ASPEKTY IMPLEMENTACIE NARODNEJ EKOLOGICKEJ SIETE - SLOVENSKO UVOD K NECONET A TRVALO UDRZATELNEMU ROZVOJU Autori: Ing. Milan Koren, CSc. Ing. Peter Sabo, CSc. RNDr. Jozef Steffek, CSc. RNDr. Stefan Maglocky, CSc. Mgr. Helena Carska NADACIA IUCN SVETOVA UNIA OCHRANY PRIRODY UVOD K NECONET A TRVALO UDRZATELNEMU ROZVOJU Milan Koren, Peter Sabo, Jozef Steffek, Stefan Maglocky, Helena Carska Kontinentalny ubytok poctu rastlinnych a zivocisnych druhov a pokracujuca destrukcia ekosystemov Europy si vyzaduju medzinarodnu odozvu (Bennett, 1994, Stanners, Bourdeau, 1995). Patri k nej akceptovanie medzinarodnych standardov ochrany prirody, nasledne premietnutych napriklad v narodnych legislativach a / alebo v ekonomickych stimuloch. K novsim iniciativam zaradujeme koncepciu Europskej ekologickej siete (EECONET), postupne vychadzajucu z narodnych ekologickych sieti (NECONET). Tieto su obdobou u nas uz dlhsie rozvijanej a aplikovanej koncepcie uzemnych systemov ekologickej stability (USES). Zo systemoveho hladiska EECONET, NECONET a USES predstavuju koncepcne posil-nenie ochrany prirody prostrednictvom zabezpecenia dynamiky vyvoja chranenych uzemi - prepojenim ich struktury, funkcii a predpokladaneho, (resp. zelatelneho) vyvoja krajiny. Nositelom programu navrhu EECONET su v sucasnosti Europsky program IUCN (Svetova unia ochrany prirody) a Europske centrum ochrany prirody (ECNC). Studia "Aspekty implementacie Narodnej ekologickej siete Slovenska" je druhou sucastou sirsieho projektu IUCN, paralelne rieseneho v styroch krajinach strednej Europy (Madarska republika, Polska republika, Ceska republika, Slovenska republika) a nadvazujuceho na prve navrhy narodnych ekologickych sieti, ktore pre tieto krajiny boli nedavno vypracovane (Bennett, 1991, Husenicova, Ruzickova, 1992, IUCN, 1996). Sustreduje sa na vybrane oblasti hospodarstva, ktore plosne vyrazne ovplyvnuju NECONET - ide o lesne hospodarstvo, polnohospodarstvo, vodne hospodarstvo a turistiku. Pre kazdu z nich odhaduje potencial jej rozvoja, definuje hlavne typy konfliktov s ochranou prirody, s dorazom na uzemia NECONET (jadrove uzemia, ekologicke koridory a uzemia rozvoja prirodnych prvkov - tzv. nature development areas) a na existujuce velkoplosne chranene uzemia. V jednotlivych kapitolach sa kladie doraz na prehodnotenie doterajsich sposobov vyuzivania prirodneho potencialu, vratane navrhu zakladnych principov a odporucani pre trvalo udrzatelny rozvoj vybranych hospodarskych oblasti s dorazom na ochranu uzemi NECONET, kratkodobe a dlhodobe ciele a aktivity v tychto oblastiach. Za tymto ucelom hlada nastroje podpory ucinnej ochrany prirody a prvkov NECONET a mozne stimuly pre presmerovanie doterajsieho obhospodarovania a vyuzivania krajiny. So zretelom na vyznam uzemneho a regionalneho planovania pre TUR predkladana studia tiez analyzuje sucasnu situaciu a moznosti regionalneho rozvoja z krajinno-ekologickeho hladiska a navrhuje zakladne principy a odporucania pre to, aby tento rozvoj prebiehal v smere trvalej udrzatelnosti. Nakolko intervencny pristup k ochrane prirody (uplatnovanie environmen-talnej legislativy) je v dnes hlavnym nastrojom profesionalnej i dobrovolnej ochrany prirody, sucastou studie je aj analyza stavu v tejto oblasti, najma moznosti ochrany uzemi NECONET prostrednictvom uz existujucej legislativy, ako aj navrh zakladnych principov pre jej rozsirenie, so zaclenenim inkluzivnych sposobov manazmentu prirodnych zdrojov do legislativy. Pre uvedenie do problematiky aj citatela, ktory nema skusenosti s NECONET a TUR, uvadzame v tejto casti velmi strucny prehlad zakladnych principov budovania NECONET SR a principov trvalo udrzatelneho rozvoja podla IUCN. A) Koncepcia rozvoja ochrany prirody prostrednictvom EECONET kontinentu, resp. NECONET Slovenska (Spracovane podla Koren, Steffek in IUCN, 1996) A1) Potencialny prinos prirody Slovenska k EECONET Bohatstvo prirody Napriek tomu, ze uzemie Slovenskej republiky zabera len 49 035 km2, jeho prinos pre Europsku ekologicku siet (EECONET) je mimoriadne velky (Steffek, 1995). Krajina Slovenska je velmi rozmanita z hladiska reliefu a podobne silne diverzifikovana je tu aj biota. Subor geologickych, geomorfologickych, klimatickych pomerov a spojenie styroch biogegografickych provincii (Zapadne Karpaty, Vychodne Karpaty, Zapadopanonska panva a Vychodopanonska panva - Mazur a kol., 1980) viedol k mimoriadne vysokej biologickej rozmanitosti na pomerne malom uzemi. Podstatna cast uzemia je pokryta lesmi. Napriek silnemu vplyvu imisii sa tu na mnohych miestach zachovali povodne lesne porasty, ktore reprezentuju vyznamnu sucast svetoveho prirodneho dedicstva. Podla Soltesa a kol. (in IUCN, 1996) bolo na uzemi Slovenska doteraz zistenych 1492 druhov lisajnikov a 891 druhov machorastov. Podla Maglockeho a kol. (in IUCN, 1996) sa tu nachadza cca 3 000 druhov vyssich rastlin (z toho 2 500 autochtonnych). Zoologovia udavaju vyskyt az 50 000 druhov zivocichov (vratane bezstavovcov a podnych mikroorganizmov). Napr. makkysov bolo zistenych 246 druhov, pavukov 879 druhov, vtakov je dnes evidovanych 352 druhov a cicavcov 85 druhov (In: Jedlicka, 1993, Steffek a kol. in IUCN, 1996). Inym aspektom je, ze velke mnozstvo druhov je v sucasnosti ohrozenych, napr. v novom cervenom zozname vyssich rastlin Slovenska je zapisanych 939 druhov, ktore predstavuju 37,56% z 2500 autochtonnych druhov vyssich rastlin (Maglocky, Ferakova, 1993). Pravny ramec ochrany prirody a chranene uzemia Ochrana prirody ma na Slovensku dlhorocnu tradiciu, podobne ako krajinna ekologia. K systemovemu pristupu v ochrane prirody dnes prispievaju najma koncepcia uzemnych systemov ekologickej stability (USES), ktoru reflektuje aj zakladna pravna norma - Zakon NR SR c. 287/1994 Z.z. o ochrane prirody a krajiny, platny od 1.1.1995. Sucasny pravny ramec ochrany prirody je dotvoreny suborom dalsich novych zakonov prijatych po roku 1989 (patri k nim napr. zakon o zivotnom prostredi, zakon o ochrane polnohospodarskeho podneho fondu, zakon o ochrane ovzdusia, zakon o vyhodnocovani vplyvov na zivotne prostredie, atd.). Ine pravne normy boli novelizovane (podrobna analyza pravnych noriem na ochranu prirody je v kapitole 6). Na uzemi Slovenskej republiky bolo do 31. 12. 1994 vyhlasenych 5 narodnych parkov a 16 chranenych krajinnych oblasti, ktore zaberaju 17,5% uzemia Slovenska. K tomuto datumu bolo sucasne vyhlasenych 899 maloplosnych chranenych uzemi, pokryvajucich 102 450 ha, vratane 4 biosferickych rezervacii a 7 uzemi zahrnutych pod ochranu podla Ramsarskeho dohovoru. V zozname Svetoveho prirodneho a kulturneho dedicstva boli k 31.12.94 zapisane 3 uzemia. A2) Ciele NECONET na Slovensku a zakladne prvky NECONET Podla Korena a kol. (in IUCN, 1996) pojem "ekologicka siet" (dalej ECONET) chapeme ako sustavu vzajomne prepojenych prirodnych prvkov, ktore sluzia ako "rezervy" bohatosti a rozmanitosti zivota, umoznuju prirodzeny pohyb a vymeny organizmov a toky energie, usmernuju procesy ich priestoroveho rozptylu a posobia ako ekostabilizacny faktor krajiny. Cielom prveho navrhu NECONET SR (popri prispeniu k EECONET) bolo: 1) zabezpecit efektivnejsiu ochranu biologickej diverzity Slovenska, 2) zvysit ekostabilizacnu ucinnost prirodnych prvkov, ktora skvalitni prirodne prostredie a zlepsi produkcny potencial krajiny. Zakladne prvky NECONET K zakladnym strukturnym prvkom NECONET a EECONET patria jadrove uzemia (obdoba biocentier USES), ekologicke koridory (obdoba biokoridorov USES) a uzemia rozvoja prirodnych prvkov (tzv. "nature development areas"). Vo vztahu ku genofondu bioty maju jadrove uzemia predovsetkym uchovavajucu (konzervacnu) funkciu, ekologicke koridory predovsetkym rozptylovu (difuznu) a migracnu funkciu. Pod uzemiami rozvoja prirodnych prvkov rozumieme casti hlavnych prvkov ECONET (jadrovych uzemi, ekologickych koridorov), ktore dopnaju a posilnuju ekologicku siet ako celok. Jadrove uzemia (core areas) Jadrove uzemia (JU) predstavuju subor klucovych, ekologicky stabilnych prirodnych ekosystemov uzemia, spravidla v uzloch ekologickej siete. V krajinnoekologickej literature su tieto uzly opisovane ako "krizovatky" vznikajuce na styku viacerych krajinnych zloziek, "body zbiehavosti" so sucasnym vyskytom roznych druhov potravy pre zivocichov, "rezervy" (zdroje), prip. "utocistia bioty" alebo ako "brany", posobiace ako vyznamne kontrolne body tokov organizmov. Podla navrhu europskeho programu IUCN maju vybrane jadrove uzemia (osobitne JU europskeho vyznamu) vyhovovat kriteriam reprezentativnosti, povodnosti, vysokej biodiverzity, poskytovania utocista chranenym, vzacnym a ohrozenym druhom a velkosti (pre NECONET CR, SR, PR a MR bola dohodnuta minimalna velkost JU 500 ha). Podla obsahu z hladiska prirodoochrannej hodnoty NECONET SR rozlisuje nasledovne jadrove uzemia (Koren, Steffek in IUCN, 1996): 1. typicke - prevazne s typickymi (charakteristickymi) ekosystemami reprezentujucimi urcity biogeograficky region, 2. unikatne - prevazne so vzacnymi ekosystemami reprezentujucimi urcity region alebo s nezvycajne vysokou biodiverzitou. Vseobecnymi kriteriami pre vyber jadrovych uzemi do NECONET su: 1) prirodoochranna hodnota, ktora zahrnuje zachovalost (povodnost) ekosystemov, vzacnost povodnych, prip. nahradnych ekosystemov, stupen biodiverzity, t.zn. rozmanitost a (alebo) bohatost biotickych prvkov, ohrozenost ekosystemov, 2) reprezentativnost struktur povodnych ekosystemov, 3) usporiadanie v sucasnej krajinnej strukture, 4) moznost praktickej implementacie do ECONET. Ekologicke koridory (ecological corridors) Pojem "ekologicka siet" predpoklada "spojenie jadrovych uzemi cez ekologicke koridory (EK). Bez nich nemoze byt ekologicka siet fungujucim systemom. K ekologickym koridorom NECONET radime hydricke koridory a suchozemske koridory (ktore mozu byt diferencovane podla typu ekosystemov, ktorych reprezentantom umoznuju sirenie sa do okolia a migraciu) a s istou davkou zjednodusenia aj migracne trasy vtactva (Bennett, 1991). Ekologicky koridor je viacfunkcny pojem. Okrem pripadneho cyklickeho presunu zivoci-chov sluzi najma ako "kanal" pre jednosmerne sirenie organizmov, a to z miest ich vyssich koncentracii do miest nizsich koncentracii. V pripade rastlin sprostredkovavaju najma sirenie na dlhe vzdialenosti. Podla spojitosti, chapanej najma v suvislosti s formami pohybu organizmov sa rozlisuju ekologicke koridory na spojite - bez medzier, s nizkym poctom prechodov rozhrania, sluziace pre nepretrzity pohyb a prerusovane - s medzerami typu "stepping stones", sluziace pre prerusovany pohyb, resp. pre "rozptyl skokmi". Podla sirky a z nej vyplyvajucej skladby organizmov a ich spolocenstiev mozno rozlisit liniove ekologicke koridory - na najnizsej hierarchickej urovni ECONET v nich prevazuju druhy okrajov, pasove ekologicke koridory - na najnizsej hierarchickej urovni ECONET v nich prevazuju druhy vnutra koridoru a ekologicke koridory pozdz vodnych tokov - ako zvlastny pripad pasovych ekologickych koridorov, v ktorych centralnu zlozku tvori vodna biota. Pri vybere ekologickych koridorov do NECONET Slovenska bola rozhodujuca: 1) existencia vhodnych podmienok pre docasne prezivanie organizmov, 2) moznost sirenia sa a migracie organizmov pozdz ekologickych koridorov a prostrednictvom optimalnych biotopov do okolia, 3) moznost praktickej implementacie do ECONET (IUCN, 1994). Uzemia rozvoja prirodnych prvkov Uzemia rozvoja prirodnych prvkov predstavuju uzemia, v ktorych vzhladom k pozadovanej funkcnosti ECONET je nevyhnutne posilnit prirodnu zlozku, a to najma v pripade existencie zvyskov vzacnych povodnych alebo nahradnych ekosystemov, resp. ich struktur, ktore je z hladiska ochrany biodiverzity potrebne vclenit do ECONET, v pripade ohrozenia fungujucich struktur ECONET antropogennymi disturbanciami a v pripade absencie povodnych spolocen-stiev, ktora znemoznuje fungovanie ECONET. Podla ocakavanej funkcie potom analogicky rozlisujeme: 1) uzemia rozvoja prirodnych prvkov s prvoradou ochrannou (konzervacnou) funkciou izolovanych zvyskov povodnych alebo nahradnych ekosystemov, 2) uzemia rozvoja prirodnych prvkov s funkciou eliminacie priamych antropogennych disturbancii na prvky ECONET, 3) uzemia rozvoja prirodnych prvkov urcene na revitalizaciu, ktore maju posilnit ekologicku siet. Hierarchicka struktura ECONET ECONET je hierarchicky system. Na principe enkapsie sa jeho prvky daju usporiadat do niekolkych urovni, z ktorych kazda sa da chapat ako samostatny system. Pri definovani prvku je podstatna rozlisovacia uroven (ak sa rozlisovacia uroven zvysi, moze sa stat prvok predchadzajucej nizsej rozlisovacej urovne systemom a naopak). V sulade s beznym rozlisovanim zobrazenia zemskeho povrchu su najaktualnejsie tri hierarchicke urovne ECONET, zodpovedajuce malej, strednej a velkej mierke zobrazenia. V procese navrhu narodnej ekologickej siete sa pracovalo vacsinou v kategorii mierky zodpovedajucej hierarchii europskej a narodnej urovne. Hlavnou pracovnou mierkou pre pocitacove syntezy a pre finalny NECONET bola mierka 1: 500 000, resp. 1: 1 000 000. Avsak, pri vyhodnocovani vstupnych materialov sa pracovalo aj s mierkami 1: 200 000 az 1: 50 000. A3) Vyber prvkov NECONET Slovenska a ich hierarchizacia Vyber prvkov narodnej ekologickej siete Slovenska Odlisne ciastkove navrhy NECONET Slovenska (veduci riesitelia Ing. Milan Koren, CSc. a RNDr. Jozef Steffek, CSc.) vychadzali na jednej strane z prirodneho potencialu krajiny pre navrh uzemi NECONET a na strane druhej zo zhodnotenia sucasneho stavu rozsirenia vzacnych, ohrozenych a klucovych druhov (tzv. keystone species) na uzemi Slovenska. Ich vzajomnou konfrontaciou vznikol vysledny navrh, ktoreho zosuladenie nebolo len zjednotenim dvoch roznych mnozin prvkov ECONET, ale racionalnym kompromisom. Ten bol nevyhnutny najma preto, lebo pri vyhodnoteni prirodneho potencialu sa nemohli plne respektovat skutocne prirodoochranne hodnoty (zohladnili sa len potencialne spolocenstva), ktore sucasnej krajine davaju aj sekundarne spolocenstva. Na druhej strane, postup vyhodnotenia rozsirenia vybranych druhov rastlin a zivocichov je vzdy zatazeny subjektivnym pristupom navrhovatelov. Hierarchizacia prvkov ekologickej siete Biosfericka uroven (BECONET) v biogeografickom zmysle odpoveda urovni biogeografic-kej oblasti v zmysle Futaka (1980). Kriteriom pre jej vyclenenie je vysoka koncentrovanost prirodoochrannych hodnot, relativna zachovalost (povodnost) celeho vycleneneho uzemia a unikatnost prevaznej casti jadrovych uzemi nizsieho radu. Europska uroven (EECONET) odpoveda nizsim biogeografickym jednotkam (obvodu, okrsku, prip. podokrsku). Narodna uroven (NECONET) odpoveda okrsku, podokrsku, prip. casti biogeografickeho regionu. Prvky biosferickej vyznamnosti Jadrove uzemie (JU) biosferickeho vyznamu Podla Korena, Steffeka a kol. (in IUCN, 1996) sa najvacsie prirodoochranne hodnoty koncentruju do biogeografickeho obvodu vysokych (centralnych) Karpat - Eucarpaticum. Ide skutocne o region nesmierneho vyznamu, ktory svojim prirodoochrannym obsahom daleko prevysuje vsetky okolite regiony. Na zaklade principov individualneho krajinnoekologickeho clenenia bol k nemu priradeny cely biogeograficky obvod vnutrokarpatskych kotlin - Intercarpaticum a cast susedneho obvodu predkarpatskej flory - Praecarpaticum. Vycleneny areal bol oznaceny suhrnne ako Zapadokarpatske biosfericke jadrove uzemie. Dominantnym biogeografickym okrskom v tomto areali su Tatry. Z krajinno-ekologickeho hladiska Tatry a ich predpolie predstavuju celistvu regionalnu strukturu s typickou karpatskou podhorskou krajinou, s rozsiahlymi lesnymi komplexmi horskej krajiny a jedinecnou vysoko-horskou krajinou. Jeho mimoriadnou hodnotou je v stredoeuropskych pomeroch neobycajna zachovalost prirodneho prostredia. V podhorskej, polnohospodarsky vyuzivanej krajine s prevahou luk a pasienkov existuje vela zachovanych zvyskov povodnej stromovej vegetacie. Vysoku prirodoochrannu hodnotu maju zvysky mokradovych spolocenstiev. Horska krajina so silne diferencovanou strukturou lesnych spolocenstiev je predpokladom velkej biotickej rozmanitosti a bohatosti zivotnych foriem. Vysokohorska krajina je jedinecnym ostrovom prirodnych hodnot. Unikatny je subnivalny stupen, ktory sa uz nikde v Karpatoch nevyskytuje. V ramci Karpat su Tatry snad ciastocne (geologicky, geomorfologicky) porovnatelne iba s Rodnajskymi a Sedmohradskymi Alpami. Z botanickeho a zoologickeho hladiska su specificke. Z botanickeho hladiska nejde iba o specifickost alpinskeho a subnivalneho stupna. Tatry su svojrazne aj vo floristickom a fytocenologickom zlozeni lesneho stupna. Centralne postavenie v Zapadokarpatskom biosferickom jadrovom uzemi maju Nizke Tatry. Okrem Tatier a Nizkych Tatier su v Zapadokarpatskom biosferickom jadrovom uzemi dalsie jadrove uzemia europskeho vyznamu, z ktorych 6 (Krivanska Fatra, Velka Fatra, Choc-ske vrchy, Dumbierske Tatry, Kralovoholske Tatry a Pieniny) patri k biogeografickemu obvodu vysokych Karpat, 3 (Polana, Muranska planina, Slovensky raj) k obvodu predkarpatskej flory. Ostatne jadrove uzemia (Balocke vrchy, Stolicke vrchy, Kozie chrbty, Salatin, Oravska priehrada - Sosnina) maju narodny vyznam a patria vacsinou k inymi biogeografickym obvodom. Su v interakcnej zone Zapadokarpatskeho biosferickeho jadroveho uzemia. Prvky europskej vyznamnosti Jadrove uzemia europskeho vyznamu Vo vsetkych tychto prvkoch jednoznacne prevazuju prirodzene lesne formacie, ktore su pre prislusny krajinny typ, resp. biogeograficky okrsok reprezentativne. Patria k nim aj tzv. "pohranicne" jadrove uzemia, ktore su spravidla sucastou bilateralnych, prip. trilateralnych pohranicnych chranenych uzemi. Je vsak samozrejme, ze dnes uz uplne reprezentativne jadrove uzemia vo vsetkych biogeografickych regionoch neexistuju. Celkove bolo vyclenenych 35 jadrovych uzemi europskeho vyznamu. Velky vyznam na tejto urovni maju lesne ekosystemy so zastupenim buka, ktore su vyznacne pre celu obvodovu zonu Zapadokarpatskeho biosferickeho jadroveho uzemia. Su povazovane z hladiska primarnej stability krajiny na uzemi Slovenska za najdolezitejsie, a to preto, ze buk je v ramci svojho prirodzeneho arealu mimoriadne odolnou drevinou. V minulosti, ale aj v sucasnosti tvori zaklad stability lesnych ekosystemov, a tym aj celej krajiny. Ekologicke koridory europskeho vyznamu Najdolezitejsimi sucastami terestrickych ekologickych koridorov europskeho vyznamu su jadrove uzemia narodneho vyznamu. K hydrickym ekologickym koridorom europskeho vyznamu boli zaradene dve osi vodnych tokov Slovenska. Ekologicke koridory na europskej urovni su reprezentovane niekolkymi typmi koridorov (pozri mapu Narodnej ekologickej siete Slovenska): 1) Paneuropske migracne trasy vtakov. 2) Smery prenikania geoelementov flory a fauny, zahrnujuce smery sirenia zapadokarpatskych prvkov siriacich sa zo Zapadokarpatskeho biosferickeho jadroveho uzemia, alpskych prvkov, prenikajucich z Alp cez horsky masiv Malych Karpat, pontickych a submediterannych prvkov, siriacich sa cez Pannonicum, vychodokarpatskych prvkov, prenikajucich cez Vychodne Karpaty a Vihorlat a beskydskych, resp. subatlantickych prvkov siriacich sa cez Hercynikum zo zapadu. 3) Riecne ekologicke koridory, Dunaj-Morava a Vah-Orava. Uzemia rozvoja prirodnych prvkov europskeho vyznamu Ekologicka siet europskeho vyznamu bola doplnena o uzemia rozvoja prirodnych prvkov, ktore maju na tejto urovni urcujucu hlavnu funkciu ochrany jadroveho uzemia, podporuju existujuce jadrove uzemia europskeho vyznamu a funguju ako ich pufracne alebo prechodne zony. Dalsie uzemia rozvoja prirodnych prvkov boli navrhnute v pripadoch neexistencie jadroveho uzemia v danom biogeografickom obvode, resp. v nefunkcnych castiach ekologickych koridorov. Prvky narodnej vyznamnosti Jadrove uzemia narodneho vyznamu Ani jadrove uzemia tejto urovne nebolo mozne z hladiska reprezentativnosti vyclenit vo vsetkych biogeografickych jednotkach (okrskoch, podokrskoch, castiach). Napriek tomu bolo popri 35 uzemiach europskeho vyznamu vybranych dalsich 35 vysoko hodnotnych jadrovych uzemi narodneho vyznamu - zaklad narodnej ekologickej siete Slovenska (v zmysle nasho navrhu) teda tvori 70 jadrovych uzemi. Vybrane jadrove uzemia narodneho vyznamu reprezentuju opat najma vyznamne struktury prevazne povodnych ekosystemov Slovenska. Vysoky vyznam maju opat bukove a dalsie lesne ekosystemy, avsak tieto jadrove uzemia zahrnuju aj dostatocne siroku vzorku nelesnych ekosystemov (napr. stepi, lesostepi, mociare, mokrade a vodne spolocenstva - pozri mapu narodnej ECONET Slovenska). Ekologicke koridory narodneho vyznamu Popri vyssie uvadzanych ekologickych koridoroch europskeho vyznamu bolo vybranych dalsich 15 vyznamnych riecnych koridorov narodneho vyznamu, a tiez husta siet pozemnych EK spajajucich rozne jadrove uzemia, ako aj oblasti rozvoja prirodnych prvkov. Uzemia rozvoja prirodnych prvkov Patria k nim zvysky casto vzacnych povodnych spolocenstiev. Hoci nie su reprezentativne, mozu mat obrovsky vyznam ako posilnujuce uzly narodnej ekologickej siete Slovenska. Pre zaclenenie do NECONET boli vybrane uzemia s tromi hlavnymi funkciami: s funkciou ochrany jadroveho uzemia, s funkciou ochrany a rozvoja tzv. "potencialnych jadrovych uzemi" (vhodne dopnajucich ekologicku siet) a s funkciou strukturneho prvku ekologickeho koridoru. Niektore aspekty hodnotenia NECONET Slovenska Hierarchicka siet vyclenenych jadrovych uzemi, uzemi rozvoja prirodnych prvkov a ekologickych koridorov bola navrhnuta v usili podchytit hlavne typy ekosystemov Slovenska. Okrem prevazujucich lesnych ekosystemov (dubrav, bucin, jedlovych bucin, sutinovych lesov, smrecin, kosodreviny a luznych lesov) su v nich zahrnute aj "vzorky" nelesnych ekosystemov (stepi, lesostepi, slanistych stepi, mokradi a vodnych spolocenstiev). Sucastou niektorych jadrovych uzemi su aj ukazky sekundarnych ekosystemov. Kazde navrhnute jadrove uzemie je nositelom prirodneho dedicstva, ktore je vyznamne z celoeuropskeho alebo narodneho hladiska. Jadrove uzemia su prepojene sustavou ekologickych koridorov. Pri ich vymedzovani bolo prihliadnute na rozmanitost sposobov a roznost migracnych tras rastlin a zivocichov. O tom, ze uzemie Slovenska sluzi ako europsky vyznamna rezerva genofondu roznych druhov organizmov svedci skutocnost, ze sa odtialto v poslednych desatrociach rozsiril cely rad vyznamnych zivocichov (napr. Corvus corax, Lynx lynx, Ursus arctos, Felis silvestris, Canis lupus), najma zapadne od uzemia Slovenska. Podobne z uzemia Slovenska migruju niektore druhy juznym smerom (Koren, Steffek in IUCN, 1996). Smery ekologickych koridorov je vsak treba povazovat za predbezne. Pre nadvaznost ekologickych koridorov na rakuske uzemie je klucovou oblastou Devinska Kobyla s tokom Dunaja, ktorou prechadza jednak ekokokoridor bioty luznej a vodnej a jednak ekologicky koridor bioty teplomilnej. Pre neprerusene kontakty bioty zapadnej casti Slovenska a Moravy ma velky vyznam pritomnost suvisleho ekologickeho koridoru bioty horskej a mezofilnej na moravsko-slovenskom pomedzi. Nan nadvazuju dalsie ekologicke koridory nizsieho radu, umoznujuce prenikanie karpatskych elementov flory a fauny dalej na zapad. .PA B) Trvalo udrzatelny rozvoj a zakladne principy strategie "Starame sa o Zem" podla IUCN, WWF a UNEP (Spracovane podla IUCN, UNEP, WWF, 1993) Dnes uz existuje cela galeria definicii trvalo udrzatelneho rozvoja. Klasicka definicia vytvorena v osemdesiatych rokoch Svetovou komisiou pre zivotne prostredie a rozvoj pod vedenim Gro Harlem Brundtlandovej hovori, ze "trvalo udrzatelny rozvoj je rozvoj, ktory zabez-pecuje napnanie potrieb sucasnych generacii bez toho, aby to robil na ukor schopnosti buducich generacii zabezpecit svoje vlastne potreby" (Brundtland, 1986). Tato definicia bola kritizovana pre jej vagnost (zamienanie TUR s nekonecnym hospodarskym rastom). Ina definicia, od Davida Pearce (1989) hovori, ze "zakladne podmienky trvalo udrzatelneho rozvoja mozeme zosumarizovat ako konstantne zapezpecenie prirodneho kapitalu, co je striktna poziadavka na vyhnutie sa negativnym zmenam v zasobach prirodnych zdrojov, ci ide o mnozstvo a kvalitu pody, povrchovych a podzemnych vod a ich kvality, pevninskej biomasy, oceanskej biomasy a asimilacnej schopnosti prostredia vyrovnavat sa s produkovanymi odpadmi". Trvalo udrzatelna spolocnost teda zije v ramci limitov danych jej prirodnym prostredim, uvedomuje si limity ekonomickeho rastu, nelikviduje svoj environmentalny kapital a nezije na ukor slabsich ani na ukor buducich generacii. To je mozne len integrovanim viacerych rozmerov do procesu rozhodovania (osobitne ekologickeho, socialneho, ekonomickeho) a hladanim alternativnych ciest rozvoja, ktory je chapany skor v kvalitativnom zmysle. Ochrana prirody a zivotneho prostredia presla v 80-tych rokoch znacnym vyvojom. Ten vrcholil v roku 1991 vypracovanim novej spolocnej strategie trvalej udrzatelnosti, nazvanej "Starame sa o Zem" (IUCN, UNEP, WWF, 1991). Mnozstvo podobnych studii, strategii a novych zakonov na ochranu zivotneho prostredia, vratane bezpoctu vedeckych prac dlazdili cestu k summitu Zeme, ktory sa konal v roku 1992 v Rio de Janeiro. Summit Zeme v Riu konstatoval, ze sucasny vyvoj sveta je neudrzatelny a prijal 4 zavazne dokumenty: Deklaraciu z Rio de Janeira o zivotnom prostredi a rozvoji, Ramcovu dohodu Spojenych narodov o zmene klimy, Dohodu o biologickej diverzite a Agendu 21, ktora predstavuje supis navodov a principov zabezpecenia trvalo udrzatelneho rozvoja v jednotlivych oblastiach ludskeho zivota. B1) Prehlad zakladnych principov a filozofia strategie Vyssie sme nacrtli atributy trvalo udrzatelnej spolocnosti (nevycerpava svoj prirodny kapital, nesposobuje nevratne environmentalne zmeny, nezije na ukor buducnosti). IUCN, Svetova unia ochrany prirody (The World Conservation Union), WWF (Svetovy fond ochrany prirody) a UNEP (Program OSN pre zivotne prostredie) skbili zakladne principy, ktore umoznuju jednotlivcom, spolocenstvam, narodom i celemu svetu vydat sa spominanou cestou trvalej udrzatelnosti. Zakladnym odkazom strategie "Starame sa o Zem" je, ze "ludstvo musi zit v medziach ekologickej unosnosti Zeme, ina volba neexistuje". Strategia "Starame sa o Zem" (dalej len Strategia) nie je navratom do minulosti, ani unikom z reality typu New Age. Jej klucova Cast I pozostava z deviatich principov, ktore su prepojene a navzajom sa podporuju. Cast II strategie opisuje 62 dalsich akcii, ktore su nutne pre aplikaciu tychto 9 principov. Cast III sa zaobera konkretnymi implementaciami. Prvym a zakladnym principom je Ucta k spolocenstvu zivota a starostlivost on, ktory je odozvou na vnutorne priciny krizy a sucasne predstavuje zakladnu eticku bazu pre vsetky ostatne principy. Primarne nan nadvazuju najma dalsie styri principy Strategie: Zlepsovanie kvality ludskeho zivota, Ochrana vitality (zivotnosti) a rozmanitosti Zeme, Minimalizovanie cerpania neobnovitelnych zdrojov a Dodrziavanie limitov (ekologickej) unosnosti Zeme. Tieto principy definuju hlavne ciele, ktore musi ludska spolocnost dosiahnut, ak sa chce vysporiadat s vonkajsimi pricinami globalnej environmentalnej krizy. Na ne bezprostredne nadvazuju dalsie styri principy, ktore su reflexiou ciest, ako vyssie definovane ciele dosiahnut na urovni jednotlivca, spolocenstva, statu a na medzinarodnej urovni. Konkretne ide o: Zmenu osobnych pristupov a praktik, Umoznenie spolocenstvam (obecnym komunitam) starat sa o svoje zivotne prostredie, Vytvorenie narodnych ramcov pre integraciu rozvoja a ochrany a Vytvorenie globalnej aliancie. Tieto styri cesty su sucasne akousi spatnou vazbou, bezprostredne ovplyvnujucou prvy, eticky princip. B2) Eticky princip strategie Tento princip vyjadruje povinnost starat sa o dalsich ludi, ako aj o ine formy zivota ako je clovek. Je to eticky, moralne zavazujuci princip, zodpovedajuci povodnej definicii trvalo udrzatelnej spolocnosti. Etika trvalo udrzatelnej spolocnosti musi byt zalozena na ucte a starostlivosti tak vo vztahu ku kazdemu jednotlivcovi ako aj vo vztahu k Zemi. Vsetok zivot na Zemi, spolu s podou, vodou a ovzdusim vytvara velky, vzajomne prepojeny system - biosferu. Narusenie ktorejkolvek jej zlozky moze negativne ovplyvnit celok zivota. Zakladny ramec etiky trvalo udrzatelneho rozvoja mozno zhrnut nasledovne: a) Kazda ludska bytost je sucastou spolocenstva zivota, tvoreneho vsetkymi zivymi stvoreniami. b) Kazda ludska bytost ma rovnake zakladne prava, vratane prava na zivot, slobodu, bezpecnost, vzdelanie a v ramci limitov Zeme na prirodne zdroje nutne k slusnemu zivotu. c) Kazdy clovek a kazda spolocnost su povinni respektovat tieto prava. d) Kazda forma zivota si vyzaduje uctu bez ohladu na jej uzitocnost pre cloveka, ludsky rozvoj nesmie ohrozovat integritu prirody a prezivanie dalsich druhov. e) Kazdy je zodpovedny za dopady svojej cinnosti na prirodu, ludia musia ochranovat ekologicke procesy a diverzitu prirody, vyuzivat prirodne zdroje hospodarne a efektivne. f) Kazdy ma spravodlivo zdielat uzitky i naklady spojene s vyuzivanim prirodnych zdrojov, kazda generacia by mala po sebe zanechat svet aspon tak rozmanity a produktivny, ako ho zdedila. g) Ochrana ludskych prav a zostavajucej prirody je celosvetovou zodpovednostou, ktora prekracuje kulturne, ideologicke a geograficke hranice. Je zrejme, ze ucinne zakomponovanie tejto etiky do vzorcov nasho kazdodenneho spravania si bude vyzadovat podporu vsetkych velkych svetovych nabozenstiev. Zakladne akcie na podporu presadenia noveho etickeho principu mozno zhrnut takto: a) Rozvinutie tejto etiky pomocou sirokeho dialogu medzi knazmi a nabozenskymi myslitelmi, filozofmi, environmentalistami, vedcami, novinarmi a politikmi. b) Vytvorenie spojenectiev skupin zaoberajucich sa otazkami etiky trvalo udrzatelneho zivota a jej naslednymi ekonomickymi, socialnymi a osobnymi dopadmi na zivot ludi. c) Prijatie univerzalnej svetovej "Deklaracie (trvalo udrzatelneho zivota)" a "Zmluvy", ktora zaviaze jednotlive staty presadzovat tuto etiku na narodnej urovni. d) Realizovanie novej etiky trvalej udrzatelnosti na vsetkych urovniach spolocnosti a jej zaclenenie do vzdelavania vsetkych skupin obyvatelstva. e) Vytvorenie svetovej organizacie na monitorovanie uplatnovania tejto etiky, aj jej porusovania. Predstaveny eticky princip musi byt dalej rozpracovany, aj kvoli hroziacim konfliktom pri jeho uplatnovani, napr. ucta ku vsetkym formam zivota kontra nebezpecne virusy (napr. virus HIV, malarie) alebo dopad striktnej ochrany kozusinovych zvierat na zivot lovcov - Eskimakov. B3) Environmentalny zaklad: 4 hlavne kriteria trvalej udrzatelnosti Druhy princip: Zlepsovanie kvality ludskeho zivota Druhy princip Strategie vyzaduje zlepsovanie kvality ludskeho zivota tak, aby kazdy clovek mohol uplatnit svoje schopnosti a viest dostojny a naplneny zivot. Hoci tento princip zahrna aj ekonomicky rozvoj, kvalita ludskeho zivota je tu chapana ovela sirsie a nie je obmedzena vyskou rocneho narodneho hospodarskeho produktu na osobu. Jej dalsie ukazovatele (a ciele) zahrnuju napr. dlhy a zdravy zivot, vychovu a vzdelanie, pristup k zdrojom potrebnym na slusny zivot, politicku slobodu a ludske prava, bezpecie pred nasilim. Zakladne akcie na podporu presadenia druheho principu Strategie mozno zhrnut takto: a) Zvysenie ekonomickeho rastu rozvojovych krajin s cielom zebezpecit dostojne standardy zivotnej urovne obyvatelstva tychto krajin. b) Upravy rozvojovych strategii v rozvinutych krajinach s cielom prisposobenia tychto strategii a akcnych planov poziadavkam trvalo udrzatelneho rozvoja. c) Celosvetovo zvysit zdravotne standardy, ktore umoznia predzit ludsky zivot, najma v rozvojovych krajinach, eliminovat podvyzivu a vyrazne redukovat umrtia z hladu a zavadnej vody. d) Zabezpecit univerzalne zakladne vzdelanie pre vsetky deti a redukovat negramotnost. e) Vyvinut komplexnejsie indikatory kvality ludskeho zivota a monitorovat ich dosahovanie. f) Zvysit bezpecnost ludi pred prirodnymi katastrofami a socialnym nasilim. Treti princip: Ochrana vitality (zivotnosti) a rozmanitosti Zeme Treti princip Strategie vyjadruje potrebu ochrany struktury, funkcii a rozmanitosti prirodnych ekosystemov sveta, na ktorych je nas druh Homo sapiens sapiens uplne zavisly. Tento princip spolu s piatym principom Strategie (uvedenym nizsie) su zakladnymi principmi, ktore musia byt uplatnovane pri spolocnej spolupraci v ochrane prirody. Treti princip mozno zhrnut nasledovne: a) Je nutne chranit zivot udrzujuce systemy: ekologicke procesy, t.j. systemy, ktore udrziavaju na Zemi podmienky pre zivot. Utvaraju podnebie, cistia vzduch a vodu, reguluju tok vody, recykluju zakladne prvky, tvoria a regeneruju podu a umoznuju ekosystemom, aby sa mohli obnovovat. b) Je nutne chranit biodiverzitu na vsetkych urovniach, pricom za zakladne urovne biodiverzity podla tejto Strategie (ako aj samostatnej Strategie ochrany biodiverzity - WRI, IUCN, UNEP, 1992) pokladame rozmanitost geneticku, druhovu a ekosystemovu. c) Je nutne zabezpecit trvalo udrzatelne vyuzivanie obnovitelnych zdrojov. Cista voda, urodna poda, bohatstvo organizmov, lesne, lucne, mokradne a morske ekosystemy vyuzivane produkcne, su vlastne len potencialne obnovitelne a mozu byt vyuzivane len do tej miery, do ktorej sa dokazu samotne obnovovat. Zakladne akcie na podporu presadenia tretieho principu Strategie mozno zhrnut takto: a) Uprednostnit prevenciu predchadzania znecisteniu pred riesenim jeho nasledkov. b) Vyrazne znizit emisie oxidu siriciteho, oxidu dusneho, oxidu uholnateho a uhlovodika. c) Vyrazne redukovat emisie sklenikovych plynov. d) Pripravit sa na zmenu klimy. e) Integrovane pristupovat k manazmentu krajiny a vodnych zdrojov. f) Zachovat maximum prirodnych a poloprirodnych ekosystemov v kazdej krajine. g) Znizit tlak na prirodne a poloprirodne ekosystemy ucinnou ochranou a ekologickym manazmentom najlepsej polnohospodarskej pody. h) Zastavit postupujuce odlesnovanie Zeme, chranit pralesy a lesny podny fond. i) Vytvorit a udrziavat uplny a reprezentativny system chranenych uzemi. j) Zlepsit ochranu rastlin a zivocichov zijucich volne v prirode. k) Zvysit poznanie jednotlivych druhov, ako aj ekosystemov a zefektivnit ochranu druhov a genetickych zdrojov. l) Vyuzivat prirodne zdroje v limitoch stanovenych moznostami ich obnovitelnosti (napr. lov zveri, morsky rybolov, zber rastlin). m) Podporovat zapojenie miestnych komunit do manazmentu prirodnych zdrojov. Stvrty princip: Minimalizovanie cerpania neobnovitelnych zdrojov Tento princip vyjadruje poziadavku minimalizacie cerpania neobnovitelnych prirodnych zdrojov, ako su uhlie, plyn, ropa, kovove a nekovove mineraly. Nakolko nie su obnovitelne, ich cerpanie nemoze byt ani trvalo udrzatelne. Doba ich vyuzivania sa vsak moze podstatne predzit nahradami tychto materialov za obnovitelne zdroje, recyklaciou, znovupouzivanim vyrobkov a obalov (napr. pouzivanie vratnych sklenych flias) a znizenim spotreby. Piaty princip: Dodrziavanie limitov ekologickej unosnosti Zeme Napriek tomu, ze presne definovat (ekologicku) unosnost ekosystemu je velmi obtiazne, plati, ze limity unosnosti ekosystemov Zeme su konecne. Ak sa chceme vyhnut environmentalnej degradacii, je nutne ich respektovat. Dopad ludskych cinnosti na prirodne ekosystemy je urcovany existujucim prirodnym potencialom (ten sa meni v zavislosti od typu ekosystemu a jeho zakladnych zloziek, velkosti a umiestnenia regionu) poctom ludi, velkostou spotreby prirodnych zdrojov a produkovanych odpadov ci inych naruseni prirodneho prostredia (tento dopad sa meni zavislosti od dostupnosti vody, pody, paliva, spotreby energie, vyuzivania surovin a ucinnosti dostupnych technologii). Zakladne akcie na podporu presadenia piateho principu Strategie mozno zhrnut takto: a) Vyssie uvedomenie o potrebe stabilizacie ludskej populacie a spotreby prirodnych zdrojov. b) Integrovany pristup k rieseniu spotreby zdrojov a stabilizacie populacie v narodnych rozvojovych strategiach. c) Vyvoj, testovanie a adoptovanie zdroje setriacich metod a technologii. d) Zdanenie energie a dalsich zdrojov v rozvinutych krajinach s vysokou spotrebou. e) Podporovanie environmentalnych (zelenych) spotrebitelskych hnuti. f) Zlepsenie zdravotnej starostlivosti o matky a deti. g) Zlepsit metody planovania rodicovstva, vratane s nim spojenych sluzieb. B4) Spolocensky zaklad: 4 hlavne cesty ako dosiahnut zmeny Ako uz bolo uvedene, na eticky princip a kriteria trvalej udrzatelnosti, predstavene ako druhy az piaty princip Strategie nadvazuju dalsie 4 principy, ktore sa zaoberaju hladanim ciest, ako trvalo udrzatelny rozvoj v nasej civilizacii dosiahnut. Siesty princip: Zmena osobnych pristupov a praktik Presadenie etiky trvale udrzatelneho zivota nie je mozne bez zmien vnutornych hodnot a postojov ludi. Spolocnost musi tuto najvacsiu hodnotovu zmenu za niekolko poslednych tisicroci aktivne podporovat stimulaciou cinnosti, ktore akceptuju tuto etiku a spochybnovanim tych, ktore sa nezhoduju s trvale udrzatelnym rozvojom. To si vyzaduje aktivne sirenie informacii a system vzdelavania, ktory zabezpeci tzv. environmentalnu gramotnost. Siedmy princip: Umoznenie obecnym komunitam starat sa o zivotne prostredie Obecne spolocenstva, samospravy a miestne skupiny, vybavene primeranymi pravo-mocami, umoznuju ludom pruznejsie vyjadrit svoje zaujmy a zapojit sa do akcii na ozdravenie zivotneho prostredia a ochranu prirody. Preto je nutne podporovat spolupracu ochrancov prirody a obci pri rieseni otazok manazmentu prirodnych zdrojov, pri environmentalnej vychove, pri orientacii obecnych ekonomik na miestne zdroje a zabezpecit aj primerane pravomoci starat sa o svoje zivotne prostredie. To na druhej strane predpoklada zvysenu ekologicku gramotnost obci a sucasne ich uzku sucinnost s organmi ochrany prirody. osmy princip: Vytvorit narodne ramce pre integraciu rozvoja a ochrany prostredia Cesta k trvale udrzatelnemu rozvoju musi byt podporena sirenim informacii, vychovou a vzdelavanim, environmentalnou legislativou, zakomponovanim ochrany zivotneho prostredia do ekonomickej i socialnej politiky. Prioritnou ulohou statov ma byt inkorporovanie principov tohto rozvoja do politiky kazdeho odvetvia, budovanie komplexnej environmentalnej legisla-tivy, zvysena ochrana prirodnych zdrojov, vyskum a monitoring stavu zivotneho prostredia. Deviaty princip: vytvorenie globalnej aliancie Globalizacia problemov zivotneho prostredia si nutne vyzaduje odozvu na medzinarodnej urovni. Globalna trvalo udrzatelna spolocnost nie je mozna bez spojenectva vsetkych krajin. Vytvorenie globalnej aliancie ma zabezpecit spravodlive zdielanie spolocnych zdrojov (napr. atmosfery, oceanov, biodiverzity tropickych pralesov) a riesenie problemov, ktore su osudove pre nas vsetkych (ako napr. globalne oteplovanie, stencovanie ozonovej vrstvy, atd.) C) Primarne a sekundarne funkcie jadrovych uzemi NECONET z pohladu trvalo udrzatelneho rozvoja Funkcii prirody je mnoho. De Groot (1992) rozlisuje napr. regulacne, nosne, produkcne a informacne funkcie prirody. Regulacne funkcie sa prejavuju v regulacii vyznamnych ekologickych procesov a v cinnosti zivot udrziavajucich systemov. Nosne funkcie umoznuju ludske aktivity ako napr. byvanie, rekreaciu. Produkcne funkcie poskytuju ludskej spolocnosti napr. energeticke zdroje, plodiny, zver, geneticky material, atd. Informacne funkcie prispievaju k psychickemu zdraviu, duchovnemu obohateniu a poznaniu. V tejto suvislosti mozeme povedat, ze velkoplosne chranene uzemia (NP, CHKO ako aj jadrove uzemia a biokoridory europskeho a narodneho vyznamu v NECONET) nam poskytuju siroku skalu primarnych uzitkov, ktore podla DeGroota zaradujeme k funkciam regulacnym - najma v podobe ochrany reprezentativnych a unikatnych ekosystemov prislusnych biogeografickych jednotiek, ochrany bohatstva genetickych zdrojov rastlin a zivocichov, ci udrzania ekologickej stability krajiny (napr. zachytavanie vod a ich pomale prepustanie, co umoznuje na jednej strane dopnat zasoby podzemnych vod a na strane druhej chrani polnohospodarsky intenzivne vyuzivane oblasti nizin pred povodnami). Hoci uzitok z tychto funkcii je pre nas zatial ekonomicky tazko vycislitelny, treba ich povazovat za prioritny aj pri vyuzivani NP, CHKO a uzemi NECONET pre lesne hospodarstvo, polnohospodarstvo, turizmus i dalsie aktivity. Dalsie funkcie (nosne, produkcne a informacno-esteticke) je mozne rozvinut len do tej miery, pokial tym nenarusime spominane primarne funkcie. Vyuzivanie velkoplosnych chranenych uzemi (ako aj ostatnych jadrovych uzemi a ekologickych koridorov NECONET) pre potreby hospodarstva alebo rozvoja turistiky sa preto zasadne ma uskutocnovat len do takej miery a takymi formami, ako to dovoluje zachovanie chranenych ekosystemov v ich prirodnej dynamike. Da sa povedat, ze z hladiska vyssie uvedenej strategie trvalo udrzatelneho rozvoja je pre spravne vyjadenie funkcie NECONET v krajine klucova aplikacia jej tretieho principu: Ochrana vitality a rozmanitosti Zeme. Osobitne narodny park a jadrove uzemie NECONET (JU-NECONET) reprezentuju v nasich podmienkach nenahraditelne hodnoty v podobe zachovalej prirodnej krajiny s obrovskym potencialom prirodnych zdrojov ako produktov prirodnych procesov nevyhnut-nych pre zachovanie zdraveho zivotneho a prirodneho prostredia. Preto musia trvale plnit predovsetkym funkciu ekologicku (regulacnu), liecebno-rehabilitacnu, liecebno-rekreacnu (nosnu), vedecko-poznavaciu (informacnu), a az potom dalsie funkcie, vylucne za predpo-kladu, ze ich miera a rozsah neohrozi kvalitu prirodneho prostredia a tym postupne aj vlastnu existenciu narodnych parkov alebo JU-NECONET. Naproti tomu vyuzivanie danych prirodnych zdrojov v CHKO (s vynimkou ich casti, ktore su jadrovymi uzemiami NECONET) pre rozvoj lesneho hospodarstva, polnohospodarstva a turizmu je mozne v sirsej miere, avsak opat (a to povazujeme za potrebne zdoraznit) len na takom stupni intenzifikacie, ktory respektuje prirodne podmienky a zachovava existujuce ekologicke vazby. Literatura Bennett, G., 1991: Towards a European Ecological Network. Institute for European Environmental Policy, Arnheim, The Netherlands, 80 s. Bennett, G., 1994: Conserving Europe's natural heritage. Towards a European ecological network. Proc. International Conference, Maastricht, 9-12 November 1993. Graham a Trotman Ltd., Sterling House, London, UK, 334 s. Bortel, J., Jancova, M., Slavikova, D., 1993: Ochrana a tvorba krajiny. Technicka Univerzita, Zvolen. Bucek, A., Lacina, J., 1993: Uzemni systemy ekologickej stability, Veronica (Brno), 7, 47 s. De Groote, R.S., 1992: The functions of nature, Marion Boyars Publishers, Ltd. London, UK, 315 s. Duvigneaud, P., 1988: Ekologicka synteza, Academia, vyd. CSAV Praha, 415 s. Ekins, P., Hillman, M., Hutchinson, R.,1992: Wealth Beyond Measure, An Atlas of New Economics, GAIA Books Ltd., London, 191 s. Futak, J., 1980: Fytogeograficke clenenie. 1: 1000000. In: Luknis, M. a kol., 1972: Slovensko 2. - Priroda, Obzor, Bratislava. Husenicova, J., Ruzickova, J.a kol., 1992: Vyhodnotenie Nadregionalneho USES Slovenska pre potreby napojenia na Europsku ekologicku siet - European Ecological Network (EECONET), URBION Bratislava. IUCN, UNEP, WWF, 1993: Caring for the Earth, A strategy for sustainable living, Gland, Switzerland, 228 s. IUCN, 1994: Parks for Life: Action for Protected Areas in Europe, IUCN, Gland, Switzerland, 1994, 150 s. IUCN, 1996: Navrh narodnej ekologickej siete Slovenska - NECONET, Vyd. Nadacia IUCN, Svetova unia ochrany prirody, Slovensko, Bratislava, v ramci projektu Regionalneho europskeho programu IUCN so sidlom v Cambridge, Velka Britania a Gland, Svajciarsko, 371 s. Jedlicka, L., 1993: Ekosozologicky stav fauny Slovenska: vychodiska a prehlad, Zivotne prostredie, XXVII, No.4, 1993, 201- 205 s. Klinda, J., 1995: Zivotne prostredie Slovenskej republiky v rokoch 1992-1993, Ministerstvo zivotneho prostredia, Bratislava 520 s. Lisicky, M. J., 1992: Medzinarodna spolupraca v oblasti ochrany prirody. Sofron. Bratislava. Maglocky, S., Ferakova, V., 1993: Red List of Ferns and Flowering Plants (Pterido-phyta and Spermatophyta) of the flora of Slovakia (the second draft). Biologia (Bratislava) 48, 4, s. 361 - 385. Mazur,E. a kol., 1980: Atlas SSR, Bratislava, Veda, 88 s. Miller, G.T., 1994: Living in the Environment. Wadsworth Inc, California, USA, 701 s. Ruzicka, M., Miklos, L., 1982: Landscape-ecological planning (LANDEP) in the process of territorial planning. Ekologia (CSSR) 1, 3, s. 297-312. Stanners,D., Bourdeau, P., 1995: Europe's Environment, The Dobris Assesment, European Environment Agency, Copenhage, 1995, 676 s. Steffek, J. et al., 1995: Significance of the National Ecological Network of Slovakia for the European Ecological Network - EECONET. Ekologia, (Bratislava), Suppl. 1, s. 205-212. WRI, IUCN, UNEP, 1992: Global biodiversity strategy, Gland, 1992, 244 s.