Navrat na publikaciu Ochrana prirody kysuckeho regionu a spolupraca na jeho trvalo udrzatelnom rozvoji Obsah / Kapitoly: 1 / 2 / 3 / 4 / 5 / 6 / 7 / 8 / 9 / 10 / Zaver / Literatura ZAVER Potreba ucinnejsej ochrany prirody v obdobi transformacnych zmien sa stala podnetom pre vznik Vychodoeurópskeho, od roku 1994 Európskeho programu IUCN. Na Slovensku bolo zrealizovanych uz viacero programov. K projektom, ktore koordinovala a financovala Svetova unia ochrany prirody (IUCN) patri i projekt 'Posilnenie lokalnych kapacit pri manazmente prirodnych zdrojov', ktory prebiehal sucasne v Cesku, v Polsku, v Madarsku a na Slovensku. Z viacerych navrhovanych oblasti na Slovensku boli vybrate Kysuce, konkretne vychodna cast Chranenej krajinnej oblasti Kysuce. Je to uzemie s vysokou druhovou a ekosystemovou diverzitou narodneho vyznamu, a zaroven uzemie, kde sa kumuluje viacero konfliktov zaujmov medzi instituciami, zabezpecujucimi ochranu prirody a krajiny a subjektami, vyuzivajucimi uzemie na hospodarske ci turisticko-rekreacne ciele. Moderne trendy v ochrane prirody uzemi smeruju k spolupraci vsetkych zaujmovych skupin, ktore sutazia o pristup k prirodnym zdrojom a ich spravovaniu s cielom zabezpecit ucinnejsiu ochranu prirody a sucasne umoznit trvalo udrzatelny rozvoj prilsusneho regiónu. V tomto sirokom kontexte sme chapali aj ciele tohto projektu IUCN, realizovaneho na Kysuciach. Ulohou realizacneho expertneho timu - ktoreho zastupcovia boli z roznych typov statnych organizacii (napr. SAZP, oblastna pobocka Zilina, Sprava CHKO Kysuce), mimovladnej organizacie SZOPK, podnikatelskeho sektoru a zo 6 obci po obvode vybranej EFJ - bolo zhromazdit zakladne informacie o prirodnych hodnotach uzemia ekologicko-funkcnej jednotky, o hospodarskych aktivitach (lesy, polnohospodarstvo, rekreacia a turizmus, rozvojove zamery obci), analyzovat zakladne konflikty a vypracovat manazersky plan trvalo udrzatelneho rozvoja regiónu, ktory by reflektoval zaujmy obci, vlastnikov, uzivatelov i spravcov uzemia. Cielom nasho snazenia je teda prispiet k efektivnejsej ochrane prirody uzemia pri sucasnom zabezpeceni vyssich uzitkov uzivatelom a vlastnikom uzemia. Cely projekt, vratane realizacnych prac a zadania publikacie do tlace, sa realizoval pocas 9 mesiacov roku 1996. Navrhy, odporucania a navody na dosiahnutie trvalo udrzatelneho rozvoja uzemia sme spolocne sformulovali v kapitole 10 tejto publikacie. Zelali by sme si vsak, aby nezostali len na papieri. Dolezite je, aby sa zahajili konretne aktivity, veduce k 'oziveniu' navrhovanych odporucani. Aby bolo mozne hovorit o aktivnej ochrane prirody a vobec o trvalo udrzatelnom rozvoji, je nevyhnutne dostat pod spolocnu kontrolu rozvojove aktivity v uzemi. To je mozne dosiahnut najma: vytvaranim, resp. ucastou spominanych zaujmovych skupin na priprave koncepcnych materialov na lokalnej az regionalnej urovni, kde by sa implementovali zasady predmet-neho projektu (ekonomicky rozvoj obci a mikroregiónu, environmentalne studie - USES, ekologicka unosnost uzemia, programy obnovy vidieckych sidiel a krajiny, zmapovanie potencialne vhodnych lokalit a objektov, napr. pre rekreacne vyuzitie formou katalógu, projekt ozivenia kopaniciarskeho osidlenia...), posilnenim spolocnej spoluprace a ucasti vsetkych zainteresovanych stran na ochrane prirody prostrednictvom vytvorenia spolocneho a nezavisleho diskusneho priestoru, tzv. 'Fóra pre trvalo udrzatelny rozvoj Kysuc', ktore by bolo schopne prijimat odporucania prislusnych rezimov vyuzivania jednotlivych typov prirodnych zdrojov, zavedenim „kontroly' ci „evidencie' napånania zaverov rozpracovanych a schvalenych zavaznych uzemno-planovacich materialov, ako su napr. UPD VUC, UPD SU ako aj ich podkladov vytvorenych na baze ochrany prirody a zabezpecenia ekologickej stability krajiny, ako su napr. RUSES, MUSES, ECONET, EIA (napr. dialnica D18). Aby mohli byt taketo cinnosti realizovane, budu musiet byt vyvinute aktivity veduce ku: zabezpeceniu financnych zdrojov prostrednictvom statneho rozpoctu, rozpoctov obci, uverov, roznych fondov zo zahranicia a pod., pre vyhladavanie uvedenych moznosti a riadenie nasledovnych cinnosti bude velmi vhodne obratit sa o pomoc na niektore medzinarodne organizacie, napr. IUCN, WWF, Peace Corps, ktore by mohli poskytnut svoje skusenosti prostrednictvom svojich expertov (zameranych podla potreby na management, fundraising, specificke problemy rekreacie, atd.), praci s verejnostou za ucelom zistenia zaujmu obyvatelstva o veci verejne (napr. formou ankiet, vytvorenim siete miestnych aktivistov, ktori by mali byt „domaci' nie „pristahovalci') a dlhodobym vzdelavanim obyvatelstva regiónu s cielom zabezpecenia tretej gramotnosti - v zakladnych otazkach ochrany prirody a trvalo udrzatelneho rozvoja. Tieto snahy mozu viest k modelovemu rieseniu rozvoja mikroregiónu EFJ na baze prin-cipov TUR a maximalneho vyuzitia domaceho prirodneho i socio-ekonomickeho potencialu. Proces ucasti obcanov - tzv. participativny pristup - pri ochrane chranenych uzemi, ktore sme sa snazili tymto projektom na Kysuciach 'nastartovat', by mal nadalej pokracovat. Preto sme pomohli vytvorit Ekocentrum Kysuce v Oscadnici, v sprave KKV SZOPK a v priestoroch Kysuckej galerie v Oscadnici, ktore bude plnit viacero funkcii, napr. vychovno-vzdelavaciu cinnost, informacnu cinnost, koordinaciu cinnosti medzi roznymi zaujmovymi skupinami - usporaduvanim seminarov, okruhlych stolov, organizovanim medzinarodnej spoluprace pri ochrane prirody Beskyd a pod. V ramci konkretnych realizacnych prac sme vdaka podpore IUCN pomohli nastartovat cinnost Ekocentra Kysuc, vydali sme propagacny material o CHKO Kysuce, prispeli sme na realizaciu medzinarodneho propagacneho materialu „Beskydy bez hranic', zrealizoval sa 1. naucny chodnik v tejto casti Kysuc - chodnik na Velku Racu. Obciam EFJ sme poskytli informacne panely, zakupili sme pre nich vybranu mapovu dokumentaciu RUSES-u regiónu Kysuc. Obci Nova Bystrica sme poskytli financny prispevok na vycistenie a udrzbu prirodnej pamiatky Vychylovske prahy. Publikaciu, ktoru ste prave docitali, povazujeme za spolocny prispevok vsetkych zucastnenych riesitelov a spolupracovnikov k lepsej informovanosti o novych trendoch v ochrane zivotneho prostredia, o prirodnych hodnotach uzemia EFJ, o starostlivosti o zivotne prostredie roznymi statnymi instituciami, o legislative, ako aj moznostiach, ako zosuladit rozvoj regiónu s ochranou prirody a prirodnych hodnot uzemia trvalo udrzatelnym sposobom. Samozrejme, predkladana publikacia je limitovana casovymi moznostami projektu a aktualnym stavom poznania uzemia riesitelmi. Chceme zdoraznit, ze je to dokument otvoreny, ktoreho dalsie dopånanie a zdokonalovanie privita tak nadacia IUCN ako aj vsetci zucastneni riesitelia. Ak publikacia, ktoru drzite v rukach, a uvedene realizacne vystupy projektu prispeju k lepsej informovanosti obcanov a navstevnikov o prirodnych hodnotach uzemia, o moznostiach jeho trvalo udrzatelneho rozvoja, a o moznostiach spoluprace vsetkych zainteresovanych stran na tomto rozvoji, mozeme povedat, ze projekt IUCN na Kysuciach nebol zbytocny. Nadacia IUCN, Svetova unia ochrany prirody, Slovensko Navrat na publikaciu Ochrana prirody kysuckeho regionu a spolupraca na jeho trvalo udrzatelnom rozvoji Obsah / Kapitoly: 1 / 2 / 3 / 4 / 5 / 6 / 7 / 8 / 9 / 10 / Zaver / Literatura