Navrat na publikaciu Ochrana prirody kysuckeho regionu a spolupraca na jeho trvalo udrzatelnom rozvoji Obsah / Kapitoly: 1 / 2 / 3 / 4 / 5 / 6 / 7 / 8 / 9 / 10 / Zaver / Literatura 9. ZAKLADNE SOCIALNE PREDPOKLADY USPESNOSTI TUR A MOZNOSTI POSILNENIA MIESTNYCH ZDROJOV Rudolf Gerat 9.1 Kulturne tradicie suvisiace so vztahom obyvatelov regiónu k prirode, moznosti sucinnosti zaujmovych skupin a obcanov pri rieseni problemov TUR Pri analyze kulturnych tradicii v regióne je potrebne vychadzat zo skutocnosti, ze pocas celeho jeho historickeho vyvoja az do polovice 20. storocia, mali v zivote obyvatelstva rozhodujuce postavenie prirodne podmienky. Tie urcovali zakladne formy sidelnej struktury, kde prevladalo roztratene kopaniciarske osidlenie, ktore predstavovalo denno-denny bezprostredny kontakt so zivou prirodou. Este v roku 1930 v dvanastich typicky kopaniciarskych obciach byvalo cez tri stvrtiny obyvatelov v rozptylenom osidleni. V roku 1980 to uz bola len jedna tretina a v roku 1990 8%. Prirodne materialy z miestnych zdrojov (najma drevo) prevladali pri stavbe obydli i pri zhotovovani hospodarskeho naradia a domaceho nacinia. S prirodnym prostredim suviseli i prevladajuce hospodarske aktivity obyvatelstva (polnohospodarstvo, drevorubacstvo). (Tu je pozoruhodny najma system ochrany pody proti vodnej erózii tvorbou terasovitych policok na svahovitych terenoch). Tato prirodna podmienenost sa da dolozit i v doplnkovych zamestnaniach, ludovej strave, odievani, ba i v ludovej duchovnej kulture. Svedcia o tom pocetne publikovane vysledky etnografickych vyskumov (najma komplexny etnograficky vyskum zo zatopovej oblasti Riecnica - Harvelka, ktory vykonal Narodopisny ustav SAV r. 1977-1978). Tento stav trval bez vyznamnejsich rusivych zasahov az do polovice 20. storocia. Zlom nastal v obdobi po 2. svetovej vojne. Uplatnovanim industrializacie, kolektivizacie polnohospodarstva a urbanizacie doslo k likvidacii casti kopaniciarskych sidelnych struktur, k zmenam v hospodarskych aktivitach obyvatelstva i celeho sposobu zivota. Vo vztahu k prirode a k prirodnym hodnotam mozno hovorit o devastacnych vplyvoch. Citlivy, setrny vztah k prirode sa postupne dostava v rebricku reflektovanych hodnot na spodne priecky. Zakladne prirodne zlozky zivotneho prostredia (vzduch, voda, poda, lesy) su atakovane skodlivymi antropogennymi vplyvmi. Na kvalitu ovzdusia negativne vplyva okrem imisii z nedalekeho Sliezska a Polska este stale masove vyuzivanie nekvalitnych uholnych kalov na vykurovanie tisicov domacnosti. Povrchove toky su znecistovane tuhymi odpadmi i vytokmi zo zump a septikov. Poda na velkoplosnych lanoch je vo velkom rozsahu vyplavovana vodnou eróziou. Lesy sa v procese vracania povodnym majitelom stavaju miestom divokych pretazieb so snahou dosiahnut okamzity ekonomicky efekt. Ak sa ma v tejto situacii hovorit o kulturnych tradiciach suvisiacich so vztahom k prirode, mozno spomenut ich dve vrstvy. Prvou su tradicie, ktore sa zachovali, hoci uz vo velmi redukovanej a transformovanej podobe, z obdobia vyssie spomenuteho prirodneho sposobu zivota. K nim patri predovsetkym velmi rozsirene samozasobitelske pestovatelstvo a chovatelstvo, ktore sa realizuje na pode v bezprostrednom okoli obydli. Z hlavneho zdroja obzivy sa tato cinnost stala doplnkovou hospodarskou aktivitou, ktorej sa venuju obyvatelia mimomestskych sidiel. Znacne vysoky stupen nezamestnanosti v regióne meni v ostatnych rokoch tuto cinnost u pocetnej vrstvy obyvatelstva na hlavny zdroj obzivy. Ku kulturnym tradiciam mozno priradit aj trvaly a stale rastuci zaujem o rekreacne vyuzivanie prirodneho potencialu krajiny, v zimnom obdobi na lyziarske sporty a v letnom obdobi na turistiku, pripadne - v mensom rozsahu - aj na kupanie v povrchovych tokoch. Tato tradicia je potencialne najdynamickejsia. S nou suvisi i vyuzivanie povodneho bytoveho fondu kopaniciarskeho osidlenia na rekreacne ucely (chaluparstvo), ktore je velmi rozvinute najma v obciach s niekdajsim roztratenym kopaniciarskym osidlenim. K novodobym kulturnym tradiciam, ktore maju relevanciu vo vztahu k prirode, su uz viac ako desat rokov trvajuce aktivity zamerane na ochranu povrchovych tokov, ktore organizuje SZOPK pod nazvom 'Priezracna Kysuca' a do ktorych sa zapajaju pocetne kolektivy ziakov zakladnych skol. Vdaka aktivite miestnych kulturnych institucii sa rozsiruje aj ozivovanie tradicii, ktore maju taktiez svoj povod v prirodnom zivotnom style: oslavovanie prichodu leta (janske ohne), zvyky hospodarskeho rocneho cyklu a pod. V podani folklórnych skupin sa prezentuju na rozlicnych slavnostiach (Beskydske slavnosti v Turzovke, folklórny festival v Ochodnici, Goralske dni v Skalitom). Vychadzajuc z overeneho poznatku, ze motivom konania ludi su predovsetkym ich zaujmy a informacie, mozno do riesenia problemov TUR v regióne ziskat a zapojit skupiny osob zainteresovanych na rieseni konkretnych problemov predovsetkym podla ich pracovneho zaradenia (profesijna zainteresovanost) alebo miesta bydliska (lokalna zainteresovanost). Okrem toho mozno nadviazat aj neprofesionalne zaujmy clenov dobrovolnych organizacii (zaujmova zainteresovanost). Pre vsetkych obyvatelov je vsak spolocny zaujem o zdraviu neskodne zivotne prostredie (existencialna zainteresovanost). Zo skupiny osob s potencialnou participaciou na zaklade profesijnej zainteresovanosti mozno uviest predovsetkym pracovnikov podneho, lesneho a vodneho hospodarstva, ktorych sa bezprostredne tykaju problemy vyvoja v uvedenych zlozkach zivotneho prostredia. U podohospodarov mozno dosiahnut pozitivnu participaciu pri rieseni ochrany pody pred eróziou na velkoplosnych lanoch, ako aj pri vyuzivani agrotechnológii neposkodzu-jucich urodnost pod. Pracovnici lesov su zainteresovani na ochrane lesnych ekosystemov pred divokymi pretazbami sukromnymi lesomajitelmi (este castejsie lesopodnikatelmi) a na ekologicky prijatelnych formach hospodarenia v lesoch. Vo vodnom hospodarstve mozno najst zhodu zaujmov ekológov a vodohospodarov v snahach o ochranu povrchovych tokov a hospodarskom vyuzivani vodnych zdrojov (najma vodarenskej nadrze Nova Bystrica) ako aj pri rozsirovani kanalizacie a vystavbe (rozsirovani existujucich) COV. Z lokalne orientovanych zaujmov su vseobecne rozsirene zaujmy obyvatelstva na cistom ovzdusi, dostatku kvalitnej pitnej vody, likvidacii komunalneho odpadu a esteticky upravenych verejnych priestranstvach v mestach a obciach. Tieto zaujmy reprezentuju predovsetkym primatori miest, starostovia obci a poslanci z miest a obci, ktori su clenmi komisii zivotneho prostredia. Neprofesionalne zaujmy clenov dobrovolnych organizacii vo vztahu k zdravemu zivotnemu prostrediu sa najvyraznejsie prejavuju u clenov a v organizaciach rybarov, polovnikov, vcelarov, turistov, clenov Cerveneho kriza a ochranarskych organizacii (SZOPK). Potencialnym a nadejnym podporovatelom TUR v regióne je mladez. Prejavuju sa aj snahy koordinovat aktivity TUR v spolupraci OKV SZOPK a metodickeho oddelenia skolskej spravy, ktori spolocne usporiadali uz dva okresne seminare k tejto problematike. Na vset-kych zakladnych skolach v regióne su ustanoveni koordinatori environmentalnej vychovy, prostrednictvom ktorych sa do cinnosti skol dostavaju informacie a aktivizacne podnety s tematikou TUR. Nedostatkom je to, ze mladeznicke organizacie su rozdrobene a tazko sa s nimi nadvazuju kontakty (okrem skautov, s ktorymi sa spolupraca zacina dobre rozvijat). Predstavitelia viacerych profesijnych a zaujmovych skupin boli zainteresovani do riesenia ciastkovych problemov TUR na okresnych seminaroch a okruhlych stoloch, ktore sa od roku 1990 doteraz konali z iniciativy OKV SZOPK na tieto temy: a) Dialóg na temu 'Perspektivy kysuckeho lesnictva' 10. aprila 1990 (ucast odbornikov) b) Okresny seminar o ochrane cistoty ovzdusia 18. aprila 1991 (ucast starostov obci) c) Okruhly stol o cistote vod 28. maja 1991 (ucast odbornikov) d) Okresny seminar o zavadzani organizovaneho zberu TKO 15. marca 1991 (za ucasti starostov obci) e) Seminar o estetizacii verejnych priestranstiev s vyuzitim prirodnych zdrojov (27.3.1993) f) Medzinarodny seminar na temu Ochrana prirody Beskyd 22.3.1994 (za ucasti odbornikov z Polska a Ceska) g) Okresny seminar o aktualnych otazkach vodneho hospodarstva 18.6.1996 (ucast odbornikov a starostov obci) 9.2 Moznosti posilnenia miestnych kapacit pre potreby trvaloudrzatelneho manazmentu prirodnych zdrojov. Podpora sucinnosti a komunikacie prostrednictvom Ekocentra pre vychovu, vzdelavanie, sirenie informacii a koordinaciu TUR V sucasnej dobe obhospodaruju prirodne zdroje regiónu viacere subjekty uvedene v kapitole 2.2. V uvedenych hospodarskych organizaciach vacsinou nie su vytvorene personalne predpoklady pre zahrnutie TUR do ich cinnosti. Vsetky rozhodnutia su podriadene dosahovaniu ekonomickych efektov. Potreby TUR predstavuju iba zakonne normy, ktorych dodrziavanie sleduju prislusne urady statnej spravy. V okrese doposial nie je vytvorena institucia, ktora by podnecovala, zjednocovala a koordinovala synergicke posobenie vsetkych subjektov podielajucich sa na manazmente prirodnych zdrojov v regióne. Tuto ulohu by mohlo perspektivne plnit Ekocentrum Kysuc. Z vyssie uvedeneho vyplyva poznatok, ze v regióne sa prejavuje potreba institucie, ktora by komplexne iniciovala, podporovala a koordinovala aktivity zamerane na TUR. Doteraz sa tieto aktivity rozvijaju nahodne, zivelne, nekoordinovane. Nevyuziva sa moznost synergickeho posobenia, ktore je ucinnym faktorom intenzifikacie a zefektivnenia tychto aktivit. Doteraz preukazuje pozoruhodne snahy na tomto useku okresny koordinacny vybor SZOPK v Cadci. (Pozri zaverecne dostavce oddielu 9.1). Jeho posobenie je vsak nepriaznivo limitovane tym, ze nema na sirsie rozvinutie svojej cinnosti potrebne priestorove, financne ani personalne podmienky. Vychodiskovym riesenim tejto problematiky je zriadenie Ekocentra Kysuc, podla nizsie uvedeneho projektu. Hlavne ulohy Ekocentra A. Vyskumno-dokumentacna cinnost Zhromazdovanie udajov o prirode regiónu, o stave hlavnych zloziek prirodneho prostredia, ktore su doteraz rozptylene v databazach roznych organizacii. Dokumentacia dolezitych javov v prirodnom prostredi regiónu. Vytvaranie siete expertov z oblasti ochrany prirody a zivotneho prostredia a ich zapajanie do riesenia konkretnych uloh. Sprostredkovanie pozorovania javov odbornikmi v terene (ornitológia, herpetológia etc.). B. Vychovno-vzdelavacia cinnost Spolupraca s koordinatormi environmentalnej vychovy na skolach. Organizovanie putovnych vystav s tematikou TUR na skolach a v kulturnych zariadeniach. Organizovanie seminarov o netradicnych formach environmentalnej vychovy. Organizovanie zaujmovych aktivit mladeze v areali Ekocentra a v okrese, cinnost zaujmovych kruzkov a sutazi s prirodovednym zameranim. C. Informacna cinnost Poskytovanie ucelenych informacii o prirode Kysuc ucastnikom exkurzii. Vypracovavanie analyz o dolezitych faktoch stavu zivotneho prostredia v regióne a ich ponukanie regionalnej tlaci, resp. samostatne publikovanie. Vydavanie casopisu Eko-echo Kysuc (zvysenie jeho periodicity z doterajsich 2-3 vydani na 5-6 vydani rocne). D. Koordinacia sucinnosti Usporaduvanie seminarov a okruhlych stolov na riesenie aktualnych otazok zivotneho prostredia za ucasti odbornikov a zastupcov zainteresovanych organizacii (st. organy, organy miestnej samospravy, podnikatelia, mimovladne organizacie). Na tejto zakladni postupne vytvarat regionalne fórum trvale udrzatelneho rozvoja. Spolupraca pri vypracuvani projektov environmentalnej, vychovnej, vzdelavacej a praktickej cinnosti, sucinnost pri ich realizacii. E. Medzinarodne aktivity Cinnost sekretariatu Medzinarodnej komisie pre ochranu prirody Beskyd. Presadzovanie environmentalnych aspektov pri rieseni otazok cezhranicnej slovensko-polsko-ceskej spoluprace. Organizovanie medzinarodnych detskych letnych taborov so zameranim na ochranu prirody. Priestorove, materialne, financne a personalne podmienky cinnosti Ekocentra A. Lokalizacia Ekocentrum je umiestnene v kastieli v Oscadnici ktory je v lesoparku s bohatym zastupenim drevin a ostatnej flóry. V bezprostrednej blizkosti je chranena vodna plocha s vyskytom vodneho vtactva a obojzivelnikov. Objekty kastiela sa nachadzaju na zaciatku obce Oscadnica cca 5 km od okresneho sidla Cadca s dobrym spojenim verejnymi dopr. prostriedkami (mestska doprava, linkove autobusy, vlak). Areal parku a kastiela, v ktorom bude Ekocentrum umiestnene, spravuje Kysucka galeria v Cadci, ktora tu ma svoje vystavne priestory. Vystavy galerie su navstevovane najma exkurziami zo skol. Ponuka sa tu moznost spojit pri navstevach kastiela navstevy umeleckych vystav s navstevami Ekocentra. B. Priestory Na cinnost Ekocentra bola prenajata miestnost na prvom poschodi o rozmeroch 8,5x7 m. V tomto priestore je zriadena pracovna veduceho s moznostou realizacie klubovych aktivit. dalej je mozne prenajat v suterene kastiela priestory na zriadenie laboratória a dielne (napr. na vyrobu vtacich budok pod.) o rozmeroch 8x5 m. Poznamka: Umiestnenie Ekocentra v prenajatych priestoroch mozno povazovat za docasne riesenie. Optimalnym riesenim by mohla byt vystavba zruboveho objektu (podla ponuky podniku Drevodom Kysucke Nove Mesto). C. Riadenie Ekocentra Cinnost Ekocentra riadi Okresny vybor SZOPK v Cadci prostrednictvom nim povereneho clena kolektivneho organu (na ciastocny pracovny uvazok). Riadenie sa bude uskutocnovat na zaklade planu prace a rozpoctu, ktory bude schvalovat a realizaciu kontrolovat okresny vybor SZOPK. Na vykon bezprostrednych cinnosti bol prijaty pracovnik z programu verejnoprospesnych prac, perspektivne (po ziskani financnych prostriedkov) na normalny pracovny pomer. Predpoklada sa aktivna spolupraca s odbornikmi na vypracovanie odbornych studii a projektov na zaklade dohod o vykonani prace. D. Prevadzka Ekocentra Stredisko bude otvorene pre verejnost subezne s prevadzkou vystavnej siene galerie, t.j. denne okrem pondelka od 9.00 - 16.00 hod. V dopoludnajsich hodinach sa predpokladaju prevazne exkurzie zo skol, odpoludnia cinnost zaujmovych kruzkov a dalsie aktivity. Vo svojej cinnosti bude stredisko spolupracovat s metodickym strediskom okresnej skolskej spravy (pri akciach s ucitelmi), s centrami volneho casu (pri usporaduvani sutazi s ekologickym zameranim), so Spravou CHKO Kysuce a organmi zivotneho prostredia (spolupraca s odbornikmi) a s ornitologickou sekciou OKV SZOPK (zaujmove aktivity). E. Hospodarenie Ekocentra Hospodarenie Ekocentra je sucastou hospodarenia okresneho vyboru SZOPK v Cadci. Na bezne vydavky poskytuje zriadovatel Ekocentra zuctovatelne preddavky. Za majetok zvereny do uzivania Ekocentra je zodpovedny prislusny pracovnik na zaklade dohody o hmotnej zodpovednosti. Hospodarske zabezpecenie cinnosti Ekocentra sa predpoklada predovsetkym z dotacii a sponzorskych prispevkov nadacii, obci a podnikatelskych subjektov. 9.3 Modelovy vzdelavaci a vychovny seminar pre oblast TUR Trvale udrzatelny rozvoj by sa mal stat konstantnou normou pri vsetkych cinnostiach ovplyvnujucich prirodne a zivotne prostredie regiónu. Z toho hladiska je prvorady vyber osob, ktore mozu vo svojej rozhodovacej a riadiacej cinnosti ovplyvnit realizacne procesy tak, aby boli v sulade s principmi TUR. Su to: predstavitelia obecnych samosprav (primatori miest, starostovia obci, poslanci obecnych zastupitelstiev), predstavitelia organov vseobecnej a specializovanej statnej spravy z usekov ovplyvnujucich zivotne prostredie, podnikatelia a veduci pracovnici hospodarskych organizacii (zvlast z useku podohospodarstva, lesneho a vodneho hospodarstva a cestovneho ruchu), riaditelia skol vsetkych stupnov a ucitelia (zvlast s prirodovednou aprobaciou), predstavitelia kulturnych ustanovizni a tlace, predstavitelia zaujmovych organizacii (SZOPK, turisti, rybari, vcelari, zahradkari). Predpokladom uspechu v presadzovani principov TUR je permanentny dialóg uvedenych zaujmovych skupin, uplatnovanie environmentalnych principov pri rieseni otazok dalsieho rozvoja regiónu. Jednym z osvedcenych prostriedkov na postupne presadzovanie tychto strategickych zamerov je usporaduvanie tzv. okruhlych stolov a vzdelavacich a vychovnych seminarov. Okruhle stoly su dialógom osob zainteresovanych na rieseni konkretneho spolocenskeho problemu. Velmi dolezite je vcas formulovat tento problem, aby sa vysledky okruhleho stola mohli uplatnit pri postupe realizacie. Vyber ucastnikov je potrebne volit tak, aby sa nastolena tema prediskutovala z co najsirsieho spektra stanovisk. Cielom tychto stretnuti je, aby sa vsetci ucastnici oboznamili so suvislostami danej problematiky, ktore im mozu v ich konkretnom postaveni unikat. V priebehu priprav projektu IUCN na Kysuciach, bol 10.5.1996 usporiadany okruhly stol k jeho prezentacii, na ktorom sa zucastnili zastupcovia dotknutych obci, uradov, podnikatelskych subjektov i mimovladnych organizacii. Z prednesenych stanovisk sa ukazal ako kontroverzny komplexny plan rozvoja agroturistiky v okrese, ktory nezohladnoval poziadavky ochrany prirody najma na uzemi CHKO Kysuce. Vysledkom bola dohoda o prerokovani tejto problematiky na osobitnej porade, ktora sa uskutocnila nasledne a na ktorej pracovnici CHKO Kysuce a OUZP Cadca autorov planu rozvoja agroturistiky podrobne oboznamili s limitujucimi faktormi vyuzivania prirodneho potencialu krajiny na jednotlivych lokalitach. Autori planu tieto informacie prislubili zapracovat do konkretnych projektov pre jednotlive zaujmove lokality. Tento priklad dokumentuje prinosnost organizovania stretnuti (okruhlych stolov) k prerokovaniu problemov so sirokym spektrom suvislosti. Ucinnym prostriedkom presadzovania principov TUR je usporaduvanie seminarov. Ich zakladnym znakom je prezentacia odbornych stanovisk k urcitemu problemu za ucasti vacsieho poctu posluchacov. Pre ziskanie zaujmu o ucast na seminari je potrebne formulovat ciele a program seminara tak, aby ich pokial mozno co najsirsi okruh potencialnych ucastnikov prijal ako problem, na rieseni ktoreho maju osobny zaujem. Su to problemy celospolocenske (globalne), ktore su vsak ludom mnohokrat vzdialene, nevzbudzuju ich osobny zaujem (sklenikovy efekt, ozónove diery a pod.). Popri nich su problemy, aktualne prave v urcitej oblasti, ci sidelnej jednotke. V regióne mozno za specificke environmentalne problemy povazovat tieto: Vysoky stupen intoxikacie ovzdusia splodinami vznikajucimi spalovanim uholnych kalov v domacnostiach. Moznost riesenia: zavadzanie plynofikacie. Znecistovanie vodnych tokov divokymi skladkami smeti a tekutymi splaskami. Riesenie: dobre fungujuci system organizovaneho zberu komunalneho odpadu, rozsirovanie kanalizacie resp. vyvozu splaskov na precistovanie. Drancovanie lesov v suvislosti s ich prinavratenim povodnym majitelom, hrozba degradacie lesnych ekosystemov. Riesenie: prisne a dosledne uplatnovanie opatreni vlady k ochrane lesov, vysadzanie stromov na vsetkych plochach, ktore su na to vhodne. Skody sposobovane na pode nevhodnym uplatnovanim velkovyrobnych technológii v horskych a podhorskych podmienkach (enormna vodna erózia na svahovitych podach). Riesenie: zriadovanie zasakovacich pasov na velkoplosnych svahovitych pozemkoch, uplatnovanie vhodneho vyberu pestovanych plodin. Uvedene problemy maju svoj osobitny prejav resp. akcent v jednotlivych castiach regiónu, napr. v mestskych sidlach nie su natolko aktualne problemy znecistovania ovzdusia (centralne vykurovanie) ani tokov (vodovody, kanalizacia). Zato je tu aktualna problematika manipulacie s komunalnym odpadom a zavadzanie separovaneho zberu druhotnych surovin, ochrana mestskej zelene a pod. V oblastiach zvyseneho cestovneho ruchu (Oscadnica, Makov, Skalite) vznikaju specificke problemy s tym suvisiace (divoke parkovanie motorovych vozidiel, poskodzovanie chranenych uzemi horskou cykloturistikou, odpadky v lesoch a pod.). Osobitne problemy sa crtaju v suvislosti so zacatim vystavby dialnicneho tahu sever-juh cez uzku a husto osidlenu cast okresu z Cadce cez Skalitsku dolinu na hranice s Polskom (Zvardon). Uvedene problemy nie je mozne riesit na jednom seminari. Kazdy z nich si vyzaduje osobitny pristup, rozpracovanie na ciastkove temy. Modelom seminara na specialnu problematiku bol seminar usporiadany 19. juna 1996 na temu Aktualne otazky vodneho hospodarstva a ochrany vod v okrese Cadca. Seminar bol zaverecnym podujatim projektu 'Priezracna Kysuca', v ramci ktoreho boli previerkovymi skupinami zlozenymi z pracovnikov vodohospodarskych organizacii, uradov zivotneho prostredia a dobrovolnych ochrancov prirody - clenov SZOPK - zdokumentovane vyustenia splaskovych vod do povrchovych tokov. Boli preverene vsetky toky na uzemi regiónu. Zistili sa pripady ich znecistenia tuhymi a tekutymi odpadmi. Zo zisteni vyvodzovali napravne opatrenia urady zivotneho prostredia. Na okresnom seminari bol komplexne zhodnoteny stav vodneho fondu a cistoty vod v povodi Kysuce a koncepcia vodneho hospodarstva v regióne. K nastolenej problematike sa na seminari vyjadrili riaditelia zainteresovanych vodohospodarskych podnikov Povodie Vahu a Severoslovenske vodovody a kanalizacie. Ponuky na odborne vodohospodarske sluzby prezentovali predstavitelia podnikatelskych subjektov. Mozno predpokladat, ze seminar prispel k rieseniu viacerych problemov na tomto useku. Na seminari sa zucastnilo 42 osob, z toho starostovia zo 16 obci okresu. Materialy zo seminara boli vydane a distribuovane na vsetky obecne urady a pracoviska vodneho hospodarstva v okrese. Modelom seminara so siroko koncipovanou tematikou bol regionalny seminar IUCN na temu 'Vyuzivanie prirodnych a ludskych zdrojov na trvalo udrzatelny rozvoj regiónu', ktory sa konal 26.6.1996 v Oscadnici. Cielom seminara bolo prezentovat moznosti vyuzivania prirodneho a ludskeho potencialu regiónu Kysuc pre trvalo udrzatelny rozvoj regiónu. V prvej skupine referatov preto boli informacie o principoch TUR a zakonnych opatreniach na ochranu prirody, v druhej casti bol priestor na prezentaciu koncepcii a skusenosti z vyuzivania prirodnych a ludskych zdrojov v turistike, rekreacnych aktivitach. Do tejto casti boli zaradene i prakticke poznatky z uplatnovania principov TUR v podmienkach okresu Spisska Nova Ves a z obce Tulcik v okrese Presov. Na seminari odzneli referaty na tieto temy: Strategia IUCN a ucast komunit pri rieseni problemov ochrany prirody a TUR. Ochrana prirody a prirodnych zdrojov Kysuc. Zakon o ochrane prirody a jeho prakticke uplatnenie. Vyuzitie prirodnych zdrojov Kysuc na rekreaciu a turistiku. Styri zasady ozivenia miest a obci. Skusenosti z praktickeho uplatnovania revitalizacie obce Tulcik. Projekt rozvoja agroturistiky v okrese Cadca. Zdravotne aspekty kvality zivota. Zo skusenosti ziskanych pri usporaduvani spomenutych i dalsich seminarov mozno zovseobecnit tieto zakladne poznatky a odporucania: - v obsahovej stranke je prvorada presna formulacia problematiky, na riesenie ktorej chceme pouzit formu seminara. Tuto treba tematizovat v nazvoch hlavneho referatu a koreferatov prihliadajuc pravdaze k moznostiam ziskania referatov k jednotlivym temam. Pri prerokovani tem s vyhliadnutymi odbornikmi dochadza spravidla ku korekciam podla ich navrhov. Ak sa maju materialy zo seminara publikovat, je potrebne vopred s referujucimi dohodnut aj vypracovanie pisomneho textu. Po dorieseni tychto obsahovych otazok nastava etapa organizacnych priprav seminara. Ak ma byt seminar uspesny nesmieme zabudnut na tieto suvislosti: urcit okruh ucastnikov, pre ktorych je seminar urceny. Z toho vyplynie poziadavka na priestory, zvolit vhodny termin a miesto seminara, zabezpecit prenajom priestorov a pripadne sprievodne sluzby (najma pouzitie audio a videotechniky), zabezpecit tlac a expediciu pozvanok (podla menoviteho zoznamu ucastnikov), dohodnut technicke otazky vedenia seminara (prezentacia, vedenie rokovania, podanie obcerstvenia a pod.), osvedcilo sa zaroven so seminarom organizovat sprievodne podujatia, napr. vystavku fotografii k prerokovanej problematike, vystavku literatury, ponuka pasma diapozitivov, videofilmov a pod., odporuca sa o uskutocnenom seminari informovat aj siroku verejnost prostrednictvom miestnej ci regionalnej tlace. Publikovanie materialov zo seminara v periodickej tlaci alebo v samostatnom vydani vyzaduje, samozrejme, osobitnu pripravu (redakcna uprava prispevkov, prepis, graficky dizajn, tlac, distribucia). Vsetky uvedene poznatky a skusenosti su iba ramcovym modelom pre postup, pri ktorom sa musia zakazdym zohladnovat specifika, vyplyvajuce z riesenej problematiky, prostredia, financnych prostriedkov a pod. V kazdom pripade je tu priestor pre uplatnenie tvorivosti, invencie, inovacie. Navrat na publikaciu Ochrana prirody kysuckeho regionu a spolupraca na jeho trvalo udrzatelnom rozvoji Obsah / Kapitoly: 1 / 2 / 3 / 4 / 5 / 6 / 7 / 8 / 9 / 10 / Zaver / Literatura