Nadacia IUCN , Svetova unia ochrany prirody, Slovensko
Europsky program IUCN

Hlavna stranka IUCN

ASPEKTY IMPLEMENTACIE NARODNEJ
EKOLOGICKEJ SIETE SLOVENSKA

Kapitoly: 1. / 2. / 3. / 4. / 5. / 6.

3. KAPITOLA

NARODNA EKOLOGICKA SIET
A POLNOHOSPODARSTVO

Veduci riesitel:
RNDr. Mikulas Huba, CSc.
Autori:
RNDr. Mikulas Huba, CSc.
Doc. Ing. Karol Kovac, CSc.
Doc. RNDr. Peter Spisiak, CSc.
Doc. Ing. Jozef Volosin, CSc.

Obsah:



3. NARODNA EKOLOGICKA SIET A POLNOHOSPODARSTVO

3. NARODNA EKOLOGICKA SIET A POLNOHOSPODARSTVO

Mikulas Huba, Karol Kovac, Peter Spisiak, Jozef Volosin

Uvod

Polnohospodarstvo predstavuje odvetvie ludskej cinnosti s mimoriadne vyznamnym vztahom k ochrane prirody a tvorbe krajiny. Pricinou je viacero skutocnosti, medzi ktore patri dlha historia vyuzivania krajiny predchodcami dnesnych polnohospodarov, 50-percentny podiel polnohospodarskeho podneho fondu (PPF) na celkovom uzemi statu, bezprostredny vztah polnohospodarstva k pode, vode, flore a faune, neodmyslitelny vplyv na formovanie vidieckej krajiny a jej obyvatelov. Vyznam polnohospodarstva je teda podstatne mnohostrannejsi a komplexnejsi, nez je len samotna produkcia potravinarskych produktov. Polnohospodarstvo, vdaka uvedenym skutocnostiam, ma predpoklady nadalej ohrozovat prirodne zdroje a zivot podporujuce prirodne systemy, potlacat prirodzenu pestrost krajiny, znehodnocovat kvalitu zivotneho prostredia a znizovat kvalitu zivota ako celku, ale rovnako ma znacny potencial posobit pozitivne - znizovat environmentalnu, zdravotnu i esteticku zataz krajiny, zvysovat jej biologicku i kulturnu roznorodost, branit neziaducemu pustnutiu a naslednej degradacii vidieckej krajiny, robit krajinu pritazlivou, umoznujucou popri produkcnej i realizaciu celeho radu mimoprodukcnych funkcii.

3.1 Potencial polnohospodarskej krajiny SR vo vazbe na narodnu ekologicku siet (NECONET), charakteristika sucasneho stavu a vyvojovych trendov. Prognozovanie dalsieho vyvoja v alternativach

3.1.1 Charakteristika vyvojovych obdobi od roku 1970

3.1.1.1 Vyznam obdobia medzi rokmi 1970 - 1989 z hladiska posudzovanej problematiky
Obdobie 1970 - 1989 predstavuje druhu vlnu v tzv. socializacii slovenskeho polnohospo-darstva i vidieckej krajiny ako celku. Aj ked prva vlna, ktora prebehla najma v prvej polovici 50-tych rokov, mala z hladiska revolucnosti a plosneho dopadu zmien celkovo vacsi dopad - najma na PPF nizin a teplejsich kotlin - nami podrobnejsie hodnotena druha vlna sa orientovala najma na kolektivizaciu horskych a podhorskych oblasti, a tym mala vyznamnejsi dopad na uzemia zaujimave z hladiska tvorby NECONET. Nezohladnenie prirodnych danosti v hodnotenom obdobi zo strany polnohospodarskej vyroby jednoznacne viedlo k narusovaniu ekologickej stability, estetickych kvalit a nasledne i produkcneho potencialu polnohospo-darskej a lesohospodarskej krajiny SR. Anomalie sa prejavili rovnako v produkcnych, ako aj v pripade mimoprodukcnych funkcii.

Sucasna polnohospodarska vyroba predstavuje nasledne relativne uniformne polnohospodarske sustavy, vyznacujuce sa vysokym podielom zornenia a relativne vysokym zastupenim obilnin.

Jednostranne presadzovanie vyroby obilnin v minulom rezime, bez ohladu na ekologicke podmienky, prispelo k nekritickemu rozsirovaniu ornej pody na ukor trvalych travnych porastov (TTP) - a to aj na sklonitych svahoch, plytkych a malo urodnych podach, bez ohladu na zvysovanie erozneho ohrozenia, cim dochadzalo k splavovaniu ornice, stratam zivin a k zhorsovaniu vodohospodarskych pomerov, co sa vyznamnou mierou dotklo aj jadrovych uzemi NECONET a devastovalo vacsinu prirodnych riecnych a pririecnych ekosystemov, ktore v sucasnosti mohli plnit funkciu ekologickych koridorov. Pri preferovanom rieseni obilneho problemu sa direktivne rozpisovali plochy obilnin do neunosnej miery a podniky, v snahe poistovat si splnenie planovanych uloh, rozsirovali osevy este viac na ukor ostatnych plodin, najma krmovin, cim sa postupne o.i. znizovala prirodzena urodnost pody. Vo vseobecnosti taketo zameranie polnohospodarstva protirecilo prakticky vsetkym principom trvalej udrzatelnosti ako aj tvorby NECONET.

Vo sfere zivocisnej vyroby je charakteristicka existencia "tovarni" na vyrobu masa, mlieka a vajec, ktore boli umiestnene bez ohladu na environmentalne dopady na okolie (v sucasnosti mnohe nie su plne vyuzivane a chatraju). Najma v pripade lokalizacie takto chapanej zivocisnej vyroby do horskych oblasti znamenala tato aj vyrazne negativny dopad na jadrove uzemia NECONET.

Kedze z hladiska tvorby NECONET maju prvorady vyznam horske a podhorske oblasti, zmienime sa podrobnejsie o hospodareni v nich:

Zdruzstevnovanim podhorskych a horskych obci a ich zdruzovanim do velkych podnikov doslo k poklesu stavov dobytka a oviec prakticky na polovicu, hoci zivocisna vyroba tu je a ma byt hlavnym zdrojom prijmov. To viedlo k znizovaniu zaujmu o vyrobu krmovin a k extenzivnejsiemu vyuzivaniu najma vzdialenejsich pasienkov, ktore postupne zarastali samonaletom.

Koncentracia zivocisnej vyroby zvysila potrebu dopravy, a tym aj spotrebu energie a obmedzila rozmiestnenie stad v krajine, ktore je v horach inych europskych statov typicke. Rad rokov sa zanedbaval rozvoj horskej mechanizacie, co na jednej strane nutilo podniky hospodariace v horskych a podhorskych oblastiach kupovat energeticky predimenzovane drahe stroje, a na druhej strane sa z obhospodarovania vylucovali hony, ktore boli pre tuto mechanizaciu nedostupne.

Ekonomiku a environmentalne dopady polnohospodarskej vyroby v horskych a podhorskych oblastiach ovplyvnoval aj cely rad dalsich pricin, vyplyvajucich z direktivneho riadenia, preto aj hodnotenie horskeho hospodarenia bez zohladnenia tychto skutocnosti dost deformuje predstavy o realnych moznostiach polnohospodarskej vyroby v tychto oblastiach. Pritom problematiku polnohospodarstva v horskych a podhorskych oblastiach nemozno posudzovat len z uzko specializovanych rezortnych hladisk, ale aj z hladisk celospolocenskych (zasobovanie miestneho obyvatelstva potravinami + sezonne zvyseny napor na zasobovanie potravinami z titulu rozvoja cestovneho ruchu a agroturistiky, zastavenie, resp. zmiernenie neziaduceho vyludnovania krajiny a pod.).

Kumulativne dlhodobe posobenie niektorych prvkov intenzivneho hospodarenia na pode sposobilo pokles vykonnosti podneho prostredia (degradacia fyzikalnych, chemickych a biologickych vlastnosti). Vysoky stupen zornenia (v rokoch 1965 - 1990 sa rozoralo 80 tisic hektarov luk a pasienkov), nevhodna organizacia podneho fondu (blokacia honov), velkovyrobne technologie ako aj unifikovany sposob hospodarenia zapricinili zhutnenie (700 tis. ha) a eroziu pody, ktorou je ohrozenych viac ako 1,5 mil. ha pod.

Intenzifikacia polnohospodarskej vyroby ako aj ine hospodarske aktivity narusili prirodzenu rovnovahu v krajinnom priestore. Doslo k vyraznym zmenam v prirode (zmeny v rastlinnych a zivocisnych spolocenstvach, redukcia biodiverzity) a v ekologii krajiny. Intenzifikacia sa vyrazne dotkla polnohospodarskej krajiny a hlboko zasiahla i do jej biologickej a estetickej podstaty (Tomasko, 1994). Intenzifikacia mala za nasledok aj vystavbu objektov, melioracie, zavlahy, co postatne ovplynilo raz a charakter krajiny. Zmizli medze, aleje a skupinova zelen. Krajina dostala charakter kulturnej stepi. Tento proces najviac negativne poznamenal niziny.

Jednostranne zvysovanie energo-materialovych vstupov do vyroby presiahlo hranice unosnosti agroekosystemov, co sposobilo ich nedostatocnu ucinnost a devastaciu prostredia.

Nasledky na kvalitu prirodneho prostredia: redukcia biodiverzity, znecistenie hydrosfery, pedosfery, biosfery a potravinoveho retazca cudzorodymi latkami, homogenizacia a unifikacia polnohospodarskej krajiny. Medzi prvorade ulohy v ramci tvorby NECONET patri revitalizacia odprirodnenej krajiny s narusenou ekologickou strukturou a celkove zvysenie environmentalnej kvality vidieckej krajiny v zmysle zasad tvorby NECONET.

Podla Koncepcie a zasad podohospodarskej politiky (1993) bolo nase polnohospodarstvo uzko chapane ako odvetvie zabezpecujuce vyzivu obyvatelstva a surovimy pre priemysel. Nepripisoval sa osobitny vyznam jeho krajinotvornym a estetickym funkciam. V sulade s koncepciou "spriemyselnovania" polnohospodarstva bola, bez ohladu na podno-klimaticke, geograficke a regionalne specifika, administrativne presadzovana koncentracia vyroby do velkych organizacnych celkov so zlozitym systemom riadenia. Spolu s direktivnym rozmiest-novanim vyroby to viedlo k ekologicky neracionalnej a ekonomicky neefektivnej alokacii polnohospodarskej a potravinarskej vyroby. System polnohospodarskej vyroby sa realizoval prakticky jednotnou sustavou hospodarenia vo vsetkych vyrobnych oblastiach. Centralne, administrativne presadzovanie velkovyrobnych celkov a "priemyselnych" technologii vyroby bez kvalitativne zodpovedajucej technickej vybavenosti a komplexnosti technologii v rastlinnej i zivocisnej vyrobe viedlo k zvysovaniu strat a devastacii prirody. Toto obdobie charakterizovalo tiez odtrhnutie uzivacich prav od vlastnictva.

Co sa tyka zmien vidieckej krajiny ako celku M. Huba (1994) konstatuje nasledovne: "Revolucna transformacia tradicnej vidieckej krajiny (a spolocnosti), ktora prebehla najma v dvoch velkych vlnach - v 50-tych a 70-tych rokoch tohto storocia - sa prejavuje nielen zasadnou zmenou charakteru slovenskej dediny, a to ako po stranke architektonicko- urbanistickej, tak aj po stranke zivotneho stylu jej obyvatelov, ale aj procesom, ktory mozeme zjednodusene nazvat industrializaciou. Uvedenu revolucnu vlnu (vlny) mozno dalej charakterizovat pojmami ako kolektivizacia, koncentracia, specializacia, mechanizacia, chemizacia, urbanizacia, ale aj denaturalizacia, intoxikacia, destabilizacia, disharmonizacia, unifikacia, megalomania a nerespektovanie ludskych prav.

Skratka, mozno hovorit o premene malebnej, diverzifikovanej - a teda ekologicky stabilnej, samoregulujucej sa tradicnej vidieckej krajiny s obmedzenou produkciou nechemizovanych polnohospodarskych produktov a viazanim velkej casti ekonomicky aktivneho obyvatelstva, na odprirodnenu, unifikovanu - a teda ekologicky nestabilnu krajinu, ucelovo prisposobenu na monofunkcnu produkcnu aktivitu. Rast produktivity, unik pracovnych sil z polnohospodarstva a depopulaciu vidieckych sidiel sprevadza vyrazny rozvoj crt trvalej neudrzatelnosti."

3.1.1.2 Vyznam obdobia po roku 1989 z hladiska posudzovanej problematiky

Obdobie charakterizuju o.i. nasledujuce zmeny:

Na uvedenej dlhodobej zasade su postavene zakladne dlhodobejsie strategicke ciele a ulohy agrarnej politiky SR, ktore mozno zhrnut do 4 okruhov: Vplyvy vyssie uvedenych opatreni na zmiernenie negativnych antropickych tlakov na jadrove uzemia NECONET mozno hodnotit ako prevazne pozitivne.

M. Huba (1994) charakterizuje toto transformacne obdobie ako dalsiu vyvojovu krizovatku, porovnatelnu s rokom 1948. Proces transformacie, opatovneho priznavania vlastnickych a uzivatelskych prav, resp. privatizacie, je spojeny o.i. s ciastocnou decentralizaciou, dekoncentraciou a diverzifikaciou mamutich polnohospodarskych podnikov. K revolucnym zmenam, s ktorymi nase polnohospodarstvo je a bude nutene sa vyrovnat, patri aj vyrazne kratenie statnych dotacii, liberalizacia cien vstupov a konkurencia prebytkovych polnohospodarskych produktov zo zahranicia. Vyznamnu inovaciu pre slovensky vidiek predstavuje tiez rozvoj miestnej samospravy, proces tzv. malej privatizacie v prostredi vidieckych sidiel, ako aj rozvoj maleho a stredneho podnikania.

3.1.2 Potencial polnohospodarskej krajiny vo vazbe na Narodnu ekologicku siet

3.1.2.1 Sucasny potencial polnohospodarskej krajiny

Co sa tyka potencialu sucasnej polnohospodarskej krajiny, po stranke produkcnej su najcennejsie nizinne oblasti Slovenska, zaberajuce cca 1 300 tis. ha. Podhorske oblasti maju vymeru 554 tis. ha a horske 624 tis. ha.

Pri hodnoteni produkcneho potencialu polnohospodarskeho uzemia vychadzame hlavne z produkcneho potencialu polnohospodarskej pody, ktora je odzrkadlena v konkretnej bonitno podnej ekologickej jednotke (BPEJ). Do vypoctu produkcneho potencialu polnohospodarskej pody sa pouzili vynosy hlavnych plodin: psenica, raz, jacmen, ovos, kukurica na zrno, strukoviny, olejniny, zemiaky, kukurica na silaz, viacrocne krmoviny na ornej pode a trvale travne porasty. V priemere produkcny potencial pody dosahuje 24,8 GJ na 1 ha polnohospo-darskej pody. Rozpatie sa pohybuje od 6,4 GJ (Cadca) do 52,6 GJ (Dunajska Streda). A prave uzemia s najvyssim produkcnym potencialom polnohospodarskej pody maju v sucasnosti aj najvyssiu hrubu polnohospodarsku produkciu v prepocte na polnohospodarsku podu.

Z porovnania priestoroveho rozlozenia najprodukcnejsich pod a jadrovych uzemi Narodnej ekologickej siete je mozne konstatovat nepriamu umeru medzi vyskou polnohospodarskej produkcie a prirodoochrannou hodnotou krajiny. Inymi slovami, cim je krajina intenzivnejsie polnohospodarsky vyuzivana, tym je v nej nizsi predpoklad vyskytu ekologicky hodnotnych prvkov. (Tento realny stav vsak vyzaduje urcite korektury v nazerani i praktickych pristupoch z hladiska implementacie Narodnej ekologickej siete. Po prve je treba posilnit vyskyt a vitalitu ekostabilizacnych prvkov prave v najintenzivnejsie vyuzivanej a teda spravidla najmenej ekologicky stabilnej polnohospodarskej krajine. Po druhe, podu je treba chapat ako zivy organizmus a polnohospodarsku krajinu ako ekosystem, a teda taktiez ako predmet ochrany prirody (napriek radikalnej antropizacii, redukcii prirodnej biodiverzity a pod.). Inymi slovami, stoji pred nami uloha po novom vnimat prirodnu podstatu agroekosystemov a napomahat rozvoju ekostabilizacnych a zivot podporujucich prvkov a procesov v nich).

3.1.2.1.1 Potencial PPF v roznych prirodnych podmienkach:

Prirodne podmienky Slovenska umoznuju vyuzivat pre polnohospodarstvo potencial krajiny v sirokom spektre agroekologickych sustav a struktur. Treba vsak mat na zreteli vyuzivanie obnovitelnych zdrojov (polne plodiny, hospodarske zvierata) so sucasnou ochranou neobnovitelnych a tazko obnovitelnych prirodnych zdrojov (napr. podny humus, les).

Horske a podhorske oblasti:

Sucasny vyrobny potencial polnohospodarskych podnikov v horskych a podhorskych oblastiach je znacny a znacne su i odborne a organizacne skusenosti profesionalov, ktori ich riadia. Na druhej strane vyznamnu biologicku, kulturnu, spolocensku a v neposlednom rade aj ekonomicku hodnotu predstavuju i zachovane enklavy tradicne obhospodarovanej vidieckej krajiny. Bolo by neprezierave a hospodarsky neunosne zanedbat tento potencial z politickych ci kratkozrako pragmatickych dovodov a nevyuzivat ho i nadalej v prospech vyzivy obyvatelstva i tvorby lesopolnohospodarskej krajiny. (Pritom bude bezosporu ziaduce vylucit subjektivisticke a direktivne vplyvy, ktore kde-tu este pretrvavaju, spravodlivo a racionalne usporiadat vlastnicke pomery (aspon ciastocne odcinit krivdy minulosti) a hladat ekonomicke a spolocenske stimuly na zainteresovanie celeho spolocenstva, najst sposoby zvysovania hospodarskej prosperity v inak tvrdych podmienkach, pri zachovani a vylepseni razu lesopolnohospodarskej krajiny).

Z hladiska produkcneho potencialu a klimatickych podmienok sa horske a podhorske regiony oznacuju za marginalne a neschopne konkurencie. No podiel 43,8% polnohospodarskej pody a v nich 37,4% obyvatelstva SR, zijuceho v tychto regionoch, nedovolia tu uplatnovat taky silny utlm polnohospodarskej vyroby, s akym sa v prvej faze uvah o restrukturalizacii uvazovalo. O polnohospodarskych systemoch v horach sa po roku 1989 hovori dost vela a pritom znacne rozporne. Od extremov vyrazneho utlmu, so zalesnenim 600 tisic ha, cez ekologicky primerane, environmentalne setrne hospodarenie az po intenzivne vyuzitie podneho fondu. Zalezi na tom, z akeho uhla pohladu sa dana problematika posudzuje. Utlmove programy podriaduju riesenie neuprosnej ekonomike volneho trhu, casto bez realnej predstavy o ich moznom uskutocneni, opacne tendencie zachovania, i ked stratovej vyroby, vychadzaju z potreby dotacnej politiky (ako inde v horach Europy), so zdovodnenim nutnosti vyroby komodit dennej spotreby na mieste a plnenia vyznamnych mimoprodukcnych funkcii horskej krajiny, ktora svojou atraktivitou dava nemale predpoklady o.i. aj pre rozvoj agroturistiky a cestovneho ruchu vseobecne.

Zvacsa sa vsak predstavy pohybuju vo vseobecnejsich polohach, pri ktorych sa ani ekosystemove, ani materialno-technicke a ani demograficke a socialno-ekonomicke, toboz uz kulturne ci esteticke, aspekty neberu do uvahy, alebo sa o nich hovori prilis teoreticky.

Z nasich studii sme sa vsak presvedcili, ze vsetky tieto aspekty v regionalnych dimenziach umoznuju vytvarat realnejsie predstavy o polnohospodarskych systemoch a ich ekonomickej urovni (pozri nasledujuce kapitoly).

3.1.2.1.2 Vybrane statisticke udaje, charakterizujuce potencial, strukturu a vyvoj polnohospodarskej krajiny, resp. polnohospodarstva po r. 1989:
Struktura PPF k 1.1.1995 (podla Zakona NR SR c. 162/1995 Z.z. o katastri nehnutelnosti a o zapise vlastnickych a inych prav k nehnutelnostiam - katastralny zakon):

Polnohospodarska poda (PPF) celkovo2 446 029 ha

- orna poda1 483 233 ha
- vinicie 29 593 ha
- chmelnice 1 397 ha
- zahrady 77 855 ha
- ovocne sady 19 135 ha
- trvale travne porasty 834 826 ha

Rapidny pokles vymery polnohospodarskeho podneho fondu, charakteristicky pre obdobie 50-tych az 80-tych rokov, sa po roku 1989 prakticky zastavil (ta ista vymera 2,4539 mil. ha v rokoch 1989 aj 1994). Vymera ornej pody v tom istom obdobi poklesla o cca 2%, ale jej podiel na celkovej vymere PPF je stale este viac ako 60%. V tom istom obdobi stupol podiel trvalych luk a pasienkov (z 33,1% na 34,1% z celkovej vymery PPF). Travnych porastov zacalo pribudat nielen v horskych a podhorskych oblastiach, ale aj na nizinach a v kotlinach. Co sa tyka vplyvu na ekologicku nestabilitu polnohospodarskej krajiny, najvyssi podiel rozoranej pody je v v nizinnych regionoch a index zornenia sa tu od r. 1989 vyrazne nezmenil. Z hladiska pustnutia neziaduco, ale z hladiska znizenia podnej erozie priaznivo, sa znizil index zornenia v niektorych horskych a podhorskych regionoch (pozri mapovu prilohu).

Produkcna kvalita polnohospodarskej pody je relativne nizka. V kategoriach najchudobnejsich pod (uradna cena menej ako 50 000,- Sk/ha) sa nachadza takmer 75% polnohospodarskych pod na Slovensku! Tato, z hladiska ekonomiky polnohospodarstva nepriazniva skutocnost moze mat, v pripade nadrezortneho pristupu, pozitivny vplyv na budovanie siete NECONET.

Z hladiska perspektivy fungovania polnohospodarstva v oblastiach relevantnych z hladiska tvroby a fungovania NECONET je dolezite poznat dotacny efekt. V nom je obsiahnuta filozofia docasneho vyrovnania vyrobnych nakladov v horsich agroklimatickych podmienkach v porovnani s lepsimi. Dotuju sa predovsetkym prave pre nas najzaujimavejsie horske a podhorske regiony a ostatne regiony s nizkou bonitnou hodnotou pody. Dotacia sa pohybuje od 9 Sk do 3200 Sk na 1 ha polnohospodarskej pody. Nad 2500 Sk na 1 ha p.p. je dotovane cele stredne, severne a severovychodne Slovensko (pozri mapova priloha).

Moznosti intenzivneho hospodarenia na pode su limitovane opatreniami na ochranu zdrojov pitnej vody (CHVO), ochranu prirody a krajiny (CHKO, NP) (23% PPF), ako aj imisnym zatazenim uzemia. Limitujuce faktory sa celkovo tykaju cca 32% PPF. Okrem uvedenych obmedzeni je hospodarenie na pode ovplyvnovane aj vodnou eroziou. Slovensko disponuje 497 tis. ha pody so silnou potencialnou vodnou eroziou.

Kapacita polnohospodarskych stavieb a prostriedkov poklesla od r. 1989 o viac ako 10%.

Najvyraznejsi pokles sa zaznamenal vo sfere pouzivania umelych (priemyselnych) hnojiv, spotreba ktorych bola v sezone 1994/1995 viac ako 5-nasobne nizsia, nez v sezone 1989/1990 (pokles z 231,2 kg cistych zivin/ha na 45 kg c.z./ha), v pripade fosforecnych hnojiv dokonca 10-nasobne a v pripade draselnych az 13-nasobne nizsia, nez v r. 1989/1990 (pozn.: ukazovatele moze ciastocne skreslovat skutocnost, ze statistika nevykazovala sukromne hospodariacich rolnikov a zahumienkarov).

Mensi, ale tiez vyrazny, bol aj utlm v pouzivani pesticidov. V r. 1993 cinila spotreba pesticidov na 1 ha PP 1,86 kg - pre porovnanie v r. 1980 to bolo 7,68 kg. Od roku 1993 ma vsak spotreba pesticidov opat stupajuci trend (do r. 1995 o viac ako 50%).

Napriek tomuto niekolkonasobnemu poklesu v pouzivani agrochemikalii bol pokles hektarovych vynosov - napr. v pripade obilnin ako celku - v tom istom obdobi iba cca 15-percentny.

Poznamka: Pre uplnost sa treba zmienit aj o negativnom aspekte poklesu obsahu niektorych chemickych prvkov v pode vo vztahu k urodam. Odbornici z polnohospodarskej praxe o.i. uvadzaju, ze napr. pokles obsahu fosforu pod 30 mg.kg-1 pody, vyrazne znizuje urody polnohospodarskych plodin. Dalsim problemom je skutocnost, ze znacna cast pozemkov na Slovensku je silne zaburinena. To bude okrem ineho i jednou z hlavnych pricin pomalej adaptacie organickeho polnohospodarstva.

V zivocisnej vyrobe doslo k rapidnemu znizeniu stavov hospodarskych zvierat, hlavne hovadzieho dobytka z 1563 tis. ks na 916 tis., cim sa sa znizilo zatazenie PPF z 64 ks HD/100 ha p.p. na 37 ks. Z hladiska zvysenia prirodzenosti vyuzivania regionalnych podmienok mozno za pozitivum povazovat presun taziska v chove dobytka z nizin do podhorskych, resp. horskych oblasti.Sposobuje to aj urcity narast chovu HD v sukromnom sektore, kde sa od r. 1990 do r. 1994 zvysili stavy HD u sukromnikov o 40 tis. kusov. (pozri mapova priloha). V pripade chovu osipanych bude treba o.i. aj z environmentalneho a ekostabilizacneho hladiska prehodnotit pretrvavajuce regiony s najvacsou zatazenostou - Zvolensku, Ziarsku, Hornonitriansku kotlinu a Zitny ostrov. Chov ostatnych druhov hospodarskych zvierat sa celkovo znizil, aj ked v sukromnom sektore sa naopak zaznamenal narast u vsetkych druhov hospodarskych zvierat, co by mohlo pomoct pri spomaleni procesu pustnutia okrajovych oblasti.

Za indikator znizenia intenzity polnohospodarskej vyroby v uplynulych rokoch mozno povazovat aj pozitivne zmeny v stavoch jarabic (zo 17 471 v r. 1990 na 33 154 v r. 1994 a bazantov zo 125 407 v r. 1990 na 165 096 v r. 1994).

Za jeden z indikatorov vacsej variability a citlivosti polnohospodarstva voci miestnym prirodnym podmienkam, relevantny z hladiska tvorby Narodnej ekologickej siete, mozno povazovat prebiehajucu decentralizaciu organizacnej struktury polnohospodarskych podnikov.

Rozhodujuci podiel na vyuzivani PPF na Slovensku maju transformovane podielnicke druzstva, ktore obhospodaruju 68,7% polnohospodarskej pody (ornej 71,7%, travnych porastov 70,3%), aj ked z celkoveho poctu zavodov tvoria iba 0,3%. I ked vyvoj poctu druzstiev naznacuje urcity rast (v r.1994 bolo 1004 PD a v r.1996 uz 1073), podiel polnohospodarskej pody sa zmensuje. Je to sposobene tym, ze cast pody si v ramci restitucii beru spat povodni majitelia, resp. poda je v prenajme. Ich sidla su vacsinou lokalizovane do vidieckych obci, ale iba 11% z nich hospodari len vo vlastnom katastri obce. Cast transformovanych druzstiev presla do akciovych spolocnosti a obhospodaruju 3,7% PPF).

Druhy najvacsi vyuzivatel PPF na Slovensku su statne majetky. Tieto vyuzivaju 12,8% PPF (ornej 12,5%, travnych porastov 14,8%). Ich pocet je 115 a neustale klesa. Dochadza k odclenovaniu povodnych druzstiev, ktore boli v 50. a 60. rokoch priclenene do tychto majetkov z dovodov zlych hospodarskych ukazovatelov. Podniky maju rozptyleny podny fond vo viacerych obciach, maju este vacsie naklady na dopravu ako PD. Znacna cast podneho fondu sa neobhospodaruje, dochadza k premene ornej pody na neosetrovane travne porasty, na ktorych sa uchytavaju menej kvalitne travne druhy. Vyuzivanie travnych porastov je sporadicke, najma z dovodu relativne nizkych stavov hovadzieho dobytka.

Ostatni uzivatelia pody tvoria maly podiel. Z nich najvacsi podiel pripada na samostatne hospodariacich rolnikov - okolo 4,7% PPF Slovenska (ornej 3%, TTP 3,5%). Najvacsi PPF obhospodaruju samostatne hospodariaci rolnici v horskych a podhorskych regionoch (Cadca - 25%, Zilina - 15%, Ziar n.Hronom - 9% z celkovej vymery PPF). V sucasnosti sa registruje 303.217 samostatne hospodariacich rolnikov, pricom na jedneho sukromnika pripada 0,37 ha PPF, predovsetkym ornej, ktora sa vyuziva takmer vylucne na samozasobovanie.

3.1.2.1.3 Transformacia organizacnej struktury a vlastnicko-uzivatelskych vztahov v polnohospodarskej vyrobe:

V prvom obdobi po r.1989 doznievaju zbytky povodnych velkovyrobnych koncepcii v polnohospodarstve a sucasne je zapocaty proces restitucii a privatizacie polnohospodarskej vyroby. V r.1991 sa zacalo s transformaciou polnohospodarskych druzstiev, kde v sulade so zmenami nasho pravneho poriadku mali vsetky druzstva (aj nepolnohospodarske) povinnost transformovat svoje vnutorne predpisy. S procesom restitucii je spojene vydavanie polnohospodarskej pody opravnenym osobam, co su vacsinou dedici povodnych majitelov polnohospodarskych pozemkov a to casto i v druhej a tretej generacii. Predpoklad, ze z restitucnej pody vzniknu povodne rodinne farmy, sa zvacsa nesplnil. Potomkovia povodnych polnohospodarov ziju vacsinou v mestach, polnohospodari na vidieku zmenili funkcnost povodnych polnohospodarskych budov. Pomala kapitalova vynosnost v polnohospodarstve odradila takmer vsetkych restituentov a tak i po transformacii polnohospodarske druzstva pokracovali a pokracuju v hromadnej velkovyrobe. Transformaciou polnohospodarskych druzstiev doslo ku vzniku mnozstva polnohospodarskych spolocnosti - od novo koncipovanych druzstiev vlastnikov az po rozne obchodne spolocnosti vratane akciovych spolocnosti a spolocnosti s rucenim obmedzenym v polnohospodarskej vyrobe.

Na rozdiel od transformacie polnohospodarskych druzstiev doslo pri privatizacii statnych majetkov k neriadenemu rozpadu mnozstva z nich a faktickemu ochromeniu polnohospodarskej vyroby v celych oblastiach. Statne majetky boli zaradene az do druhej vlny privatizacie, ale ich rozpad a transformacia na nove obchodne spolocnosti nastal neriadene uz skor. V privatizacii sa potom ponukal iba ciastkovy majetok.

3.1.2.2 Alternativy dalsieho vyuzivania potencialu polnohospodarskej krajiny

3.1.2.2.1 Navrat k pristupom z obdobia 1948 - 1989

by predstavoval navrat k direktivnym, jednostrannym, vyrazne trvalo neudrzatelnym (unsustainable) pristupom, popierajucim hlavne principy koncepcie trvalo udrzatelneho rozvoja/zivota, ktorymi podla T. de la Courta (1992) su:

O nerespektovani ekologickeho principu a naslednej environmentalnej destrukcii vidieckej krajiny sme sa zmienili vyssie. Tuto konstataciu mozno rozsirit o fakt celkovej energetickej neefektivnosti byvaleho polnohospodarstva, ked napr. spotreba pohonnych hmot na jednotku produkcie niekolkokrat prevysovala spotrebu PH v ostatnych vyrobnych odvetviach.

Nemensie straty znamenalo v rokoch 1948 - 1989 popieranie principu kulturnej a spolocenskej integrity slovenskeho vidieka, na ktorom prislo na jednej strane k obrovskej devastacii materialnych kulturnych (vratane estetickych) hodnot obdivuhodnej tradicnej slovenskej vidieckej krajiny, ale zaroven i k destrukcii tradicnych socialnych a kulturnych vazieb v rovine duchovnej.

Nasilie na ludoch, ktore sprevadzalo roky kolektivizacie, ale aj nasilie pachane na hospodarskych i volne zijucich zivocichoch v polnohospodarskej krajine je tragickou ukazkou hrubeho porusovania principu nenasilia, ktore nemoze ospravedlnit ani (docasny?) rast materialneho standardu, ku ktoremu na slovenskom vidieku vo vsebecnosti doslo.

Podobne mozno hodnotit aj vztah k principu emancipacie, ked nasilne vytvaranie obrovskych polnohospodarskych velkopodnikov ako aj aplikacia nevhodnych kultur a cudzorodych agrotechnickych postupov, nerespektujucich miestne podmienky, degradacia rolnika na namezdnu pracovnu silu bez moznosti realne spolurozhodovat o svojom byvalom, spravidla nasilne odcudzenom vlastnictve, zredukovalo moznosti participacie na rozhodovani, ale aj vztah k pode na minimum.

Princip solidarity a rovnosti (rovnopravnosti) bol nahradeny principom rovnostarstva. Zakladne ludske prava vo sfere vlastnictva a uzivatelstva polnohospodarskych nehnutelnosti boli hrubo porusovane.

Cely uvedeny vyvoj protirecil aj principu prijatelnych chyb, tym, ze sposobil cely rad nezvratnych zmien v polnohospodarskej i celej vidieckej krajine.

Aj ked viaceri polnohospodari a niektori politici spominaju na polnohospodarstvo rokov 1948 - 1989 s nostalgiou a argumentuju vynosmi, sebestacnostou, infrastrukturou produktivitou, spotrebou, zivotnym standardom a inymi kvantitativnymi ukazovatelmi, je zrejme, ze cena, ktoru sme za tieto vysledky zaplatili, je privysoka. Podobne caste tvrdenia o udajne lacnych potravinach z tohto obdobia ignoruju skutocnost, ze casto nedomyslene a nie dost adresne dotacie do polnohospodarstva odcerpavali zdroje a rozvojovy kapital z inych oblasti a vyznamnou mierou sa podielali na raste environmentalnej, zdravotnej ai. vnutornej zadlzenosti.

Ak by sme mali sumarizovat argumenty pre a proti v suvislosti so sietou NECONET, potom prolongaciu vyvoja z obdobia 1948 - 1989 mozno oznacit ako neprijatelnu a de facto aj nerealizovatelnu, vzhladom na to, ze vtedajsie exploatacne a jednostranne pristupy k vidieckej krajine vycerpali do znacnej miery jej prirodny potencial (a to nielen vo sfere prirodzeneho urodnostneho potencialu polnohospodarskych pod). Ak na jednej strane hovorime o faktickej nerealizovatelnosti tejto alternativy a na druhej strane jej venujeme pomerne velku pozornost, robime tak z dvoch dovodov. Po prve, vzhladom na celospolocensky navrat trendov spred roku 1989 do riadicej sfery (polnohospodarstvo nevynimajuc) a urcity sentiment vo vztahu k minulej ere je riziko pokusov o pokracovanie pristupov spred r. 1989 nadalej aktualne. Druhy dovod je ten, ze charakteristika situacie spred r. 1989 nam sluzi ako urcita "referencna plocha", predstavujuca takmer dokonaly protiklad trvalo udrzatelnych pristupov, naznacenych v casti 3.1.2.2.4.

3.1.2.2.2 Prolongacia trendov z obdobia 1990 - 1996

Napriek viacerym pozitivam z hladiska koncepcie trvalo udrzatelneho rozvoja/zivota i budovania siete NECONET, je toto obdobie poznamenane skutocnostou, ze nesie vsetky charakteristicke crty prechodneho obdobia. Navyse, to co sa javi z hladiska trvalej udrzatelnosti ako pozitivum - pokles environmentalnej zataze (najma zo strany chemizacie), znizenie intenzity polnohospodarskej vyroby, zlepsenie hospodarnosti, rozvoj trvalych travnych porastov na ukor ornej pody, znovupriznanie vlastnickych a uzivatelskych prav, obmedzenia intenzity polnohospodarskej vyroby z titulu ochrany prirody a prirodnych zdrojov, ustup od tzv. nahradnych rekultivacii, minimalizacia melioracii, nove chapanie pozemkovych uprav, navrat prirodnych prvkov do polnohospodarskej krajiny, decentralizacia, redukcia neadresnych dotacii ai. - to sa z hladiska znacnej a vplyvnej casti polnohospodarov javi ako zmena negativna a docasna.

Snahy o nekriticke uplatnenie trhovych principov bez zohladnenia mimoprodukcnych funkcii polnohospodarstva v narocnych prirodnych podmienkach hrozili - v pripade doslednej realizacie - ochromenim polnohospodarstva, najma v horskych a severnych oblastiach Slovenska, beztak ohrozenych vysokym podielom nezamestnanosti.

Napriek vsetkej svojej vnutornej protirecivosti predstavuje obdobie 1990 - 1996 vyznamnu vyzvu pre ekologizaciu polnohospo- darskej a potravinarskej vyroby a cielavedome uplatnenie principov trvalej udrzatelnosti pri ochrane a tvorbe vidieckej krajiny.

3.1.2.2.3 Realizacia oficialnych rozvojovych dokumentov

Vyssie citovane rozvojove vladne a rezortne dokumenty (najma z rezortu zivotneho prostredia a podohospodarstva) obsahuju cely rad cielov, zamerov a odporucani, ktore su z hladiska trvalo udrzatelneho rozvoja/zivota i budovania siete NECONET, prevazne pozitivne. Podobne, cely rad pozitivnych regulativ obsahuje i novoprijata legislativa (zakony o zivotnom prostredi, ochrane prirody a krajiny, odpadoch, ochrane polnohospodarskeho podneho fondu, pozemkovych upravach ai., zakotvujuce o.i. institut uzemnych systemov ekologickej stability).

Medzi slabiny prislusnych dokumentov patri ich nedostatocna vzajomna previazanost a nekoordinovanost (pretrvavanie rezortnych, ba subrezortnych pristupov), vnutorna rozporuplnost rozvojovych dokumentov (pozitivne proklamacie v protireceni s menej pozitivnymi praktickymi zamermi), nedostatocna financna podpora pozitivnych zamerov, nie dost ujasnena, adresna a komplexna dotacna politika, slabo vyvinute ekonomicke nastroje, stimulujuce pozitivne trendy, pretrvavajuci nedostatok ekologicky vzdelanych, mysliacich a citiacich polnohospodarskych teoretikov i praktikov ai.

3.1.2.2.4 Realizacia vizie trvalo udrzatelneho rozvoja/zivota

Musi sa zakladat na respektovani vyssie uvedenych vseobecnych principov a kriterii trvalej udrzatelnosti, aplikovanych na konkretne narodne, regionalne a lokalne podmienky v SR.

Jednym z konkretnych vychodisk je implementacia a rozvoj koncepcie tzv. ekologickeho (organickeho, alternativneho, trvalo udrzatelneho a pod.) polnohospodarstva (pozri prislusna kapitola). Dalsim je revizia a implementacia Programu obnovy dediny, ako aj prislusnych casti statnej environmentalnej politiky a dalsich relevantnych progresivnych dokumentov (NECONET nevynimajuc), zameranych o.i. na vztah medzi ochranou prirody a polnohospodarstva, resp. celkovu ekologizaciu polnohospodarskej vyroby.

V ramci oboch uvedenych pristupov je treba klast zvyseny doraz na vzajomnu previazanost jednotlivych krokov, komplexny, celostny a nadrezortny pristup (aplikacia strategie viacnasobnych vitazstiev - "win-win" strategy). Dodrzanim uvedenych principov a kriterii podmienit aj udelovanie dotacii do polnohospodarstva. Postupne redukovat mnozstvo nevyuzitelnych odpadov a skodlivych rezidui, agrochemikalii a priemyselnych hnojiv. Uzemia tvoriace NECONET predstavuju idealne modelove uzemia pre prednostnu realizaciu programu trvalo udrzatelneho polnohospodarstva i celkoveho fungovania vidieckej krajiny.

Produkcnu krajinu je treba chranit pred negativnymi ucinkami hospodarskych aktivit a polnohospodarsku vyrobu treba organizovat tak, aby bola v maximalnej miere bezodpadova. Prisun cudzorodych latok do ekosystemu treba obmedzit na minimum. Osobitne treba zastavit prisun jedov a latok s vysokou stabilitou. V technologickych procesoch treba pouzivat trvalo udrzatelne a setrne technologie, pestre osevne postupy, vyssi podiel strukovin, medziplodiny a stale zeleny pokryv pody. V ochrane rastlin uprednostnovat nepriame opatrenia a biologicku ochranu. V chove hospodarskych zvierat dodrziavat zasady welfaru. Trvalo udrzatelnym principom sa musi stat nahrada extenzifikacie polnohospodarstva jeho diverzifikaciou.

Ocakavatelne zmeny v najblizsom obdobi:

Podla P. Spisiaka (1996) sa vyvoj polnohospodarstva na Slovensku bude v najblizsich rokoch uberat v troch hlavnych smeroch nasledovne:

a) ekonomicko- produkcny:

b) socialno- demograficky: c) ekologicky: Realizacia predpokladanych vyvojovych trendov, najma tych, ktore su uvedene pod bodom "c" podpori tvorbu siete NECONET. Na druhej strane realizacii vyssieuvedenych trendov by mala napomoct aktivta organov a organizacii zodpovednych za tvorbu a fungovanie NECONET na Slovensku.

3.2 Hlavne typy aktualnych a potencialnych konfliktov medzi ochranou prirody a polnohospodarstvom s dorazom na zaujmove uzemia NECONET

1) Polnohospodarstvom vyvolane, alebo urychlene podnodestrukcne procesy

2) Negativne kvantitativne a kvalitativne zmeny hydrosfery Poznamka: Pritom si treba uvedomit, ze polnohospodarska poda zabera az 34,2% plochy chranenych vodohospodarskych oblasti SR a v r. 1993 zaujimalo polnohospodarstvo v produkcii odpadovych vod 2. miesto za priemyslom.

3) Produkcia odpadov

4) Likvidacia (redukcia) trvalej zelene v krajine 5) Likvidacia celych prirodnych, resp. poloprirodnych ekosystemov, vratane historickych struktur krajiny 6) Nevhodne agrotechnicke postupy 7) Nadmerna a nevhodne aplikovana chemizacia polnohospodarstva

8) Straty, resp. znehodnocovanie polnohospodarskej pody kontaminaciou, degradaciou, resp. pustnutim
(napr. nad hornou hranicou lesa sa uz nachadza 4200 ha spustnutych pod a dalsich 3800 ha vykazuje znamky degradacie).

9) Celkove ekologicke, hygienicke i esteticke znehodnotenie krajiny, ktoreho je priemyselne polnohospodarstvo - s ohladom na priestorovy rozsah posobenia - rozhodujucim cinitelom

10) Kumulativne posobenie negativnych vplyvov
Za kumulativny dosledok negativneho posobenia intenzivneho konvencneho polnohospodarstva v krajine mozno suhrnne oznacit:

a) zanik mnohych zivotnych foriem a ohrozenie genofondu,
b) miznutie citlivejsich druhov flory a redukcia biodiverzity,
c) ohrozenie a degradacia prirodnych zdrojov,
d) narusenie zivotneho prostredia,
e) ohrozenie ludskeho zdravia.

Suhrnne konstatovanie

Struktura polnohospodarskej vyroby a z nej vyplyvajuce osevne postupy, i napriek ciastocnej tendencii prisposobovat sa ekologickym podmienkam, podliehali v minulosti direktivne stanovenym prioritam. V rastlinnej vyrobe rastom sebestacnosti v obilninach, v zivocisnej vyrobe rastom intenzity vyroby najma od horskych a podhorskych oblasti smerom k nizinam. V chovoch monogastrickych zvierat bola snaha po urcitej sebestacnosti bez ohladu na vhodnost ci nevhodnost miestnych podmienok. Tento vyvoj by - okrem nizkej efektivnosti vyroby - prispel i k zhorsovaniu zivotneho prostredia (Krajcovic, 1993).

Medzi priciny a nasledky takychto pristupov o.i. patrilo:

a) zvysenie dynamickej turbulencie ovzdusia asi o 20-30%,
b) zvysenie evapotranspiracie o 10-20%,
c) znizenie produktivity transpiracie 10-2%, Struktura rastlinnej vyroby bola v predchadzajucom spolocensko- ekonomickom zriadeni v rozpore s prirodnymi regionalnymi danostami polnohospodarskej krajiny. Napr. v rokoch 1987-1988 pripadalo na obilniny 55,6% a na krmoviny na ornej pode 27,8% (spolu viac ako 83% PPF). V zivocisnej vyrobe v dosledku stanovenia minimalnej koncentracie a minimalnej produktivity prace nastal rozpor medzi potrebou objemovych krmiv a produkciou obilnin.

Osobitny podiel na zatazi prostredia mali a maju nasledujuce skutocnosti:

3.3 Navrh opatreni, vratane navrhu niektorych pouzitelnych indikatorov na posudenie udrzatelnosti polnohospo-darstva vo vztahu k ochrane prirody

3.3.1 Sposob vyuzivania zeme a zatazenie krajiny ako indikatory udrzatelnosti / neudzatelnosti systemu hospodarenia v polnohospodarskej krajine

System hospodarenia na pode je vo vseobecnosti uzko spaty so sposobom vyuzivania pody. Urcuje sa faktormi stanovista, a to kvalitou pody, klimou, zastupenim druhov zivocichov a rastlin. Ako indikator na kvantifikaciu intenzity vyuzitia krajiny a nasledne aj jej ekologickej stability sa pouziva:

Zatazenie krajiny polnohospodarskym vyuzivanim sa charakterizuje krajinoekologickymi jednotkami (oracina, TTP), velkostou, tvarom a umiestnenim honov (parciel), produkciou biomasy, specializaciou zivocisnych fariem a pod. Nadmerne zatazenie predstavuje tendenciu k nepriaznivej environmentalnej zmene, ktora sposobuje (vyvolava) konflikty, napr. konflikt medzi polnohospodarstvom a vodnym hospodarstvom. Miera tolerancie (zatazitelnosti) krajiny je zavisla od stupna odolnosti a regeneracnej schopnosti krajiny. Vo vseobecnosti mozno konstatovat, ze ekosystemy tvoriace siet NECONET (v horskych oblastiach sa vyznacujuce hlavne sklonitostou a celkovou disekciou reliefu, extremnymi klimatickymi podmienkami, zvysenou erodovatelnostou pod, znizenym odolnostnym potencialom lesnych ekosystemov, vyskytom vzacnych a ohrozenych druhov flory a fauny, v nizinnych oblastiach interakciou medzi hydrosferou, substratom a pedosferou, nachylnostou pod na vodnu i veternu eroziu, nespojitostou, enklavovitostou az izolovanostou prirodnych ci kvaziprirodnych ekosystemov a vyskytom vzacnych a ohrozenych druhov flory a fauny) patria k stanovistiam s najnizsou mierou zatazitelnosti, a preto si vyzaduju maximalnu ekologizaciu sposobov hospodarenia, vratane polnohospodarstva, k comu vyznamnou mierou prispeje tvorba a fungovanie NECONET.

3.3.2 Polnohospodarstvo a rozvoj vidieckej krajiny vo vztahu k ochrane prirody v odporucaniach relevantnych a pre SR zavaznych dokumentov

3.3.2.1 V Agende 21

su vo vztahu k tejto problematike zaujimave najma kap. 10 (Integrovany pristup k planovaniu a manazmentu krajinnych zdrojov), 14 (Podpora trvalo udrzatelnemu polnohospodarstvu a vidieckemu rozvoju) a 28 (Iniciativy lokalnych autorit na podporu AGENDY 21).

V kap. 10 sa okrem ineho navrhuje:

V tejto kapitole sa tiez navrhuje posilnenie vedeckeho chapania systemu krajinnych zdrojov, pricom prioritu by malo dostat: Odporuca sa vyssie uvedene navrhovane opatrenia odskusat na pilotnych projektoch.

V kap. 14 sa o.i. navrhuje:

3.2.2.2 Z dalsich medzinarodnych dokumentov,

ktore sa zaoberaju vztahom polnohospodarstva a ochrany prirody, si pozornost zasluhuju o.i. tieto:

3.2.2.3 Z relevantnych medzinarodnych dohovorov

vztahujucich sa vyznamnou mierou aj na ochranu polnohospodarskej krajiny, sa dalej ziada uviest napr.

V suvislosti s tvorbou siete NECONET mozno suhrnne konstatovat, ze uvedene dohovory su plne v sulade s koncepciou NECONET, co je mozne vyuzit ako podporny argument pri jej tvorbe a ochrane.

3.3.3 Ekologicke polnohospodarstvo

Vo vseobecnosti mozno konstatovat, ze vyvoj hospodarenia na PPF v chranenych uzemiach, tam, kde nebude z roznych dovodov ucelnejsia zmena funkcie (napr. prevod do lesneho podneho fondu), bude mat charakter polnohospodarstva s adjektivom "ekologicke", "alternativne", "organicke" "trvalo udrzatelne" a pod., pricom mozeme vychadzat z viacerych definicii.

Pod pojmom alternativne polnohospodarstvo sa obycajne chapu tieto varianty systemov hospodarenia:

Vsetky horeuvedene formy mozno charakterizovat ako hospodarenie bez negativnych dopadov syntetickych hnojiv, pesticidov a krmnych doplnkov na zivotne prostredie a kvalitu potravinovych vyrobkov. V nasej studii sa zameriame v prvom rade na ekologicke, pripadne organicke polnohospodarstva, o.i. aj preto, lebo s tymito pojmami narabaju aj koncepcne materialy Ministerstva podohospodarstva SR. Podla Petra a Dlouheho (1992), predstavuje "ekologicke polnohospodarstvo": "Vyvazeny agroekosystem trvaleho charakteru, ktory sa zaklada (v najvyssej moznej miere) na miestnych a obnovitelnych zdrojoch". Alebo podla konkretnejsej definicie Ministerstva polnohospodarstva USA, ako: "Produkcny system, ktory vylucuje ci minimalizuje pouzivanie synteticky vyrobenych hnojiv, pesticidov, rastovych regulatorov a krmnych primesi. V co najvacsej moznej miere tento system vyuziva

- striedanie plodin,

- zurodnujuce ucinky rastlinnych zvyskov, hnoja, zeleneho hnojenia, organickych odpadov nepolnohospodarskeho povodu,

- mechanicku kultivaciu pody,

- prvky biologickej kontroly burin a skodcov."

Zasady ekologickeho polnohospodarstva pre CR sformuloval V. Merta (1994), takto:

"1. Pracovat v co najviac uzavretom systeme, s podstatnym obmedzenim vonkajsich vstupov, vyuzivat miestne zdroje surovin, minimalizovat straty.

2. Zlepsit a dlhodobo udrziavat stabilnu, prirodzenu urodnost pody, zvysovat mnozstvo organickej hmoty a humusu v pode, zlepsovat jej fyzikalne vlastnosti, strukturu a umoznit bohaty rozvoj podnych organizmov.

3. Vyvarovat sa vsetkych foriem mozneho znecistenia zivotneho prostredia. Snazit sa vsetky odpady vhodnou formou znovuvyuzivat.

4. Produkovat krmoviny a potraviny vysokej nutricnej hodnoty...,pricom ich kvalita nemusi byt dana len laboratornym..., ale predovsetkym zvolenym prirodzenym sposobom ich produkcie a spracovania.

5. Minimalizovat pouzivanie fosilnej energie. To o.i. znamena nepouzivat priemyselne hnojiva a pesticidy, naopak, vyuzivat na hnojenie len organicke hnojiva, biologickymi procesmi a spravnou agrotechnikou obmedzovat vyskyt skodlivych cinitelov..., neustale podporovat rozvoj a aktivitu podnych organizmov a rozvoj korenoveho systemu rastlin.

6. Vhodne zvolenym osevnym postupom, strukturou plodin, organizaciou jednotlivych parciel prispievat i k utvaraniu pestrej krajiny (remizky, prirodzene ukryty pre volne zijuce druhy zvierat) a k zabraneniu neziaducich javov, ako je napr. podna erozia.

7. V praxi uplatnovat kvalitne ustajnovanie s dostatocnym priestorom pre pohyb (vratane pobytu vonku), dostatocne mnozstvo a sortiment kvalitnych krmovin, setrne zaobchadzanie.

8. Pre samotneho farmara a jeho rodinu vytvorit podmienky pre ich ekonomicky a socialny rozvoj, pre uspokojivy pocit z vykonanej prace. Ekologicke polnohospodarstvo bude od neho vyzadovat oprostenie sa od zazitych navykov a postupov a zvolit daleko citlivejsi a zodpovednejsi pristup k hospodareniu, podlozeny skutocnym zaujmom.

Autor taktiez konstatuje, ze: "Pokial bude v chranenych uzemiach ziaduce vyuzivat niektore plochy na polnohospodarske ucely, ponuka prave ekologicke polnohospodarstvo jednu z najvhodnejsich foriem ucelneho a pritom k prirode ako takej najsetrnejsieho sposobu hospodarenia".

Podla par. 2 ods. 2 Zakona NR SR c. 152/1995 Z.z. o potravinach sa pod ekologickou polnohospodarskou vyrobou rozumie taka vyroba rastlin, v ktorej sa pouzivaju osobitne osevne postupy, zelene hnojenie, hnojenie organickymi hnojivami, mechanicke a biologicke metody na ochranu rastlin, ako aj chov zvierat, pre ktore sa pouzivaju vylucne krmiva pochadzajuce z ekologickej rastlinnej vyroby, a ktorym sa sucasne venuje osobitna veterinarna starostlivost.

Poznamka: Ekologicke polnohospodarstvo na Slovensku je zalozene na exporte. Absentuje domaci trh i spracovatelsky priemysel. Je zamerane na rastlinnu vyrobu a trzne plodiny (psenica, hrach, repka, slnecnica, cukrova repa). Az na male vynimky nie je prepojene na chov hospodarskych zvierat.

V koncepcnych zameroch rozvoja polnohospodarstva v SR okrem hlavnych strategickych cielov (zabezpecenie potravinovej bezpecnosti statu a vyzivovej dostatocnosti obyvatelstva) je aj ekologicke hospodarenie v krajine a uplatnovanie zvlastnych rezimov hospodarenia v osobitnych lokalitach Slovenska.

Kriteria pre realizaciu uvedenych zamerov najlepsie splna prave ekologicke (organicke) polnohospodarstvo. Ekologicke polnohospodarstvo je trvalo udrzatelnym agroekosystemom vyuzivajucim miestne a obnovitelne zdroje. Vychadza z holistickej filozofie, ktora povazuje prirodu za hodnotny celok. Cloveka chape ako sucast prirody, ktoru nema nasilne ovladat. Pouziva ekologicky setrne technologie s mensimi narokmi na dodatkovu energiu a neobnovitelne zdroje. Cielavedome vyuziva marketing, ktory zabezpeci co najrychlejsiu dodavku kvalitnych produktov k spotrebitelovi. Ekologicke polnohospodarstvo vystupuje do popredia najma v polnohospodarsky vyspelych statoch a je odrazom prebytku potravin, rastu nakladov a environmentalnych problemov. Prameni i zo zvysovania ekologickeho vedomia obyvatelstva, ktore vyustuje k ochrane prirody a krajiny s poziadavkou na zdravu vyzivu.

Rozne subjekty, ktore pracuju v oblasti ekologickeho polnohospodarstva, sa zdruzuju v medzinarodnej organizacii IFOAM (International Federation of Organic Agriculture Movements). V sucasnom obdobi IFOAM zdruzuje asi 600 clenov z 95 krajin a 5 kontinentov zaoberajucich sa organickym polnohospodarstvom. Slovensko zastupuje v IFOAM (ako clenska organizacia) Natural-Alimentaria Bratislava, s.r.o.

Zaujem o ekologicke polnohospodarstvo rastie vo vsetkych europskych krajinach. Vo vacsine statov EU vsak necini podiel ekologicky obhospodarovanych ploch viac ako 1% p.p. Vynimkou je Dansko, kde ekoprodukty zaujimaju na trhu potravin 1-4% (mlieko 8%) a Svajciarsko, ktore uz v roku 1985 prekrocilo 1% ekologicky obhospodarovanej plochy.

V obdobi konverzie (3 - 5 rokov) dostavaju podniky financnu podporu, ktora je na ha obhospodarovanej plochy vo V. Britanii 80 ECU, v Dansku 100, v Belgicku 150, vo Francuzsku 200 a Nemecku 300 ECU. Diferencuje sa podla vyuzivania pody (orna, pasienky, trvace kultury) a roka konverzie.

K ekologickemu hospodareniu prijala Rada EU nariadenia (2092/91, 2078/92 ako aj dalsie doplnky), ktore stanovuju ramec vyroby, znackovania, predaja a financnej podpory v obdobi konverzie.

Sucasny stav na Slovensku:

Ekologicke (organicke) polnohospodarstvo na Slovensku sa zacalo rozvijat od roku 1991, kedy MP SR vyhlasilo trojrocny program jeho podpory dotaciami. V roku 1991 bolo na zaklade projektov vybranych 36 polnohospodarskych podnikov a jeden sukromne hospodariaci rolnik. Tieto subjekty hospodarili celkovo na vymere 14 773 ha, ktorym boli v priebehu rokov 1991-93 vyplacane priame dotacie so zavazkom hospodarenia ekologickym sposobom 3 roky. Za trojrocne obdobie konverzie boli tymto subjektom poskytnute dotacie v priemere 10 000 Sk na ha. MPVz SR v roku 1992 vydalo "Pravidla pre organicke polnohospodarstvo na Slovensku". Od roku 1992 zacali dodrziavanie tychto pravidiel kontrolovat inspektori vymenovani MPVz SR. Sucasne zacala posobit i Certifikacna komisia.

Pri vybere podnikov pre ekologicke polnohospodarstvo sa zohladnovali niektore faktory. Ekologicke polnohospodarstvo nie je mozne lokalizovat do oblasti prilisneho znecistenia ovzdusia, vody a pody. Dalej z geologickeho hladiska, by nemalo byt v oblastiach s prilisnym zrudnenim s rizikom mozneho presunu tazkych kovov do polnohospodarskej pody a tym aj do polnohospodarskych produktov. Za nevhodne priestory boli oznacne oblasti priemyselnych komplexov Sale, Seredi, Istebneho, Ziaru n. Hronom, Ruzomberku, Jelsavy, Krompach, Kosic, Humenneho-Strazskeho a pod.

Natural-Alimentaria, s.r.o. zdruzuje vyrobcov biopotravin. Posobi ako obchodno-poradenska spolocnost, ktora uzatvorila so subjektami zmluvu o spolupraci. Je odbornym garantom v systeme vyroby biopotravin, zabezpecuje poradenstvo a obchodne sluzby, zucastnuje sa na spolupraci s inymi zahranicnymi organizaciami, je clenom IFOAM.

Zvaz Naturalis (po uprave svojich stanov) v sucasnom obdobi zdruzuje kontrolorov pre ekologicke hospodarenie na Slovensku. V roku 1996 predstavuje celkova vymera cca 17 000 ha p.p. VURV v Piestanoch zacal spolupracovat (v ramci projektu EU AIR 3-CT 920735) s Europskou pracovnou skupinou pre "Integrovane a ekologicke systemy hospodarenia na pode". Podla metodiky koordinatora boli v roku 1994 zalozene pilotne farmy organickeho pestovania rastlin. V ramci vyskumu vo VURV Piestany doteraz boli riesene a obhajene 2 projekty a 2 zaverecne spravy, v tomto roku pokracuje overovaci vyskum na pilotnych farmach. Ma spolocny projekt so Svedskom "Rozvoj ekologickeho hospodarstva na Slovensku". AF VSP v Nitre zabezpecuje vychovu odbornikov v oblasti ekologickeho polnohospodarstva v ramci programu PHARE-TEMPUS-JEP-2233 "Trvalo udrzatelne polnohospodarstvo v strednej Europe" a vlastnej vedecko-vyskumnej cinnosti. Od r. 1990/91 ukoncilo formu specializacie "ekologicke polnohospodarstvo 53 studentov AF VSP. Sucasne sa zabezpecuje aj postgradualne vzdelavanie. VSP Nitra ma v edukacnych a vyskumnych programoch v oblasti ekologickeho polnohospodarstva siroku medzinarodnu spolupracu (spolupracuje s univerzitami z 5 krajin). Vyskum ekologickeho polnohospodarstva sa robi i v dalsich rezortnych ustavoch.

Perspektiva:

Konferencia OSN o zivotnom prostredi a rozvoji (Rio de Janeiro, 1992) zdoraznila nevyhnutnost trvalo udrzatelneho polnohospodarstva, najma potrebu udrzania a zlepsenia urodnosti pody, jej ochrany a vyuzitia, ako aj uchovanie biologickej diverzity v krajine. Potreba ekologickeho, resp. integrovaneho polnohospodarstva vyplyva i z medzinarodneho Environmentalneho programu krajin v povodi Dunaja a implementacie NECONET. Dlhodobym cielom tohto programu je trvalo udrzatelne vyuzivanie prirodnych zdrojov a ochrana prirody a krajiny.

Nutnost ekologickych alebo ekologicky orientovanych systemov hospodarenia vyplyva zo zakona SNR c. 307/1992 Zb. o ochrane polnohospodarskeho podneho fondu. Taketo systemy hospodarenia chrania podu proti neziaducim vplyvom na podu, vodny rezim a chemicke vlastnosti, nakolko brania prieniku skodlivych latok do prirodnych zdrojov a krmovinoveho a potravinoveho retazca.

Organicke polnohospodarstvo najlepsie zabezpecuje ideu trvalo udrzatelneho rozvoja, ako aj realizaciu cielov NECONET. V nasich podmienkach by malo zohladnovat prislusne normy EU. Narocne medzinarodne poziadavky vytvaraju zaroven predpoklady pre jeho doslednu realizaciu a sirsiu implementaciu v praxi. Organicke polnohospodarstvo znizuje externe vstupy energie a zvysuje poziadavky na mnozstvo ludskej prace, cim sucasne pomaha riesit i problem zamestnanosti na vidieku.

Vplyvy systemu hospodarenia na zmeny podneho prostredia najma na urodnost pody, biodiverzitu a biologicku produktivitu krajinneho prostredia sa prejavuju v dlhsom casovom obdobi. Najskor vsak az po prvej rotacii osevneho postupu. Preto vysledky treba posudzovat a hodnotit i z hladiska casoveho horizontu. V snahe ziskat hlbsie pochopenie interakcii medzi polnohospodarstvom a ochranou prirody a krajiny, treba zakladat i experimentalne a demonstracne farmy v prevadzkovych podmienkach polnohospodarskych podnikov a intenzivnejsie spolupracovat s organmi statnej spravy a MVO na ochranu prirody.

V zaveroch z konferencie Podunajskych statov o trvalo udrzatelnom polnohospodarstve (Laxenburg, 1994) sa odporuca zalozit na ministerstvach polnohospodarstva oddelenia (urady) a na vysokych polnohospodarskych skolach katedry pre trvalo udrzatelne polnohospodarstvo. Hlavnou ulohou tychto utvarov by malo byt poskytovanie informacii, koordinacia strategickych a realizacnych postupov v oblasti trvalo udrzatelneho polnohospodarstva (podnety, legislativa, inspekcia, certifikacia, poradenstvo, podpora vzdelavacich aktivit, univerzity, polnohospodarske skolstvo, polnohospodarska prax a podpora vyskumu). Podporovat vladne programy v oblasti trvalo udrzatelneho rozvoja a implantovat ich do postupovych planov. Ide najma o vzdelavacie aktivity, vyskum, zalozenie informacnych centier, postgradualne studium a pod.

Dalsou potrebnou aktivitou je zalozenie a aktivizacia poradenskych sluzieb pre oblast trvalo udrzatelneho rozvoja polnohospodarstva a vidieka. Hlavnou ulohou poradenstva by malo byt pomahat polnohospodarom pri adaptacii trvalo udrzatelnych postupov, zvysovat vedomie spotrebitelov, poskytovat informacie pre skolstvo, prax a obyvatelstvo a podporovat kapacity pre vyskum trhu.

Koncepcia a zasady podohospodarskej politiky uvazuju s organickym sposobom hospodarenia na priblizne 5% z rozsahu ploch v ekologicky citlivych oblastiach, ktore maju rozlohu priblizne 550 000 ha. To predstavuje plochu asi 30 000 ha, resp. 1,2%-ny podiel z celkovej vymery p.p. SR.

V druhej alternative (do roku 2010) sa uvazuje s vyssim narastom priblizne na 4-6% podielu p.p. SR (100-150 000 ha). Nove plochy by mali byt zasadne v oblastiach pasiem ochrany zdrojov pitnej vody, liecivych pramenov, na uzemi krajinnych oblasti a narodnych parkov. Vhodnejsie su subjekty s uzatvorenym systemom hospodarenia v kombinacii so zivocisnou vyrobou (chov dobytka, oviec).

V zaujme dalsieho priazniveho rozvoja sa ziada aj adekvatna podpora vyskumu, poradenstva, propagacie ako aj financna pomoc producentom a spracovatelom biopotravin.

Navrh na alternativne polnohospodarstvo vo vybranom regione:
Ako priklad rozvoja polnohospodarstva v novych podmienkach uvadzame mikroregion Biele Karpaty.

Mikroregion Biele Karpaty zahrnuje uzemie severovychodnej casti slovenskych Bielych Karpat. Zo severozapadu a zapadu ho ohranicuje statna hranica s CR a z juhu a juhovychodu je to Povazske Podolie. Je to krajina relativne hornata, s nekvalitnymi podami, s nedostatkom pracovnych prilezitosti. Je tu silna odchadzka za pracou (pred i po r.1989). Nakolko je to hranicne uzemie s Ceskou republikou, po r.1993 sa stala nova hranica barierou nielen statnou, administrativnou, ale aj hospodarskou.

V mikroregione sa realizuje projekt, zamerany na trvalo udrzatelny rozvoj vidieckej krajiny. Rieseny projekt sa orientuje na moznosti obnovy polnohospodarstva v malych formach s postupnym prechodom niektorych aktivnych farmarov na alternativnu formu s moznostou vyroby ekologicky cistych potravin. Predpoklady pre vyrobu ekologickych potravin by tu boli, o.i. aj preto, lebo uzemie ma urcite obmedzenia pri zriadovani skodlivych vyrobnych prevadzok, pretoze horska a podhorska cast patri do CHKO Biele Karpaty.

V sucasnosti v mikroregione hospodari niekolko transformovanych druzstiev, ktore maju popretrhane technologicke vazby. Maju niektore ciastkove vyrobne predimenzovane (napr. miesaren krmiv, mechanizacne dielne, skladovacie priestory) a kedze nemaju este moznych odberatelov, tieto vyrobne sa nevyuzivaju a tym su stratove. Technologicky a mechanizacne su podniky na nizkej urovni. Znacna cast podnikov je zadlzena a ziskami z vyroby uhradzaju pomerne vysoke uvery. Kedze ide o horske a podhorske hospodarenie, vacsinou je zamerane na lucno pasienkarsky typ, s vyraznym podielom zivocisnej vyroby, predovsetkym chovom mliecno-masoveho dobytka. V neposlednom rade i pracovna sila v podnikoch ma nizku kvalifikaciu a prestarlu vekovu strukturu.

Sukromny sektor v podstate chyba, zameriava sa prevazne na samozasobenie. Ostatny podny fond nechavaju povodni vlastnici v prenajme vo velkopodnikoch. Tento podny fond je casto zanedbavany a dochadza k postupnej degradacii i najvzacnejsieho fenomenu CHKO Biele Karpaty - lucnych spolocenstiev. Zaujem o alternativne polnohospodarstvo prejavilo malo farmarov.Mladsia generacia by aj mala zaujem o ekologicke polnohospodarstvo, ale nevedia ako zacat. Najvacsiu obavu vidia v legislative a v neznalosti trhu s takymito potravinami.

Mozne nastroje na rozvoj ekologickeho polnohospodarstva v mikroregione:

  • zdruzit financne a ine prostriedky obci z mikroregionu na vzdelavaciu cinnost v ramci ekologickeho chapania hospodarenia v CHKO,
  • zmapovat vyuzitia zeme s prihliadnutim na dynamiku vyuzivania pody,
  • realizovat prieskum medzi obyvatelmi s cielom zistit zaujem o ekologicke hospodarenie v krajine s prihliadnutim na polnohospodarstvo,
  • navrhnut mozne sposoby alternativneho hospodarenia na pode v rastlinnej a zivocisnej vyrobe,
  • uvedene navrhy konzultovat s miestnym obyvatelstvom, s agropodnikatelmi,
  • zverejnit vysledky mapovania vyuzivania zeme a nazory obyvatelstva v miestnom casopise,
  • prezentovat vysledky prieskumu na konferenciach zameranych na rozvoj vidieka,resp. polnohospodarstva v marginalnych oblastiach,
identifikovat silne a slabe stranky rozvoja alternativneho polnohospodarstva - hladat legislativne a financne zdroje na jeho podporu.
3.3.4 Dalsie ziaduce opatrenia

Medzi pozitivne opatrenia, najma z ekostabilizacneho hladiska, by mala patrit vysadba ucelovej intenzifikacnej zelene, ktora sa mala od r. 1986 zriadovat v zaujme zachovania ekologickej a vynosovej stability. Podla Spravy o stave zivotneho prostredia SR v r. 1992 - 1993 vsak tato aktivita stagnovala.

Integrovana ochrana rastlin, ako system ochrany plodin, bol povodne vyvinuty s cielom minimalizovat vstupy pesticidov pri zachovani ekonomickej produkcie. V sucasnosti sa chape komplexnejsie - ako system integrujuci celu skalu taktik a postupov na kontrolu chorob rastlin, sirenia plevelov a rastlinnych skodcov, a tym aj agroekosystemov ako celku a vo svete sa vyuziva v suvislosti s celym radom plodin (podrobnejsie pozri Alternative agriculture, 1989).

Na integrovanu ochranu rastlin nadvazuju integrovane systemy polnohospodarskej produkcie (podporujuce prirodzene regulacne mechanizmy, ale nie tak striktne ako v pripade ekologickeho polnohospodarstva), ktore sa zacinaju rozvijat napr. v CR.

Dohody o manazmente, resp. financnej podpore v oblastiach so zvlastnou potrebou ochrany/obnovy biologickych hodnot. Zvyknu sa definovat ako formalna pisomna dohoda medzi verejnou instituciou a vlastnikom/najomcom pody, ktory sa zaviaze postupovat pri praci na pode sposobom, ktory uspokojuje zvlastne potreby spolocnosti, co sa zo strany spolocnosti obycajne zohladnuje (pozn.: termin "zohladnit" neoznacuje v tomto pripade iba financnu kompenzaciu, ale aj danovu ulavu, pozicky, granty a pod.). Pri priprave takychto dobrovolnych programov je potrebne postupovat nadrezortne (organy ochrany prirody, polnohospodari, obce, verejnost a pod.). Dalsim predpokladom je prijatie prislusnej legislativy.

Implementacia Agro-environmentalneho nariadenia EU prostrednictvom zonalnych programov pre regiony (Nar. c. 2078/92, cl. 3.4: nastroj na identifikaciu Environmentalne citlivych uzemi (ESA). Citovane nariadenie ma pre clenske krajiny obligatorny charakter a tyka sa metod polnohospodarskej vyroby, vyhovujucich poziadavkam na ochranu zivotneho prostredia a revitalizaciu vidieckych oblasti. Provoradym cielom nariadenia je zaviest tzv. zonalne programy, riesiace zakladne problemy ochrany zivotneho prostredia v polnohospodarskych oblastiach. Programy sa mozu tykat oblasti ESA, oblasti so zvysenym obsahom dusika v podzemnych vodach, oblasti so zvysenym rizikom erozie a pod. Ocakava sa, ze staty sa budu podielat ako na priprave, tak aj na financovani takychto programov. V nasich podmienkach by to v prvom rade predpokladalo vytipovat z environmentalneho hladiska relativne homogenne oblasti a nasledne definovat ciele, ako aj navrhnut manazment a nastroje na ich dosiahnutie.

Polnohospodarske systemy s nizkymi vstupmi: extenzivne polnohospodarstvo s nizkymi investiciami. Predpokladaju co najmensiu orientaciu na vonkajsie vstupy, co spravidla v praxi znamena menej specializovanu a viac diverzifikovanu produkciu. Ide o novy sposob hospodarenia, opierajuci sa o nove technologie (vypoctova technika ai.) a vyuzivajuci synergicke javy, vyvolane integraciou napr. produkcie jednotlivych plodin (rotacia) so zivocisnou produkciou. V porovnani s konvencnym polnohospodarstvom si to vyzaduje viac casu, znalosti, informacii, novych technologii a vyssiu efektivity rastlinnej vyroby. Preto su pri uplatnovani tychto systemov dlhodoba ekonomicka zivotaschopnost polnohospodarov a ochrana zivotneho prostredia zavisle na rozsirovani vhodnych technologii, skvalitneni vychovy a vzdelavania, striedani plodin, racionalnom ekonomickom manazmente toho-ktoreho hospodarstva a integrovanej ochrane rastlin.

3.3.5 Realizacia ostatnych citovanych dokumentov

Co sa tyka realizacie ostatnych citovanych dokumentov, Pozemkovy fond sa v prevaznej miere venuje vlastnickym otazkam a zaostavaju pozemkove upravy. V zmysle zakona 330/1991 Zb. treba urychlit postup vypracovania komplexnych projektov pozemkovych uprav, co je podmienkou pre racionalne priestorove usporiadanie pozemkoveho vlastnictva v urcitom uzemi v sulade s poziadavkami a podmienkami ochrany zivotneho prostredia.

Zo strany rezortnej VVZ a odbornych a poradenskych sluzieb sa ziada vypracovat modely optimalneho usporiadania a vyuzivania polnohospodarskej krajiny, restrukturalizacie, alokacie a racionalizacie vyroby v kontexte s ochranou zivotneho prostredia. Malo by ist aj o vyuzitie geografickeho informacneho systemu a inych informacnych prostriedkov. Model by mal na zaklade krajinnej analyzy stanovit diagnozu krajiny, navrhy krajinno-ekologickej organizacie, vyuzitia a ochrany krajiny (Bodnar, 1996).

3.4 Pozitivne zmeny, ktore prinieslo uplynule obdobie a navrh (vyber) prostriedkov efektivnej politiky ochrany prirody a biodiverzity uzemi NECONET v polnohospodarsky vyuzivanych uzemiach

3.4.1 Pozitivne zmeny po roku 1989

1) Priazniva zmena v strukture PPF a ustup od nahradnych rekultivacii

Ako konstatuju viaceri autori, odstranenie administrativnej tendencie staleho rozsirovania ploch polnohospodarskej, resp. ornej pody na ukor poslednych prirodzenych ci poloprirodzenych biocenoz, spolu so znizenim intenzity vyroby na casti pod, je najvyznamnejsou zmenou vo vztahu polnohospodarstva a prirody. Zrusenie zakonnej povinnosti nahradnych rekultivacii umozni opatovne zvysenie ekologickej stability polnohospodarskej krajiny, o.i. napomoze rozvoju uzemnych systemov ekologickej stability pre vysadbu rozptylenej stromovej a krovinnej zelene i pre trvale travne porasty s viacfunkcnym poslanim. Nove hranice vymedzujuce vlastnictvo pody sa postupne fixuju pasmi trvalych porastov. Pristup k rozdelenym pozemkom si vyziada obnovenie a doplnenie casti cestnej siete, vratane sprievodnej vegetacie.

Vo vsetkych uvedenych pripadoch dochadza k navrateniu casti stanovist poloprirodzenym spolocenstvam, a tym aj k posilneniu mimoprodukcnych funkcii i ekologickej rovnovahy polnohospodarskej krajiny. Tieto tendencie by sa mali posilnit rozvijanim extenzivnejsich - voci prirodnemu prostrediu ohladuplnejsich - foriem hospodarenia na casti vymery polnohospodarskych pod. Napomohlo by to aj realizacii cielov tvorby NECONET o.i. pri ochrane a tvorbe ekologickych koridorov, revitalizacii prirody a krajiny s narusenymi ekologickymi vazbami, zabezpeceni ochrannych pufracnych zon i zvyseni environmentalnej kvality vidieckej krajiny ako celku.

2) Znizenie intenzity zivocisnej vyroby a nasledne znecistenia zivotneho prostredia,

najma vod (pokles intenzity zivocisnej vyroby na 100 ha PPF v r. 1989 - 1993 bol v pripade hovadzieho dobytka zo 66,8 na 41,1, u oviec z 25,6 na 17,0 kusov. Podobny pokles nastal aj v pripade osipanych a hydiny).

3) Znizenie intenzity rastlinnej vyroby

a s tym spojene zmiernenie environmentalnych dopadov na pedosferu, hydrosferu i biosferu.

4) Zmiernenie eutrofizacie prostredia

Eutrofizaciu prostredia, ku ktorej dochadzalo v dosledku pouzivania nadmernych davok priemyselnych hnojiv (ale i niektorych mastalnych hnojiv) a nasledneho nevyuzitia znacnej casti mineralnych zivin rastlinami, ma klesajucu tendenciu v zavislosti na vyssie uvedenom vyraznom poklese pouzivania priemyselnych hnojiv, tak isto aj ustupom od technologii hnojenia, problematickych z hladiska ochrany prirody, ako su napr. hnojovicove hospodarstvo ci letecka aplikacia priemyselnych hnojiv.

5) Znizenie rizika z pouzivania pesticidov

Vzhladom na znamu skutocnost, ze pouzivanie pesticidov, umocnene porusovanim technologickej discipliny, prinasa so sebou riziko nielen celkovej redukcie geofondu a biodiverzity, ale moze negativne ovplyvnit cely potravinovy retazec a vo vodnom a podnom prostredi tiez dolezite organizmy mimo potravinovy retazec, znamena vyrazny pokles spotreby pesticidnych latok podstatne znizenie tohto rizika. Okrem toho sa rozsiruje pouzivanie latok so selektivnejsimi ucinkami, ktore toto riziko dalej znizuju.

6) Utlm negativnych zasahov do vodneho rezimu krajiny

V dosledku zmien dotacnej politiky a ciastocne i vdaka posunu v prioritach agrarnej politiky, dochadza k obmedzeniu zasahov do vodneho rezimu pod, cim sa zaroven zvysuju sance na udrzanie a zachovanie dosial jestvujucich zvyskov vlhkomilnych typov lucnej a slatinnej vegetacie v polnohospodarskej krajine.

7) Legislativne zakotvenie a prakticka aplikacia uzemnych systemov ekologickej stability (USES)

Pod uzemnym systemom ekologickej stability sa podla Zakona NR SR c. 287/1994 Z.z. o ochrane prirody a krajiny rozumie taka celopriestorova struktura navzajom prepojenych ekosystemov, ich zloziek a prvkov, ktora zabezpecuje rozmanitost podmienok a foriem zivota v krajine. Zaklad tohto systemu predstavuju biocentra, biokoridory a interakcne prvky nadregionalneho, regionalneho alebo miestneho vyznamu.

8) Prijatie a aplikacia Zakona NR SR c. 307/1992 Zb. o ochrane polnohospodarskeho podneho fondu,

podla ktoreho sposob vyuzivania PPF musi byt primerany prirodnym podmienkam v danom uzemi, zarucovat zachovanie a obnovu prirodzenych vlastnosti polnohospodarskej pody a funkcnu spatost prirodnych procesov v danom krajinnom priestore, pricom nesmie ohrozovat ekologicku stabilitu uzemia. Zakonom bola ustanovena osobitna sustava obhospodarovania, ktora zarucuje ochranu prirodnych zdrojov a zloziek zivotneho prostredia.

9) Nove ponatie pozemkovych uprav

V zmysle Zakona SNR c. 330/1991 Zb. o pozemkovych upravach, usporiadani pozemkoveho vlastnictva, pozemkovych uradoch, pozemkovom fonde a pozemkovych spolocenstvach v zneni neskorsich predpisov, obsahom pozemkovych uprav je racionalne priestorove usporiadanie pozemkoveho vlastnictva v urcitom uzemi a ostatneho nehnutelneho polnohospodarskeho a lesneho majetku s nim spojeneho v sulade s poziadavkou a podmienkami ochrany zivotneho prostredia a tvorby uzemneho systemu ekologickej stability, s funkciami polnohospodarskej krajiny atd.

Projekt pozemkovych uprav musi obsahovat aj lokalny uzemny system ekologickej stability v obvode pozemkovych uprav. Okrem toho musi projekt pozemkovych uprav obsahovat navrh na usporiadanie druhov pozemkov primerane prirodnym podmienkam a funkcnej spatosti prirodnych procesov v urcitom krajinnom priestore..., zachovanie a tvorbu krajinnej zelene... a opatrenia potrebne na ochranu pred skodlivymi ucinkami inych prirodnych faktorov (napr. veternej a vodnej erozie) a civilizacnych vplyvov, ako aj na ochranu zivotneho prostredia pred skodlivymi ucinkami polnohospodarskych technologii.

10) Celoplosny monitoring zivotneho prostredia

s dorazom na ciastkovy monitorovaci system - Poda, (pripadne tiez Biota, Voda a niektore dalsie), budovany na zaklade uznesenia vlady SR c. 449/1992.

11) Vytvorenie statneho fondu ochrany a zveladenia PPF

12) Zakotvenie strategickych vychodisk vztahu agrarnej a environmentalnej politiky v dokumente Strategia, zasady a priority statnej environmentalnej politiky
 

3.4.2 Navrhovane opatrenia

3.4.2.1 Podla Strategie, zasad a priorit statnej environmentalnej politiky SR sa za relevantne strategicke ciele statnej environmentalnej politiky o.i. povazuje:

Vo sfere dlhodobych cielov:

Medzi parcialnymi dlhodobymi strategickymi cielmi sa o.i. uvadzaju: Vo sfere strednodobych cielov: Poznamka: V trhovej ekonomike musi stat kompenzovat redukciu intenzity polnohospodarskej vyroby vhodnym ekonomickym mechanizmom, prostrednictvom uverovej (skala uverov s roznou urokovou sadzbou), dotacnej, intervencnej a fiskalnej financnej politiky).

Vo sfere kratkodobych cielov:

Poznamka: Kvantifikovat a zohladnovat v statnom rozpocte mimoprodukcne funkcie v podohospodarstve. Podla roznych autorov tieto predstavuju v polnohospodarstve cca 15 mld. a v lesnom hospodarstve cca 5 mld. Sk rocne.

Vyssie uvedene zamery vo vseobecnosti napomahaju tvorbe a fungovaniu siete NECONET, budu vsak vyzadovat pochopenie a koordinovany pristup vsetkych zainteresovanych.

3.4.2.2 Konkretne opatrenia na rozhrani polnohospodarstva a ochrany prirody podla navrhu Narodneho environmentalneho akcneho programu SR (1995)

Ciel: - znizenie vymery silne az velmi silne ohrozenych pod (erozia) pozemkovymi upravami, revitalizacia ZP naruseneho polnohospodarskou vyrobou a vytvorenie optimalnej struktury podneho krytu a krajiny.

Opatrenia sa maju tykat najma mapovania svahovych deformacii, zalesnovania degradovanych pod a dekontaminacie pod poskodenych imisiami.

Casovy interval: 1995 - 2000. Predpokladane investicne prostriedky: 1,81 mld. Sk.

Ciel: - dotvorenie uceleneho systemu pravnych noriem o ochrane horninoveho prostredia, pody a lesa a o racionalnom vyuzivani tychto zdrojov podla ich environmentalnej a verejnoprospesnej funkcie.

Casovy interval: 1996 - 1997. Predpokladane investicne prostriedky: 0,5 mil. Sk.

Ciel: - zosuladenie ekonomickych a environmentalnych hladisk polnohospodarskej vyroby, znizenie intenzity produkcneho vyuzivania PP v najnakladnejsich vyrobnych podmienkach, dosiahnutie environmentalne priaznivejsej struktury polnohospodarstva a celoplosneho USES.

Opatrenia: - koncepcia organickeho polnohospodarstva na Slovensku, metodika postupu pri vyhlasovani osobitnych sustav obhospodarovania polnohospodarskeho podneho fondu, projekt restrukturalizacie rastlinnej vyroby.

Rok: 1995. Naklady: 9,6 mil. Sk.

Ciel: - vytvaranie podmienok pre zastavenie procesu zmensovania biodiverzity, podpora aktivit zameranych na plnenie krajinotvornych funkcii polnohospodarstva a lesneho hospodarstva.

Opatrenia: - vyhodnotenie a navrh opatreni na zachovanie a zvysovanie biologickej diverzity z hladiska zvysenia ekologickej stability obnovitelnych prirodnych zdrojov,

- vypracovanie programu optimalizovania pH lesneho podneho fondu s orientaciou na silne kysle pody v dosledku ich imisneho zatazenia.

Casovy interval: 1995-2010. Naklady: 368,5 mil. Sk.

Poznamka: Je treba zdoraznit ekologicke hladiska vapnenia pody (eliminacia nepriazniveho posobenia kyslych dazdov a vacsiny rizikovych tazkych kovov). Vapnenie by malo byt dotovane statom.

Ciel: - dobudovanie Komplexneho monitorovacieho a informacneho systemu ZP SR - poda, les, cudzorode latky v pozivatinach, horninach, geologicke faktory.

Casovy interval: 1995-2010. Naklady: 108,2 mil. Sk

Ciel: - na zaklade Generelu nadregionalneho USES SR dobudovanie sustavy NP a CHKO, zabezpecenie ochrany nadregionalnych biocentier, vytvorenie podmienok na obnovu zaniknutych a prerusenych tras nadregionalnych biokoridorov.

Opatrenia (o.i.):

- vypracovanie metodiky uzemnych priemetov ochrany prirody a krajiny do zakladnej dokumentacie pre vymedzenie hranic a vnutornej diferenciacie uzemi navrhovanych narodnych parkov a chranenych krajinnych oblasti,
- dokumentacia MUSES a ich vypracovanie ako sucasti projektov pozemkovych uprav alebo uzemnoplanovacej dokumentacie, prednostne v oblastiach eroziou ohrozenych vod, v oblastiach vyzadujucich realizaciu revitalizacnych programov a oblastiach zvyseneho zaujmu ochrany prirody a krajiny,
- vypracovanie uzemnych priemetov a navrhov na vyhlasenie narodnych parkov: Poloniny, Muranska planina, Velka Fatra,
- spresnenie vymedzenia uzemia narodnych parkov: Nizke Tatry, Pieniny,
- vypracovanie uzemnych priemetov a navrhov na vyhlasenie chranenych krajinnych oblasti Cergov, Dunajske luhy, Ipelska niva a Spis.

Casovy interval: 1995-1998, Naklady: 122,6 mil. Sk

Ciel: - na zaklade Generelu nadregionalneho USES SR dobudovanie sustavy NP a CHKO, zabezpecenie ochrany nadregionalnych biocentier, vytvorenie podmienok na obnovu zaniknutych a prerusenych tras nadregionalnych biokoridorov.

Opatrenia (o.i.):

- spresnenie a vymedzenie uzemi chranenych krajinnych oblasti Stiavnicke vrchy, Vychodne Karpaty (Dukla), Male Karpaty, Biele Karpaty, Vihorlat,
- zjednotenie projektov RUSES s cielmi aktualizacie Generelu nadregionalneho USES SR,
- prehodnotenie registrovanych biocentier z hladiska vhodnosti podmienok a potreby uzemnej ochrany v sustave chranenych uzemi 4. a 5. stupna ochrany,
- odborne a legislativne pripravit navrh na vyhlasenie CHKO Dunajske luhy,
- dobudovanie sustavy velkoplosnych CHU v nadregionalnych biocentrach - vyhlasenie CHKO Kremnicke vrchy a CHKO Balocke vrchy,
- realizacia planov nadregionalneho USES, vyhlasenie CHKO Dunajske luhy.
Casovy interval: 1995-2000. Naklady: 24,3 mil. Sk.

3.4.2.3 Dalsie navrhy konkretnych opatreni systemoveho i ad hoc charakteru

a) legislativneho charakteru

- Formou podzakonnej normy schvalit legislativne opatrenie "Metodika osobitnej sustavy polnohospodarskeho podneho fondu". Metodika uz bola schvalena vo vedeni ministra podohospodarstva.
- Pripravit navrh zakona (resp. zasad zakona) NR SR o ekologickom (organickom) polnohospodarstve.

b) ekonomickeho charakteru

- Rozpracovat system ekonomickych nastrojov na podporu trvalo udrzatelnych trendov v polnohospodarstve a vidieckej krajine (nastroje ako stimulujuceho, tak aj restriktivneho charakteru - dotacie, dane/danove ulavy, "makke" uvery, financne sankcie a pod.
- Pri vsetkych ekonomickych opatreniach zohladnovat mimoprodukcne funkcie polnohospodarstva a vidieckej krajiny, jej polyfunkcnost.
- Pri pridelovani dotacii zohladnovat prierezovost a nadrezortnost pri posudzovani efektivnosti ich vyuzitia.

c) koncepcno-rozvojoveho charakteru

- Vsestranne podporit rozvoj ekologickeho (organickeho, trvalo udrzatelneho) polno-hospodarstva.
- Zmobilizovat ludske, financne ai. zdroje na implementaciu Programu obnovy dediny.

Odporucania zo zaverov medzinarodneho seminara Obnova vidieckej krajiny - podmienka trvalo udrzatelneho rozvoja, ktory sa uskutocnil v dnoch 10. - 11. 6. 1993 v bielokarpatskej Novej Bosaci. Ucastnici seminara zo Slovenskej republiky, Ceskej republiky a USA:

odporucaju statnym organom SR a CR, zastupcom samospravy a mimovladnym organizaciam obidvoch krajin, ale tiez Europskemu spolocenstvu a dalsim medzinarodnym instituciam:

  1. Vytvorit medzinarodny program trvalo udrzatelneho sposobu hospodarenia vo vidieckej krajine, ktory by bol zamerany na komplexne riesenie ekologickych, ekonomickych a socialnych problemov vidieka. Tento program, nadvazujuci na uz prebiehajuce aktivity (napr. program obnovy vidieka v CR) by mal vytvorit metodologiu trvalo udrzatelneho hospodarenia na vidieku, diferencovanu podla jednotlivych typov krajiny, kategorii potrieb a zaujmu jej obyvatelov.
  2. Overovat a postupne realizovat tento program formou pilotnych (modelovych) projektov zameranych na trvalo udrzatelne hospodarenie vo vybranych regionoch (so zvlastnym zameranim na spolocne hranicne regiony), a to najma tam, kde existuje aktivny zaujem miestnych obcanov a samospravnych organov. Jeden z tychto projektov by mal byt realizovany v regione Bielych Karpat, ako typickej oblasti s vysokou hodnotou prirodneho a kulturno-historickeho bohatstva a s radom problemov spojenych s polnohospodarstvom, vodnym hospodarstvom, dopravou a pod. Tieto problemy sa zrejme po rozdeleni Ceskoslovenska vyostria (vznik noveho pohranicia).
  3. Rozpracovat subor legislativnych, ekonomickych, informacnych a inych nastrojov podporujucich trvalo udrzatelne hospodarenie na vidieku. Na to je treba, okrem ineho, decentralizovat rozhodovacie pravomoci a podstatne zvysit ulohu samospravy obci a rozsirit jej financne prostriedky, napr. vhodnou danovou sustavou.
  4. Zalozit pracovny tim zlozeny zo zastupcov samospravy, statnej spravy a mimovladnych organizacii i vybranych specialistov, ktory by na neformalnom zaklade koordinoval prace na uvedenom programe a umoznoval pruznu a efektivnu vymenu poznatkov ziskanych pri realizacii jednotlivych pilotnych projektov v regionoch.
Odporucaju dalej statnym organom a hospodarskej i bankovej sfere:
  1. Vo sfere legislativnych nastrojov urychlene dotvorit, resp. novelizovat zakonne a podzakonne normy tak, aby podporovali tendenciu k trvalej udrzatelnosti rozvoja vidieckej krajiny (napr. novela zakona o vodach).
  2. Vo sfere ekonomickych nastrojov vykonat najma tieto opatrenia:
  1. Vo sfere organizacnych opatreni by prislusne subjekty na narodnej, regionalnej a miestnej urovni mali:
  1. Vytvorit politicke, legislativne, ekonomicke a organizacne predpoklady pre realizaciu pro-trvalo udrzatelnych odporucani a zavazkov, ktore pre vladu, rezort polnohospodarstva, ako aj pre vsetky subjekty ovlyvnujuce vidiecku krajinu vyplyvaju z medzi- narodnych a domacich pravych noriem a rozvojovych dokumentov, citovanych vyssie."
Poznamka: Dalsie konkretne, uzemne a vecne specifikovane navrhy napravnych a optimalizacnych opatreni obsahuju nasledujuce casti.

3.5 Uzemna a vecna diferenciacia problematiky

3.5.1 Niziny a kotliny s priaznivymi prirodnymi podmienkami pre intenzivne polnohospodarstvo

Podla konstatacie zo Strategie, zasad a priorit statnej environmentalnej politiky (1993) niziny a kotliny SR boli skoro uplne odlesnene a zlikvidovali sa v nich uz skoro vsetky zvysky prirodzenych ekosystemov, ktore zabezpecovali uzemny system ekologickej stability. Jeho vytvorenie si vyziada zmeny pristupu k tvorbe a vyuzivaniu PPF.

3.5.1.1 Skupina prvkov poli a polnohospodarskych kultur

patri medzi druhotne prvky. Predstavuju skupinu krajinnych prvkov, v ktorych boli prirodne faktory v dosledku intenzivnych zasahov pozmenene a kultivovane. Ekologicky stabilnejsie v porovnani s obilninami a okopaninami su zatravnene ovocne sady a vinohrady, alebo mulcovane, viacrocne krmoviny, jednorocne podsevy v obilninach a docasne travne porasty na ornej pode. Tieto plodiny a kultury pomahaju tvorit a udrziavat raz krajiny. Travne a date- linotravne porasty maju aj vysoky protierozivny ucinok. V pasmach ochrany zdrojov podzemnej vody zasa pomahaju v regulacii nitratov, nakolko vedia odcerpat z pody i vyssie mnozstva naakumulovaneho mineralneho dusika. Pestovanie objemovych krmovin je podmienkou uspesneho hospodarenia na pode v zmiesanych podnikoch (pestovanie rastlin spojene s chovom hospodarskych zvierat), cim sa vytvaraju priaznive podmienky na lepsiu utilizaciu pozberovych zvyskov, efektivne vyuzivanie biologickych zdrojov dusika a recyklaciu organickej hmoty v agroekosysteme.

3.5.1.2 Silne zredukovane prvky ci skor fragmenty,

na baze ktorych je opatovne potrebne vytvarat uzemne systemy ekologickej stability nizin a intenzivne polnohospodarsky vyuzivanych kotlin predstavuju zvysky luk a pasienkov, volne rastucej zelene, mokradi (slatinnych raselinisk) a neuzitkov typu "pustakov". Tieto prvky maju vyznamny vplyv na esteticku kvalitu a ekologicku stabilitu uzemia (v krajine maju vysoko stabilizacny ucinok). Nezastupitelne miesto v prirode maju mokrade. Predstavuju jedinecny svet rastlin a zivocichov. V kulturnej krajine spoluvytvaraju jej funkcny system, umoznujuci vymenu genetickych informacii, nevyhnutnych pre zivot populacii jednotlivych druhov a vhodne podmienky pre ich migraciu. Plosne zastupenie mokradi v nizinnych oblastiach Slovenska je male. Vacsinou sa vyskytuju v inundacnych uzemiach vacsich tokov, najma Dunaja, Moravy, Ipla a Bodrogu. Inym miestom vyskytu su bezodtoke depresie (napr. na upati pohori ci v medzidunovych depresiach na viatych pieskoch a pod.). V nizinnych oblastiach sa na zozname medzinarodne vyznamnych mokradi nachadza 7 lokalit: o.i. Sur, Cicovske mrtve rameno, Parizske mociare a Senne-rybniky, pricom okrem samotnych mokradnych spolocenstiev sa chrania aj ich ochranne pasma o rozlohe necelych 1000 ha. V ochrannych pasmach je treba hospodarit v sulade s poziadavkami organov ochrany prirody. Pokial nie je uvedeny zvlastny rezim hospodarenia, treba sa riadit pravidlami pre 2. vnutorne pasmo PHO pri striktnom zakaze agrochemikalii.

Rozsah slatinnych raselinisk v nizinach a kotlinach redukuje polnohospodarstvo nielen prostrednictvom tzv. melioracii, ale aj tazbou raseliny ako suroviny na vyroby organickych hnojiv.

Uvedene typy a prvky polnohospodarskej krajiny a ich ochrana maju mimoriadny vyznam pri tvorbe siete NECONET, menovite pri zabezpecovani biocentier a ekologickych koridorov, pri zabezpecovani funkcnosti ochrannych pufracnych zon, pri revitalizacii a zvysovani environmentalnej kvality vidieckej krajiny ako celku.

3.5.1.3 V nizinnych oblastiach,

vzhladom na vysoky stupen antropizacie a vysoky stupen zornenia je i polnohospodarska krajina menej stabilna. Koeficienty ekologickej stability krajiny (podla Cikovskeho in Bielek a kol. 1991) v nizinnych regionoch byvalych krajov su (v poradi zapadoslovensky, stredoslovensky, vychodoslovensky): 0,47, 1,03 a 0,63. Nepriaznivu kvalitu priestorovej struktury maju aj niektore kotliny - Zilinska, Rimavska, Kosicka, Popradska, kde podiel ekologicky stabilnych prvkov neprevysuje 30%.

Vysadba zelene v podobe biokoridorov a biocentier prepaja jednotlive prirodzene prvky v krajine a tymto pomaha udrziavat v nej optimalnu biologicku rovnovahu (znizenie nebezpecenstva ekologickych stresov, kalamitneho rozsirenia skodcov a rozsiahlej epidemie chorob), cim zaroven prispeva k realizacii cielov tvorby NECONET.

V krajinach EU sa realizuje system uvadzania pody do ciastocneho kludu (set-aside), co zvysuje ekologicku stabilitu krajiny. Integrovane a ekologicke systemy hospodarenia na pode vyzaduju, aby bol v krajine vhodny podiel ekologickej infrastruktury (Vereijken, 1994). Podiel neobrabanej pody, ktoru predstavuju okraje poli, stromoradia, trvale travne porasty, ale i umele vytvarane zelene pasy (tzv. pufracne zony) by mal tvorit 5 - 10% z ornej pody. Z ekologickeho hladiska, cim je vacsi podiel ekologickej "infrastruktury" v krajine, tym sa vytvaraju priaz- nivejsie predpoklady pre obnovu autoregulacnych procesov v agroekosystemoch. Sucasne sa tym vytvara i esteticky priaznivejsi obraz kulturnej krajiny. Projekt "Smerovanie k trvalo udrzatelnej Europe" (FOEE, 1995) predpoklada, ze 10% z celkovej plochy tej-ktorej krajiny bude chranenych pred ludskym vyuzivanim a exploataciou.

Z hladiska budovania siete NECONET ma uvedeny subor krajinnych typov vyznam najma pri zabezpecovani ekologickych koridorov, pri identifikacii uzemi vyzadujucich revitalizaciu, pri zabezpecovani ochrannych pufracnych zon a zvysovani environmentalnej kvality vidieckej krajiny ako celku.

3.5.2 Horske a podhorske oblasti

3.5.2.1 Luky a pasienky

V uplynulych rokoch doslo k ciastocne zamernemu a ciatocne zivelnemu zvysenie podielu luk a pasienkov najma v horskych a podhorskych oblastiach, teda v uzemiach, ktore maju rozhodujuci podiel na tvorbe NECONET.

V suvislosti s lukami a pasienkami je treba uviest niekolko skutocnosti:

Travne porasty su jedinou lahko obnovitelnou polnohospodarskou kulturou, ktora ma vlastnosti prirodzenej biocenozy a znacnu stabilitu. Na jej udrzanie sluzia kompenzacne mechanizmy, ktore spocivaju na tychto principoch:

- na druhovej rozmanitosti,
- na dokonalosti fungovania korenovych systemov,
- na schopnosti putat slnecnu energiu a kumulovat ju do pody,
- na rychlej a jednoduchej obnovitelnosti.

Produkcne schopnosti sa na nasom uzemi v zavislosti na ekologickych podmienkach pohybuju od 1,4 t/ha pri horskych porastoch po 11 t/ha u nizinnych aluvialnych luk. Pritom vklady dodatkovej energie (na upravu pody, osivo, hnojenie, chemicku ochranu) su zhruba o 1/3 nizsie a ucinnost tychto vkladov je vyssia (v pripade aluvialnych luk dokonca dvojnasobna) v porovnani s kulturami na ornej pode.

Takmer polovica vymery luk a pasienkov sa v SR nachadza na svahoch s takou sklonitostou, pre ktoru po utlme tradicnych foriem hospodarenia nemame dosial dostatok operativnej techniky. Neadekvatne zvysovanie zornenosti tradicnych TTP sa prejavilo zvysenim eroznej ohrozenosti a vyplavovanim dusicnanov. Naopak, cast ornej pody sa v procese pustnutia samovolne premenila na maloproduktivne travne porasty a z hladiska tvorby NECONET si bude vyzadovat revitalizaciu.

V sucasnosti horske a podhorske luky a pasienky okrem straty biodiverzity a stability premenou na monokultury a lokalne prilis intenzivneho vypasu, najma v okrajovych oblastiach najviac ohrozuje proces pustnutia a sukcesneho zarastania naletovymi drevinami (pozri samostatnu podkapitolu).

Pritom luky a pasienky maju okrem produkcneho, ekostabilizacneho, environmentalneho a krajinotvorneho vyznamu aj nemaly vyznam psychohygienicky. Sociologicke prieskumy ukazali, ze pestre prirodzene luky povazuje za neoddelitelnu sucast krajiny az 88% rekreantov.

3.5.2.2 Procesy pustnutia

Su opacnym, ale z hladiska dalsej existenie polnohospodarskej a vidieckej krajiny nemenej nebezpecnym extremom v porovnani s nadmernou exploataciou PPF. Pustnutim su najviac postihnute polnohospodarske pody v horskych a podhorskych oblastiach s dorazom na oblasti odlahle a okrajove. Pustnutie je dosledkom viacerych pricin pochadzajucich z minulosti i sucasnosti a suvisi s takymi javmi ako je jednostranna koncentracia, centralizacia, zavadzanie tzv. strediskovej sustavy, urbanizacia a pod. S tym bolo spojene aj vyludnovanie horskych a podhorskych, rozptylenych i sustredenych nestrediskovych sidiel a pustnutie okolitej krajiny. Polnohospodarsku podu odlahlu od centier sa pri velkych dochadzkovych vzdialenostiach jednoducho nejavi byt efektivne vyuzivat. Rocne straty z tohto dovodu predstavuju tisice ton kvalitnych krmovin, tisice ton zdravotne nezavadneho masa, mlieka a mliecnych vyrobkov a dalsich produktov zivocisnej vyroby. Prichadzame vsak aj o jedinecny krajobraz horskej vidieckej krajiny. V sucasnosti, kedy sa aj v polnohospodarstve presadzuju trhove mechanizmy a odburavaju sa dotacie do polnohospodarstva, prestavaju byt horske oblasti, pokial nedisponuju aj vyznamnymi nepolnohospodarskymi ekonomickymi aktivitami, jednoducho konkurencieschopne.

Kedze procesom pustnutia je akutne ci potencialne ohrozena velka cast (mozno vacsina) PPF v zaujmovych uzemiach NECONET, bude navrh opatreni na zastavenie ci zmiernenie tohto procesu a revitalizacia spustnutych ploch v intenciach cielov NECONET v situacii absolutneho nedostaku disponibilnych prostriedkov vyzadovat dobre premysleny, efektivny a nadrezortny pristup, zohladnujuci ako principy trvalej udrzatelnosti, tak aj principov polyfunkcnosti a strategie viacnasobnych vitazstiev "win-win".

Na Slovensku sa v poslednych rokoch zacina realizovat niekolko projektov na lokalnej, mikroregionalnej ci regionalnej urovni s cielom vytvorit dostatok trvalo udrzatelnych pracovnych podmienok v prostredi horskej a podhorskej vidieckej krajiny, ktore by zastavili, alebo aspon zmienili depopulacne procesy a tym aj procesy pustnutia. Medzi najznamejsie patri projekt Obnovy vidieckych sidiel a krajiny Bielych Karpat, ktory sa datuje od uskutocnenia prvej medzinarodnej konferencie na tuto temu v Novej Bosaci v r. 1993. Cast odporucani z tejto koferencie citujeme vyssie.

Uzemne diferencovane navrhy opatreni v zaujme ekologizacie hospodarenia v horskej polnohospodarskej krajine uvadza J. Volosin (1996). Pre chranene uzemia v horskych regionoch SR, ktore predstavuju taziskovu oblast tvorby Narodnej ekologickej siete, vidi riesenie problemov dalsieho rozvoja polnohospodarstva v podpore vyroby ekologicky cistych biopotravin, v rozvoji agroturistiky a v obmedzeni intenzifikacie a koncentracie. Obmedzenia intenzity a tym znizenu efektivnost je potrebne kompenzovat z celospolocenskych zdrojov, vzhladom na to, ze polnohospodari tychto oblasti su "udrzbarmi" krajiny. CHKO su zaroven najvhodnejsimi uzemiami pre usmernovanu agroturistiku, ktoru mozno zatraktivnit zamernym vytvaranim turistickych tras po urcitych uzemiach s charakteristickymi pestovatelskymi postupmi, vytvaranim pasienkovych hospodarstiev s vyrobou tradicnych syrov a inych mliecnych produktov, pripravou tradicnych jedal, zberom liecivych rastlin a pod., cim by sa na jednej strane zatraktivnil charakter naucnych chodnikov i celkovy reakreacny zazitok, a na druhej strane by sa zabezpecila moznost zvyseneho odbytu finalizovanych polnohospodarskych vyrobkov. Citovany autor zdoraznuje prioritu prirodoochrannej funkcie tychto oblasti pred hospodarskou a zaroven povinnost kompenzacii majetkovej ujmy zo strany statu. Podobne pristupuje k problemu pramennych oblasti, kde pozaduje priorizovat celospolocenske zaujmy o retenciu kvalitnej vody v podnom a geologickom prostredi pred intenzivnym polnohospodarstvom. V oblastiach ohrozenych vodnou eroziou, ktore tiez vykazuju vysoku korelaciu so zaujmovymi uzemiami Narodnej ekologickej siete, pozaduje uplatnovat zasady komplexnej ochrany kombinaciou organizacnych, agrotechnickych a stavebno-technickych opatreni, pricom najvyznamnejsim opatrenim by malo byt eliminovanie pestovania plodin podporujucich eroziu a preferencia celorocneho vegetacneho krytu. Tieto opatrenia, ktore autor podrobne charakterizuje, mozu podla neho znizit intenzitu a rozsah eroznych procesov 20-30 nasobne a zaroven zvysit zastupenie zelenych ploch, zamedzit znecistovaniu tokov polnohospodarstvom a prispiet k prirodzenejsiemu vyberu a sposobu pestovania rastlin na prospech zivotnemu prostrediu ako celku.

3.6 Zakladne kategorie polnohospodarskych aktivit, ktore prichadzaju do uvahy v suvislosti s vyssie uvedenymi typmi polnohospodarsky vyuzivanej krajiny

3.6.1 Aktivity konvencneho polnohospodarstva

posobia v kulturnej krajine vacsinou rusivo. Z hladiska zabezpecenia produkcie potravin ich vsak nemozno z krajiny zo dna na den vylucit. Ich charakter vsak treba v zmysle trvalej udrzatelnosti usmernit v sulade s ekologickymi principmi, t.j. je potrebne zabepecit ekologizaciu hospodarenia v krajine, revitaliziciu krajiny s narusenymi ekologickymi vazbami, zabezpecenie funkcie ochrannych pufracnych zon a zvysenie environmentalnej kvality vidieckej krajiny ako celku.

3.6.2 Polnohospodarstvo na zaciatku tohto storocia

vo vacsine europskych rozvinutych krajin pouzivalo bezodpadove technologie. Polnohospodarstvo na tejto urovni rozvoja stabilizovalo ekologicky system kulturnej krajiny. Nielen nadmerna intenzita, ale aj utlm polnohospodarskej cinnosti v kulturnej krajine vedie pri absencii inych udrzovacich prac k vyraznym zmenam ekosystemov a ku strate charakteru krajiny. Takyto stav bolo mozne pozorovat po druhej svetovej vojne v Ceskom pohranici, alebo v marginalnych zonach slovenskej vidieckej krajiny v sucasnosti. Poslanie polnohospodarstva je v sucasnej dobe v podstate rovnake ako bolo v obdobi jeho v zniku (obdobie tzv. neolitickej revolucie). Ide o produkciu potravin a surovin pre ludsku potrebu s vyuzitim pody (vody). Je relevantne, aby sa toto poslanie realizovalo bez narusovania rovnovahy ekosystemu krajiny. Z hladiska cielov tvorby NECONET je dolezite, aby polnohospodarstvo neznizovalo, ale naopak zvysovalo environmentalnu kvalitu krajiny ako celku.

3.6.3 Predpoklady restrukturalizacie

Na Slovensku sa predpoklada existencia agroekologickych sustav a struktur podla rozneho stupna intenzity pestovania rastlin a chovu hospodarskych zvierat:

3.6.3.1 Intenzivna polnohospodarska vyroba

prevazujuca v nizinnych a pahorkatinovych oblastiach s rentabilnym hnojenim rastlin, obmedzenou strukturou rastlinnej vyroby, zavlazovanim a specializovanym chovom hospodarskych zvierat.

3.6.3.2 Trvalo udrzatelne systemy hospodarenia na pode

Tieto je potrebne preferovat najma v oblastiach prirodzenej akumulacie vod (cca 293 tis. ha), na uzemi narodnych parkov a chranenych krajinnych oblasti (138 tis. ha). Tie iste principy hospodarenia sa vztahuju i na jadrove uzemia, ekologicke koridory a uzemia rozvoja prirodnych prvkov navrhovanej ekologickej siete Slovenska.

Adaptacia a implementacia trvalo udrzatelnych systemov hospodarenia na pode predpoklada setrny vztah producenta k zivotnemu prostrediu, prirode a kulturnej krajine. Cielom je dosiahnut trvalo udrzatelne (vyznacujuce sa suladom produktivity so zvysenou ekologickou stabilitou) a diverzifikovane agroekosystemy, vyuzivajuce prednostne miestne a obnovitelne zdroje. Hlavnymi komponentami tychto systemov su pestre osevne postupy s vyssim podielom strukovin a medziplodin, vysoky index pokryvnosti pody, integrovana vyziva a ochrana rastlin (v najvyznamnejsich lokalitach vzhladom na prislusnost k jadrovyn uzemiam a ekologickymh koridorom sa musi pouzivat vylucne ekologicka vyziva a biologicka resp. nechemicka ochrana rastlin), konzervacne a ochranne obrabanie pody a setrne technologie chovu hospodarskych zvierat. Cielom je aktivizacia prirodnych autoregulacnych a samoobnovovacich mechanizmov. Zvysenou ekologickou stabilitou agroekosystemov sa zabezpecia preventivne opatrenia proti masovemu rozsirovaniu skodcov a chorob. Sucasne sa vytvoria priaznive podmienky pre ochranu flory a fauny (na poliach i v ich okoli). Sucastou trvalo udrzatelnych systemov hospodarenia je aj optimalizacia velkosti a tvaru honov, ako aj implementacia plosnych a liniovych prvkov krajinnej a sprievodnej zelene. Organickou sucastou trvalo udrzatelnych systemov hospodarenia na pode je obnova a zvysenie biodiverzity agroekosystemov ako aj obnova byvalych ci tvorba novych spolocenstiev (ochranne pasy, aleje a pod., sluziace o.i. ako biokoridory).

Z hladiska trofickej zakladne sluziacej bylinozravym a semenozravym populaciam cicavcov a vtakov je vyznamna aj produktivita a diverzita burinnych druhov a spolocenstiev.

Sucastou komplexneho systemu pozemkovych uprav je i ekologicky ramcovy system (ERS). Zvysenie ekologickej stability krajiny sa ma dosiahnut vyclenenim potrebnych ploch a liniovych utvarov pre:

a) biocentra roznej vyznamnosti a plosnej rozlohy od 0,50 do cca 3 ha. Su to:

a) lesne, stepne a lucne porasty (do 3 ha)
b) vodne a pramenne priestory ( do 1 ha)
c) skalne vystupy (do 0,5 ha)
d) ochranne pasma (podla zakonnych ustanoveni)
e) zaujmove priestory ochrany prirody, rezervacie (podla zakonnych ustanoveni),

b) biokoridory v sirkach od 10 do 20 m, vytvarane lesnymi, lucnymi alebo stepnymi spolocenstvami, ktore umoznuju migraciu spolocenstiev a organizmov medzi jednotlivymi biocentrami. Pre specialnu ochranu relevantnych biokoridorov moze byt sirka pasov i vacsia.

c) interakcne liniove prvky v sirkach od 3 do 10 m, vytvarane na hraniciach podnych celkov, pozemkov, honov ako su cestne prvky, stromoradia a vetrolamy, TTP a vhodne terenne stupne. Uvadzane rozlohy a rozmery maju iba orientacny charakter a zavisia od terennej konfiguracie, podnych danosti krajinneho uzemia a environmentalnej vyznamnosti uzemnej lokality.

J. Ungerman (1996) pre udolne nivy navrhuje v polnohospodarstve taketo smerovanie:

Vyssie uvedene poziadavky su v sulade so zamermi tvorby NECONET pri zabezpecovani ekologickych koridorov, zamermi revitalizacie prirodnych oblasti, zabezpecovanim ochrannych pufracnych zon i zvysovani environmentalnej kvality krajiny.

Stabilita ekosystemu kulturnej krajiny je podmienena polnohospodarskou a lesnickou cinnostou, ktora v nej prebieha. Utlm tychto aktivit pri absencii inych udrzovacich pracach sposobuje stratu charakteru kulturnej krajiny. Z uvedeneho vyplyva, ze polnohospodarstvo moze a musi plnit svoje zakladne poslanie v podmienkach kulturnej krajiny i pri primeranej intenzite vyroby. Polnohospodarska vyroba ak je dobre organizovana, ma motivacny, fungujuci ekonomicky mechanizmus, prisne kontroluje vstupy energo- materialovych tokov do vyroby (hnojiv, energie a pesticidov) a respektuje ekologicke limity a poziadavky na ochranu prirody a krajiny, prispieva ku stabilite kulturnej krajiny priamo i nepriamo prostrednictvom stabilizacie jej obyvatelstva.

Doterajsi system ochrany prirody povazujeme za ciastkovy system NECONET. Vacsina chranenych uzemi je sucastou NECONET-u. Preto aj aktivity na polnohospodarskom podnom fonde sa musia riadit zakonom NR SR o ochrane prirody a krajiny c. 287/1994 a podmienok ochrany NECONET pre polnohospodarske aktivity.

Polnohospodarske aktivity na pode v jadrovych uzemiach europskeho a narodneho vyznamu ako aj v ekologickych koridoroch musia vychadzat z podmienok ochrany druhov a ekosystemov. V podmienkach riecnych ekologickych koridorov (Dunaj-Morava, Vah ai.) a vybranych jadrovych uzemi nizin narodneho vyznamu (mociare, mokrade, vodne spolocenstva) treba zavadzat ekologicke hospodarenie na pode a v pufrovacich zonach osobitnu sustavu hospodarenia. Metodika tejto sustavy je spracovana, bola schvalena vo vedeni ministra podohospodarstva a treba ju legislativne dotiahnut. Metodika obsahuje i sposob vypoctu majetkovej ujmy (znizeny zisk zo straty produkcie), ktora vznikla polnohospodarskym subjektom z titulu ochrany prirody a krajiny.

Pri zavadzani ekologickeho hospodarenia alebo osobitnej sustavy hospodarenia, v jadrovych uzemiach a ekologickych koridoroch a v pufrovacich zonach treba okrem pravidiel (IFOAM, Pravidla ekologickeho polnohospodarstva na Slovensku) este zohladnovat tieto poziadavky:

3.6.4 Navrhovane aktivity s dorazom na horske a podhorske oblasti

Nami navrhovane programy restrukturalizacie v jednotlivych skupinach regionov smeruju viac k organickemu, prirodzenejsiemu polnohospodarstvu, ktore vsak povedie k urcitemu znizeniu intenzity rastlinnej a zivocisnej vyroby, co by sa malo odrazit vo zvysenej kvalite potravin (s vynimkou zatazenych emisnych oblasti) a v konecnom dosledku v podpore tvorby a fungovania NECONET.

Uplatnenie takychto systemov sa javi vyhodnejsie nez uplny utlm vyroby s obmedzenim vyuzitia casti podneho fondu. Smerovanie k znizeniu intenzity vyroby, ale najma k uplatneniu niektorych opatreni, doposial zaznavanych, ba i nepopularnych, nemusi najst hned dostatocny zaujem v polnohospodarskych podnikoch bez ohladu na vlastnicke vztahy. V prvom obdobi, v ktorom bude treba menit vyrobne struktury spojene so zmenou materialovych potrieb, nebude mozne zarucit ekonomicky efekt. Preto okrem osvety a preskolovania bude potrebne pripravit system ucelovych dotacii, subvencii a inych foriem statnej politiky, ktore vyznamnejsie zainteresuju polnohospodarov, najma na sezonne riesenie pociatocnych opatreni, v boji proti erozii, preorientovani rastlinnej a zivocisnej vyroby na znizeny imput a na niektore nove technologie.

Uvedomujeme si, ze geomorfologicke clenenie uzemia a nim podmienena struktura kultur podneho fondu predurcuje uplatnovanie polointenzivnej az extenzivnej sustavy hospodarenia s prevahou rastlinnej vyroby, zabezpecujucej tvorbu medziproduktov objemovych krmovin a zrnin pre chov hovadzieho dobytka, oviec a pripadne koz.

To su vsak odvetvia zivocisnej vyroby, ktore pri beznom ponimani hospodarenia a existujucich cenovych relaciach vykazuju ekonomicky nerentabilne vysledky. Daju sa vsak uplatnit usporne technologie a racionalne vyuzitie vyprodukovanych krmnych hodnot priestoru, teda riesit otazky znizovania nakladov, pravda za predpokladov profesionalneho a citliveho pristupu. Zostatok disproporcii a vyznamne mimoprodukcne funkcie mozme kryt prisne zameranou dotacnou politikou a postupnym otvaranim ciest na medzinarodne potravinarske trhy so specialnymi produktami.

Zmeneny dopyt po potravinach, trhova ekonomika a poziadavky na trvale udrzatelnu ekologicku stabilitu krajiny so zdravym zivotnym prostredim mozeme oznacit za hlavne limity pre restrukturalizaciu polnohospodarskej vyroby vseobecne a pre podhorske a horske oblasti osobitne.

Z vyssie uvedeneho vyplyva, ze vychodiskom pre vnutrohorske kotliny, vrchoviny a pohoria by mal byt model ekologicky a environmentalne setrneho hospodarenia, kde v strukture osevov na ornej pode sa vychadza z 6 - 9 honovych osevnych postupov, ktore dovoluju uplatnovat rozpatie v zastupeni obilnin 33,3 - 49,9%, zemiakov 11,1 - 16,6%, viacrocnych krmovin (dalej VRK) 16,6 - 33,6%, silaznych krmovin 8 - 12,5% a to pri dodrzani spravneho striedania plodin.

Pre zamedzenie erozie najvacsieho stupna sa pocita so zatravnenim cca 82 tisic ha, ktore sa preradia do luk a naopak asi 45 tisic ha zanedbanych a samonaletom lesa nevyuzitelnych pasienkov odpisat do lesnej, ci ostatnej pody. (Pozn: Opat apelujeme na nadrezortny pristup, vzhladom na vyznamne mimoprodukcne hodnoty casti pustnuceho a ekonomicky neefektivneho PPF).

Obilniny okrem raze a ovsa mozu v horskych a podhorskych hospodarskych oblastiach len z casti dosahovat kriteria potravinarskej kvality a preto sa budu vyrabat na krytie potreby jadra pre zivocisnu vyrobu, cim sa zaradia do skupiny netrznych medziproduktov. To plati aj pre prevaznu cast tu pestovanych strukovin. Trznymi plodinami ostava teda z obilnin potravinarska a osivova raz, ovos, konzumne a sadbove zemiaky, niektore olejniny, osivo dateliny lucnej a hybridnej, timotejky lucnej a matonohu jednorocneho. Kedze sme zdoraznili zasadu znizovania energetickych vstupov, hektarove urody a produkcia trznych plodin nestacia na dosiahnutie kladnej miery rentability celej rastlinnej vyroby.

Zvysenim vymery luk i ked iba polointenzivne obrabanych a stredne intenzivnou vyrobou krmovin na ornej pode je mozne vykryt potrebu dobytka a oviec na cele zimne obdobie, co sa predtym nedalo dosiahnut. Naopak, byvaly prebytok pase na pasienkoch sa straca, lebo pri poloextenzivnom vyuzivani a znizenej ploche bude stacit len prvu polovicu leta, kym v druhej az do konca pasienkovej sezony sa bude musiet vyuzivat druha mladza luk, VRK, ale aj silaznych trav.

Takato zmena v strukture rastlinnej vyroby dava predpoklady pre zatazenie 0,50-0,55 DJ na ha polnohospodarskej pody dobytka a oviec pri plnom zabezpeceni letneho a zimneho krmenia (5,5 t susiny na DJ).

Treba si tiez uvedomit, ze akekolvek vyraznejsie zmeny suvisia s radom poziadavok na stavebne a strojove investicie, na materialne vybavenie i na zmeny technologii, ktore sa daju realizovat iba postupne. Napr. nerealne je zalesnovanie velkych ploch, pretoze naklady na 1 ha noveho lesa a nasledne osetrovanie predstavuju sumu 70-100 tisic Sk a pritom rocne mozno po technickej stranke realizovat zalesnenie 2-4 tisic ha. Rovnako ani zatravnenie vyse 80 tisic ha ornej pody sa neda uskutocnit v priebehu niekolkych rokov.

Okrem toho sa ceny energetickych vstupov zvysili natolko, ze v horskych podmienkach je ekonomicky neunosne realizovat co i len polointenzivne hospodarenie.

Vsetky tieto uvahy nas viedli k hladaniu vhodnej sustavy polnohospodarstva s obmedzenymi vstupmi.

Plne vyuzivanie vsetkych travnych porastov aj napriek znizenym urodam je podmienkou pre ich trvale udrzatelny primerany kulturny stav. Zanedbanie tejto povinnosti by po zvyseni dopytu zivocisnych produktov za 4-5 rokov znamenalo potrebu 10-20 tisic Sk/ha na opatovne zurodnenie.

Sustava hospodarenia s uspornejsimi vstupmi ma predpoklad na pomerne rychlu realizaciu. V sucasnosti v podhorskych a horskych regionoch dava moznost prekonat existujucu krizu.

Obmedzenie vstupov navodzuje moznosti prirodzenej orientacie horskeho hospodarstva na alternativne ci organicke technologie (okrem oblasti silne kontaminovanych emisiami). Ked sa vyluci aplikacia mineralnych hnojiv a pesticidov, zachovanie ekologicky trvalo udrzatelneho stavu mozno riesit:

Ked sa dosiahnu optimalne stavy zvierat, mozno prejst plne na sustavu organickeho hospodarstva. Taketo systemy, rozsirene v horach vo viacerych regionoch, by mohli podporit zvyseny zaujem o agroturistiku.

3.6.5 Nacrt problemov a ich riesenia v jednotlivych zaujmovych uzemiach NECONET, resp. v ich typoch

Horske oblasti s rozptylenym (kopaniciarskym) osidlenim

V procese prevazne tzv. mladej kolonizacie bola tymto sposobom osidlena relativne velka cast uzemia dnesneho Slovenska (vyskyt v katastoch obci v suhrne dosahujucich vymeru asi 10% uzemia SR).

Z uzemi zvlast zaujimavych z hladiska tvorby NECONET je vyskyt takehoto typu osidlenia charakteristicky pre Biele Karpaty, Chvojnicku pahorkatinu, Javorniky, Moravsko-sliezske Beskydy, Kysucke Beskydy, Polanu, Balocke vrchy, v mensej miere tiez pre Strazovske vrchy, Kremnicke vrchy, Vtacnik, Stiavnicke vrchy, Povazsky Inovec, Pohronsky Inovec, Krupinske vrchy, Stolicke vrchy a niektore dalsie orograficke celky. Tento typ kolonizacie sa o.i. vyznacoval premenou dovtedy takmer vylucne lesnej pody na podu polnohospodarsku, charakteristickym sposobnom osidlenia a svojbytnou kulturou.

Vo vztahu k problematike NECONET za negativum tohto typu kolonizacie mozno povazovat spominane odlesnenie, urychlenu podnu eroziu a zosuvnu cinnost, narusenie kompaktnosti lesnych ekosystemov, urcitu mieru synantropizacie a niektore dalsie menej vyznamne rusive vplyvy. Za pozitivum mozno povazovat zachovanie starych sort ovocnych drevin, aplikaciu protieroznych teras a zelene, vytvorenie existencnych podmienok pre vzacne lucne druhy i cele, najma travne, ekosystemy, vznik atraktivnej prirodno- kulturnej krajiny, ktorej hodnoty nemoze v stredoeuropskych podmienkach ignorovat ani ochrana prirody.

Najrozsirenejsim problemom oblasti s rozptylenym (kopaniciarskym) osidlenim je mala ekonomicka konkurencieschopnost tychto oblasti, co sa tyka najma polnohospodarstva, nasledne pustnutie samotnych sidiel i okolitej krajiny a jej postupna premena na neuzitky, ci malo hodnotne krovinne formy lesa. Len mensia cast povodneho kopaniciarskeho osidlenia si dosial zachovava tradicnu obytno-hospodarsku funkciu. Okrem opustenych a tradicne vyuzivanych kopaniciarskych sidiel predstavuje tretiu alternativu zmena ich funkcie na rekreacnu, co z hladiska ochrany prirody prinasa so sebou urcite nove rizika devastacie prirody, ale na druhej strane za prinos mozno povazovat spomalenie tempa pustnutia krajiny, ciastocne uchovanie kulturnych a prirodnych hodnot, ako aj alternativu voci vystavbe novych rekreacnych zariadeni. Tento typ vidieckej krajiny - pokial tomu nebrania niektore okolnosti, napr. imisna zataz - je vhodny na prednostnu aplikaciu ekologickeho polnohospodarstva.

Horske oblasti nad hornou hranicou lesa, zvacsa znizenou vypasom v minulosti

Sem patri vacsina jadovych uzemi, ako napr. Velka Fatra, Mala Fatra, Nizke Tatry, Chocske vrchy, Oravske Beskydy (Babia Hora - Pilsko), ciastocne tiez Vysoke, Zapadne a Belianske Tatry, Hnilecke vrchy, Bukovske vrchy a niektore dalsie pohoria.

Vzhladom na to, ze tieto uzemia sa spravidla nachadzaju v niektorej z kategorii uzemnej ochrany, ekonomicke aktivity vratane pasenia tu boli bud uplne vylucene, alebo su intenzivne regulovane. Aj ked povodne priciny problemov sposobenych nadmernym pasenim patria do minulosti, ich nasledky pretvavaju i v sucasnosti (erozia pod, zosuvy ai. podno- destrukcne procesy, laviny ai.). Na druhej strane takto vzniknute ci rozsirene hole, spolu so svojimi charakteristickymi rastlinnymi a zivocisnymi spolocenstvami ako aj prvkami pastierskej kultury, predstavuju neodmyslitelnu sucast jadrovych zon nasich pohori. Aj preto je diskusia o moznosti prisne regulovaneho pasenia, resp. kosenia vytypovanych lokalit v tomto krajinnom type stale aktualna.

Horske oblasti pod dolnou hranicou lesa, podhoria, vnutrohorske kotliny, brazdy a doliny

Az do obdobia tzv. socialistickej kolektivizacie sa vyznacovali pestrou mozaikou ornej pody, luk, pasienkov, enklav lesa, pripadne mokradi apod. Procesy kolektivizacie, unifikacie, melioracie a rekultivacie PPF v tychto oblastiach a ich nasledky su popisane vyssie. Podobne ako aplikacia nevhodnych kultur a agrotechnickych postupov sposobena o.i. preberanim cudzich vzorov, realizaciou kampani (rozoravanie a vysusovanie TTP, rozsirovanie osevnych ploch psenice v horskych oblastiach), ako aj chybajucou ponukou vhodnej techniky, ignorovanim tradicnych pristupov ai. Vychodiskom z problemov vzniknutych v tychto regionoch (z jadrovych uzemi, resp. ich pufracnych zon sem mozeme zaradit napr. podhorie Vysokych Tatier, upatie Chocskych vrchov, casti Nizkych Tatier, Strazovskych vrchov, Slovenskeho rudohoria, Slovenskeho krasu, Krupinskej planiny ai.) je revitalizacia krajiny a prechod na ekologicke hospodarenie.

V snahe sklbit zaujmy polnohospodarstva a ochrany prirody budu tieto uzemia vyzadovat vysoko uzemne diferencovany a premysleny pristup, zalozeny na integracii vhodnych nastrojov, ciastocnej rehabilitacie tradicnych pristupov, aplikacii modernej, miestnym podmienkam prisposobenej techniky a pod. Medzi vysledky takehoto pristupu by malo patrit ozdravenie a celkova revitalizacia krajiny, navrat volne rastucej - liniovej, soliternej ai. zelene, zvacsenie podielu TTP, podpora regulovanemu paseniu hospodarskych zvierat, diverzifikacia polnohospodarskej krajiny a celkova polyfunkcnost krajiny - funkciu ochrany prirody nevynimajuc. Ide o uzemia v prevaznej miere vhodne na prednostnu aplikaciu ekologickeho polnohospodarstva.

Nizinne oblasti,

kde sa medzi jadrovymi uzemiami o.i. vyskytuje cast nivy Moravy a Dunaja, JV cast Vychodoslovenskej niziny, Bor na Zahorskej nizine a dalsie prirodoochranne vyznamne lokality a koridory vo vsetkych troch nizinach. Vo vacsine pripadov sa problem vztahu medzi ochranou prirody a polnohospodarstvom bude tykat ujasnenia si nazoru na optimalny vodny rezim v tom ktorom uzemi, pripadne, najma v pripade Zahorskej niziny, na manazment lesneho hospodarstva. Dalsi vyznamny fenomen z hladiska NECONET predstavuju ekologicke koridory pozdlz tokov.

Celkovo ide o uzemia, kde by sa mali prednostne aplikovat integrovane systemy polnohospodarskej produkcie a ekologicke polnohospodarstvo.

3.7. Mimoprodukcne funkcie polnohospodarsky vyuzivanej krajiny vo vztahu k ochrane prirody. Koexistencia polnohospodarstva a inych aktivit, polyfunkcnost vidieckej krajiny

3.7.1 Popri vyrobnej funkcii polnohospodarstva su vo vztahu k ochrane prirody relevantne mimoprodukcne hladiska

G. Blaas /1995/ uvadza tieto:

Socialno-demograficka funkcia: (osidlovacia, migracna, funkcia tvorby pracovnych prilezitosti, kulturno esteticka, zdravotno-hygienicka),

Ekologicka funkcia: Udrziavanie krajiny je urcitym druhom "vedlajsieho produktu" polnohospodarskej vyroby. S problematikou krajinotvorby , ochrany prirody, so socialnymi a zdravotnymi hladiskami suvisi agroturistika. Idealne podmienky pre jej postupnu implementaciu su vo vacsine prirodnych oblasti na celom Slovensku. (Pozri osobitnu kapitolu.)

3.7.2 Trvalo udrzatelny rozvoj vidieka

Podla Spravy o polnohospodarstve a potravinarstve v SR (1995) je zakladnym cielom podpory rozvoja vidieka zachovanie zivotaschopnosti vidieckeho osidlenia. Opiera sa o 2 zakladne piliere: rozvoj zamestnanosti a rozvoj infrastruktury.

Ministerstvo podohospodarstva SR nadvazne na Programove vyhlasenie vlady podporuje existujuce a doteraz nekoordinovane iniciativy rozvoja vidieka zriadenim Agentury pre rozvoj vidieka. Jej hlavnym cielom je koordinacia pri rieseni problemov pri tvorbe novych pracovnych prilezitosti a dodatocnych prijmov pre vidiecke obyvatelstvo, mobilizaciou miestnych zdrojov a rozvoja podnikatelskeho prostredie pre podohospodarske i nepodohospodarske cinnosti. Perspektivu ekonomickej revitalizacie obci predstavuje najma rozvoj turizmu a nadvazujucich sluzieb, obnova tradicnych remesiel, specializacia polnohospodarstva na trhovo uspesne vyrobky a produkciu s vyssou narocnostou na pracu, spracovanie a finalizaciu polnohospodarskej produkcie pre miestne a regionalne trhy.

Hodnota vidieckeho prostredia bude s postupujucou ekonomickou integraciou do Europy rast, najma jeho oddychove a obytne funkcie. Vdaka hustej sidelnej strukture, relativne malym vzdialenostiam, pomerne kvalitnemu bytovemu fondu a prirodnym hodnotam je podpora vidieka sucasne posilnovanim komparativnych vyhod Slovenska v europskom ekonomickom kontexte.

Pre uplnost treba dodat, ze vo vyssie uvedenej sfere dosial pravdepodobne najviac urobili mimovladne subjekty (mimovladne organizacie v spolupraci s obcami, expertami, miestnymi podnikatelmi a pod.).

3.7.3 Koexistencia polnohospodarstva a inych aktivit

Vyroba priemyselnych surovin a energetickych zdrojov su vyznamnymi moznostami vyuzitia tej casti polnohospodarskej pody, ktora nie je vyuzitelna pre produkciu potravin a krmiv. Suroviny z biomasy vyznamne prispievaju k ekologizacii a maju tu prednost, ze kumuluju slnecnu energiu a su biologicky odburatelne (Sommer,1995).

3.7.3.1 Vyroba energie a priemyselnych surovin

Produkcia sekundarnej biomasy pri urcitom stupni intenzifikacie polnohospodarstva sa stava environmentalnou zatazou zivotneho prostredia a prirody. Moderne biotechnologie vsak umoznuju premenu zatazovej odpadovej biomasy (2/5 z celkovej produkcie) na biomasu, ktora sa stane sekundarnou produkcnou surovinou. Podla L. Klinku (1995) je najperspektivnejsou biotechnologia na premenu odpadovej biomasy exkrementov zivocisnej vyroby na ekologicky cistu a trvalo obnovitelnu sekundarnu surovinu pre:

1. produkciu substitucnej energie.

2. produkciu cisteho organickeho hnojiva metodou anaerobnej fermentacie (metanogeneza).

Prvotnym produktom je bioplyn (uslachtile palivo) a druhotnym finalnym produktom je kvalitne organicke hnojivo.

3. Synergicke efekty vyuzitia sekundarnej biomasy v SR su nasledovne:

4. Vzhladom na velky rozsah imisne zatazenych oblasti v SR, nie je cast PPF vhodna na pestovanie polnohospodarskych plodin pre potravinarske ucely a predstavuje vyznamny potencial pre pestovanie technickych plodin so sirokym spektrom vyuzitelnosti.

3.7.3.2 Agroturistika (pozri tiez kap. 5)

1. Poskytnutie novych, netradicnych, atraktivnych a autentickych rekreacnych moznosti.
2. Racionalne vyuzitie nevyuzitej, alebo nie dost efektivne vyuzivanej infrastruktury vidieckych sidiel a krajiny.
3. Prinos pre ekonomicke ozivenie vo vidieckych regionoch.
4. Zmiernenie depopulacie vidieckych sidiel.
5. Zmiernenie procesov pustnutia vidieckej krajiny.
6. Prinos pre ochranu prirody a volnej krajiny.

z titulu odbremenenia environmentalne hodnotnych a spravidla zranitelnych oblasti, atakovanych vystavbou zariadeni cestovneho ruchu (podrobnejsie pozri kapitola o turizme).

Z hladiska tvorby NECONET sa predpoklada ciastocna revitalizacia, ako aj celkove zvysenie environmentalnej kvality vidieckej krajiny, posilnenie ucasti verejnosti na poznani a ochrane prirody a krajiny a prispenie k realizacii principov trvalo udzatelneho sposobu zivota.

3.7.3.3 Ochrana biodiverzity tradicnej kulturnej krajiny

Predpoklada:

- ochranu tradicnych kultur a odrod s vyznanym genetickym potencialom, a teda aj s vedeckym a kulturnym vyznamom,
- ochrana kulturnych hodnot vidieckej krajiny v intravilanoch a extravilanoch obci.

Zaver

Celkovo mozno konstatovat, ze v porovnani s moznostami vyuzivanymi v krajinach EU, ma nasa agrarna politika vo vztahu k prirode a zivotnemu prostrediu znacne rezervy. Nie su dostatocne vyuzivane plosne programy, ktore by stimulovali polnohospodarov k prevencii znizovania znecistovania pod a vod cudzorodymi latkami, ktore by polnohospodarov viedli k citlivejsiemu menezmentu pody a napomahali tak znizovat eroziu a zhutnovanie pody. Ignoruju sa take nastroje politiky, ktrore by polnohospodarov viedli k aktivitam, zlepsujucim zivotne prostredie, ako je napr. osobitna starostlivost o medze a okraje poli, starostlivost o ekologicky hodnotne lokality (napr. mokrade), zvlastna starostlivost o TTP a pod. Podobne sa polnohospodarstvo nevyuziva ani ako nastroj na celkove zvysovanie starostlivosti o polnohospodarsky vyuzivane, prirodne ci krajinne hodnotne a pritom citlive uzemia (tzv. ESA). Nevyuzity zostava znacny potencial pre programy, zalozene na dobrovolnosti, ktore by ekonomicky stimulovali polnohospodarov obmedzovat napr. pouzivanie pesticidov vo zvast ciltivych lokalitach ci zonach (okraja tokov, kontaktne linie medzi PPF a lesom ai.). Malo sa vyuzivaju osvedcene metody integrovanej ochrany rastlin, ktora sa povodne vyvinula s cielom minimalizovat vstupy pesticidov pri zachovani ekonomickej produkcie, ale v sucasnosti sa chape uz ako system, integrujuci cely rad taktik a postupov na kontrolu agroekosystemov a vo svete sa vyuziva pri celom rade plodin. Stale este viac deklarativna nez prakticka je podpora ekologickemu polnohospodarstvu, ktore predstavuje jeden z moznych pristupov k praktickej realizacii myslienky trvalo udrzatelneho rozvoja a ma vyznam ako pre uzemia v ramci NECONET, tak aj pre vytypovane hospodarstva mimo nich. Prispieva k ochrane zivotneho prostredia, znizuje riziko pritomnosti cudzorodych latok v potravinovom retazci a dalsie rizika, suvisiace s nadmernou intenzifikaciou polnohospodarstva, podporuje diverzifikaciu agroekosystemov, zvysuje (obnovuje) biologicku a kulturnu roznorodost krajiny, znizuje pouzivanie neobnovitelnych zdrojov energie a nerastnych surovin, lepsie zhodnocuje organicky odpad, zavadza na trh biopotraviny a podporuje tvorbu trvalo udrzatelneho zivotneho stylu. Prechod z konvencneho na ekologicke polnohospodarstvo - prioritne v zaujmovych uzemiach NECONET a ESA - si bude, aspon v priebehu konverzie - vyzadovat zvlastnu starostlivost a statnu podporu.

Aktualizacia koncepcii rozvojoveho charakteru v polnohospodarstve (napr. Agrarnej politiky) by mala mat vo vztahu k zivotnemu prostrediu viacvariantny charakter, podobne ako pripravovana nova polnohospodarska politika v CR. Ako 0-ty variant je oznacovane pokracovanie sucasneho stavu s dopracovanou legislativou a sprisnenie kontroly znecistenia. Dalsi variant sa vyznacuje vacsou podporou trvalo udrzatelneho rozvoja v polnohospodarstve a je postaveny na zmene systemu hospodarenia, prostrednictvom vzdelavania a poradenstva a podporami citlivych sposobov hospodarenia na pode v mensom rozsahu. Polnohospodari by navyse v obmedzenej miere poskytovali dalsie sluzby spolocnosti v podobe udrzby a ozdravenia krajiny (programy, podporujuce nove systemy hospodarenia, vysadbu stromov, realizaciu a udrzbu USES atd.). Ako kompenzaciu by dostavali refundovanu cast nakladov na environmentalne priaznive investicie. Dolezitym predpokladom je vysoka miera integracie nastrojov takejto politiky a cielom je urychlene nastupit cestu k trvalej udrzatelnosti, ktora by v dohladnom case preukazala meratelne vysledky. Treti variant je z hladiska rychlosti a rozsahu systemovych zmien najambicioznejsi. V porovnani s predchadzajucim variantom predpoklada vacsiu angazovanost statu.

Smerovanie k trvalo udrzatelnemu polnohospodarstvu si okrem vyvinutia a uplatnenia adekvatnych legislativno-ekonomickych nastrojov bude vyzadovat aj vysoko kvalifikovane a dostupne poradenstvo, vzdelavanie, vychovu, skolenia, zavadzanie demonstracnych projektov a programov a v neposledmnom rade tiez domyselne zosuladenie jednotlivych nastrojov a zaujmov vsetkych zainteresovanych i spolocnosti ako celku. Pre mnohe z uvedenych aktivit su vhodne prave uzemia siete NECONET, pretoze sa v nich stretava viacero motivov a zaujmov, podporujucich ekologizaciu polnohospodarstva.

Velmi ziaduci je uzemne diferencovany pristup, zohladnujuci regionalne i miestne specifika. Ten si vsak bude vyzadovat pristup a rozpracovanie v podstatne podrobnejsej mierke v porovnani s mierkou narodnej studie.

3.8 Graficke prilohy - Peter Spisiak

___Mapa 1. Produkcny potencial polnohospodarskych pod Slovenska
___Mapa 2. Stupen zornenia na Slovensku
___Mapa 3. Aplikacia mineralnych hnojiv na Slovensku (r.1990)
___Mapa 4. Intenzita chovu hovadzieho dobytka na Slovensku (r.1989)
___Mapa 5. Intenzita chovu hovadzieho dobytka na Slovensku (r.1994)


LITERATURA:

ALTERNATIVE AGRICULTURE: Commitee on the Role of Alternative Farming Methods on Modern Production Agriculture. Board on Agriculture, NRC, National Academy Press, Washington, D.C. 1989.

BEDRNA, Z.: Zivotne prostredie, ochrana krajiny, ekologicka infrastruktura. In: Kovac, K. - Goransson, M. a kol.:Integrovane a ekologicke systemy rastlinnej vyroby (skripta z kratkodobeho kurzu). VURV Piestany 1994, s. 292-304.

BIELEK, P. A KOL.: Ohrozena poda. Bratislava 1991 , 76 s.

BLAAS, G.: Neprodukcne funkcie polnohospodarstva a ich miesto v agrarnej politike. (Zb. referatov zo VI. valneho zhromazdenia clenov SAPV), Nitra 1995, s.7-12.

BODNAR, J.: Program starostlivosti o kulturnu polnohospodarsku krajinu. In: Program starostlivosti o polnohospodarsku krajinu aj z hladiska vstupu do EU. Konferencia s medzinarodnou ucastou. Unia krajinnych inzinierov, VSP Nitra, VUZH Bratislava. Nitra 1996, s.8 - 16.

CEC: Agriculture and Environment. Institute of European Environmental Policy, London l986.

COUNCIL REGULATION of of 30 June 1992 on agricultural production methods compatible with requirrements on the protection of the environment and the maintenance of the contryside (92/2078/EEC), No L 215/85, Brussels 1992.

COURT, DE LA, T.: Different Worlds, Utrecht l992.

FRIENDS OF THE EARTH EUROPE: Towards Sustainable Europe - Handbook, Brussels, Amsterdam 1995.

HUBA, M.: Slovensky vidiek opat na krizovatke. Projekt 1/1994, p. 9-10.

HUBA, M.: Zakladna filozofia trvalej udrzatelnosti - principy, kriteria, indikatory. In: Kozova, M., Spacilova, R., Huba, M. a kol.: Metodicka prirucka k hodnoteniu navrhov rozvojovych koncepcii z hladiska ich vplyvov na zivotne prostredie. MZP SR, Bratislava 1994, p. 45 - 66.

HUBA, M., HANUSIN, J., IRA, V., LACIKA, J., SZOLLOS, J.: Smerovanie k trvalo udrzatelnemu Slovensku. Narodna studia. STUZ/SR, Bratislava 1995.

INTERNATIONL ROUND TABLE CONFERENCE ON SUSTAINABLE AGRICULTURE. (Conference proceedings). Laxenburg 1994.

IUCN: Best Practice for Conservation Planning in Rural Areas. Gland, Cambridge 1995.

KLINKO, L.: Druhotna biomasa - energeticky a ekologicky vyznam.In: Neprodukcne funkcie polnohospodarstva a ich miesto v agrarnej polilitike. (Zb. referatov zo VI. valneho zhromazdenia clenov SAPV) Nitra 1995, s.30-33.

KOVAC, K. A KOL.: Posobenie vybranych agroekologickych faktorov pri znizovani negativnych ucinkov pestovatelskych technologii na podu a urodu. Studia. VURV/Piestany 1991, 105 s.

KRAJCOVIC, V.: Struktura a uzemne rozmiestnenie polnohospodarskej produkcie na Slovensku. In: Optimalizacia prirodnych zdrojov Slovenska pre produkciu potravin. Zbornik referatov z medzinarodneho sympozia. SAPV, Nitra 1993, s. 5 - 17.

MERTA, V.: Ekologicke zemedelstvi v CHKO - cinnost svazu PRO-BIO Sumperk. (Zb. Ekolo-gicke zemedelstvi - zemedelstvi v chranenych uzemich), MZd CR, Praha 1994, s. 66-69.

MIHINA, S.: Chov hospodarskych zvierat v oblasti ochrany vod.In: EKOS 92 , sympozium s medzinarodnou ucastou. UVTI, Nitra, DT Nitra 1992, s.179 - 185.

MINISTERSTVO ZIVOTNEHO PROSTREDIA SR: Strategia, principy a priority statnej environmentalnej politiky. Bratislava 1993.

MINISTERSTVO ZIVOTNEHO PROSTREDIA SR: Environmentalistika a pravo (kratky slovnik environmentalneho prava). Bratislava 1995.

MINISTERSTVO PODOHOSPODARSTVA SR: Koncepcia a zasady podohospodarskej politiky. Bratislava 1993

MINISTERSTVO PODOHOSPODARSTVA SR: Sprava o polnohospodarstve a potravinarstve v Slovenskej republike 1995 (Zelena sprava). Bratislava 1995.

MINISTERSTVO PODOHOSPODARSTVA SR: Koncepcia rozvoja organickeho polnohospodarstva v SR. Bratislava 1995.

MINISTERSTVO ZEMEDELSTVI CR: Ekologicke zemnedelstvi - Zemnedelstvi v chranenych uzemich. Praha 1994.

MINISTERSTVO POLNOHOSPODARSTVA A VYZIVY SR: Ekologicke hladiska vyuzivania polnohospodarskej krajiny v Slovenskej republike.Studia. Bratislava 1990, 176 s.

POVAZAN, J., MATALOVA, V., KRIZ, Z.: Koncepce trvale udrzitelneho rozvoje ceskeho zemedelstvi, upresneni kladnych a zapornych externalit vznikajiciich v zemnedelstvi CR. Dilci ukol, VUZE, Praha l994.

SPISIAK, P.: The Current Rural Landscape and Agriculture in Slovakia. AFRNUC, Geographica Nr. 37, s. 215 - 221.

STATISTICKY URAD SR: Statisticka rocenska Slovenskej republiky 1994. Veda, Bratislava 1995.

RUZICKA, M.: Biotopy a biodiverzita, sucast trvalo udrzatelneho rozvoja vidieckej krajiny. In: Trvalo udrzatelne hospodarenie v kulturnej krajine. Seminar s medzinarodnou ucastou. (Zb. referatov). VURV Piestany, VUPU Bratislava DT Nitra 1995, s. 37- 44.

SOMMER, S.: K problemom alternativneho vyuzivania pody a polnohospopdarskych produktov. (Zb. referatov zo VI. valneho zhromazdenia clenov SAPV) Nitra 1995, s.21-23.

TOMASKO, I.: Ekologicke aspekty agrodizajnu pri tvorbe podohospodarskej krajiny. In: Kovac, K., Gorasson. M. a kol.: Integrovane a ekologicke systemy rastlinnej vyroby. Skripta z kratkodobeho kurzu. VURV Piestany 1994.

UNGERMAN, J.: Odraz agrarni politiky v managementu CHKO.( Zb. Ekologicke zemedelstvi - Zemedelstvi chranenych uzemi). MZd CR, Praha 1994, s.20 - 28.

VOLOSIN, J.: Mimoprodukcne funkcie travnych a datelinotravnych porastov. Trvalo udrzatelne hospodarenie v kulturnej krajine. Zb. referatov.Nitra 1995, s. 139 - 144.

VOLOSIN, J.: Charakteristiky horskych regionov s ohladom na polnohospodarske systemy. Mscr., VUTPHP VS Nitra, Nitra 1996, 20 s.