Jednou z jasnych poziadaviek, ktore sa snazime vsugerovat miestnym samospravam, je vacsia obcianska participacia. O rganizovanie verejnych stretnuti, zistovanie nazorov obcanov na danu problematiku, stavbu, investicny zamer", ich cielene a pravidelne informovanie. Vacsinou to predstavitelia samosprav bud nechapu, alebo sa im do toho nechce, z roznych pricin. Preto nas p rijemne prekvapila pozvanka na verejnu diskusiu o revitalizacii Namestia SNP v Bratislave. Organizatorom a iniciatorom celeho projektu je mestska cast Stare Mesto.

Namestie SNP je nieco ako "hlavne namestie Slovenska". Bolo hlavnym zhromazdovacim miestom pocas Neznej revol ucie, a odvtedy plni standardnu funkciu zhromazdovaciu. Je v centre mesta, priam v centre centra. Preto jeho celkova zmena nie je iba vecou par ludi, co byvaju okolo. Je vecou minimalne vsetkych Bratislavcanov.

Uz asi pred rokom prebehla architektonicka sutaz na stva rnenie povrchu SNP. Vitazny navrh bol vystaveny verejnosti, ktora mohla dost dlhu dobu pisat pripomienky k tomuto nav rhu. Navrh samotny obsahoval niekolko veci, s ktorymi sme sa nemohli stotoznit - sklenene monstrum s nazvom "Milenium 2000", absencia zelene, obrovske mnozstvo parkovacich miest pod povrchom (asi 1100). Jednym z kladov je vovedenie d opravy pod povrch a vytvorenie pesej zony. Pod povrchom by mali byt aj obchody a sluzby.

Vtedy sme ocenili fakt, ze iniciatori zbieraju pripomienky od obcanov, ale kritizovali sme to, ze tak konaju az po arch itektonickej sutazi. Logicky by mali najprv zistit nazor obc anov, a az potom urobit zadanie do sutaze. Tazko sa aplikuju zasadne poziadavky na uz existujuci navrh.

15. februara sme sa teda zisli v Primacialnom palaci a boli sme zvedavi, ako je projekt SNP daleko a preco je vlastne da lsie verejne pripomienkovanie. Dozvedeli sme sa, ze medzic asom Stare Mesto urobilo studiu realizovatelnosti, ktora trochu skresala povodne predstavy (z 11 00 parkovacich miest zostalo 500-600, hlboke parkovacie sila boli zmenene na ploche podzemne parkoviska, sklenene monstrum tisko zmizlo). Najdolezitejsie vsak bolo, ze Stare Mesto prijalo nase argumenty, ro zhodlo sa, ze studia je iba v pociatocnom stadiu a ze si vypocuje nazory verejnosti na konkretne tematicke okruhy. Na zaklade vysledkov necha urobit 3 varianty, z ktorych sa potom bude vyberat.

Zakladne okruhy, ku ktorym sme sa vyjadrovali:

Doprava na namesti - ziadna; elektricky; elektricky aj auta (o poslednej v podstate nikto neuvazuje).

Funkcia namestia - obchody, sluzby, oddych, zhromazd ovanie, pietna funkcia"

Zelen - ziadna; iba stromy; mnohoraka zelen.

Parkovanie - na povrchu; pod povrchom.

Diskusia bola korektna. Vyskytli sa samozrejme aj ine nazory nez take, s akymi suhlasime, to je uz vsak riziko demokr acie. Zo spominanych troch variant vznikne konkretny projekt, na stvarnenie povrchu namestia este bude verejna architektonicka sutaz. Citlivou otazkou je, ci ma zostat na namesti sus osie k SNP - predstavitelia Stareho Mesta si netrufaju sami rozhodnut a chceli by vediet nazor obcanov.

Z diskusie sa zda, ze namestie bude vyzerat asi takto: budu po nom premavat elektricky, inak to bude pesia zona. Pod p ovrchom bude jedno podlazie na obchody, sluzby, kaviarne, restauracie a podobne, a dve podlazia na parkovanie. Celkovo namestie bude plnit viac oddychovu funkciu nez dnes - Brat islavcania nebudu musiet chodit v zlom pocasi iba do obcho dneho domu IKEA alebo Tesco, budu sa mat kde poprechadzat. Otazka mnozstva zelene je este otvorena. Uvazuje sa stale s "nejakym objektom" v hornej casti namestia - vobec vsak este nie je jasne, s akym. Predbezne mali nacrtnutu sklenenu pyr amidu ako v parizskom Louvri (!).

Som uprimne zvedavy, ako bude cela aktivita pokracovat. Zatial to vyzera ako prvy naozajstny pokus o komunikaciu s obcanom, ktory bude predsa hlavnym uzivatelom noveho n amestia. Podstatne je to, ze ludia maju sancu vyjadrit svoj nazor (a Stare Mesto komunikuje osobitne aj s mimovladnymi org anizaciami) a korigovat zamery, ktore sa nam nepacia.

Vlado Mokran