Navrat na publikaciu OCHRANA PRIRODY V OBLASTIACH VYUZIVANYCH BYVALOU SOVIETSKOU ARMADOU V SR Obsah / Kapitoly: 1 / 2 / 3 / 4 / 5 / 6 / 7 / 8 / 9 / 10 / 11 / Zaver / Literatura / Autori I. ÚVOD DO PROBLEMATIKY A ZÁKLADNÝ PREHĽAD LOKALÍT   1. ÚVOD Stav biosféry sa naďalej zhoršuje. Zdá sa, že neviditeľné hranice medzi životom a smrťou, na ktoré upozorňuje nositeľ Nobelovej ceny Paul Ehrlich, prekračujeme stále rýchlejšie. Narastá globálne chemické znečistenie, pokračuje rozsiahla erózia pôdy, zrýchľuje sa deštrukcia prírodných ekosystémov a s ňou spojená likvidácia mnohých druhov organizmov. Prognózy vymierania druhov predčia aj éry masového vymierania počas evolúcie života na Zemi. Mnohé z vymierajúcich organizmov nemáme možnosť ani poznať - ako je tomu v prípade tropických daždových pralesov. Nemusíme však ísť do trópov. Červený zoznam vypracovaný expertami pod vedením Dr.Maglockého z Botanického ústavu SAV (podľa kritérií IUCN) obsahuje 37% vyšších rastlín Slovenska. Ani štáty západnej Európy nie sú na tom lepšie. Napr. v Nemecku je ohrozených až 64% druhov rastlín močiarov. V Európskej únii z 32 podrobne študovaných druhov vtáctva od roku 1970 výrazne ustúpilo viac ako 11 druhov. Z veľkých cicavcov bola v Holandsku v roku 1990 prehlásená za vyhynutú vydra riečna (Bennett, 1990). Znižovanie kapacity európskeho kontinentu podporovať rozmanitosť života sa v období radikálnych sociálno-ekonomických zmien v Strednej a Východnej Európe stalo podnetom na vznik Východoeurópskeho programu IUCN, od roku 1994 rozšíreného na Európsky program IUCN, zachytávajúci celý kontinent.   1.1. Európsky program IUCN, ciele projektu “Biodiverzita a ochrana prírody ... “ na Slovensku - Peter Sabo Nositeľom tohto programu je IUCN, Svetová únia ochrany prírody, ktorá bola založená v roku 1948. IUCN je nezávislou celosvetovou organizáciou, ktorá v jedinečnej únii spája štáty, vládne inštitúcie a mimovládne organizácie. Počet členských organizácií v roku 1994 bol viac ako 800 a reprezentovali 125 krajín. Nosné aktivity Východoeurópskeho programu (1988 - 1993, premenovaného od r. 1994 na Európsky program) zahrnovali napr. prehľad nížinných lúk a pastvín v strednej a východnej Európe, prehľad stavu ochrany pobrežných ekosystémov v Dunajskej delte, ďalej vytvorenie pracovnej skupiny pre ochranu balkánskych hôr, výskum stavu ochrany boreálneho ihličnatého lesa v Rusku, vyhodnotenie stavu mokradí v strednej a východnej Európe a riečnych koridorov. (Projekty zamerané na riečne koridory sa realizujú v Poľsku a Maďarsku.) Európske aktivity IUCN zahrnujú aj riešenie otázok trvale udržateľného rozvoja v poľnohospodárstve, lesnom hospodárstve, turistike, ďalej podporu rozvoja inštitúcií ochrany prírody a mimovládnych organizácií, získavanie a rozširovanie informácií, podporu budovania environmentálnej legislatívy i poskytovanie know-how pri riešení konkrétnych otázok ochrany prírody. IUCN sa zúčastňuje svojimi aktivitami na viacerých európskych programoch: Ide napr. o environmentálny akčný program pre strednú a východnú Európu, schválený v apríli 1993 v Luzerne, Environmentálny program pre povodie Dunaja, Programy pre Baltické more a pre Čierne more, Európsky rok ochrany prírody a Európska stratégia pre ochranu biologickej a krajinnej diverzity (posledné dva sú vedené Radou Európy). Zúčastňujúc sa týchto programov, IUCN môže efektívnejšie získavať zdroje pre podporu ochrany prírody na národnej úrovni. Významné informačné know-how, vyplývajúce z možností IUCN, predstavuje pre Slovensko napr. štúdia "Parky pre život, Akčný plán pre chránené územia Európy." K projektom, ktorých realizáciu v jednotlivých krajinách SVE priamo koordinuje IUCN patrí aj predkladaný "Biodiverzita a ochrana prírody v oblastiach využívaných bývalou Sovietskou armádou v Slovenskej republike”. Okrem neho sa paralelne ukončuje projekt "Environmentálno-ekonomické vyhodnotenie fukcií a hospodárenia v rybníkoch" a prvá fáza projektu "Národná stratégia ochrany prírody podľa IUCN" (IUCN National Nature Plan) - spočívajúca v návrhu slovenskej časti Európskej ekologickej siete - tzv. národnej ekologickej siete Slovenska. Ďalšie projekty sa majú týkať zabezpečenia ochrany navrhnutej európskej ekologickej siete aplikáciou princípov trvale udržateľného rozvoja v sektorovej politike. Všetky tieto projekty sa paralelne realizujú v Českej republike, v Poľsku aj v Maďarsku, čo prispieva aj k bezprostrednej spolupráci v ochrane prírody medzi týmito krajinami. Pôvodné ciele projektu boli Európskym programom IUCN definované nasledovne: a) Základné vyhodnotenie a klasifikácia území využívaných bývalou Sovietskou armádou v SR (v oblastiach s potenciálne vysokou biodiverzitou) z hľadiska záujmov ochrany prírody. b) Návrh plánu manažmentu (efektívneho z hľadiska ochrany prírody) pre jednu až dve vybrané oblasti s odporúčaniami pre ďalšie. Návrh má spĺňať požiadavky sanácie priestorov resp. umožniť integráciu požiadaviek vojenského výcviku alebo iného hospodárskeho využívania územia s požiadavkami ochrany prírody. c) Podľa možností a kapacít odporučiť vybrané zo skúmaných oblastí pre zaradenie do európskej ekologickej siete. Základný rámcový rozvrh aktivít na dosiahnutie týchto cieľov bol nasledovný: Fáza 1 : Identifikovanie zdrojov informácií, zmapovanie súčasného stavu poznania priestorov, zhromažďovanie dostupných podkladov o umiestnení posádok bývalej Sovietskej armády na území SR, relevantnej literatúry, vytvorenie potrebných kontaktov. Fáza 2: Definovanie kritérií pre štandardný zber údajov o priestoroch využívaných bývalou Sovietskou armádou na Slovensku, uskutočnenie zbežného prieskumu týchto lokalít, zhromažďovanie štandardizovaných informácií a výber cieľovej lokality pre podrobný terénny prieskum a návrh demonštračného sanačného či manažérskeho plánu. Fáza 3: a) Analytické práce - terénny prírodovedný prieskum cieľových lokalít, získavanie podkladov pre budúcu databázu o územiach využívaných bývalou Sovietskou armádou, rozbehnutie mapových prác ako aj zabezpečenie fotografickej dokumentácie. b) Analytické práce - identifikovanie zásahov do prírody, určenie následkov pôsobenia bývalej Sovietskej armády vo vybraných cieľových lokalitách, návrh spôsobov odstránenia škôd. Podobne identifikovanie vojenských aj hospodárskych zámerov vo využívanom území, hľadanie styčných bodov s ochranou prírody a stanovenie zmierňujúcich opatrení. c) Syntetické práce - návrh manažérskeho plánu pre sanáciu už opusteného územia vybranej lokality, alebo návrh namažerskeho plánu pre trvalo udržateľné využívanie územia v prípade armádneho, hospodárskeho, športového, rekreačného a vedeckého využívania lokalít. d) Usporiadanie národného seminára k danému projektu, návrh mechanizmov a zdrojov nevyhnutných pre zabezpečenie realizácie manažérskeho plánu, vrátane návrhu monitoringu územia, prípadne príprava návrhu zmluvy o ekologicky únosnom využívaní územia medzi zainteresovanými administratívnymi orgánmi a IUCN. Fáza 4: Definitívne spracovanie manažérskeho plánu, zostavenie záverečnej správy, účasť na medzinárodnom seminári venovanom interpretácii a oponentúre dosiahnutých výsledkov a navrhnutých odporúčaní. Navrat na publikaciu OCHRANA PRIRODY V OBLASTIACH VYUZIVANYCH BYVALOU SOVIETSKOU ARMADOU V SR Obsah / Kapitoly: 1 / 2 / 3 / 4 / 5 / 6 / 7 / 8 / 9 / 10 / 11 / Zaver / Literatura / Autori