Informacie bratislavskych ochranarov Mestska organizacia Slovenskeho zvazu ochrancov prirody a krajiny, Godrova 3/b, 811 06 Bratislava 1, tel./fax: 07/5441 3968, 5441 3291 http://www.fns.uniba.sk/zp/mvszopk , e-mail: mvszopk@internet.sk ------------------------------------------ Des na sude - Zabky oslavuju - Lokalita duba balkanskeho v ohrozeni - Ziarivka a ziarovka - Nam SNP - Nove ekocentrum v Prievidzi ------------------------------------------ Cena zlata Nechodte do klenotnictva. Chodte k rieke. "Boze, ten je krasny!", zvolala dievcina, ked otvorila ozdobnu krabicku, ukryvajucu zlaty prstienok s ockom. Vzd uchom zavonali horke mandle a niekde daleko putovala po rieke smrtiaca skv rna, vydavajuca tu istu vonu. Zlato bolo od nepamati spojene so smrtou. Kvoli zlatu vrazdili Spanieli povodnych obyvatelov Juznej Ameriky. N akoniec, robia to aj v sucasnosti. Povodni obyvatelia Australie a Afriky boli a su vyhanani zo svojich domovov, pretoze maju tu smolu, ze ziju v zlatonosnych oblastiach. Vyrubane pralesy, rozryta krajina, hory premenene na hrby kamena, rieky pre-menene na stoky. Toto sprevadza tazbu zlata na celom svet e. Zaciatkom devatdesiatych rokov mali nadnarodne taziarske spolocnosti snahu o zacati e tazby zlata v Cechach, blizko Vl-tavy. Tam im to nepreslo. Vltava preto (zatial) zije. Tisa nie. Ked som bol maly chlapec, babka mi casto rozpravala o tom, ako vyzera Tisa, ked jej hladinu pokryju miliardy pod eniek, zvanych Kvet Tisy, ktorych zivot trva iba niekolko minut. Mama mi rozpravala, co pocula ako dieta od starych rybarov na Puste, ze najlepsie halaszle je z vody Tisy. Pred niekolkymi rokmi som sa zucastnil exped icie v Zakarpatskej Ukrajine, kde sme mapovali pramene Tisy. Videl som, aka to bola krasna, ziva rieka, davajuca obzivu a zivot. Tuzil som splavit madarsku cast Tisy, ktora bola jednou z posle dnych zachovalych riek v strednej Europe. Nejako mi to vsak nikdy nevyslo. Neviem, ci este niekedy splavim Tisu. Nechodte do klenotnictva. Chodte k rieke. Stefan Szabo Pozn. redakcie: Dnes namiesto uvodu ponukame tento prispevok, ktory sme vybrali z e-mailovej konferencie Ekoforum. Pridavame jednu reakciu nan: "Z celeho srdca dakujem za text Stefana Szaba ku katastrofe na Tise. Prave tie (po)city, ktore ma zaliali po jeho precitani, mi vzdy znova a znova davaju energiu stale naplno bojovat za prirodu." (Luba Trub iniova) Zomlelo sa na mlyne II, cast stvrta Januar rozbehol zimnu show naozaj stylovo. Uz trinasteho, ked rano odchadzame do Zuberca, ortut sa drzi kdesi pod m inus patnast. Na Orave sme navstivili skanzen, okrem potesenia z drevenic som tam nasiel aj namety na novy mlynsky stol. V ten den, ako i pocas niekolko dalsich, svieti slnko, i ked je mrazivo. Uz o tyzden vsak pomaly padaju prve vlocky, v zlej predtuche nakupujeme tonu jedla a kopec chlebov. Onedlho sa suvisle snezenie meni na chumelicu a obcas i burku, ked z mlynske ho okna nevidiet ani kolnu. Cely dalsi tyzden takmer nevychadzame von, cesta k latrine znamena borit sa pol me trom snehu, co napadol za niekolko hodin od ranneho odhadz ovania. Lubosa zmohla chripka, naviac sa rapidne mina drevo a petrolej. Po veceroch, odrezani od sveta, ked drevenica sto ne napormi ladoveho vetriska a srnkam zamrzaju oci, mastime vnutri sachy a spriadame smele zavery o sucasnom vyvoji na Slove nsku. V Bratislave vykopali snezne metro, sneh vsak na zlost prerusil elektrinu; metro stoji. Slota nedobil Budapest tankami, ale korculiarskym komandom, od Dunaja. V ropovode zamrzla ropa, na co vlada odpovedala okupaciou Moskvy. Po siestich dnoch, v sobotu 22. januara napokon prestane na chvilu snezit a vychadza slnko. Pokusam sa prejst do Bor oveho, sneh mi siaha po pas, niekedy po prsia. V Borovianke na-predujem po centimetroch, vela nechyba a ostanem ta do jari. Cestou prekonavam popadane stromy, trojmetrove zaveje a snehove previsy. Po slabych dvoch hodinkach preliezam bie-ly mur popri borovianskej ceste a na pokraji vycerpa nia sa tackam dedinou. Purdiakovie rodina ma prebera cajom a kolacmi, dozvedam s a novinky. Autobusy chodia len obcas, do Maleho Boroveho sa vraj nedostala ani snehova freza. V okolitych d edinach, ako kazdy rok, zacinaju kolovat chyry o dvanastclen-nych vlcich svorkach (!!!?), co sa nestitia utocit na bohabojnu robo tnicku triedu. Cestu spat skusam Raztociankou, no podmienky su tu ro vnake, ak neratam obcasne preborenie ladom; vtedy uviaznem v snehu po krk a v topankach zurci potocik. Uz dopredu sa te-sim na pondelnajsiu cestu do Mikulasa, kde nam treba dokupit jedlo. Napokon som bol prekvapeny, ked bola Kvacianka o nieco schodnejsia. Mozno i vdaka dvadsatstupnovym mr azom, co spevnili sneh. Lubosova chripka nepolavila, a tak v pondelok radsej odcestoval domov. Neostavalo mi ine, ako zavolat dedincana s motorovo u pilou a vyriesit problem, ako v najblizsich tyzdnoch z nedostatku kurneho dreva nespalit sindle na novu strechu. Ku stastiu mi chyba len petrolej, ktory podobne ako dokoncenie vodnej elektrarne spocival v Bori-sovych rukach. Borisovym rukam sa, zial, napriek jeho vs eobecne znamemu zmyslu pre zodpovednost a nadludskej n amahe [sic!] v najblizsich troch tyzdnoch velmi nedarilo. Skoda. Prvy februarovy tyzden sa karta obratila a zacal padat dazd. Navstivila ma Sina z Nemecka so sestrou, jedna z ucast-nicok letneho mlynskeho tabora. Myslim, ze zimny mlyn sa im pozdaval presne do momentu, kym sa do ich poltopanok dostal prvy liter odmakovej brecky. V sobotu rano sa zrazu z kolne vynoril Cetan & Co., akcna uderka Vychodoslovenskeho apolitickeho skautingu. Podla svojho dobreho zvyku prisli v noci a nenapadne. Neskor sa tu objavili Lubo a Martina, predstavitelia Novej intelektualnej vl-ny. Dnes, v pondelok, ma uz elektrarnicka aj vdaka nim utulny domcek a pestre kabl iky. Prace prebiehali pod vedenim Borisovych ruk, ked sa im po mesiaci podarilo prist. Budme dobri a o dalsi mesiac, dva pr idu znova: mozno. Tomas z mlyna ---------------------------------------------------- B O L O ---------------------------------------------------- DES dala mesto Dubnicu na sud V januari podalo obcianske ekologicke zdruzenie ZO SZOPK DES z Dubnice nad Vahom okresnemu sudu v Trenc ine navrh na vydanie platobneho rozkazu pre mesto Dubnica nad Vahom na zaplatenie 45.587,70 Sk. Takymto sposobom sa DES rozhodla zabezpecit plnenie financnych zavazkov mesta na realizaciu programu minimalizacie a predchadzania vzniku odpadov Pre krajsiu Dubnicu (dalej program PKD). Na ciastocnom financovani programu PKD sa uznieslo mestske zastupitelstvo v Dubnici nad Vahom uz 26. 10. 1994 tym, ze prijalo prilohu c. 4 (Predchadzanie vzniku odpadov) ku vseobecne zavaznemu nariadeniu mesta c. 11 o nakladani s odpadom. Dalej sa k financovaniu programu PKD mesto zavi azalo v Dohode o dobrej spolupraci pri nakladani s odpadmi, ktora bola podpisana 18. 9. 1995 vtedajsim primatorom mesta p. Jurajom Cervinkom. V obidvoch vyssie uvedenych dokumentoch sa mesto zaviazalo poskytnut DE S na realizaciu pro gramu PKD 10% zo zakladneho poplatku za ulozenie odpadov na skladku, ktory je prijmom mesta. Program PKD je aj suca stou aktualne platneho Programu odpadoveho hospodarstva mesta, ktory je pre mesto zavaznym koncepcnym materialom. Vzhladom k tomu, ze mesto Dubnica nad Vahom niekolko rokov (da sa povedat, od prijatia spomenutych dokumentov), ani za posobenia minuleho primatora, ani za posobenia suca sneho primatora Ing. Stefana Stefanca, neplni zavazky, ku ktorym sa zaviazalo a nereagovalo dostatocne ani na niekolkon asobne pisomne upozornenia zo strany DES, rozhodla sa DES vymahat financne prostriedky, ucelovo viazane na program PKD, sudnou cestou. Navrh na platobny rozkaz na 45.587,70 Sk sa tyka len obdobia za 4. stvrtrok 1996. Celkovy dlh mesta Dubnica nad V ahom na program PKD je v sucasnosti viac ako 300.000 Sk. Na zastupovanie pri pravnych ukonoch v tomto sudnom spore sp lnomocnila DES advokatsku kancelariu JUDr. Jana Hrubalu z Banskej Bystrice. Marek Kurinec Miniopterus v roku 1999 Clenovia ZO SZOPK Miniopterus v Bratislave - B. Bogar, J. Kollerova, B. Lehotska, R. Lehotsky, J. Lysy, M. Regec a J. Taliga v roku 1999 uskutocnili spolu 33 terennych akcii. Tradicnou aktivitou zakladnej organizacie je akcia "Pomoc ropucham pri jarnych migraciach" na Zeleznej studienke. Aj tento rok sa jej zucastnilo mnozstvo deti, mladeze, ale i dosp elych. Podarilo sa postavit viac ako kilometer foliovych zabran a preniest vyse 8 500 ziab. Akcia trvala od 20. 3. (stavba z abran) do 3. 4. 1999. Dalsou aktivitou bolo zimne scitanie netopierov, ktore zr ealizovali v orografickych celkoch Male Karpaty, Burda a Nitrianska pahorkatina. V orografickych celkoch Tribec a Vtacnik ukoncili v zimnom obdobi, v spolupraci so Spravou CHKO Ponitrie a Oblastnou skupinou Tribec Slovenskej speleologi ckej spolocnosti, zakladny faunisticky vyskum rozsirenia net opierov v tejto oblasti. V spolupraci so Spravou slovenskych jaskyn nadalej pokracuju aj v pravidelnom zimnom scitani netopi erov v jaskyni Driny. V spolupraci so ZO SZOPK c. 10 a studentmi odboru Env ironmentalistika PriF UK uskutocnili v letnom obdobi vyskum podkrovnych priestorov sakralnych stavieb na vybranom uzemi Podunajskej niziny. Spolu skontrolovali vyse 130 objektov v orografickych celkoch Podunajska rovina, Trnavska, Nitrianska, Zitavska a Hronska pahork atina. V jesennom obdobi zabezpecovali, v spolupraci s organiz aciou Sloboda zvierat a ZOO Bratislava, na telefonicke ziadosti, odchyt "zatulanych" netopierov na viacery ch miestach Bratislavy. Medzi netopiermi prevazovali druhy Nyctalus noctula a Vespertilio murinus. Aktivne sa zucastnili 16. - 19. 11. 1999 v Demanovskej d oline na 2. vedeckej konferencii pri prilezitosti 30. vyrocia zal ozenia Spravy slovenskych jaskyn a 70. vyrocia objavenia ja skyne Driny "Vyskum, ochrana a vyuzivanie jaskyn" a 19. -20. 11. 1999 vo Zvolene na 4. celostatnej odbornej konferencii "Vyskum a ochrana cicavcov na Slovensku". Fotografiami pr ispeli na sprievodnu vystavu k Odbornemu seminaru s medzinarodnou ucastou "Fauna jaskyn", ktory sa konal 20. -21. 10. 1999 vo Vychodoslovenskom muzeu v Kosiciach. V ystava bola neskor presunuta do Slovenskeho muzea ochrany prirody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikulasi. Svoje vysledky publikovali vo viacerych zbornikoch a casopisoch. Vypomahali na niekolkych podujatiach zameranych na environmentalnu vychovu urcenych pre deti a mladez. V roku 2000 planuju clenovia ZO SZOPK Miniopterus skontrolovat tradicne zimoviska v pohoriach Male Karpaty a Burda a pokracovat v letnom monitoringu netopierov v pod-krovnych priestoroch na uzemi Podunajskej niziny. Pripravuju sa aj na jubilejny, uz 15. rocnik akcie "Pomoc ropucham pri jarnych migraciach" na Zeleznej studienke v Bratislave. Blanka & Roman Lehotski ---------------------------------------------------- B U D E ---------------------------------------------------- Obcianska participacia dnes a zajtra Pozyvame Vas na pracovne stretnutie, ktore sa uskutocni v utorok 7. marca 2000 na Konventnej ulici 9 v Bratislave od 8. 30 do 17.30. Stretnutie je urcene pre environmentalne organ izacie a obcianske aktivity, ktore: * presadzuju obhajobu prav obcanov dotknutych projektmi vystavby, resp. pracuju na konkretnych projektoch v oblasti urbanneho zivotneho prostredia, * a snazia sa uplatnovat principy ucasti verejnosti na rozhodovani. Cielom stretnutia je vzajomna vymena skusenosti, odhal ovanie barier pri uplatnovani obcianskej participacie a zmap ovanie rozvojovych potrieb MVO v tejto oblasti. Stretnutie je sucastou dlhodobeho projektu "Udrzatelne mesta prostrednictvom posilnenia MVO a obcianskej particip acie", financovaneho British Council Slovakia. Cielom celeho projektu je umoznit mimovladnym organizaciam a obcianskym skupinam efektivne hajit verejne zaujmy v oblasti zivotneho prostredia, podnietit a uskutocnit spolupracu medzi nezisk ovym a verejnym sektorom a vytvorit zazemie pre ucast MVO v rozhodovacich procesoch, a pri vytvarani a presadzovani strategii, koncepcii a legisla tivnych noriem v tejto oblasti. Naklady na stretnutie (mimo cestovneho) su hradene z projektu. Svoju ucast potvrdte do 23. februara 2000 na adr esu: PDCS, Cervenova 4, 811 03 Bratislava, pripadne e-mailom ( pauliniova@changenet.sk). Prihlaseni ucastnici dostanu obr atom podrobnejsie informacie. Kaja Mikova, Zora Pauliniova a Mary Taylor Zabky na Zeleznej studienke oslavuju Tento rok sa uskutocni na Zeleznej studienke v Bratislave uz 15. rocnik akcie "Pomoc ropucham pri jarnych migraciach", ktoru organizuje zakladna organizacia SZOPK Miniopterus v spolupraci so Spravou CHKO Male Karpaty a SAZP Bratisl ava. Financne tento rocnik po dporila aj Nadacia otvorenej spolocnosti so sidlom v Pres ove. Nakolko ide o jubileum, pripravili sme pred zacatim toht orocnej akcie male stretnutie venovane minulosti, sucasnosti a buducnosti tejto akcie. Urcene je pre siroku laicku, ale aj o dbornu verejnost, ucastnikov tejto akcie, deti, mladez, dosp elych, no proste vsetkych, ktori maju radi prirodu a dokazu jej aj sami pomoct. Stretnutie sa uskutocni 16. marca o 17.00 h v Primacialnom palaci na prizemi vpravo, zasadacka c. 5. Vsetkych srdecne pozyvame. Samotna akcia bude pozostavat z dvoch casti. Prvou bude vystavba zabran a druhou prenos ziab cez cestu. Zabrany sa budu stavat 18. marca 2000 a stretnutie bude o 8.30 h pod Ce rvenym mostom. Vlastne sekery a motyky su vitane. Zaroven chceme poziadat vsetkych zaujemcov o prenasanie ziab, aby sa vopred ohlasili organizatorom. Zamedzi sa tak pripadnemu uhynu ziab neorganizovanym zberom. Blizsie informacie vam ochotne poskytneme na tel. cisle 07/65315086 (vo vecernych hodinach), alebo na e-mailovej adrese son@ra inside.sk. Blanka Lehotska EKO-Bratislavsky-FILM Od 27. marca do 1. aprila bude "nas" Ekofilm zas v Ceskom centre na Nam. SNP c. 12 (dufam, ze uz vsetci viete, ze je to byvale Vecko). Pre skoly sa bude premietat od pondelka do piatku od 9. do 14. hod. Pre verejnost zacneme slavnostne v pondelok vecer o 19. hodine niekolkymi ocenenymi filmami na Ekofilme !99 v Ceskom Krumlove. Od utorka do soboty premietame od 17. do cca 22. hodiny. V sobotu doobeda pridte aj s detmi na filmy pre deti a ich rodicov, alebo i nych pribuznych. V utorok o 20. hod. bude mat prednasku Jan Keller o rizikach globalizacie, po nej bude diskusia. Dalsimi lakadl ami, ci novinkami je: zaradenie jedneho bloku dokumentarnych filmov studentov a absolventov VSMU a vyber ocenenych fi lmov zo starsich rocnikov Ekofilmu (kedze vlanajsi cesk okrumlovsky bol uz 25.). No a v neposlednom rade bude cely mesiac v Ceskom centre vystava "Svet obnovitelnych zdrojov energie", ktoru pripravil FAE a Dr. Emil Bedi. Podrobny program dostanete v buducich ii. Katarina Simoncicova Jarne vikendovky Zajezova 2000 2.-5.3. - "Brigada" na Polomoch. Zlepsovanie ubytovacich podmienok na Polomoch. Stavanie drevenych posteli, vyroba polic, vesiakov, skrin" 10.-12.3. - Civilizacia z druhej strany (Polomy). Pomoc v recyklacnom stredisku. Triedenie vyhodenych uzitocnych veci, preberanie stareho textilu, skladanie a rozoberanie podivnych predmetov, " Co uvladzete odniest, je vase! C 10.-12.3. - Kresanie tramov (Sekier). Pokial mate zaujem naucit sa pracovat s tesarskym toporom, mat e sancu. (Vikendovka nema za ciel mnozstvo vykonanej prace, ale sirenie p omaly zabudanych zrucnosti). S 24. -26.3. - Handrove babky (Polomy). Nieco pre tvor ivych - vyroba babok zo stareho textilu. Material je zabezpec eny. S, U 24. -26.3. - Spracovanie vlny (Sekier). Plstenie, pradenie, kramplovanie, cuchranie, pletenie" Ak budete sikovni odn esiete si aj nejake vlastne vyrobky. S, U, P1 30.3.-2.4. - Civilizacia z druhej strany (Polomy). Pomoc v recyklacnom stredisku. Triedenie vyhodenych uzitocnych veci, pre beranie stareho textilu, skladanie a rozoberanie podivnych predmetov," Co uvladzete odniest, je vase! C 6.-9.4. - Jarne upratovanie na Polomoch. Dalsia zo serie zveladovacich vikendoviek na Polomoch. Bielenie, upratov anie, zakladanie policok, zahrad" 14.-16.4. - Hlinene stavby (Sekier). Prakticke ukazky st avebnych postupov vyuzivajucich hlinu. (Vikendovka nema za ciel mnozstvo vykonanej prace, ale sirenie trvalo udrzatelnych technologii). S 20.-24.4. - Velka noc na Sekieri . Tradicna velkonocna textilna vike ndovka na Sekieri. Snovanie, zakladanie osnovy a tkanie, rozne textilne techniky a pod. S, U, P1 28.4.-1.5. - Alternativna ekonomika (Sekier). Diskusia o rizikach konvencnej ekonomiky a o jej alternativach. Skus enosti s LETS v Zajezovej po roku jeho fungovania. Moznosti pre ekonomicky znevyhodnene regiony. S, U, P1 4.-8.5. - "Brigada" na Polomoch. Stavebna uprava miestnosti pre buducu kuchynu, pokracovanie na pracach pri esteti ckej uprave okolia. 12.-14.5. - Otvaranie dveri (Polomy, Vlado Blascak ). Vnutorna ekologia cloveka, dynamicke meditacie, tanec, ha rmonizacne cvicenia, prirodzena potrava, zaklady masaze, praca s my slou. P2 19.-21.5. - Kosenie a kutie kos (Sekier). Trava pomaly dorasta, najvyssi cas ostrit kosy" (Vikendovka nema za ciel mnozstvo vykonanej prace, ale sirenie pomaly zabudanych zrucnosti). S Strava: Na vsetkych vikendovkach a taboroch sa vari spolocne - vydatna vegetarianska strava vacsinou z miestnych zdrojov. Na akciach oznacenych "S" sa na potraviny skladame 25,- Sk na osobu a den. Na o statnych je strava zdarma. Ubytovanie: Treba si priniest karimatku a spacak. Cast ludi ma moznost spat na posteliach, zvysok v improvizov anych podmienkach (ale v teple a pod strechou). Na akciach oznacenych "U" ucastnici za ubytovanie platia 25,- Sk na os obu a den. Na osta tnych je ubytovanie zdarma. Prihlasovanie: Aby sme zabezpecili dostatocnu kvalitu niektorych akcii, sme nuteni obmedzit pocet ucastnikov na 15-20. Prosime vas preto, aby ste sa na ne vcas prihlasili na nizsie uvedene adresy, podla oznaceni a akcie. P1 - Pospolitost harmonickeho zivota, Zajezova 132, 962 63 Pliesovce, alebo kasiak@changenet.sk - minimalne dva tyzdne vopred. P2 - Vlado Blascak, Zajezova 17, 962 63 Pliesovce - m inimalne dva tyzdne vopr ed. Suhrnny poplatok za tuto akciu je 300,- Sk. P3 - Miro Medved, Slnecna 11, 974 00 Banska Bystrica, alebo medved@fpv.umb.sk - minimalne mesiac vopred. Cestovanie: Na akciach oznacenych "C" preplacame jednu cestu z domu (zachovajte si listky!). Do Zajezovej sa najjedn oduchsie dostanete cez Zvolen. Pre akcie na Sekieri je najvhodnejsi spoj MHD c. 25 (pozor - nie c. 20!), zo stanice na Kralovu. Na konecnej zastavke p okracujte v smere najvacsieho stupania a potom po hrebeni po preslapanom chodniku. V polovoci svahu NEodbocte vpravo! Po 40-ich minutach chodnik zbieha z hrebena vpravo a vedie cez dvor domu, do ktoreho mate namierene. Posledny autobus odchadza o 18.20. Na Polomy sa dostanete cez Pliesovce. Odtial odchadzaju spoje do Zajezovej, vystupte na zastavke "Polomy". Odbocte z hlavnej cesty vpravo. Po 15-ich minutach uvidite na pravej strane prvy dom - ten je cielom vasej cesty. Posledny spoj, ktorym sa da stihnut autobus z Pliesoviec do Zajezovej odch adza zo Zvolena o 18.25. Cez vikend odchadza posledny spoj z Pliesoviec o 15.30. Na Polomy sa dostanete aj cez Sekier a naopak, je to vsak komplikovanejsie. Na Sekieri privitame kratkodobych a dlho dobych navstevnikov aj mimo vikendoviek. Viac informacii na adrese PHZ ( P1). Grant, vdaka ktoremu pripravujeme akcie pre verejnost, je financovany z projektu Podpora trvalo udrzatelneho rozvoja v SR. Grant je realizovany REC Slovensko, garantovany MZP SR a financovany z prostriedkov rozvojoveho programu OSN (UNDP). Mirec Kasiak Mileniovy koncert pre ZEM Lesoochranarske zoskupenie VLK TATRY so sidlom v Liptovskom Mikulasi v spolupraci s Domom kultury pripravuje popri kazdodennej praci beneficny "Mileniovy koncert pre ZEM". Koncert sa uskutocni v sobotu 18. marca a svoju ucast na nom prislubili hudobne skupiny Plostin Punk, Admiral, Granko, ERB, Druci, Mince vo fontane a hip-hopova tanecna skupina Magic Eyes. Vstupenky na koncert je mozne objednat v Dome kultury na tel. cisle: 0849/55 14 030. Vytazok z koncertu je urceny k podpore vytvarania prvej sukromnej rezervacie v strednej Europe v Cergovskom pohori. Na konto rezervacie doposial prispelo 1 054 darcov z 13 krajin sveta sumou 1 875 000 korun. Rudolf Pado ---------------------------------------------------- FAKTY A UVAHY ---------------------------------------------------- Lokalita duba balkanskeho na Perneckej ulici v ohrozeni Na uzemi Karlovej Vsi (vedla hotela Panorama) v Bratis-lave sa nachadza vyznamna lokalita znama pod nazvom Lok alita duba balkanskeho na Perneckej ulici. Ide o jeden z posled-nych zvyskov kedysi rozsiahlych teplomilnych lesnych spoloce nstiev v tejto oblasti s vyskytom viacerych vzacnych a ohro-zenych, zakonom chranenych druhov rastlin a zivocichov. Za najvzacnejsie sa povazuju viacere druhy dubov (najma dub balkansky). Pre svoj vyznam sa nam podarilo tuto lokalitu z ahrnut aj do novych hranic CHKO Male Karpaty (vyhlaska vsak je zatial iba v stave navrhu). Bohuzial, v sucasnej dobe je uz dlhsi cas je vyvijany tlak na likvidaciu tejto lokality zo strany majitelov pozemkov, ako aj zo strany Okresneho uradu Bratislava IV. Vlastnici si chcu na svojich pozemkoch stavat rodinne domy, co by samozrejme znamenalo uplny zanik tejto vzacnej lokality. Odborne stan oviska Slovenskej agentury zivotneho prostredia a Slovenskej inspekcie zivotneho prostredia potvrdzuju vyznam tejto lokality z hladiska ochrany prirody a Krajsky urad v Bratislave je ochotny vyhlasit ju za chranene uzemie (chraneny areal). MV SZOPK ako aj Bratislavske regionalne ochranarske zdruzenie sleduje tento problem a snazi sa presvedcit Okresny urad Bratislava IV, aby nevydal suhlas na vyrub stromov. Osud tejto lokality je vsak velmi neisty a vyzera to tak, ze napriek vsetkym odbornym stanoviskam vsetkych odbornych organiz acii ochrany prirody zvitazia vsetky zaujmy vlastnikov, stromy budu vyrubane a lokalita zlikvidov ana. Pokial si tiez myslite, ze to nie je v poriadku, mozete dat na vedomie svoj nazor OU BA IV, Karloveska 2 (ustredna ma tel.: 6381 2554), Ing. Viere Krajickovej, veducej odboru ZP (tel.: 6382 3987), alebo Lubici Navratilovej, prednostke OU (tel.: 6382 2601), pripadne zavolajte starostovi K arlovej Vsi, Bystrikovi Hollemu, tel.: 6542 1702. Jaro Sibl, Katarina Simoncicova O novom tarifnom systeme v Astorke Stretnutia predstavitelov mesta s verejnostou v divadle Astorka v Bratislave sa uz stali pravidelnymi. Tento rok budu kazdy mesiac, cyklus sa vola Bratislava nahlas! a organizuje ho Volne zdruzenie bratislavskych obcianskych a ochrana rskych organizacii. Posledne bolo 14. februara na temu "Novy tarifny system v MHD". Styria predstavitelia dopravneho podniku a magistratu vedeni riaditelom DPB p. Zacharom odpovedali na otazky obcanov o novom tarifnom systeme. Ukazalo sa, ze najvacsim problemom, ktori ludia (zislo sa ich asi 70) kritizovali, bola vseobecna neinformovanost obc anov o zmenach zo strany DPB. Otazky sa tykali konkretnosti (konkretne linky, rusenie konkretnych spojov) aj systemovych poziadaviek. Cela atmosfera bola vcelku pokojna, aj ked miestami bolo citit v publiku nespokojnost s odpovedami. Nakolko sa ukazalo, ze informovanosti nikdy nie je dost, uvadzame pre Vas zhrnutie zakladnych informacii o novom tarifnom systeme v bratislavskej MHD. Verime, ze to ocenia najma mimobratislavski citatelia, ktori pri navsteve nasho mesta budu chciet MHD vyuzit. Navod na pouzitie MHD v Bratislave: Listky su tri zakladne: 10-minutovy za 6,- Sk, 30-minutovy za 12,- Sk, 60-minutovy za 18,- Sk. Listky su prestupne. To znamena, ze mozete prestupovat hocikolkokrat. Listok si cvaknete iba na zaciatku a obmedzenie platnosti je iba casove. Bratislava je sice rozdelena na pasma, tie su vsak zaujimave iba pre elektricenky a turisticke listky (denne, tyzde nne"). Ak sa vam zda byt 12,- Sk vela, kupte si tzv. dvoj- alebo stvorjazdovy listok. To su v podstate dva, resp. styri listky v jednom. Stvorjazdovy stoji 43,- Sk, co je 10,75 Sk na jednu jazdu (pojem jazda znamena, ze v ramci nej aj prestupujete). Tie su vsak iba polhodinove. Specificky problem je, ak autobus meska, napriklad kvoli zapche. Vtedy si nemusite cvaknut novy listok - ten, co mate, vam plati az po zastavku, na ktory by ste sa s nim podla graf ikonu mali dostat. Na kazdej zastavke je uvedeny cas na je dnotlivych linkach, kam sa dostanete za uvedeny pocet minut. Revizori su schopni citat kod zastavky, na ktorej ste si listok cvakli a su povinni vam listok uznat. Problemom je, ak ste m edzitym prestupovali - tazko budete dokazovat, ze spoj, ktorym ste isli predtym, meskal. Vtedy s vami spise revizor zapis a musite si to vyhadat na dopravnom podniku. Tam maju z aznamy vsetkych jazd - pozru sa na to, ci mate pravdu a mali by uznat, ak ste boli chyteni revizoro m na mieste, kam ste sa podla grafikonu mali s tym listkom dostat. Vlado Mokran Namestie SNP - blyska sa na lepsie casy? Jednou z jasnych poziadaviek, ktore sa snazime vsugerovat miestnym samospravam, je vacsia obcianska participacia. O rganizovanie verejnych stretnuti, zistovanie nazorov obcanov na danu problematiku, stavbu, investicny zamer", ich cielene a pravidelne informovanie. Vacsinou to predstavitelia samosprav bud nechapu, alebo sa im do toho nechce, z roznych pricin. Preto nas p rijemne prekvapila pozvanka na verejnu diskusiu o revitalizacii Namestia SNP v Bratislave. Organizatorom a iniciatorom celeh o projektu je mestska cast Stare Mesto. Namestie SNP je nieco ako "hlavne namestie Slovenska". Bolo hlavnym zhromazdovacim miestom pocas Neznej revol ucie, a odvtedy plni standardnu funkciu zhromazdovaciu. Je v centre mesta, priam v centre centra. Preto jeho celkova zmena nie je iba vecou par ludi, co byvaju okolo. Je vecou minimalne vsetkych Bratislavcanov. Uz asi pred rokom prebehla architektonicka sutaz na stva rnenie povrchu SNP. Vitazny navrh bol vystaveny verejnosti, ktora mohla dost dlhu dobu pisat pripomienky k tomuto nav rhu. Navrh samotny obsahoval niekolko veci, s ktorymi sme sa nemohli stotoznit - sklenene monstrum s nazvom "Milenium 2000", absencia zelene, obrovske mnozstvo parkovacich miest pod povrchom (asi 1100). Jednym z kladov je vovedenie d opravy pod povrch a vytvorenie pesej zony. Pod povrchom by mali byt aj obchody a sluzby. Vtedy sme ocenili fakt, ze iniciatori zbieraju pripomienky od obcanov, ale kritizovali sme to, ze tak konaju az po arch itektonickej sutazi. Logicky by mali najprv zistit nazor obc anov, a az potom urobit zadanie do sutaze. Tazko sa aplikuju zasadne poziadavky na uz existujuci navrh. 15. februara sme sa teda zisli v Primacialnom palaci a boli sme zvedavi, ako je projekt SNP daleko a preco je vlastne da lsie verejne pripomienkovanie. Dozvedeli sme sa, ze medzic asom Stare Mesto urobilo studiu realizovatelnosti, ktora trochu skresala povodne predstavy (z 11 00 parkovacich miest zostalo 500-600, hlboke parkovacie sila boli zmenene na ploche podzemne parkoviska, sklenene monstrum tisko zmizlo). Najdolezitejsie vsak bolo, ze Stare Mesto prijalo nase argumenty, ro zhodlo sa, ze st udia je iba v pociatocnom stadiu a ze si vypocuje nazory verejnosti na konkretne tematicke okruhy. Na zaklade vysledkov necha urobit 3 varianty, z ktorych sa potom bude vyberat. Zakladne okruhy, ku ktorym sme sa vyjadrovali: Doprava na namesti - ziadna; elektricky; elektricky aj auta (o poslednej v podstate nikto neuvazuje). Funkcia namestia - obchody, sluzby, oddych, zhromazd ovanie, pietna funkcia" Zelen - ziadna; iba stromy; mnohoraka zelen. Parkovanie - na povrchu; pod povrchom. Diskusia bola korektna. Vyskytli sa samozrejme aj ine nazory nez take, s akymi suhlasime, to je uz vsak riziko demokr acie. Zo spominanych troch variant vznikne konkretny projekt, na stvarnenie povrchu namestia este bude verejna architektonicka sutaz. Citlivou otazkou je, ci ma zostat na namesti sus osie k SNP - predstavitelia Stareho Mesta si netrufaju sami rozhodnut a chceli by vediet nazor obcanov. Z diskusie sa zda, ze namestie bude vyzerat asi takto: budu po nom premavat elektricky, inak to bude pesia zona. Pod p ovrchom bude jedno podlazie na obchody, sluzby, kaviarne, restauracie a podobne, a dve podlazia na parkovanie. Celkovo namestie bude plnit viac oddychovu funkciu nez dnes - Brat islavcania nebudu musiet chodit v zlom pocasi iba do obcho dneho domu IKEA alebo Tesco, budu sa mat kde poprechadzat. Otazka mnozstva zelene je este otvorena. Uvazuje sa stale s "nejakym objektom" v horne j casti namestia - vobec vsak este nie je jasne, s akym. Predbezne mali nacrtnutu sklenenu pyr amidu ako v parizskom Louvri (!). Som uprimne zvedavy, ako bude cela aktivita pokracovat. Zatial to vyzera ako prvy naozajstny pokus o komunikaciu s obcanom, ktory bude predsa hlavnym uzivatelom noveho n amestia. Podstatne je to, ze ludia maju sancu vyjadrit svoj nazor (a Stare Mesto komunikuje osobitne aj s mimovladnymi org anizaciami) a korigovat zamery, ktore sa nam nepacia. Vlado Mokran Obcianske zdruzenie Fialkove udolie Obcianske zdruzenie Fialkove udolie vzniklo pred viac ako rokom s cielom zdruzit obcanov stvrte medzi Bratislavskym hradom a Cervenym krizom, ktorym nie je lahostajny osud prirodnych, kulturnych, environmentalnych a uzitkovych ho dnot tejto exponovanej casti Bratislavy. Bezprostrednym impu lzom k vzniku takejto susedskej iniciativy bola skutocnost, ze kvalita zivota sa tu sustavne zhorsuje a typicky charakter n edavno este klu dnej stvrte, tvorenej zahradami a rodinnymi domami, sa rychlo straca. V ostatnom case sa zaujem clenov obcianskeho zdruzenia, ktorych je uz viac ako 300, zameral na pripravovanu Urbanisticku studiu Mudronova juhozapad, ktoru na zaklade zadania Mestskej casti Bratislava-Stare Mesto spracovala firma Aurex. Obcianske zdruzenie prediskutovalo zamery obsiahnute v studii so spracovatelmi a pripravilo podrobny posudok k jednotlivym castiam studie. Okrem toho niekolko stoviek obyvatelov podpisalo peticiu, v ktorej ziadaju, aby v celej lokalite, ktora je predmetom studie, bol zachovany povodny charakter zahrad a nizkopodlaznych rodinnych domov a aby Napoleonskemu vrsku, vyvysenine s unikatnym panoramatickym vyhladom a vyznamnymi priro dnymi, pamiatkovymi a siluetotvornymi hodnotami, bola priznana funkcia verejnej zelene, kedze takato funkcia najlepsie zodpoveda dlhodobym zaujmom obyvatelov i navstevnikov Bratislavy. O osude stvrte sa ma rozhodnut v najblizsich dnoch. Preto apelujeme na poslancov miestneho zastupitelstv a, aby respektovali volu miestnych obcanov i zaujmy sirsej verejnosti. Vse tkych ostatnych obcanov mesta ziadame o pomoc a sol idaritu. Marko Huba, hovorca OZ Fialkove udolie Ziarivka a ziarovka - pribuzne z tretieho kolena (Vyber z diskusie na temu "ziarivky" v konferencii Ekoforum.) Neviete niekto nieco o skodlivosti uspornych ziariviek? (Juro Lehky) Na zaciatok jednu otazku: Co je skodlivejsie - jadrovy, uholny, CO 2 odpad z nadmernej spotreby normalnej ziarovky, alebo vypalena ziarivka? Cital som Nemecky magazin TEST, kde robia velmi dobre porovnania (dokonca tam bolo porovn anie, ci sa spotrebovana energia na vyrobu uspornej ziarovky jej uspornostou vrati...) a vyslo to v prospech "usporky". No ak chcete nasej prirode odlahcit, urobte asi toto: kupujte si d vojdielne ziarivky, kde je elektronika (nachadza sa pri objimke) od delena od trubice. Ta ma 10x nizsiu zivotnost ako elektron ika (ktora predstavuje cca 1/2 ceny ziarivky) v objimke a tak ked vam trubica odide, mozete ju nahradit (nieco podobne vyraba dokonca Tesla, ci co). Rada druha je svietit striedmo a chodit skoro spat (Igor Polko Polakovic) Nie, ze by som veril, ze ziarivka sposobuje rakovinu, no ked si zratas suhrn vplyvov - potravinarske farbiva a konze rvacne latky, pliesne v potravinach, zla psychika, znecistene zivotne prostredie, geopatogenne zony, rozne ziarenia, zly bi orytmus, stresy, uponahlany zivot, tak z toho uz nejaky ten n ador niekedy narastie. A tak sa zamyslam uz aj nad takymito drobnostami. Nemyslime si, ze ziarivky maju vplyv na vznik rakoviny, ale chceme vediet, ci naozaj nie su zdraviu skodlive. (J. Lehky) Stroboskopicky efekt u dobre fungujucich kompaktnych ziariviek je vyluceny. Elektronicke predradniky, ktore su v tychto ziarivkach, zvysuju svetelny kmitocet natolko, ze str oboskopicky efekt nevznika. Tento efekt vznika napr. u linearnych ziariviek (klasicke neonky) so svetelnym kmitoctom 50 Hz. Na Slovensku existuje firma ARGUSS, s.r.o, ktora okrem ineho spracuva nefunkcne ortutove vybojky a ziarivky tec hnologiou riadenej destrukcie s 90% stupnom recyklacie zisk anych surovin. Priemerna cena, ktoru musite zaplatit za 1 ks ziarivky, ktoru tam odnesiete, je 12 Sk. Ak by ste toho mali viac, su mozne zlavy (napr. pre skoly, urady). Blizsie info na adrese: Arguss, s.r.o, Blumentalska 19, 816 13 Bratislava, tel./fax: 07/55421642, p. Chovanec. Ziarivky na Slovensku vyraba Tesla Stropkov (asi 4 mesiace). Pocas zaruky robia o pravy bezplatne. Po zaruke, ked poslete ziarivku do Stropkova, oni zistia chybu a poslu ponuku za aku cenu ju vedia opravit. Ak sa zakaznikovi bude pacit cena, tak mu to opravia. Na o pravu sa vztahuje plna zaruka. Nerobia to vsak takym spos obom, ze odovzdas staru ziarivku a oni ti daju novu lacnejsie. Mozno v buducnosti. Blizsie info: tel.: 0938/742 24 94 - Ing. Mihuc. (Brano Monok, SPZ) Jediny problem ziarivky je ten, ze vyzaruje vysokofre kvencne elektromagneticke pulzy (musi sa v nej cez indukcny obvod permanentne nabijat a vybijat kondenzator), ktore te oreticky nejaky vplyv maju. Napriklad pri citlivych meraniach sa v laboratoriach nepouzivaju ziarivky, aby neskreslovali v ysledok. Na druhej strane treba povedat, ze nejake elektroma gneticke ziarenie vydava aj klasicka ziarovka. Pokial viem, na jlepsie vychadza petrolejka. (Igor Polko Polakovic) Problem, ktory sa spaja s uspornymi ziarovkami (CFC) je nasledujuci: Na to aby doslo k zapaleniu vyboja je potrebne, aby v trubici bolo male mnozstvo nejakeho vzacneho plynu napr. kryptonu, alebo argonu. Na tom by nebolo nic zvlastne, pokial by sa nepouzivali radioaktivne izotopy Kr a Ar. Preco - to suvisi s fyzikou vyboja v plyne. Slovensky vyrobca klasi ckych ziariviek v Novych Zamkoch pouzival pri ich vyrobe r adioaktivny argon 30 rokov. Podstatne je, ze mnozstvo radioa ktivneho plynu je v ziarivke zanedbatelne male a nema ani pri uplnom vypusteni do miestnosti ziaden efekt. Nicmenej naznak problemu tu je. K odpadu len tolko: V zahranici sa ziarivky zbieraju hlavne preto, ze elektronicka cast - menic, predstavuje 90% ceny zi arovky a ma zivotnost mnohonasobne vyssiu ako ostatna cast a je ho mozne jednoducho vyuzit znovu. Pre zaujemcov existuje dostatok literatury (v anglictine) na danu temu. Vychadza k tomu aj bulletin. Mozem vas ubezpecit, ze ziadny problem vplyvu na zdravie sa tu v sucasnosti neuvadza. Mimochodom, Fond pre alternativne energie ma peknu web stranku s mnozstvom informacii o obnovitelnych zdrojoch energie na adrese: www.fns.uniba.sk/zp/fond/1999, o vyssie uvedenej problematike tam vsak nie je ani slovo. Mozno nab uduce. (Emil Bedi) Ak by mal ktokolvek (najlepsie odbornici) viac informacii o tomto probleme, nech pise (mailuje) na MV SZOPK - radi uverime a este radsej uverejnime. spracoval Miro Carsky Prieskum o vlku Prieskum, ktory vlani v decembri uskutocnila agentura F ocus na ziadost Lesoochranarskeho zoskupenia VLK, priniesol zaujimave vysledky. Dozvedeli sme sa nazory verejnosti na tri oblasti. S vyrokom, ze pritomnost vlkov v nasich lesoch je pre zdrave fungovanie lesov dolezita, suhlasilo 72 percent z celko-veho poctu skumanej vzorky 1077 obyvatelov vo veku do 18 rokov. Potesilo nas, ze prevazna cast obyvatelov chape dol ezitost vlkov pre lesny ekosystem a nemala cast nevidi vlka ako skodlive zviera. Zaroven ale u prevaznej vacsiny verejnosti pretrvava obraz vlka ako zvierata, ktore je pre cloveka nebe zpecne. Polovica z opytanych v ramci prieskumu nesuhlasila s vyrokom, ze vlky prinasaju viac skody ako uzitku. Na tretiu otazku vsak 55 percent respondentov odpovedalo, ze vlk, ktory zije vo volnej prirode, je pre cloveka nebezpecny, a to aj napriek tomu, ze z 20. storocia nie je dolozeny pripad, ked by u nas vlk napadol a usmrtil cloveka. Jediny znamy pripad p ochadza z roku 1951 z vychodneho Slovenska - vtedy vlcica napadla pastiera, ktory ju bitim odhanal od koristi pri kosiari. Bola to typicka obranna reakcia, navyse, pre pastiera nemala vaznejsie nasledky. Pravnu ochranu vlka zaviedlo prvykrat Ministerstvo poln ohospodarstva a vyzivy v roku 1975, kedy vyhlaska zakotvila v case od 1. marca do 15. septembra uplny zakaz lovu vlkov a zakon zastavil aj dovtedy rozsirene neeticke kantrenie vlkov lovenim do zeliez a zabijanie aplikaciou jedovatych latok. Bol najvyssi cas. Aj preto, lebo pred prijatim zakona bolo za zabitie vlka vyplacane tzv. zastrelne vo vyske 2 000 korun. Vlkobijci sa pretekali, kto dostane najviac seliem. A tak sa stalo, ze jeden "bojovnik" zinkasoval 18 000 korun za to, ze zabil devat ml adat, ktore vykopal z vlcieho brlohu. Chran vlka, budes mat zdravych sobov - odporuca stara e skimacka skusenost. Niektorym polovnikom a pastierom nie je vsak tato pravda po voli. Zlc sa im buri aj v pripadoch, ked od ochranarov pocuvaju, ze vlk ma ako predator v prirode svoje nezastupitelne miesto. Polovnici vidia v reviroch vo vlkoch konkurenciu - ako skodnej im pripisuju velke ubytky v stavo ch raticovej zveri. O pytliakoch, aj z vlastnych radov, vsak nikto nikdy nepocul a nechce pocut. A pretoze pocetna polovnicka lobby ma vplyv aj v nasom parlamente a pretoze sme na Sl ovensku, vlani v maji vysla v zbierke zakonov vyhlaska ministerstva zivotneho prostredia o chranenych rastlinach a zivoc ichoch c.93/1999 Z.z., ktora povoluje lov vlka v case od 1. n ovembra do 15. januara, hoci dovtedy bol chranenym druhom lovenym na vynimky. A tak pri "vyjasnovani" medzirezortneho sporu medzi ministerstvom zivotneho prostredia a minister-stvom podohospodarstva opat raz tahal rezort obhajujuci z aujmy ochrany prirody za krat si koniec. Dovod bol jednoduchy - vlk je premnozeny. Zial, pravda je taka, ze iba v statistikach polovnikov. Stavy predatorov vo vsetkych krajin ach Europy sa vysoko nadsadzuju a v pripade vlka sa uplne ignoruje vplyv jeho vyskytu na eliminaciu diviacieho moru, besnoty i skod, ktore kazdorocne sp osobuje v lesoch premnozena raticova zver. Potvrdzuje to aj 1240 oficialne udavanych vlkov na Slovensku k 31. marcu 1999, co by predstavovalo hustotu 1 vlk na 10 km 2 vhodneho biotopu. Tato hustota by v praxi znamenala pomer 1 vlk k 6-10 jelenom a diviakom a vlky by museli pri tejto hustote svojej populacie zlikvidovat vsetku jeleniu a diviaciu zver na Slovensku do troch rokov. Statistiky svedcia o opaku - 32 491 kusov jelenej zveri a 24 337 kusov diviacej zveri k 31. marcu 1999 predstavuju historicky rekordne vysoku urov en v pocetnosti vyskytu tohto druhu zveri. Argument o likvidacii polovnej zveri vlkom je teda evidentnym nezmyslom. Premnozena raticova zver navyse v rokoch 1990 - 1996 sposobila sk ody na porastoch za 320 milionov korun. Od roku 1998 zaviedlo Lesoochranarske zoskupenie VLK, ktore ma v terene viac ludi ako cela statna sprava ochrany pr irody, scitavanie vlkov podla vlastnej metodiky a podla nasich zisteni bolo k 31. marcu 1998 u nas 184 vlkov, vlani k rovna-kemu datumu 134 vlkov, s chybou maximalne 10 percent. Cislo z minuleho roku predstavuje najnizsi stav vlkov za p oslednych desat rokov. Hlavnym dovodom, preco branime vlka, je snaha o zachra-nu prirodzenych lesov, pretoze prirodzeny karpatsky les je bez existencie vlka nemyslitelny. Jedinou udrzatelnou formou lesa je prirodzeny les s vlkom a kazde porusenie tejto zakonitosti sa nam vypomst i nestabilitou - ktora sa navonok prejavuje roznymi kalamitami, premnozovanim skodcov a povodnami. Cesta zachovania stability lesneho ekosystemu Slovenska, ako kostry ekologickej stability Slovenska a Europy vobec, je cesta a kceptovania vlka ako normalnej a prirodzenej sucasti lesa. Aj preto odstartovali lesoochranari koncom januara V. rocnik Vlcich dni, pocas ktorych az do konca marca sa budu sn azit oslovovat verejnost so ziadostou o podporu pri presadz ovani znovuzavedenia celorocnej ochrany vlka, zrusenia vyhrady voci vlkovi, ktoru SR uplatnila pri podpisani Dohovoru o ochrane europskych volne zijucich organizmov a ich priro dnych stanovist, a napokon uplatnenie takej metodiky urcovania kmenovych stavov zveri a kontroly tychto udajov, aby nebolo mozne skreslovanie poctu volne zijucej zveri, a tym aj vyuz ivania statistiky v procese rozhodovania statnych organov. Pado Rudolf ---------------------------------------------------- O Z N A M Y ---------------------------------------------------- Nove ekocentrum v Prievidzi Pondelkom 28. 2. 2000 slavnostne zapocne svoje fungov anie EKOCENTRUM SZOPK v Prievidzi. Pre zviditelnenie sa a uputanie verejnosti pripravili jeho pracovnici tyzden otvor enych dveri. Okrem prednasok a roznych rozpravani pre zaujemcov vsetkych vekovych skupin je pripraveny aj program pre deti, autorske citanie poezie, ci akusticky koncert. Sucastou dalsieho fungovania EKOCENTRA by mala byt Zelena kniznica so sirokym zaberom titulov a tem. Dalsim kr okom v ustrety poznaniachtivym jedincom je distribucia velk eho mnozstva materialov na mieste, ale aj postou. Pre oddych a upokojenie je pripravena citaren, v ktorej si mozno oddyc hnut, podebatovat s priatelmi, alebo si len tak citat. Samozre jme, nezabudlo sa ani na to najdolezitejsie, na ekovychovu. V EKOCENTRE budu prebiehat seminare pre ucitelov a pred-nasky pre ziakov na ro zne ekologicke a environmentalne temy. Do blizkej buducnosti planujeme aj poradensky servis pre pe stovatelov popinavych rastlin a vikendovu pracu s detmi. Aby sme sa zavdacili aj milovnikom filmu, pripravujeme premiet ania a videoprojekcie zaujimavych filmov o prirode, zivotnom prostredi, ludskyc h pravach a inych temach. Takze, ako vidiet, program je bohaty, uz staci len prist. Najdete nas na Nabrezi sv. Metoda 123/17 v Prievidzi, alebo na telefonnom cisle 0862/542 6505. Branislav Beniska, tajomnik UV SZOPK Schola Ludus na potulkach v bielokarpatskom regione Interaktivne vystavy Nadacie SCHOLA LUDUS, na ktorych sa navstevnici kazdeho veku formou hry oboznamia s jav-mi a procesmi prebiehajucimi v prirode, slovenska verejnost uz dobre pozna. Jedna z nich opat prekrocila hranice a vydala sa na potulky po susednej Ceskej republike. Po uspesnej instalacii v Moravskom zemskom muzeu v Brne sa interaktivna vystava SCHOLA LUDUS alebo SKOLA HROU: VEDECKA HRACKA a LABYRINT preniesla do Muzea Jana Amosa Komenskeho v Uherskom Brode. Vedecku hracku tvori subo r jednoduchych drevenych hraciek, ktore boli zname uz davno, ale v sucasnom pretechniz ovanom svete sme na ne takmer zabudli. Labyrint je spojenim fragmentov poznania s krasou vedy, technikou a umenim. Tvoria ho nezvycajne pohyblive exponaty zhotovene z odp adu - kovoveho srotu, skla a piesku, do ktorych su osadene ukazky prirodnych javov, procesov a techni ckych objavov. Cez ocarenie, prekvapenie a hru vystava privadza navste vnikov k pochopeniu podstaty prirodnych javov, k zamysleniu o moznostiach predvidat i chranit zivotne prostredie, o moznos-tiach a dosledkoch ludskeho konania, k osobnej zodpovednosti cloveka za pritomnost i buducnost. Vystava je urcena malym i velkym, pre radost i poznav anie. Neplati zname "Nedotykajte sa exponatov". Prave naopak. Vsetkeho je mozne sa dotknut, so vsetkym sa treba hrat. Preto, ak sa budete "tulat" Bielymi Karpatami a zabludite aj do Uhe rskeho Brodu, pridte sa pohrat do Muzea J. A. Komenskeho. Vystava tam bude do 7. maja 2000 (otvorena od 9. do 17. hod.) Katarina Teplanova, Dasa Simunova 30 rokov SZOPK - 30 projektov Prosim vsetkych, ktori este neposlali svoj navrh na 30 najvyznamnejsich projektov, akcii a podujati uskutocnenych pocas 30 rokov existencie SZOPK, aby tak urobili co najskor. V ysledky vyhlasime 10. marca v DK Zrkadlovy haj na nasej dreveniciarskej akcii. Mozete faxovat, mailovat, alebo doniest. Katarina Simoncicova Podakovanie za financne prispevky na nas casopis, drevenice, luky, reziu a kupu domceka na Godrovej pa tri: FAE, Z. Machovej, J. Nvotovi, G. Kmetovi , J. Szollosovi, E. Gregusovej, D. Jellinkovej, M. Kracmarovi, K. Kosovej, M. Zavackej, L. Slabej, L. Kovacovej, R. Chovancovi, J. Mallineritsovi , V. Kolenciakovi, J. Simovej, M. Kostalovej, J. Ga sparovi, K. Nemogovi, M.+T. Kleinovcom, F. Pollakovi (vsetci z Bratislavy), B. Beniskovi (Lehota p/Vtacnikom), P. Misigovi (Banska Bystrica), I. a M. Benesovcom (Zajezova), M. Toni ngerovej (Nizna n/Oravou), J. Huckovi (Surany), A. Hlinican ovej (Liptovska Sielnica), A. Skalskej (Kosice), The Swedish NGO Secreatariat on Acid Rain (Svedsko). Tehlicky na zaplatenie domceka na Godrovej si predplatili: V. Ira, J. Szollos, B. Kleinova (vsetci z Bratislavy). INFORMATORIUM 2.-5.3. - Vikendovka v Zajezovej, na Polomoch. Stavanie drevenych posteli, vyroba polic, vesiakov, skrin - podrobnejsie pozri clanok v texte, kde su uvedene aj dalsie marcove akcie. 6.3. - Vlcie dni v Ceskom centre, beseda (LZ VLK, MZP, MPd, CHKO Beskydy, Kysuce, LVU Zvolen, Veronica Brno), zac. o 18. hod. 9.3. - Schodza ZO 14 v Prirodovednom muzeu spojena s pred-naskou, zac. 15. hod. 9.3. - Schodza ZO 6 na Godrovej, zac. o 18. hod. 10.3. - Pripomenutie si dreveniciarskych vyroci a Gusta Do brovodskeho, (Podsip 30, Biele vody 25, mlyny v Kvacianke 20, Kokavka 15, Gusto 1), DK Zrkadlovy haj, pozri pozvanka. 16.3. - Pomoc ropucham pri jarnych migraciach - stretnutie v Primacialnom palaci pri prilezitosti 15. vyrocia tejto akcie, zac. o 17. hod. - pozri clanok v texte. 18.3. - Beneficny "Mileniovy koncert pre Zem", DK Liptovsky Mikulas - pozri oznam v texte. 27.3.-1.4. - EKO-Bratislavsky-FILM, Ceske centrum, Nam. SNP 12. Trochu viac v texte, program v buducich ii. 28.3. - Prednaska Jana Kellera - Rizika globalizacie, Ceske centrum, Nam. SNP 12, o 20. hod. ---------------------------------------------------- Z d r o j: Nazov casopisu: Informacie bratislavskych ochranarov Vydavatel: MV SZOPK Bratislava Rok : 2000 , Cislo : 2 - februar