NAVRH NARODNEJ EKOLOGICKEJ SIETE SLOVENSKA - NECONET Obsah / Kapitoly: 1 / 2 / 3 / 4 / 5 / 6 / 7.1.1. / 7.1.2. / 7.2. / 8 / Literatura / Autori ZAVER - SPRACOVANIE, VYUZITIE A DALSI ROZVOJ NECONET Strucne zhodnotenie splnenia cielov a priebehu projektu Navrh narodnej ekologickej siete Slovenska (dalej len NECONET SR) je sucastou sirsieho projektu IUCN, nazvaneho trochu nadnesene Narodny plan ochrany prirody podla IUCN. Jeho nasledujucou etapou je ramcovy navrh ekologickej optimalizacie, ktory by mal vyustit do modelovych navrhov starostlivosti resp. trvalo udrzatelneho manazmentu vybranych jadrovych uzemi a ekologickych koridorov europskeho a narodneho vyznamu. Riesenie I. casti tejto sirsej strategie - navrhu narodnej ekologickej siete Slovenska, ktoreho vysledky predkladame, malo stanoveny nasledovny ciel: 1) Samotny navrh narodnej ekologickej siete Slovenska identifikujuci rozne typy klucovych uzemi nevyhnutnych pre funkcnost Europskej ekologickej siete (jadrove uzemia, ekologicke koridory, uzemia rozvoja prirodnych prvkov) v sulade s medzinarodne stanovenymi kriteriami (navrh narodnych sieti v strednej Europe koordinovala IUCN). 2) Strucny prehladovy opis jadrovych uzemi (a ramcovo aj ekologickych koridorov) navrhnutej narodnej NECONET, ktory sucasne poskytne dostatok hutnych informacii o prirodnych hodnotach uzemia, opravnujucich jeho zaradenie do danej kategorie. Mozno konstatovat, ze oba ciele sa podarilo splnit vo vacsej miere ako ukladalo povodne zadanie. Navrh narodnej ekologickej siete Slovenska sme neobmedzili len na dodanie mapy v mierke v mierke 1 : 1 000 000, pre zaradenie NECONET SR vytvaranej europskej ekologickej siete, ale pripravili sme ho aj v mierke 1: 500 000. (V skutocnosti bol v tejto mierke aj zostaveny.) Dovodom bolo, aby navrh NECONET SR mohol byt v prvom rade prakticky vyuzitelny pre potreby ochrany prirody. Pri synteze NECONET sme ako jedini spomedzi styroch riesitelskych kolektivov zostavenych IUCN v strednej Europe pouzili komplexny postup, v ktorom sa stretli dva rozne pristupy, s vyuzitim pocitacovych syntez v oboch pripadoch. To umoznilo vyuzit pri navrhu tak vyznamne krajinno-ekologicke poznatky (a prostrednictvom pocitacovej syntezy z nich odvodit aj dalsie), ako aj poznatky expertov o rozsireni klucovych a ohrozenych druhov na uzemi Slovenska. Projekt sa realizoval pocas 24 mesiacov. Prva mapa NECONET SR bola vytlacena v septembri 1995, dopracovavanie textovej casti a opisov jadrovych uzemi po upresneni ich hranic v zaverecnej synteze ako aj celkovu ediciu sme vsak ukoncili az v marci 1996. Na projekte sa ako experti v jeho jednotlivych fazach zucastnili viac ako styri desiatky expertov a dalsie dve desiatky konzultantov. Nedostatok casu v zavere neumoznil sirsie reflektovanie vysledneho navrhu odbornou verejnostou, napriek tomu verime, ze navrh NECONET SR je prinosom pre ochranu prirody Slovenska, nielen pre tvorbu europskej ekologickej siete. Zakladne vystupy dosiahnute v projekte, jeho 'pridana hodnota' a) Synteza zakladneho prehladu rozsirenia vyznamnych ohrozenych druhov: Realizovana bola pre 70 jadrovych uzemi (35 europskeho a 35 narodneho vyznamu). Vybrane skupiny zahrnovali lisajniky, machorasty, vyssie rastliny, makkyse, pavuky, vazky, blano-kridlovce, chrobaky, obojzivelniky, plazy, vtaky a cicavce. Informaciu rozsirenia druhov v jadrovych uzemiach NECONET SR dopånaju mapky rozsirenia vybranych 184 druhov, ktore boli pocitacovo spracovane. Nasledne boli vytvorene synteticke mapy ilustrujuce rozsirenie napr. klucovych ohrozenych druhov lisajnikov, pavukov, vtakov, atd. Tieto boli zakladom pracovnej syntetickej mapy jadrovych uzemi NECONET induktivnej vetvy riesenia a mapy ekologickych koridorov, ktorych prve verzie boli vypracovane uz v roku 1994. b) Digitalizacia vybranych map klucovych pre navrh ekologickych sieti: Vyber map pre digitalizaciu sa uskutocnil na stretnutiach expertov v prvej polovici roku 1994. Digitalizovane mapy zahrnuju geobotanicku mapu, mapu pod, mapu chranenych uzemi, novu synteticku mapu vzacnosti rozsirenia povodnych rastlinnych spolocenstiev na uzemi Slovenska, mapu biogeografickeho clenenia a mapu sucasnej krajinnej struktury (podrobnosti su v kapitole 5). Digitalizacia map, napriek casovej narocnosti procesu, prispela ku zvyseniu preciznosti a kvality celeho navrhu a ich pocitacova synteza sa stala vyznamnym komplementarnym prispevkom k vyssie uvadzanemu zakladnemu prehladu druhov. Sucasne demonstrovala efektivnost a ucinnost zvoleneho komplexneho pristupu. c) Vyhodnotenie existujuceho systemu chranenych uzemi SR: Spracovana a digitalizovana bola nova mapa chranenych uzemi Slovenska, odrazajuca uz novu kategorizaciu uzemi podla noveho Zakona o ochrane prirody a krajiny c. 287/1994 o ochrane prirody a krajiny. Digitalizovane vrstvy su zakladnym vstupom pre novu mapu chranenych uzemi, ktorej vydanie pripravuje Ministerstvo zivotneho prostredia v roku 1996. (V dosledku viacerych zmien, najma v kategorizacii maloplosnych chranenych uzemi, ktore sa udiali po ukonceni mapovych prac projektu, nemozno prezentovanu mapu pokladat za definitivnu, odraza stav chranenych uzemi SR k 15. septembru 1995, nakolko prave tento stav bol vyuzity pri zaverecnej synteze NECONET SR). d) Vyhodnotenie existujuceho Nadregionalneho USES SR: Navrh NECONET SR cerpal aj z existujuceho Nadregionalneho USES, ktory bol vyhodnoteny za ucelom pokrytia co najvacsieho poctu biocentier nadregionalneho vyznamu jadrovymi uzemiami narodnej ekologickej siete. Napriek tomu, ze cast uzemi pri porovnavani nevyhovela prisnejsim europskym kriteriam, su aj tieto biocentra pokryte v NECONET SR, a to bud prostrednictvom ekologickych koridorov alebo prostrednictvom uzemi rozvoja prirodnych prvkov. Uzemia rozvoja prirodnych prvkov (tzv. nature development areas), maju v europskej koncepcii ekologickych sieti vyznamnu ulohu, nakolko pri spravnej obnove a starostlivosti sa v buducnosti mozu stat novymi jadrovymi uzemiami NECONET a EECONET. e) Vlastny vysledny synteticky navrh Narodnej ekologickej siete Slovenska: Nakolko navrh NECONET SR bol velmi podrobne opisany v predchadzajucich kapitolach a je prezentovany na prilozenej mape, ktora je sucastou predkladanej spravy, obmedzime sa na konstatovanie, ze navrh v uvedenom tvare (rovnako ako pouzita metoda) prekrocil ramec povodneho zadania. To prispelo k skvalitneniu vystupu, napriek tomu navrh predkladame ako dalsie z radu uz realizovanych priblizeni k budovaniu uplnej a reprezentativnej narodnej ekologickej siete Slovenska. Z tohto hladiska je otvoreny k dalsej odbornej diskusii. Navrhy dalsieho vyskumu a riesenia ochrany ECONET a) Zabezpecenie legislativnej ochrany vsetkych jadrovych uzemi a ekologickych koridorov: Navrh narodnej ekologickej siete Slovenska zahàna viacere jadrove uzemia, ktore nie su sucastou ziadneho maloplosneho ani velkoplosneho chraneneho uzemia. S cielom zabezpecenia plnej funkcnosti NECONET, povazujeme za velmi dolezite, aby sa vhodnym sposobom (pokial mozno urychlene) zabezpecila legislativna ochrana tychto novych identifikovanych uzemi europskeho a narodneho vyznamu. Podobne je nutne zabezpecit dostatocne ucinnu a efektivnu legislativnu ochranu vsetkych ekologickych koridorov europskeho a narodneho vyznamu. b) Zabezpecenie monitoringu stavu jadrovych uzemi europskeho a narodneho vyznamu: Viacere jadrove uzemia su dnes nad pripustnu mieru zatazovane nasledkami ludskych aktivit (napr. zly zdravotny stav lesov, osobitne vo vysokych polohach v dosledku velkeho spadu imisi, z domacich zdrojov, ale najma z dialkoveho prenosu). Sucasne v novych ekonomickych podmienkach vzrasta tlak na intenzivnejsie vyuzivanie prirodnych zdrojov. Zanedbatelne nie su ani mozne nasledky globalneho oteplovania, ktoreho prejavy uz je mozne pozorovat aj v nasej krajine (napr. zaznamenane prenikanie teplomilnych druhov hmyzu stale viac na sever). Z tohto hladiska povazujeme za potrebne zabezpecit monitorovanie zmien stavu vegetacie, flory a fauny minimalne vo vsetkych jadrovych uzemiach europskeho vyznamu a vo vybranych uzemiach narodneho vyznamu. c) Rozpracovanie modelov trvalo udrzatelneho rozvoja: Je zrejme, ze vsetkych 70 jadrovych uzemi europskeho vyznamu nemoze mat statut narodneho parku a nie je to ani ucelom, pretoze medzi tymito uzemiami su tiez znacne rozdiely, ktore vystupia pri ich jemnejsej klasifikacii. Sucasne je vsak nutne chranit biodiverzitu vsetkych vybranych uzemi. To si vyzaduje sucinnost ochrany prirody so vsetkymi oblastami ekonomiky, osobitne s tymi sektormi, ktore plosne najviac ovplyvnuju narodny. Ide najma o lesne hospodarstvo, polnohospodarstvo, cestovny ruch a turistiku, vodne hospodarstvo a dopravu. V nasledujucej casti riesenia by preto bolo vhodne stanovit stupen ekologickej stability v jednotlivych jadrovych uzemiach a aspon modelovo rozpracovat navrhy trvalo udrzatelnej sektorovej politiky v tych jadrovych uzemiach NECONET, ktore nie su sucastou narodnych parkov ci prirodnych rezervacii. Vypracovanie planov starostlivosti a modelov trvalo udrzatelneho rozvoja pokryvajucich vsetky ohrozene jadrove uzemia je dlhodoba zalezitost, ktora si vyzaduje ucinnu spolupracu vsetkych zloziek ochrany prirody na Slovensku. d) Siroka diskusia k navrhu NECONET a jeho uprava na zaklade ziskanej spatnej vazby: Paralelne s vyssie opisanymi aktivitami navrhujeme predlozit navrh NECONET na siroke pripomienkovanie zo strany vladnych i mimovladnych organizacii posobiacich v ochrane prirody, s cielom dopracovat sa k co najoptimalnejsiemu variantu narodnej a europskej ECONET, ktory by mohol byt navrhnuty a zrealizovany v priebehu roku 1996. Ide tu najma o pripadne upresnenie hranic jadrovych uzemi, vratane navrhnutia, resp. upresnenia ich interakcnych zon (ochrannych pasiem, oblasti rozvoja ochrany prirody), pripadne zmeny kategorie jednotlivych troch typov uzemi zakreslenych na mape NECONET SR, alebo doplnenie dalsich uzemi rozvoja ochrany prirody v nizinnych oblastiach, v nedavnej minulosti najviac postihnutych rozsiahlou plosnou likvidaciou ich prirodnych a poloprirodnych ekosystemov. Problemom su prave priestory v tychto skultivovanych nizinnych oblastiach, v ktorych sa nenachadza ziadna plocha zodpovedajuca na stredoeuropskej urovni koordinacie prijatej charakteristike uzemi NECONET. e) Vyber uzemi na revitalizaciu a doplnenie narodnej ekologickej siete: Prave v spominanych prazdnych priestoroch bude potrebne hladat moznosti na vytvorenie novych uzemi NECONET tak, aby sme zabezpecili dostatocnu hustotu ekologickej siete. Na mape NECONET je tiez osobitnou farbou vyznacena kategoria tych oblasti rozvoja prirodnych prvkov, ktore su potencialnymi jadrovymi uzemiami. Tieto uzemia by bolo vhodne systematicky vyhodnotit, pripadne doplnit a pre vybrane z nich vypracovat rezimy osobitnej starostlivosti, pripadne ich komplexne revitalizovat do tej miery, aby mohli plnit funkciu jadroveho uzemia v dnes chybajucom uzle narodnej ekologickej siete. Domnievame sa, ze zastavenie viacerych silne znecistujucich prevadzok v poslednych rokoch (ako napr. na Spisi) a decentralizacia kompetencii smerom k obecnym samospravam spolu poskytuju velku prilezitost na obnovu prave takychto uzemi. Zelame si, aby predlozeny navrh NECONET neostal len navrhom v odbornej rovine, ale stal sa aj prispevkom k ucinnejsej ochrane nasej prirody v kazdodennej praxi. Nadacia IUCN, Svetova unia ochrany prirody, Slovensko Nadacia IUCN , Svetova unia ochrany prirody, Slovensko Europsky program IUCN NAVRH NARODNEJ EKOLOGICKEJ SIETE SLOVENSKA - NECONET Obsah / Kapitoly: 1 / 2 / 3 / 4 / 5 / 6 / 7.1.1. / 7.1.2. / 7.2. / 8 / Literatura / Autori