Navrat na publikaciu OCHRANA PRIRODY V OBLASTIACH VYUZIVANYCH BYVALOU SOVIETSKOU ARMADOU V SR Obsah / Kapitoly: 1 / 2 / 3 / 4 / 5 / 6 / 7 / 8 / 9 / 10 / 11 / Zaver / Literatura / Autori 11. HODNOTENIE LOKALITY IVACHNOVSKÝ LUH A NÁVRH OPATRENÍ PRE JEJ MANAŽMENT Ladislav Haršáni, Ján Zuskin, Jozef Šteffek 11.1. Prírodovedná charakteristika lokality Ivachnovský luh - Ladislav Haršáni, Ján Zuskin Prírodné prostredie Liptova vyniká mimoriadnými hodnotami, z ktorých sú najvyššie hodnotené horské ekosystémy. Ich dôstojným protipólom v údolnej časti Liptovskej kotliny je biologický potenciál Váhu, s bohatým vejárom prítokov prameniacich v národných parkoch (TANAP, NP Nízke Tatry, navrhovaný NP Chočské vrchy). K tomuto biologickému potenciálu možno priradiť aj územie Ivachnovského luhu. Územie samotné patrí do orografického celku Podtatranská kotlina, podcelku Liptovská kotlina, je tvorené lesnými porastami 203 na pravom brehu a 13 na ľavom brehu Váhu v nadmorskej výške 494 m - 500 m n.m. Porasty patria do k. ú. Ivachnová, Lisková a Turík a do LHC Biely Potok a LHC Liptovská Teplá v rámci LZ Ružomberok. 11.1.1. Charakteristika abiotického prostredia lokality Geologická stavba: Prírodná rezervácia Ivachnovský luh a širšie okolie záujmového územia je budované pleistocénnymi fluviálnymi štrkopieskovými terasami, prevažne mindelskými a gunskými. Pomiestne zasahujú do územia holocénne nivné sedimenty a splachy. Pôdne pomery: Na alúviu prevažujú nivné karbonátové pôdy. Sprievodne sú zastúpené nivné pôdy glejové a ramble. V širšom okolí poľnohospodárskych pozemkov sú pôdy hlinito-piesočnaté bez skeletu, alebo slabo skeletnaté. U ramblí sú pôdotvorné procesy v počiatočnom štádiu. Glejové pôdy sú najrozšírenejším pôdnym typom v PR. Intenzitu oglejovania v značnej miere ovplyvňujú prúdiace podzemné vody bohaté na kyslík a minerálne látky. V záujmovom území ide o glejovú pôdu na piesočnatohlinitom alúviu, bylinný kryt 100 %, dominantné druhy Salix purpurea, Carex spinosa. Profil do hĺbky 0-12 cm: A: tmavosivá, vlhká, piesočnatohlinitá až hlinitá, kyprá, stredne odrobinkovitá, silne reaguje na HCl, bez skeletu, bohato prekorenená, profil hĺbky 12- 22 cm: A/g/: tmavosivá s hrdzavými škvrnami, vhlká, piesočnatohlinitá až hlinitá, kyprá až mierne uľahnutá, nevýrazne odrobinková /až zliata/, silne reaguje na HCl, bez skeletu, stredne prekorenená, profil hĺbky nad 22 cm /sonda do 55 cm/ Gor: modrosivá s hrdzavými škvrnami, vlhká, hlinitá, zliata, silne reaguje na HCl, bez skeletu, slabo prekorenená. Reliéf: Povrch poriečnej nivy je nepravidelne erózne rozbrázdený pomiestne prechádza do depresií vymletých povodňami, na ktorých sa vyhĺbili neveľké ale hlboké jazierka. JZ okrajom od osady Lazy prechádza súvisle polosuché staré rameno Váhu s pridruženým systémom zanesených meandrov. Dnové fácie riečneho koryta tvoria pieskoštrky s balvanmi. V štrkopieskoch výrazne prevažuje žulový materiál (58 %) popri kremencoch, kremeňoch, pieskovcoch, melafýroch, amfibolitoch a vápencoch. Brehovú štrkopieskovú terasu buduje pleistocénny fluviálny materiál, s pieskami a piesčitými hlinami na povrchu. Hydrologické pomery: Chránené územie je organickou súčasťou biotopu Váhu, ktorý tvorí dominantu údolnej nivy. Dĺžka vodných tokov, ktoré vytvárajú vejár jeho prítokov je na Liptove 922 km, plocha povodia po Ivachnovský luh cca 1.700 km2. Vytvorenie luhu v inundačnom pásme podmienila vyššia hladina podzemných vôd, meandrujúce mŕtve rameno na J brehu a vylievajúci sa Turík na S brehu Váhu. Dlhšie trvajúce dažde, hlavne v jarných mesiacoch zaplavili systém bočných ramien a pravidelne zaplavovali lužný les. Úprava brehov na ochranu intravilánov a poľnohospodárskej pôdy v polovici 20. storočia narušila prirodzený režim záplav na ľavom brehu. Pravidelný deficit vlahy dovŕšila výstavba vodného diela Liptovská Mara. Vzdialenosť PR od priehradného múru je cca 8 km a od Bešeňovskej vyrovnávacej hrádze cca 5 km. Dlhodobý stredný prietok môžu nadlepšiť prítoky Ľupčianky a Teplianky. Na S brehu boli pri výstavbe vyťažovacej koľaje na hranici PR upravené brehy Turíckeho potoka. Navŕšením zeminy sa prehĺbilo koryto a vytvorili zemné valy, ktoré zabraňujú prirodzenému rozlievaniu vôd do luhu. Tok Váhu má charakter podhorskej rieky, so štrkovito-balvanitým korytom, širokým asi 25 m priezračnou vodou čistoty nie horšej ako II. trieda. Prietokové pomery Váhu: priemerný prietok 28,4 m3.m-1, prietokové minimum 5,6 m3.s-1 Veľké vody: 1 ročná 170 m3.s-1 , 100 ročná 550-570 m3. s-1, 1000 ročná 800 - 1.150m3 .s-1 Klimatické pomery: Územie patrí do mierne teplej oblasti, charakterizovanej menším počtom letných dní v roku (s max. teplotou vzduchu 25oC a vyššou). Priemerná teplota v júli dosahuje 17,2(16-18)oC, v januári -4,9(-4až-5)oC. Počet dní s teplotami pod 0oC je 91 a na bezmrazové obdobie pripadá 140-160 dní. Lokalita spadá do klimatickogeografického typu: kotlinová klíma s veľkou inverziou teplôt, mierne suchá až vlhká, subtypu: mierne chladná s ročnými zrážkami 600-850 mm a amplitúdou 20 - 24oC. Ročný úhrn zrážok je 711 mm, čo je charakterizuje mierne vlhkú oblasť. V teplom polroku spadne na území 453 mm zrážok, v chaldnom polroku je priemerný úhrn zrážok 258 mm. Snehová prikrývka trvá 135 dní a max. výška snehovej prikrývky je 30 cm. 11.1.2. Charakteristika vegetácie a flóry lokality Historický aspekt:: Pôvodná súvislá lesnatosť Liptova sa postupne znižovala zakladaním stredovekých osád v údolí Váhu. Horný tok Váhu i jeho prítoky bol až do čias regulácie koryta toku sprevádzaný viac-menej súvislým brehovým porastom, mozaikovite pretkaným lúkami a sihoťami. Menšie porasty lužného lesa asociácie Salici-Populetum sa vyskytovali na zaplavovaných územiach. Ich fragmenty sa zachovali donedávna pri Čemiciach, Liskovej a Podtúrni. Hodnotná sprievodná vegetácia Váhu a jeho mŕtveho ramena organicky nadväzuje na porast lužného lesa v NPR. Na mieste dnešných oráčin v k. ú. Ivachnová v sústave NPR bola pred obdobím združstevňovania sihoť s rozptýlenými drevinami. Charakteristika vegetačného krytu: Z lesníckeho typologického hľadiska patria oba porasty k skupine lesných typov Saliceto-Alnetum /SA1/. Porast na ľavej Ivachnoveskej strane Váhu reprezentuje ostricová vŕbová jelšina slatinná s Carex riparia a C. vesicaria, pravostranný, Turícky porast predstavuje typ žihľavnej vŕbovej jelšiny slatinnej s Urtica dioica ssp. kioviensis. V zmysle klasifikácie zurišsko-montpelierskej školy, boli porasty zaradené do zväzu Salicion albae, asociácie Salici-Populetum, montánna forma s ekologickým variantom s Phalaroides arundinacea a Chaerophyllum hirsutum. Priaznivé trofické pomery, dobrá humifikácia a nitrifikácia organických látok umožňujú rozvoj bujného bylinného podrastu, v ktorom sa uplatňujú najmä širokolisté druhy. Vegetácia je tu rozvrstvená do 3 poschodí: V stromovej etáži sú zastúpené: Populus nigra, Salix fragilis, S. alba, S. incana, Padus avium. Do podúrovne hlavného porastu pristupujú Populus tremula a Salix purpurea. Veľmi bohatá krovinná etáž tvorí pomiestne nepriestupné alebo ťažko prechodné porasty tvorené druhmi: Salix triandra a S. caprea, Sambucus nigra, Lonicera xylosteum, Euonymus europaeus, Swida sanguinea, Ribes nigrum a Grossularia uva-crispa. Bylinná etáž je ovplyvňovaná vodným režimom - teda stupňom zaplavovania resp. stagnáciou vody nad úrovňou povrchu alebo v pôdnom profile. Možno v nej vyčleniť ďalšie 3-4 vrstvy. Prevažujú druhy vlhkomilné, nitrofilné a tieňomilné. Inventarizačným výskumom bolo zaznamenaných 162 druhov vyšších rastlín. Najvyššiu dominanciu a abundanciu dosahujú: Chaerophyllum hirsutum, Phalaroides arundinacea, Aegopodium podagraria, Urtica dioica, Impatiens parviflora, Galeobdolon luteum, Glechoma hederacea, Galium aparine, Equisetum palustre, Gera-nium phaeum, Filipendula ulmaria, Myosotis palustris, Petasites hybridus a Cardamine amara. Porasty jazierok tvoria Lemna minor, Phragmites communis a Typha latifolia. V ich okolí tvorí zárasty vysokých ostríc najmä Carex gracilis s Phalaroides arundi-nacea a Mentha aquatica. Najhodnotnejšie sú porasty lužných lesov zväzu Salicion albae, hodnota vegetačného krytu utrpela nepriaznivou zmenou vodného režimu po vybudovaní hrádze na Váhu a reguláciou prietokov vodného diela Liptovská Mara. Porasty sú rôznoveké, až 80 - 90 ročné jedince. Z Ivachnovských topoľov čiernych bol vyselektovaný vo Výskumnej stanici Gabčíkovo klon Populus nigra Ivachnová 1. Populus nigra - Ivachnová 1 - stručná morfologicko-ekologicko-pestovná charakteristika Pôvodné lesné spoločenstvá na aluviálnych náplavách horného toku Váhu tvorili vŕby s jelšou, jaseňom, brestom, javorom a topoľom čiernym. Reguláciou a odvodňovaním sa zmenila hladina podzemných vôd a menilo sa drevinové zloženie. Najvýraznejší je ústup pôvodného topoľa čierneho, prispôsobeného drsnejším podmienkam v Liptovskej kotline, ktorý bol nahradzovaný hybridmi euroamerických topoľov. Vhodné jedince pôvodného čierneho topoľa sú považované za geneticky nenahraditeľný šľachtiteľský materiál. Vytvárajú bohatý, rozvetvený koreňový systém, znášajú relatívne aj suchšie stanovištia. Populus nigra Ivachnová 1 vyselektoval Ing. M. Vojtuš,CSc. Je vegetatívnym potomstvom výberového stromu (samčieho topoľa) z PR Ivachnovský luh. Kmeň je rovný, valcovitý, pritom sa dobre čistí od suchých vetví. Koruna je v mladosti štíhla, neskôr stredne široká. V korune si udržuje dlho hladkú, svetlošedú kôru, kým borka je v dolnej časti tmavošedá, plytko ryhovaná. Pučí stredne skoro, ale opad listov je neskorý. V porovnaní so štandardným topoľom "Robusta" rastie rýchlejšie a rast si udržuje do vysokého veku. Sadenice sú odolné voči hrdziam a dothichíze topoľovej. Zároveň je odolný voči hnedému miazgotoku aj voči listovej chorobe, ktorú vyvoláva huba Marssonina brunnea. Rubný vek sa má v závislosti od hospodárskeho cieľa pohybovať od 25 do 40 rokov. Uvedený klon má drevo žltohnedé, so šedohnedým jadrom, ľahké, pomerne pevné a húževnaté. Má nízky obsah celulózy, preto sa hodí na mechanické spracovanie. 11.1.3. Charakteristika fauny lokality PR predstavuje hodnotný biotop a cenné refúgium pestrej škály organizmov. Na základe výsledkov viac ako 20 ročného faunistického výskumu možno konštatovať, že živočíšne spoločenstvá (v nich najmä stavovce) sledovaného územia sú zväčša identické so zoocenózami lužných lesov Podunajskej nížiny a južnej Moravy. Hlavne ornitologické pozorovanie sa datuje od 60-tych rokov (Štollmann,1964). Bezstavovce - Evertebrata: V rámci výskumu bezstavovcov bola dokumentovaná epigeická makrofauna z kmeňov: Vermes, Mollusca, Arthropoda. Bolo identifikovaných 27 radov. Podrobnejšie boli spracované Insecta, rad Coleoptera so zastúpením 29 čeľadí, čeľaď Carabidae so 44 druhmi. Pozoruhodne pestrá diverzita indikuje vysokú biologickú hodnotu územia a nezastupiteľnú funkciu porastov v hosp. využívanej krajine. Mäkkýše - Mollusca: Z niekoľkých orientačných zberov v PR Ivachnovský luh bolo získaných 10 druhov mäkkýšov. Dané spoločenstvo predstavuje typickú malakocenózu lužného lesa s výrazným zastúpením vlhkomilných druhov. Medzi významejšie nálezy patrí karpatský endemit Trichia villosula (Rssm.). Tabuľka 1: Zistené druhy mäkkýšov v priestore NPR Ivachnovský luh   Ekologická skupina Ložek, 1964 Druh Typicky lesné druhy (1) Perforatella incarnata (Müll.) Prevažne lesné druhy (2) Arion sufuscus (Drap.) Vitrea crystallina (Müll.) Druhy otvorených biotopov (5) (5 Vallonia costata (Müll.) Mezofilné druhy (7) Arion fasciatus John. Cochlicopa lubrica (Müll.) Vlhkomilné druhy (8) Trichia villosula (Rssm.) Močiarne druhy (9) Perforatella bidentata (Gmel.) Succinea putris (L.)   Ichtyofauna: Podhorský charakter toku s mierne prúdivým vodným prostredím klasifikovaný ako lipňové pásmo so štrkovitobalvanitým dnom, vytvára biotop v ktorom žije cca 18 druhov rýb. Z ekologických skupín sú najpočetnejšie litofilné a psamofilné druhy. Najcennejšou je chránená hlavátka obyčajná, ďalej pstruh potočný, plotica, lipeň, šťuka, jalec obyčajný a hlavatý, čerebľa, podustva, mrena, zubáč, ostriež, hlaváč obyčajný a pásoplutvý a iné. Ornitofauna: Pravidelné pozorovanie vtáctva prinieslo bohaté poznatky. Z 90 druhov vtákov je 57 hniezdičov, 10 predpokladaných hniezdičov a 23 prechodne sa vyskytujúcich druhov. Väčšina druhov je chránená z nich 11 je ohrozených, 52 málopočetných vzácnych. Na ilistráciu možno uviesť druhy: Phalacrocorax carbo, Ardea purpurea, Upupa epops, Oriolus oriolus, Alcedo atthis, Ciconia nigra, Aquila pomarina. Z druhového zastúpenia obojživelníkov boli pozorované len kuňka žltobruchá a skokan hnedý. Z cicavcov boli sledované hmyzožravce, hlodavce, šelmy a raticová zver. Z 30 druhov sú 3 zriedkavé a 12 nehojných napr. Sorex alpinus S. araneus, S. minutus, Crocidura suaveolens, Neomys anomalus a Lutra lutra sú chránené druhy. Na lúke J brehu nachádzajú pastvu srnce a jelene.   11.2. Narušenie lokality a škody spôsobené bývalou Sovietskou armádou Ladislav Haršáni Nedocenená fytobiotická a zoobiotická funkcia územia Ivachnovský luh je značne oslabená a redukovaná negatívnymi antropickými vplyvmi, medzi ktorými osobitne bezohľadný a tvrdý bol zásah bývalej Sovietskej armády. Jej velitelia pri lokalizovaní výcvikových objektov vôbec nebrali do úvahy prírodné hodnoty území, ani platnú legislatívu. Narušenie územia pred príchodom bývalej Sovietskej armády: Biologický režim biotopu lužného lesa bol citeľne narušený začiatkom 50-tych rokov, v procese združstevňovania, keď boli na sihoti vyrúbané solitéry, sihote rozorané a premenené na ornú pôdu. Ďalším radikálnym zásahom bola zmena vodného režimu pri úpravách koryta a brehov Váhu. Kolísanie vodnej hladiny definitívne zakončila výstavba VD Lipt. Mara. Do tejto kategórie negatívnych vplyvov patrí i regulačný zásah na Turíckom potoku pri výstavbe vyťažovacej koľaje Lisková. Zdrojom zamorenia JZ časti územia je veľkokapacitné hnojisko JRD Lisková - pretekajúca močovka znečisťuje vody a výrazne vplýva na organický život na okraji PR. S poľnohospodárskou prevádzkou súvisí i hromadenie odpadu v okrajových partiách rezervácie. Zaznamenané boli nezákonné výruby stromov na ľavom brehu Váhu. Poškodené bolo územie na ľavej J strane Váhu, por 13 s výmerou 3,96 ha, kde bol situovaný záložný výcvikový priestor. Narušenie územia vzniklo najmä: 1) vybudovaním 60 krycích okopov pre ťažkú armádnu techniku - s rozmermi až 10x9x1,5m 2) vybudovaním niekoľkých menších okopov 3) vyjazdením cesty šírky 3 m, po celej dĺžke územia 4) vyrúbaním a poškodením stromov, ktorých presné množstvo už nie je zistiteľné 5) zničením vegetácie 6) hromadením odpadu, železného šrotu a veľkých pneumatík 7) zakopaním mín na území 8) kontamináciou pôdy a vody ropnými látkami Z ekologického hľadiska bola vážne narušená ekologická stabilita ekosystému Ivachnovského luhu. Strata funkčného biologického potenciálu sa počíta na 30 rokov, nakoľko 20-rokov trvala existencia výcvikových priestorov a 10 rokov je nutné počítať na prirodzenú regeneráciu územia. Poškodenie územia bolo finančne ohodnotené v r. 1990 na 371.152,- Kčs.   11.3. Vlastnícke vzťahy, hospodárske využívanie a legislatívna ochrana lokality. Ladislav Haršáni, Ján Zuskin Vlastnícke vzťahy: Tieto sú pomerne zložité. Hlavnými vlastníkmi sú G. Hatiar, E. Rástokajová, Machovič, Guoth, Kyseľ a Urbár Ivachnová. Legislatívna ochrana: Prírodná rezervácia (pôvodne štátna prírodná rezervácia) bola vyhlásená v r. 1982 rozhodnutím MK SSR č. 2957/1982-32 na rozlohe 10,54 ha na ochranu reliktného luhu, ktorý je najsevernejším luhom na Slovensku a súčasne posledným fragmentom nivného lesa na Liptove slúžiacim na vedecko-výskumné, náučné a kultúrnovýchovné ciele Hospodárske využívanie: Váh delí rezerváciu na 2 časti patriace organizačne do Stredoslovenských štátnych lesov Žilina, OLZ Ružomberok a do LHC (lesný hospodársky celok) Biely Potok a Liptovská Teplá. Porasty sú vekovo a hrúbkovo diferencované, i keď sa udáva nízke zakmenenie, hodnota zápoja sa blíži od 08 k 1. Vytvára ju bohatá krovinná formácia, doplňujúca stromovú etáž. Vo väčšej časti nepoškodeného územia tvoria kroviny takmer nepreniknuteľné húštiny.   11.4. Návrh opatrení sanácie a manažmentu lokality Ivachnovský luh Ladislav Haršáni, Ján Zuskin 11.4.1.Návrh sanačných a rekonštrukčných opatrení Na základe výsledkov inventarizačného výskumu bol v r. 1990 vypracovaný osobitný režim ochrany vtedajšej ŠPR (dnes PR) Ivachnovský luh, ktorý predkladá návrh opatrení s cieľom obnoviť prirodzený režim luhu s celým komplexom jeho biologického potenciálu. Tento ekologický cieľ vyžaduje elimináciu nasledujúcich negatívnych vplyvov: 1. odstrániť skládky odpadov a vylúčiť možnosť vytvárania nových skládok 2. odstrániť tankové zátarasy a zasypať okopy 3. vylúčiť výrub stromov a poškodzovanie vegetácie 4. eliminovať negatívny vplyv poľnohospodárskej činnosti 5. opätovne zabezpečiť zaplavovanie územia V r. 1990 prebehli viaceré rokovania so zástupcom veliteľského zboru bývalej Sovietskej armády, ktoré požadovali uvedenie územia do "pôvodného" stavu, dekontamináciu prostredia a odstránenie mín. Vyčíslené škody a požadované odškodnenia do septembra 1994 neboli vyplatené pre žiadnu lokalitu poškodenú bývalou Sovietskou armádou. Časť navrhnutých asanačných a rekonštrukčných opatrení bola realizovaná pracoviskom bývalého KÚŠPSOP v Banskej Bystrici (zasypanie niekoľkých okopov, vývoz časti odpadu). Pracovisko ŠOP v Lipt. Mikuláši zabezpečilo: - vyvezenie odpadu, najmä pneumatík - zahrnutie a urovnanie 4 tankových okopov - ošetrenie poškodených stromov - likvidáciu 1 funkčnej míny - vypracovanie štúdie úpravy vodného režimu v PR Súčasne požiadalo veliteľstvo armády v Trenčíne o pyrotechnický prieskum a Slovenský fond životného prostredia o dotáciu 420.000,- Sk na realizáciu obnovy prirodzeného vodného režimu Uvedené opatrenia boli prerokované s hlavným vlastníkom územia p. Gustávom Hatiarom, ktorý ich schválil a spolupracoval na ich realizácii. Jeho snahou je prinavrátiť územiu pôvodný prirodzený charakter. Súčasné navrhované sanačné opatrenia: 1) Zaistenie bezpečnosti pohybu v priestore vykonaním pyrotechnického prieskumu 2) Zabezpečenie finančných prostriedkov na realizáciu úpravy vodného režimu PR. 3) Obnovenie periodických závlah (možno ich dosiahnúť vybudovaním odberov z Váhu a Turíckeho potoka prepojením na systém ramien, priekop a jazierok). 4) Na zamedzenie priesakov z hnojiska sa odporúča vyhĺbiť protipriesakovú clonu, alebo hnojisko likvidovať. 5) Starostlivosť o ekologicky cenné a hodnotné bezprostredné okolie PR, najmä: - mohutné staré stromy v okolí osady Lazy - pobrežný pás drevín pri mŕtvom ramene J od PR - brehový porast a lúčne priestory na ľavej strane Váhu v dĺžke cca 2,5 km od ústia Sliačanky. ŠOP im venuje pozornosť, vrátane sledovania flóry a fauny územia. 11.4.2. Návrh opatrení manažmentu lokality Ivachnovský luh Hodnotiac škody spôsobené bývalou Sopvietskou armádou na lokalitách Liptova dochádzame k záveru, že táto činnosť výrazne umocnila negatívne poškodzovanie biologického fondu jednotlivých území hospodárskou činnosťou a klasickými antropickými vplyvmi (výruby, odpad, a pod.). Najvyšší stupeň poškodenia bol zaznamenaný v najcennejšom území reliktného lužného lesa, PR Ivachnovský luh. Práce viacerých komisií, ktoré podrobne vyčíslili škody, boli zatiaľ zbytočné, lebo nik nedostal žiadnu finančnú náhradu. Zmiernenie škôd spočívalo prevažne v likvidácii odpadov a zahrnutí zákopov, čo si majitelia, resp. užívatelia vykonali vo vlastnej réžii. Jedinečná biologická, vedecká i historická hodnota PR Ivachnovský luh vyžaduje dôslednú realizáciu sanačných opatrení k regenerácii celého ekosystému v regeneračnom období cca 20-30 rokov. Obnovením špeciálneho hydropedologického režimu na inundačný systém, možno dosiahnúť elimináciu synantropnej vegetácie a postupný návrat pôvodných zložiek flóry i fauny s pôvodným bohatým spektrom biodiverzity a abundancie. Je zrejmé, že ďalšie pokračovanie prác v hodnotenom území musí nadväzovať na doteraz vykonané opatrenia: čistenie územia, ošetrenie drevín, zahrnutie časti okopov a vegetačného ozelenenia cesty vytvorenej bývalou Sovietskou armádou, t.j. sanačné a rekonštrukčné práce sú nevyhnutnou súčasťou každého plánu trvale udržateľného manažmentu pre územie Ivachnovský luh.   Nevyhnutné základné opatrenia zabezpečenia trvale udržateľného manažmentu lokality Ivachnovský luh možno charakterizovať nasledovne: 1) Vykonanie pyrotechnického prieskumu. Po objavení funkčnej míny sa na území nemôže pracovať pomocou mechanizmov, 2) Dokončiť zahrňovanie okopov, planírovanie terénu, odstránenie odpadu z vodných plôch mŕtvych ramien, 3) Ošetriť poškodené stromy a kry, Zamedziť priesakom hnojovice z neďalekého poľného hnojiska jeho úpravou, 4) Získať financie (cca 600 000 Sk) na úpravu, 5) Obnoviť periodické záplavy pulzujúcej vodnej hladiny v jarnom, čiastočne i v jesennom období vybudovaním odberov z Váhu a Turíckeho potoka, prehĺbením mŕtvych ramien a ich vzájomným prepojením. 6) Komplexne upraviť a ošetriť biotop v úseku Ivachnová - most pri Liskovej - vyčistenie lužného lesa, ozelenenie rybníka, ošetrenie drevín. 7) Zvážiť prekategorizovanie prírodnej rezervácie na národnú prírodnú rezerváciu, svojim významom a ekologickým potenciálom patrí do kategórie NPR. Celková odhadovaná cena vyššie uvedených prác a úprav PR je cca 600,000.- Sk Navrat na publikaciu OCHRANA PRIRODY V OBLASTIACH VYUZIVANYCH BYVALOU SOVIETSKOU ARMADOU V SR Obsah / Kapitoly: 1 / 2 / 3 / 4 / 5 / 6 / 7 / 8 / 9 / 10 / 11 / Zaver / Literatura / Autori