Narodnej prirodnej rezervacii Kvacianska dolina dominuje rieka Kvacianka. Ako celistvy tok existuje az od miesta, v ktorom sa stretavaju dolinky Borovianka, Raztocianka, H utianka a potoky rovnakych mien tu vytvaraju sutok. Na konci kazdej dolinky je dedina; kazdy z potokov nez omyje brehy svojej doliny, najprv mu nacim pretiect okolo ludskeho spol ocenstva, siroko - daleko znameho svojou razovitostou. Na Hutach musi napriklad odplavit niekolko lokalnych skladok domoveho odpadu, podmyt dva cintoriny (za poslednych par rokov, ked osadenstvo rychlo vymiera, oba velmi aktualne) a neskor sustredenym tokom pomoct mensiemu kolegovi so spolocnym smetiskom na Malom Borovom. Bez dalsich vzr u-chov potom pokracuje k miestu zvanemu Oblazy a s ostatnymi sa zlieva v Kvacianku. Napriek tomu, ze je najvacsi a vychadza priamo spod Tatier, je aj najnudnejsi a smeti su jedny z mala prinosov do spolocneho koryta. Rozhodujucim sposobom zachranuje situaciu az borovianska riecka. Na cintorin sice ned osiahne, smeti len kde-tu, ma vsak vlastne JRD.

Osarpana V3S-ka pravidelne zastavuje na mostiku a potoku prileje koncentrovany zvieraci fekal: Na! Vdaka tomu potok nikdy nezamrzne a z jeho magicky hnedych vod sa mozeme tesit po cely rok. K Velkemu Borovemu patri i osada Raztoka a najmensi, raztociansky potocik. V Raztoke zije sedem ludi, myslim, ze okrem jedneho vsetci nad sestdesiat rokov. Nemaju cintorin a smetisko j e pridaleko. K JRD nastastie daleko nie je. V3S-ka sa k potociku nedostane, vyskriabe sa na svah a splasky stecu same. Je to vkusne, nenapadne a netreba ani pripinat hadicu. Borovianske splasky sa teda stretnu s razto-cianskymi, priberu hutianske smeti a t ak utvoria Kvacianku.

Nedavno sme sa tuto rovnovahu pokusili narusit a situaciu oznamili Slovenskej agenture zivotneho prostredia v Liptov-skom Mikulasi (spravca rezervacie). Agentura sa mozno ro zhybe a JRD mozno dostane mastnu pokutu, riaditela mozno trafi slak.

Teraz si dovolim niekolko poznamok.

• JRD oslavilo v marci styridsat rokov existencie. Namiesto sudu splaskov dostal kazdy jeho clen par deci lavorovice v pamatnej flaske.
• Vo Velkom Borovom okrem miestnych najdeme i dost majitelov drevenic z celej byvalej CSFR a hlavne z Bratislavy.
• Zijem v jednom z drevenych mlynov na Oblazoch v Kvacianskej doline uz jeden a pol roka.
• Predo mnou tu po devat mesiacov zili tri pary mladych ludi.

Neviem, ako dlho sa JRD takto zbavuje svojho odpadu, minimalne su to vsak roky a mozno desatrocia. To, ze si prav-d epodobne nikto z byvalych mlynarov - ochranarov nevsimol cas od casu sa meniacu farbu a zapach rieky, co preteka ledva d esat metrov od mlyna, alebo s tym nic nespravil (a nepocul som, ze by s tym ktokolvek nieco spravil) je prekvapive a zahanbujuce.

Od zaciatku pobytu som si vsimal smradlavu rieku aj onu V3S-ku v cinnosti. Po niekolkych chabych pokusoch, ked som zopar "ludom od fachu" podstrkoval flase s borovianskou v odou na chemicky rozbor a odpovede som sa nikdy nedockal, ma to akosi prestalo bavit: tiez som bol pokrytec a ignorant. Konkretny cin spravil az Lubo, moj zimny kolega, ked svojim typickym sposobom - pokojne a bez reci - spravil zopar fotiek a spolu so vzorkami vody ich odniesol do Agentu ry. Urobil to pri oficialnom odchode z mlyna a ukonceni zimnej sluzby, paradoxne mu teda na tomto probleme zalezat uz skutocne nem uselo.

Ked som sa pytal na aktivity JRD jedneho z chatarov, potvrdil mi, splasky naozaj vylievaju uz dlhe roky, vsetci o tom samozrejme vedia. Nikto si vsak nechce znepriatelit miestnych, sme predsa ludia.

Dnes je stvrtok, siesteho aprila. Vonku neustale prsi. Verte ci nie, uz styri dni som ziadnych ludi nevidel.

Verte ci nie, vadi mi to menej ako smradlave hnede riavy, valiace sa i teraz korytom Kvacianky.

Citit ich az v mlyne.

Tomas Forro