|
OCHRANA PRIRODY V OBLASTIACH VYUZIVANYCH BYVALOU SOVIETSKOU ARMADOU V SR Obsah / Kapitoly: 1 / 2 / 3 / 4 / 5 / 6 / 7 / 8 / 9 / 10 / 11 / Zaver / Literatura / Autori 9. HODNOTENIE LOKALÍT LEŠŤ A GAVÚRKY - GEOLOGICKÁ CHARAKTERISTIKA, BIOTICKÉ ZLOŽKY Anton Krištín, Peter Urban, Miroslav Manica, Izabela Háberová, Ján Kulfan, Irena Bozalková, Michal Stolár, Vojtech Šušlík, Peter Janičina
9.1. Základná charakteristika územia Anton Krištín, Irena Bozalková, Michal Stolár, Izabela Háberová, Miroslav Manica 9.1.1. Základná charakteristika územia Lešte Priestor využívaný v rokoch 1968-1990 bývalou Sovietskou armádou je charakterizovaný najmä starými cvičiskami typu lúčnych biotopov s rozptýlenou krovitou a stromovou zeleňou, spestrených aj skalnými útvarmi a starými sadmi (Šamilova skala a Viničky, Mavercová). Z lesných biotopov patria k významným lokalitám zachovalé bukové porasty na Lažteku a v o kolí Sokolovho brala, kde sme v júni 1994 našli stopy medvedice s mláďaťom. Z mokradných a vodných biotopov si zasluhuje pozornosť Močiar pod kótou Brezové vŕšky, rybník pod Šamilovou skalou (1 ha) a niekoľko potokov s pobrežnou vegetáciou. Priestor Lešť dáva svojou polohou predpoklad na výskyt mnohých teplomilných chránených a vzácnych druhov živočíchov.1/ Lažtek (10 ha, 1010 - 1034 m n.m.) - lokalita predstavuje posledné zvyšky zachovalých bukových porastov nad 150 rokov zo SLT Fagetum typicum na ploche asi 6 ha a na ne nadväzujúce okrajové rúbane s mladinami smreka a buka na ploche 4 ha. Nenesie stopy intenzívneho výcviku, ale je už len zvyškom po intenzívnej tažbe v celej oblasti VLM Pliešovce a celku Javorie. 2/ Sokolovo bralo a okolie (10 ha, 825-850 m n.m.), mohutný skalný komplex S-J smeru dĺžky až 250 m so skalnými stenami výšky do 20 m na V svahu kóty (869 m). Vrcholové plošiny sú uklonené k Z. Okrem andezitovej skalnej steny ho v SZ časti charakterizuje zachovalý porast buka nízkokmenného pasienkového typu s množstvom dutín a pomerne zachovalé suťovisko (0,5 ha).3/ Šamilova skala a okolie (Viničky, rybník, časť údolia potoka Slatinka - Koprovnica, 70 ha, 660-710 m n.m.). Menší skalný komplex na vrchole kóty 689 m je situovaný v J až JV pokračovaní komplexu Sokolovho brala. Ide o výraznú skalnú stenu, predĺženú v S-J smere hrebeňa. Významné sú tu aj 25 rokov nekosené a poľnohospodármi nevyužívané lúky a sady, ktoré v tomto období slúžili ako cieľová dopadová plocha strelníc bývalej Sovietskej armády. Južne exponované svahy majú charakter xerotermov a lúky sú na viacerých miestach spestrené na povrch vychádzajúcimi skalkami. JZ časť, zvaná tiež Viničky, predstavuje terasovité svahy, ako pozostatky po starých vinohradoch. Západnú hranicu lokality tvorí potok Koprovnica (Turniansky potok), ústiaci na juhu do rybníka o ploche cca 1 ha. Brehy tvoria jelšovo- vrbové porasty s bohatým podrastom.4/ Mavercová lesostep (10 ha, 690-709 m n.m.). Zatiaľ ešte využívaná pre výcvikové účely, predstavuje lúčne spoločenstvá na plochách bývalých sadov, záhrad a pasienkov. Je J exponovaná, má na viacerých miestach xerotermný charakter s množstvom menších skalných útvarov.5/ Močiar (pod kótou 634 m n.m., nesprávne označovaný Mavercová, 10 ha, 596-620 m n.m.). Osobitne hodnotná mokradná lokalita s cca 1 ha porastom Phragmites sp. a mokradných rastlinných spoločenstiev s vŕbou a porastom vachty trojlistej (Menyanthes trifoliata), o ploche min. 400 m2. Lemujú ju osikové a brezové porasty v údolí V od kóty Brezové vŕšky s bohatým podrastom. Lokalita nebola intenzívne využívaná pre výcvikové účely bývalej Sovietskej armády, miestami sú v močiari koľaje po ťažkej technike. Lokalita ústi do potoka Stará rieka (Leštiansky potok). 6/ Stará rieka (Leštiansky potok)(150 ha, 520 - 600 m n.m) - údolie Starej rieky kaňonovitého vzhľadu, tvorené hlavne lesnými porastami SLT Fageto- Quercetum a Querceto-Fagetum, miestami doplnené zmiešanými porastami s borovicou a inými drevinami, ale aj lúkami a starými pasienkami.7/ Bralo (10 ha, 700-723 mn.m.). Geologicky hodnotný útvar typu vertikálnych štangaríglov o šírke cca 100 m a max. výške 25 m, podobného typu ako Sokolovo bralo. Okolie tvoria hospodárske bukové porasty s prímesou dalších druhov drevín. 8/ Priečne. Súbor viacerých menších skalných komplexov situovaných v okolí kóty 1023. Najhodnotnejší je skalný komplex situovaný V od kóty 1010 m n.m. Skalné stĺpy dosahujú výšky až 15 m, sú horizontálne i vertikálne rozsegmentované. 9/ Dlhý Diel - Urbanová. Pome rne mohutný skalný komplex, situovaný približme 800 m SV od kóty Dlhý diel (818 m). Leží na J úpätí svahu v n.v. 810 m.Dĺžka komplexu je do 60 m, skalné steny dosahujú výšky 25-30 m.10) Dolina Plachtinského potoka. Časť dlhej doliny Plachtinského potoka v úseku spod kóty Veľké Blato (663 m.n.m.) pod kótou Strážište (570 m.n.m.) Okrem miestami veľmi dobre zachovalých brehových porastov, tvorených druhmi Alnus glutinosa, Salix sp., Acer campestre, Prunus spinosa a i. sa na svahoch gravitujúcich do doliny nachádzajú najmä lesné porasty SLT Carpineti-Quercetum.
9.1.2. Základná charakteristika lokality Gavúrky Lokalita Gavúrky má plochu asi 100 ha a leží v Pliešovskej kotline v katastri obcí Dobrá Niva, menej Sása, v nadmorskej výške 460-475 m n.m, na JZ výbežku kóty Lomné (907,6 m n.m.) pod lesným masívom kóty Bieleho brala (727,2 m n.m.) na poľnohospodárskom pôdnom fonde na mierne klesajúcom, takmer rovinnom teréne v blízkosti kóty Gavúrky (470 m n.m.). Tvorí ju pasienok pokrytý riedkym porastom starých 150-200 ročných dubov (s prevahou Quercus robur, SLT Carpineto- Quercetum), z ktorých je vyčlenených, z pohľadu štátnej ochrany prírody, 68,2955 ha ako záujmové územie krajinárskeho charakteru a plánované biocentrum.Geograficky je lokalita situovaná v Pl iešovskej kotline, ktorá oddeľuje pohorie Javorie (ležiace na pravom brehu potoka Neresnica, odvodňujúceho blízke predhoria) od predhoria Štiavnických vrchov. Obe pohoria, tak ako aj medzi nimi ležiaca Pliešovská kotlina sú súčasťou Slovenského stredohoria, ktoré po treťohorách vyzdvihla eruptívna činnosť nad rozsiahle brakické more. Teda materským podkladom sú eruptívne horniny, tufy, tufity a ich aglomeráty. V neskoršom období pokryla niektoré miesta nerovnako hrubá vrstva spraše a sprašových hlín. Z týchto materiálov a ich sprašového pokryvu vznikli predovšetkým rozličné typy hnedých pôd, v spodine, hlavne na andezite minerálne dosť bohaté, ale na miestach pokrytých sprašovými materiálmi pomerne chudobnéÚzemie Gavúriek patrí po klimatickej stránke do okrsku mierne teplého, mierne vlhkého, vrchovinového, mierne teplej oblasti. V území sa prejavuje veľká inverzia teplôt typickej kotlinovej klímy, pričom priemerné januárové teploty vzduchu kolíšu medzi -2.5°C až -5 °C, a priemerné júlové teploty medzi 20°C až 24°C. V mnohých prípadoch sú priemerné teploty nižšie ako namerané na meteorologickej stanici Sliač. Priemerné ročné zrážky sa pohybujú v rozpätí 600 až 800 mm.V území lokality nie sú pramene ani vodné toky. Lokalitu obmýva z východu Kňazov potok, ktorý v lete často vyschýna. Prioritou záujmu ochrany prírody v lokalite Gavúrky je starý pasienkový dubový les. Tento typ pasienkového lesa pravdepodobne vznikol prerúbaním pôvodnejšieho dubového lesa za účelom získania tienistejšieho pasienku, alebo racionálnou výsadbou dubov, medzi iným aj na pasienkárske účely. Túto úvahu môžeme dokumentovať (pôvodnosť dubín na tomto území v plnom zápoji) porovnávaním územia so zalesnenými územiami na paralelných stanovištiach, na ktorýc h dubové lesy v okolí rastú.Lokalita Gavúrky bola posledných 25 rokov využívaná útvarmi bývalej Sovietskej armády ako výcvikový priestor, v dávnejšej minulosti bola využívaná ako pasienok a tiež rekreačné miesto.
9.2. Charakteristika geologickej stavby - Irena Bozálková, Michal Stolár9.2.1. Charakteristika geologickej stavby územia Lešť Územie patrí do oblasti prechodu z vulkanického svahu do proluviálnej roviny. Pre oblasť je typické striedanie materiálu vulkanického pôvodu - láv s pyroklastickými prúdmi s redeponovaným klastickým materiálom. Klastický, redeponovaný materiál je rôznej konzistencie a hrúbky: od jemných sedimentov vzniknutých v jazerných panvičkách - redeponované tufy, až po hrubé blokové epiklastické brekcie, ktoré sú zvyškam i bahenných lavín a prívalov.V jazernom prostredí dochádzalo v dôsledku prenikania kremitých roztokov k vzniku silicifikovaných polôh až opálov. Horniny vystupujúce na povrch sú zaradené do formácie Javorie, len ojedinele (na východnej strane územia) sa v odkrytých hlbokých dolinách môžu vyskytnúť aj produkty formácie Blýskavica (najmä k nej patriaci hyaloklastitový materiál), prípadne i produkty vulkánu Lysec.V rámci hodnotenia anorganických zložiek územia patria k najcennejším častiam skalné komplexy, ktoré sú v podstate vypreparovanými reliktami lávových prúdov.Z petrografického hľadiska ide prevažne o pyroxenický andezit s variabilným podielom amfibolu, stredne až drobne porfýrický, šedej, šedomodrej farby, miestne v dôsledku premien červenej až fialovej. Častá je doskovitá odlučnosť, ktorá je v centrálnej časti lávového prúdu spôsobená laminárnym prúdením. Zachovalé bazálne časti majú nepravidelne blokovitú odlučnosť a prechádzajú do lávoklastických brekcií. Zvyšky lávových prúdov boli v dobe vzn iku formácie Javorie súčasťou mohutných lávových prúdov, ktoré zapĺňali existujúcu pahorkatinu radiálne sa rozlievajúc od centrálnej časti vulkánu. Dnes, v dôsledku inverzného vývoja reliéfu vystupujú vo vrcholových častiach hrebeňov lávové prúdy južných svahov pohoria Javorie (formácia Javorie). Tieto dosahovali značných dĺžok (10-15 km), ojedinele i viac (pokiaľ sa dajú dnes sledovať) a mocnosti (niekoľko desiatok m). Na miestach prechodu z oblasti vulkánového svahu do proluviálnej roviny došlo k zmenám v rýchlosti prúdenia lávy (spomalenie), čo spolu s tvarom reliéfu (časté panvičky a depresie zaplavené jazierkami) viedlo k nahromadeniu mohutných lávových más a tým k vzniku lávových plató. Tieto v dôsledku ďalšej vulkanickej a tektonickej činnosti boli rozlámané a čiastočne erodované. Výsledkom sú mohutné skalné steny ako v prípade lokalít Sokolovo bralo, Dlhý diel - Urbanová, Šamilova skala, Mavercová, Priečne apod.
9.2.2. Geologická charakeristika vybraných ochranársky významných lokalít územ ia LešťSokolovo bralo: Mohutný skalný komplex (pozri časť 9.1.1.) je zvyškom lávového prúdu až lávového platá, keďže naň SZ a JV smerom nadväzujú obdobné S-J orientované komplexy aj keď menších rozmerov. Nasvedčuje tomu aj nezvyčajná mocnosť andezitu. Eróziou bola pravdepodobne odstránená horná tretina až polovica lávového prúdu, keďže chýbajú vrcholové brekcie a časti s nepravidelnou blokovou odlučnosťou. Vrchná časť brala je tvorená priamo, doskovite sa odlučujúcim andezitom. Spodná časť komplexu je tvorená lávovými brekciami a fragmentami andezitu tmeleného napenenou lávou.Na báze skalného komplexu boli zaevidované 2 väčšie priestory horizontálne predĺžené (výška do 2 m, dĺžka 10 m). Pôvodné menšie dutiny vzniknuté pravdepodobne vypadnutím väčších blokov horniny na rozhraní brekcií a masívneho andezitu boli následne rozšírené ľudskou činnosťou, čomu nasvedčujú otvory po vŕtaní a umele otlčené a opracované plochy. Nad komplexom, ale i pod ním na východnom svahu sú vyvinuté blokové sute. Petrograficky s a jedná o pyroxenický andezit s amfibolom. Hornina je stredne až hruboporfýrická. Výrastlice tvoria plagioklasy, hyperstén, augit a amfibol. Magnetit vystupuje akcesoricky, ako jemný pigment v základnej hmote.Z hľadiska hodnôt anorganických zložiek komplex svojím morfologickým vývinom, ale i reprezentatívnosťou jednej z variet vývoja formácie Javoria spĺňa kritériá na vyhlásenia za maloplošné chránené územie v kategórii chránený areál. Šamilova skala: Menší skalný komplex (pozri časť 9.1.1.), ktorý predstavuje relikt lávového prúdu pomerne malej mocnosti (do 15 m) v spodnej časti s výraznou doskovitou odlučnosťou, prechádzajúcou smerom k vrcholu do blokovitej a stĺpovitej odlučnosti. Vrcholové útvary majú 5-bokú odlučnosť, miestami i gravitačný posun celých blokov po vertikálnych puklinách.Mavercová: Menší bodový objekt na JZ svahu kóty Mavercová (709 m) sittuovaný v n.v. 680-690 m. Má pomerne zvláštny morfologický vývoj. Zvetrávaním blokov (reliktu andezitového prúdu), boli vyformované eliptické, na seba naložené bloky, často horizontálne posunuté. Z diaľky pôsobí ako hríbovitý útvar. Andezit je šedozelený so základnou, takmer sklovitou hmotou.Útvar je významný z hľadiska špecifickej formy zvetrávania. I keď sa jedná o takmer bodový objekt, spľňa predpoklady na vyhlásenie ochrany.Priečne: Skalné steny sú tiež súčasťou komplexu reliktov lávových prúdov (pozri časť 9.1.1.). Z hľadiska ochrany nepredstavujú výraznejšiu krajinnú dominantu, nakoľko sú situované prevažne v lese. Sú analógiou predchádzajúcich útvarov. Pre prípadnú ochranu je potrebné zhodnotiť aj ďalšie útvary, nachádzajúce sa na okolí kóty.Dlhý diel - Urbanová: Masívny andezit má hrubostĺpovitú a blokovú odlučnosť zreteľnú najmä vo vrcholových partiách. Na báze je odlučnosť doskovitá od 2 do 5 cm. Na vrchole je zreteľné zrútenie veľkého bloku. Pod komplexom je gravitačná suť s blokmi od 3 do 5 m. Andezit na povrchu porézne vyvetráva. Je šedozelenej farby s porfýrickými vyarastlicami pyroxénov, ojednele amfibolov a plagioklasu. Objekt je tiež reliktom lávového prúdu andezitu formácie Javorie. Skalný komplex je ukážkou morfologického vývoja a určitého stupňa vyvetrávania reliktu lávového prúdu. Jeho hodnoty ho predurčujú k ochrane v kategórii chránený areál.Z ostatných hodnôt anorganick ých zložiek územia je zaujímavý výskyt opálov, ktorý bol zaznamenaný na JV svahoch kóty Veľké Blato (663m), kde tieto vystupujú v suti a splaveninách najmä v záreze a v rýhach poľnej cesty. Nájdené boli úlomky dosahujúce priemer 15 cm. Mineralogicky sa jedná o opál obyčajný s prechodom do drevného. Prevládajúcim sfarbením sú žlté a hnedé tóny, na okrajoch so svetlejšími lemami. Len v jednom prípade bola nájdená aj zelená varianta. Z hľadiska významu, aj keď výskyt dokumentuje určitý vývoj geologickej stavby (prítomnosť silifikačných roztokov), nejde o jav ojedinelý v tomto type horniny a v tomto geologickom vývoji. Z antropogénnych javov sú v území zaujímavé už uvádzané dutiny na báze skalného komplexu Sokolovho brala. Ďalší otvor bol zaznamenaný na pravom brehu potoka Slatinka, severne od rozvodia Čierťažky. Otvor je umele vyhĺbený do 4 - 5 m v epiklastickom konglomeráte so striedaním väčších fragmentov (30-40cm) s menšími (5-10 cm) s tvarom oválnym až suboválnym. Materiálom je pyroxenický andezit najme nej dvoch typov (rozdielnych veľkosťou minerálov, ich tvarov a premenami). Matrix je piesčitá s drobnými úlomkami andezitov. Ide v podstate o sedimentárnu výplň koryta občasného toku až o prechod do jazernej pánvy.Vzhľadom k ich pôvodu a neznámej funkcii nejde o javy, ktoré si vyžadujú špeciálnu ochranu.
9.2.3. Charakteristika geologickej stavby územia Gavúrky Územie v zmysle regionálneho geologického členenia Západných Karpát (Vass,D. et al., 1987) patrí do oblasti neovulkanitov, podoblasti stredoslovenských neovulkanitov, k jednotke stratovulkánu Javorie. Podľa geologickej mapy (Konečný, V., Lexa, J., 1984) patrí k javorskej formácii, ktorú predstavujú produkty explozívno-efuzívneho andezitového vulkanizmu sarmatského veku, ktoré na juhu a západe pr echádzajú do epiklastík periférnej zóny.V spodnej časti prevládajú produkty explozívnej aktivity a ich redeponované formy - vulkánske a epiklastické brekcie, tufy, epiklastické pieskovce a konglomeráty.Vrchnú časť tvoria lávové prúdy. Tieto na západnom sv ahu stratovulkánu v oblasti Pliešovskej kotliny pri styku s limnickým prostredím podliehali brekciácii hyaloklastitového typu.Vulkanické produkty patria petrograficky ku augiticko-hyperstenickým a hyperstenicko-augitickým amfibolom. Z pleistocénno-ho locénnych sedimentov sú zastúpené pokrovy eluviálno-deluviálnych hlín a nečlenených deluviálnych sedimentov.
9.3. Floristické a dendrologické pomery - Izabela Háberová, Miroslav Manica9.3.1. Floristicko-fytocenologická charakteristika lokality Močiar v území Lešť Záujmové územie patrí z fytogeografického hľadiska do oblasti západokarpatskej flóry (Carpaticum occidentale) obvodu predkarpatskej flóry (Praecarpaticum), okresu Slovenské stredohorie. Okolité lesné porasty podľa potenciálnej geobotanickej mapy ČSSR (Michalko a kol. 1985) v prevažnej miere zastupujú dubovo hrabové lesy karpatské (Carici pilosae-Carpinenion betuli J.et M.Michalko 1985) a len vo vyšších polohách bukové kvetnaté lesy podhorské (Eu-Fagenion Oberd. em. R.Tx. 1958). Z flori stického hľadiska je lokalita Močiar v území Lešť najhodnotnejšou. Počas krátkodobého orientačného výskumu sme na danej lokalite zaznamenali výskyt:a/ močiarnej vegetácie (Phragmition Koch 1926) b/ vysokosteblovej ostricovej vegetácie (Magnocaricion elatae Koch 1926) c/ slatinno-rašeliniskovej vegetácie (Calthion R.Tx. 1937 em. Bal.-Tul. 1987, Caricion fucsae Koch 1926 em. Klika 1934, Molinion Koch 1926) d/ krovinnej vegetácie (Salicion cinereae Th.Muller et Gors ex Passarge 1961) Na floristick om zložení jednotlivých fytocenóz sa podieľajú mnohé botanicky významné druhy (Maglocký 1983) z kategórií veľmi vzácnych až vzácnejších taxónov flóry Slovenska:C.II. Achillea ptarmica - rebríček bertrámovýCarex dioica - ostrica dvojdomá Gen tiana pneumonanthe - horec pľúcnyIris sibirica - kosatec sibírsky Menyanthes trifoliata - vachta trojlistá
C.III. Carex paniculata - ostrica metlinatá C.IV. Carex curta - ostrica sivastá Carex distans - ostrica vzdialená Car ex flava - ostrica žltáDactylorhiza majalis - vstavačovec májový Epilobium palustre - vŕbovka močiarna Eriophorum latifolium - páperník širokolistý Succisa pratensis - čerthus lúčny Vzhľadom na výskyt vyššie uvedených druhov si táto lokalita vyžaduje podrobnejší botanický výskum. Vzácnosť a zachovanosť biotopu, vysoká diverzita rastlinných spoločenstiev ako aj výskyt chránených, vzácnych a ohrozených taxónov vyšších rastlín Slovenska sú základným kritériom pre jeho územú oc hranu.
9.3.2. Botanická a dendrologická charakteristika lokality Gavúrky Podľa materského podkladu a predbežného okulárového posúdenia rástli na tomto území pravdepodobne dubiny kyslého radu skupiny lesných typov: dúbrava normálneho vzrastu, na vyvrelých horninách s nepatrným pokryvom sprašových hlín a nepatrným sklonom terénu do 5 °. Pôdy tohoto typu lesa sú bledožltej farby v rôznom stupni podzolizácie, stredne hlboké, v horných vrstvách s miernou primiešaninou sprašových hlín. Sú slabo štrkovité, p iesočnato-hlinité a presýchavé. Z bylín sa v podrastnom kryte vyskytujú napr. Avenella felxuosa, Genista pilosa, Genista tinctoria, Hieracium lachenalii, Luzula luzuloides a Vaccinium vitis-idea., alebo byliny živného radu: lipnicová-hrabová dúbrava na rôznych horninách zo skupiny lesných typov hrabová dúbrava - Carpineto-Quercetum. Bylinný podrast je výrazne trávovitý s dominanciou typových druhov (Poa nemoralis, Poa angustifolia, Festuca valesiaca, Festuca ovina, Festuca rubra, Dactylis polygama, Brachypodium sylvaticum, Carex montana, ale len so sporadickou účasťou druhov xerofytných. Pôdy sú okrové, hnedookrové a hnedé len tam, kde je silnejší prekryv sprašových hlín, sú mierne až stredne podzolované. Zrnitostne sú hlinité, až ílovitohlinité, mierne vlhké, vo zvrškoch presychavé, alebo až štrkovité, najmä v spodinách. Geologický podklad tvoria andezity, prekryté rozlične hrubou vrstvou sprašových hlín.
Objektom pozornosti aj zo strany ochrany prírody je 150 až 200 ročný preriedený dubový porast (Carpineto-Quercetum) slavonského typu. Jeho pôvod, alebo vznik, je zatiaľ nejasný. Staré, mohutné exempláre dubov sú rozličného genotypu, pravdepodobne väčšina z okruhu duba letného. Je medzi nimi aj niekoľko dubov cerových. Jasno do ich taxonom ického zariadenia dá ich dendrologicko-systematický prieskum počas vývoja vo vegetačnom období (treba sledovať vývoj kvetov, listov a plodov, na základe posúdenia týchto znakov je možné určiť typ jednotlivých exemplárov a zaradiť ich do taxonomickej škály). Formovanie terajšieho stavu, keď až vo výške cca 1,5 m sa začínajú kmene rozkonárovať, predpokladá aj určitý podiel činnosti človeka na vývoj kmeňa už v prvopočiatku existencie jednotlivých stromov. Rozkonárovanie jednotlivých exemplárov je mohutné, ďaleko od kmeňa zasahujúce, olistenie v čase vegetácie je plné, lístie pomerne kožovité - vplyv slnečného žiarenia, na prvý pohľad zdravé. Kmene niektorých jedincov sú úmyselne poškodené zásekmi sekerou a následne spaľované. Ide zrejme o vedomé poškodzovanie pastiermi, ktorí tu pasú a preháňajú dobytok. Spomínaná výška nerozkonárených kmeňov zodpovedá aj potrebnej výške nerušeného pohybu dobytka po pasienku. Niektoré exempláre začínajú v korune presychať, objavujú sa vyschnuté konáre. V niektorých prípadoch tieto vyschnuté pahýle pôsobia estetickým dojmom. Niekoľko jedincov je celkom vyschnutých, prípradne odumretých a vyvrátených.Okrem dubov sa nachádza na území ešte niekoľko vŕb (Salix sp. -okolo veľkého výkopu pre úkryt ťažkej techniky útvarov bývalej Sovietskej armády, niekoľko poľných javorov (Acer campestre), na okrajoch niekoľko briez (Betula sp.), topoľ osika (Populus tremula) a na Z časti územia sa rozširuje trnka (Prunus spinosa). Na ploche je niekoľko krovitých hlohov (Crataegus sp.) a ruží (Ros a sp. - pravdepodobne z okruhu ruže šípovej ).Bylinný podrast je veľmi zmenený následkom pastvy, hlavne v neďalekej minulosti ešte pred využitím pre armádne výcvikové účely, kedy sa tu intenzívne páslo. Pravdepodobne mnohé, nutrične významnejšie trávy a byliny vymizli počas rokov pastvy a nahradili ich druhy, ktoré lepšie znášajú zošľapávanie a ohryz. Medzi ne patrí, napr. reznačka laločnatá (Dactylis glomerata), hrebienka obyčajná (Cynosurus cristatus), timotejka lúčna (Phleum pratense), psinček obyčaj ný (Agrostis tenuis), metlica trstnatá (Deschampsia caespitosa), traslica prostredná (Briza media) a celý rad bylín, medzi nimi napr. rebríček obyčajný (Achillea millefolium), mrkva obyčajná (Daucus carota), ľadenec rožkatý (Lotus corniculatus), skorocel väčší (Plantago major), skorocel kopijovitý (Plantago lanceolata), ďatelina lúčna (Trifolium pratense), chlpánik obyčajný (Pilosella officinarum), čiernohlávok obyčajný (Prunella vulgaris) a iné. Dokladom intenzity vypásania je pomerne hojný výskyt psice tuhej (Nardus stricta), ktorá vytvára kopčekovité trsy z ostrých a tuhých listov.Z okrajových polí a skládok maštaľného hnoja sa na plochu šíria ruderálne a synantropné rastliny, ktoré tu predstavuje napr. bažanka jednoročná (Mercurialis annua), lipkavec obyčajný (Galium aparine), loboda konáristá (Atriplex patula), mrlík biely (Chenopodium album), mrlík červený (Chenopodium rubrum) a mrlík dobrý (Chenopodium bonus-henricus), pichliač roľný (Cirsium arvense) a iné. Z teplomilných rastlín, ktoré tu mohli rá sť v nedávnej minulosti, sa na ploche takmer nevyskytujú, ak medzi ne nepočítame napr. ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum), dúšku vajcovitú (Thymus pulegioides) a oman britský (Inula britannica).V terénnych depresiách so stagnujúcou vodou (koľaje po ťažkých mechanizmoch a poľnohospodárskej technike v čase rozbahnenia trvalými dažďami) sa objavujú aj vlhkomilné a vodné rastliny. Z nich je najčastejšia pálka širokolistá (Typha latifolia).
9.4. Prieskum vybraných skupín bezstavovcov Lešte a Gavúriek Anton Krištín, Vojtech Šušlík, Peter Janičina 9.4.1. Rovnokrídlovce (Orthoptera) v priestore Lešť
Výcvikové priestory armádnych útvarov patria z prírodovedného hľadiska k nepreskúmaným oblastiam. V poslednom období však cestou rôznych projektov začína na týchto plochách inventarizačný výskum, aby sa poznala hodnota ich genofondu a na základe toho vypracovali i návrhy na ich účelné obhospodarovanie a trvale udržateľný rozvoj. V priestore Lešť predpokladáme výskyt mnohých teplomilných chránených a vzácnych druhov živočíchov. Počas 29. TOP-u na Kráľovej (17.-23.7.1993) študoval rovnokrídlovce niektorých vybraných lokalít Javoria Müller (1994). V náväznosti na oblasť bol urobený prieskum rovnokrídlovcov v orografických celkoch Poľana (Šušlík, 199 1, 1993a, 1993b), Vtáčnik (Šušlík, 1992), Štiavnické vrchy (Šušlík, 1975, 1986) i Kremnické vrchy a Zvolenská kotlina (Šušlík, nonpubl.).V nasledujúcom predkladáme výsledky prieskumu rovnokrídlovcov z niekoľkých lokalít orografických celkov Krupinská planina (Lešt) a Pliešovská kotlina (Gavúrky). Materiál a metodika Prieskum rovnokrídlovcov sme robili ako jednodňové exkurzie od júla do novembra 1993. Inventarizačný prieskum sme robili v bylinnej a krovinnej vrstve. Materiál bol zbieraný šmýkadlom o priemere 50 cm, individuálnym zberom, konzervovaný v 75 % alkohole a a doplnený aj registráciou zvukových prejavov podľa Bellmanna (1985). Determinácia a systematické usporiadanie je podľa Harza (1957, 1969, 1975). V orografickom celku Krupinská planina sme ma li tri študijné plochy: Mavercová (100 ha), Turie Pole (100 ha) a okolie Šamilovej skaly (100 ha). Tieto lokality predstavujú nekosené xerotermné a mesofilné lúky s rozptýlenou krovitou i stromovou zeleňou (Rosa, Crataegus, staré ovocné stromy) v nadmorských výškach 600-740 m n.m. (štvorec DFS 7681).V Pliešovskej kotline sme si vybrali štúdijnú plochu Gavúrky, ktorá predstavuje pomerne intenzívne pasené lúky a pasienky v oblasti panónskych dubových porastov pri Dobrej Nive 450-470 m n.m., štvorec DFS 7580). Výsledky a diskusia. Na základe predbežného prieskumu sme zistili na horeuvedených študijných plochách druhové spekrum 22 druhov rovnokrídlovcov, patriacích do 3 čeľadí, 7 podčeľadí a 14 rodov (Tab. 1). Je to pomerne značný počet vzhľadom k tomu, že väčšina exkurzii bola v októbri, kedy je už druhové spektrum značne zdecimované predátormi i prirodzenou sezónnou mortalitou. Môžeme ho považovať za minimum zistených druhov. Predpokladáme, že podrobnejším výskumom sa zistia ďalší zástupcovia z rodov Phane roptera, Isophya, Barbitistes, Polysarcus, Tettigonia, Metrioptera, Nemobius, Tetrix, Calliptamus, Psophus, Stenobothrus a Chorthippus. Prehľad o prezencii zistených druhov rovnokrídlovcov podľa orografických celkov je v tab. 1. Veľmi pozoruhodný je výskyt druhu Ephippiger ephippiger s abundanciou 3-9 svrčiacich samcov na 100 m2 a to ešte 8.10.1993 na študijnej ploche Mavercová a Močiar. Tento druh je v Nemecku zaradený medzi vyhynutím ohrozené druhy. Zo vzácnejších druhov boli ešte zistené tieto druhy: Platycleis albopunctata, Pholidoptera fallax, ktoré sa vyskytovali ostrovčekovite.
Tabuľka 1. Prezencia rovnokrídlovcov (Orthoptera) v orografických celkoch Krupinská planina a Pliešovská kotlina.(K - Krupinská planina - Lešť, P - Pliešovská kotlina, Gavúrky). Presence of orthopterans in Krupinská planina plain and Pliešovská kotlina basin.
Počet druhov 17 14
9.4. 2. Motýle vybraných lokalít Lešte Systematický výskum a ani prieskum tejto lokality vzhľadom na neprístupnosť uvedených priestorov doposiaľ nebol uskutočňovaný. V okolí uvedeného územia vykonávali v posledných rokoch výskumy denných motýľov Franc (1988, 1991) (v okresoch Banská Bystrica a Zvolen), Kulfan (1989, 1991) (v okolí Krupiny a Babinej), Tibenský a Kulfan (1991) (v ŠPR Poľana nad Detvou) a Tibenský (1993) (v CHKO - BR Poľana). Niektoré údaje zo širšieho okolia daného územia možno nájsť aj v Prodrome Lepidopter Slovenska (Hrubý, 1964) a jeho doplnkoch (Reiprich, 1977, Reiprich, Okáli, 1988, 1989a, 1989b). Materiál a metodika: V dňoch 30.06. - 1. 07. 1994 sme uskutočnili terénny výskum zameraný na faunu denných motýľov (nadčeľade Hesperioidea a Papilionoidea) na vybraných lokalitách v priestore Lešť. Išlo o štyri lokality potenciálne významné pre výskyt denných motýľov: Lažtek, Sokolovo bralo, močiar pod Brezovými vŕškami a lúčne komplexy pod Bralom. Pozorované motýle boli zaznamenávané do terénneho protokolu, ťažšie určiteľné exempláre odchytené a determinované ihneď a znovu vypustené, prípadne usmrtené a determinované v laboratóriu.Výsledky a diskusia: Spolu sa zistilo 46 druhov motýľov uvedených čeľadí. Ich prehľad je uvedený v tab. 1. Zistené druhy motýľov sú zároveň charakterizované v celoslovenskom kontexte. Pozoruhodnejšie druhy sú ďalej stručne komentované v príslušných poznámkach.Tabuľka 1: Prehľad denných motýľov zistených na vybraných lokalitách priestoru Lešť v dňoch 30.06.-1.07. 1994.
Vysvetlivky: SO = stupeň ohrozenia druhu v zmysle práce Kulfana J. a Kulfana M.(1991) * = druh je spomenutý v Červenej knihe ohrozených a vzácnych druhov rastlín a živočíchov ČSFR 3 - Bezstavovce (Škapec et al. 1992) E = ohrozený druh (endangered species) V = zranit eľný druh (vulnerable species)Rozšírenie na Slovensku: š = široko rozšírený druh s = stredne rozšírený druh l = lokálne rozšírený druh Výskyt na Slovensku: N = druh sa vyskytuje predovšetkým v nízkych polohách (približne do 500 m n. m.) S = druh sa vyskytuje predovšetkým v stredných polohách (500 - 1000 m n. m.) V = druh sa vyskytuje predovšetkým vo vyšších polohách (nad 1000 m n. m.) Výskyt v priestore Lešť: A = Lažtek B = Sokolovo Bralo a okolie C = Močiar pod Brezovými vŕškami D = lúčne komplexy pod B ralomPoznámky: 1. Druh je v SR chránený. 2. Druh je v SR aj v iných európskych štátoch chránený. Venuje sa mu medzinárodná pozornosť. Je uvedený v Bernskej konvencii. Podľa počtu pozorovaných jedincov je populácia na Lažteku stála. 3. I keď druh nie je uvádzaný v červených zoznamoch, je u nás v posledných desaťročiach vzácny vzhľadom na intenzívne formy poľnohospodárskeho využívania krajiny. Na zistených lokalitách má optimálne podmienky - bohato zakvitnuté lúky s množstvom rozptýlených krovín Rosaceae , na ktorých sa tento druh vyvíja. Populácie tohoto mlynárika možno v priestore Lešť považovať za trvalé. Tento priestor by bol veľmi vhodný na štúdium ekológie uvedeného druhu, ktorá nie je celkom objasnená, najmä pokiaľ ide o veľké rozdiely v denzite v jednotlivých rokoch.4. Druhy Colias hyale a C. alfacariensis sú ako imága nerozlíšiteľné. 5. V mnohých európskych krajinách je tento druh na ústupe. Je uvedený v Bernskej konven-cii, chránený vo viacerých štátoch. Preferuje močiare a vlhké lúky a lúčne bi otopy v ich blízkosti.6.Indikátor mokradí a vlhkých až mezofilných lúk obhospodarovaných nie intenzívnymi formami. 7.Charakteristický predstaviteľ lesných lúk a okrajov lesov bez intenzívnych vplyvov hospodárenia. 8.Druh preferuje lúčne biotopy s vysok ou diverzitou medonosných rastlín.9.Jeden z našich najvzácnejších perlovcov. Zasluhuje si zákonnú ochranu. Vyskytuje sa veľmi lokálne len na niekoľkých lokalitách na Slovensku. 10. Teplomilný druh lokálne sa vyskytujúci najmä na xerotermných stanovištiach. 11. Druh sa na Slovensku vyskytuje predovšetkým na xerotermných biotopoch bez intenzívnych vplyvov. Záverečné zhodnotenie: Počet zistených druhov denných motýľov zodpovedá obmedzeným časovým možnostiam ako aj fenologickému obdobiu (začiatok letného obdobia). Nemožno ho preto pokladať za vyčerpávajúci. Druhová skladba ako aj nápadne vysoká početnosť motýľov umožňuje predpokladať, že navštívené lokality reprezentujú územie bez intenzívnych antropických vplyvov zvyčajných na veľkej časti Slovenska i strednej Európy. Najmä rozľahlé lúčne biotopy sú ukážkou toho, ako asi vyzerala situácia s dennými motýľmi u nás pred intenzívnymi veľkoplošnými formami poľnohospodárskeho využívania krajiny, ktoré sa začali uplatňovať už v 50-tych rokoch.
9.4.3. Dážďovky vybraných území lokality Lešť a Gavúrky O dážďovkách z Pliešovskej kotliny a Javoria, kde sa uvedené lokality nachádzajú, nie sú ním doteraz známe žiadne literárne údaje. Zajonc (1981) udáva zo zvolenského regiónu nález zo Zvolenskej kotliny, z Poľany, zo Štiavnických a Kremnických vrchov a z Krupinskej planiny, nami sledované územia však nespomína.Odbermi dážďoviek sme sledovali zistenie a zhodnotenie štruktúry spoločenstva Lumbricidae z hľadiska ochrany prírody. Odbery mali kvalitatívno-kvantitatívny charakter. Materiál sme odoberali jednak pod kameňmi, pod zhnitým drevom, v jednotlivých vrstvách pôdy s cieľom zistiť čo najväčší počet druhov. Použili sme aj kvadrátovú metódu na stanovenie pôdnej reakcie (pH/H 2O) .Nakoľko išlo o jednorázové akcie, navyše v pomerne nepriaznivom období sucha, výsledky sú len orientačné a komplexne necharakterizujú spoločenstvá Lumbricidae. V budúcnosti plánujeme pokračovať v monitorovaní fauny Lumbricidae a postupne monitoring rozšíriť aj o ďalšie skupiny pôdnych živočích ov, najmä v oblasti Gavúrky, prípadne podľa možností aj na iných lokalitách.1. Gavúrky: 23.6.1994 - pH pôdy (0-5cm) = 5,47 - 5,51 reakcia pôdy mierne kyslá (5-20cm) = 5,21 - 6,07 reakcia pôdy kyslá až mierne kyslá Zistené výsledky (pozri tabuľku 1):Vykopali sme 5 sond o rozmere 50 x 50 x 30 cm vzhľadom k absencii vhodných miest pre faunistické odbery (málo vlhkých miest, chýbajúce nahnívajúce zvyšky stromov a pod.). Zistili sme 38 jedincov Lumbricidae patriacich k 3 rodom. Ide o druhy vyskytujúce sa prakticky vo všetkých typoch biotopov resp. druhy, ktoré sa vyskytujú na menej vhodných, suchších stanovištiach. 2. Lešť - Lokalita Lažtek: 30.6. -1.7. 1994 - pH pôdy (0-5 cm) = 4, 94 -5, 67 reakcia kyslá až mierne kyslá (5-20 cm) = 4, 41 - 4, 58 reakcia kyslá s tendenciou ku veľmi kyslej Zistené výsledky (pozri tabuľku 1): Celkove sme na lokalite zistili 83 jedincov dážďoviek patriacich k 9-im rodom čeľade Lumbricidae. Zo zistených druhov väčšina patrí ku kozmopolitným formám, za vzácnejší možno považovať výskyt druhu Dendrobaena a. alpina, patriaci k endemickým druhom (Zajonc, 1981). Zistené dážďovky patria k typickým lesným formám, len druhy Octolasium lacteum a Aporrectodea r. rosea patria k druhom vyskytujúcim sa prakticky vo všetkých typoch biotopov. O zachovalosti lesného charakteru prostredia svedčí výskyt Lumbricus rubellus, Eisenia lucens, Dendrobaena a. alpina a Dendrobaena octaedra. Zaujímavým javom je tu najmä dominantné postavenie Dendrobaena a. alpina.3. Lešť - Sokolove bralo: 30. 6. 1994 - pH pôdy (0-5 cm) = 5, 11 reakcia kyslá (10 cm) = 4, 85 reakcia kyslá Zistené výsledky (pozri tabuľku 1): Na lokalite sme získali 17 exemplárov Lumbricidae. Ide o lokalitu s veľkou skeletnatosťou pôdy, ktorá vytvára dobré podmienky pre úkryt dážďoviek a tým boli sťažené podmienky pre ich získanie. Zhodnotenie výsledkov z hľadiska ochrany prírody: Zistenie zástupcov 9 rodov čeľade Lumbricidae na sledovaných lokalitách svedčí o rozmanitosti fauny dážďoviek a tým aj o hodnote územia z pedozoologického hľadiska. Osobitnú pozornosť z tohto pohľadu si zasluhuje lokalita Lažtek s výskytom endemickej dážďovky Dendrobaena a. alpina. Ďalším pokračovaním výskumu v tejto oblasti by sme chceli prispieť k rozšíreniu poznatkov o vybraných skupinách zooedafónu a tým aj k zvýšeniu hodnoty týchto území.
Tabuľka 1. Prehľad zistených druhov a rodov Lumbricidae na vybraných lokalitách Gavúrky a Lešť
9.5. Vtáky a ornitocenózy lokalít Lešť a Gavúrky - Anton KrištínOrografické celky Javorie, Krupinská planina a Pliešovská kotlina, v ktorých sa sledované územia nachádzajú, patria na Slovensku k zoologicky najslabšie preskúmaným územiam Slovenska. Ojedinelé ornitologické údaje z tohto regiónu nachádzame v starších dielach komplexného charakteru od Ferianca (1949, 1977, 1979) a Matouška (1961-63). Hlavnými cieľmi tejto práce bolo zhrnúť všetky naše doterajšie poznatky o avifaune Lešte a Gavuriek, podať analýzu štruktúry ornitocenóz vybraných lokalít významných z hladiska ochrany prírody, ktoré boli dlhodobo využívané bývalou Sovietskou armádou a nebolo ich možné v rokoch 1968-1991 študov ať i z týchto dôvodov. Na druhej strane však nedostupnosť území pre verejnosť a civilné využívanie vytvorila modelový príklad 25 ročnej sekundárnej sukcesie smerom ku klimaxu a tým i predpoklady pre určitý typ konzervovania genofondu a diverzity lúk i dalších tam charakteristických biotopov. Dalším cieľom práce bolo prispieť i k poznaniu ekológie vybraných vzácnych, resp. ohrozených druhov v danom regióne pri vzniknutých podmienkach a na základe výskumu prispieť k návrhu managementu na ich biotopoch.Metodika a materiál V práci sme spracovali zápisy ornitocenóz i jednotlivé pozorovania z júna 1992- júna 1994. Celkove bolo z daného územia spracovaných 94 ornitologických zápisov počas 27 dní (Gavúrky 12 dní, Lešt 15). Kvantitatívne pozorovania na vybraných transektoch boli robené najmä v hniezdnom období (74 zápisov), menej v mimohniezdnom období (20 zápisov) na základe pásovej metódy, v lesoch o šírke pásu 50 m v otvorenej krajine 200 m. Dĺžka transektov (plocha) je uvedená pri jednotlivých lokalitách. Výsk um bol doplnený i odchytom vtáctva do japonských bariérových sietí (celkom použitých 60 m sietí počas 2 dní v doline Starej rieky a Močiara.
9.5.1. Charakteristika avifauny hodnotených území lokality Lešť 1) Lažtek: Na lokalite sme zistili spolu 57 druhov vtákov, z toho 30 istých hniezdičov, 26 druhov hospites a 1 permigranta (Tab. 1). Celkove sa zistilo 7 druhov, zaradených v červenom zozname ako ohrozených, čo je pre daný orografický celok z hľadiska zachovania genofondu živočíšstva bukových lesov mimoriadne významné. K najhodnotnejším nálezom patrí hniezdenie druhov Columba oenas, C. europaeus, Ficedula parva. Množstvo prirodzených dutín vytvára predpoklady aj pre hniezdenie Glaucidium passerinum, Aegolius funereus, Dryocopus martius. Bohatý podrast je vhodným úkrytom nielen pre medvede ale i B. bonasia. Zaujímavý je hniezdny výskyt Sylvia communis a Phoenicurus ochruros na okrajových rúbaniskách.2) Sokolovo bralo: Na lokalite sme zistili spolu 44 druhov vtákov, z toho 29 istých hniezdičov a 15 druhov hospites (Tab. 1). Celkove sa zistilo 6 druhov, zaradených v červenom zozname ako ohrozených. Staré košaté buky pasienkového typu podporujú hniezdenie druhov Columba oenas, C. europaeus, na skalnom brale hniezdia Corvus corax a Muscicapa striata.3) Šamilova skala a okolie: Vlastný skalný útvar je hodnotný hlavne z krajinárskeho hľadiska, slúži však tiež ako významná rozhľadna i úkryt pre dravce, sovy i dalšie druhy vtákov. Zistili sme tu a v okolí na ploche 70 ha celkom 101 druhov vtákov, z toho 59 hniezdičov, 35 druhov hospites, 2 permigrantov a 5 hibernantov (Tab. 1). Je to najviac zistených druhov na jednej ploche v priestore Lešť, čo však súvisí s jej veľkosťou a južnou orientáciou. Celkove sa tu zistilo 25 druhov, zaradených v červenom zozname ako ohrozených, čo predstavuje 42 % všetkých ohrozených a kriticky ohrozených druhov Slovenska. K najhodnotnejším výsledkom na lúkach iste patrí vysoký stav populácie Miliaria calandra (16 teritórii/100 ha), čo je neobyčajné i z hľadiska nadmorskej výšky okolo 700 m n.m., ďalej Crex crex, C. coturnix, Lullula arborea, Upupa epops, Lanius collurio. Pozdĺž potoka Koprovnica spestrili tento priestor druhy Locustella fluviatilis a Oriolus oriolus, na rybníčku i Ardea cinerea, Gallinula chloropus.4) Mavercová lesostep: Na tejto lokalite sme zistili spolu 81 druhov vtákov, z toho 40 hniezdičov, 37 druhov hospites, 1 permigranta a 3 hibernantov (Tab. 1). Celkove sa zistilo 17 druhov, zaradených v červenom zozname ako ohrozených. Zo vzácnejších možno spomenúť vysokú populačnú hustotu Miliaria calandra, Crex crex, Coturnix coturnix, Lanius collurio, hniezdny výskyt Upupa epops, Saxicola rubetra a S. torquata.5) Močiar (pod Brezové vršky): Na lokalite sme zistili vo vysokej kvantite spolu 78 druhov vtákov, z toho 49 istých hniezdičov, 27 druhov hospites, 1 permigranta a 1 hibernanta (Tab. 1). Celkove sa zistilo 17 druhov, zaradených v cervenom zozname ako ohrozených, čo je na tak malú plochu mimoriadne hodnotné územie. Jedná sa o vzácne spoločenstvo podhorského mokradného typu s druhmi Crex crex, Coturnix coturnix, Saxicola rubetra, Oriolus oriolus, Emberiza schoeniclus, Locustella naevia a L. fluviatilis. Spoločný hniezdny výskyt posledných dvoch druhov vo výške 603 m n.m. je zaujímavý, v prípade L. naevia sa jedná o tretiu doloženú hniezdnu lokalitu na strednom Slovensku a asi desiatu známu na Slovensku. 6) Stará rieka (Leštiansky potok): Na lokalite sme zistili vo vysokej kvantite spolu 98 druhov vtákov, z toho 76 hniezdičov, 19 druhov hospites, 1 permigranta a 2 hibernantov (Tab. 1). Celkove sa zistilo 22 druhov, zaradených v červenom zozname ako ohrozených. Zo vzácnejších druhov stojí za zmienku hniezdny výskyt Ciconia nigra, bohatá populácia Crex crex, Coturnix. coturnix a Miliaria calandra na lúkach, Caprimulgus europaeus na okrajoch lesov, Alcedo atthis, Cinclus cinclus, Locustella fluviatilis na potoku Stará rieka. Je to jediné údolie kaňonovitého typu vhodné pre hniezdenie viacerých druhov dravcov a sov, mimoriadne zachovalé.7) Bralo: Na tejto geologicky za ujímavej lokalite zistili spolu 53 druhov vtákov, z toho 29 hniezdičov a 24 druhov hospites (Tab. 1). Celkove sa zistilo 8 druhov, zaradených v červenom zozname ako ohrozených. Zo zaujímavých druhov spomenieme hniezdny výskyt Columba oenas, Dryocopus martius a Picus viridis v dutinách bukov, Oriolus oriolus na okraji lesa a výskyt Ciconia nigra.Diskusia k výsledkom: Za pozornosť v rámci celého priestoru Lešť stojí doteraz početný výskyt Lanius collurio v pasienkových biotopoch pri hustote 4-9 párov/10 ha i druhov Miliaria calandra, Coturnix coturnix, Crex crex, Lullula arborea, na vhodných južne exponovaných biotopoch početný výskyt Caprimulgus europaeus. Za pozornosť iste stojí tretí nález hniezdneho výskytu druhu Locustella naevia zo stredného Slovensk a a pravidelný a veľmi početný výskyt Corvus corax, ktorého Ferianc (1949) zo 40-tych rokov uvádza ako veľmi vzácny prvok zvolenského okresu. Podobne v 40-tych rokoch nehniezdil vo zvolenskom okrese Turdus pilaris, dnes je v údoliach tokov pravidelný hniezdič v celom regione. Naopak Ferianc (l.c.) spomína z Javoria napr. Ficedula hypoleuca ako hniezdiča, my sme ho zaznamenali len na ťahu, Ficedula parva sa vyskytoval v pôvodných bučinách Javoria podobne ako dnes.
9.5.2. Charakteristika avifauny lokality Gavúrky V uvedených rokoch sme na lokalite zistili spolu 96 druhov vtákov, z toho 63 istých hniezdičov a 1 predpokladaný, 23 druhov hospites, 4 permigrantov a 5 druhov zimujúcich hostí (Tab. 1). Celkove sa zistilo 21 druhov, zaradených v červenom zozname ako ohrozených, čo zaraďuje lokalitu medzi mimoriadne významné z hľadiska ochrany avifauny. K najhodnotnejším nálezom patrí hniezdenie druhov Falco subbuteo, Columba oenas, Dryocopus medius, Caprimulgus europaeus, Upupa epops, Lullula arborea a Miliaria cala ndra. Prvé 4 menované sú hniezdne závislé na starom dubovom poraste, posledné 2 na pasienkoch.Tabuľka 1. Vtáčie spoločenstvá vybraných biotopov priestorov Gavúrky - Pod Skalou (A) a Lešť (B) (kvantitatívne údaje znamenajú max. zistený počet spievajúcich samcov, resp. hájených teritórii pri jednej kontrole v roku 1994, H- hospites, P- permigrant, Z- zimný hosť, Ohr. - zaradenie v Červenom zozname - V - vulnerable, ohrozený druh). ______________________________________________________________________________ A B B B B B B B Druh Lokal. Gav Laž Sokb Šams Moč Strie Mavl Bral Ohrozenie Plocha 70ha 10ha 10ha 70ha 10ha 150ha 10ha 10ha ______________________________________________________________________________ Ardea cinerea H H H V Ciconia ciconia H H C. nigra H H H H 1 H V Anas platyrhynchos 1 H H Pernis apivorus H H H H H Accipiter gentilis H H H H H 1 H H V A. nisus H H H H H 1 H V Buteo buteo H H H H H 2 H H B. lagopus H Z Z Aquila pomarina H H H H H H V Falco tinnunculus 1 H H F. subbuteo 1 H H H H V Bonasa bonasia H H H V Perdix perdix 2 2 H V Coturnix coturnix 4 11 4 14 2 V Phasianus colchic. 3 3 1 3 1 Crex crex 3 5 3 13 1 V Gallinula chlorop. 1 1 Vanellus vanellus P P Scolopax rusticola H H H H H 6 H Columba oenas 3 3 2 H H 11 H 2 V C. palumbus 2 1 1 2 1 12 H 1 Streptopelia decaocto H H H S. turtur 1 H 4 2 H 1 H Cuculus canorus 2 H H 3 2 6 1 H Glaucid. passerin. H H? Athene noctua 1? H H? V Strix aluco 1 H H H 3 H H Asio otus 1 H 1 2 H Aegolius funereus H? Caprimulgus europaeus 2 1 1 6 2 14 2 H V Apus apus H H H H H H H H Alcedo atthis H 2 V Upupa epops 1 2 H 3 1 H H V Jynx torquila 4 6 2 8 1 V Picus canus H H H H H
Pokračovanie tabuľky 1: ______________________________________________________________________________ A B B B B B B B Druh Lokal. Gav Laž Sokb Šams Moč Strie Mavl Bral Ohrozenie Plocha 70ha 10ha 10ha 70ha 10ha 150ha 10ha 10ha ______________________________________________________________________________ Picus viridis 1 H H H H 2 H 1 Dryocopus martius H 1 H H H 2 H 1 Dendrocopos major 3 1 2 2 1 9 1 1 D. syriacus H H D. medius 3 1 H 5 D. leucotos H D. minor H 2 1 1 H Galerida cristata 1 V Lullula arborea 6 6 1 3 1 V Alauda arvensis 8 23 4 19 4 Hirundo rustica H H H H H H H Delichon urbica H H H H H Anthus trivialis 26 6 4 17 2 19 4 2 Motacilla flava P P V M. cinerea H 3 M. alba 2 2 H 2 H Bombycil. garrulus Z Z Z Cinclus cinclus H 2 Troglod. troglodytes 2 3 2 4 2 18 H 3 Prunella modularis 2 2 2 5 3 12 1 2 Erithacus rubecula 14 5 6 9 2 34 4 5 Phoenicurus ochrur. 1 1 1 2 1 1 1 P. phoenicurus 1 H 6 V Saxicola rubetra P 1 3 2 1 V S. torquata 9 8 2 8 2 V Oenanthe oenanthe 1 1 H 1 T. merula 6 3 2 4 2 23 2 2 T. pilaris 2 2 1 12 H T. philomelos 14 3 5 2 2 19 H 2 T. viscivorus 15 1 1 1 H 6 H 1 Locustella naevia 2 L. fluviatilis 6 5 11 1 A. schoenobaenus 1? A. palustris 1 2 2 Sylvia nisoria 6 8 3 15 3 S. curruca 9 11 1 11 2 S. communis 12 3 12 3 14 3 H S. borin 2 2 2 13 S. atricapilla 14 5 3 4 3 22 2 3 Phylloscopus sibilatrix 2 3 2 H H 13 1 P. collybita 22 5 4 14 2 19 3 2 P. trochilus 14 1 1 6 3 9 2 1 Hippolais icterina 2 Regulus regulus H H 2 H R. ignicapillus P H 3 P H Muscicapa striata 1 1 2 2 H 1 V Ficedula parva 1
Pokračovanie tabuľky 1: ______________________________________________________________________________ A B B B B B B B Druh Lokal. Gav Laž Sokb Šams Moč Strie Mavl Bral Ohrozenie Plocha 70ha 10ha 10ha 70ha 10ha 150ha 10ha 10ha ______________________________________________________________________________ Ficedula albicollis H 2 3 F. hypoleuca P P P Aegithalos caudat. H H 1 2 1 13 2 1 Parus palustris 12 3 3 5 1 17 2 1 P. montanus H 1 H H H 2 H H P. cristatus H H H P. ater 5 2 H 11 H 2 P. caeruleus 25 3 3 3 2 24 2 2 P. major 20 2 2 6 3 26 1 1 Sitta europaea 22 4 4 2 1 22 1 3 Certhia familiaris 11 3 2 2 1 14 H 2 Oriolus oriolus 6 5 4 16 H 1 Lanius collurio 21 21 5 26 4 V L. excubitor Z Z Z Z Garrulus glandarius 1 H 1 H H 4 H H Pica pica 3 H H H Nucifraga caryocat. H H Corvus monedula H H V C. frugilegus Z Z Z C. corone 1 H H 1 H C. corax H H 1 H H 1 H 1 Sturnus vulgaris 80 H H 4 1 20 H H Passer domesticus H P. montanus 16 3 H H Fringilla coelebs 17 9 9 9 3 69 2 11 F. montifringilla Z Z Z Z Serinus serinus 2 2 H H Carduelis chloris 4 H 6 H 12 2 H C. carduelis 12 3 1 9 1 C. spinus Z C. cannabina 3 6 H 6 1 Loxia curvirostra H H Pyrrhula pyrrhula H 1 2 H H 9 H 1 C. coccothraustes 4 2 2 4 1 11 H H Emberiza citrinel. 16 1 23 2 18 3 E. schoeniclus 2 Miliaria calandra 3 11 2 12 2 V ______________________________________________________________________ Spolu druhov 96 57 44 101 78 98 81 53 26 Nidifikanti 64 30 29 59 49 76 40 29 Hospites 23 26 15 35 27 19 37 24 Permigranti 4 1 2 1 1 1 Hibernanti 5 5 1 2 3 hn. pár/lokal. 511 85 72 322 102 792 71 58 hn. párov/100 ha 730 850 720 460 1020 non significant
Tabuľka 2. Zoznam vtákov, odchytených a krúžkovaných v močiari Mavercová (6O3 m n.m., 30.6.- 1.7.l994) ____________________________________________________________________ Druh M F Juv. Spolu Saxicola rubetra 1 1 3 5 Turdus merula 3 1 4 Lanius collurio 2 1 3 Phylloscopus trochilus 2 1 3 Sylvia communis 2 2 Emberiza schoeniclus 1 1 2 Parus major 1 1 2 Locustella naevia 1 1 Saxicola torquata 1 1 ___________________________________________________________________ Počet druhov/jedincov 6/9 6/8 4/7 9/24
9.6. Obojživelníky, plazy a cicavce lokalít LEŠŤ a GAVÚRKY - Peter UrbanCieľom predkladanej správy bolo zhrnúť doterajšie literárne poznatky a výsledky výskumov a prieskumov spracovateľa o obojživelníkoch, plazoch a cicavcoch lokality Lešť i lokality Gavúrky. Vytipovať najcennejšie lokality (územia s potenciálne vysokou biodiverzitou) z hľadiska ochrany prírody, určiť ich význam, navrhnúť formy územnej ochrany, pre prípad spracovania návrhov nových chránených území. Navrhnúť plán managementu území, ktorý umožní integráciu požiadaviek armádneho výcviku, alebo iného hospodárskeho využívania so záujmami štátnej ochrany prírody.Územie priestoru Lešť, patrí z hľadiska súčasného stavu poznania rozšírenia, populačnej hustoty, prípadne niektorých aspektov bionómie a ekológie obojživelníkov, plazov a cicavcov k minimálne preskúmaným lokalitám Slovenska. Túto skutočnosť podmienilo najmä jeho dlhoročné využívanie pre výcvikové účely, ktoré napokon vyústilo do vytvorenia priestoru využívaného bývalou Sovietskou armádou. Na druhej strane je to do istej miery čiastočne spôsobené aj doterajším pomerne malým záujmom zoológov o prírodu Javoria a Krupinskej planiny, čo sme skonštatovali už počas 29. TOP-u, zameraného na poznanie prírody Javoria.Najviac poznatkov z vlastného územia i jeho okolia jestvuje o drobných zemných cicavcoch (DZC), hoci aj informácie o ich súčasnom rozšírení v predmetnom území sú zatiaľ stále nedostatočné, o ostatných skupinách ani nehovoriac. V terajšom priestore (lokalita Lešť-Zichy pusta) ich sledoval najmä Kratochvíl (1966, 1967) a na lokalite Turie Pole Dudich (Štollmann a Dudich (1988). Z okolia (Pliešovce-Lopátska dolina, Zaježová-Priečne, Priečne, Zaježová-Korenský vrch , Zaježová-Rimáň), prinášajú informácie najmä Stanko, Peťko, Murár (1987), z lokalít Pliešovce-Zábava, Senohrad-Kopaný závoz Stanko (1987) a z lokalít severnej časti okresu Veľký Krtíš Štollmann, Dudich l. c. Väčšinu lokalít zhrnuli Dudich a Štollmann (1991).Zmienky o obojživelníkoch a plazoch niektorých lokalít okolia prináša práca Gregora 1988 (Dačov Lom-Plachtinská dolina) a Kminiaka 1994 (Zaježová). Informácie o rozšírení vydry riečnej na niektorých tokoch bezprostredného okolia sledovaného územia prin iesol autor tejto správy (Urban 1988, 1994).Rovnako aj lokalita Gavúrky, nebola predmetom výskumov batracho-, herpeto- a teriofauny. Priamo z územia nie sú žiadne práce, týkajúce sa uvedených skupín živočíchov a informácie o obojživelníkoch a plazoch jej okolia priniesol Kminiak (l. c.) a o drobných zemných cicavcoch Stanko, Peťko, Murár (l. c.), Stanko (l. c.) a Dudich, Štollmann (l. c.). Materiál a metodika Predkladaná správa je spracovaná len na základe viacerých jednodňových terénnych exkurzií, vykon aných v lete 1992, lete a jeseni 1993 a v lete 1994, ako aj údajov od kolegov, pôsobiacich v okolí záujmového priestoru, prípadne pracovníkov Vojenských lesov Pliešovce.Spolu sme na území priestoru Lešť uskutočnili 11 jednodňových terénnych exkurzí. 8 jednodňových exkurzií sme vykonali na lokalite Gavúrky. U obojživelníkov a plazov sme pracovali metódou priameho pozorovania a odchytu jednotlivých druhov (najmä pri juvenilných a adultných jedincoch), kombinovanú s odlovom lariev. Všetky jedince sme determ inovali priamo v teréne a vypustili späť. Vzhľadom na skutočnosť, že sme z rozličných príčin nenavštívili územie priestoru Lešť v jarnom období, chýba zachytenie tejto, najmä z hľadiska reprodukcie batrachofauny mimoriadne významnej časti roka, ktorú treba v budúcnosti doplniť. U cicavcov sme sa vzhľadom na krátkosť času a orientačný prieskum zamerali len na priame vizuálne pozorovanie stredných a veľkých druhov cicavcov, resp. zaznamenávanie ich pobytových znakov.
9.6.1. Vyhodnotenie lokalít územia Lešť z hľadiska ochrany prírody 1) Lažtek: Cenná je najmä pestrá fauna stredných a veľkých cicavcov s výskytom Ursus arctos, Lynx lynx a prechodným výskytom Canis lupus. 2) Sokolovo bralo: Hoci zo zoologického hľadiska je ďaleko zaujímavejšie a bohatšie po stránke bezstavovcov, sú jeho blokové sute, ale i plošina pravidelne využívané viacerými zaujímavými druhmi stredných a veľkých cicavcov (Ursus arctos, Meles meles, Felis syslvestris a pod.). Tie lokalitu navštevujú z dôvodov potravných, ale i úkrytových. Niektoré druhy šeliem (Martes sp., ju využívajú aj ako príležitostný úkryt , najmä dve horizontálne štôlne, nachádzajúce sa na báze komplexu. Netopiere, alebo stopy ich prítomnosti sme v týchto podzemných priestoroch nezistili.3) Šamilova skala: Hoci samotná rozloha skaly je malá, jej úpätie i bezprostredné okolie vytvára vhodný biotop pre viaceré druhy cicavcov. Priamo pod skalou sme zaznamenali výskyt Meles meles. 4) Mavercová - lesostep: Pre svoj charakter je veľmi cennou lokalitou najmä z hľadiska herpetofauny. Boli na nej zistené 3 druhy plazov (Lacerta agilis, L. muralis a Coronella austriaca).5) Močiar (pod kótou Brezové vŕšky): Lokalita sa nachádza v terénnej depresii ľavo-stranného vysychajúceho prítoku Starej rieky, severovýchodne od kóty Brezové vŕšky (634 m n. m.), v blízkosti komunikácie, v nadmorskej výške 590 - 615 m. Vytvára pestrú mozaiku pôvodných fytocenóz, tvorených zárastami bezkolencových lúk, nízkych ostríc a trstinových zárastov. Lemujú ju porasty Populus tremula a Betula sp. Viaceré prevažne periodické, v lete vysychajúce mláky a ryhy po ťažkej technike, resp. zvyšky okopov vytvárajú vhodné reprodukčné lokality pre viaceré druhy obojživelníkov, najmä Bombina variegata, Rana temporaria, ale aj Bufo bufo. Územie predstavuje zároveň vhodný biotop pre viaceré druhy stredných a veľkých cicavcov, tak z topického, ako aj trofického hľadiska. 6) Dlhý diel - Urbanová: Lokalita predstavuje cenný biotop viacerých druhov cicavcov, vrátane veľkých šeliem.7) Rybník: Predstavuje umelo vytvoren ú malú vodnú nádrž na potoku Slatinka, ľavostrannom prítoku Koprovnice. Nachádza sa cca 1.6 km JV od kóty Mavercová (709 m n. m.), neďaleko rozvodia Čierťažky, v blízkosti cesty, v nadmorskej výške 560-565 m. Brehy nádrže z väčšej časti tvoria porasty Alnus glutinosa, krov a Typha sp. Vzhľadom na svoj charakter a plochu vodnej hladiny predstavuje vhodnú reprodukčnú lokalitu nielen viacerých druhov obojživelníkov (Bombina variegata, Bufo bufo, Rana temporaria, R. dalmatina), ale aj plazov (Natrix natrix).8) Dolina Plachtinského potoka: Územie predstavuje časť dlhej doliny Plachtinského potoka v úseku spod kóty Veľké Blato (663 m n. m.) pod kótu Strážište (570 m n. m.). Okrem miestami veľmi dobre zachovalých brehových porastov, tvorených druhmi Alnus glutinosa, Salix sp., Acer campestre, Prunus spinosa a i., sa na svahoch, gravitujúcich do doliny nachádzajú najmä lesné porasty slt Carpineto-Quercetum.Prieskum tejto lokality bol len orientačný. Zistené druhy sú uvedené v tabuľkách pre porovnanie. Celá dolina, podobne ako aj dolina Starej rieky a potoka Koprovnica, ktoré sme orientačne sledovali v lete 1992 za úplne iným účelom (posúdenie možnosti a vhodnosti usporiadať v priestore 29. TOP), si vyžadujú ďalší prieskum. Až na základe jeho výsledkov bude možné v ytipovať prípadné územia vhodné na legislatívnu ochranu formou MCHÚ, ako aj navrhnúť ich manažment.Tabuľka 1. Obojživelníky sledovaných lokalít priestoru Lešť (početnosť VV-veľmi vzácny, V-vzácny, Z-zriedkavý, H-hojný, VH-veľmi hojný; PV - prechodný výskyt, stupeň ohrozenia podľa Baruš et al., 1989).
Tabuľka 2. Plazy sledovaných lokalít priestoru Lešť (Početnosť: VV-veľmi vzácny, V-vzácny,Z-zriedkavý, H-hojný, VH-veľmi hojný; PV - prechodný výskyt, stupeň ohrozenia podľa Baruš et al., 1989). ________________________________________________________________
Tabuľka 3. Cicavce sledovaných lokalít priestoru Lešť (početnosť: VV-veľmi vzácny, V-vzácny,Z-zriedkavý, H-hojný, VH-veľmi hojný; PV - prechodný výskyt, stupeň ohrozenia podľa Baruš e t al. 1989).________________________________________________________________
Lokality : 1-Močiar (pod kótou Brezové vŕšky), 2-Mavercová-lesostep, 3-Lažtek, 4-Šamilova skala, 5-Sokolovo bralo, 6-Bralo, 7-Rybník na potoku Koprovnica, 8-Dolina Plachtinského potoka
9.6.2. Vyhodnotenie lokality Gavúrky z hľadiska ochrany prírody Na lokalite sme zistili len niekoľko druhov obojživelníkov a plazov (tab. 4, 5). Zaujímavou sa ukazuje fauna cicavcov, spomedzi ktorej je dôležité spomenúť najmä niekoľko kolónií Citellus citellus (tab. 6). Tabuľka 4. Obojživelníky lokality Gavúrky (početnosť VV-veľmi vzácny, V-vzácny, Z-zriedkavý, H-hojný, VH-veľmi hojný; PV - prechodný výskyt, stupeň ohrozenia podľa Baruš et al., 1989). ______________________________________________________________
Tabuľka 5 .Plazy lokality Gavúrky (Početnosť: VV-veľmi vzácny, V-vzácny, Z-zriedkavý, H-hojný,VH-veľmi hojný; PV - prechodný výskyt, stupeň ohrozenia podľa Baruš et al. 1989). ______________________________________________________________.
Tabuľka 6. Cicavce lokality Gavúrky (početnosť: VV-veľmi vzácny, V-vzácny, Z-zriedkavý,H-hojný, VH-veľmi hojný; PV - prechodný výskyt, stupeň ohrozenia podľa Baruš et al. 1989).
OCHRANA PRIRODY V OBLASTIACH VYUZIVANYCH BYVALOU SOVIETSKOU ARMADOU V SR Obsah / Kapitoly: 1 / 2 / 3 / 4 / 5 / 6 / 7 / 8 / 9 / 10 / 11 / Zaver / Literatura / Autori | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||