8.1. Zhrnutie vysledkov, moznosti a predpoklady realizacie projektu

Viliam Klescht, Peter Sabo

Rybniky a rybnikarsky vyuzivane vodne plochy predstavuju v krajine antropogenne, ale neraz velmi vyznamne vodne a mokradne ekosystemy dolezite pre zachovanie biodiverzity, ktorych ochranarsky vyznam v poslednych desatrociach vzrastol aj vdaka tomu, ze mnozstvo povodnych mokradnych biotopov vodnych, mociarnych a vlhkomilnych organizmov v krajine zaniklo.

Hospodarske zaujmy, vyplyvajuce z produkcnej funkcie rybnikov, sa dostavaju nezriedka do kolizie so zaujmami ochrany prirody, dokonca i v pripade rybnikov, ktore boli vyhlasene za chranene uzemia. Pricinou konfliktov su najcastejsie nedostatocne skoordinovane plany starostlivosti o prirodne ekosystemy s planmi rybnicneho hospodarenia. V praxi chybaju jednotne metodicke postupy, ktore by pomahali zodpovednym pracovnikom (spravcom) rybarstva a ochrany prirody riesit problemove situacie - intenzifikovane a ine zasahy s minimalizaciou dopadov na prirodu, najma jej bioticku zlozku.

Predkladany projekt sa na priklade Hrhovskych rybnikov pokusil aspon ciastocne vyplnit spominanu medzeru. Spravcom rybnikov a organom statnej spravy ochrany prirody a krajiny (ako aj mimovladnym organizaciam) poskytuje model viacfunkcneho vyuzitia vodnej plochy. Zaroven predstavuje priklad komplexneho riesenia trvalo udrzatelneho vyuzivania mokradi. Je hladanim inych, ako doteraz uplatnovanych foriem ochrany prirody s uplnym vylucenim, alebo vyraznym (preventivnym) obmedzenim vsetkych socioekonomickych aktivit, casto bez dostatocneho odovodnenia, na vodnych plochach, vyznamnych pre ochranu biodiverzity.

K cennym vystupom projektu, vyuzitelnym pri posudzovani funkcii a vyznamu rybnikov v krajine, patri zakladny prehlad rybnikov na Slovensku a ich hodnotenie z ekologickeho hladiska a vyznamu, vratane medzinarodnych aspektov. Vysledky projektu su takto priamo vyuzitelne pri tvorbe navrhov europskej a narodnej ekologickej siete ako aj lokalnych ekologickych sieti.

Osobitny prakticky vyznam ma cast projektu, obsahujuca hodnotenie a navrh manazerskeho planu demonstracnej lokality - Hrhovske rybniky. Okrem bezprostredneho vyuzitia vysledkov predkladaneho projektu uzivatelmi resp. majitelmi Hrhovskych rybnikov a miestnymi organmi statnej spravy, vystupy projektu mozu sluzit ako navod pre vypracovanie analogickych programov starostlivosti (akcnych manazment planov) pre dalsie rybnicne ekosystemy na Slovensku. (V tonmto smere by mal projekt pokracovat). Doteraz sa totiz takyto pristup planovitej starostlivosti o ekosystemy uplatnoval vylucne v chranenych uzemiach. Potencial rybnikov a ich vyznam pre ochranu vodnych a pri vode zijucich organizmov vyzaduje rozsirit takuto riadenu starostlivost i na ostatne vodne plochy, ktore sucasne (tak ako je to vysvetlene viac krat v texte) nie je mozne vsetky vyhlasit za chranene uzemia.

Konkretne moznosti realizacie projektu, ako aj dalsich podobnych projektov v nechranenych uzemiach, zavisia od aktivnej ucasti zastupcov prevadzky rybnicneho hospodarstva (spravcov rybnikov), miestnej samospravy a inych zainteresovanych subjektov na priprave a schvalovani programu starostlivosti (akcneho manazment planu). Vyznamne postavenie v tomto procese maju i mimovladne organizacie so zameranim na ochranu prirody. Ich clenovia i v pripade tohto projektu preukazali tradicne vysoku odbornost a akcieschopnost. (Pri projekte boli ciastocne vyuzite vysledky mapovania mokradi, projektu, ktory inicioval a rozbehol prave Slovensky zvaz ochrancov prirody a krajiny).

Realizacia viacerych navrhov manzerskeho planu (programu starostlivosti) pre Hrhovske rybniky vyzaduje iste investicie (ktore je vsak ciastocne mozne ziskat prislusnymi dalsimi hospodarskymi aktivitami na rybniku, ako napr. primeranej a regulovanej ekoturistiky), ale najma vyzaduje ucinne rozhodnutia organov statnej spravy a dodrziavanie zakonnosti. Projekt poskytuje na tento ucel organom statnej spravy pocetne podnety a odovodnene navrhy.

Moznymi zdrojmi financovania revitalizacnych zasahov a opatreni zameranych na obnovu a uchovanie biodiverzity Hrhovskych rybnikov je napriklad Statny fond zivotneho prostredia SR. Do uvahy prichadzaju i dalsie zdroje, najma statny rozpocet SR, vyuzitelne prostrednictvom Slovenskeho rybarskeho zvazu, spravcov vod a organizacii ochrany prirody a krajiny, dalej viacere nadacie poskytujuce granty, v nemensej miere sa o pokracovanie projektu bude zaujimat aj samotna IUCN, Svetova unia ochrany prirody a krajiny, ktora ho v stredoeuropskych krajinach koordinovala.

Z hladiska modelovych rieseni odporucame pokracovat v projekte vyhodnotenia rybnikov na Slovensku. Vhodne bude dalej dopånat a upresnovat prvu prehladovu mapu rybnikov, vyznamnych z hladiska ochrany prirody, dalej navrhnut integrovany manazment pre vsetky europsky a narodne vyznamne rybniky, pokracovat v rozpracovani modeloveho riesenia pre Hrhovske rybniky osobitne pre kazdu zonu (produkcnu, prechodnu, chranenu) a v jeho zdokonaleni na zaklade vyhodnotenia spatnej vazby ziskanej z praktickej aplikacie navrhnutych odporucani.

Pri detailnom rieseni odporucame vyuzit metody GIS, ktore v predkladanom projekte z casovych a financnych dovodov nemohli byt pouzite. So zretelom na potrebu rozsirenia viacucelovemu manazmentu na dalsie rybniky odporucame vypracovanie vedomostneho expertneho systemu, ktory by mal napomahat uzivatelom a majitelom rybnikov pri prijimani rozhodnuti o rybnikarskych postupoch a zasahoch do ekosystemu rybnika tak, aby ekonomika rybnika brala na zretel poziadavky ochrany prirody a sucasne bola ziskova.

V buducnosti odporucame riesit aj vplyv rybnikov na inundaciu velkych riek a ich spolocenstva a prepojit manazment rybnikov s manazmentom riek, nakolko najma v case vypustania a napustania rybniky rieky vyrazne ovplyvnuju. Jednym z vplyvov je napr. sirenie nepovodnych agresivnych druhov organizmov z rybnika (ako ohniska) do okolitych biotopov.

Za nemenej vyznamne povazujeme aj rozsirovanie poznatkov a informacii (napr. formou seminarov a skoleni) o moznostiach integracie ochrany prirody a rybnicneho hospodarenia, o metodike navrhu manazerskych planov, vymienanie si informacii z ich aplikacie na konkretnych lokalitach a informovanie uzivatelov a majitelov rybnikov o novych vedeckych zisteniach a moznostiach ochrany bioty rybnikov s minimalnymi dopadmi na ich ekonomiku.