ZIVOTNE PROSTREDIE:
Organizacie / Granty / Casopisy / Publikacie / Kalendar / Legislativa

Nadacia IUCN , Svetova unia ochrany prirody, Slovensko
Europsky program IUCN

NAVRH NARODNEJ EKOLOGICKEJ SIETE
SLOVENSKA - NECONET

Obsah / Kapitoly: 1 / 2 / 3 / 4 / 5 / 6 / 7.1.1. / 7.1.2. / 7.2. / 8 / Literatura / Autori


UDAJE O ROZSIRENI RASTLINNYCH A
ZIVOCISNYCH DRUHOV

Induktivny pristup vychadza zo zhodnotenia jednotlivych prvkov biodiverzity (flora a fauna) a smeruje cez zhodnotenie geografickych celkov k celemu uzemiu Slovenska. Zakladna pracovna metodika pozostava zo siestich etap, z ktorych sa v predkladanom projekte nevykonali len evalvacie. Tieto budu predmetom zaujmu v druhej etape a povedu k vyhodnoteniu ekologickej optimalizacie vybranych jadrovych uzemi. V nami predlozenom projekte je teda vyber jadrovych uzemi, u ktorych vnutornu stabilitu do detailov nepozname.

4.1. Specifikacia kriterii vyberu jadrovych uzemi

Jozef Steffek

Na zaklade vseobecnych kriterii vyberu europskych jadrovych uzemi a ekologickych koridorov definovanych v holandskej narodnej ECONET (Bennett, 1991), Maastrichtskou konferenciou (Bennett, 1994) a doporucenych expertami zo stredoeuropskych statov na zasadnuti v Stefanovej (IUCN, 1994) a kriterii, ktore boli prediskutovane s vybranymi expertami zo zoologie, botaniky, geografie a ekologie, boli pre induktivny postup prijate nasledovne vseobecne kriteria vyberu jadroveho uzemia (JU), ekologickeho koridoru (EK) alebo uzemia rozvoja prirodnych prvkov (URPP) do narodnej ekologickej siete Slovenska (NECONET):

I) kriteria, na zaklade ktorych je stanoveny predovsetkym stupen povodnosti

a genofondovej vyznamnosti,

II) kriteria, na zaklade ktorych mozno v dalsom stanovit ramcovy stav

ekologickej stability prislusneho uzemia.

I. Kriteria, na zaklade ktorych je stanoveny predovsetkym stupen

povodnosti a genofondovej vyznamnosti

1) Reprezentativnost (typicke uzemie reprezentujuce urcitu biogeograficku oblast)

2) Povodnost (uzemie s relativne zachovalymi prirodnymi ekosystemami)

3) Biodiverzita (uzemie s vyskytom genofondovo vyznamnych druhov fauny a flory

- relikty, ohrozene druhy)

4) Umiestnenie (uzemie umoznujuce potencialne sirenie druhov do okolia - genofondove

banky)

5) Velkost (na paneuropskej urovni by uzemia mali mat minimalnu velkost 500 ha) (Bennett, 1994, IUCN, 1994).

Vyber jadrovych uzemi do EECONET vychadza aj z dalsich predpokladov:

a) Ojedinele uzemia v ramci biogeografickych jednotiek na urovni subprovincii

b) Uzemia s trvalo udrzatelnym rozvojom, s predpokladom fungovania spolocenstiev vratane fungovania migracii

c) Moznost zabezpecenia legislativnej ochrany

Z pohladu slovenskych expertov boli pre Slovensko tieto kriteria doplnene a

rozsirene nasledovne:

1) Reprezentativnost na Slovensku:

Reprezentativnost Zapadnych Karpat: Velka cast vytipovanych uzemi bude zabezpecovat ochranu reprezentativnych povodnych geobiocenoz, ktore v ramci Karpatskej podsustavy prevladaju. Mnohe z tychto ploch su v sucasnosti zahrnute v sieti chranenych uzemi. Existujucu siet chranenych uzemi bude potrebne prehodnotit a navrhnut ich pripadne doplnenie o chybajuce typy geobiocenoz, ktore davaju specificky charakter Zapadnym Karpatom.

Reprezentativnost submediteranu: Vzhladom na skutocnost, ze vplyv submediteranu na nasom uzemi doznieva - dosahuje tu severnu hranicu, k danemu vplyvu zaujimame stanovisko v ramci ekologickych koridorov. To iste plati aj o vplyve panonskej oblasti, ktorej centrum je na uzemi Madarska a teda predpokladame vyber reprezentativneho jadroveho uzemia prave na uzemi tohto statu.

Reprezentativnost (osobitne) prekarpatika (v zoogeografickom zmysle): Vyraznu zlozku nasej bioty tvoria druhy prekarpatika. Tento biogeograficky typ reprezentuju relativne male ostrovy na juznom Slovensku (Devinska Kobyla, Burda, Belanske kopce, Zemplinske vrchy...), z ktorych mnohe su vyznamnou sucastou jadrovych uzemi EECONET a NECONET.

2) Povodnost biotopu:

Predstavuje najvyznamnejsie kriterium pre vyber uzemi do NECONET. Z tohto hladiska je potrebne, aby sa v prvom rade dostali do NECONET uzemia, ktorych rastlinne a zivocisne spolocenstva su najblizsie k potencialnym prirodzenym (viazanym na prirodzenu potencialnu vegetaciu). S tymto kriteriom suvisi aj stupen ekologickej stability a ekostabilizacna ucinnost vegetacie a sucasnej krajinnej struktury (SKS).

3) Vyznam z hladiska biodiverzity:

Zakladna klasifikacia sledovanych druhov: Vychadzajuc zo zaverov konferencie Rio'92, zameranych na ochranu biodiverzity (Agenda 21), bolo potrebne respektovat uzemia s najvacsim vyskytom genofondovo vyznamnych druhov (endemity, relikty, stenovalentne druhy, vyznamne indikatory, klucove druhy - keystone - a druhov, ktore su na ustupe alebo pred vyhynutim, ako sucast svetoveho prirodneho dedicstva. Tato uloha ma dlhodoby charakter, preto je potrebne v I. faze vystavby narodnej ekologickej siete zamerat sa na druhy vybranych skupin fauny a flory a vybrane typy ohrozenych biotopov. Pre tento ciel boli vybrane skupiny rastlinnych a zivocisnych druhov, ktorych rozsirenie v navrhovanych uzemiach ECONET bolo podrobne spracovane a z ktorych bolo vybranych 184 druhov pre mapove zobrazenie ich rozsirenia.

Stupen ohrozenia genofondu: Prvoradou ulohou je evidencia druhov rastlin a zivocichov, ktore su v sucasnosti ohrozene (cervene zoznamy). Zahrnutie ich lokalit do NECONET a EECONET moze zvysit moznosti ich dalsieho prezitia. Tato skutocnost vsak predpoklada poznanie druhoveho zlozenia jednotlivych skupin fauny a flory a hlavne poznanie rozsirenia tych druhov, ktore su na ustupe alebo pred vyhynutim. Prave oni su sucastou ohrozeneho svetoveho prirodneho dedicstva.

Mnohe z tychto druhov su vyznamnymi bioindikatormi, ktore indikuju niektore vlastnosti, prejavy a procesy v krajine, ako napriklad:

a) reliktne druhy - indikuju povodnost biotopov a zachovalost stanovist,

b) endemicke druhy - su vyznamne z hladiska fytogeografie a zoogeografie, ich vyskyt je viazany na ohranicene uzemie so svojskym vyvojom,

c) stenovalentne pralesne a mociarne druhy - su citlive na zasah cloveka a v sucasnosti su vplyvom ludskych aktivit na ustupe,

d) synantropne druhy - poukazuju na sekundarnost biotopov,

e) klucove druhy - su vyznamne svojim funkcnym postavenim v prislusnom ekosysteme, t.j. ovplyvnuju prezitie mnohych dalsich druhov.

4) Vyznam z hladiska umiestnenia v krajine:

Toto kriterium sa tyka hlavne ploch oznacovanych ako uzemia rozvoja prirodnych prvkov (nature development areas - URP), kde je mozne zaradit aj mnohe ekologicke koridory. Kriterium pre ich umiestnenie nie je jednotne chapane co mozno dokumentovat nazormi minimalne dvoch vyraznych skupin zastancov:

a) Opieraju sa prevazne o poznatky suvisiace s tahovymi cestami vtakov a zveri, co je prilis jednostranne. Hlavne v druhom pripade sa jedna vyslovene o venatorny efekt navyse pochybneho (v zmysle nepovodneho) genofondu.

b) Vychadzaju z poznania ekologickych podmienok, ktore zabezpecuju fungovanie ekosystemov. Opieraju sa o druhy malo pohyblive s vysokou bioindikacnou vypovedou (rastliny, niektore skupiny bezstavovcov).

5) Velkost:

Poslednym kriteriom bola odporucana velkost jadroveho uzemia na paneuropskej urovni nad 500 ha.

Okrem vyssie uvedenych kriterii boli pri vybere jadrovych uzemi, ekologickych koridorov a uzemi rozvoja prirodnych prvkov zohladnene vsetky kriteria overene pri tvorbe holandskeho ECONET (Bennett, 1991), odporucane Maastrichtskou konferenciou (Bennett, 1994) a prijate pre stredoeuropsky priestor na stretnuti expertov v Stefanovej (IUCN, 1994).

II. Kriteria, na zaklade ktorych mozno stanovit ramcovy stav

ekologickej stability

1) Ekostabilizacna ucinnost sucasnej krajinnej struktury (SKS):

Vznika na zaklade analyzy vyuzitia krajiny, u ktorej je urcujuca velkost ploch a diverzita krajinnych prvkov. Sucasna krajinna struktura ma na zaklade tychto dvoch kriterii zvysenu indikacnu vlastnost, pomocou ktorej je mozne hodnotit dlhodoby antropicky vplyv na krajinu. Zmeny vo vyuziti krajiny v podstatnej miere indikuju sulad, resp. nesulad vyuzitia zeme s jej ekologickymi podmienkami. Nesulad zaroven indikuje znizenu ekologicku stabilitu krajiny. Tento sposob klasifikacie moze byt doplneny vplyvom ekostabilizacnej ucinnosti vegetacie.

Pracovny mapovy vykres pre potreby vyhodnotenia ekostabilizacnej ucinnosti SKS a najma pre potreby vyhodnotenia ciastkovych navrhov narodnej ekologickej siete bol spracovany Ing. Klarou Jancurovou a Ing. Petrom Jancurom podla Statnej mapy v mierke 1:500 000 vydanej v roku 1995. Prvky sucasnej struktury krajiny boli vymedzene na zaklade metodiky vypracovanej pre spracovanie tejto ulohy.

2) Velkost navrhovanej plochy:

Velkost navrhovanej plochy by mala zabezpecovat trvalu existenciu a rozvoj celemu radu zivocichov a rastlin v dosledku zabezpecenia potravneho retazca. Presne ohranicit velkostne parametre by znamenalo nerespektovat vsetky prvky bioty ale len jej niektoru cast, co nie je v tomto pripade ziaduce. Priroda sama ponukne moznosti. Ine budu na rozsiahlych rovinach, ine v uzkych kotlinach. Podstatne vsak je, ze do jednotlivych urovni ECONET (EECONET, NECONET) sa budu zaradovat tie prvky, ktorych velkostne parametre budu v danej mierke zobrazitelne.

Zakladne kriteria pre vyber ekologickych koridorov do EECONET

Navrh ekologickych koridorov paneuropskeho vyznamu vychadzal:

1) Z povodne definovanych europskych kriterii EECONET (Bennett, 1994).

2) Zo zakladnych kriterii pre stredoeuropsky priestor, ktore prijali experti europskych statov na seminari v Stefanovej (pozri cast 2.1.) a ktore su premietnutim europskych kriterii do stredoeuropskeho priestoru (IUCN, 1994).

3) Z kriterii, ktore su dane casopriestorovymi faktormi - je to uz spomenuty vplyv Zapadnych Karpat, submediteranu (panonska oblast, ponticka oblast...) a prekarpatika, dalej je to vplyv Vychodnych Karpat, Beskyd, Alp a subatlantika (hercynska oblast, beskydska oblast).

Sposob, ako sa druhy z uvedenych biogeografickych (geoekologickych) oblasti siria, zaroven vyjadruje smer prenikania. Zapadokarpatske druhy obohacuju biotu okolitych statov Slovenska (Ciech a Moravy, Polska, Madarska, Ukrajiny a Rakuska) a preto hovorime o emigracii a druhy mozeme nazvat emigrantami. Druhy, ktore k nam prichadzaju (imigruju) z centier okolitych statov su imigranti (z Vychodnych Karpat, Beskyd, subatlantika, panonskej oblasti, z Alp, z mediteranu a submediteranu...). Oba sposoby prenikania su limitovane povodom vzniku v danom centre. Vsetky druhy, ktore charakterizuju tieto centra, patria k vyraznym indikatorom a ich areal je obmedzeny. Inu skupinu tvoria druhy, ktore su siroko rozsirene po svete, resp. Europe, maju vysoku vagilitu a presuvaju sa roznymi smermi. Tento sposob sirenia mozeme nazvat permigraciou a druhy su permigranti.

K dalsim faktorom, ktore ovplyvnuju sirenie urcitej casti organizmov patria: geologicky podklad, podne pomery, geomorfologia a relief, hydrologicke pomery (mikropovodia), klimaticke faktory.

Specifickym pripadom sirenia je sirenie v nespojitom koridore, skokmi, introdukciami (pozri cast 2.2.). Existuje mnoho dokazov o izolovanom vyskyte druhov v geograficky vzdialenych oblastiach, ktore sa tam dostali sirenim vzduchom, prostrednictvom vtakov, atd. (napr. alpinsky druh Saxifraga mutata na Salatine v Nizkych Tatrach, dalej izolovany vyskyt Alopia clathrata v Zadielskej doline, pricom cely rod Alopia sa vyskytuje len v juznom Rumunsku, podobne izolovany vyskyt Cochlodina fimbriata remota na Vtacniku, ktory sa tam dostal z Alp.)

Plati, ze odlisne hladisko je potrebne pre urcenie dlhodobo fixovanych migracnych ciest (napr. migracne cesty vtakov) alebo pre vyhodnotenie sirenia druhov v holocene ako je potrebne pre vyhodnotenie sucasnych moznosti sirenia druhov. Tieto su podmienene sucasnou krajinnou strukturou s vyznamnou ulohou barieroveho efektu antropogennych struktur. Prve faktory mozno nazvat historicke (z casoveho hladiska), kym druhe su sucasne faktory, ktore maju historicke pozadie, ale su jasne zretelne dnes. Ich pricinou su antropicke tlaky na zmeny krajinnej struktury, ako aj prebiehajuci proces globalneho oteplovania.

Schema 4: Zjednoduseny nacrt induktivneho postupu

4.2. Analyza a spracovanie udajov o rozsireni druhov

Jozef Steffek, Rudolf Soltes, Anna Lackovicova, Stefan Maglocky a

Michal Ambros, Rudolf Amrein, Stanislav David, Pavol Devan, Viera Ferakova, Peter Gajdos, Izabela Haberova, Milan Janik, Katarina Janovicova, Jan Kliment, Anton Kristin, Anna Kubinska, Jan Kulfan, Zuzana Kyselova, Eva Lisicka, Oto Majzlan, Helena Otahelova, Vojtech Peciar, Jana Ruzickova, Karol Sloboda, Vladimir Slobodnik, Vladimir Smetana, Andrej Stollman, Marcel Uhrin, Peter Urban

Prvoradou ulohou bolo spracovanie evidencie druhov rastlin a zivocichov, ktore su v sucasnosti ohrozene, s predpokladom, ze zahrnutie lokalit ich vyskytu do ECONET umozni ich dalsie prezitie. Mnohe z nich su vhodnymi bioindikatormi a svojou pritomnostou indikuju niektore vlastnosti prostredia, v ktorom ziju, ako su napriklad reliktne druhy, endemicke druhy, stenovalentne pralesne a mociarne druhy, synantropne druhy a klucove druhy.

Pre tento ucel boli vybrane: machorasty (Bryophyta), lisajniky (Lichenes), vyssie rastliny (Pteridophyta, Spermatophyta), makkyse (Mollusca), pavuky (Araneae), podenky (Ephemeroptera), motyle (Lepidoptera), vazky (Odonata), niektore skupiny blanokridlovcov (Hymenoptera), chrobaky (Coleoptera), obojzivelniky (Amphibia), plazy (Reptilia), vtaky (Aves), cicavce (Mammalia).

Vyber druhov sa uskutocnil podla cerveneho zoznamu vyssich rastlin (Maglocky, Ferakova, 1993) a cervenych zoznamov roznych skupin fauny (Steffek 1994a, Jedlicka, 1995). Mapy rozsirenia 184 vybranych druhov boli spracovane a digitalizovane za ucelom dalsej syntezy (prostrednictvom prekryvania map). Mapy rozsirenia druhov digitalne spracoval Ing. Karol Sloboda.

Pri urcovani ohrozenia druhu sme vychadzali z kategorii ohrozenosti podla IUCN:

Aplikovali sme IUCN kriteria pouzivane v dobe spracovania projektu. (Az v novembri 1994 boli schvalene nove kategorie pre oznacovanie stupna ohrozenosti taxonov pre Cervene zoznamy - Kadlecik, 1996).

Extinct (Ex) - vyhynuty: Druhy, ktore uz dlhy cas neboli potvrdene po opakovanom vyskume ich typickych lokalit a inych znamych, pripadne moznych lokalit.

Endangered (E) - ohrozeny: Druhy v nebezpeci vyhynutia a ktorych prezitie je nepravdepodobne, ak sa nezmenia podmienky, ktore ich ohrozuju. Tu su zahrnute druhy, ktorych pocetnost bola zredukovana na kriticku hranicu, alebo ktorych stanovistia boli tak drasticky zredukovane, ze su povazovane za bezprostredne ohrozene zanikom.

Vulnerable (V) - zranitelny: Druhy, ktore budu v blizkej buducnosti zahrnute do kategorie ohrozenych, ak pricinny faktor bude nadalej posobit. Zahrnute su tu druhy, ktorych vacsina, alebo cela populacia su redukovane z dovodu nadmernej exploatacie, extenzivnej destrukcie stanovist, alebo ineho narusenia prirodneho prostredia, druhy s populaciami, ktore boli vazne narusene a ktorych existencia nie je zabezpecena; a druhy s populaciami, ktore su zatial pocetne, ale su pod vaznym vplyvom nebezpecnych cinitelov v ich celom areali.

Rare (R) - zriedkavy: Druhy s malymi populaciami, ktore nie su v sucasnosti v kategoriach Endangered a Vulnerable, ale je tu riziko. Tieto druhy su zvycajne lokalizovane do geograficky obmedzenych oblasti, alebo stanovist, alebo su riedko roztrusene vo vacsej oblasti.

Indeterminate (I) - neurcity: Druhy, o ktorych sa vie, ze patria do niektorej z uvedenych kategorii, ale nie je dost informacii k jednoznacnemu zaradeniu.

Zo specifickych biotopov boli v spolupraci so Slovenskym zvazom ochrancov prirody a krajiny specialne sledovane mokrade. Pozornost bola tiez venovana vyhodnoteniu uzemi navrhovanych na zaradenie do EECONET prostrednictvom inych dvoch projektov IUCN realizovanych na Slovensku: 'Biodiverzita a ochrana prirody v uzemiach vyuzivanych byvalou Sovietskou armadou v SR' a 'Environmentalno-ekonomicke vyhodnotenie funkcii a hospo-darenia v rybnikoch na Slovensku'. Napriek tomu, ze ide o vyznamne uzemia, nevyhoveli striktnemu velkostnemu kriteriu prijatemu na spolocnom stretnuti v Stefanovej (IUCN, 1994).

4.2.1. Rozsirenie rastlin na uzemi Slovenska - nizsie rastliny

Rudolf Soltes, Anna Lackovicova, Anna Kubinska, Zuzana Kyselova,

Eva Lisicka, Vojtech Peciar, Katarina Janovicova

Rozsirenie lisajnikov na uzemi Slovenska:

Lisajnikova flora na uzemi Slovenska, zavisla predovsetkym na klimatickych pomeroch, geologickej stavbe a cistote zivotneho prostredia, je pomerne pestra. Podla doteraz publikovanych prac (prva vysla v r. 1791) sa u nas doteraz zistil vyskyt 1492 druhov, rastucich na stromoch, krikoch, opracovanom i holom dreve, na skalach, v skalnych strbinach, na betone, zemi, machoch a rastlinnych zvyskoch a pod.

Zial, v priebehu poslednych desatroci sa pocet nasich lisajnikov vyrazne redukoval. Antropicke vplyvy, predovsetkym vysoke koncentracie imisii v ovzdusi, sposobili ustup az uhyn desiatok citlivych druhov lisajnikov. Priame i nepriame nicenie podkladov a rozvoj turistiky eliminovali mnohe dalsie taxony i na miestach, kde teoreticky maju najlepsie podmienky pre rozvoj. Predpokladame preto, ze v sucasnosti na Slovensku rastie maximalne tisic druhov lisajnikov.

Podla najnovsich poznatkov (Pisut, Lackovicova, 1995a) je celkovo na Slovensku ohrozena vo vacsej ci mensej miere existencia 39 % lisajnikov, co predstavuje 580 druhov. Z nich 112 taxononov (7,5 %) je zaradenych do kategorie vyhynutych alebo nezvestnych, 124 je ohrozenych, 233 zranitelnych, 100 zriedkavych, 11 lisajnikov ma neurcitu hodnotu ohrozenosti.

U lisajnikov nemozno na zaklade sucasneho stavu poznania oznacit niektore lisajniky ako endemity (druhy hodnotene ako endemicke mozu byt v podstate iba prehliadanymi). Ako subkarpatsky element by sme mohli hodnotit dva druhy: Belonia herculana a Ramalina carpatica.

Hoci v sucasnosti slovenska legislativa nechrani ziaden druh lisajnika, na schvalenie je pripraveny novy zakon o chranenych rastlinach, ktora zahàna aj nizsie rastliny. Predpokladame, ze ho parlament prijme este v roku 1996 a ustanovi tak aj ochranu 20 druhov napadnejsich lupenovitych a krickovitych druhov: Alectoria sarmentosa, Bryoria bicolor, B. fuscescens, B. chalybeiformis, B. implexa, B. lanestris, B. nadvornikiana, Cetraria islandica, Cladonia stellaris, Lobaria pulmonaria, L. amplissima, Ramalina fraxinea, Usnea barbata, U. faginea, U. filipendula, U. florida, U. glauca, U. hirta a U. subfloridana.

Nomenklaturu lisajnikov uvadzame podla prace PISUTA a kol. (1993). Pri charakterizovani lisajnikovej flory jednotlivych uzemnych celkov sme vyberali najma druhy uvedene v Cervenom zozname lisajnikov Slovenska (PISUT, 1993a) a regionalnych cervenych zoznamoch KYSELOVEJ a kol. (1994), resp. LISICKEJ (1995).

Rozsirenie machorastov na uzemi Slovenska:

Na Slovensku v sucasnosti evidujeme 891 druhov machorastov (Bryophyta), z toho je 229 druhov pecenoviek (Hepaticopsida), 2 druhy roztekov (Anthoceropsida) a 660 druhov machov (Muscopsida), z toho 540 druhov zaradenych v cervenom zozname.

Na zemeguli rastie asi 20 000 druhov machorastov, teda na Slovensku je zastupene 4,4% svetoveho bohatstva tejto skupiny rastlin.

Slovenske endemity machorastov tvoria malu skupinu pozostavajucu z troch druhov: Brachythecium vanekii, Pterygoneurum kozlowii a Ochyraea tatrensis.

dalsiu vyznamnu skupinu bryoflory Slovenska predstavuju glacialne relikty, ako: Hygrohypnum polare, Cinclidium arcticum, Cinclidium stygium, Helodium blandowii, Brachythecium glaciale, Tortula norvegica, Dicranum groenlandicum, Conostomum tetragonum, Tomenthypnum nitens, Drepanocladus lycopodioides, Pseudobryum cinclidioides, Paludella squarrosa, Bryum neodamense, Scorpidium scorpioides, Meesia triquetra, Barbula johansenii.

Podla kategorie ohrozenia genofondu machorastov patri medzi vymiznute druhy (Ex) - 35, ohrozene (E) - 52, zranitelne (V) - 66, vzacne (R) - 186 a nezaradene (I) - 201 druhov.

Medzi najdolezitejsie aktivity, ktore ohrozuju genofond machorastov patria rekultivacne prace na byvalych mokrinach, rozoravanie slanisk, uhorov a pastvisk, odvodnovanie raselinisk a slatin, tazba substratov, urbanisticke zasahy ako demolacia starych objektov, likvidacia slamenych striech, murov, plotov, vystavba novych komunikacii, likvidacia nelesnych drevin, tazba dreva v lesoch, obmedzovanie pastvy na horskych lukach a nasledna redukcia stanovist koprofilnych druhov, chemizacia polnohospodarstva, aridizacia ovzdusia v oblastiach mestskych a priemyslovych aglomeracii, kysle dazde, imisie, znecistenie vodnych tokov a ine.

Rozsirenie vybranych cielovych druhov machorastov (target species):

Asterella saccata (WAHLENB.) EVANS - vyznamny meridionalny prvok

1. Male Karpaty, Plavecke Podhradie

2. Devinska Kobyla

3. Povazsky Inovec, Topolcany

4. Tribec, Zobor pri Nitre

Barbula johansenii WILLIAMS - glacialny relikt

1. Belianske Tatry, Bujaci vrch

Buxbaumia viridis (MOUG. ex LAM. et DC.) BRID. ex MOUG. et NESTL.

- ohrozeny druh

1. Mala Fatra, Vratna dolina

2. Velka Fatra, Smrekovica

3. Zapadne Beskydy, SPR Babia hora

4. Zapadne Tatry, NPR Juranova dolina

5. Vysoke Tatry, Tatr. Lomnica

6. Slovensky raj, Velky Sokol

7. Muranska planina, Tisovec

8. Muranska planina, dolina Hronovec

9. Bukovske vrchy, SPR Stuzica

10. Bukovske vrchy, SPR Riaba skala

11. Bukovske vrchy, Nova Sedlica

12. Cergovske vrchy, Kalisko

Entosthodon hungaricus (BOROS) LOESKE - kriticky ohrozeny druh

1. Podunajska nizina, Okolicna na Ostrove

2. Podunajska nizina, Palarikovo

3. Podunajska nizina, Tvrdosovce

4. Vychodoslovenska nizina, SPR Kopcianske slanisko

Hilpertia velenovskyi (SCHIFFN.) ZANDER - kriticky ohrozeny druh

1. Podunajska nizina, Bucany

2. Podunajska nizina, Moravany pri Piestanoch

3. Podunajska nizina, Obid pri Sturove

4. Burda, Kamenica nad Hronom

Ochyraea tatrensis VANA - endemit Nizkych Tatier

1. Nizke Tatry, Vajskovska dolina

Paludella squarrosa (HEDW.) BRID. - glacialny relikt

1. Oravska kotlina, Jedliny pri Trstenej

2. Zapadne Tatry, Bobrovecka dolina

3. Zapadne Tatry, ustie Tomanovej doliny

4. Podtatranska brazda, pri Podspadoch

5. Liptovska kotlina, raselinisko pri Vavrisove

6. Liptovska kotlina, raselinisko Potociky pri Pribyline

7. Horehronske podolie, raselinisko pri Telgarte

8. Slovensky raj, pri Hnilciku

Riccia fluitans L. emend. LORBEER - kriticky ohrozeny druh

1. Dolnomoravsky uval, Skalica

2. Podunajska nizina, Bratislava

3. Podunajska nizina, SPR Sur

4. Podunajska nizina, Kolarovo

5. Vychodoslovenska nizina, Trebisov

6. Slovensky kras, Hrhov

7. Slovensky kras, Turnianske Podhradie

8. Slovensky kras, jazero pri jaskyni Domica

Zygodon viridissimus (DICKS.) R. BROWN - ohrozeny druh

1. Zapadne Tatry, NPR Juranova dolina

2. Slovensky raj, Velky Sokol

3. Bukovske vrchy, SPR Stuzica

4. Bratislava, Petrzalka

Udaje o rozsireni druhov machorastov a lisajnikov su kvoli prehladnosti zaradene k opisu jednotlivych druhov vybranych jadrovych uzemi europskeho a narodneho vyznamu. Zoznam druhov machorastov je uvedeny podla nomenklatury Kubinska a kol. (1993), kategoria ohrozenia genofondu machorastov podla prace Kubinska, Janovicova, Peciar (1995). Kategoria ohrozenia genofondu machorastov pre fytogeograficky okres Tatry je podla regionalneho cerveneho zoznamu (Kyselova et al., 1994).

Mapy rozsirenia vybranych 11 druhov lisajnikov a 8 druhov machorastov boli pripravene v europskej mierke mapovania rozsirenia druhov, z priestorovych dovodov uvadzame tieto mapy zmensene (mapy v povodnej mierke su pre zaujemcov k dispozicii v nadacii IUCN). Pri urcovani ohrozenia sme pouzili vyssie uvedenu kategorizaciu podla IUCN.

(V casti 4.3. v povodnej mierke uvadzame ciastkove synteticke mapy rozsirenia vybranych druhov tejto skupiny.)

Rozsirenie vybranych druhov lisajnikov na Slovensku

Rozsirenie vybranych druhov machorastov na Slovensku4.2.2. Rozsirenie rastlin na uzemi Slovenska - vyssie rastliny

Stefan Maglocky, Jana Ruzickova, Rudolf Amrein

Vyber vyssich rastlin pre sietove mapovanie aktualneho vyskytu sa volil tak, aby sa prostrednictvom druhov, ktore svojou fenomenalitou maju vysoku schopnost vypovedat o areali, sa prezentovali udaje o europskom, stredoeuropskom, karpatskom a zapado-karpatskom rozsireni,

a) aby ekologicke vazby druhov na biotop odzrkadlovali povodne, relativne zachovale biotopy,

b) aby druhy zastupovali ekologicke skupiny najviac ohrozenych biotopov, a to vodne, biotopy zasolenych pod, vnutrozemskych viatych pieskov, luk, slatin a raselinisk, lesne, horske a vysokohorske botopy,

c) druhy z celade vstavacovitych (Orchideaceae) maju vysoku bioindikacnu schopnost vypovedat o znecisteni a zamoreni prirodneho prostredia.

Svojou prezenciou potvrdzuju druhy vyssich rastlin prirodne komplexy jadrovych uzemi europskej ekologickej siete.

(Nasleduju zmensene mapy rozsirenia vybranych 30 druhov vyssich rastlin - mapy v povodnej mierke su k dispozicii v nadacii IUCN).

Rozsirenie vybranych druhov vyssich rastlin na Slovensku

4.2.3. Rozsirenie zivocichov na uzemi Slovenska

Jozef Steffek, a Michal Ambros, Stanislav David, Pavol Devan, Peter Gajdos, Milan Janik, Anton Kristin, Jan Kulfan, Oto Majzlan, Vladimir Slobodnik, Vladimir Smetana, Andrej Stollman, Peter Urban,

Marcel Uhrin

Na Slovensku boli spracovane cervene zoznamy viacerych skupin fauny, z ktorych sme v nasom projekte pre zhodnotenie biodiverzity niektore vyuzili. Strucne uvadzame zastupenie druhov v jednotlivych kategoriach IUCN:

Makkyse (Mollusca) - 246 druhov, z toho EX-4, E-24, V-10, R-15, I-9. Spolu 78 druhov zaradenych do cerveneho zoznamu (Steffek, 1994a).

Pavuky (Aranea) - 879 druhov (CR-826 sp., Polsko-675 sp., GB-619 sp.) z toho - EX-21 sp., E-80 sp., V-135 sp., R-127 sp., I-16 sp., Spolu 379 druhov zaradenych do cerveneho zoznamu, co je 43 % celej arachnofauny Slovenska (Gajdos, Svaton, 1994).

Posvatky (Plecoptera) - 98 druhov z toho EX-4, E-6, V-5, R-9, 10 je karpatskych endemitov (Krno, 1994).

Vazky (Odonata) - 69 druhov z toho do cerveneho zoznamu vazok Slovenska je zaradenych 47 druhov, t.j. 66 %. EX-8, E-9, V-7, R-6, I-13 (David, 1994).

Motyle (Lepidoptera) - E-25, V-49, R-9, I-12, K-7 (K-insufficiently known, nedostatocne zname druhy), - Zygaenoidea, Rhopalocera, (Kulfan, 1995).

Ryby (Pisces) - 58 povodnych druhov vratane mihul, E-6, V-9, R-6, I-9 (Holcik, 1994).

Obojzivelniky (Amphibia) - Z obojzivelnikov evidujeme na Slovensku 21 taxonov. V ekosozologickom zozname su zaradene vsetky (100 %). Podla kategorie ohrozenia rozlisujeme: (E)-7 taxonov, (V)-11 taxonov, (R)-3 taxony (In: Jedlicka (ed.), 1995).

Plazy (Reptilia) - na Slovensku evidujeme 20 taxonov. V ekosozologickom zozname su zaradene vsetky (100 %). Podla kategorie ohrozenia rozliøujeme: (E)-4 taxony, (V)-7, (R)-9 taxonov (In: Jedlicka (ed.), 1995).

Vtaky (Aves) - patria tiez medzi velmi dobre bioindikatory zmien hospodarenia v krajine ako aj degradacie biotopov. Pre verejnost su azda najlepsim intepretacnym ukazovatelom stavu vyvoja krajiny, a to tak z hladiska prirodzeneho, ako aj z hladiska antropogennych vplyvov. Ich vyznam podciarkuje i fakt, ze prakticky vo vsetkych vyspelych krajinach sveta vysli cervene knihy a ekosozologicke zoznamy vtakov. Celkovy pocet druhov divo zijucich vtakov zaznamenanych na Slovensku k 1. 3. 1995 bol 352. Z toho v kategorii EX-2 (0.6 %), E-30 (8.5%), V-32 (9.1 %), R-40 (11.3 %), I-19 (5.4 %), Im-96 (27.2 %). K najohrozenejsim skupinam vtakov patria dravce a sovy, tzv. stepne druhy (napr. Otis tarda, Burhinus oedicnemus), Coraciiformes, vodne vtaky a niektore stenoekne druhy spevavcov (Lanius spp., Monticola spp.) (In: Jedlicka (ed.), 1995).

Cicavce (Mammalia) - na Slovensku evidujeme 85 druhov. V ekosozologickom zozname je zaradenych 55 druhov (64.7 %). Podla kategorie ohrozenia rozlisujeme: (EX)-2 druhy, (E)-12 druhov, (V)-19, (R)-5 a v kategorii I (nejasny stav) je zaradenych 17 druhov (In: Jedlicka (ed.), 1995).

Medzi najdolezitejsie aktivity, ktore ohrozuju genofond zivocichov vo vseobecnosti patria:

a) degradacia a likvidacia biotopov, sposobena velkoplosnym polnohospodarstvom, vysusovanim mokradi, nesporavnou lesohospodarskou cinnostou, vystavbou velkych vodnych diel, urbanizaciou, vystavbou priemyselnych zariadeni, vystavbou dialnic, regulaciou vodnych tokov a pod.,

b) vplyv imisii a pouzivanie chemickych pripravkov v polnohospodarstve,

c) polovnictvo a pytliactvo,

d) niektore druhy sportu,

e) strata kontinuity arealov, sposobena vystavbou komunikacii a regulaciou tokov,

f) vplyv dopravy (kolizie s dopravnymi prostriedkami, hluk),

g) klimaticke zmeny,

h) ohrozenie zimovisk a likvidacia priamo clovekom.

Medzi najdolezitejsie aktivity, ktore ohrozuju genofond skupin bezstavovcov, sledovanych v tomto projekte patria:

a) likvidacia povodnych biotopov, najma mociarov a starych porastov,

b) znecistovanie vod a melioracne upravy,

c) vypalovanie,

d) aplikacia chemikalii,

e) zber pre komercne ucely.

Medzi najdolezitejsie aktivity, ktore ohrozuju genofond obojzivelnikov patria:

a) velkoplosne zmeny krajiny, najma premeny mokradovych biotopov,

b) aplikacia chemikalii,

c) uhyny na migracnych trasach.

Medzi najdolezitejsie aktivity, ktore ohrozuju genofond plazov patria:

a) zmeny prirodnych habitatov na antropogenne,

b) ohrozenie zimovisk,

c) priama likvidacia clovekom.

Medzi najdolezitejsie aktivity, ktore ohrozuju genofond vtakov patria:

a) degradacia povodnych biotopov (vysusovanie mokradi, holorubne hospodarenie v lesoch),

b) cudzorode latky v prostredi (pesticidy, tazke kovy, imisie),

c) intenzivne velkoplosne polnohospodarstvo a mechanizacia,

d) nespravna lesohospodarska cinnost - odlesnovanie,

e) polovnictvo, rybarstvo, pytliactvo,

f) rekreacia a sport (vysokohorske druhy),

g) hydrologicke zmeny (vodne vtaky),

h) nadmerne pasenie,

i) klimaticke zmeny (napr. Tetrao urogallus),

j) tlak stavebnictva,

k) kolizie s elektrickym vedenim (bociany a drave vtaky),

l) kolizie s autodopravou,

m) eutrofizacia,

n) strata hniezdnych prilezitosti v starych budovach (sovy),

o) ilegalne vykradanie hniezd (dravce),

p) vyrusovanie fotografmi,

r) prirodzene predatory (kurovite vtaky, drop,...).

Medzi najdolezitejsie aktivity, ktore ohrozuju genofond cicavcov patria:

a) degradacia a likvidacia povodnych biotopov, sposobena velkoplosnym polnohospodar-stvom, vysusovanim mokradi, nespravnou lesohospodarskou cinnostou, vystavbou velkych vodnych diel, urbanizaciou, vystavbou priemyselnych zariadeni, vystavbou dialnic, regulaciou vodnych tokov a pod.,

b) vplyv imisii a pouzivanie chemickych pripravkov v polnohospodarstve,

c) polovnictvo a pytliactvo,

d) niektore druhy sportu (skialpinizmus, paragliding, lyzovanie),

e) strata kontinuity arealu, sposobena vystavbou komunikacii a regulaciou tokov,

f) likvidacia vhodnych habitatov,

g) vplyv dopravy (kolizie s dopr. prostriedkami, hluk),

h) klimaticke zmeny.

Nasleduju zmensene mapy rozsirenia vybranych 32 druhov makkysov (RNDr. Jozef Steffek, CSc.), 27 druhov pavukov (RNDr. Peter Gajdos), 33 druhov hmyzu (RNDr. Jan Kulfan, CSc. - 9 druhov motylov Doc. RNDr. Oto Majzlan, CSc. - Parnassius apollo, Mantis religiosa, Saga pedo, RNDr. Stanislav David, CSc.- 13 druhov vazok, RNDr. Vladimir Smetana, CSc.- 8 druhov blanokridlovcov), 1 druh obojzivelnika (Ing. Peter Urban, CSc.), 4 druhy plazov (Ing. Peter Urban, CSc.), 27 druhov vtakov - hniezdne rozsirenie (RNDr. Anton Kristin, CSc. - 24 druhov RNDr. Vladimir Slobodnik, CSc. - Bubo bubo, Ixobrychus minutus, Lyrurus tetrix) a 11 druhov cicavcov (Ing. Peter Urban, CSc. RNDr. Marcel Uhrin - Chiroptera, netopiere). Mapy zobrazuju recentne udaje za poslednych 25 - 30 rokov. Mapy druhov Mantis religioza, Triturus montadoni, Elaphe longissima, Lacerta viridis, Bubo bubo, Eptesicus nilssoni, Rhinolophus ferrumequinum, Canis lupus, Lynx lynx a Ursus arctos boli digitalizovane na zaklade povodnych obrysovych map, takze nie vo vsetkych vyznacenych kvadrantoch tychto digitalizovanych map su overene udaje.

Mapy v povodnej mierke su k dispozicii v nadacii IUCN. Pri urcovani ohrozenia sme pouzili kategorizaciu podla IUCN. Mapy rozsirenia druhov digitalne spracoval Ing. Karol Sloboda.

Rozsirenie vybranych druhov makkysov na Slovensku

Rozsirenie vybranych druhov pavukov na Slovensku

Rozsirenie vybranych druhov hmyzu na Slovensku

Rozsirenie obojzivelnika mloka karpatskeho na SlovenskuRozsirenie vybranych druhov plazov na Slovensku Rozsirenie vybranych druhov cicavcov na Slovensku

4.3. Induktivny pristup - ciastkove syntezy

Jozef Steffek, Jana Ruzickova, Karol Sloboda a kol.

Slovensko sa nachadza v centre Europy, co sa odraza v zlozeni jeho flory a fauny. Strednu Europu rozdeluje svojimi pohoriami na severnu a juznu, takze u mnohych druhov rozdeluje arealy rozsirenia teplomilnych druhov juznych oblasti od arealov rozsirenia niektorych severskych druhov. Predel medzi pomoriami severnych mori a Ciernym morom prebieha na severnej hranici Slovenska, a preto mnozstvo vodnych organizmov sa tu stretava vo svojich hranicnych oblastiach rozsirenia. Mimoriadny vyznam pre toto uzemie ma pretekajuci Dunaj, ktory je hlavnou migracnou cestou vodnych organizmov.

Relativne zachovale lesne ekosystemy s vyskytom xerotermnych biotopov spolu so silnou vyskovou diferenciaciou uzemia vytvaraju na uzemi Slovenska zoskupenia biotopov, ktore su z viacerych hladisk europskym unikatom. Sformovali sa tu spolocenstva rastlin a zivocichov, z ktorych mnohe mozno povazovat za refugium povodnej europskej a karpatskej flory a fauny (Matis, 1990).

Fytogeografickymi porovnavacimi studiami sa ukazala velka pestrost kveteny uzemia Slovenska, ktore mozno v tomto smere povazovat za krizovatku migracnych ciest roznych elementov v jednotlivych dobach formovania flory tohto uzemia. Tuto pestrost podmienoval bohato cleneny georelief, zlozita geologicka stavba pohori a rozdielny vyvoj jednotlivych casti uzemia. Pestrost biotopov a ich vyznam pre zachovanie genofondu su zavisle nielen na prirodnych podmienkach, ale aj na druhu a na intenzite antropickych vplyvov. Z hladiska antropogennej premeny biocenoz a ich vnutornej ekologickej stability na Slovensku prevazuju uzemia s biocenozami velmi malo zmenenymi, pripadne s biocenozami vplyvom cloveka malo zmenenymi so strednou az velmi vysokou vnutornou ekologickou stabilitou.

Najvacsi negativny vplyv na lesne ekosystemy ma dopad imisii z domacich zdrojov a cezhranicnych prenosov. Silne antropogenne zmenena polnohospodarska krajina s nizkou ekologickou stabilitou tu suvislo zaujima niziny a plochy pahorkatiny v juznej a juhovychodnej casti a niektore vnutrokarpatske kotliny.

Pocet genofondovo vyznamnych druhov alebo spolocenstiev bol hlavnym kriteriom pre vyber plochy do jadrovych uzemi. Podkladom boli vlastne poznatky zucastnenych expertov a tiez aj prace odbornikov z roznych skupin flory a fauny, v ktorych pri hodnoteni uzemia Slovenska z aspektu realneho vyskytu vzacnych, endemickych a ohrozenych druhov sa za zaklad vzal pocet druhov v jednotlivych hodnotenych kategoriach podla geomorfologickych jednotiek.

Celkove na uzemi Slovenska predpokladame vyskyt asi 50 000 druhov zivocichov. Ich genofod je dolezitym cinitelom stabilizacie ekosystemov tohto regionu, ale aj vyznamnym vedeckym a kulturnym bohatstvom. Patri medzi neopakovatelne biologicke prirodne zdroje, ktore nie je mozne nahradit ziadnou cinnostou cloveka. Tvoria sucast narodneho bohatstva (Matis, 1990).

Z hladiska vyskytu fauny ziju na uzemi Slovenska aj druhy europskej fauny, ktore inde su na ustupe alebo uplne vyhynuli (medved, rys, vlk a pod.). Existuju dokazy o tom, ze z uzemia Slovenska sa tieto druhy zacinaju sirit smerom na zapad, cim sa Slovensko stalo prirodzenym refugiom populacii tychto ohrozenych druhov (Hell, Sabados, 1993).

Vysledny synteticky navrh:

Vysledny navrh jadrovych uzemi do NECONET Slovenska pozostaval z odporucani expertov pre jednotlive skupiny flory a fauny, podlozeny aj digitalnym spracovanim udajov o rozsireni jednotlivych mapovanych druhov rastlin a zivocichov (spolu sme zmapovali rozsirenie 184 vybranych druhov). Synteticke mapy sa ziskali prekladanim map rozsirenia jednotlivych druhov. Interpretaciu sme robili prostrednictvom piatich vybranych kriterii - reprezentativnost, povodnost biotopu, vyznam z hladiska biodiverzity, stupen ohrozenia, velkost uzemia. Nasledne sme dostali subor uzemi, ktore predstavovali reprezentativne segmenty geoekodiverzity hodnotenych skupin fauny a flory.

Vyhodnotenie:

Zaradenie navrhovanej plochy do jadroveho uzemia, ekologickeho koridoru alebo uzemia rozvoja prirodnych prvkov do v podstate vychadzalo do znacnej miery zo subjektivneho zhodnotenia danej plochy zainteresovanymi expertmi. Napriek tomu, ze toto zhodnotenie vyuzivalo strojove spracovanie a podielali sa na nom desiatky expertov, v dalsej etape odporucame zhodnotit predlozeny navrh narodnej ekologickej siete Slovenska prostrednictvom kriterii na zistenie ekologickej stability a ekostabilizacnej ucinnosti SKS alebo vegetacie.

Aplikovanim vyssie rozobranych kriterii bol uskutocneny prvy navrh jadrovych uzemi narodnej ekologickej siete (NECONET) Slovenska, ktory bol v dalsom rozsireny, spresneny a doplneny prostrednictvom konfrontacie vysledkov ciastkovych syntez obidvoch postupov, induktivneho aj deduktivneho (tento postup je blizsie specifikovany a opisany v dalsej kapitole).

Pre ilustraciu ciastkovych syntez induktivneho postupu uvadzame synteticke mapove vystupy rozsirenia druhov podla jednotlivych skupin ako aj pre vsetky mapovane rastliny a zivocichy spolu.

Poznamka: Pri syntezach ciastkovych navrhov boli pouzite aj pracovne mapove podklady tykajuce sa geologickych pomerov (spracovane RNDr. Petrom Strakom), pracovna mapa sucasnej krajinnej struktury (spracovana Ing. Klarou Jancurovou a Ing. Petrom Jancurom) a mapy rozsirenia genofondovo vyznamnych druhov, spracovane jednotlivymi odbornikmi zodpovednymi za prislusnu skupinu rastlin resp. zivocichov. Spracovanie map rozsirenia vybranych rastlinnych druhov nizsich rastlin koordinoval RNDr. Rudolf Soltes, CSc., vybranych rastlinnych druhov vyssich rastlin RNDr. Stefan Maglocky, CSc. Mapy rozsirenia vybranych druhov zivocichov pripravil kolektiv autorov pod vedenim RNDr. Jozefa Steffeka, CSc. Mapy rozsirenia vybranych druhov makkysov vypracoval RNDr. Jozef Steffek, CSc., pavuky - RNDr. Peter Gajdos, CSc., blanokridlovce - RNDr. Vladimir Smetana, motyle (c. map 117-124, 126) - RNDr. Jan Kulfan, CSc., c. mapy 125 - Doc. RNDr. Oto Majzlan, CSc., modlivky - Doc. RNDr. Oto Majzlan, CSc., vazky - RNDr. Stanislav David, kobylky - Doc. RNDr. Oto Majzlan, CSc., vtaky (c. map 142-146, 148-155, 157-168) - RNDr. Anton Kristin, CSc., c. map 147, 156 - RNDr. Vladimir Slobodnik v spolupraci s RNDr. Antonom Kristinom, CSc., obojzivelniky, plazy, cicavce - RNDr. Peter Urban, CSc. Mapy rozsirenia vybranych druhov digitalizoval a synteticke mapy rozsirenia vybranych skupin druhov v spolupraci s RNDr. Jozefom Steffekom, CSc. realizoval Ing. Karol Sloboda.


Nadacia IUCN , Svetova unia ochrany prirody, Slovensko
Europsky program IUCN

NAVRH NARODNEJ EKOLOGICKEJ SIETE
SLOVENSKA - NECONET

Obsah / Kapitoly: 1 / 2 / 3 / 4 / 5 / 6 / 7.1.1. / 7.1.2. / 7.2. / 8 / Literatura / Autori


ZIVOTNE PROSTREDIE:
Organizacie / Granty / Casopisy / Publikacie / Kalendar / Legislativa