Informacie bratislavskych ochranarov Mestska organizacia Slovenskeho zvazu ochrancov prirody a krajiny, Godrova 3/b, 811 06 Bratislava 1, tel./fax: 07/5441 3968, 5441 3291 http://www.fns.uniba.sk/zp/mvszopk , e-mail: mvszopk@internet.sk ------------------------------------------ Ochranari golfuju - Vypni telku, zapni seba - Skolenie kompostmajstrov - Dobre utajeni poslanci - Nam SNP alebo komu? - Pozdrav z Francuzska EKO-Bratislavsky-FILM Mili priatelia, dnes vas pozyvame nielen do dnesneho vydania ii, ale aj na EKO-Bratislavsky-FILM, ktory sa uskutocni od 27. 3. do 1. 4. 2000 v Ceskom centre. Budete mat moznost uvidiet nevsedne kusky! Filmy prirodopisne, filmy ekologicke, filmy vedecke, filmy o ludoch a mnozstvo dalsich atrakcii, napr. blok dok umentarnych filmov VSMU. Medzi najpozoruhodnejsie filmy na tohtorocnom Ekofilme patria podla nasho skromneho usudku aj nasledujuce styri, ktore tvoria akusi reprezentativnu vzorku zo styroch hlavn ych tematickych okruhov, ktorymi su: Miesto, Problem, Zvierata a Ludia. Tajga, les mrazu a ohna ; velmi cisty, obrazovo nadherny prirodopisny dokument bez pritomnosti ineho pro blemu ako problemu prezitia v extrem-nych podmienkach. Kruta zima pre-chadza do o nic menej kruteho leta: no niektorym zivocichom vytvara podmienky na prezitie prave nicivy poziar. Genius loci; ako vzdy, takmer objektivny dokument Tom asa Skrdlanta o niceni historickych architektonickych skvostov, ktore je porovnavane s nicenim krajiny, v ktorej su tymito skvostami chranene druhy rastlin a zvierat. Film vyuziva a rchivne stare filmy, ktore toto nicenie prezentovali ako poziti vne a ktore zaroven ukazovali zvlastnu zvratenost: robenie sup isu vzacnych veci, ktore sa v oblasti nachadzali. Tieto supisy dali urobit ti isti, co vydali rozhodnutie o jej "inom vy uziti". Zakon prirody; otec bocian nenapadne krmi mlada, ktore matka odsudila na smrt z dovodov nedostatku potravy a vyh odila z hniezda. Srdcervuci dokument utociaci na nase emocie potvrdzuje, ze vsetko, k comu sa clovek vyvinul, je v prirode potencialne obsiahnute. Soukromy cestopis Libora Vojkuvky ; ani nie tak fascinu-juci dokument ako o fascinujucom a zvlastnom cloveku - m aliarovi a cestovatelovi Liborovi Vojkuvkovi. Libor sa hrabe v zemi a hlada kamene. Libor skuma rastliny. Libor ochutnava jedlo kamarata sefkuchara. Libor sa zavrie do malej komorky a maluje. Libor nahlas rozmysla. Vzdelany intelektual a sucasne naivne a zvedave dieta, no obaja vedia, ze svet je Z ahada. Tesime sa na vasu ucast a dufame, ze sa z nej budete tesit aj vy. Rodicia, v sobotu doobeda mozete vziat svoje deti na jedine specialne premietanie pre rodicov s detmi. Vstup zda rma. Pridte, vstupte a neolutujete!!! CELY svet sa odohra pred vasimi ocami za NECELY tyzden! Alebo n aopak? REDAKCIA Zomlelo sa na mlyne II, cast piata Pise Lubo: Februarove pocasie nam pripravilo odmak, co sme nasledne pocitili na zdvihnutej hladine riecky pretekajucej popred mlyn. Nezostalo nic ine ako priskrtit pritok, lebo rychlo rotujuce k oleso zacalo podvihovat mlynicu aj s gatrom. Uf. Uz je to v poriadku. Kedze je ten odmak, obcas aj prsi. Turistov tu vidiet (nevidiet) este menej ako v januari. Na vikend sem prikvitlo zopar ludi. Borisove spoluziacky. Dve dokonca z Rumunska. Hned som dostal malu lekciu z anglickeho jazyka. Stairs = schody (prave som vyrabal pr istup k pramenu). Samozrejme sa im tu pacilo, najma "baging" (tesco-sackovanie na snehu). A uz su aj prec. Dalsi vikend ako zvycajne o polnoci sa tu vyskytla uderka z Presova. Zistil som to az rano. Po kratkej konzultacii som bol oboznameny s Borisovym prichodom. Len co sa zobudila druha cast uderky, ihned sa pustili do prace. Opakovane sa snazili sfunkcnit Bor isov zazrak, no jeho nikde. Samozrejme opat meskal, co Pr esovcata dost znepokojovalo. Takze sme si zajedli kolace a konzultovali sme neuspokojive vysledky "prace" alternatora. Medzitym sa objavil Boris a ganil hned na zazrak, co sme stihli vyrobit pri hati. Jeho optimizmus klesol, len co sa dozvedel o chybnej suciastke alternatora: "Takze svetelnu sou musime odvolat". Dufam, ze to v okolitych vieskach p ochopia. Mozno raz (dufam, ze velmi skoro) pochopia aj to, ze moc ka nepatri do potoka. Lubo zahradnikom alebo ako sa chodi v zime s hrabla-mi do lesa. (medzititulok je od Tomasa) Kedze jar je este stale na zasluzenej dovolenke a dreva nie je nikdy dost, rozhodol som sa jedneho dna nejake najst. Na moje velke prekvapenie bolo zopar sucharov hned povyse mlyna. V navale radosti z kuriva netrvalo dlho a vystrojeny, vyzbrojeny potrebnym naradim poberam sa nazad. Samozre jme, ako vzdy, mlyn som starostlivo pozamykal. Ej, veru, praca mi sla od ruky. Stromy padali pekne jeden za druhym. Po chvili a viacnasobnom presuvani pohlad mi narazil na vak. Cely som zmeravel. Zalial ma studeny pot. Z hlbin mysle zaznel mohutny vykrik: "Kluce!" Ako sa vravi: jedna noha tam, druha spat a uz pobehujem po svahu. Hromzim, nadavam, zariekam. Kluce su v tahu, co v tahu, v snehu! Ale kde? Veru, hned a zaraz bolo po nalade. Po klucoch tiez. Patranie som zapocal ihned, no bezvysledne. Nepomohlo ani prehrabavanie sa centimeter po centimetri, po dvojnozky, po stvornozky, ocami ani rukami. Po klucoch ani stopy. Ved aj, ked som to tam rozryl sta stado diviakov. Po chvili, cely mokry, spoteny a nasrdeny sam na seba bezim ku mlynu s jedinou myslienkou. Posledna sanca. Posledna nadej! Bude sice vyzerat cudne, ale zachranit od tej pohromy ma moze snad uz len jedina vec: "Hrable," blyslo mi makov icou. A tak sa vybral jeden sialenec do lesa s hrablami. Bol to iste zaujimavy pohlad: vidiet ma v zime, v snehu temer po kolena, ako bezim do lesa s tym nastrojom. ("Urcite to je pripad pre isteho pracovnika v zdravotnictve," pomyslel by si niekto.) Po prichode na inkriminovane miesto a prehrabani niekolkych metrov stvorcovych som psychicky vycerpany s nalo-menou vierou v nalez malych kovovych predmetov inak naz yvanych aj kluce, zlomeny a s obrovskym balvanom na srdci sa zmierujem s tym, ze su fuc. "Toto tak lahko vrchnosti nev ysvetlim" pomyslim si. Sneh je uz rozhrabany, listy spod neho vytrcaju. Co vytrcaju! Sneh kde-tu vykuka spod listov. V duchu zmiereny este zo zotrvacnosti hrabem po listoch. Hrab, hrab, hrab. Vrstva po vrstve odleti sta by ich vietor uchytil a popadaju na okolite hrabanisko. A zrazu, co nevidim? Kamen zo srdca pada, v hlave sa v yjasnieva, v ociach iskry prebehuju. Su tam! Mam ich! Konecne! Zdviham ich a tazkam tie kovove predmety s nevyslovnou spokojnostou a ulavou v ruke. Stastny, vesely, usmiaty zostupujem dolu. V jednej ruke kluce, v druhej - hadajte co? Pise Tomas: Kedze si uz Lubos vyskusal hrabanie, na jar s radostou p oryluje a pohrabe aj mlynsku zahradk u. Este i v marci zima tvrdohlavo odporuje a v prvy tyzden nam nasypala dalsich niekolko desiatok centimetrov snehu. Teplomera z minusovych hodnot ani nehne. Stvrteho marca sa zastavime na Borovom, kde sa prave zakopava basa (koniec fasia ngov). Nemenovany patriot sem pozval folklorny subor, ktory teraz chodi po dedine a ignorujuc zdravotne dispozicie obcanov vyzyva vsetkych k tancu a vseobecnym orgiam. Vecer sa kona veselica, posledna pred postom, v tom case vsak uz na mlyne varime fazulku, na pripecku odfukuje nas novy kocurik. O nom mozno nabuduce, ak dovtedy nezmizne. Tomas a Lubos z mlyna ---------------------------------------------------- B O L O ---------------------------------------------------- Obcianske organizacie nesuhlasia s projektom golfoveho ihriska na Taloch Tlacova sprava, Tale 15. 3. 2000 Zastupcovia 22 obcianskych organizacii dnes protesto vali proti vystavbe golfoveho ihriska v ochrannom pasme NP Nizke Tatry. Lokalita sa nachadza v chranenej vodohospodarskej oblasti, v ochrannom pasme vodneho zdroja a v blizkosti Bystrianskej jaskyne, kde sa liecia astmaticke deti. Projekt golf oveho ihriska predpoklada aplikaciu vyse 6 tisic kg chemikalii rocne, co sa podla protestujucich skor ci neskor prejavi v ko ntaminacii vod s dalekosiahlymi dosledkami. Hoci projekt nema uzemne rozhodnutie ani stavebne povolenie, investor projektu Zeleziarne Podbrezova pokracuje v rozsiahlom vyrube stromov. Vyse 50 dobrovolnikov preto n apriek pocetnej ochranke Zeleziarni obsadilo skladku vyrub anych stromov a tym docasne prerusilo prace lesnych robotn ikov. Obcianske organizacie vyjadrili mimoriadne prekvapenie nad suhlasnym stanoviskom Ministerstva zivotneho prostredia SR s projektom golfoveho ihriska a protestuju proti nekomp etentnemu a zmanipulovanemu procesu posudzovania jeho vply-vov na zivotne prostredie. Stanovisko Ministerstva zivotneho prostredia naviac ignoruje volu miestnych obyvatelov. Podla obcianskych organizacii minister L. Miklos nezvlada svoju funkciu, podlieha skupinovym zaujmom a nevyuziva zakonne nastroje na ucinnu ochran u zivotneho prostredia. Obcianske organizacie budu pozorne sledovat tento pripad a budu ziadat ministra L. Miklosa o prehodnotenie stanoviska Ministerstva zivotneho prostredia SR. Juraj Lukac a 22 zucastnenych organizacii ---------------------------------------------------- B U D E ---------------------------------------------------- Tvar mesta O tom, ako by malo nase mesto vyzerat, ci bude Bratislava mestom pamiatok alebo mrakodrapov, budu v pondelok 20. marca v divadle Astorka - Korzo !90 diskutovat predstavitelia magistratu, Stareho Mesta, architekti, ochranari, umelci a obyvatelia Bratislavy. Volne zdruzenie bratislavskych ochr anarskych a obcianskych organizacii vas pozyva na tuto disk usiu, ktora zacne o 19. hod. Katarina Simoncicova Jarne vikendovky KOZA 24.-26.3. - Klucove. Vykopavanie stromcekov, stepenie a sadenie, zasivanie stanov a priprava na tabory. Veduci je Vlado Me rtan. 8.-9.4. - Krasin. Narocne vynasanie kriakov v dynamic-kom te rene. Sefuje Anino Belan. 28.4.-1.5. - Vlarka. Kopanie liahnisk, spi sa pod stanmi. Predlzena na tri dni! Vedie Dano Stankovic. 27.-28.5. - Grun. Kopanie liahniska, mozno aj vymaluj eme. Lakadlo: jahody a veduca - Hanka Lichardova-Baloghova. 23.-25.6. - Zahradska. Podjavorinska romantika pod stanmi. Treba sa prihlasit vopred, aby bolo dost stanov i prace. Vedie Riso Balogh. Ubytovanie, strava i praca su pre aktivnych ucastnikov up lne bezplatne. Ako sa na akciu dostanete a co si treba vziat so sebou, sa dozviete od veducich, ak sa im prihlasite. Mozete aj hned: Vlado Mertan, Katka Devanova, sprava CHKO Biele Karpaty, Trencianska 31, 911 41 Nemsova-Klucove, tel.: 0831/598 387. Riso Balogh, Pri Bielom krizi 22, 831 02 Bratislava, p: 07/60291 411, d: 4425 9279, balogh@elf.stuba.sk Anino Belan, Hranicna 7, 821 05 Bratislava, belan@rex. svf.stuba.sk. Dano Stankovic, Dominova cesta 16/F, 921 01 Banka, dejan@post.sk. http://www.elf.stuba.sk/~balogh/koza Richard Balogh ---------------------------------------------------- FAKTY A UVAHY ---------------------------------------------------- Vypni telku, zapni seba Mami, mami, aj ja chcem byt takym nindzom ako ujo v te lke! Televizor. Mala zazracna skrinka, plna pohyblivych obrazkov. Viete, kolkokrat za den poviete svojmu potomkovi, aby Vas teraz nerusil a radsej si zapol rozpravku? Vychovne pro striedky opatrovatelky "telky" su vsak az alarmujuce. Dieta si vplyv zobrazovaneho nasilia nielen neuvedomuje a nevie sa mu teda ani branit, ale prave naopak, silne emotivne sceny ho fa scinuju. Pribuda vsak rodicov, dospelych a aj odbornikov na vychovu, ktori si problemy suvisiace s touto carovnou skrinkou uv edomuju. Aj preto organizator kampane "Vypni telku, zapni seba", obcianske zdruzenie Kruh, veri, ze nim ponuknute akt ivity (napr. zbieranie odpovedi do ankety, ci rozdavanie info rmac nych letakov) najdu v sirokej verejnosti aktivny ohlas. Kampan ma tri ciele: upozornit sirsiu verejnost rodicov na masivne negativne vplyvy nadmerneho sledovania TV detmi a tym aj zvysit vnimavost rodicovskej i odbornej verejnosti k tejto problematike, dobrovolne obmedzit na dobu jedneho tyzdna sledovanie TV zo strany deti a formou pestrych volnoc asovych aktivit ponuknut priestor pre prijemny zazitok ako a lternativu k casu pasivne stravenemu pred obrazovkou (pre z azitok zmeny). Po jej uspesnom uskutocneni vzniknu viacere moznosti, ako zmiernovat negativny trend vplyvu televizie na deti. Dalsie aktivity realizovane v blizkej buducnosti pritom mozu zosilnit vplyv verejnosti na programove zlozenie telev izie, zvysit pozornost venovana ochrane deti pred mediami a postupne sa tiez zvysovat uvedomenie rodico vskej verejnosti k tejto problematike. Ak sa ani Vam nepozdava, ako sa Vas potomok prehana po byte ako ten alebo onen hrdina z televizie a aj Vy chcete pr ispiet k hladaniu riesenia, mate moznost na kampani spolupr acovat. Vsetky informacie Vam ochotne poskytne obcianske zdruzenie Kruh, Dolna ruzova 22, 969 01 Banska Stiavnica, tel.: 0859/6920 204, mail: kruh @spark.sk. Jana Macaiova, Changenet Spolocnost priatelov Zeme zahajila kompostovaciu kampan Tlacovou besedou 7. 3. v Bratislave odstartovala Spolocnost priatelov Zeme (SPZ) svoju novu kampan, zameranu na propagaciu vyhod domaceho kompostovania. Poobede sa "kampan" na bratislavskom namesti SNP prezentovala vere jnosti, ktorej clenovia SPZ rozdavali rozne informacne materialy o kompostovani a stavbe samotnych kompostovisk. Podla vyjadrenia koordinatora celej kampane, Branislava Mona, jej cielom je informovat siroku verejnost o vyhodach domaceho kompostovania, prostrednictvom seminarov vyskolit "kompostmajstrov", vybudovat verejne kompostoviska a in iciovat zmenu legislativy, hlavne Slovenskej technickej normy zo 70. rokov, ktora povoluje len jeden sposob kompostovania. Pritom dnes je uz overenych dalsich pat az sest ovela rychlejsich a ucinnejsich technik kompostovania. Organizatori kampane ponukaju vsetkym zaujemcom, aj mestskym a obecnym zastupitelstvam, svoje poradenske sluzby vratane spominanych skoleni "kompostmajstrov". Obyvatelia Kosic si tiez mozu bezplatne objednat kompostovisko, ktore im aktivisti SPZ pridu aj nainstalovat. Nevyhnutnu financnu pomoc na realizaciu tychto aktivit poskytlo velvyslanectvo H olandskeho kralovstva. V zahranici je kompostovanie preferovanym sposob zhodnocovania a minimalizacie odpadov. U nas, hlavne v mestach, stale nie su vytvorene vhodne podmienky na zber bioodpadu, aj ked tento tvori 30 - 40% obsahu kontajnerov. Na kazdej tone odpadu, jej vyvezeni a skladkovani by sa takto dalo usetrit az 700 korun. Kontakt: SPZ, Alejova 4, 040 01 Kosice, tel.: 095/6446107, mail: spz@changenet.sk. Jana Macaiova, ChangeNet Mrtve duse, alebo Mate kontakt na svojho poslanca? Je len chvila po volbach, no vyzera to tak, ze poniektori poslanci miestnych zastupitelstiev si zrazu spomenuli na svoju oblubenu hru z detstva - schovavacku a je im jedno, ze ich postavenie sa na takuto hru akosi nehodi. V tejto hre ide zrejme predovsetkym o radost dotycneho poslanca (Juj, ako dobre som schovany!) a nevola volica, ktory je z pochopitelnych dovodov nastvany, este aj budi nevolu. No tymto poslancom ani nejde o to, aby ich niekto hladal a nasiel, ide im skor o to, aby sa na nich postupne zabudlo a zatial, co my uz davno budeme robit ine veci, oni este stale budu trcat v svojom ukryte. Lenze v akom! Zaplatenom z nasich dani! Ako je napriklad mozne, ze k adresam, alebo kontaktom na istych poslancov nie je prist up, ci dokonca sami tento kontakt (na obycajnu komunikaciu s volicmi) odmietaju poskytnut? MV SZOPK sa obratilo na odborn ikov - pravnikov a tu je odpoved: "Nikde v zakone sa neuklada poslancom povinnost zvere jnovat svoju adresu. Ale na druhej strane to zakon ani nikde nevylucuje. Podla zakona o obecnom zriadeni je poslanec povinny na poziadanie informovat volicov o svojej cinnosti a o cinnosti obecneho zastupitelstva. Takuto povinnost nemaju napr. poslanci NR SR!!! To je vyznamny rozdiel medzi obecnymi zastupitelstvami a NR SR. To samozrejme este nic neznamena, ale hovori to o tom, ze poslanec musi byt nejako zastihnutelny, ze musi existovat moznost, ako ho mozno poziadat o tu i nformaciu. Jedna moznost je samozrejme adresovat mu to na obecne zastupitelstvo - teda na obecny urad a cakat, kedy sa mily pan poslanec vyjadri. Avsak - poslanec vykonava svoju funkciu popri svojom riadnom zamestnani (v zasade). To znamena, ze najmenej 8,5 hodiny denne je niekde inde ako na obecnom urade. Na obe cnom urade je v zasade v case zasadania obecneho zastupitelstva. Podla zakona toto zasada najmenej raz za dva mesiace. Cize - pan poslanec sa vlastne nemusi ukazat na obecnom ur ade aj cele dva mesiace (pripadne aj viac, ak nejake to zasadanie vynecha - podla zakona moze vynechat bez postihu az dve zasadania, to mame teda vlastne az takmer 6 mesiacov, kedy sa neukaze na urade). Tak vlastne nemoze splnit svoju ulohu, ktoru mu uklada zakon. Kedze vsak zakon o obecnom zriadeni hovori jednoznacne, ze poslanec je povinny informovat volicov, teda nie "obecne zastupitelstvo" alebo "poslanci", ale konkretny poslanec, na ktoreho sa obratil volic, treba aj nejako zabezpecit splnenie takejto ulohy. V zakone o volbach do organov samospravy (346/1990) sa uvadza nasledovne: "miestna volebna komisia uverejni sposobom v mieste obvyklym najneskor 35 dni predo dnom volieb zoznam zaregistrovanych kandidatov. V zozname sa uvedie meno a priezvisko, vek, povolanie,... trvaly pobyt kandidata, ... Ak sa poslanec chcel stat poslancom, musel byt na kand idatskej listine, a teda jeho meno, adresa a ine inicialy museli byt vyvesene v obci na uradnej tabuli viac ako 30 dni tak, aby to mohli vidiet vsetci obyvatelia obce. To znamena, ze jeho adr esa v tom case nebola ani nemohla byt utajena. Dalej, poslanec je v zmysle trestneho zakona povazovany za verejneho cinitela. Tuto definiciu mozno pouzit aj v nasom pripade. To znamena, ze v zmysle trestneho zakona je viac chraneny, ale takisto musi ratat s tym, ze jeho sukromie je mensie. Ked si to zhrnieme, tak nam vyjde, ze musi existovat moznost, ako bude konkretny poslanec komunikovat so svojimi volicmi, pretoze musi zodpovedat na ich pripadne otazky ohladom svojej cinnosti. Jeho adresa nebola utajena pred volbami (ked bol este len kandidatom !!!, teda este ani neb ol verejnym cinitelom), naopak, bola vyvesena na verejne pristu pnom mieste viac ako mesiac, kde si ju mohol pozriet hocikto. Ako verejny cinitel musi ratat s tym, ze cast jeho sukromia (ako napr. adresa) sa stane verejne znamou a pristupnou." Eva Kovacechova Namestie SNP V predchadzajucich cislach iiciek sme vas informovali o planovanom zamere revitalizacie Namestia SNP v Bratislave. V tychto dnoch sme zaslali p. Milanovi Vajdovi, hovorcovi starostu MC Stare Mesto, stanovisko Volneho zdruzenia brat islavskych ochranarskych a obcianskych organizacii k tomuto projektu (pre ozivenie - Volne zdruzenie predstavuje mim ovladne organizacie s environmentalnym a obcianskym zamer anim, ktore chcu konat na uzemi Bratislavy). Prinasame vam toto stanovisko v plnom zneni. Pripomienky VZBOOO k aktualnej verzii projektu "Revitalizacia Namestia SNP". Nase pripomienky sme sa rozhodli rozdelit do dvoch casti - na "principialne" a na "konkretne", ktore su smerovane k pred-lozenemu projektu v pripade, ak po vecnom zdovodneni neb udu zohladnene pripomienky "principialne". Principialne pripomienky: Bratislava i mestska cast Stare Mesto zapasi s mnozstvom narocnych a casto elementarnych problemov. Sme toho nazoru, ze kapacity (financne i personalne), ktore si priprava tohto projektu vyzaduje, by bolo ucelnejsie prednostne vynalozit na riesenie este akutnejsich problemov, nez je Namestie SNP (z elen, verejna a cyklisticka doprava, sluzby, socialna starostl ivost, atd.). Preto tento projekt v sucasnosti nepovazujeme za najvyssiu prioritu. Nemozeme suhlasit s dalsou likvidaciou vzrastlych str omov, ktore nie su presaditelne, alebo po spileni nahraditelne adekvatne starymi stromami. Na uzemi MC Stare Mesto i celeho mesta v poslednych rokoch nadalej mizne zelen (na jma starsie stromy) a pokracovanie v tomto trende je z nasho pohladu nemyslitelne. Projekt Revitalizacia Namestia SNP by si vyziadal likvidaciu prave takychto stromov, ktorych je v centralnej casti mesta zalostne malo. Sme kategoricky proti akemukolvek okliestovaniu zelene na Namesti SNP (a prilahlych miestach, ktore budu projektom dotknute). Prave naopak, skludneniu a sprijemneniu namestia by prispelo dalsie rozsirenie zelene (ci uz vzrastlej, alebo ni zkej). Jedna z jej nenahraditelnych funkcii je vytvaranie akychsi pluc, ktore najma v letnych mesiacoch dokazu namestie "ochladit", a to nielen vytvorenim prijemneho tiena. Boli by sme radi, ak by ste tento nas postoj nechapali ako snahu "zalesnit namestie", ako to bolo nespravne pochopene na stretnuti s verejnostou v Zichyho palaci 15. februara 2000. Zelene je hlavne v centralnej casti mesta na pocet obyvatelov neumerne malo. Dovolime si preto pripomenut aspon niektore jej nez astupitelne funkcie: - funkcia zdravotne hygienicka (pohlcovanie CO2, zachytavanie prachovych castic, znizovanie hlucnosti), - uprava mikroklimy - vyrovnavanie teplotnych rozdielov, zvysovanie vlhkosti vzduchu, - psychologicko-esteticka (clovek ako sucast prirody potrebuje ku svojej psychickej pohode okolo seba zelen). Nahradna vysadba zelene, alebo presadzanie stromovej vegetacie nepomozu ku kvalite stavu prostredia a mikroklime na Namesti SNP. Na namesti sa nachadzaju pomerne vzrastle j edince druhu Sophora japonica v dobrom stave. Tento druh sa vyznacuje dobrou toleranciou ku znecisteniu ovzdusia. Jeho mohutnost ma priestorotvorny vyznam pre cele namestie. Na namesti sa dalej nachadza Paulovnia tomentosa, drevina s velkymi listami, ktora sa z estetickeho hladiska vyznacuje peknym kvetom. Podla celkoveho dendrologickeho hodnotenia ma nizsiu prioritu skupinka rychlorastucich briez pri pamatniku, kde by bolo mozne pripustit ich vyrub. Pozadujeme, aby projekt jednoznacne obsahoval regulativ ponechania vsetkych existujucich vzrastlych stromov, ktore nie je mozne presadit. Sme za zachovanie sucasnej vyskovej hladiny budov, ktore na Namesti SNP a v jeho bezprostrednom zazemi v sucasnosti su. Smerodajna vyskova hladina by podla nasho navrhu mala byt urcena vyskou nemocnice Milosrdnych. Kedze ide o velku investiciu, ktorej naklady spolu s urokmi a neurokmi pravdepodobne prekroc ia hranicu 3 mld. Sk, nemala by sa takato, nie zivotne dolezita stavba, financovat z prostriedkov mesta. Toto nase stanovisko sa vztahuje aj na pripadne zaruky na pozicky. Sme toho nazoru, ze dopravna a parkovacia politika na uzemi Stareho Mesta by mala byt silne restriktivna. Myslime si, ze vytvorenie parkoviska s kapacitou od 600 do 800 miest by vytvorilo "nasavaci efekt" a umoznilo by este vacsi priliv automobilov do centra. Za problem parkovania povazujeme nedostatocnu vynutitelnost prava - teda nepost ihovanie vodicov, ktori parkuju na miestach na to neurcenych. Typickym prikladom je parkovanie v 500-metrovom okoli od vyustenia elektrickoveho tunela na Staromestskej ulici. Ak by sa v tomto smere postupovalo dosledne, vodici by boli nuteni (motivov ani) parkovat na zachytnom parkovisku pri zastavke "Tunel" na nabrezi Dunaja a do centra pokracovat elektrickou (jedna z astavka). K lepsej dostupnosti Stareho Mesta pre nemotoristov v buducnosti vyrazne prispeje vystavba metra. Znizenie inte nzity automobilovej dopravy a nasledne zlepsenie zivotneho prostredia je mozne dosiahnut predovsetkym obmedzovanim automobilovej dopravy a sucasnym zlepsovanim podmienok pre ine druhy dopravy (verejna, cykli sticka, pesia). Pripomienky parcialneho charakteru: K predlozenym ota zkam na diskusiu v pripade realizacie projektu navrhujeme: Zachovat elektrickovu trat na Namesti SNP. Myslime si, ze pre dostupnost centra mestskou hromadnou dopravou a taktiez kvoli odbremeneniu uzkej Obchodnej ulice je tato trat dolezita. Namestie SNP je dostatocne velky priestor na to, aby tu ned ochadzalo ku koliziam chodcov s elektrickami, ako sa to stava na Obchodnej ulici. Riziko kolizie je este mozne znizit fare bnym (pripadne inym) odlisenim elektrickovej trate. Cyklisticka doprava: Projekt SNP by bezpodmienecne mal pocitat aj s narastajucou cyklistickou dopravou a na namesti by mal byt vyhradeny koridor pre cyklistov (dolezity aj pre be zkoliznost pesej zony). V sucasnosti sa spontanne vykrystaliz oval cyklisticky tah cez Stary most - Sturovu ulicu - Nam. SNP (Spitalska). Tato trasa je do buducnosti posilnena aj planom zrusit automobilovu dopravu cez Stary most a uvolnit ho iba pre chodcov a cyklistov. Podporujeme povodny variant dlhsieho prijazdoveho tunela do podzemnych garazi uz zo Sucheho myta. Neskorsi zjazd do garaze by narusil hornu cast Namestia SNP a bol by barierou pre plynuly prechod pesej zony spod Michalskej brany na n amestie. Dodrzat princip jedno parkovacie miesto v podzemi za zr usenie jedneho oficialneho parkovacieho miesta na povrchu. Zabrani sa tak "nasavaciemu efektu" individualnej dopravy do centra mesta, ktory by vybudovanie 500 - 800 parkovacich miest sposobil. Na zaklade tohto principu navrhujeme zrusit parkovacie miesta na Sturovej ulici a vytvorit tak dostatocny a bezpecny prie stor pre vybudovanie cyklistickeho chodnika. Rozhodne je potrebne zachovat (z dovodov popisanych vyssie) vsetky stromy druhu Sofora japonska, ktore su v dob-rom stave. Pri ostatnych drevinach by sa postupovalo podla ich dendrologickeho hodnotenia. Na myslienku vybudovania bazenu v podzemi namestia SNP navrhujeme, aby bola pozornost skor smerovana k rekon-strukcii kupelov Central a plavarne Grossling. Funkcia Namestia SNP by po zrealizovani tohto projektu mala byt oddychova a mestotvorna. K pietnej ci zhromazdov acej funkcii nemame vyhraneny nazor. Lubos Kobida, hovorca VZBOOO ---------------------------------------------------- OZNAMY ---------------------------------------------------- Nova obcianska diskusna relacia v STV Institut pre verejne otazky (IVO) v spolupraci s STV pripravuje na jej obrazovke obciansku diskusnu relaciu Forum. Relacia bude vysielana nazivo kazdy tyzden v nedelu o 18.30. Prvou temou, o ktorej budu moct obcania a zastupcovia mim ovladnych organizacii diskutovat s verejnymi cinitelmi 9. 4. 2000, je rovnopravnost pred zakonom. Relacia Forum sa bude snazit poskytnut priestor MVO na prezentaciu ich prace ako aj na diskusiu o problemoch, ktorymi sa zaoberaju. Z tohto dovodu prosi IVO predstavitelov MVO o spolupracu pri jej realizacii. "Napomoct mozu tym, ze sa jej osobne zucastnia, ale aj tym, ze budu kontaktovat ludi, ktorych sa diskutovane p roblemy bezprostredne dotykaju," povedal pre ChangeNet Jozef Majchrak z Institutu pre verejne otazky. Na prvej diskusii, nazvanej "Platia zakony pre vsetkych rovnako?", budu moct zucastneni klast otazky gen. Ivorovi, dr. Roharikovi, p. Piptovi a dalsim. Takisto na dalsich diskusiach predpokladaju organizatori kvalitne obsadenie zo strany pre dstavitelov statnej spravy. Dalsimi temami budu: Mozem, alebo musim si kupit zdravie (16. 4. 2000) Nezamestnanost, pravo na prve zamestnanie (23. 4. 2000) Zakon o informaciach (30. 4. 2000) Vplyv dusevnej choroby na zivot rodiny (7. 5. 2000) Problemy byvania, dostupnost bytov (14. 5. 2000) Kto je skutocne chudobny (21. 5. 2000) Nasilie v rodine (28. 5. 2000) Ako vyjadrit obciansky protest ( 4. 6. 2000) Informacie - dieta - skola (11. 6. 2000) Stat moj kamarat? (18. 6. 2000) Ako je to liecit sa na ps ychiatrii (25. 6. 2000) Ucastnikom diskusie bude vyplateny honorar a uhradene ce stovne a ubytovacie naklady. Kontakt: Institut pre verejne otazky, Hviezdoslavovo nam. 17, 811 02 Bratislava, tel.: 5441 0744, jozef@ivo.sk. Mirec Kasiak, ChangeNet Jedlo namiesto zbrani Zoskupenie Jedlo namiesto zbrani funguje aj na Slovensku! Varime a rozdavame veganske jedlo hladnym ludom aspon raz tyzdenne, okrem Bratislavy uz aj v Kosiciach a Trnave. Vitame prace charit, nasa praca sa vsak lisi pravidlami, ktorymi nechceme iba riesit dosledky, ale hladat aj priciny. Preto up ozornujeme na zbytocnost financovania armady, snazime sa vzbudit u ludi solidaritu s biednymi, propagujeme veganstvo a upozornujeme na ekologicke problemy. Sme vsetci dobrovolnici, zoskupenie je volne, neformalne a jednym z viac ako dvesto skupin Food not bombs po celom svete. Zasady pri rozdavani * Jedlo, ktore varime, je zasadne veganske (bez zivocisnych prisad - masa, mlieka, vajec), rozdavame aj vegetarianske jedlo. * Pri ziskavani surovin preferujeme darovanie pred nakupom, hlavne potraviny pred koncom zaruky, alebo ktore opticky nevyhovuju - aby nekoncili v odpade, ale nasytili ludi. * Nepouzivame jednorazove obaly a snazime sa dodrziavat ekologicke pravidla setriace prirodu (napriklad, ako misky pouzivame uz pouzite, vymyte kelimky). * Ludia, ktori ziskavaju jedlo, pripravuju ho a rozdavaju, su dobrovolnici, pracuju zdarma vo svojom volnom case. * Meno zoskupenia a ani logo nemoze darujuci pouzit na svoju propagaciu, rovnako zoskupenie nepropaguje darcov a ani nezverejnuje ich zoznam. Vsetky dary chapeme ako nezistne, darovane na zaklade dobrej vole pomoct bliz nym. Hlavna pomoc je ziskanie jedla, alebo jeho darovanie, tiez financna podpora, rozsirovanie materialov a myslienok. Snom je, aby v priebehu roka vzniklo aspon 10 lokalnych skupin po celom Slovensku. Kazdy, kto chce pomoct, alebo rozdavat jedlo, nech sa na nas nakontaktuje, podelime sa s nim o nase skusenosti : Usiakova 2, 841 06 Bratislava, tel.: 0903 318 886 (najlepsie po 17.00), mail@jedlo.sk Navstivte: www.jedlo.sk . Laco Durkovic Fotosutaz Rada Europy organizuje medzinarodnu fotosutaz "Europa, spolocne dedicstvo". Cielom je zobrazenie roznych foriem de-dicstva - prirodne dedicstvo, turisticky a cestovny ruch, sport, film, priemyselne, hudobne, vedecke dedicstvo atd. Kazdy fotograf - amateri aj profici - moze poslat max. 3 fotky. Uzavierka: koniec maja 2000. 1.cena - 15.000 FRF, 2. cena - 10.000 FRF, 3. cena - 5.000 a 4. cena - 1000 FRF. Viac sa dozviete na http://culture.coe.fr/patrimonium alebo od kontaktnej osoby v SR Ing. Zuzany Jurickovej, MZP SR - odbor ochrany prirody a krajiny, jurickova.zuzana@flora. lifeenv.gov.sk . Juro Mesik Pohladnica z Francuzska Dostali sme pekny pozdrav od Anouk, nasej kamaratky z Francuzska (ktora aj s Emmanuelom stravila predvlani 8 mesiacov na mlyne v Kvacianskej doline ako zimna strazna sluzba). Okrem ineho pise (text neupravujeme): "Minuly tyzden som sa prechadzala v lese a zrazu som bola kedysi v Horskom parku, ked bola brigada a sme zberali ce snak medveda na chlebicky... Tak silno to vonalo a vsade tie zelene listy. Vyborny salat som si spravila potom s tym aj s pupavami...! No tu zacinal jar, snezienky su von a dnes som videla prve prvosienky. Predsa je este vela snehu na horach, ako vidis na pohladnice. Pred dvoma tyzdnami sme vyuzili cerstvy vzduch a bezkovanie v krasnych krajinach, s priatelmi, s bratom a sestrou (ktora prisla priamo z Anglicka, lebo uz nemohla vydrzit bez snehu!). Co sa hovorilo na Slovensku, ked nacionalisti vstupili do vlady v Rakusku? Tu boli celkom silne demonstr acie na uliciach. Myslim si, ze je to strasne, co sa tam deje, ale mozno budeme aj my pozornejsi... Neviem, ci rozumies, co znamena pohladnica, ale je to specialna pre SZOPK! V nasej oblasti sa triedi odpadkov: modry koz na vsetko, co sa da recyklovat (papiery, umele-hmotne vyrobky...) a sivy koz na ostatne. V nasej dedine su obyvatelia velmi poslusni a disciplinovani a preto sme sa stali pred mesi acom village eco-citoyen!" (ekologicka dedina - prekl. red.). Anouk Jeannon Rue des Rochets, 39570 Saint Laurent la Roche, France Text na pohladnici: Bac bleu, bac gris, ici tout le monde trie. = Nadoba modra, nadoba siva, tuto kazdy triedi. C!est beau comme !a, le Jura! = Jura je takto krasna! Blahozelanie Hanka Lichardova a Richard Balogh budu mat svadbu 21. marca v Kostole najsv. srdca Jezisovho (Kastielska ul., Brat islava - Prievoz) o 16.30 hod. Rozhodli sa, ze zvysok zivota chcu prezit spolu. Drzte im palce! My budeme. Podakovanie za financne prispevky na nas casopis, drevenice, luky, reziu a kupu domceka na Godrovej pa tri: E. Backovej a V. Ciparovej (z Bratislavy), J. Zacharovej (Zvolen), V. Szantovi (Zajezova). Tehlicky na zaplatenie domceka na Godrovej si predplatili: Ziaranovci (Bratislava). INFORMATORIUM 20.3. - Tvar mesta, beseda v ramci cyklu Bratislava nahlas!, divadlo Astorka, 19. hod. 24.-26.3. - Klucove. Vikendovka KOZA. 27.3.-1.4. - EKO-Bratislavsky-FILM, Ceske centrum, Nam. SNP 12 - pozri program. 28.3. - Prednaska Jana Kellera - Rizika globalizacie, Ceske centrum, Nam. SNP 12, o 20. h od. 8.-9.4. - Krasin. Vikendovka KOZA. ---------------------------------------------------- Z d r o j: Nazov casopisu: Informacie bratislavskych ochranarov Vydavatel: MV SZOPK Bratislava Rok : 2000 , Cislo : 3 - marec