Mili priatelia,

kedze mnohi z vas si ii predplatili, trufame si predpokladat, ze mnohi z vas ich aj skutocne citaju, v co sme nedufali ani v nasich najdesivejsich predstavach, ved co moze byt horsie ako ocitnut sa pod kritickym zrakom citatela? Napriek tomu by sme boli radi, keby ste okrem citania este aj reagovali, a to, podla moznosti, co najviac zivo (polomrtva reakcia sa vsak rata tiez) a to nasledujucou (no nepovinnou) formou: a) odpovedat na anketu, ktoru najdete v cisle, b) ak sa vo vasom okoli dej e cokolvek zaujimave, poslat nam clanok (detske prispevky su tiez vitane), c) napisat, co sa vam na ii paci a co nie a pomoct nam takto aj rozriesit spor dvoch agilnych clenov redakcie o tom, ci maju mat ii charakter vazne seriozny, alebo len poloseriozne polovazny, skratka, ci namiesat trochu oddychovej recesie, alebo nie. Za kazdu reakciu vopred dakujeme a dufame, ze toto nase dakovanie vzbudi dalsiu reakciu - staci si predstavit situaciu, v ktorej vam niekto dakuje bez priciny, avsak vzorovu reakciu "Co vam preskocilo?" nemozeme z pochopitelnych dovodov akceptovat. Rovnako neakceptujeme rozne vyhovorky (a najma tie, o ktorych sa nic nedozvieme) a teda, ak sa chcete vyhovarat, vyhovarajte sa pred nami (a nie pred sebou), co uz sa v podstate bude dat povazovat za reakciu, ktorou sa zbavite nutnosti vymyslat si dalsie vyhovorky a teda - ulavi sa vam.

Tym citatelom, ktori si ii este nestihli (nemohli, zabudli, nechceli) predplatit, posielame opatovne postovu poukazku, ktorou si nielenze mozete predplatit ii za 140 Sk, ale aj prispiet na vami vybranu vec: drevenice (D), luky (L), reziu (R), kupu domceka (K). Taktiez dakujeme dopredu (ale aj dozadu, doprava... atd.). Dovolujeme si upozornit, ze ti, ktori si ii nepredplatia pred vydanim februaroveho cisla, toto cislo im uz nebude zaslane, takze ak sa nas chcete zbavit, mate naozaj jedinecnu mozn ost (potajomky vsak dufame, ze ju nevyuzijete).

Dufame, ze tento vycerpavajuci uvod vas nevycerpal natolko, aby ste nemohli citat dalej, takze v tuto chvilu zelame uz iba prijemne nacerpavanie informacii, cize citanie.

Redakcia

P.S. V tomto cisle ii sme ako ilustracie pouzili peefka, ktore ste nam poslali. Pre nedostatok miesta mozeme uverejnit iba zopar z nich (z Kosic, Liptovskeho Jana, Bratislavy a Francuz-ska). Za vsetky vsak rovnako dakujeme. Toto zelanie doslo z Pezinka:

"Ide o rozlisenie, ktoru prekazku pred nami sa mame naucit preliezat, a ktoru mame obist. Aby sme neobchadzali prilezitosti a nepreliezali ochranne bariery."

Od zaciatku decembra sa okrem odmaku v nasej Kvacianskej strbine nic zvlastne nedeje. Takmer bez turistov, snehu len kde - tu (zbohom, snehuliak pred mlynom). Skoro by som povedal, nuda.

Od tolkej trufalosti by ma vsak hnojom zakydalo. Roboty az - az.

Vo Velkom Borovom stretavame jedneho vecera skupinku turistov, z ktorych sa vykluju znami slovenski horolezci. Medzi nimi ako pucik - snedy, tucnucky Nirmal z Nepalu. Prisiel sem za obchodom, popritom vsak i trochu folkloru slovenskieho opacit. Samozrejme, dotiahneme ho na mlyn.

Nirmal prejde po lavke, zvita sa s nami, nozdrami zhlboka do pajsli natiahne.

"A gepardov tu mate?"

"Gepardov?" pytam sa opatrne.

"Gepardov. Sneznych," dupluje. "Tu by sa im darilo. Chapes? Parik ti donesiem."

Zivo si predstavujem sameho seba v pokojny mlynsky vecer, ked ma ista fyziologicka potreba nekompromisne vyzenie von. Petrolejkou si svietim na chodnicek, sneh vrzga pod slapkami. Na polceste ku latrine sa zrazu odkialsi ozve prenikavy rev mackovitej selmy. Petrolejku pustam z ruk, obsah mojich utrob vyviera z pyzama. V zilach mi mrzne krv, petrolejka na zemi pomaly zhasina. Opona pada.

"Podme na caj," vravim. "Geparda mi nenos."

S bliziacimi sa Vianocami klesa ortut v teplomeri a pribuda snehu. Na sviatky odchadzam ku svojej milej do Polska a mlyn zanechavam Kalke s rodinou, co si bola ostatneho roku z mo-jich novych topanok zarty struhala.

O niekolko dni sa s Justynou vraciame. Do Mikulasa dorazime kvoli obmedzenej vianocnej doprave az chvilku pred polnocou. Ku mlynom autobusov niet, ideme teda pansky - taxikom. Zuri tu snehova vichrica, cosi pod minus desat Celzia. Kde-tu nam cestu do Kvacian skrizi zavej. Za odvoz platim celu stvrtku mesacnej vyplaty, taxikar neveriacky hladi na dolinu. Pol metra snehu, ani stopy po ceste, do tvari nam slahaju vlocky. Podte spat, vravi. Ruksaky su uz na chrbtoch, smejeme sa. Po niekolkych minut ach chodze sa obzriem - sofer stoji na mieste, pozera za nami a kruti hlavou.

Kalku sme uz nestihli, o niekolko dni prichadza silvestrovat na horny mlyn aj Pedro a spol. Ona noc, prelom to dvoch tisicroci (ci este nie?) ponukala v prilahlych obciach bohate kulturne vyzitie. V Kvacanoch zabava na ihrisku, spojena s va-renym vinom a oficialnym ohnostrojom. Na Hutach nic a na Velkom Borovom - slavnostne zapalenie 12 (slovom dvanastich) pneumatik, z toho dve zadne traktorove (!!!), na gruni za krcmou. Akterov tohto podujatia sa mi zialbohu od ich velkolepeho zameru odh ovorit nepodarilo, stat sa ucastnikom som vsak striktne odmietol. Popolcek a smrad borovianskej vatry su mi potrebne ako krtkovi betonu. Kedy bola presne polnoc nevieme, kazdemu sli hodinky inak. Napriek obavam, pocitacovy problem roku dvetisic nas nezasiahol. Nevypli nam rieku, ani elektrinu (tu ani nezapli).

Mimochodom, co sa tyka vodnej elektrarne, po dlhej a tazkej chorobe, tretieho januara, Boris priniesol a pripevnil drevene koleso.

Konecne mozeme zatlieskat.

Tomas z mlyna

Co sme nasli 23. 12. po Tomasovi (a co doplnila Kalka):

Ahoj Vianocnici,

• Kedze tento zdrap papiera prave citate, predpokladam, ze kluce ste uspesne nasli. Gratulujem!
• Dajte, prosim, nazrat i ubohej macke Cecilii, zerie takmer vsetko. Je velmi placha a mozno ju pocas svojho pobytu ani neuvidite" (neuvideli sme, ale zrala naozaj vsetko).
• Na plechovych hrncekoch nad oknom je este trosku horcovej borovicky: na zdravie! (Necudujem sa, ze tam este bola. Nikdy, nikdy, nikdy som nieco tak strasne horke nepila.)

• Kalka, v ii ckach si zo mna nerob prcu! (Ani si nebudem, pretoze akoby som si mohla robit prcu z niekoho, komu to vadi az tak, ze si to zapamata cely rok! Vsak, Tomas?)

Co nam napisal Boris:

Som na predvianocnej ceste Liptovom, jedna z mojich zastavok bol aj mlyn. Prisiel som sem vcera okolo polnoci, uzivajuc si vyhod nocneho osvetlenia - najlepsieho za poslednych 133 rockov. Bola to parada, skutocne, a zda sa mi, ze ten mesiac bude velky carodej. Hrozne ma pod nim bolela hlava napriek ciapke, kapucni (branil som sa upalu, ako sa dalo), no mohlo to byt aj z prudkeho prisunu kyslika po dlhodobom pobyte v Bratislave, ci prudkej zime (-21^oC). Ale ulavu som citil vzdy v tieni. Vesele Vianoce a nezmrznite!

Co si z casu vianocneho pamatame my (Maros, Kalka, Marosko a Danco):

Rozmyslam, ze keby boli deti mensie, mozno by sa im aj dalo nahovorit, ze Vianoce prichadzaju len do Kvacianskej doliny a ak tam neprideme, tak ich jednoducho nebudeme mat"

Styri dni v Kvacke nestacia, najma ak chces ochutnat dobroty vsetkych susedov, najma Wiedermannovcov. Tych sme tentoraz nielenze vyjedli, ale dobrosrdecna Mirina nam pecivo dokonca nabalila aj do mamutej krabice a tu tak vystlala, ze prezilo aj pady na lyziach.

Prezil aj Danco, ktory nas cestou na mlyn predbehol a s bezkami prvykrat na nohach sa pustil za sera dolu Boroviankou. Maros sa ho pustil nahanat. Jedina stopa po pade patrila Marosovi, ktory Danca chytil tak, ze sa nan vrhol a zabrzdil ho vlastnym telom.

"Sneh je tohoto roku lepsi," povedal Marosko v hornej casti Borovianky, ked sme nou prechadzali s batohmi. "Ano, je sypkejsi," povedal Maros. "Nie, ma lepsiu chut!" O den neskor sme sa dozvedeli, ze odvcera sa zlepsila aj chut cenculov.

Na mlyne bol ako obvykle v zime sneh a spln bol nesmierny a skaly kanonu strasidelne. Pri vychode mesiaca salala nezna a mocna ziara ako modrostrieborna pahreba.

Bola taka zima, ze ked chalani umyvali pri prameni riad, primrzla im handricka k prstom a museli sme ju odlamovat.

Jedli sme kapustnicu s klobasou, wiedermannovske pecivo, hrianky s nivou zapekanou v peci, ovsaky s hrozienkami a jablckami a ine dobroty.

Vianocny stromcek sme mali ako obvykle za mlynom a sanicu zo starej volskej cesty vedla neho. Odisli sme 26. decembra a prezili sialene snezenie na Liptove a blaznov s letnymi pneumatikami"

Pauliniovci z mlyna

V dnoch 17. a 18. januara 2000 sa v Bratislave uskutocnil medzinarodny hiring o priehradach, ktory organizovali Priatelia Zeme - Slovensko v spolupraci s europskymi obcianskymi organizaciami zaoberajucimi sa problematikou vodneho hospodarstva, ekonomiky a rozvoja. Hiringu sa zucastnili odbornici z 22 krajin Europy, Ameriky, Afriky a Azie a tiez komisarka Svetovej komisie pre priehrady Joji Carino a profesionalni pracovnici sekretariatu tejto komisie. Hlavnym cielom tohto podujatia bolo na jed nej strane posilnit spolupracu obcianskych organizacii v Europe a sucasne vyjadrit ich jasne stanovisko pre Svetovu komisiu pre priehrady. Na praci tejto komisie sa podielaju vlady, obciansky sektor i priehradny priemysel a jej medzinarodnym mandatom je vypracovanie analyzy o ekonomickych, spolocenskych a environmentalnych vplyvoch velkych priehrad na celom svete a na ich zaklade navrhnut odporucania pre financne institucie, ktore sa na vystavbe priehrad vo svete podielaju. Zavery komisie preto mozu vyznamne ovplyvnit financne toky na vystavbu velkych priehrad v buducnosti.

Zastupcovia Svetovej komisie pre priehrady si na hiringu mali moznost vypocut tridsat referatov o kontroverznom charaktere velkych priehrad nielen v Europe, ale i v Spojenych statoch, juhovychodnej Azii, juznej Afrike ci strednej a juznej Amerike.

Hiring bol zaroven jedinecnou prilezitostou pre ludi poskodenych a ohrozenych vystavbou priehrad na Slovensku, ktori sa stretli na svojom, uz tretom stretnuti pocas dvojdnoveho hiringu, na vymenu skusenosti a nadviazanie kontaktov so svojimi partnermi z celeho sveta. Ucastnici medzinarodneho hiringu podporili vyhlasenie ludi poskodenych a ohrozenych vystavbou priehrad na Slovensku a vyjadrili tiez jednoznacnu podporu obcianskej vyzve na moratorium na vystavbu dalsich priehrad na Slovensku.

Ucastnici hiringu na konkretnych prikladoch dokumentovali, ako nadnarodny priehradny priemysel uplatnuje politiku dvojakych standardov podla toho, ci operuje v Europe, alebo mimo nej. Zatial, co v jeho domovskych krajinach sa zacinaju uplatnovat prisne socialne a environmentalne zakony, priehradny priemysel podporuje vyvoz zastaralych a nerentabilnych technologii na Juh, zneuziva tamojsiu nedostatocnu legislativu a nerespektuje poziadavky miestnych komunit.

Ucastnici hiringu sa zhodli v nazore, ze priehrady nemozno povazovat za environmentalne vhodne zdroje energie, ktore by boli opravnene vyuzivat medzinarodne ekonomicke stimulacne mechanizmy OSN vyplyvajuce z Kyotskeho protokolu, cielom ktorych je redukcia emisii sklenikovych plynov do atmosfery. Zvlastna pozornost bola na hiringu venovana prave dokumentacii toho, ako vo vybranych pripadoch priehrady prispeli k zvyseniu emisii sklenikovych plynov.

Hiring prezentoval silny odpor obcianskej verejnosti proti vystavbe priehrad v Europe. Na konkretnych prikladoch dokumentoval zneuzivanie programov zahranicnej pomoci na obohacovanie sa konzultacnych, stavebnych a investorskych firiem so sidlom vo vyspelych krajinach.

Vysledkom hiringu bolo formulovanie nasledovnych problemov, ktorym by Svetova komisia pre priehrady vo svojej zaverecnej sprave mala venovat maximalnu pozornost: Politicka a financna infrastruktura, ktora podporuje vystavbu velkych priehrad; Nedemokraticke a netransparentne procesy rozhodovania, ktore obycajne vystavbu priehrad sprevadzaju bez ohladu na to, kde sa o projekte rozhoduje; Mechanizmus, ktory zabezpecoval firmam profitovat z vystavby priehrad v minulosti v Europe a dnes mimo Europy; D estruktivny proces vystavby priehrad v tomto storoci; Bezpecnost priehrad vo svete; Environmentalne dopady priehrad na nizinne rieky v strednej a vychodnej Europe; Problemy, ktore sa neustale vyskytuju vo vztahu k odskodneniu a nedobrovolnemu vysidlovaniu v Europe i zahranici; Potreba demontaze starych, nebezpecnych a nepotrebnych priehrad; Dopady vystavby priehrad na rodiny a zeny; Neucinnost klasickych protipovodnovych opatreni v Europe a mimo nej; Dvojite environmentalne, socialne a technicke sta ndardy, ktore firmy pouzivaju podla toho, v ktorej krajine posobia; Korupcia ako metoda presadzovania projektov priehrad v Europe a mimo nej.

Dalsie informacie - zamkovsky@changenet.sk, alebo na adrese Priatelov Zeme Slovensko, Ponicka Huta 65, 976 33 Poniky, tel./fax: 088-4193324, email: foe@changenet.sk

Juraj Zamkovsky

21. a 22. januara 2000 sa v Levoci stretlo 125 zastupcov mimovladnych organizacii z celeho Slovenska, aby zhodnotili vyvoj neziskoveho sektora na Slovensku za uplynulych 10 rokov a diskutovali o jeho buducnosti. Konferenciu pod nazvom "Treti sektor na Slovensku po desiatich rokoch: aki sme a aki chceme byt" a ktorej mottom bolo "Obcianska spolocnost - nadej zjednotenej Europy" organizovalo Centrum pre analyzu socialnej politiky, Nadacia Michala Kovaca a Vaclava Havla a Obcianske zdruzeni e CIVITAS L z Levoce.

Ucastnici sa zhodli v tom, ze pre buducnost Slovenska a jeho obcanov je nevyhnutny trvaly demokraticky rozvoj spolocnosti a vyssia ucast obcanov na sprave veci verejnych. Posilnovanie demokratickeho spravania obcanov preto zostava prioritnou ulohou tretieho sektora popri jeho tradicnom poslani v oblasti vzdelavania, zdravotnej starostlivosti, socialnych sluzieb, komunitneho rozvoja a ochrany zivotneho prostredia.

Ucastnici Levocskej konferencie vyzvali vladu SR, parlament, vladne i opozicne politicke strany, aby zanechali destruktivne a egoisticke politikarcenie, vedene osobnymi a partajnymi zaujmami a ambiciami a aby si uvedomili, ze ich mravnou a prvoradou povinnostou je sluzit zaujmom obcanov krajiny, z ktorych dani su za tuto sluzbu plateni.

"Za klucove zaujmy obcanov v tomto obdobi povazujeme urychlenie prac na reforme a decentralizacii verejnej spravy, posilnenie kompetencii miest a obci, vytvorenie regionalnej samospravy a uskutocnenie slobodnych volieb do jej organov do konca roku 2000. Dalej vyzyvame vladu SR, aby razantne pristupila k uskutocnovaniu narodneho programu boja proti korupcii na vsetkych urovniach verejnej spravy. Za predpoklad uspesnosti takeho programu povazujeme dobry zakon o pristupe obcanov k informaciam v ychadzajuci z principu "co nie je tajne, je verejne". Preto vyzyvame poslancov NR SR bez ohladu na ich politicke tricka k urychlenemu prijatiu takehoto zakona."

Ucastnici konferencie

Strana zelenych na Slovensku (SZS) spaja svoje politicke a poslanecke aktivity s plnenim volebneho programu SDK a s podporou plnenia Programoveho vyhlasenia vlady, ktore je zakladnym predpokladom stability vladnej koalicie.

SZS sa chce zasadit za stabilitu parlamentneho klubu SDK v NR SR s politickym zazemim vsetkych stran spoluposobiacich v ramci SDK.

SZS po dohode so SDSS vyzyva politickych predstavitelov KDH, DU a DS, ako aj zastupcov novovzniknutej iniciativy SDKU k urychlenemu pokracovaniu rokovania o usporiadani vzajomnych vztahov a fungovani poslaneckeho klubu SDK v NR SR.

Sme proti dostavbe 3. a 4. bloku JEMO. Z hladiska environmentalneho ako aj z hladiska ekonomickych dopadov sme proti vyvozu vyhoreneho jadroveho paliva a radioaktivneho odpadu, nakolko to povazujeme za amoralne a nezodpovedne.

SZS chce zacat rokovat s mimovladnymi environmentalnymi organizaciami o uzsej spolupraci a vytvoreni platformy Spolocenstvo 2000, ktore by mohlo byt partnerom pre dalsie rokovania.

SZS sa obracia na vsetkych environmentalne mysliacich a konajucich ludi, aby podporili SZS v jej kampani Zelena pre Slovensko.

V Banskej Bystrici 22. 1. 2000

P.S. Tato vyzva je adresovana vsetkym, ktori maju zaujem koordinovat postup environmentalistov na slovenskej politickej scene. Skusenosti z desatrocnej existencie SZS hovoria o tom, ze zeleni sa nespreneverili myslienkam, pre ktore isli do politiky, nemienia fuzovat, ci sa rozplyvat v inych subjektoch, ale venovat sa kazdodennym problemom obcanov, tak ako to slubili vo svojom volebnom programe v zmysle trvalo udrzatelneho zivota.

Laco Ambros

Den pred Silvestrom 1999 odhalil dennik SME az prilis zahmlievanu a mimoriadne podozrivu kauzu. Priblizme si strucne jadro problemu: Uz v septembri uzavrelo predstavenstvo Slovenskych elektrarni, a.s. - SE, ktore su monopolnym vyrobcom a distributorom elektriny v 100%-nom vlastnictve statu, zmluvu s ruskou stranou o vyvoze vyhoreneho jadroveho paliva na prepracovanie do Ruska. Niektori clenovia predstavenstva vsak protestovali proti tejto pre SE - a teda aj pre cele Slovensko - mimoriadn e nevyhodnej zmluve, ktora je navyse v rozpore s nedavno schvalenou Energetickou politikou SR. To je dnes aj dovod, preco ich generalny riaditel SE Stefan Kosovan ociernuje v mediach. Dozorna rada dodatocne sice poziadala predstavenstvo o dodatok k zmluve, podla ktoreho sa cela transakcia 8 miliard Sk bude financovat iba z penazi za deblokacie ruskeho dlhu. Doteraz vsak nikto skutocne platnu zmluvu nevidel, pretoze S. Kosovan sa ohana statnym a obchodnym tajomstvom - hoci SE su nielen statny podnik, ale navyse aj deblokacne peniaze patria statu, cize nam vsetkym, obcanom! Osobitne pikantny je fakt, ze SE najprv dlhe roky presadzovali - a roznou formou aj investovali, resp. dostavali peniaze na prace suvisiace s vystavbou hlbinneho uloziska na Slovensku, kde by sa mohlo vyhorene palivo ulozit bez prepracovania. Podla energetickej politiky (podklady pre nu dodali prave "odbornici" SE) by to stalo asi 68 miliard Sk, avsak vyvoz do Ruska, prepracovanie tam a spatny dovoz na Slovensko (ru ska legislativa totiz nedovoluje ukladanie cudzich radioaktivnych odpadov v Rusku) by stali okolo 240 miliard Sk!!! Ani nehovoriac o vrcholnej, cynickej nemoralnosti toho, ze elektrinu - a teda aj pohodlie z nej - radi spotrebujeme doma, avsak nicive, extremne nebezpecne starosti s odpadom hodime na plecia nevinnych ludi v Rusku...! Pritom je zname, ze obyvatelia lokalit v okoli ruskych prepracovatelskych zavodov uz dnes ich cinnostou velmi trpia, rodia sa tam znetvorene a chore deti...

Greenpeace intenzivne spolupracuje po cely cas s mediami, pretoze nam ide o osvetlenie celej kauzy. Sucasne sme spolu s 28 mimovladnymi organizaciami zaslali list vsetkym clenom vlady. Ziadame v nom dosledne vysetrenie kauzy nezavislym organom a vyvodenie zodpovednosti za safarenie so statnymi peniazmi, najma vsak systemove riesenie - transformaciu energetiky a zastupenie kvalifikovanych odbornikov na rozhodujucich miestach energetiky, ktori nepodlahnu tlakom atomovej lobby. Dolezitou poziad avkou je aj podpora zakona o pristupe obcanov k informaciam, ktory nedavno vypracovali mimovladne organizacie a v parlamente ho iniciativne predklada poslanec Jan Langos. Uvidime, ako sa vlada so situaciou, jasne naznacujucou korupciu v SE, vysporiada. Minister hospodarstva Ludovit Harach zatial nariadil kontrolu v SE. Otazkou ostava, ci bude naozaj dosledna...?!

Luba Trubiniova

V novembrovom vydani ii sme vas informovali o priebehu diskusie v konferencii Legislativa a treti sektor o pripravovanom zakone o slobodnom pristupe k informaciam. Kedze sme tento problem raz nacali, povazujeme si za povinnost o nom dalej priebezne informovat, a to skratenou a zrozumitelnou formou, v ktorej vsak, ako dufame, je zachovane prave to najpodstatnejsie. Preto ani reakciu obcianskej iniciativy (OI) na pripomienky ministerstva vnutra (MV SR), ministerstva zivotneho prostredia (MZP SR) a ministerstva financii (MF SR) neuvadzame v plnom zneni, ale len ako akysi orientacny nahlad, ktory je urceny hlavne tym, ktori sa v tomto probleme nepohybuju. Ak by vsak niekto prejavil zaujem o kompletny text reakcie OI, na poziadanie mu ho posleme (mail, fax). Cislo v zatvorke za nazvami jednotlivych ministerstiev oznacuje celkovy pocet pripomienok, na ktore OI reagovala.

BRATISLAVA 14. decembra (SITA) - Legislativna rada vlady odporucila kabinetu nesuhlasit s poslaneckym navrhom zakona o slobodnom pristupe k informaciam, ktoreho autorom je Jan Langos. Tajomnik rady Stefan Grman uznal, ze takyto zakon je velmi potrebny, predkladany navrh ma vsak privela legislativnych nedostatkov, casto ide nad ramec platnej ustavy a v niektorych paragrafoch sa dostava do rozporu sam so sebou.

• Pripomienky MV SR (9)

S prijatim zakona o slobodnom pristupe k informaciam treba pockat do schvalenia poslaneckeho navrhu novely Ustavy Slovenskej republiky, pretoze rozsiri dovody odmietnutia pristupu k informaciam.

Navrh skupiny poslancov na novelizaciu Ustavy SR nepocita s rozsirovanim dovodov na odmietnutie pristupu k informaciam. Za sucasneho pravneho stavu nie je pravne a ani politicky prijatelne rozsirit dovody na obmedzenie pristupu k informaciam. Slovenska republika ako clen medzinarodneho spolocenstva je viazana mnohymi medzinarodnymi zmluvami a dohovormi. Na ilustraciu mozno uviest napr. Medzinarodny pakt o obcianskych a politickych pravach (MPOPP), vyhlaseny v Zbierke zakonov pod c. 120/1976 Zb. a Europsky dohovor o ochrane ludskych prav a zakladnych slobod (EDLP), vyhlaseny v Zbierke zakonov pod c. 209/1992 Zb. MPOPP v clanku 19 a EDLP v clanku 10 garantuju pravo na pristup k informaciam. Tieto dohovory obsahuju aj dovody obmedzeni prava na informacie. Pri tvorbe Ustavy SR boli tieto dovody obmedzeni prava na informacie prevzate prave z tychto medzinarodnych dokumentov a kazde rozsirenie obmedzeni by nepredstavovalo v demokratickej spolocnosti nevyhnutny zasah do zakladnych prav a slobod a teda tym padom bolo v rozpore s EDLP a MPOPP.

Vymedzenie povinnych osob nie je presne...

... c) Povinne osoby zalozene a zriadene

MV SR zjavne nezaujimaju pri pripomienkovani pravnych predpisov zakladne pravne kategorie, nakolko nerozlisuje medzi rozdielnymi pravnymi pojmami zriadenie a zalozenie.

Zatial co v zmysle zakona c. 303/1995 Z.z. o rozpoctovych pravidlach (- 21 ods. 4) sa rozpoctove a prispevkove organizacie zriaduju, v zmysle zakonov c. 513/1991 Zb. Obchodny zakonnik a c. 111/1990 Zb. o statnom podniku sa obchodne spolocnosti a statne podniky zakladaju.

Nakolko rozpoctove a prispevkove organizacie su napojene na statny rozpocet, resp. na rozpocet obce, ich informacna povinnost je urcena v rozsahu vsetkych informacii, ktore maju k dispozicii. Subjekty sukromneho prava ako obchodne spolocnosti zalozene statnym organom alebo obcou, resp. statne podniky, su povinne podla obcianskeho navrhu spristupnovat informacie iba o tom, co moze byt v skutocnosti predmetom verejneho zaujmu - a to je hospodarenie s verejnymi prostriedkami a nakladanie s ma jetkom statu.

MV SR tvrdi, ze je protiustavne, ak podla obcianskeho navrhu budu sudy a trestne konanie vynate z posobnosti zakona o pristupe k informaciam.

Vynatie sudov z posobnosti zakona zohladnuje EDLP a ustalena judikatura Europskeho sudu pre ludske prava so sidlom v Strasburgu, na zaklade ktorych je odovodnenym jedine take obmedzenie pristupu k informaciam, ktore by mohlo ohrozit nestrannost a autoritu sudnej moci. Okrem zakona o slobodnom pristupe k informaciam existuju aj ustanovenia garantujuce spristupnovanie informacii podla osobitnych zakonov. Tak je to napr. v pripade Obcianskeho sudneho poriadku alebo Trestneho poriadku. T ieto pravne normy obsahuju ustanovenia tykajuce sa pristupu k informaciam, ktore plne zabezpecuju ustavnu povinnost sudov ako statnych organov informovat v zmysle clanku 26 ods. 5 Ustavy SR.

• Pripomienky MZP SR (4)

MZP sa vo svojich pripomienkach snazi zuzit pojem "znecistovanie" na "poskodzovanie" zivotneho prostredia a v tomto zmysle zuzit rozsah spristupnovanych informacii.

Obciansky navrh vychadza z premisy, ze kazde znecistovanie zivotneho prostredia poskodzuje spolocnost, je v neprospech nas vsetkych a ochrana informacii o znecistovani zivotneho prostredia vo verejnom zaujme teda nie je a nemoze byt povazovana za obchodne tajomstvo. Na tejto premise je zalozeny aj tzv. Aarhusky dohovor, na implementacii ktoreho ma SR eminentny zaujem. Ustanovenia clanku 4 ods. 4 pism. d) Aarhuskeho dohovoru vyslovne obsahuju povinnost spristupnit informacie o vypustanych od padovych latkach do zivotneho prostredia a to i v pripade ich potencialnej ochrany ako obchodneho tajomstva.

• Stanovisko MF SR (3)

Vycislenie zvysenia nakladov na statny rozpocet v suvislosti s ucinnostou obcianskeho navrhu zakona o pristupe k informaciam oznacilo MF SR za "nepostacujuce" a z toho titulu sa s nim "nestotoznilo".

Namiesto toho, aby odbor statneho rozpoctu MF SR podal vo svojom stanovisku zdovodnenie svojho postoja voci vycisleniu dopadov prijatia obcianskeho navrhu na statny rozpocet, obmedzil sa iba na nekonkretnu odpoved. Tato navyse nesplna parametre dane zakonom c. 303/1995 Z.z. o rozpoctovych pravidlach, ukladajucich Ministerstvu financii povinnost prerokovat rozpoctove dosledky pravneho predpisu s predkladatelom.

MF SR tvrdi, ze predlozeny navrh zakona bude znamenat "znacne zvysenie administrativnej narocnosti verejnej spravy" a ze je tym v protiklade so zamermi vlady, ktora realizuje opatrenia smerujuce k redukcii spotreby statu a statnej spravy.

Aktivne zverejnovanie odlahcuje administrativu potrebnu na vybavenie ziadosti o spristupnenie informacii a setri tak personalne a materialne zdroje povinnych osob a znizuje naroky na statny rozpocet.

Efektivny pristup k informaciam o cinnosti verejnej spravy umozni verejnu kontrolu rozhodovania verejnej spravy a nakladania s verejnymi prostriedkami, co ma nezanedbatelny protikorupcny efekt.

spracoval Miro Carsky

Pravdepodobne mnohi z vas poznaju Katku Zackovu, ktora sa dlhodobo venuje zivotnemu prostrediu (STV, Trend) a zazila uz aj "vyhadzov" z televizie.

Koncom decembra sa na mna obratila redaktorka z STV p. Risova, ci nechcem moderovat Eko dalej (ktore v podstate vymyslela, moderovala a rezirovala Katka). Po rozhovore s Katkou som sa vsak dozvedela, ze od moderovania tejto relacie neodstupila - iba si dala podmienku, ze program nema byt vysielany o 17.30. V tomto case sa totiz tato relacia nedostane k vhodnemu adresatovi, ale stava sa "konkurentom" detskych programov, serialov, alebo situacnych komedii. Dospely divak tak straca moznost tu to relaciu uvidiet. STV neprijala Katkinu podmienku a zacala (v podstate poza Katkin chrbat) hladat moznych moderatorov a novych autorov. Preto sme sa rozhodli napisat vedeniu STV.

zora Kalka Pauliniova

Vazeny pan riaditel,

obraciame sa na Vas s podnetom, tykajucim sa naplnania hlavneho poslania nasej verejnopravnej televizie ako nezavislej, narodnej, verejnopravnej, informacnej, kulturnej a vzdelavacej institucie.

Dlhodobejsie sledujeme, ze vo vecernom publicistickom bloku (po 21.00 hodine) sa objavuju zaujimave programy, riesiace dolezite problemy. V case, ked su divaci naladeni na vnimanie kritickych a koncepcnych problemov vsak vo vasej televiznej skladbe chyba program Eko dalej. Hoci bol uz davnejsie na obrazovke STV obnoveny, nezaujal pevne miesto vo vysielacej strukture (ktoru ako zavazny tvar schvaluje Rada STV) a objavoval sa len sporadicky. Narocny a kvalitny program sa tak minal so svojimi adresatmi a nesplnal ten ucel, pre ktory bol koncipovany a realizovany.

Environmentalne temy, podavane v tomto programe nechapeme len ako zaujmovu zalezitost uzkej skupiny ludi, ale ako temy, dotykajuce sa sirokych celospolocenskych otazok. Otazky zivotneho prostredia sa uzko prelinaju s otazkami demokracie na miestnej a narodnej urovni (zapajanie obcanov do rozhodovania, novy informacny zakon), narodnej ekonomiky (vystavba vodnych diel, vyvoz vyhoreneho jadroveho paliva), regionalneho a socialneho rozvoja (vstup Slovenska do Europskej unie) a s mnohymi inymi kluco vymi temami.

V bode 7 Statutu STV sa pise, ze STV podporuje ziaducu kulturnu integraciu, ekologicke myslenie a konanie obcanov ako aj vseobecnu vzdelanost a vychovu, osobitne mladej generacie. V sucasnosti sa vsak environmentalnym temam venuje len ciastocne detska relacia Rozhladna ci bystricky Magazin zivotneho prostredia, zatial co vysielanie Eko dalej je ohrozene a vysielanie cyklu relacii Priroda bolo podla nasich informacii zrusene.

Ziadame Vas preto, aby ste, vychadzajuc z poslania STV, zakotveneho v statute STV, zabezpecili vysielanie programu Eko dalej vo vhodnom case (optimalne vo vecernom publicistickom bloku medzi 21.00 - 22.00, s vikendovou reprizou v poobednajsich hodinach) a podnietili a realizovali dalsie programy s environmentalnou problematikou.

Bratislava 12. januara 2000

Na vedomie: Rada Slovenskej televizie a Unia slovenskych televiznych tvorcov.

ETP Slovensko, Centrum pre podporu filantropie a neziskovych aktivit, Greenpeace Slovensko, MFP, Nadacia Obcan a demokracia, MRG-Slovensko, Sloboda zvierat, Za Matku Zem, MV SZOPK, Slobodna alternativa, STUZ, ZO SZOPK Sirius, World Information Service on Energy Slovensko, ELF (vsetci z Bratislavy); Ludia a vo-da, Sosna - Centrum trvalo udrzatelnych aktivit, Spolocnost priatelo v Zeme (vsetci z Kosic); Jantarova cesta a Kruh z Banskej Stiavnice; Stredisko environmentalnej osvety Bambi a Karpatska nadacia z Moldavy n/Bodvou; ZO SZOPK a Stredisko environmentalnej vychovy Limonka z Novych Zamkov; Centrum environmentalnych aktivit, Trencin; CEPA a Priatelia Zeme Slovensko, Ponicka Huta; Nadacia Ekopolis, Banska Bystrica; SOVS, Vranov n. Toplou; Vydra, Cierny Bal og; Zdruzenie Slatinka, Zvolen; ZO SZOPK Dubnicka environmentalna skupina, Dubnica n/Vahom; ZO SZOPK Echo, Spisska Nova Ves; ZO SZOPK Michal n/Zitavou; Obcianske zdruzenie Dubakovo a 75 jednotlivcov.

Vazeny pan riaditel!

V decembri minuleho roku sme dostali od redaktorky pani Risovej ponuku na vystupenie v relacii Eko dalej. Dna 12. 1. 2000 sme sa mali zucastnit natacania relacie. Napriek nasej snahe diskutovat o environmentalnych problemoch v co najvacsej moznej miere, sme sa natacania nezucastnili. Radi by sme Vam vysvetlili dovody, ktore nas k tomu viedli.

Relaciu Eko dalej povazujeme za publicisticku relaciu. Dozvedeli sme sa, ze relacia sa bude v buducom roku vysielat o 17.30 hod. Tento cas pokladame za vhodny pre detskeho divaka. Ak ma Eko dalej plnit svoj ucel a oslovit dospeleho divaka, prislucha jej urcite iny cas. Pokial vieme, aj pani Zackova, ktora dlhu dobu pripravovala Eko dalej, upozornovala na tuto skutocnost. Ako vidime, marne.

Vazeny pan Materak, ako iste viete, vyroba takejto relacie stoji nemale peniaze. Takisto nepochybne viete o environmentalnych problemoch na nasej planete, ktore dosiahli taku mieru, ze je ohrozeny dalsi zivot na nasej Zemi. Preto si myslime, ze relacia Eko dalej je dolezitou publicistickou relaciou a vo verejnopravnej televizii by jej malo prisluchat aj patricne miesto a vysielaci cas. Kedze sme sa nechceli spolupodielat na relacii, ktora neplni svoju ulohu a mina adresata, odmietli sme sa nakrucania zucastnit. Peniaze danovych poplatnikov sa daju vyuzit aj efektivnejsie, ako natocit relaciu, odvysielat ju v nevhodnom case a mysliet si, ze sme pre ekologiu nieco spravili.

Vazeny pan riaditel, verime, ze v co najblizsej dobe podniknete ucinne kroky a relacii Eko dalej vyhradite v STV miesto, ktore jej patri. Chceli by sme Vas poziadat o odpoved na nas list a kroky, ktore ste v danej veci podnikli.

P.S: Prosime, povazujte tento list za otvoreny.

Bratislava 14. 1. 2000

Alexandra Tomasovicova, Petra Jezekova, Juraj Hips,

Katarina Kozinkova, Rastislav Prochazka

S radostou vam oznamujeme, ze reakcia na tieto dva listy + navstevu zastupcov EMVO v STV bola pozitivna a dostavila sa pomerne skoro. Pani Renata Klacanska, sefmanazerka centra publicistiky, oznamila, ze od aprila by sa Eko dalej (s Katkou Zackovou) malo vysielat o 20.30 v piatok a reprizovat o 19.00 v sobotu. A zaver? Cim viac akcii, tym vacsia sanca na uspech.

Redakcia

Hladomory poznamenaju nastavajuce skvele 21. storocie podla vsetkeho omnoho viac, ako si vacsina z nas, sytych Europanov, chce pripustit. Len nepatrnu mensinu ludi bohateho sveta dnes znepokojuje globalny problem hladu. Hoci dovodov na znepokojenie je mnoho: od osvieteneho egoizmu ("raz za to zaplatime aj my a nase deti") po prosty sucit s trpiacimi. Kazdych 3,6 sekundy na Zemi zomrie od hladu jeden clovek, 80% hladom umierajucich su deti do piatich rokov. Sucastou znepokojenia je pocit bezmo cnosti, neschopnosti urobit aspon nieco pre zmiernenie tohto utrpenia. Napodiv, globalna siet internetu nam umoznuje aspon trochu svoj sucit prejavit. Ako? Kliknutim na http://www.hungersite.com/.

Za "miestom hladu" sa skryva genialne jednoducha filantropicka myslienka. Tvorca tejto stranky prostrednictvom internetu spojil tri subjekty: znepokojenych obcanov planety, sponzorov usilujucich o socialne zodpovednu reklamu a humanitnu agenturu OSN disponujucu sietou distributorov potravin v hladom zmietanych rozvojovych krajinach. Kazdy z darcov sa zaviazal poskytnut za kazdeho navstevnika na stranke hungersite tri americke centy na nakup potravin pre hladujucich. Za 12 centov mozno kupit misk u ryze, kukurice alebo obilia, co by malo stacit na denne nasytenie jedneho cloveka. Kedze v poslednych tyzdnoch sponzoruje stranku kazdodenne okolo 12 firiem, jedinym kliknutim "nakrmite" troch ludi. Odmenou sponzorom je umiestnenie ich firemneho loga na tejto stranke: od loga vedu linky priamo na stranku prislusnej firmy.

System funguje ako virtualno-realne tamagoci. Zo svojej adresy moze clovek v jeden den darovat jedlo len raz, tento dobry skutok vsak mozete opakovat kazdy den. Len ak si na hladujucich sveta kazdy den spomeniete, kazdy den im aj pomozete.

Stranka hungersite obsahuje mnoho zaujimavych informacii nielen o probleme hladu vo svete, ale aj o darcoch. Staci zajst na "donations total" a zistite, kolko ludi stranku navstivilo a darovalo tym jedlo - v predosly den alebo celkovo od vzniku stranky. Mozete tam najst aj udaje o darcoch podla krajiny, a to v predosly den, od zaciatku daneho mesiaca a za cele obdobie. Nikoho asi neprekvapi, ze suverennymi lidrami v rebricku darcov su Americania. Kusok za nimi je male Norsko. Styri a pol mi liona Norov daruje cez hungersite hladujucim sveta tolko jedla ako 82-milionove Nemecko a viac ako 58-milionove Francuzsko. Slovaci su zhruba na 56. mieste. V poslednych tyzdnoch vsak chodi na hungersite denne zo Slovenska okolo 450 ludi - v niektore dni viac ako z mnohonasobne ludnatejsieho Polska ci dvojnasobneho Madarska alebo Ciech.

Geografia webovej stranky hungersite, samozrejme, hovori o penetracii jednotlivych krajin internetom a celkove poradie krajin odraza okrem ineho aj rychlost, akou sa sprava o existencii tejto stranky dostala medzi ludi v tej-ktorej krajine. Urcite vsak odraza aj mieru, v ktorej si obcania jednotlivych bohatych krajin uvedomuju globalny problem hladu v rozvojovom svete. Stranka sama osebe je potom zaujimavym prikladom toho, ze reklama nemusi byt len navonana zdochlina a moderna technologia moze s luzit aj ludskosti.

JURAJ MESIK

Vlani na seminari o genetickych technologiach (spolusporiadatelom bola STUZ) sme hovorili o urcitych otazkach, ktore vyplyvaju z rastucich moznosti prenatalnej diagnostiky. Je vseobecne zname, ze vysetrenim plodovej vody je mozne urcit pomerne siroku skalu dedicne prenasanych ochoreni alebo stavov, ktore sa vyskytuju len u mensiny ludi v populacii. Pri pozitivnom naleze treba rozhodnut, ci sa dieta s danym genom ma narodit. Kto ma k tomu najvyssie pravo? Co ak sa rodicia nedokazu zhodnut? Kto z nich ma ustupit? Do akej miery ma byt lekar pri vysvetlovani nalezu neutralny? Ukazuje sa, ze vacsina lekarov v nasich krajoch sa snazi rodicov presvedcit k preruseniu tehotenstva.

V sucasnosti sa tento problem dostava dalej. Pre mnohe pary nie je mozne prirodzene pocatie dietata. Najmodernejsim riesenim je oplodnenie in vitro, teda v skumavke. Zene lekar hormonalne vyvola tzv. hyperovulaciu a odoberie 8-10 vajicok. Tie oplodni odobratymi spermiami otca a necha rast do velkosti niekolkych buniek. Vtedy mozno jednu bunku oddelit a urobit test DNA. Na zaklade testov vyberie dva optimalne plody na implantaciu do maternice matky. Hovori sa tomu predimplantacna diagnostika. Na Slovensku sa zatial oplodnenie in vitro nerobi. V zapadnej Europe ho dnes lekari odporucaju aj parom, ktore sice mozu dieta splodit prirodzene, ale v minulosti uz splodili viacero poskodenych plodov. Ma umoznit vyber optimalneho embrya. A presne o to ide: kto urci, ake je optimalne embryo? A co, ak sa rodicia rozhodnu pre dieta, ktore lekar nepovazuje za vhodne? Moze odmietnut implantaciu? Predimplantacne diagnostikovane embryo nie je este v tele matky. Komu patri? Musi ho lekar vydat rodicom, ktori ho vezmu k inemu lekarovi, ak tento nesuhlasi s jeho implantaciou, alebo ho moze znicit? Nemyslim, ze my sa mozeme tymto otazkam vyhybat len preto, ze zatial pary, ktore oplodnenie in vitro potrebuju, musia za nim cestovat do zahranicia (napr. v Cechach ho poskytuje viacero pracovisk). Po seminari, na ktorom nezostalo dost casu na diskusiu, som pocula od jedneho ucastnika navrh, aby sme situaciu hodnotili z hladiska trvalo udrzatelneho zivota: rodit sa maju take deti, ktore maju nadej na vysoku kv alitu zivota. Ak sa rodicia rozhodnu inak, nemali by si robit naroky na solidaritu spolocnosti. Zrejme by to malo znamenat obmedzenia, pripadne uplne odmietnutie roznych zvyhodneni, ktore dnes znevyhodnenym ludom v mene humanity a solidarity poskytujeme. Takze: mame predstavu, kto rozhodne, aky zivot je dostatocne kvalitny na to, aby bol trvalo udrzatelny? Je dobrym sposobom liecenia choroby eliminacia jej nositelov?

Rada by som poznala vas nazor. Odpovede na otazky ankety mozete poslat bud do redakcie ii, alebo na moju adresu: lacinova@ipt.med.tu-muenchen.de

1. Dolezitym cielom genetickeho poradenstva (t.j. konzultacie lekara - genetika s buducimi rodicmi) je znizenie poctu skodlivych genov v populacii:

a) suhlasim; b) skor suhlasim ako nesuhlasim; c) skor nesuhlasim ako suhlasim; d) nesuhlasim; e) neviem.

2. Pri konzultacii s rodicmi by lekar - genetik mal zdoraznovat predovsetkym zaporne stranky choroby, ktoru diagnostikoval u ich plodu:

a) suhlasim; b) skor suhlasim ako nesuhlasim; c) skor nesuhlasim ako suhlasim; d) nesuhlasim; e) neviem.

3. Voci spolocnosti nie je slusne vedome priviest na svet dieta s vaznou geneticky podmienenou poruchou:

a) suhlasim; b) skor suhlasim ako nesuhlasim; c) skor nesuhlasim ako suhlasim; d) nesuhlasim; e) neviem.

4. Moj vek je:

a) menej ako 20 rokov; b) 21 - 30 rokov; c) 31 - 40 rokov; d) 41 - 50 rokov; e) 51 - 60 rokov; f) viac ako 60 rokov.

5. Som:

a) zena; b) muz.

Luba Lacinova

Ano, ano, uz sa nam pomaly zabieha Zelena linka, uz funguje takmer dokonale, hoci stale su nedostatky a to najma v zbierani informacii a celkovej ochote roznych MU, OU, MC a KU, ale chyba nam napr. aj dostatocna pravna podkutost (ved by nestacila ani na jedno kopyto) v problemoch, ktore obcania uz zacali sami riesit, no vacsinou nic nedosiahli.

Ludia, ktori nam doteraz volali na Zelenu linku, by sa dali rozdelit zhruba do troch kategorii: 1. Ti, ktori cakaju, ze zavolanim na Zelenu linku sa ich problem vyriesi. 2. Ti, ktori su sami ochotni nieco urobit. 3. Ti, ktori uz obehali vsetky urady a institucie a nevedia, co dalej.

Pred uvedenim ukazok chceme uz iba upozornit tu prvu skupinu ludi, ze Zelena linka tu nie je na to, aby nieco riesila za vas (to iba v naliehavych pripadoch), ale aby vas usmernila a naucila riesit. Hladnemu skratka netreba dat jest, ale treba ho naucit chytat ryby. A teraz prosim, ukazky:

Volal ing. L. H. (nechal aj adresu a telefon) ohladom stavby polyfunkcneho domu pri krizovatke Tomasikova - Lanova (Papradova) oproti obchodnemu domu Prior. Ide o travnatu plochu so stromami. Vraj ma byt vyrubanych 250 stromov. Niektori susedia boli tiez proti stavbe. Zistili sme: Pozemok (v uzemnom plane uvedeny ako stavebny) bol predany mestom jednej stavebnej firme. MU Ruzinov stavbu schvalil, OU BA II tiez. Povodne bolo 22 stromov na vyrub, 49 na presadenie, teraz 59 na vyrub a 8 na presadeni e. Nahradna vysadba je udajne zabezpecena a to vedla hotela Bratislava (kde byvali cirkusy). Poradili sme, ze obcania mozu spisat peticiu, pripadne zalozit obcianske zdruzenie a ze mozu aspon kontrolovat vysadbu - stavba sa uz asi neda zastavit.

Odkazovac, anonym. Na Stefanikovej ulici po pravej strane (smerom od hlavnej stanice) chatraju stromy udajne potom, ako pred rokom Verejno-prospesne sluzby (sidlo na Zilinskej ul.) upravovali chodnik.

Volala jedna velmi nervozna pani z Petrzalky - Zehrianska ul., ze pred vchodmi 2 - 6 chodia auta po travniku a aj tam parkuju. Po jej staznostiach na MU tam namontovali stlpiky. To pre soferov ale nie je ziadna prekazka, tak ich zacali obchadzat. Vacsinou to robia zakaznici hotela Miva (stoji niekde oproti). Volala kde-komu, aj na dopravny inspektorat. Odmietli ju s tym, ze tam dali stlpiky, takze viac uz urobit nemozu (zrejme ju uradnici beru za notoricku stazovatelku). Povedali sme jej, ze vo dicov mozu pokutovat policajti. Nakoniec nam vynadala, ze sme tu na nic a ze jej aj tak nepomozeme.

Volala nahnevana obyvatelka Ostredkov, ze psy (s prepacenim) vsade seru.

Marcel Duchon, Miro Carsky

za prispevky na drevenice, luky, reziu a kupu domceka na Godrovej patri:

R. Lehotskemu, P. Mravikovi, P. Kluckovi, L. Tancibokovej, A. Purasovej, L. Lacinovej, A. Michalikovi, J. Rosovi, E. Sabovej, M. Mojzesovi, M. Mistrikovej, M. Kvasnicovi, J. Stefanovicovi, E. Mannovej, S. Smetanovi, H. Bukovcakovej, P. Tatarovi, A. Greskovej, Z. Repaskej, B. Strecanskemu, V. Mokranovcom, P. Mokranovcom, st., S. Pocciovej, T. Munzovi, Nadacii Horsky park, L. Kocianovi, Z. Homolovej, L. Tedlovej, B. Hochelovi, M . Stillhammerovej, M. Vrskovi, V. Ziaranovi, K. Frohlichovi, V. Ondrusovi, V. Kanatovej, R. Facunovej, M. Sumsalovi, J. Kubackovi, Filovcom, V. Palenikovi, A. Ginterovej, B. Szakszovej (vsetci z Bratislavy), M. Krcmarovi (Michal n/Zitavou), M. Drgonovej (Trnava), CMOP Skalna dolina (Turcianske Teplice), E. Sekovej (Nove Zamky), Medalikom (Trencin), K. Turinicovej (Chorvatsky Grob), I. Cehelskemu (Povazska Bystrica), M. Murinovi (Kosice), J. Mesikovi (Banska Bystrica), P. Sremerovi (Praha), P. Mokranovcom, ml. (Holandsko).

Tehlicky na zaplatenie domceka na Godrovej si predplatili:

M.+L.+G. Zelenakovci, V. Palenik, M. Carsky, V. Ira (vsetci z Bratislavy), M. Kozova (Dunajska Luzna).

• 3.2. - Vyrocna schodza ZO 6 (volba noveho predsedu, filmari na Oblazoch a i.) na Godrovej, zac. o 18. hod.

• 14.2. - Ochranari v Astorke. Tema: novy tarifny system v MHD v Bratislave. Zac. o 19. hod.

• 10.3. - Spominanie na dreveniciarske aktivity (vyrocie Podsipu, mlynov v Kvacianskej doline, Kokavky) a na Gusta Dobrovodskeho. DK Zrkadlovy haj. Podrobnejsie v buducich ii.

Nase peefko nakreslila Martina Matlovicova, text navrhol Miro Carsky. Obom dakujeme a jednym dychom vsetkym zelame dobry dych v prijemnom roku 2000.

Prispevky do buducich ii prosime zaslat do 15.2.2000.

Redakcia: Katarina Simoncicova, Vlado Mokran, Miro Carsky. Toto cislo vyslo 27. januara 2000.