaju dolinky Borovianka, Raztocianka, Hutianka a potoky rovnakych mien tu vytvaraju sutok. Na konci kazdej dolinky je dedina; kazdy z potokov nez omyje brehy svojej doliny, najprv mu nacim pretiect okolo ludskeho spol ocenstva, siroko - daleko znameho svojou razovitostou. Na Hutach musi napriklad odplavit niekolko lokalnych skladok domoveho odpadu, podmyt dva cintoriny (za poslednych par rokov, ked osadenstvo rychlo vymiera, oba velmi aktualne) a neskor sustredenym tokom pomoct mensiemu kolegovi so spolocnym smetiskom na Malom Borovom. Bez dalsich vzr u-chov potom pokracuje k miestu zvanemu Oblazy a s ostatnymi sa zlieva v Kvacianku. Napriek tomu, ze je najvacsi a vychadza priamo spod Tatier, je aj najnudnejsi a smeti su jedny z mala prinosov do spolocneho koryta. Rozhodujucim sposobom zachranuje situaciu az borovianska riecka. Na cintorin sice ned osiahne, smeti len kde-tu, ma vsak vlastne JRD. Osarpana V3S-ka pravidelne zastavuje na mostiku a potoku prileje koncentrovany zvieraci fekal: Na! Vdaka tomu potok nikdy nezamrzne a z jeho magicky hnedych vod sa mozeme tesit po cely rok. K Velkemu Borovemu patri i osada Raztoka a najmensi, raztociansky potocik. V Raztoke zije sedem ludi, myslim, ze okrem jedneho vsetci nad sestdesiat rokov. Nemaju cintorin a smetisko j e pridaleko. K JRD nastastie daleko nie je. V3S-ka sa k potociku nedostane, vyskriabe sa na svah a splasky stecu same. Je to vkusne, nenapadne a netreba ani pripinat hadicu. Borovianske splasky sa teda stretnu s razto-cianskymi, priberu hutianske smeti a t ak utvoria Kvacianku. Nedavno sme sa tuto rovnovahu pokusili narusit a situaciu oznamili Slovenskej agenture zivotneho prostredia v Liptov-skom Mikulasi (spravca rezervacie). Agentura sa mozno rozhybe a JRD mozno dostane mastnu pokutu, riaditela mozno trafi slak. Teraz si dovolim niekolko poznamok. * JRD oslavilo v marci styridsat rokov existencie. Namiesto sudu splaskov dostal kazdy jeho clen par deci lavorovice v pamatnej flaske. * Vo Velkom Borovom okrem miestnych najdeme i dost majitelov drevenic z celej byvalej CSFR a hlavne z Bratislavy. * Zijem v jednom z drevenych mlynov na Oblazoch v Kvacianskej doline uz jeden a pol roka. * Predo mnou tu po devat mesiacov zili tri pary mladych ludi. Neviem, ako dlho sa JRD takto zbavuje svojho odpadu, minimalne su to vsak roky a mozno desatrocia. To, ze si prav-d epodobne nikto z byvalych mlynarov - ochranarov nevsimol cas od casu sa meniacu farbu a zapach rieky, co preteka ledva d esat metrov od mlyna, alebo s tym nic nespravil (a nepocul som, ze by s tym ktokolvek nieco spravil) je prekvapive a zahanbujuce. Od zaciatku pobytu som si vsimal smradlavu rieku aj onu V3S-ku v cinnosti. Po niekolkych chabych pokusoch, ked som zopar "ludom od fachu" podstrkoval flase s borovianskou vodou na chemicky rozbor a odpovede som sa nikdy nedockal, ma to akosi prestalo bavit: tiez som bol pokrytec a ignorant. Konkretny cin spravil az Lubo, moj zimny kolega, ked svojim typickym sposobom - pokojne a bez reci - spravil zopar fotiek a spolu so vzorkami vody ich odniesol do Agentu ry. Urobil to pri oficialnom odchode z mlyna a ukonceni zimnej sluzby, paradoxne mu teda na tomto probleme zalezat uz skutocne nem uselo. Ked som sa pytal na aktivity JRD jedneho z chatarov, potvrdil mi, splasky naozaj vylievaju uz dlhe roky, vsetci o tom samozrejme vedia. Nikto si vsak nechce znepriatelit miestnych, sme predsa ludia. Dnes je stvrtok, siesteho aprila. Vonku neustale prsi. Verte ci nie, uz styri dni som ziadnych ludi nevidel. Verte ci nie, vadi mi to menej ako smradlave hnede riavy, valiace sa i teraz korytom Kvacianky. Citit ich az v mlyne. Tomas Forro Severna tangenta v Bratislave Tento prispevok chapte len ako zmet kusych informacii, myslienok a dojmov, ktore zakratko dufam vysedimentuju do hutnejsej formy. Byvam na pravej strane Dobsinskeho ulice, ktora vedie od schodov za Hlavnou stanicou az na Pioniersku. Ked som sa bola v r. 1987 prvykrat pozriet na dom, v ktorom dnes byvam a isla som hore Smrecianskou ulicou, nieco na nej mi silne pr ipomenulo moje rodisko na Kukuricnej ulici v Bratislave (pri kasarnach na Kutuzovovej, v taktiez "ludovej" stvrti Bratis-l avy). Emocionalne aspekty u mna vtedy uplne zavazili, takze som sa k udivu susedov prestahovala z relativne noveho bytu na zaciatku Petrzalky do 1-izboveho bytu, vtedy 4. kategorie. Stary pavlacovy dom (na jeho historicku fasadu ma upozornili az Holandania, u ktorych som pracovala), dvor, ludia, ktori tu (niektori) byvali od 1. republiky, to su veci, ktore mali a maju pre mna svoju hodnotu. V roku 1998 sa mi dostalo do usi, ze sa tu chysta daka ce sta, tak som po mensom patrani na uradoch, spojenom s nacvikom asertivity, nahliadla do urbanistickej studie so zapracovanim variantu estakady, ktora bola vystavena pre verejnost v r. 1997 (vobec som to nezaregistrovala, nemala som ako, to sa totiz naschval tak robi) a schvalena hrr pred komunalnymi vol bami. Informacia samozrejme vo mne vyvolala vlnu hnevu, zufalstva a nezmieritelneho odporu. Hned mi napadlo: najvacsie taketo vulgarne zasahy sa diali za komunizmu, preco teda teraz toto? Hned som klusala k bratislavskym pamiat-karom, Dr. Grygerova sa ma snazila ukludnit, ze ona tam ma tiez garaz a chysta sa ju odkupit. Cela stvrt od hlavnej stanice az po Pi oniersku a po Racianske myto je sucastou centralnej mestskej pamiatkovej zony Stare Mesto, jednotlive objekty vsak nie su chranene. Nikto zo znamych susedov o tom nic nevedel, ani jeden kamarat reziser, co si prave na Jelenej zrekonstruoval podkr ovie. Len jeden Rom, co byval na rohu Karpatskej (uz je na pravde Bozej) sa smial: Nie su peniaze! Stavitel Belica, ktory vlastni novozrekonstruovany objekt (ludia boli po restitucii vystahovani a dom prerobil na kancel arie, ktore teraz dost neuspesne prenajima) na rohu Karpatskej a Dobsinskeho, mi povedal, ze ked budu mat peniaze , nech si stavaju. Veci som potom nechala na pokoji, az kym som nestretla kamaratku, ktora ma s rodinou domcek na Smrecianskej a p ovedala, ze na stretnuti v ramci Demokratickej unie primator Moravcik v januari t.r. povedal, ze nasa cast (Dobsinskeho, Pionierska) sa zacne stavat do 2 rokov a cast smerom na Racianske myto do 5 rokov. To nam uz dobre pohlo zlcnikmi, ani jedna nie sme velmi osudu odovzdana. Vtedy sme sa rozhodli spr avit, co sa da, z tychto dovodov: 1. Aby niekto raz urobil precedens pri tychto "prioritnych stavbach", v ktorych zakon absolutne nadraduje stat nad obc ana (Stavebny zakon z r. 1976, jeho neskorsie novely vobec nepostihli jeho najmenej demokraticke ustanovenia). 2. Aby sa tato stvrt zachovala ako je, aj ked tam niektori vlastnici (K arpatska ul.) robili neprimerane stavebne upravy (ako skoro vsade v Bratislave). Stare Mesto je prilis male a ochudobnene na to, aby sa z neho ukrajovalo a rusil jeho typicky charakter stavanim dialnic. Domy v tejto stvrti maju dvory so zelenou, pavlace s otvorenymi dverami, zahrady s rozkvi tnutymi slivkami. 3. Pochybujem, ze riesenie je najlepsim z najlepsich a o tom by malo mesto ludi presvedcit, kym si nechaju okyptovat vlastnicke prava, pravo na byvanie a pravo na zachovanie ku lturneho dedicstva. Ked som teraz videla Dopravoprojektom vypracovane varianty: tunelovy a tunelovo-estakadny, poch o-pila som, ze zaber uzemia bude aj napriek hlbeniu tunela znacny, kedze sa ma rozsirovat aj pozemna cast, a samozrejme, projekt rata s privadzacmi, ktore rozsiria existujuce cesty. Naco teda tie peniaze na tunel? Za obet by padla krasna aleja na D obsinskeho ul. (smerom od Karpatskej ul. na Hlavnu stanicu), ktorou ked kracam, citim sa skutocne doma. Potom dalej, domy napravo od tunela na Kolibu, tunel asi tiez prestavaju. Cast pod Hlavnou stanicou som este neprestudovala, tam budu asi dalsie Jobovky. Sucasne dve varianty maju sice mensi zaber uzemia ako povodna estakada, s ktorou ratala urbanisticka studia, to je vsak len chabou naplastou na to, ze aj napriek pouzitiu tunela stvrt nicivo zasahuju. Ide o to, ako preinvestovat co najviac penazi? A najviac nastvat tych, ktori k tomuto mestu este nieco citia? Ked som o veciach rozpravala so starymi Bratislavca nmi, obyvatelmi Stareho Mesta, Lamaca, Borinky, Rusoviec, kazdy rodak zaplakal. Ved kedysi mestianske a vinohradnicke domy pokracovali az ku Namestiu Slobody, dnes je povodna zastavba len v casti za Sancovou. 4. Vobec neviem, preco mestski a statni uradnici, ktori su plateni, aby pomahali mesto rozvijat, mu v rozvoji hatia. Dopravne problemy vznikli z absolutnej lahostajnosti (alebo lobovania predajcov automobilov?) k hromadnej doprave, ktora je vysledkom zlej politiky magistratu, nech ju teda napravi a neznasobuje napachane skody tisicna sobne. Howgh! P.S. Planujeme peticiu a vyjadrenie Magistratu, Staremu Mestu, GIB-u, Pamiatkovemu ustavu. Renata MInova, Dobsinskeho 30, Bratislava rminova@yahoo.com Europsky parlament ku GMO - geneticky modifikovanym organizmom 12. aprila 2000 poslanci Europskeho parlamentu (EP) v druhom citani rozhodovali o zmenach smernice 90/220/EEC, ktora reguluje zaobchadzanie s geneticky modifikovanymi o rganizmami (GMO). 287 hlasmi proti 202 hlasom zamietli dodatok, podla ktoreho by za akekolvek poskodenie ludskeho zdravia, alebo zivotneho prost redia sposobene GMO bol zodpovedny jeho vyrobca. Podla britskeho labouristickeho poslanca EP Davida Boweho je toto hlasovanie vysledkom sustredeneho lobovania a tlaku zo strany biotechnologickeho priemyslu. Pre spotrebitela je to vyznamna informacia: ak by si vyrobcovia boli isti bezpecnostou svojich vyrobkov, nemuseli by sa branit zodpovednosti za ne. Niektore dalsie dodatky k smernici scasti vychadzaju v ustrety kritikom GMO. Europske zasady pre biobezpecnost budu v buducnosti zalozene na principe predbeznej opatrnosti. V yrobky obsahujuce GMO budu musiet byt jednoznacne oznac ene napisom "obsahuje GMO" a nie ako doteraz hmlistejsim upozornenim "moze obsahovat GMO". GMO mozu nadalej obsahovat gen rezistencie k antibiotikam (1), ale ak by sa uk azalo, ze ma neziaduce ucinky na ludske zdravie, alebo zivotne prostredie, bude musiet byt do roku 2005 z GMO vyluceny. Pri hodnoteni rizik spatych s jednotlivymi GMO bude treba brat do uvahy aj nepriame a oneskorene ucinky. Povolenia pre produkty obsahujuce GM O budu mat platnost obmedzenu o 10 rokov a budu obnovene iba vtedy, ak monitorovanie ucinkov produktu pocas tychto 10 rokov neukaze nijake neziaduce ucinky. Poznamky: (1) pri genetickej modifikacii urciteho organizmu treba o ddelit bunky, ktore novy gen prijali, od tych, ktore ho neprijali. Dnes sa na tento ucel rutinne pouziva znackovanie genom r ezistencie na konkretne antibiotikum. Znackovaci gen sa prenasa sucasne s genom, o ktory vlastne ide v pripravovanej modifik acii. Ak su potom bunky vystavene velkej davke prislusneho antibiotika, preziju iba tie, ktore nesu gen rezistencie k nemu a teda sucasne obsahuju aj ziaduci prenasany gen. Luba Lacinova lacinova@ipt.med.tu-muenchen.de Vyhlasenie pre mimovladne organizacie, media a obcanov Dna 10. 4. 2000 odvysielala televizia Markiza v Televiznych novinach reportaz "Polovnici verzus ochranari", v ktorej bolo velmi arogantnym sposobom ociernene meno Lesoochranarskeho zoskupenia VLK. Pretoze sa uvedeny pripad odohral v Liptove, dovolujem si zaujat ako nacelnik LZ VLK TATRY nasledujuce stanovisko, a zaroven Vas vsetkych poziadat o pomoc: Odvysielanie uvedenej reportaze, ktorej obsah a popis ud alosti sa diametralne odlisuje od toho, ako sa naozaj stali a neposkytnutie priestoru dotknutym ludom, pokladam za sumrak demokracie v tele vizii Markiza a ohrozenie zakladnych principov obcianskej spolocnosti, medzi ktore patri aj pravo na ade kvatnu obhajobu. Skutocne napadnutou stranou, proti ktorej smeroval v sobotu 8. 4. 2000 ozbrojeny utok, bola strana dnesnych obvinenych, ktori nie su clenmi LZ VLK, ani LZ VLK TATRY, aj ked sa zucastnuju nasho prednaskoveho cyklu "Res publica" a niektorych akcii. Na to vsak ako obcania SR maju plne pravo. Indicia, ze ak sa obcan M. P. zucastnil pracovneho stretnutia zameraneho na zmenu LHP na LHC Liptovsky Mikulas (8. 3. 2000, SAZP Liptovsky Mikulas), tak musi byt clenom LZ VLK, je pravne irelevantna. Prezencna listina z uvedeneho dna dokazuje, ze LZ VLK Tulcik zastupoval Juraj Lukac a LZ VLK TATRY Rudolf Pado. Obcan M. P. sa bol na priebeh k onania iba pozriet, na co ma taktiez plne obcianske pravo. Tento utok prichadza v case, ked si LZ VLK TATRY pr ipomina nielen prvy rok posobenia v tomto regione, ale aj rok tvrdej prace napriklad pri realizacii projektu "Monitoring negativnych zasahov v NP a NPR". A prave stovky dni strave-nych desiatkami nasich clenov a sympatizantov v liptovskych horach (od Starej Lubovne po Martin) ukazali prave zaujmy mnohych ludi posobiacich v oblasti lesov, alebo zodpovednych za vykon p olovnej cinnosti. Cim viac sme sa blizili k pravde, k vypovedi o nasej dobe a ludoch ktori ju stelesnuju, tym viac sa stupnovali a stupnuju medialne tlaky a priame, ci sprostredkovane vyhrazky k nasim ludom, smerujuce az k ich priamej fyzickej likvidacii. LZ VLK TATRY zistilo, ze priprava Lesneho hospodarskeho planu (LHP) v LHC (lesny hospodarsky celok) Liptovsky Mikulas pre decenium 1997 - 2006 sa neuskutocnila uplne v sulade s celospolocenskym zaujmom, "namocili sme sa" do pripadu NPR Choc, NPR Kvacianska dolina, NPR Sucha dol ina, PR Machy, ci presetrovania zasahov v Ilanovskej doline a polovneho obhospodarovania dominantnych dravcov v celej podtatranskej oblasti. Dotkli sme sa priamo tych, ktori maju v tomto regione peniaze a moc a rozhodli sa mat za kazdu cenu, prostrednictvom svojich kontaktov, siahajucich az k ministerstvam a k me-dialnym g igantom, aj pravdu. Novodobi lesni baroni, velkokapitalisti s drevom, z ktorych mnohi su vazenymi starostami liptovskych obci majuci ko ntakty na prislusnych statnych uradoch, rozputali voci nasej o rganizacii otvorenu vojnu agresie, do ktorej v silne emocnom prostredi Liptova zacinaju vtahovat nic netusiacu, alebo dost atocne zastrasenu verejnost. Utoky na nasu organizaciu a jednotlivych ludi i nasich sympatizantov, ktore sa odohrali v liptovskych horach, alebo na telefonnych linkach v poslednych tyzdnoch, vzbudzuju vo mne obavy o zivot tychto ludi, ako aj o zivot ich rodinnych prislu snikov. Ako clovek zodpovedny za LZ VLK TATRY sa do mnievam, ze nie je mozne cakat na prvu ludsku obet. Aj preto Vas, zastupcov organizacii tretieho sektora, zastupcov mienkotvornych medii, ako aj obcanov SR prosim nielen ako nacelnik LZ VLK TATRY, ale aj ako obcan tejto krajiny, o pomoc. Nasmerujte svoj zrak a svoju bdelost k Liptovu a nedovolte svojim hlasom, aby sme boli prevalcov ani bezbrehou aro-ganciou mocnych tohto sveta. Situacia je naozaj vazna. Vydajte prosim stanoviska k novinarom, oslovte svoje kontakty na ministerstvach, poskytnite nam priestor pre vyjadrenie ..., jednoducho nam pomozte. Prave teraz a dnes to velmi, velmi potrebujeme. Pre slovenske lesy a ludi, ktori sa snazia o ich trvalo ud rzatelne vyuzivanie v sulade s celospolocenskym zaujmom, je uz dnes niekde neskoro. Zajtra ... Kontakt: LZ VLK TATRY, KEMI 627/5, 031 04 Liptovsky Mikulas, tel: 0849/553 10 27, e-mail: wolf@mail.viapvt.sk. Rudolf Pado, nacelnik LZ VLK Tatry Vec: Pripomienky k novele zakona c. 127/1994 Z.z. adresat: Ministerstvo zivotneho prostredia SR, Bratislava Doterajsie skusenosti s procesom EIA u nas odovodnuju zavazne zmeny v mnohych ustanoveniach zakona c. 127/1994 Z.z (o posudzovani vplyvov na zivotne prostredie - pozn. red.). Predlozena novela neriesi ani jeden z mnohych problemov, na ktore laicka i odborna verejnost upozornuje uz niekolko rokov. Tieto problemy pritom v mnohych pripadoch viedli k tomu, ze ucel a cie le procesu EIA sa v konkretnom pripade nenaplnili, pripadne viedli proces k ich popretiu. V prilohe uvadzame sumar niektorych najvaznejsich pro blemov, ktorych riesenim by sa pripadna novela zakona mala urcite zaoberat. Vzhladom na uvedene ziadame, aby bol predlozeny navrh na zmenu zakona c. 127/1994 Z.z. prepracovany, a aby riesil aj uvedene problemy. V pripade potreby sme ochotni pripravit podkladove materialy i navrhnut mozne mechanizmy riesenia vo forme paragrafoveho znenia. Sumar niektorych nedostatkov a problemov v procese EIA (priloha k listu) System posudzovania koncepcii (SEA) je absolutne nedostatocny (lepsie povedane neexistuje). Neefektivne resp. neexistujuce mechanizmy zohladnovania pripomienok verejnosti: Sucasna uprava umoznuje bez pro-bl emov ignorovat aj velmi zavazne pripomienky. Plati to nielen pre pripomienky obsahoveho charakteru, ale aj pripomienky upo-zo rnujuce na zavazne procesne pochybenia, ktore mozu viest az k tomu, ze sa zmysel procesu EIA uplne strati. Slabe informovanie o zamere a o zaciatku procesu EIA: Obec je dnes povinna informovat o zamere "v mieste obvyk-lym sposobom", co sa casto zredukuje na vyvesenie map na uradnej tabuli. Je nevyhnutne zaviest viacero dalsich foriem inform ovania, obdobne ako je tomu v navrhu zakona o geneticky modifikovanych organizmoch. Okrem toho musi byt predmetom zmeny aj obsah zverejnovanych informacii. Dnes totiz nie su k dispozicii ziadne informacie o dalsich krokoch procesu, o vyzname pripomienok verejnosti, o tom, ze na zaklade prip omienok sa urcuje rozsah hodnotenia atd. Chybaju aj sankcne mechanizmy pre pripad, ze si samosprava svoju informacnu povinnost nesplni. Nezmyselne obstrukcie pre ucast MVO v procese EIA a v povolovacom konani po skonceni EIA: Obcianske zdruzenie musi mat podla zakona EIA minimalne 250 clenov, z toho 150 musi mat trvaly pobyt v dotknutej obci. Len taketo zdruzenie moze byt ucastnikom povolovacieho konania. Tento system neumoznuje vznik takehoto zdruzenia v malych obciach. Okrem toho je potrebne otvorit aj otazku ucast i uz existujucich obcia nskych organizacii v povolovacom konani. Slovensko ma totiz zo vsetkych stredoeuropskych krajin najhorsie podmienky pre ucast MVO v rozhodovani o veciach tykajucich sa zivotneho pro stredia. Varianty cinnosti: Podla zakona sa maju predlozit aspon dva varianty navrhovanej cinnosti plus nulty variant. Investorovi vsak casto postacuje pripravit dobre jeden variant (ktory presadzuje) a vygenerovat este jeden, ci dva, ktore zdoraznia optimalnost zel aneho variantu. Neexistuje totiz dosledny system a kriteria pre porovnavanie variantov cinnosti. Financna (existencna) zavislost expertov na investoroch: Neexistuju podmienky na skutocne nezavislu pracu expertov. E xperti su rukojemnikmi investorov a podla toho dokumentacia vyzera. Dnes platny mech anizmus odoberania licencii expertom, ktori vypracuju nekvalitnu, ci zavadzajucu dokumentaciu, je nefunkcny. Slaba pravna vynutitelnost procesu: Zamer ci sprava casto neobsahuju udaje, ktore podla zakona obsahovat maju (castou "fintou" je, ze sa urcity odsek nazve tak, ako to vyzaduje z akon, avsak jeho obsah vobec nekoresponduje s jeho nadpisom). Ministerstvo netrva dostatocne tvrdo na dodrzia-vani nalezitosti spravy. Existuje tiez mnoho prilezitosti na to, aby sa proces EIA zredukoval na minimum, alebo zme nil na frasku. Neexistuju kriteria pre odpustenie vypracovania viacerych varianto v cinnosti ci vypracovanie spravy o hodnoteni. Tento problem suvisi s dalsim, ktorym je pravna nevynutitelnost procesu. Ide o to, ze proces EIA nepodlieha ani odvolaciemu konaniu, ani sudnemu preskumavaniu, takze ked statny organ nesplni svoje povi nnosti, mozno maximalne podat staznost, co skutocne nemozno povazovat za efektivny prostriedok napravy. Pavol Zilincik zilincik@changenet.sk ---------------------------------------------------- O Z N A M Y ---------------------------------------------------- Informacne centrum v Above Mili priatelia, obraciame sa na Vas s prosbou. SOSNA spolu s miestnymi samospravami Horneho Abova (oblast na juh od Kosic po madarske hranice) pripravuje zalozenie Informacneho a poradenskeho centra (IPC) pre obcanov tohoto miniregionu. Ciele a napln IPC su popisane v texte nizsie. V sucasnej dobe intenzivne hladame vsetky mozne zdroje a informacne materialy, ktore by mohli byt uzitocne pre obcanov miniregionu a ktore by sme dali do kniznice tohoto centra. Materialy by sa mali tykat zivotneho prostredia, ochrany a pod., ale dalsie temy mozu byt naozaj rozne a mozu zahrnat okrem ineho aj: * ludske prava * ekofeminizmus * komunitne aktivity * zdrave stravovanie * alternativy v oblasti, ktorej sa venujete * komunikacia a riesenie konfliktov. Prosime Vas, ak mate informacne materialy (letaky, broz ury, knihy, plagaty a pod.), ktore by ste vedeli poskytnut zada rmo a pomohli tak zasobit IPC a obcanov informaciami, bud eme vdacni, ak nam ich poslete na nasu adresu (postovne m ozeme uhradit v naturaliach, napr. nase pohladnice a pod.). Zaroven: ak mate materialy, ktore predavate, poslite nam, prosim, ponukovy listok, aby sme si mohli vybrat a objednat (na cast vybavenia IPC mame aj financne zdroje). P.S. Naplnou Informacneho a poradenskeho centra bude: * poskytovat materialy, letaky o ro znych organizaciach a aktivitach na Slovensku, * poskytovat obcanom informacie prostrednictvom kniz nice, * poskytovat pravidelne obcanom informacie o diani v o bciach, v regione, v oblasti trvalo udrzatelnych aktivit, * zhromazdovat udaje o miestnych problemoch na zaklade podnetov obcanov, spracovavat ich a posuvat dalej ku ko mpetentnym instituciam, * pomahat vytvarat tlak na miestnych aj vonkajsich znecist o-vatelov prostredia najroznejsimi sposobmi (pravnou cestou, peticiami, prostrednictvom medii, pripadne pr otestnymi akciami), * poskytovat pravne a environmentalne poradenstvo obcanom miniregionu, * poskytovat informacie o vysledkoch monitoringu lokalneho zivotneho prostredia a moznostiach prevencie (monitoring kvality podzemnych a povrchovych vod, monitoring ov zdusia, hlucnosti prostredia), * organizovat akcie zamerane na zlepsenie informovanosti obcanov v oblasti trvalo udrzatelnych aktivit, * organizovat skoliace programy pre miestne samospravy, a ktivistov, v oblasti moznosti rozvoja regionu. Kontaktna adresa: SOSNA, Prazska 2, 040 11 Kosice, tel./fax: 095/644 5124, mail: sosna @changenet.sk. Za pomoc dopredu dakujeme. S pozdravom Renata Pastorova, RNDr. Silvia Szaboova Svet obnovitelnych zdrojov Putovna vystava pod horeuvedenym nazvom, ktoru zostavil Fond pre alternativne energie, je k dispozicii pre zaujemcov od maja 2000. Kontaktujte: Dr. Emil Bedi, bedi@ba.telecom.sk, alebo MV SZOPK. Emil Bedi Zelanie vsetkeho dobreho 3. aprila sa Megi a Vladovi Mokranovcom narodil syn Robin. Zelame jemu (i jeho rodicom), aby svoj trochu tazsi nastup do zivota lahko prekonal a nabral kurz smerom k dlhemu a trvalo udrzatelnemu rozvoju a zivotu. Redakcia Podakovanie za financne prispevky na nas casopis, drevenice, luky, reziu a kupu domceka na Godrovej pa tri: K. Matejcikovej, O. a J. Zelmanovcom (z Bratislavy). INFORMATORIUM * 22.4. - DEN ZEME 2000. V Bratislave na Hlav. namesti a pri Sade J. Krala: infostanky, veget. ochutnavka, hry pre deti. * 28.4.-1.5. - Brigada na mlynoch v Kvacianskej doline. * 28.4.-1.5. - Vlarka. Vikendovka KOZA. * 30.4. - Forum, Zakon o informaciach, STV2, zac. o 18.30 * 2.-5.5. - Envirofilm Banska Bystrica. * 2.5. - Ekoforum, Banska Bystrica, zac. o 9.30 v priestoroch Nadacie Ekopolis, Robotnicka 6. Stretnutie EMVO s ministrom ZP SR, Dom kultury Banska Bystrica, zac. o 16. hod. * 3.-5.5. - Seminar: Investigativna environmentalna publicistika na televiznej obrazovke, Banska Bystrica (vid clanok v texte). * 4.5. - Prednaska Frantiska Keleho: Vybrane skvosty sveta, Dom kultury na Rytierskej ul. v Devine o 18. hod. * 15.5. - Severna tangenta, beseda v ramci cyklu Bratislava nahlas!, divadlo Astorka, 19. hod. (Zmena terminu mozna). * 27.-28.5. - Grun. Vikendovka KOZA. ---------------------------------------------------- Z d r o j: Nazov casopisu: Informacie bratislavskych ochranarov Vydavatel: MV SZOPK Bratislava Rok : 2000 , Cislo : 4 - april