"Boze, ten je krasny!", zvolala dievcina, ked otvorila ozdobnu krabicku, ukryvajucu zlaty prstienok s ockom. Vzd uchom zavonali horke mandle a niekde daleko putovala po rieke smrtiaca skv rna, vydavajuca tu istu vonu.

Zlato bolo od nepamati spojene so smrtou. Kvoli zlatu vrazdili Spanieli povodnych obyvatelov Juznej Ameriky. N akoniec, robia to aj v sucasnosti. Povodni obyvatelia Australie a Afriky boli a su vyhanani zo svojich domovov, pretoze maju tu smolu, ze ziju v zlatonosnych oblastiach. Vyrubane pralesy, rozryta krajina, hory premenene na hrby kamena, rieky premenene na stoky. Toto sprevadza tazbu zlata na celom svet e. Zaciatkom devatdesiatych rokov mali nadnarodne taziarske spolocnosti snahu o zacatie tazby zlata v Cechach, blizko Vl-tavy. Tam im to nepreslo. Vltava preto (zatial) zije. Tisa nie.

Ked som bol maly chlapec, babka mi casto rozpravala o tom, ako vyzera Tisa, ked jej hladinu pokryju miliardy pod eniek, zvanych Kvet Tisy, ktorych zivot trva iba niekolko minut. Mama mi rozpravala, co pocula ako dieta od starych rybarov na Puste, ze najlepsie halaszle je z vody Tisy.

Pred niekolkymi rokmi som sa zucastnil exped icie v Zakarpatskej Ukrajine, kde sme mapovali pramene Tisy. Videl som, aka to bola krasna, ziva rieka, davajuca obzivu a zivot. Tuzil som splavit madarsku cast Tisy, ktora bola jednou z posle dnych zachovalych riek v strednej Europe. Nejako mi to vsak nikdy nevyslo. Neviem, ci este niekedy splavim Tisu.

Nechodte do klenotnictva. Chodte k rieke.

Stefan Szabo

Pozn. redakcie: Dnes namiesto uvodu ponukame tento prispevok, ktory sme vybrali z e-mailovej konferencie Ekoforum. Pridavame jednu reakciu nan: "Z celeho srdca dakujem za text Stefana Szaba ku katastrofe na Tise. Prave tie (po)city, ktore ma zaliali po jeho precitani, mi vzdy znova a znova davaju energiu stale naplno bojovat za prirodu." (Luba Trubiniova)