IUCN - Ochrana prirody kysuckeho regionu
ZIVOTNE PROSTREDIE:
Organizacie / Granty / Casopisy / Publikacie / Kalendar / Legislativa

Nadacia IUCN , Svetova unia ochrany prirody, Slovensko
Europsky program IUCN

Navrat na publikaciu

Ochrana prirody kysuckeho regionu
a spolupraca na jeho trvalo udrzatelnom rozvoji

Obsah / Kapitoly: 1 / 2 / 3 / 4 / 5 / 6 / 7 / 8 / 9 / 10 / Zaver / Literatura


4. HODNOTENIE BIOTICKYCH ZLOZIEK
- RASTLINSTVO

Viktoria Urbanova, Zuzana Kuderava

4.1 Vegetacia a flóra EFJ - vyssie rastliny (spolocenstva a supis druhov)

Celkovy charakter EFJ urcuje specificke crty rastlinstva, ktore vzhladom na znacnu priemernu nadmorsku vysku mozno zaradit k submontannemu az montannemu stupnu. Potvrdzuje to aj vyskyt viacerych horskych druhov, ako horec luskacovity (Gentiana asclepiadea), chlpana lesna (Luzula sylvatica), zltuska orlickolista (Thalictrum aquilegifolium) a ine.

Z fytogeografickeho hladiska (Futak,J., 1966) patri uzemie EFJ do oblasti zapadokarpatskej kveteny (Carpaticum occidentale), do obvodu zapadobeskydskej flóry (Beschidicum occidentale) a celku Zapadne Beskydy. Oblast charakterizuje vyskyt viacerych vyznacnych druhov, napr. iskernik platanolisty (Ranunculus platanifolius), horec luskacovity, (Gentiana asclepiadea), macucha cesnackovita (Adenostyles alliaria), pavstavac hlavaty (Traunsteinera globosa), smrek obycajny (Picea abies), jedla biela (Abies alba) a velmi hojny vyskyt ohrozeneho druhu rebrovky roznolistej (Blechnum spicant).

Uzemie EFJ tvori prevazne flys, coho vysledkom je relativne malo pestra vegetacia. Rastlinny kryt je reprezentovany najma lesnymi porastami. V okoli osad a dedin nachadzame chudobne podhorske luky, chudobne pasienky a lucne uhory. Brehy tokov lemuju brehove porasty horskych jelsin. Na svahoch su velmi pekne vyvinute a zachovane krovinne spolocenstva. Caste su i podsvahove prameniska a vlhke, slatinne luky s typickou vegetaciou.

4.1.1 Nelesna vegetacia

Nelesna vegetacia je reprezentovana najma pasienkami a lucnymi porastami vlhkych a cerstvych stanovist. Pasienky, ktore vznikli ako nahradne spolocenstva po lesnych porastoch mozno zaradit do zvazu Cynosurion cristati R.Tx.1947. Na svahoch su to fytocenózy asociacie Anthoxantho-Agrostietum tenuis Sill.1933 a asociacie Festuco-Cynosuretum cristati R.Tx.in Bükker 1942, podzvazu Polygalo-Cynosurenion Jurko 1974. Floristicky su to porasty pomerne pestre a bohate. Z typickych druhov mozno uviest dusku vajcovitu (Thymus pulegioides), jastrabnik vlaskaty (Hieracium piliferum), krasovlas obycajny (Carlina vulgaris), krasovlas bezbylovy (Carlina acaulis), ocianku Rostkovovu (Euphrasia rostkoviana), zvoncek konaristy (Campanula patula), zvoncek hrubokorenovy (Campanula serrata), horcinku obycajnu (Polygala vulgaris), natrznik vzpriameny (Potentilla erecta), kriziavka jarna (Cruciata glabra), bolhoj lekarsky (Anthyllis vulneraria), trojzub polozeny (Sieglingia decumbens), tomku vonavu (Anthoxanthum odoratum), kostravu cervenu (Festuca rubra), psincek obycajny (Agrostis tenuis), traslicu prostrednu (Briza media), trojstet zltkasty (Trisetum flavescens), kostravu lucnu (Festuca pratensis). V tychto porastoch casto rastie aj mecik obycajny (Gladiolus imbricatus). Na mineralne chudobnejsich podach rastu hojne psica tuha (Nardus stricta), vres obycajny (Calluna vulgaris), castejsie su aj brusnica cucoriedkova (Vaccinium myrtillus), veronika lekarska (Veronica officinalis), plesivec dvojdomy (Antennaria dioica), chlpana polna (Luzula campestris), paplesnivcek lesny (Omalotheca sylvatica), ostrica bleda (Carex palescens), hviezdica travovita (Stellaria graminea) a mnohe dalsie druhy.

Na aluvialnych nivach i prilahlych svahoch su najcastejsie zastupene porasty asociacie Lolio-Cynosuretum cristati R.Tx.1937, patriace do podzvazu Lolio-Cynosurenion Jurko 1974. Dominujucimi travami su matonoh trvaci (Lolium perenne) a hrebienka obycajna (Cynosurus cristatus), z dalsich vyznacnych druhov treba uviest iskernik prudky (Ranunculus acris), sedmokraska obycajna (Bellis perennis), skorocel prostredny (Plantago media), pupavec jesenny (Leontodon autumnalis), skorocel kopijovity (Plantago lanceolata) a ine.

K charakteristickym nelesnym spolocenstvam, pomerne casto zastupenym, ale osidlujucim nie velke plochy, patria porasty mokradnych, podmacanych a slatinnych luk. Ich existencia je podmienena trvalym nadbytkom vody, alebo aspon trvalou vlhkostou v korenovej vrstve pody. Odvodnovanim tychto stanovist dochadza nielen k zmene druhoveho zlozenia, ale i k zaniku vyskytu mnohych druhov viazanych na taketo biotopy. Postupne dochadza k ochudobnovaniu rastlinneho genofondu.

Na brehoch potokov, ale i vo vlhkejsich priekopach popri cestach su caste porasty s devatsilom lekarskym (Petasites hybridus). Spolu s tymto dominantnym a vyraznym druhom tu rastu napr. krkoska chlpata (Chaerophyllum hirsutum), kozonoha hostcova (Aegopodium podagraria), bolsevnik borscovy (Heracleum sphondylium), pakost mociarny (Geranium palustre), reznacka lalocnata (Dactylis glomerata), vrbica obycajna (Lythrum salicaria), pichliac zelinovy (Cirsium oleraceum), pyrovnik psi (Elymus caninus) a dalsie.

V terennych znizeninach, na aluviach potokov, na miestach byvalych jelsovych lesov vznikli podmacane a mokre luky, ktore zaradujeme do zvazu Calthion R.Tx. em.Bal.-Tul.1978. Porasty sa vyskytuju na stanovistiach s rozdielnymi podmienkami. Hlavnym faktorom ovplyvnujucim druhove zlozenie je vsak voda. Porasty su casto kosene i hnojene, aj ked seno obsahuje ovela menej hodnotnych druhov. Najcastejsie je zastupena asociacia Cirsietum rivularis Nowinski 1937. Dominantny je pichliac potocny (Cirsium rivulare) a spolu s nim tu rastu ostrica prosova (Carex panicea), valeriana celistvolista (Valeriana simplicifolia), alchemilka (Alchemilla sp.), nezabudka mociarna (Myosotis palustris), zaruzlie mociarne (Caltha palustris) a dalsie. Aj v tychto porastoch je casty mecik obycajny (Gladiolus imbricatus).

Caste su i fytocenózy, v ktorych dominuje pichliac zelinovy (Cirsium oleraceaum). Popri tomto dominujucom druhu v tychto porastoch rastu skripina lesna (Scirpus sylvaticus), nezabudka mociarna (Myosotis palustris), zaruzlie mociarne (Caltha palustris), medunok vlnaty (Holcus lanatus), skarda mociarna (Crepis paludosa), valeriana celistvolista (Valeriana simplicifolia) a ine. Na tazsich, humóznych, stale vlhkych, mineralne chudobnejsich podach su rozsirene porasty so skripinou lesnou (Scirpus sylvaticus), asociacia Scirpetum sylvatici Ralski 1931. K uvedenemu druhu sa pridruzuju dalsie, vlhkomilne druhy, napr. nezabudka mociarna (Myosotis palustris), mata dlholista (Mentha longifolia), iskernik plazivy (Ranunculus repens). Uvedene asociacie boli zaradene do podzvazu Calthenion (R.Tx.1937)Bal.-Tul.1978.

Vysokobylinne nivne luky na brehoch potokov, priekop s priaznivym vodnym rezimom osidluju porasty podzvazu Filipendulenion ulmariae (Lohm.in Oberd.et al.1967)Bal.-Tul.1978. Popri dominantnom tuzobniku brestovom (Filipendula ulmaria) su s vacsou ci mensou dominanciou pritomne pichliac potocny (Cirsium rivulare), pichliac zelinovy (Cirsium oleraceum), pakost mociarny (Geranium palustre), cistec mociarny (Stachys palustris), vrbica

mociarna (Lythrum salicaria), kozonoha hostcova (Aegopodium podagraria), cerkac obycajny (Lysimachia vulgaris), valeriana lekarska (Valeriana officinalis) a pod.

Porasty oboch uvedenych podzvazov v dobe kvitnutia dominantnych druhov (pichliac potocny, pichliac zelinovy, tuzobnik brestovy) tvoria v krajine vyrazny fenomen.

Geologicky podklad spolu s priaznivym vodnym rezimom vytvara podmienky pre vznik a existenciu slatinnych a raselinno-slatinnych luk. Nachadzame ich prevazne v dolinach, na podsvahovych luckach, kde je dostatok podzemnej vody, stanovistia su podmacane aj svahovymi pramenmi alebo potokmi, pretekajucimi cez tieto plochy. Vyskytuju sa na slatinnych podach, takmer cely rok su sustavne ovplyvnovane vysokou hladinou podzemnej vody. Pody su preto mokre az bahnite. Na druhovej skladbe spolocenstiev sa zucastnuju nizke ostrice - ostrica prosova (Carex panicea), ostrica cierna (Carex nigra), ostrica jezata (Carex echinata), ostrica zlta (Carex flava) a z bylinnych druhov su to valeriana celistvolista (Valeriana simplicifolia), papernik uzkolisty (Eriophorum angustifolium), papernik sirokolisty (Eriophorum latifolium), nezabudka mociarna (Myosotis palustris), natrznik vzpriameny (Potentilla erecta), kukucka lucna (Lychnis flos-cuculi), praslicka mociarna (Equisetum palustre), praslicka riecna (Equisetum fluviatille). V tychto porastoch su pritomne aj krustik mociarny (Epipactis palustris), vsivec mociarny (Pedicularis palustris), vstavacovec majovy (Dactylorhiza majalis), bielokvet mociarny (Parnassia palustris), vachta trojlista (Menyanthes trifoliata), skripinka stlacena (Blysmus compressus), bahnicka mociarna (Eleocharis palustris), kuklik potocny (Geum rivale), vrbovka mociarna (Epilobium palustre), zriedkavejsie tucnica obycajna (Pinguicula vulgaris) a rosicka okruhlolista (Drosera rotundifolia).

Podla floristickeho zlozenia mozno vacsinou tieto porasty oznacit ako asociaciu Valeriano-Caricetum flavae Pawl.et al.1960, zo zvazu Caricion lasiocarpae Vanden Berghen in Lebrun et al.1949 em. Rybnicek in Rybnicek et al. 1984.

4.1.2 Krovinna vegetacia

Dolezitou zlozkou v krajine su aj krovinne spolocenstva. Su nahradnymi spolocenstvami po lesnych porastoch, o com svedci aj druhove zlozenie bylinneho podrastu. V zaujmovom uzemi su zastupene zakladne typy krovin.

Je to horska liestina, asoc. Lonicero nigrae - Coryletum (Kulczynski 1928) Jurko 1964, zo zvazu Corylo - Populion tremulae Br.-Bl.1961, kde dominuje lieska obycajna (Corylus avellana) a uplatnuju sa tu dalej zemolez cierny (Lonicera nigra), ruza ovisnuta (Rosa pendulina), jarabina vtacia (Sorbus aucuparia) (najma vo vyssich polohach). Bylinny podrast tvoria druhy lesnych spolocenstiev, ako napr. srnovnik purpurovy (Prenanthes purpurea), chlpana hajna (Luzula luzuloides), bazanka trvaca (Mercurialis perennis), kyslicka obycajna (Oxalis acetosella). Na vlhkejsich svahoch liesku nahradza jelsa siva (Alnus incana), a vyskytuju sa aj cremcha obycajna (Padus avium), krusina jelsova (Frangula alnus), topol osikovy (Populus tremula), baza cierna (Sambucus nigra).

Rozsirenejsim typom su spolocenstva zo zvazu Prunion spinosae Soó (1931) 1940. Su to trnkove liestiny, asociacia Pruno - Coryletum Jurko 1964, ktore osidluju sirsie i uzsie polne a lucne medze, kde sa hromadilo kamenie, aby neprekazalo pri obrabani pody, koseni a pod. Z krov dominuje lieska obycajna (Corylus avellana), casta je vsak slivka trnkova (Prunus spinosa). V bylinnom podraste sa uplatnuju niektore lesne druhy, napr. kopytnik európsky (Asarum europaeum), plucnik lekarsky (Pulmonaria officinalis), lipkavec Schultesov (Galium schultesii), lipnica pospolita (Poa trivialis), lipnica hajna (Poa nemoralis), hluchavnik zlty (Galeobdolon luteum) a ine. Zastupene su i trnkove kroviny, asociacia Ligustro - Prunetum R.Tx.1952, ktore patria k najrozsirenejsim. Dominanciu ma slivka trnkova (Prunus spinosa) a ruza sipova (Rosa canina). Z krov su zastupene este svib krvavy (Swida sanguinea), ostruzina cernicova (Rubus fruticosus), hloh jednosemenny (Crataegus monogyna) a dalsie. Vrstva bylin je tvorena druhmi pàhlava dvojdoma (Urtica dioica), lipkavec obycajny (Galium aparine), kuklik mestsky (Geum urbanum), pakost smradlavy (Geranium robertianum), zadusnik brectanovity (Glechoma hederacea), iskernik plazivy (Ranunculus repens), kozonoha hostcova (Aegopodium podagraria) a ine.

V tejto vseobecnej casti je potrebne uviest aj niektore floristicky a fytocenologicky zaujimave lokality. Medzi taketo urcite patri Klubinska dolina. Je to predovsetkym brehovy porast horskych jelsin, v bylinnom podraste s perovnikom pstrosim (Matteuccia struthiopteris).

Celkovy charakter ukazuje nasledovny fytocenologicky zapis:

Plocha 10x10 m, sklon 5-10o, exp.JZ, pokryvnost E1-50%, E2-15-20%, E1 -100%. Cela plocha je silne podmacana.

E3 Salix fragilis +, Alnus incana 2, Picea excelsa 1, Acer pseudoplatanus +.

E2 Alnus incana 1, Corylus avellana +, Rubus idaeus 1,Fraxinus excelsior +, Abies alba r.

E1 Matteuccia struthiopteris 4.4, Stachys sylvatica 2.2, Frangula alnus +, Salvia glutinosa 2.2, Chaerophyllum hirsutum 2.2, Aegopodium podagraria 1.1, Crepis paludosa 1.1, Ranunculus lanuginosus 1.1, Geum rivale +.2, Actaea spicata 1.2, Stellaria nemorum 2.1, Pulmonaria mollis 2.1, Asarum europaeum 1.2, Galeobdolon luteum 3.1, Impatiens noli-tangere 2.1, Urtica dioica 1.1, Lunaria rediviva +.2, Senecio nemorensis 1.2, Dentaria bulbifera 1.1, Geranium phaeum 1.1, Primula elatior 1.1, Melandrium rubrum +, Galeopsis sp. r, Fragaria vesca +, Geranium robertianum +, Cirsium eriophorum +, Dryopteris filix-mas +.2, Equisetum palustre +.

Dolina je pomerne pestra aj floristicky. Z doliny Klubinskeho potoka su uvadzane napr. zbehovec zenevsky (Ajuga genevensis), repicek repikovity (Aremonia agrimonoides), zvoncek hrubokorenovy (Campanula serrata), bodliak lopuchovity (Carduus personata), pichliac bielohlavy (Cirsium eriophorum), jahoda druzgavicova (Fragaria moschata), zadusnik chlpaty (Glechoma hirsuta), peracina Robertova (Gymnocarpium robertianum), arabka chlpata (Arabis hirsuta), udatnik lesny (Aruncus sylvestris), kopytnik európsky (Asarum europaeum), lipkavec vonavy (Galium odoratum), slezinnik cerveny (Asplenium trichomanes), vres obycajny (Calluna vulgaris), ostrica lesna (Carex sylvatica), hulavnikovec lekarsky (Chamaeplium officinale), praslicka najvacsia (Equisetum telmateia), mliecnik mandlolisty (Tithymalus amygdaloides), kriziavka chlpata (Cruciata laevipes), lipkavec okruhlolisty (Galium rotundifolium), pakost hnedocerveny (Geranium phaeum), prietrznik holy (Herniaria glabra), lubovnik skvrnity (Hypericum maculatum), zemolez cierny (Lonicera nigra), chlpana chlpata (Luzula pilosa), cerkac hajny (Lysimachia nemorum), knotovka cervena (Melandrium sylvestre), ihlica tànita (Ononis spinosa), kyslickovec tuhy (Xanthoxalis dillenii), sladicovec bucinovy (Phegopteris connectilis), peracina dubravova (Gymnocarpium dryopteris), zerva klasnata (Phyteuma spicatum), vemennik dvojlisty (Platanthera bifolia), iskernik chlpaty (Ranunculus lanuginosus), salvia praslenata (Salvia verticillata), zindava európska (Sanicula europaea), prutnatec metlovity (Sarothamnus scoparius), starcek podholny (Senecio subalpinus), kostihoj hluznaty (Symphytum tuberosum), datelina prostredna (Trifolium medium), datelina horska (Trifolium montanum), valeriana celistvolista (Valeriana simplicifolia).

Nemenej zaujimava je i flóra a vegetacia Vychylovskej doliny. Tu napr. z osady Rycierky na raselinisku je uvadzany doposial jediny vyskyt papernika posvateho (Eriophorum vaginatum). Jednou z najvyssich lokalit vyskytu praslickovky konaristej (Hippochaete ramosissima) na Slovensku je doposial jedina uvadzana lokalita na aluviu potoka vo vyske 570 m. V doline Chmura je slatinna lucka v areali Muzea kysuckej dediny. Hojne tu rastie krustik mociarny (Epipactis palustris), vsivec mociarny (Pedicularis palustris), tucnica obycajna (Pinguicula vulgaris), vstavacovec majovy (Dactylorhiza majalis) a dalsie charakteristicke druhy pre taketo fytocenózy. Z tejto lokality na luckach je hojny aj mecik obycajny (Gladiolus imbricatus) a na okraji lesa tu bol zaznamenany aj vyskyt druhu trcnicek jednolisty (Microstylis monophyllos) v nadmorskej vyske 750-800 m. V osade Sudovia-Skalnita bola zaznamenana slatinna luka s vyskytom vsivca mociarneho (Pedicularis palustris), vstavacovca majoveho (Dactylorhiza majalis), papernika uzkolisteho (Eriophorum angustifolium), baricky mociarnej (Triglochin palustre), krustika mociarneho (Epipactis palustris) a velmi hojna tucnica obycajna (Pinguicula vulgaris) (asoc.Valeriano-Caricetum flavae).

4.1.3 Lesna vegetacia

Lesna vegetacia je v sucasnosti vyrazne odlisna oproti povodnej vegetacii, ktora sa v EFJ vyskytovala v minulosti. Mnohe lokality boli pozmenene vysadbou smrekovych monokultur, tiez odlesnenim a premenou na luky, pasienky a miestami aj ornu podu. Na niektorych lokalitach sa vsak zachovali povodne lesne porasty (napr. Narodna prirodna rezervacia Velka Raca, okolie Prirodnej pamiatky Vychylovske skalie).

Potencialna vegetacia EFJ

Trieda: Querco-Fagetea (Opadave listnate lesy a kroviny) Br.-Bl. et Vlieger 1937

Rad: Fagetalia (Mezofilne listnate lesy a luzne lesy) Pawlowski 1928

Zvaz: Fagion silvaticae (Buciny) Tüx. et Diemont 1936

Podzvaz: Fagenion (Buciny alebo bukovo jedlove horske a podhorske lesy) Oberd. 1957

Ide o najrozsirenejsiu fytocenologicku jednotku EFJ. Zahàna klimaxove eutrofne bukove a zmiesane jedlovo-bukove lesy na hornej hranici podhorskeho stupna a v horskom stupni. Nachadzaju sa na hlbokych, intenzivne prehumózenych, trvalo cerstvo vlhkych podach. Maju bohato vyvinuty bylinny podraz. Najrozsirenejsou drevinou je buk, k buku pristupuje jedla, miestami aj ako prevladajuca drevina, v najvyssich polohach smrek. Buk je v tychto spolocenstvach blizko ekologickeho optima, pri vacsej vlhkosti a dostatku tepla sa rovnocenne vyskytuje aj jedla. Ich zmiesany opad sa priaznivo rozklada, takze sa kysly humus nehromadi. Za tychto podmienok lepsie klicia semena drevin a bylin. Porasty su vekovo a hrubkovo diferencovane a synuzia bylin vykazuje vysoku druhovu diverzitu. Rozvinuta korunova uroven umoznuje lepsie prenikanie a vyuzitie dazdovej vody a rozptyleneho svetla na rast a obnovu drevin. Buk ma na vlhkych podach vysoku vitalitu a nedovoli jedli dosiahnut vyraznejsie zastupenie, ani vytvorit samostatny vegetacny stupen, preto zostava vacsinou len vtrusena v bukovych porastoch. Jedla sa uspokojuje s kyslejsou a kamenistejsou podou a s chladnejsim menej slnecnym, relativne vlhkejsim stanovistom. Tu ma jedla oproti buku konkurencnu presilu, takze s pribudajucou nadmorskou vyskou ma jedla aj v kvetnatych bucinach vacsie sance na uplatnenie a je prevladajucou drevinou.

V tomto spolocenstve sa vyskytuje v stromovej etazi javor horsky (Acer pseudoplatanus), jasen stihly (Fraxinus excelsior), javor mliecny (Acer platonoides), vtrusene smrek obycajny (Picea abies). Z krovitych drevin su zastupene baza cierna (Sambucus nigra), baza cervena (Sambucus racemosa). Kvetnate buciny a jedliny sa vyskytuju na vlhkych tienenych upatiach svahov, v zaveroch dolin, na mierne sklonenych ubociach a plosinach, kde opad zostava na mieste a priaznivo humifikuje. Vyskytuju sa aj na miestach, kde dochadza k miernemu podmacaniu pody a okolo pramenisk. Podno-ekologicky su pre ne najpriaznivejsie nadmorske vysky medzi 400 - 800 m n.m. Vzhladom na priaznive fyzikalne a chemicke vlastnosti pody a jej prehumózenost tu rastie mnoho humikolnych a nitratofilnych druhov. V najvyssich polohach moze byt v dosledku vlhka a chladu na kyslom podlozi humifikacia spomalena, dochadza k miernej podzolizacii. Na tychto miestach sa objavuje smrek. Z bylin sa v tejto jednotke vyskytuju lipkavec vonavy (Galium odoratum), pakost smradlavy (Geranium robertianum), kyslicka obycajna (Oxalis acetosella), zubacka cibulkonosna (Dentaria bulbifera), veronika horska (Veronica montana), bazanka dlhostopkata (Mercurialis paxii), netykavka nedotkliva (Impatiens noli-tangere), devatsil biely (Petasites albus), kozonoha hostcova (Aegopodium podagraria), veternica hajna (Anemone nemorosa), vranovec stvorlisty (Paris quadrifolia), zindava európska (Sanicula europaea), zubacka zliazkata (Dentaria glandulosa), zubacka devatlista (Dentaria enneaphyllos), salvia lepkava (Salvia glutinosa), tonovka dvojlista (Maianthemum bifolium), starcek Fuchsov (Senecio fuchsii), ostruzina malinova (Rubus idaeus), kostrava obrovska (Festuca gigantea).

Vo vyssich polohach jedlovo-bukovych lesov sa vyskytuje papradka samicia (Athyrium filix-femina), paprad samcia (Dryopteris filix-mas), paprad ostnata (Dryopteris carthusiana), peracina dubravova (Gymnocarpium dryopteris), papradovec lalocnaty (Polystichum aculeatum), rebrovka roznolista (Blechnum spicant). Na presvetlenych miestach a rubaniskach sa nachadza pàhlava dvojdoma (Urtica dioica), kyprina uzkolista (Chamaerion angustifolium). Vo vyssich nadmorskych vyskach sa objavuju horske druhy ako macucha cesnackovita (Adenostyles alliariae), kychavica zelena (Veratrum lobelianum), kamzicnik rakusky (Doronicum austriacum), ktore so sporadicky pristupujucimi kyslomilnymi druhmi ako su chlpana lesna (Luzula sylvatica), kokorik praslenaty (Polygonatum verticillatum), lipnica sirokolista (Poa chaixii) a srnovnik purpurovy (Prenanthes purpurea) naznacuju prechod k bukovym kyslomilnym lesom horskym.

V jedlovych bucinach vo vyssich polohach sa vyskytuje horec luskacovity (Gentiana asclepiadea). V porastoch s prevahou jedle sa vyskytuje najma kyslicka obycajna (Oxalis acetosella), tonovka dvojlista (Maianthemum bifolium) a brusnica cucoriedkova (Vaccinium myrtillus). Na Kysuciach sa tieto spolocenstva nachadzaju prevazne v NPR Velka Raca, v okoli PP Vychylovske skalie. V oblasti Velkej Race a Klubinskej doliny sa nachadzaju lesne spolocenstva jedlobucin a jedlosmrecin s rebrovkou roznolistou.

Velka cast tychto prirodzenych spolocenstiev bola pozmenena odlesnenim a vysadbou smrekovych monokultur. V smrekovych monokulturach pre kyslost opadu ustupuju druhy ako napr. lipkavec vonavy (Galium odoratum) a naopak sa rozsiruju druhy, ktore znasaju kyslu reakciu a vlhkost nad povrchom pody, napr. machorasty a kyslicka obycajna (Oxalis acetosella). Tam, kde prevazuju oligotrófne druhy nad druhmi zvazu Fagion silvaticae, ide o kysle horske buciny (zvaz Luzulo-Fagion).

Trieda: Querco-Fagetea (Opadave listnate lesy a kroviny) Br.-Bl. et Vlieger 1937

Rad: Fagetalia (Mezofilne listnate lesy a luzne lesy) Pawlowski 1928

Zvaz: Luzulo-Fagion (Floristicky chudobne buciny na chudobnych viac-menej kyslych suchych podach) Lehmeyer et Tüx. 1954

Fytocenologicka jednotka zahàna prirodzene bukove, alebo zmiesane smrekovo-jedlovo-bukove lesy vo vyssich horskych polohach, kde pre chladnejsiu klimu a vyssie zrazky je humifikacia spomalena az zhorsena. Dochadza k tvorbe a hromadeniu kysleho humusu, pody podzoluju a v bylinnom poschodi prevazuju oligotrófne druhy. Na miestach, kde je tien, chlad, zvysena podna a vzdusna vlhkost sa vyskytuju machorasty a humikolne druhy. Vyskove rozpatie vyskytu jednotky je pomerne velke 500 - 1300 m n.m. Ekologicke optimum ma v jedlovo-bukovom a smrekovo-jedlovo-bukovom vyskovom vegetacnom stupni, kde smrek zabera znacne plochy vo vsetkych expoziciach. Vo vyssich polohach prevlada smrek, jedla a buk su primiesane. Povodnymi drevinami v tychto porastoch su aj javor horsky (Acer pseudoplatanus), jarabina vtacia (Sorbus aucuparia), vtrusene sa vyskytuje i smrekovec opadavy (Larix decidua). Z krovitej vegetacie sa vyskytuje ruza ovisnuta (Rosa pendulina), vàba rakytova (Salix caprea), baza cervena (Sambucus racemosa), ostruzina malinova (Rubus idaeus), lieska obycajna (Corylus avellana). Z bylin sa vyskytuju horec luskacovity (Gentiana asclepiadea), tonovka dvojlista (Maianthemum bifolium), srnovnik purpurovy (Prenanthes purpurea), zlatobyl obycajna (Solidago virgaurea), brusnica cucoriedkova (Vaccinium myrtillus), kokorik praslenaty (Polygonatum verticillatum), kyslicka obycajna (Oxalis acetosella), peracina dubravova (Gymnocarpium dryopteris), brusnica obycajna (Vaccinium vitis-idaea), chlpana hajna (Luzula luzuloides), chlpana lesna (Luzula sylvatica), zubacka zliazkata (Dentaria glandulosa), devatsil biely (Petasites albus), paprad ostnata (Dryopteris carthusiana), ostruzina srstnata (Rubus hirtus), z horskych druhov su pritomne podbelica alpinska (Homogyne alpina), horec luskacovity (Gentiana asclepiadea), papradka alpinska (Athyrium distentifolium), kamzicnik rakusky (Doronicum austriacum), lipnica sirokolista (Poa chaixii), chlpana zltkasta (Luzula luzulina), smlz chåpkaty (Calamagrostis villosa), kychavica zelena (Veratrum lobelianum), metlica trstnata (Deschampsia caespitosa). Porasty tejto jednotky sa nachadzaju prevazne vo vyssich polohach NPR Velka Raca a v oblasti PP Vychylovske skalie.

Trieda: Piceetea (Povodne ihlicnate lesy) Br.-Bl. 1939

Rad: Vaccinio-Piceetalia (Ihlicnate lesy s podrastom krickov) Br.-Bl. 1939

Zvaz: Vaccinio- Piceion (Horske ihlicnate lesy) Br.-Bl. 1939

Podzvaz: Vaccinio-Abietenion (Podhorske a horske smrekove a jedlovo-smrekove lesy na silikatovych, dost bohatych na ziviny a vlhkych podach) Oberd 1962

Jednotka zahàna ihlicnate lesy v horskom stupni, tvorene na nenasytenych az podzolovanych kamenistych podach. Tvoria enklavy v hornej hranici vegetacneho vyskoveho stupna bucin na kyslych podloziach. Zastupenie smreka je vyssie na vertikalnom kontakte s cucoriedkovymi smrecinami. Ide o zmiesane bukovo-jedlovo-smrekove lesy v oblastiach, kam sa buk vyvojom nerozsiril, pretoze nebol schopny natolko konkurovat inym drevinam. Tieto lesne komplexy sa vyskytuju v pomerne znacnom rozpati nadmorskych vysok 700 - 1300 m n.m. Svetelnymi pomermi v porastoch, vplyvom na podu a rozkladom opadu sa spolocenstva podobaju smrecinam. V povodnom zlozeni porastov mala prevahu jedla, primiesany bol smrek. Z drevin sa v tejto fytocenologickej jednotke vyskytuje jedla biela (Abies alba), smrek obycajny (Picea abies), jarabina vtacia (Sorbus aucuparia), javor horsky (Acer pseudoplatanus), vynimocne buk lesny (Fagus sylvatica), vtrusene smrekovec opadavy (Larix decidua), z bylin papradka samicia (Athyrium filix-femina), smlz trstovity (Calamagrostis arundinacea), podbelica alpinska (Homogyne alpina), chvostnik jedlovity (Huperzia selago), kokorik praslenaty (Polygonatum verticillatum), srnovnik purpurovy (Prenanthes purpurea), starcek Fuchsov (Senecio fuchsii), brusnica cucoriedkova (Vaccinium myrtillus), brusnica obycajna (Vaccinium vitis-idaea), tonovka dvojlista (Maianthemum bifolium), kyslicka obycajna (Oxalis acetosella), peracina dubravova (Gymnocarpium dryopteris), chlpana hajna (Luzula luzuloides), chlpana zltkasta (Luzula luzulina), horec luskacovity (Gentiana asclepiadea), fialka lesna (Viola reichenbachiana), kopytnik európsky (Asarum europaeum), metluska krivolaka (Avenella flexuosa), smlz chåpkaty (Calamagrostis villosa), paprad ostnata (Dryopteris carthusiana), praslicka lesna (Equisetum sylvaticum), kamzicnik rakusky (Doronicum austriacum), pritomne su bohate zarasty machov a pecenoviek.

Tato jednotka sa vyskytuje najma v NPR Velka Raca. Jedinecnym prirodzenym porastom na Kysuciach vo vrcholovej oblasti Velkej Race je jarabinova smrecina (Sorbeto-Piceetum), v ktorej sa nachadza soldanelka uhorska (Soldanella hungarica), smrek je povodny, hlboko zavetveny, nizkeho vzrastu. Tato skupina pozvolna prechadza do otvorenych kosodrevin Mughetum acidifilum, ktore na Velkej Raci maju dolnu hranicu rozsirenia podmienenu orograficky.

Trieda: Querco-Fagetea (Opadave listnate lesy a kroviny) Br.-Bl. et Vlieger 1937

Rad: Fagetalia (Mezofilne listnate lesy a kroviny) Pawlowski 1928

Zvaz: Fagion silvaticae (Buciny) Tüx. et Diemont 1936

Podzvaz: Acerenion pseudoplatani (Javorove lesy s bukom a jasenom na sutinovych, humóznych hlbokych podach) Oberd. 1957

Tieto spolocenstva su rozsirene na kamenistych svahoch, sutinach, v uzlabinach, roklinach. Maju siroku ekologicku amplitudu. V stromovej etazi su charakteristicke tzv. sutinove dreviny, ktore su dobre prisposobene kamenistemu podloziu ako javor mliecny (Acer platanoides), javor horsky (Acer pseudoplatanus), lipa malolista (Tilia cordata), lipa velkolista (Tilia platyphyllos), jasen stihly (Fraxinus excelsior). Podla nadmorskej vysky moze byt primiesany buk, jedla, smrek, jarabina. Dobra zasoba dusikatych latok a priaznivy vodny a vzdusny rezim v pode pocas celeho vegetacneho obdobia podmienuju bujny rast bylinneho poschodia s prevahou humikolnych druhov. K nim sa pridavaju druhy ekologicky vyznamne pre kameniste pody. Bylinny podrast tvoria pàhlava dvojdoma (Urtica dioica), netykavka nedotkliva (Impatiens noli-tangere), lastovicnik vacsi (Chelidonium majus), devatsil biely (Petasites albus), bazanka dlhostopkata (Mercurialis paxii), hluchavka skvrnita (Lamium maculatum), pakost smradlavy (Geranium robertianum), udatnik lesny (Aruncus sylvestris), paprad samcia (Dryopteris filix-mas), veternik zltuskovity (Isopyrum thalictroides), hviezdica hajna (Stellaria nemorum), krkoska chlpata (Chaerophyllum hirsutum). V povodnom zlozeni stromovej etaze bol konstantnou drevinou buk s hojnym sprievodom javora, lipy a jasena. Porasty poskodzuje silna erózia po odstraneni kroviteho podrastu. V EFJ sa vyskytuje tato jednotka suvislejsie v oblasti Velkej Race, na inych miestach len fragmentarne.

Trieda: Querco-Fagetea (Opadave listnate lesy a kroviny) Br.-Bl. et Vlieger 1937

Rad: Fagetalia (Mezofilne listnate lesy a luzne lesy) Pawlowski 1928

Zvaz: Alno-Padion (Luzne jelsove a cremchove lesy) Knapp 1942

Podzvaz: Alnenion glutinoso-incanae (Jelsove luzne lesy na takmer celorocne zamokrenej pode v pahorkatine a v predhori na brehoch potokov a riek a na prameniskach) (Br.-Bl.) Oberd. 1953

Spolocenstva tejto jednotky su ekologicky viazane na aluvia potokov, ovplyvnovanych castymi povrchovymi zaplavami na nepravidelne podmacanych podach. Asociacia Alnetum incanae Lüdi 1921 (Karpatska horska jelsina) ma dobre vyvinute stromove poschodie. Dominuje jelsa siva (Alnus incana). Z dalsich drevin pristupuje jelsa lepkava (Alnus glutinosa), jasen stihly (Fraxinus excelsior), cremcha obycajna (Padus avium), vàba krehka (Salix fragilis), vàba purpurova (Salix purpurea), lieska obycajna (Corylus avellana), vàba rakytova (Salix caprea), krusina jelsova (Frangula alnus), ostruzina malinova (Rubus idaeus), v bylinnom podraste sa uplatnuju najma druhy nitrofilne a hygrofilne ako kozonoha hostcova (Aegopodium podagraria), nezabudka mociarna (Myosotis palustris), zaruzlie mociarne (Caltha palustris), iskernik plazivy (Ranunculus repens), hluchavka skvrnita (Lamium maculatum), cistec lesny (Stachys sylvatica), pàhlava dvojdoma (Urtica dioica), jarmanka vacsia (Astrantia major), krkoska chlpata (Chaerophyllum hirsutum), pakost hnedocerveny (Geranium phaeum), tuzobnik brestovy (Filipendula ulmaria), skarda mociarna (Crepis paludosa), kuklik potocny (Geum rivale), praslicka lesna (Equisetum sylvaticum), zltuska orlickolista (Thalictrum aquilegifolum), devatsil lekarsky (Petasites hybridus), kostihoj hluznaty (Symphytum tuberosum), perovnik pstrosi (Matteuccia struthiopteris). Asociacia Alnetum incanae s ohrozenym druhom perovnikom pstrosim (Matteuccia struthiopteris) sa vyskytuje na aluviu Klubinskeho potoka ako jedina lokalita v CHKO Kysuce.

Trieda: Salicetea purpureae (Luzne lesy a kroviny) Moor 1958

Rad: Salicetalia purpureae (Spolocenstva vàbovych a jelsovych luhov) Moor 1958

Zvaz: Salicion triandrae (Vàbove hustiny na brehoch potokov vo vyssich polohach na hlbokych podach) Müller et Görs 1958

Zvaz: Salicion eleagni (Pobrezne kroviny kamenitych a piesocnatych naplavov horskych potokov) Moor 1958

Spolocenstva tychto jednotiek sa ekologicky viazu na aluvia potokov, ovplyvnovanych castymi povrchovymi zaplavami. Krovinne vrbiny oboch zvazov su pionierskymi spolocenstvami na mladych riecnych naplaveninach, lemujucich brehy vodnych tokov, prelinaju sa s aluvialnymi jelsovymi lesmi ako ich nahradne spolocenstva. Z drevin sa tu vyskytuje vàba purpurova (Salix purpurea), vàba krehka (Salix fragilis), jelsa siva (Alnus incana), smrek obycajny (Picea abies), ojedinele sa vyskytuje myrikovka nemecka (Myricaria germanica), z bylin pichliac zelinovy (Cirsium oleraceum), skarda mociarna (Crepis paludosa), krkoska chlpata (Chaerophyllum hirsutum), tuzobnik brestovy (Filipendula ulmaria), devatsil lekarsky (Petasites hybridus). Krovinne vrbiny a vyvojove stadia s Myricaria germanica maju velky vyznam pri spevnovani pody, urychluju sedimentaciu a brzdia erózne ucinky vodneho prudu. Myrikovka nemecka je viazana na inicialne spolocenstva na naplaveninach. Vdaka sukcesii, pri ktorej nastupuju vàby, je myrikovka vyrazne ustupujucim ohrozenym druhom. Taketo spolocenstvo s myrikovkou nemeckou sa vyskytuje v Klubinskej doline a na riecke Vychylovke. Vàbove brehove porasty lemuju takmer vsetky toky vybranej EFJ. Brehove porasty su ekologicky a funkcne spate s vodnym tokom. Dreviny brehovych porastov pozitivne posobia svojou nadzemnou i podzemnou biomasou na prostredie. Plnia funkciu protieróznu, mikroklimaticku, biocenoticku (poskytuju mnohym organizmom existencne prostredie), napomahaju samocistiacim procesom vodneho toku. Brehove porasty su ohrozene regulaciami vodnych tokov, vyrubmi porastov, vystavbou v ich okoli, preto treba zabezpecit ich ochranu.

V sucasnosti velku cast EFJ pokryvaju smrekove monokultury. Vplyvom ich vysadby sa zmenilo bylinne poschodie. Voci vonkajsim vplyvom su relativne labilne, casto nedokazu odolavat tlaku biotickych alebo abiotickych cinitelov, za absencie ludskych zasahov skor, alebo neskor sa rozpadnu a budu nahradene lesmi s druhovou skladbou lepsie prisposobenou ekotopu. Ide vsak o dlhodoby proces. Oproti smrekovym monokulturam maju lesne porasty prirodzenej skladby relativne vysoku stabilitu voci vonkajsim vplyvom. (Michalko 1986, Manica unpubl., Dostal 1991)

4.2 Vyskyt ohrozenych a vzacnych druhov rastlin

Podla Vyhlasky c. 211/1958 U.v.a zakona NR SR c. 287/1994 Z.z., ktorymi sa urcuju chranene druhy rastlin a podmienky ich ochrany boli v celej EFJ zaznamenane:

orlicek obycajny - Aquilegia vulgaris

chvostnik jedlovity - Huperzia selago

perovnik pstrosi - Matteuccia struthiopteris

plavun obycajny - Lycopodium clavatum

rebrovka roznolista - Blechnum spicant

vemenik dvojlisty - Platanthera bifolia

lalia zlatohlava - Lilium martagon

vachta trojlista - Menyanthes trifoliata

mecik obycajny - Gladiolus imbricatus

horec luskacovity - Gentiana asclepiadea

Podla zoznamu ohrozenych druhov (Maglocky, S., Ferakova, V., 1993) boli zistene druhy z troch skupin:

Velmi zranitelne taxóny (Vm)- vzacne taxóny, velmi citlive na zmeny prostredia, prebiehajuce v sucasnosti.

krustik mociarny - Epipactis palustris 1,2,3 +

ladenec barinny - Lotus uliginosus 3,5

vachta trojlista - Menyanthes trifoliata 3

vsivec mociarny - Pedicularis palustris 1,2,3

tucnica obycajna - Pinguicula vulgaris 1,2,7

perovnik pstrosi - Matteuccia struthiopteris 6

Zranitelne taxóny (V)- taxóny, ktore nie su bezprostredne ohrozene v celom areali vyskytu, ale pocet ich lokalit sa znizuje.

bieloprst belavy - Leucorchis albida 4

rebrovka roznolista - Blechnum spicant 1,4

vstavacovec majovy - Dactylorhiza majalis 1,3,5

jednokvietok velkokvety - Moneses uniflora 1,5

bielokvet mociarny - Parnassia palustris 1,3

trcnicek jednolisty - Microstylis monophyllos 1

baricka mociarna - Triglochin palustre 2

Taxóny vyzadujuce pozornost (I) - taxóny potencialne ohrozene.

plavun obycajny - Lycopodium clavatum 1,4

valeriana celistvolista - Valeriana simplicifolia 1,3,5,7

ostrica zlta - Carex flava 1,3,5

ostrica odchylna - Carex appropinquata 5

pavstavac hlavaty - Traunsteinera globosa 4

veronika stitovita - Veronica scutellata 3

+ Lokality: 1 - Chmura , 2 - Vychylovka, osada Sudovia, 3 - Lany, 4 - Velka Raca, 5 - Oscadnica, 6 - Klubin.dolina, 7 - Vychylovske skalie

4.3 Fytocenologicke zapisy resp. supis ohrozenych

a vzacnych druhov kritickych lokalit

4.3.1 Lokalita OSCADNICA

Lokalita sa nachadza v terennej depresii na zapadnom okraji obce Oscadnica, na nive rieky Kysuca, vedla statnej cesty I.triedy Zilina-Ostrava. Plocha je z dvoch stran ohranicena cestnymi telesami a svahom porastenym krovim a drevinami, susedi s parkovou plochou kastiela a s blizkymi lesnymi porastami. Na ploche sa nachadza pestra splet rastlinnych druhov i spolocenstiev, od uplne podmacanych, cez slatiny k vlhkym lukam. Na vsetky ma vplyv hladina podzemnej vody. Voda na plochu priteka dvoma potocikmi zo svahu v SV casti, odteka v juznej casti lokality priepustom pod miestnou komunikaciou. Dnesne spolocenstva su nahradnymi po jelsovych luznych lesoch podzvazu Alnion glutinoso - incanae Oberd.1953. Lokalita bola v minulosti odlesnena a vyuzivana ako luky. Vodna plocha, jazierko a okolite mokrade vznikli neskor v spominanej miernej terennej depresii po vybudovani spevnenych ciest na Z a J okraji. Plytciny popri jazierku, prelinajuce sa i s vodnou plochou, osidluje praslicka riecna (Equisetum fluviatile) spolu so sitinou klbkatou (Juncus conglomeratus) a sitinou sivou (Juncus inflexus), bahnickou mociarnou (Eleocharis palustris), ojedinele k tymto druhom pristupuje sisak vrubkovany (Scutellaria galericulata), lipkavec mociarny (Galium palustre), mata vodna (Mentha aquatica).

Na ciastocne zazemnenych, silne podmacanych stanovistiach su suvisle zarasty vysokych ostric, s dominujucou ostricou stihlou (Carex gracilis) a s dalsimi dominantami -ostrica pluzgierkata (Carex vesicaria), ostrica odchylna (Carex appropinquata), ostrica lisacia (Carex vulpina). V juznej casti pristupuje este chrastnica trstovnicovita (Phalaroides arundinacea), steblovka riasnata (Glyceria notata), ostrovkovite palka sirokolista (Typha latifolia), palka uzkolista (Typha angustifolia). Vysokoostricove zarasty sa dalej striedaju so stredne vysokymi az nizkymi ostricami, ostrica traslicovita (Carex brizoides), ostrica cierna (Carex nigra), ostrica prosova (Carex panicea), ostrica zlta (Carex flava), ostrica sivasta (Carex curta), ostrica jezata (Carex echinata).Su to fragmenty slatinnych luk zvazu Caricion fuscae Koch 1926 em.Klika 1934. V tychto porastoch rastu aj dalsie druhy, napr. papernik uzkolisty (Eriophorum angustifolium), ladenec barinny (Lotus uliginosus), iskernik plamenny (Ranunculus flamulla), fialka mociarna (Viola palustris), valeriana celistvolista (Valeriana simplicifolia), zerusnica horka (Cardamine amara), nezabudka mociarna (Myosotis palustris), vstavacovec majovy (Dactylorhiza majalis). Vyskytuju sa tu aj druhy podmacanych luk zvazu Calthion R.Tx. 1937 em.Bal.-Tul.1978, a to pichliac potocny (Cirsium rivulare), skarda mociarna (Crepis paludosa), zaruzlie mociarne (Caltha palustris), tuzobnik brestovy (Filipendula ulmaria), hrachor lucny (Lathyrus pratensis), skripina lesna (Scirpus sylvaticus), cerkac obycajny (Lysimachia vulgaris), vrbica obycajna (Lythrum salicaria) a dalsie. Tieto podmacane luky sa striedaju s krovinnou vegetaciou, tvorenou najma vàbami: vàba rakytova (Salix caprea), vàba krehka (Salix fragilis), vàba popolava (Salix cinerea), vàba purpurova (Salix purpurea), na suchsich stanovistiach pristupuje jelsa siva (Alnus incana), kalina obycajna (Viburnum opulus), cremcha obycajna (Padus avium), breza previsnuta (Betula pendula), javor horsky (Acer pseudoplatanus), smrek obycajny (Picea abies), jasen stihly (Fraxinus excelsior). V bylinnom podraste netykavka nedotkliva (Impatiens noli - tangere), kostihoj hluznaty (Symphytum tuberosum), kulkik potocny (Geum rivale), cerkac peniaztekovity (Lysimachia nummularia), pakost hnedocerveny (Geranium phaeum), zadusnik brectanovity (Glechoma hederacea), z vyraznejsich druhov kokorik mnohokvety (Polygonatum multiflorum), orlicek obycajny (Aquilegia vulgaris), bradacik vajcovitolisty (Listera ovata).

V zapadnej casti pobrezne porasty prechadzaju do mierne vlhkych luk, pravidelne kosenych. Z lucnych druhov tu rastu psiarka lucna (Alopecurus pratensis), medunok vlnaty (Holcus lanatus), tomka vonava (Anthoxanthum odoratum), trojstet zltkasty (Trisetum flavescens), hrebienka obycajna (Cynosusrus cristatus), skarda dvojrocna (Crepis biennis), iskernik prudky (Ranunculus acris), zvoncek konaristy (Campanula patula), datelina lucna (Trifolium pratense), datelina alpinska (Trifolium alpestre), datelina hybridna (Trifolium hybridum), nevadzovec strapkaty (Jacea phrygia), jesienka obycajna (Colchicum autumnale) a ine. Na strmsich brehoch jazierka je napadny porast s papradim orlicim (Pteridium aquilinum).

Cela lokalita predstavuje mozaiku spolocenstiev, od podmacanych cez slatiny k vlhkym lukam. V jednotlivych fytocenózach bol zaznamenany aj vyskyt vzacnejsich, ohrozenych i chranenych druhov flóry Slovenska.

4.3.2 Lokalita VELKA RACA

Lesnaty komplex Velkej Race je najvyssim v zapadnej casti Slovenskych Beskyd. Jeho najvacsia cast lezi v horskom (montannom) stupni. Povodne buciny, pripadne jedlobuciny nachadzame v sucasnosti na malych plochach, najma pod hlavnym hrebenom Velkej Race. Na sirokych plochych hrebenoch Race je hodne javorovych bucin (Acero-Fagetum) pomerne nizkeho vzrastu, casto so sablovito zahnutymi, husto zavetvenymi, hrcatymi kmenmi. V ich bylinnom podraste okrem nitrofilnych druhov rastu i niektore horske, najma kyslomilne druhy.

Zlozenie takychto porastov dokumentuje nasledovny fytocenologicky zapis:

Plocha 10x10m, pokryvnost E3-70%, E2-5%, E1-80-90%.

E3 Acer pseudoplatanus 1-2, Fagus sylvaticus 4,

E2 Fagus sylvatica 1, Sorbus aucuparia +, Picea abies +,

E1 Adenostyles alliaria 3.3, Stellaria nemorum 2.2, Oxalis acetosella 1.1, Impatien noli-tangere 1.1,Rubus hirtus +, Athyrium filix-femina 1.2, Acetosa alpestris +, Prenanthes purpurea+, Senecio nemorensis +, Senecio fuchsii +, Senecio subalpinus +, Dentaria enneaphyllos +, Dentaria bulbifera +, Geranium phaeum +, Vaccinium myrtillus +, Symphytum tuberosum +, Paris quadrifolia +. Na vlhkejsich miestach rastol i Petasites albus.

Nedaleko kóty Bednarova v nizkych 'krovinatych' javorovych bucinach (Fagi - Aceretum humile) v bylinnom podraste rastu: hviezdica hajna (Stellaria nemorum), kyslicka obycajna (Oxalis acetosella), devatsil biely (Petasites albus), macucha cesnackovita (Adenostyles alliariae), pakost hnedocerveny (Geranium phaeum), paprad samcia (Dryopteris filix - mas), rebrovka roznolista (Blechnum spicant), lipnica hajna (Poa nemoralis), lipkavec vonavy (Galium odoratum), pakost smradlavy (Geranium robertianum), hluchavka skvrnita (Lamium maculatum), lubovnik skvrnity (Hypericum maculatum), iskernik plazivy (Ranunculus repens), pàhlava dvojdoma (Urtica dioica), ostruzina malinova (Rubus idaeus) a brusnica cucoriedkova (Vaccinium myrtillus).

Na tychto stanovistiach umelo zalozene smrekove porasty svojou fyziognómiou pripominaju prave vysokobylinne smreciny (Adenostylo-Piceetum). Su vsak druhovo chudobnejsie a maju malu pokryvnost bylinneho podrastu. V tychto porastoch okrem uz niektorych spominanych druhov najdeme aj horec luskacovity (Gentiana asclepiadea), kychavicu zelenu (Veratrum lobelianum), srnovnik purpurovy (Prenanthes purpurea), podbelicu alpinsku (Homogyne alpina), metlicu trsnatu (Deschampsia caespitosa) a ine.

Na vypuklych, severnych svahoch su zastupene i buciny s dominujucim smlzom chåpkatym (Calamagrostis arundinacea) a mnohymi montannymi druhmi. V bylinnej vrstve rastu v takychto porastoch chlpana lesna (Luzula sylvatica), tonovka dvojlista (Maianthemum bifolium), brusnica cucoriedkova (Vaccinium myrtillus), chlpana hajna (Luzula luzuloides). V nadmorskej vyske 1100-1150 m n.m. sa uplatnuje uz jedla a vyssie prevlada uz nizky, hlboko zavetveny, obycajne v skupinkach rastuci smrek. Na jedincoch silne ovplyvnovanych vetrom sa vytvaraju zastavovite koruny.

Vo vrcholovych polohach Velkej Race sa v minulosti paslo, co sa prejavilo aj na druhovom zlozeni travnatych ploch v tychto vrcholovych castiach. V tychto porastoch v sucasnosti rastie chlpana hajna (Luzula luzuloides), psincek obycajny (Agrostis tenuis), smlz trstovity (Calamagrostis arundinacea), brusnica cucoriedkova (Vaccinium myrtillus), zvoncek hrubokorenovy (Campanula serrata), metluska krivolaka (Avenella flexuosa) a najma psica tuha (Nardus stricta), ktory vytvara mohutne trsy.

Prave smreciny su na hrebeni Velkej Race len naznacene. Buk sa najvyssie vyskytuje do 1210 m n.m. Druhy uvadzane z komplexu Velka Raca:

Campanula serrata

Dentaria enneaphyllo

Dryopteris expansa

Festuca altissima

Hypericum humifusum

Ranunculus nemorosus

Galanthus nivalis

Aruncus sylvestris

Blechnum spicana

Botrychium lunaria

Cruciataa laevipes

Dianthus carthusianorum

Galium odoratum

Gentiana asclepiadea

Omalotheca norvegica

Homogyne alpina

Lathyrus sylvestris subsp.sylvestris

Leucorchis albida

Listera ovata

Lonicera nigra

Luzula luzuloides

Luzula sylvatica

Lycopodium clavatum

Melandrium sylvestre

Milium effusum

Cicerbita alpina

Traunsteinera globosa

Paris quadrifolia

Phleum alpinum

Phyteuma spicatum

Platanthera bifoli

Poa chaixi

Potentilla argentea

Potentilla aurea

Pulmonaria obscura

Pyrola minor

Orthilia secunda

Salix silesiaca

Sanicula europaea

Senecio subalpinus

Stachys alpina

Trientalis europaea

Trifolium spadiceum

Veratrum lobelianum

Dianthus deltoides

Hieracium bupleuroides

Lysimachia nemorum

Polygonatum verticillatum

Ranunculus platanifolius

Streptopus amplexifolius

Pilosella aurantiaca

Rosa pendulina

Polystichum aculeatum

Luzula luzulina

Anemone nemorosa Aj ked Oscadnica nie je sucastou komplexu Velka Raca, floristika je zaujimava aj v jej okoli. Uvedieme aspon niekolko druhov:

Carduus personata, Fragaria moschata, Geranium pusillum, Glyceria declinata, Inula helenium, Aquilegia vulgaris, Asarum europaeum, Galium odoratum, Cardamine trifolia, Carex pendula, Carex sylvatica, Circaea alpina, Circaea lutetiana, Tithymalus amygdaloides, Hypericum maculatum, Lotus uliginosus, Luzula pilosa, Luzula sylvatica, Huperzia selago, Lysimachia nemorum, Moneses uniflora, Ononis spinosa, Xanthoxalis dilenii, Paris quadrifolia, Gymnocarpium dryopteris, Poa remota, Pyrola minor, Ranunculus lanuginosus, Salvia verticillata, Sanicula europaea, Trifolium medium, Valeriana simplicifolia, Veronica montana.

4.3.3 Lokalita LANY

Predmetom zaujmu na tejto lokalite su slatinne a podmacane lucne porasty. Tieto sa vyuzivaju len na kosenie, i ked ziskane seno je vzhladom na druhove zlozenie menej hodnotne. Na ploche sa striedaju suchsie typy porastov s mokrejsimi, v zavislosti od vodneho rezimu. Druhove zlozenie jednotlivych porastov indikuje dynamiku podzemnej vody.

K najzaujimavejsim fytocenózam patria porasty vachty trojlistej (Menyanthes trifoliata), ktora patri medzi velmi zranitelne, vzacne taxóny, citlive na zmeny prostredia prebiehajuce v sucasnosti (Maglocky, Ferakova, 1993). Zanik lokalit jej vyskytu je sposobeny jednak zanikom jej povodnych stanovist vplyvom melioracii, rekultivacii, ale aj z dovodov intenzivneho zberu pre jej liecive ucinky. Po zbere na plochach neostava dostatok jedincov schopnych zabezpecovat potrebnu reprodukciu druhu na stanovisti. Aj na tejto lokalite dochadza podla informacii miestnych obyvatelov kazdorocne k zberu nielen miestnymi, ale najma v poslednom obdobi cudzimi zberacmi. A prave tito prispievaju svojim dielom k postupnemu oslabovaniu populacie, az k jej moznemu zaniku.

Na floristicke zlozenie tychto porastov poukazuje nasledovny fytocenologicky zapis:

Plocha zapisu 5x5m, pokryvnost E1-95%,Eo-80%.

E1 Menyanthes trifoliata 4.4, Valeriana simplicifolia 3.2, Potentilla erecta 3.1, Dactylorhiza majalis 2.2, Equisetum fluviatile 2.2, Equisetum palustre 2.2, Briza media 2.1, Carex panicea 1.1, Carex nigra 1.1, Carex reostrata +.2, Eriophorum angustifolium 1.1, Galium uliginosum 2.+, Crepis paludosa 2.1, Trifolium pratense +.2, Filipendula ulmaria +.2, Ranunculus acris +.2, Holcus lanatus 1.2, Prunella vulgaris 1.1, Cirsium palustre +, Trifolium hybridum +.2, Cruciata glabra 2.1, Galium palustre 1.1, Cirsium rivulare 2.l, Linum catharticum 1.1, Festuca pratensis +, Agrostis tenuis +, Ranunculus flammula +, Lychnis flos-cuculi +, Trifolium repens +, Acetosa pratensis +, Rhinanthus minor +, Epilobium palustre +, Lathyrus pratensis +, Myosotis palustris +, Epipactis palustris +, Plantago lanceolata +, Leucanthemum vulgare +, Leontodon hispidus +, Lythrum salicaria +, Carex echinata +, Juncus inflexus r, Luzula campestris+, Carex flava +, Ajuga reptans r.

dalsi zapis dokumentuje vyskyt vsivca mociarneho (Pedicularis palustris), opat druhu velmi zranitelneho, vzacneho, citliveho na zmeny prostredia, prebiehajuce v sucasnosti.

Plocha zapisu 5x5m, pokryvnost E1-85%, Eo-85%.

E1 Pedicularis palustris 2.2, Valeriana simplicifolia 3.2, Equisetum fluviatile 2.2, Equisetum palustre 2.2, Briza media 2.2, Festuca pratensis 2.2, Festuca rubra 1.1, Luzula campestris 1.1, Holcus lanatus 1.1, Eriophorum angustifolium 1.1, Carex echinata 2.1, Carex nigra 1.1, Carex rostrata 1.1, Carex panicea 1.1, Ranunculus acris 2.1, Potentilla erecta 1.1, Lychnis flos-cuculi 1.1, Galium uliginosum 3.1, Epilobium palustre 1.1, Caltha palustris 1.2, Dactylorhiza majalis 1.1, Myosotis palustris 1.1, Plantago lanceolata 1.1, Cirsium palustre 1.1, Cruciata glabra 1.1, Crepis paludosa 1.1, Trifolium hybridum +, Cardamine pratensis +, Trifolium pratense +, Alchemilla sp.+, Filipendula ulmaria +.2, Prunella vulgaris +, Lathyrus pratensis +, Leontodon hispidus +, Trifolium repens +, Rhinanthus minor +, Leucanthemum vulgare +, Scirpus sylvaticus r , Lythrum salicaria r, Juncus inflexus +.2.

Uvedene fytocenózy na zaklade floristickeho zlozenia mozno oznacit ako asociaciu Valeriano-Caricetum flavae Pawl.et al.1960, s lokalnou dominanciou vachty trojlistej (Menyanthes trifoliata) a vsivca mociarneho (Pedicularis palustris). Tieto porasty patria do zvazu Caricion lasiocarpae Vanden Berghen in Lebrun et al.1949 em.Rybnicek in Rybnicek et al.1984.

Na lokalite pomerne rozsiahlu plochu zaberaju porasty asociacie Caricetum gracilis Almquist 1929, zo zvazu Caricion gracilis Neuhausl 1959.Cely porast je vysoky 1-1,5 m. Dominujucim druhom je ostrica stihla (Carex gracilis). K tomuto druhu sa viacmenej sporadicky, najma v slenkoch pridruzuju cerkac obycajny (Lysimachia vulgaris), vrbica obycajna (Lythrum salicaria), pichliac potocny (Cirsium rivulare), mata dlholista (Mentha longifolia), sisak vrubkovany (Scutellaria galericulata).

Charakter dokumentuje nasledovny fytocenologicky zapis:

Plocha zapisu 4x4m, pokryvnost E1-100%, Eo-15%.

E1 Carex gracilis 5.4, Lysimachia vulgaris 2.2, Cirsium rivulare 1.1, Lythrum salicaria+.2, Valeriana officinalis +, Mentha longifolia +, Scirpus sylvaticus +, Lathyrus pratensis +, Lychnis flos-cuculi +, Scutellaria galericulata +, Myosotis palustris +, Stellaria graminea +, Equisetum palustre +, Epilobium palustre +, Ranunculus acris r.

Popri uz uvedenych typoch fytocenóz, pomerne vyrazne posobia na ploche porasty s praslickou mociarnou (Equisettum palustre) a praslickou riecnou (E. fluviatile). Je to predovsetkym na miestach, kde podny horizont je silne podmacany a voda je takmer po cele vegetacne obdobie az na povrchu. Tieto porasty susedia so spolocenstvom s vachtou trojlistou (Menyanthes trifoliata), alebo postupnym klesanim vodnej hladiny prechadzaju do porastov s dominanciou vysokych bylin z podzvazu Filipendulenion ulmariae (Lohm.in Oberd.et al.1967) Bal.-Tul.1978. Z dalsich druhov okolitych spolocenstiev su v porastoch zastupene cerkac obycajny (Lysimachia vulgaris), valeriana celistvolista (Valeriana simplicifolia), zaruzlie mociarne (Caltha palustris) a pod.

Floristicke zlozenie porastov dokumentuje nasledovny fytocenologicky zapis:

Plocha zapisu 5x5 m, pokryvnost E1-90%.

E1 Equisetum fluviatile 3.3, Equisetum palustre 2.2, Cirsium rivulare 1.2, Lysimachia vulgaris 3.1, Cirsium palustre 1.2, Holcus lanantus 1.1, Mentha aquatica 1.1, Valeriana simplicifolia 2.2, Carex panicea 1.1, Filipendula ulmaria +.2, Potentilla erecta +, Hypericum maculatum +, Valeriana officinalis +, Poa palustris +, Caltha palustris 1.2, Crepis paludosa +, Epilobium sp. +, Lychnis flos-cuculi +, Lycopus europaeus +, Carex flava +, Ranunculus acris +, Dactylorhiza majalis +, Deschampsia caespitosa +.2, Carex nigra +, Vicia cracca +, Cruciata glabra +, Senecio fuchsii r.

Tieto fytocenózy na zaklade druhoveho zastupenia i celkovej fyziognómie mozno oznacit ako asociaciu Equisetetum fluviatilis Steffen 193+, patriacej do zvazu Phragmition Koch 1926.

Nie zanedbatelnu rozlohu na danej lokalite zaberaju fytocenózy vysokych bylin, v ktorych striedavo dominuju tuzobnik brestovy (Filipendula ulmaria), pichliac mociarny (Cirsium palustre), valeriana lekarska (Valeriana officinalis), mata dlholista (Mentha longifolia), cerkac obycajny (Lysimachia vulgaris), ojedinele aj trst obycajna (Phragmites australis). Taketo porasty patria do podzvazu Filipendulenion ulmariae (Lohm.in Oberd.et al.1967)Bal.-Tul.1978.

V blizkom okoli na suchsich stanovistiach maju prevahu niektore druhy trav, ako timotejka lucna (Phleum pratense), tomka vonava (Anthoxanthum odoratum), kostrava cervena (Festuca rubra), kostrava lucna (Festuca pratensis), psincek obycajny (Agrostis tenuis), traslica prostredna (Briza media). Z krov boli zaznamenane vàba popolava (Salix cinerea), vàba rakytova (Salix caprea) a vàba pattycinkova (Salix pentandra).

Na brehu pomaly pretekajuceho potocika s plytkou vodou, na bahnitom stanovisti s vodou az na povrchu, bol zaznamenany vyskyt tychto druhov: jezohlav jednoduchy (Sparganium emersum), zabnik skorocelovy (Alisma plantago-aquatica), veronika potocna (Veronica beccabunga), zriedkavejsia veronika stitovita (Veronica scutellata) a bahnicka mociarna (Eleocharis palustris).

Na zdoraznenie hodnoty uvedenych fytocenóz tejto EFJ treba uviest aj vyskyt zistenych vzacnych a ohrozenych taxónov (Maglocky, Ferakova, 1993).

Zo skupiny velmi zranitelnych, vzacnych taxónov, velmi citlivych na zmeny prostredia, prebiehajucich v sucasnosti (Vm) boli zaznamenane:

vachta trojlista (Menyanthes trifoliata),

vsivec mociarny (Pedicularis palustris),

krustik mociarny (Epipactis palustris).

Zo zranitelnych taxónov, ktore nie su bezprostredne ohrozene v celom areali vyskytu, ale pocet ich lokalit sa znizuje (V) tu rastu:

bielokvet mociarny (Parnassia palustris),

vstavacovec majovy (Dactylorhiza majalis).

Z taxónov vyzadujucich pozornost, potencialne ohrozenych (I) boli zaznamenane: valeriana celistvolista (Valeriana simplicifolia),

veronika stitovita (Veronica scutellata),

ostrica zlta (Carex flava).

4.3.4 Lokalita MUZEUM KYSUCKEJ DEDINY

Areal Muzea kysuckej dediny (MKD) mozno povazovat za typicku ukazku kysuckej krajiny. Z botanickeho hladiska su tu zastupene rozne spolocenstva, pasienky, slatinne luky, prameniska, krovinne a lesne porasty a tiez byvale terasovite policka. Prave na tychto vznikli svahove pasienky s dominanciou tomky vonavej a psinceka obycajneho, asociacia Anthoxantho-Agrostietum tenuis Sill.1933, zo zvazu Cynosurion cristati R.Tx.1947. Popri uvedenych dominantnych druhoch trav tu dalej rastu traslica prostredna (Briza media), zvoncek konaristy (Campanula patula), duska vajcovita (Thymus pulegioides), jahoda obycajna (Fragaria vesca), strkac mensi (Rhinanthus minor) a ine. Aj na tychto stanovistiach v jarnom aspekte sa roztrusene vyskytuje vstavacovec majovy (Dactylorhiza majalis), mecik obycajny (Gladiolus imbricatus).

Na okraji byvalych policok, na medziach su fragmenty krovin (asociacia Lonicero nigrae-Coryletum Jurko 1964), s dominanciou liesky obycajnej (Corylus avellana), slivky trnkovej (Prunus spinosa), bazy cervenej (Sambucus racemosa), vàby rakyty (Salix caprea), ruze sipovej (Rosa canina), topola osiky (Populus tremula), casta je i hruska obycajna (Pirus communis), borievka obycajna (Juniperus communis) a dalsie.

V okolitych lesnych porastoch, ktore patria k jedlobucinam, v stromovom poschodi rastie buk lesny (Fagus sylvatica), smrek obycajny (Picea abies), primiesana je jedla biela (Abies alba), javor horsky (Acer pseudoplatanus) a jarabina vtacia (Sorbus aucuparia). Bylinny podrast tvoria druhy: zubacka cibulkonosna (Dentaria bulbifera), zubacka devatlista (Dentaria enneaphyllos), zindava európska (Sanicula europaea), zltuska orlickolista (Thalictrum aquilegifolium), kopytnik európsky (Asarum europaeum) a pod. Treba tu spomenut aj velmi hojny vyskyt rebrovky roznolistej (Blechnum spicant) a plavuna obycajneho (Lycopodium clavatum). Na okraji lesnych porastov bol zaznamenany aj vyskyt pomerne vzacneho druhu trcnicka jednolisteho (Microstylis monophyllos), a tiez vemenik dvojlisty (Platanthera bifolia) a jednokvietok velkokvety (Moneses uniflora).

Floristicky a fytocenologicky je v uzemi MKD najzaujimavejsia slatinna luka pri vstupe do arealu. Tieto porasty mozno oznacit ako asociaciu Valeriano-Caricetum flavae Pawl.1956. Druhove zlozenie dokumentuje nasledovny fytocenologicky zapis:

Plocha 5x5m, sklon 5o, exp. JV, pokryvnost E1-100%, Eo- 70%.

E1 Valeriana simplicifolia 2, Equisetum palustre 3, Carex nigra 3, Carex panicea 1, Potentila erecta 1, Dactylorhiza majalis 1, Eriophorum latifolium 2, Equisetum fluviatille 1, Pinguicula vulgaris 1, Carex flava 1, Geum rivale 1, Crepis paludosa 1, Festuca pratensis 1, Epipactis palustris 2, Pedicularis palustris 1, Euphrasia rostkoviana +, Parnassia palustris +, Cirsium palustre +, Cruciata glabra +, Lathyrus pratensis +, Caltha palustris +, Carex echinata +, Juncus conglomeratus +, Briza media +, Mentha aqutica +, Galium uliginosum +, Lychnis flos cuculi +, Trifolium pratense +, Leontodon autumnalis +, Lotus corniculatus +, Equisetum telmateia +, Eleocharis quinqueflora +, Linum catharticum +, Blysmus compressus +, Myosotis palustris +, Prunella vulgaris +, Epilobium palustre +, Deschampsia caespitosa +.

Na okraji tejto slatinnej luky je suvisly porast praslicky najvacsej (Equisetum telmateia), kde rastu aj niektore z uz uvedenych druhov.

Okolie pretekajuceho potoka lemuje najma devatsil lekarsky (Petasites hybridus), krkoska chlpata (Chaerophyllum hirsutum), konopac obycajny (Eupatorium cannabinum), krticnik hluznaty (Scrophularia nodosa), pakost smradlavy (Geranium robertianum), pàhlava dvojdoma (Urtica dioica) a ine. Podmacane svahy popri ceste cez MKD dobre osidluje tucnica obycajna (Pinguicula vulgaris).

Vyskyt viacerych chranenych a ohrozenych druhov zdovodnuje ochranu tejto lokality.


Navrat na publikaciu

Ochrana prirody kysuckeho regionu
a spolupraca na jeho trvalo udrzatelnom rozvoji

Obsah / Kapitoly: 1 / 2 / 3 / 4 / 5 / 6 / 7 / 8 / 9 / 10 / Zaver / Literatura


Nadacia IUCN , Svetova unia ochrany prirody, Slovensko
Europsky program IUCN


ZIVOTNE PROSTREDIE:
Organizacie / Granty / Casopisy / Publikacie / Kalendar / Legislativa