IUCN - Ochrana prirody kysuckeho regionu
ZIVOTNE PROSTREDIE:
Organizacie / Granty / Casopisy / Publikacie / Kalendar / Legislativa

Nadacia IUCN , Svetova unia ochrany prirody, Slovensko
Europsky program IUCN

Navrat na publikaciu

Ochrana prirody kysuckeho regionu
a spolupraca na jeho trvalo udrzatelnom rozvoji

Obsah / Kapitoly: 1 / 2 / 3 / 4 / 5 / 6 / 7 / 8 / 9 / 10 / Zaver / Literatura


3. HODNOTENIE ABIOTICKYCH ZLOZIEK VYBRANEJ EKOLOGICKO - FUNKCNEJ JEDNOTKY

Juraj Galvanek, Eva Pietorova, Margita Matejova

3.1 Zakladne vymedzenie uzemia EFJ a kritickych lokalit

Ekologicko-funkcna jednotka (EFJ) je vymedzena na severozapadnom Slovensku a zabera takmer celu vychodnu cast Chranenej krajinnej oblasti Kysuce. Zaujmove uzemie patri do Alpsko-himalajskej sustavy, podsustavy Karpaty, provincie Zapadne Karpaty, subprovincie Vonkajsie Zapadne Karpaty, oblasti Stredne Beskydy.

Hranica vybranej ekologicko-funkcnej jednotky vychadza z vychodiskoveho bodu na styku katastralnej hranice Skalite a Oscadnica so statnou hranicou Slovenskej republiky a Polska asi 700 m severozapadne od kóty Vrescovsky Beskyd (875 m n.m.). Z vychodiskoveho bodu ide hranica EFJ juhozapadnym smerom po katastralnej hranici. Nad osadou Vrescovka sa hranica staca juznym smerom, obchadza tuto osadu krajom lesa. Juzne od osady prechadza hranica na lesnu cestu, ktoru sleduje az po kótu Stary Kosiar (864 m), dalej pokracuje lesnou cestou juhozapadnym smerom vychodne od kóty Lesten (734 m) a hranicou lesa a lesnou cestou vchadza do doliny potoka Oscadnica. Tu sa hranica otaca na zapad a pokracuje potokom Oscadnica cez obec Oscadnica az k mostu i na statnej ceste Cadca-Zilina. Potom sa staca na juh, ide vychodnym okrajom statnej cesty az po rieku Bystrica, dalej juhovychodnym smerom po rieke Bystrica az po sutok s potokom Vychylovka. Odtial hranica stupa hrebenom lesneho komplexu zvaneho Stary diel, po kótu s nadmorskou vyskou 816 m, cez kóty 907 m, 962 m, 1040 m (Mrvova Kykula), dalej okresnou hraniciou Namestovo, k statnej hranici s Polskou republikou a po tejto statnej hranici az k vychodiskovemu bodu.

Z oblasti Stredne Beskydy su zastupene tieto geomorfologicke jednotky:

a) celok Kysucke Beskydy:

  • podcelok Raca, ktory zabera najrozsiahlejsiu cast EFJ,
  • podcelok Javorsky Beskyd, ktory do uzemia zasahuje iba malou castou v povodi Hanzlovho potoka (pravostranny pritok Oscadnice),

b) celok Kysucka vrchovina:

  • podcelok Vojenne, do EFJ zasahuje iba mala cast nad potokom Vychylovka s lavostrannymi pritokmi, az po hreben veduci cez Stary diel (816 m) na Mrvovu Kykulu (1040 m),
  • podcelok Bystricka brazda, z ktoreho do EFJ patri cast udolia rieky Bystrica - od Klubiny, udolie Vychylovky a Rycierky,
  • podcelok Krasnanska kotlina, zabera iba malu cast pri zapadnom okraji, nad statnou cestou Oscadnica - Krasno nad Kysucou a Kalinov, nad pravym brehom Bystrice,

c) celok Oravske Beskydy:

  • podcelok Osust, do EFJ zasahuje iba malou castou medzi Hankinou polanou (976 m) a Svitkovou (1082 m).

Zakladne geograficke vymedzenie vybranych kritickych lokalit:

1) Velka Raca, uzemie zabera Narodnu prirodnu rezervaciu Velka Raca a prilahly rovnomenny rekreacny areal po Dedovku a Laliky, sucastou uzemia je aj najvyssi bod EFJ (zaroven i celeho uzemia Kysuc) Velka Raca (1236 m).

2) Mociar pod Oscadnicou, lokalita je situovana vpravo od statnej cesty Krasna nad Kysucou - Cadca, za odbockou do Oscadnice. Maximalna dåzka uzemia je 400 m (na vychodnom okraji), sirka 200 m (na severnom okraji), severovychodne od sutoku Kysuce a Oscadnice (uz za hranicou CHKO Kysuce, ktora ide riekou Oscadnica).

3) Ekocentrum pri Oscadnici, navrhnute ako bodovy objekt viazany na kastiel Kysuckej galerie s prilahlym parkom, susediacim s predchadzajucou lokalitou.

4) Luky v Lanoch, mokre luky v katastri obce Stara Bystrica, pri severnom okraji aluvia rieky Bystrica. Priestor ma miestny nazov Lany.

5) Areal Muzea kysuckej dediny, je lokalizovany v doline Chmura a pozostava z priestorov rozostavaneho skanzenu, na ktory nadvazuje rekonstruovana lesna zeleznicka s unikatnym systemom uvratoveho prekonavania vyskovych rozdielov terenu. Sucastou tohto arealu je aj pripravovane chranene uzemie Chmura.

6) Vychylovske prahy, prirodna pamiatka lokalizovana na rieke Vychylovka (pravobrezny pritok Bystrice), pod osadou Pavelekovci, vpravo od pristupovej cesty z Novej Bystrice do Muzea kysuckej dediny.

3.2 Geologicke pomery

3.2.1 Geologicka stavba a zakladne horninove typy

Charakteristickym rysom geologickej stavby EFJ je prislusnost k flysovemu pasmu. Od tektonickeho stylu az po zakladne horninove typy mozno zdoraznit niekolko charakteris-tickych znakov, ktore ovplyvnili abiotu Kysuckych Beskyd.

Tektonicka stavba ma zretelne rysy prikrovovej stavby. Magurska jednotka je vnutornou castou flysoveho pasma. Bola vrasnena a v castiach presuvana k severu az severozapadu. V nasej oblasti tak nachadzame prikrovove jednotky racansku (pomenovanu podla Velkej Race) a bystricku (pomenovana podla obce Nova Bystrica). Nasunova linia bystrickej jednotky na racansku prebieha v nami vymedzenom uzemi od Klubiny nad Starou a Novou Bystricou, cez osadu Vychylovka - Sudovci az do sedla pod Svitkovou (1082/m), kde prekracuje hranicu do Polska. V oboch tychto jednotkach sa vytvorili antiklinalne (vypukle) a synklinalne (vhåbene) pasma majuce linearnu povahu.

Stratigrafie vrstevnych sledov, najma vdaka flysovej sedimentacii, je znacne monotónne. Striedanie vrstiev pieskovcov a ilovitych hornin sa mnohonasobne opakuje. Su paleogenneho veku.

V racanskej jednotke vystupuju solanske vrstvy, belovezske vrstvy a zlinske vrstvy. Solanske vrstvy su prevazne pieskovcove. Pieskovce su strednozrnne az hrubozrnne, v spodnej casti lavic niekde az zlepencovite. Zrna su kremenne, zivcove, s roznou primesou slud, dost casto so zelenavym glaukonitom a na vrstevnych plochach s ciernymi povlakmi rastlinnej drte. Pieskovce su masivne, niekedy i doskovite odlucne. Mocnost lavic je od 0,5-7 metrov. Lavice pieskovcov navzajom oddeluju vlozky ilovca v hrubke od 5-60 cm. Ilovce su sive, roznych odtienov. Spravidla su nevapnite.

Belovezske vrstvy maju prevazne drobnorytmicke flysove vrstvy s priblizne rovnakym podielom ilovcov a pieskovcov, niekedy prevazuju ilovce. Ilovce maju iba niekolko-centimetrovu hrubku, su prevazne nevapnite, pestrych farieb - cervene, zelene, sive az cierne. Farebne odtiene sa niekedy po niekolkych cm az metroch menia. Pieskovce su doskovite az lavicovite, od 1-150 cm, su celistve az jemnozrnne. Su kremenne az drobove, na vrstevnych plochach so svetlou sludou. Niektore su zelenavosive, glaukoniticke. Ich celkova hrubka nepresahuje 200 metrov.

Zlinske vrstvy racanskeho vyvoja su prevazne ilovcove. Hrubka poloh ilovca je od 2- 200 cm. Su sive, modrosive, hnedosive az hnede a tiez zelenosive. Su bridlicnate az lasturnate odlucne. Pieskovce vystupuju vo vrstvach roznej mocnosti, od 2-600 cm. Ich farba je spinavo zelena, modravo siva, miestami obsahuju hojnejsie glaukonit i zivce, na vrstevnych plochach so sludami. Ojedinele, napr. pri Oscadnici, sa v zlinskych vrstvach nasli az 1,5 metra hrube polohy zlepencov. Okruhliaky od 0,5-5 cm boli tvorene fylitmi, biotitickymi zulami, vapencami, kremencami a tiez ulomkami schranok lasturnikov a numulitov.

V bystrickej jednotke, ktora zabera juhovychodny okraj EFJ, vystupuju belovezske a bystricke vrstvy.

Belovezske vrstvy maju takmer totozny charakter ako belovezske vrstvy v racanskej jednotke. Charakterizuju ich pestre (zelene az cervene) bridlicnate ilovce, striedajuce sa so zelenymi, miestami sludnatymi konvolutnych (prevrasnenych) textur, na vrstevnych plochach s hieroglyfmi. Nachadzaju sa medzi Klubinou a Starou Bystricou, nad Novou Bystricou i v okoli osady Vychylovka - Sudovci.

Bystricke vrstvy (povodne juzna facia zlinskych vrstiev) predstavuju najmladsie suvrstvie bystrickej jednotky. Pre ne su charakteristicke tvrde, modrosive, modravo az zltavo zvetravajuce sliene s hrubolasturnatym lomom (v literature aj lancke alebo bystricke sliene). dalsim typickym znakom je flysovy cyklus tychto vrstiev: pieskovec (casto glaukoniticky, niekedy sklovity) - ilovity vapenec - slienovec - ilovec. Pomer ilovcov a pieskovcov je priblizne 1 : 1. Vyskyt v udoli Bystrice a Vychylovky.

3.2.2 Geologicka stavba v kritickych lokalitach:

Velka Raca - racanska jednotka, zlinske vrstvy (prevazna cast uzemia), solanske vrstvy a belovezske vrstvy (udolie Oscadnice, nad osadou Laliky). Odkryvy pod vrcholom V. Race, Dedovka, zarezy tokov.

Ekocentrum - Oscadnica - racanska jednotka, belovezske a zlinske vrstvy. V dosledku prekrytia deluvialnymi (svahovymi) stvrtohornymi sedimentami su odkryvy vzacne.

Mociar pod Oscadnicou - racanska jednotka, belovezske a zlinske vrstvy. Prekrytie kvarternymi deluvio-fluvialnymi (svahovo-riecnymi usadeninami potoka Oscadnica) a fluvialnymi (riecnymi usadeninami Kysuce).

Luky v Lanoch - bystricka jednotka, bystricke vrstvy. Prekrytie stvrtohornymi fluvialnymi (riecnymi) sedimentami rieky Bystrica a ciastocne aj splavenymi deluvialnymi (svahovymi) kvarternymi sedimentami.

Areal Muzea kysuckej dediny - bystricka jednotka, bystricke vrstvy. Prirodzene odkryvy v tokoch, miestami aj na svahoch narusenych eróziou. Sliene i niektore vapence vyrazne vapnite (kalcit, menej dolomit).

Vychylovske prahy - bystricka jednotka, bystricke vrstvy. Typicke odkyvy na dne horskej riecky s ukazkami pieskovcov, s konvolutnymi texturami, modrosive sliene a ilovce. Vapence i sliene su vyrazne vapnite.

3.3 Podne pomery

Podotvorny proces vybraneho uzemia (EFJ) ma niekolko specifik. Prve specifikum je substrat (horniny a ich mineralne zlozenie). Aj ked horniny mozeme rozdelit na pieskovce a ilovce, ich mineralne zlozenie je premenlive. Pieskovce mozu byt zlozene dominujuco zo silikatov (zivce, sludy a pod.), oxidov kremika (kremen), ale aj karbonatov (kalcit, dolomit), pripadne opracovanych ulomkov hornin sirokeho spektra typov (zuly, fylity, kremence, vapence a pod.), zastupenych v polohach hrubozrnnejsich pieskovcov az zlepencov. Rozdielny chemizmus sa nasledne odraza aj v podnych subtypoch a varietach.

Druhym specifikom su klimaticke podmienky, ktore vyrazne ovplyvnuju vyvoj podnych horizontov. Vysoke zrazkove uhrny v kombinacii s reliefom a schopnostou sorbovat vodu v pode, menia zlozenie podnych horizontov. Tretim, na tomto uzemi (samozrejme existujucim aj inde) zvast vyraznym znakom je dokumentovatelnost prechodov typov a podtypov (napr. medzi typmi ranker - kambizem - podzol a ich podtypmi), pricom dominujuci je jeden (kambizem), ale vyvoj vedie, podla danych podmienok i k typom, ktore nie su vyvinute uplne. Poda je tak typickym znakom vyvoja krajiny, akousi databazou informacii, najma za najmladsie obdobie stvrtohor. Tento fakt je potrebne si uvedomit skor ako predstavime typológiu pod.

3.3.1 Podne druhy

Podne druhy sa delia podla zrnitosti, zrnitost sa vyjadruje percentualnym zastupenim frakcii.

Pody hlinito - piesocnate, 10-20% ilovitych castic. Na pieskovcoch a hrebnych naplavoch. Vyskytuju sa juzne od Velkej Race (k juhu a juhozapadu orientovane svahy pod Malou Racou, Orlom a Bugajom).

Pody piesocnato - hlinite, obsah ilovitych casti 20-30%. Na flysovych pieskovcoch, zaberaju prevaznu cast EFJ (obvod V. Race, severne od Starej Bystrice a pod.).

Pody hlinite, 30-45% ilovitych castic, vyskytuju sa na vapenatych pieskovcoch, piesocnatych vapencoch a slienoch (bystricke vrstvy).

Pody ilovito - hlinite, 45-60% ilovitych castic, su na ilovcoch a tazkych aluvialnych naplavoch, napr. v udoli Bystrice.

Pody ilovite, 60-75% ilovitych castic. Vznikli na ilovcoch, pri vyssich podieloch ilovitych castic ako 75% uz nehovorime o podach ale hornine ilovec (ilovita bridlica). Vyskytuju sa len v malych ostrovkoch navonok sa prezradzajucich bohatymi zarastami praslicky najvacsej (Equisetum telmateia).

3.3.2 Podne typy

Podne typy su vysledky podotvorneho procesu, ktore mozno triedit a identifikovat podla diagnostickych horizontov, niekedy v kombinacii s podotvornym substratom (horninami). Vzhladom k roznosti pouzivanych klasifikacii su pojmy zoradene takto: (zlava doprava). Podny typ podla morfogenetickeho klasifikacneho systemu pod CSFR (1991), v zatvorke subezne uvadzane taxonómie, napr. geneticko agronomicka klasifikacia (Hrasko J., a kol., 1987), resp. lesnicka typológia (Saly R., 1962). Vpravo je medzinarodny nazov podnych jednotiek podla FAO (1970).

Kambizem (hneda poda resp. hneda lesna poda) Cambisol

Patri do skupiny pod hnedych, charakteristickym znakom je B-horizont, ktory ma hrubku priblizne ako A-horizont, vyraznejsiu farbu uvolnovanim Fe z prvotnych (horninovych) silikatov s difuznym rozptylovanim, najma vo vrchnej casti horizontu (proces hnednutia), ma vyraznejsiu makrostrukturu ako C-horizont (polyedricku az prizmaticku). A-horizont je cierny az ciernohnedy (od rozlozenej organickej hmoty).

Zmeny substratu, morfológie, mikroklimatickych podmienok, zrnitost, schopnost udrziavat vodu, sa odraza na pomerne sirokej skale subtypov. Najcastejsie sa vyskytuje kambizem typicka (hneda lesna poda typicka) Eutrick Cambisol. Patrii medzi nasytene pody. Kambizem psefiticka (hneda lesna poda rankrova) je subtyp s vacsim zastupenim skeletnatych zvetranin silikatovych hornin, blizky podnemu subtypu ranker kambizemny (rankrova poda hnena) Ranker. Subtyp kambizem rendzinova (hneda lesna poda karbonatova) Calcic Cambisol. Je vyvinuty na horninach s vyssim podielom karbonatov (tmel pieskovcov, sliene a pod.), ktore v B-horizonte su ciastocne vyluhovane a C-horizont ma karbonatovy charakter. Kambizem pseudoglejova (hneda lesna poda oglejena) Stagno-gleic Camisol s charakteristickym mramorovanim B-horizontu, ktory vznika kolisanim nasytenia povrchovou vodou (najma zrazkami). Specificky charakter ma podtyp podzol kambizemny (podzol hnedy) Spodo-dystric Cambisol, ktory ma skor prechodny charakter k podzolom. Ma zastupeny hnedohrdzavy podzolovy B-horizont, niekedy vsak iba jeho naznaky.

Rozsirenie kambizemi v EFJ je dominantne, od hrebena Velkej Race az na okraje Bystrickej brazdy a udolie Kysuce. Rozsirenie subtypov je omnoho mozaikovitejsie, reagujuce na nadmorske vysky (najvyssie polohy uprednostnuju podzol kambizemny, ranker kambizemny, najma ak je vyhovujuci substrat a danosti reliefu. Kambizem typicka nasytena ma dominujuce rozsirenie v nadmorskych vyskach 700 - 800 m, na mineralne bohatsich zvetralinach (napr. silikato-karbonatove horniny flysoveho pasma).

Fluvizem (nivna poda) Fluvisol

Patri do skupiny nivnych pod, ktorych charakteristickym znakom je nivny A-horizont na recentnych riecnych (fluvialnych) usadeninach. Zo znamych subtypov mozno uviest fluvizem glejovu (nivna poda glejova) Fluvi - eutric Gleysol s naznakmi glejoveho horizontu v A-horizonte a diagnosticky Gr-horizont do 100 cm od povrchu. Humusovy A-horizont do 20 - 25 cm, Gr-horizont 50 - 70 cm silne lepivej koexistencie so zhlukmi (brockami) oxidov Mn a Fe, matecny substrat je riecny strk roznej povahy. Nachadza sa na niekolkych lokalitach v udoli Bystrice i Kysuce.

Kultizem (antropogenna poda) FAO ju ako jednotku neuvadza.

Pody s antropickym pretvorenim A-horizontu, bez dalsich horizontov alebo ich pretvorenim minimalne do håbky 60 cm. Do uvahy prichadzaju 2 subtypy - kultizem typicka (antropogena poda, antropicka poda rigolovana) alebo kultizem degradacna. U kultizeme typickej doslo k pretvoreniu kultivaciou, rigolovanim alebo terasovanim a tym aj k zlepseniu podnych vlastnosti a produkcnych predpokladov. U degradacnej dochadza k zhorseniu stavu degradaciou prirodzenych jednotiek imisiami ale aj zanasanim cudzorodych toxickych latok. Kultizem typicka sa rozdeluje na tri formy: zahradnu, rigolovanu a terasovanu. Pre Kysuce (aj vybranu EFJ) najdeme priklady kultizeme terasovanej po celom obvode EFJ (nad Zborovom, Klubinou, Starou i Novou Bystricou i v niektorych bocnych dolinach napr. Oscadnica). Zriedkavejsia je forma zahradna, niekedy i v kombinacii s terasovanou. Pri zahradach na nivach tokov spravidla nedoslo k tak radikalnej premene typu pod. Forma rigolovana casto sprevadza cestne komunikacie stupnom zeminy, pripadne aj navazky. Casto, na roznych miestach, sa objavuje pri lesnych zvazniciach.

3.3.3 Podne pomery v kritickych lokalitach

Velka Raca - pomerne rozsiahle uzemie je dominujuco budovane kambizemami. S prihliadnutim na pomerne znacne vyskove rozpatie terenu (od cca 580 - 1236 m) su tu mozaikovite zastupene aj vsetky jej subtypy. S prihliadnutim na pomerne suvislo rozsireny vegetacny kryt, ciastocne odkrytie podnych horizontov je len v niektorych castiach zarezov lesnych ciest a potokov.

Ekocentrum Oscadnica - ako bodovy objekt lezi na okraji deluvialnych svahovin, na ktorom je vytvorena kambizem pseudoglejova. Hnede mramorovane pody vidiet na hrane, nad nivou Kysuce.

Mociar pod Oscadnicou - charakterom ojedinely typ s celorocne zaplavenou depresiou (jazierkami), v okoli zazemneny. Podny typ je fluvizem glejova, pri juznom okraji s vymyvanim vyzrazanych hydroxidov Fe (tzv. bahenne zelezne rudy). Zapadny okraj t.c. dotknuty zemnymi pracami, bude presvahovany a rigolovany. Je mozne tam vytvorit kultizem typicku (s miestnym materialom).

Luky v Lanoch - lezia na aluviu Bystrice so zastupenym podnym typom fluvizem, podtypom fluvizem glejova. Ludska cinnost v okoli, v dosledku ciastocnych melioracii (stiahnutie bocnych pritokov) ciastocne ovplyvnila okraje uzemia.

Areal Muzea kysuckej dediny - pokryv uzemia je prevazne kambizemou, jednak subtypom typicka, ale ciastocne aj rankrom kambizemnym, so zvysenym podielom skeletnatych zloziek. Na plochach so sezónnym zrazkovym zavodnovanim (napr. aj na mociari Chmura) s kambizemou pseudoglejovou.

Vychylovske prahy - usek chraneneho uzemia je skalnatym dnom toku, na jeho pravom brehu je ludskou cinnostou vytvoreny zvyseny nasyp cestneho telesa, ktory mozno povazovat za kultizem typicku. Postupne zarastanie spolocenstvami, blizkymi prirodzenym to v zasade potvrdzuje.

3.4 Geomorfologicke pomery

Krajina Kysuc, a v nej vymedzena EFJ, ma svoje specifika a procesy, ktorych poznanie dava cloveku moznost rozumne zosuladit svoje konanie so zakonitostami vyvoja a zmien.

3.4.1 Vseobecny opis geomorfologickych pomerov uzemia EFJ

Relief Kysuckych Beskyd a Kysuckej vrchoviny, tvoriaci podstatnu cast vymedzeneho uzemia, mozno ohranicit maximalnou nadmorskou vyskou 1236 m (vrchol Velkej Race) a najnizsou nadmorskou vyskou 380 m (Z okraj uzemia pri sutoku Oscadnice s Kysucou). Toto rozpatie umoznuje vyclenit dva typy reliefu - nizkovysocinovy (301-800 m) a strednovysocinovy (801-1500 m). Hranica medzi oboma, vrstevnica 800 m, prebieha od dolnej uvrate zeleznicky na MKD vo Vychylovke, dalej svahom pod Hankinou polanou, pod Sajdovom (856 m), Talapkovym Soliskom (827 m), Grunikom (843 m), podchadza chrbat Dedovej (959 m), pokracuje pod Grunom (834 m), Jasenom (809 m), Blazejovcom (831 m) a opusta vymedzene uzemie nad kótou Lesten (734 m). Realtivne vyskove rozpatie reliefu umoznuje vyclenit vyssie vrchoviny (181-310 m), ktore reprezentuju uzemia medzi Bystrickou brazdou a prilahlymi svahmi, nizsie hornatiny (311-470 m), vyssie svahy Kysuckych Beskyd a vyssie hornatiny (471-640 m), najvyssie polohy Race.

Z geomorfologickeho hladiska najvyssie polohy Race tvori vysocinovy podholny relief. Charakterizuju ho systemy chrbatov a dolin. Je to masivny hlavny chrbat, z ktoreho vybiehaju iba velmi kratke razsochy. Ich cela, v podobe velkych strani prudko klesaju. Doliny su tiez kratke, s mohutnymi amfiteatrovitymi uzavermi. Hornatinovy relief charakterizuju dlhe, suvisle a vetviace sa systemy chrbtov, so sirokymi makko modelovanymi najvyssimi castami. Medzi nimi su doliny rovnako dlhe a bohato vetvene. Rovnako aj strane su pocetnejsie a mensie. Mozno hovorit o mezotvaroch a tiez relativne stabilnejsich ako u predchadzajuceho typu. Zosuvy i vymole su mensieho rozsahu. Tento charakter maju horne toky Oscadnice, Ticha dolina, Hanzlov potok, Klubina. Relief eróznych brazd je vyrazne reprezentovany hlavne Bystrickou brazdou. Na rozdiel od predchadzajucich typov je tu relativne najmensia energia reliefu. V bystrickej casti (okolie Starej Bystrice) je zamokrena niva, nad nou je stupen deluvii a najvyssie kratke chrbty, ktore su akymsi predpolim dlhych chrbatov v hornatinnom reliefe. Vychylovska cast ma uzku strmu dolinu s uzkym dnom, vyssie je zretelny chrbat Hankinej polany a najvyssi stupen tvori brazda Podkycerovej.

Riecna erózia sa odrazila na troch typoch dolin. Najvyssie (horne toky) su hlboke V-doliny, bez aluvialnej alebo len slabo vyvinutou nivou. Doliny v kotlinach a brazdach maju charakter uvalinovy (napr. Bystrica). Dolina s vyraznou nivou je hlavne dolina Kysuce.

Pomerne velka energia reliefu, variabilita horninoveho prostredia (striedanie ilovcov s pieskovcami) a vysoky uhrn zrazok predurcuje cele uzemie na potencialnu oblast makrozosuvov. Ich riziko rastie narusovanim pokryvu vegetacie, ktore iniciuje procesy erózie, navlhcuje ilovite vrstvy, co umoznuje vznik velkych zosuvov. Z eróznych procesov nad brazdami je casta vymolova erózia, miestami i plosna erózia, najma na oranych plochach, s castym zmyvom pody pri burkovych dazdoch.

Ludskou cinnostou ovplyvneny relief (antropogenny) ma jednu, pre tuto oblast, typicku ukazku - agrarne terasy. Rozterasovane strane, pri udrziavani ich funkcnosti, maju vyrazny protierózny efekt. Vyuzivanie nerastnych surovin ma v nasej oblasti len okrajovy vyznam. Okrem uz opusteneho lomu v Klubinskej doline sa kamen ziskaval iba okrajovo, v pricestnych lomovych zarezoch na niektorych lesnych zvazniciach. Antropogenne vymole (erózne ryhy) vznikali nasledne na polnych alebo lesnych cestach, kde ako inicialny prvok boli kolesami tazkej techniky (zriedka aj vozov tahanych konmi alebo kravami) vyryte kolaje, na ktorych sa uplatnil prirodny erózny proces.

3.4.2 Geomorfologicke pomery v kritickych lokalitach

Velka Raca - uzemie je predstavovane vysocinovym podholnym i hornatinovym reliefom. Z hrebena schadzaju vejarovite ronove ryhy, niektore odvadzaju vodu celorocne, ine len kratkodobe (za vodnych privalov). Zaustuju do hlbokych V-dolin. Na svahoch su pocetne, prevazne stabilizovane, zosuvy. Charakterizovat ich mozno ako male. Pozornost si zasluhuju dve ukazky pseudokrasovych javov zapadne od vrchola Velkej Race (vlavo od turistickeho chodnika na vrchol).

Jaskyna 'Skalna diera 1', je rozsadlinovou jaskynou v pieskovcoch, zalozenou na pukline dlhej 110 m. Jaskynu tvoria 2 preliezatelne priestory v celkovej dåzke 22 m.

Jaskyna 'Skalna diera 2', lezi asi 200 m zapadne, pod vrcholom Velkej Race. Je lokalizovana rovnako v pieskovcovych usadeninach. Je kryogenneho typu a ma dåzku 9 m. Jediny vacsi priestor ma rozmery 9 x 3,1 metra a vysku 0,6 m.

Ekocentrum Oscadnica - bodovy objekt je na okraji terenneho stupna, nad nivou Kysuce (cca 20 m), ktory bol vytvoreny deluvialnymi, resp. deluvialno-fluvialnymi procesmi.

Mociar pod Oscadnicou - je lokalizovany na aluvialnej nive Kysuce, pri lavom eróznom brehu. Terajsi stav je ciastocne ovplyvneny vybudovanim cestnych telies st. cesty Cadca - Zilina a odbocky do Oscadnice. Cestne telesa tak vytvorili hradzovy efekt blokujuci odvodnenie (odtok) do Kysuce.

Luky v Lanoch - uzemie lokalizovane v Bystrickej brazde, na okraji zamokreneho aluvia Bystrice. Pravobrezny terenny stupen, charakterizovany ako okraj deluvialnych sedimentov, pripadne kuzelov zalozenych na priecnych vymoloch, moze byt vsak i dosledok premodelovania terasy Bystrice (v eróznych zarezoch cca 20 m nad nivou, sa nasli pomerne hojne riecne opracovane okruhliaky).

Areal Muzea kysuckej dediny - lezi na rozhrani chrbata Hankinej polany a chrbata Mrvovej Kykule s brazdou Podkycerovej (severovychodny okraj Bystrickej brazdy). Tvar dolin je prevazne V, s hlbokym zaklesnutim. Na strmsich svahoch, so zastupenim pieskovcovych lavic, aj sutove prudy.

Vychylovske prahy - ukazka strmo ulozenych pieskovcovych lavic, striedajucich sa ilovcami a slienami, ktore boli odkryte riecnou eróziou, s prahovitym prietokom (vyska prahu spravidla neprekracuje 1 meter, intenzita eróznych procesov - obrus ale, aj nanasanie materialu relativnost vysky meni).

3.5 Klimaticke pomery

Kapitola bola spracovana z podkladov Atlasu SSR (1980) - cast Ovzdusie a vodstvo, materialu L. Seligu (1979) 'Prispevok ku klime Kysuc', s doplnujucimi udajmi z miestnych zdrojov a pozorovani.

3.5.1 Vseobecny opis klimatickych pomerov EFJ

Klimaticke oblasti

Riesena cast uzemia Kysuc patri do klimatickej oblasti mierne teplej a chladnej. Mierne tepla klimaticka oblast je charakterizovana priemernou teplotou v juli nad 16 oC a poctom letnych dni (s maximalnou dennou teplotou nad 25 oC) menej ako 50 v roku. Zasahuje tu okrsok mierne teply, velmi vlhky, vrchovinny, vo vyskovom rozpati 500 - 800 m n. m. Zabera Krasnansku kotlinu, dolnu a strednu cast Oscadnickej doliny a Bystricku dolinu s nizsimi svahmi a castou Vychylovskej doliny - Bystricku brazdu.

Chladna klimaticka oblast s mierne chladnym okrskom ma priemernu teplotu v juli 12-16 oC, kratke leto (menej ako 20 letnych dni), je velmi vlhka.

Klimaticko-geograficke typy spresnuju charakteristiku klimatickych pomerov uzemia s prihliadnutim najma na orograficke pomery a relief.

Uzemie patri do oblasti Horskej klimy, charakterizovanej mensimi inverziami teplot, vlhkej az velmi vlhkej. Zastupene su styri subtypy:

Mierne tepla horska klima - zasahuje v oblasti Bystrickej brazdy so sirsie otvorenym reliefom nivnych a pozvolna stupajucich upatnych poloh exponovanych k juhu. Uzemie vyuzivane prevazne polnohospodarsky.

Mierne chladna horska klima - zabera prilahlu cast Krasnanskej kotliny a dolnu cast Oscadnickej doliny, nadvazujuce svahy su strmsie, orientovane v Z az JZ smere, menej k juhu. Polnohospodarsky vyuzivana krajina s mensimi lesnymi celkami.

Chladna horska klima - zasahuje do oblasti Slovenskych Beskyd a vybezku Oravskych Beskyd v strednych a vyssich svahovych polohach. Vyskova clenitost je vyraznejsia. Prevazne lesnate uzemie, v okoli kopaniciarskeho osidlenia luky a pasienky, rekreacne oblasti.

Studena horska klima - zasahuje do vrcholovej oblasti Velkej a Malej Race a hrebena Slovenskych Beskyd v oblasti Majova a Vychylovskeho Skalia. Lesnate uzemie.

Charakterisktiky klimatickogeografickych subtypov su v Atlase SSR.

Teplotne pomery

Vplyv na teplotne pomery regiónu maju najma nadmorska vyska a relief s expoziciou voci slnecnemu ziareniu a vetrom. Rocny gradient teploty je priblizne 0,5 oC na kazdych 100 m vysky, najmensi je v zime pocas inverznych stavov, ked chladnejsie vzduchove hmoty klesaju do dolin. V mensom rozsahu sa mozu vyskytovat inverzne stavy, najma v zapadnej casti, navazujucej na udolie Kysuce a v clenitejsom terene. Celodenne inverzie prevladaju v zimnom obdobi, nocne a ranne sa vyskytuju koncom leta a v jeseni. Spodne casti uzkych dolin maju tienene chladnejsie polohy, horne svahy a hrebene su exponovane voci studenym vetrom. Najchladnejsim mesiacom v roku je januar, ked teplotny priemer v dolinach klesa pod -4,5 oC, v exponovanych vrcholovych polohach az na -8 oC. Za najteplejsi mesiac sa povazuje jul s teplotami vzduchu 16 - 17 oC v dolinach, smerom k hrebenom a vrcholovym poloham sa znizuje na 11 - 12 oC.

Priemerne mesacne a priemerna rocna teplota vzduchu v oC

Stanica I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. Rok

Cadca -4,5 -3,2 0,9 6,4 11,9 15,9 16,9 16,0 14,4 7,4 4,8 -1,2 6,7 Orav. Lesna -6,1 -5,0 -1,6 3,9 5,9 14,9 14,6 13,7 10,1 5,1 0,8 -3,0 4,6

V oblasti pritom mozu byt v jednotlivych rokoch posuny a vacsie rozdiely. Napriklad podla aktualnych sledovani dennych teplot v navaznom uzemi na hradzi vodarenskej nadrze v Novej Bystrici (nadm. vyska 600 m) v roku 1996 bol jun teplejsim mesiacom ako jul, co sa prejavilo aj v pocte letnych dni (jun 9, jul 6). Pre porovnanie vo velmi teplom roku 1994 boli v juni 4 letne dni (+ 2 dni s max. teplotou 24 oC), v juli az 27 letnych dni, pricom letne dni sa vyskytovali od konca juna v dvoch suvislych 10 - 12 dennych obdobiach.

Dolezite su tiez udaje o trvani obdobi s charakteristickymi teplotami vzduchu. Vegetacne obdobie s dennymi teplotami nad 5 oC trva priemerne 200 - 300 dni (zaciatok aprila - koniec októbra) v dolinach, 180 - 200 dni v strednych polohach, 160 - 180 dni vo vyssich polohach. Uzsie vegetacne obdobie (denne teploty 10 oC a viac) trva v udolnych oblastiach 140 - 150 dni, vo vyssich polohach len 100 - 120 dni. Bezmrazove obdobie je v nizsich a strednych polohach 120 - 150 dni, vo vyssich polohach 80 - 120 dni. Obdobie s priemernou dennou teplotou vzduchu pod 0 oC trva v nizsich polohach 80 - 100 dni, v strednych 100 - 120 dni, v oblasti Race a hrebenov az 140 dni.

Zrazkove pomery

Vzhladom na polohu v SZ vonkajsej casti Karpat a prevladajuce Z az SZ prudenie vzduchu patri uzemie k velmi vlhkym oblastiam s vplyvom subatlantickej klimy. Mnozstvo zrazok pribuda so stupajucou nadmorskou vyskou, na 100 m priblizne o 60 - 80 mm za rok. Priemerny rocny uhrn zrazok je 800 - 1000 mm v dolinach, v strednych a vyssich polohach 1000 az 1300 mm, v oblasti Race a hrebena Beskyd az 1400 mm. V teplom polroku spadne v dolinach 500 - 600 mm zrazok, v strednych polohach a na Vychylovke 600 - 700 mm, v oblasti Race a hrebenovych poloh 700 - 800 mm. V chladnom polroku ma zapadna udolna oblast 300 - 400 mm zrazok, stredne svahy a Bystricka brazda 400 - 500 mm, vyssie svahy a Vychylovka 500 - 600 mm, Raca a hrebenova oblast az 700 mm zrazok. Najvacsie mnozstvo zrazok spadne od juna do augusta, najmenej v decembri az februari, ako dokumentuje tabulka zistenych priemernych uhrnov zrazok (v mm) pocas roka vo vybranych staniciach v oblasti (za roky 1931 - 60, in Seliga 1979).

Stanica I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. Rok

Cadca 50 52 54 55 82 104 123 100 66 67 69 52 864

Oscadnica 61 58 64 59 82 110 128 113 75 71 64 60 945

St. Bystrica 54 54 67 53 74 106 126 105 72 66 59 55 881

Najvyssie denne uhrny zrazok sa vyskytuju tiez v letnom obdobi (jun - august) ako privalove dazde, burky a vydatne lejaky. Vo flysovej oblasti mozu sposobovat prudke zvysenie hladin tokov, eróziu pody, zosuvy a ine hmotne skody.

V zimnom obdobi su zrazky menej vydatne, prevazne vo forme snehu. Prvy sneh prichadza v polovici októbra az zaciatkom novembra, vo vyssich polohach aj skor. Podla Atlasu SSR obdobie so snehovou pokryvkou trva v udolnych polohach 120 - 160 dni, v oblasti strednych svahov a na Vychylovke 160 - 180 dni, na Raci a v hrebenovych polohach aj dlhsie. V rokoch bohatych na sneh vyska snehovej pokryvky v zapadnej casti uzemia dosahuje 50 - 75 cm, smerom na vychod sa zvysuje, najvacsie hrubky dosahuje v oblasti vrcholu Velkej Race, hornych svahov nad Bystrickou dolinou az po Vychylovku - vyse 100 cm, v tychto polohach sa sneh udrzi niekedy az do zaciatku maja.

Veterne pomery

Podmienene su cirkulaciou vo vyssich vrstvach, prevlada Z a SZ prudenie, najma v oblasti hrebenov a vyssich svahov. V nizsich vrstvach sa vzdusne prudy stacaju do smeru a orientacie hlavnych dolin. Priemerne rocne rychlosti vetra boli merane od 1,9 - 2,8 m/s. Najviac dni so silnym az burlivym vetrom je vo februari az maji, najmenej veterne je jesenne obdobie.

3.5.2 Klimaticke charakteristiky kritickych lokalit

Pod Oscadnicou

Klimaticka oblast: mierne tepla, okrsok vrchovinny az dolinovy s chladnou zimou

Klimatogeograficky typ: mierne chladna horska klima

teplota vzduchu v juli: 16 - 18 oC, v januari -4 az -5 oC

pocet letnych dni: 30 - 40, vegetacne obdobie: 200 - 220 dni

rocny uhrn zrazok: 800 - 1000 mm, v teplom polroku: 500 - 600 mm

v chladnom polroku: 300 - 400 mm

Obdobie so snehovou pokryvkou: 140 - 160 dni. Maximalna hrubka snehu: 50 - 75 cm

Mokradna lokalita, ma retencny vyznam v zrazkovo bohatej oblasti a pri zachytavani privalovych dazdov.

Velka Raca

Klimaticka oblast: chladna, okrsok mierne chladny

Klimatogeograficky typ: chladna az studena horska klima

teplota vzduchu v juli: 12 - 14 oC, v januari -5 az -7 oC

pocet letnych dni: 5 - 15, vegetacne obdobie: 150 - 180 dni

rocny uhrn zrazok: 1200 - 1400 mm, v teplom polroku: 700 - 800 mm

v chladnom polroku: 500 - 700 mm

Obdobie so snehovou pokryvkou: 160 - 180 dni. Maximalna hrubka snehu: 100 - 150 cm

Vzhladom na svahovitost terenu a mnozstvo zrazok je lokalita silne exponovana v obdobi topenia snehu, privalovych dazdov a silnych vetrov.

Lany

Klimaticka oblast: mierne tepla, okrsok velmi vlhky, vrchovinny

Klimatogeograficky typ: mierne tepla horska klima

teplota vzduchu v juli: 16 - 18 oC, v januari -4 az -5 oC

pocet letnych dni: 10 - 30, vegetacne obdobie: 200 - 220 dni

rocny uhrn zrazok: 900 - 1000 mm, v teplom polroku: 500 - 600 mm

v chladnom polroku: 340 - 500 mm

Obdobie so snehovou pokryvkou: 140 - 160 dni. Maximalna hrubka snehu: 75 - 100 cm

Mokradna lokalita s retencnym vyznamom pri zachytavani privalovych dazdov a v obdobi jarneho topenia snehu.

Vychylovka - Chmura

Klimaticka oblast: chladna, okrsok mierne chladny

Klimatogeograficky typ: chladna horska klima

teplota vzduchu v juli: 14 - 16 oC, v januari -6 az -7 oC

pocet letnych dni: 5 - 10, vegetacne obdobie: 160 - 180 dni

rocny uhrn zrazok: 1100 - 1300 mm, v teplom polroku: 600 - 700 mm

v chladnom polroku: 500 - 600 mm

Obdobie so snehovou pokryvkou: 160 - 180 dni. Maximalna hrubka snehu: vyse 100 cm

Vyznamna je retencna schopnost lokality v obdobi jarneho topenia snehu a privalovych dazdov.

Vychylovske prahy

Klimaticka oblast: mierne tepla, okrsok velmi vlhky, vrchovinny

Klimatogeograficky typ: horska klima mierne tepla az chladna

teplota vzduchu v juli: 16 - 17 oC, v januari -5 az -6 oC

pocet letnych dni: 10 - 20, vegetacne obdobie: 180 - 200 dni

rocny uhrn zrazok: 1000 - 1200 mm, v teplom polroku: 600 - 700 mm

v chladnom polroku: 400 - 500 mm

Obdobie so snehovou pokryvkou: 150 - 160 dni. Maximalna hrubka snehu: 75 - 100 cm

Dolezita je prietocnost toku a stabilita brehov v obdobi privalovych dazdov a jarneho topenia snehu, prip. pohyb splavenin v tychto obdobiach.

3.6 Hydrologicke pomery

Voda, ako jedna z limitujucich zloziek prirodneho systemu, je aj v tejto oblasti vyznamnou sucastou abioty. V hrubom rozcleneni mozeme rozlisit dva typy geologickeho prostredia s rozdielnymi vlastnostami. Dominujuca cast uzemia EFJ je typickym flysom t.j. striedanim vrstiev pieskovcovej povahy s vrstvami tvorenymi ilovcami. V dolinach Bystrice a Kysuce su nivne usadeniny strkopieskovej povahy stvrtohorneho (kvarterneho) veku.

3.6.1 Vseobecny opis hydrologickych pomerov uzemia EFJ

Kolektormi, t.j. horninami schopnymi prepustat, niekedy i akumulovat podzemnu vodu su pieskovce. V tejto oblasti najlepsie vlastnosti maju pieskovce solanskych vrstiev, ale aj zlinskych vrstiev. Obeh podzemnych vod je vsak zavisly aj od ich rozpukania, tektonickeho porusenia a niekedy i rozovretia puklin a vytvorenia podzemnych dutin. Ilovcove vrstvy su z hladiska obehu podzemnych vod velmi problemovym prostredim. Skoro vzdy vytvaraju barieru pohybu vod a vo vacsine pripadov su hlavnou pricinou relativne plytkeho obehu podzemnych vod. Velmi casto na nich vyvieraju pocetne pramene typu vrstevnych pramenov, skoro vzdy vsak mensich vydatnosti. Naviac prevlhcenie ilov moze viest ku gravitacnym pohybom na svahu a vzniku zosuvov. Paradoxne odtrhova plocha odkryje vrstevny sled vo svahu a pramen sa 'posunie' hlbsie do svahu a moze medzi odtrhom a celom vytvorit depresiu, ktora sa zapåna vodou. Postupnym vyvojom sa tieto depresie mozu menit na svojrazne biotopy.

Odvodnovacie ryhy su casto prekryte zvetralinou, v ktorej sa voda z vrstevnych pramenov straca a opatovne vyviera ako sutovy pramen. Vydatnost len malokedy prekracuje 0,1 - 0,3 l.s--1, casto su to len stotiny l.s--1. Specificka situacia vznika v masivnych pieskovcoch, kde siroko rozsirene trhliny mozu vytvarat celu sustavu dutin, ktore vyrazne zvysuju akumulacnu schopnost flysoveho masivu. Tento stav sa predpoklada v masive Velkej Race, kde kycerske pieskovce, ako kolektory zrazkovych vod, vytvaraju priaznive predpoklady pre vacsie akumulacie a nasledne aj vydatnost pramenov. V Klubinskej doline (Kosariska dolina) je najvacsie pramenne zoskupenie so sumarnou vydatnostou 10,2 - 78,2 l.s--1. Urcite k tomu prispieva rozsiahla hrebenova poloha i velky spad medzi uzemim infiltracie a pramenmi. Cela seria pramenov je aj pod hrebenom Race, su odvodnovane ryhami, a vymolmi (urcite odvodnuju svah aj pri roztapani snehu), niektore su celorocne zavodnene, ine iba obcasne. Flysove pramene vo vseobecnosti maju priamu suvislost so zrazkami a v suchych obdobiach mnohe zanikaju.

Specificke su akumulacie vod v aluvialnych naplavoch riek Bystrica a Kysuca. Strkopieskove, nespevnene usadeniny su vhodnymi akumulacnymi priestormi. Hladina spodnej vody je v håbke 1 - 3,5 metra pod povrchom. Rozdiely medzi minimom a maximom maju suvis s hladinou vody v toku (Bystrica, Kysuca), v niektorych pripadoch vsak aj infiltraciou z pramenov alebo pritokov stekajucich zo svahov.

Chemicke zlozenie vod prameniacich vo flysovom prostredi je kalciovo-hydrogenuhlicitanove. Priemerna mineralizacia je 0,07 - 0,42 g.l--1. Podla vapnitosti hornin, v konkretnom prostredi, je mozne zaznamenat i lokalne vyssie hodnoty (napr. pramene v solanskych vrstvach). Pri rozboroch vod boli zaznamenane lokalne zvysene obsahy (asi v 15% analyzovanych vzoriek), vyskyt amoniaku, ktory vsak nesuvisel s fekalnym znecistenim (v dosledku biochemickeho rozkladu organickych latok v obehovych cestach), vyskyt fosforecnanov (asi pri 16% analyzovanych vzoriek, obsah 0,17 mg.s--1, predpoklada sa, ze to suvisi s rozkladom apatitu alebo inych fosforecnanov v sedimentoch) a najma dusicnanov (pri 63% vzoriek a ich koncentracia rastie umerne s priblizovanim sa zdroja k ludskym sidliskam).

3.6.2 Hydrologicke pomery v kritickych lokalitach

Velka Raca - uz v predchadzajucej casti bol zdorazneny hydrologicky vyznam tohoto uzemia ako retencnej oblasti velkych zrazkovych uhrnov. Popri zdoraznenej abiote je potrebne este doplnit funkciu vegetacneho krytu. V celej oblasti je vela mensich pramenov (niektore len sezónne). Pramenna sustava v Klubinskej doline je uz mimo sledovane uzemie, ale jej existencia je priamo zviazana s oblastou Velkej Race. Severne a severozapadne svahy su odvodnovane vejarmi potocikov, niektore iba sezónnej povahy, stekajucich sa do Dedovky a Oscadnice (v centre obce Oscadnica sa stekaju a pod obcou, ako lavobezny pritok, sa vlievaju do Kysuce).

Ekocentrum Oscadnica - z hydrologickeho hladiska nema podstatnejsi vyznam. Na zapadnom okraji parku je niekolko pramenisk minimalnej vydatnosti a zjavne iba sezónneho charakteru.

Mociar pod Oscadnicou - je hydrologicky vyznamnym javom. Mociar s jazierkom je v podmienkach Kysuc uz dnes zriedkavym typom (na veci nic nemeni skutocnost, ze k terajsiemu stavu prispeli i technicke riesenia cestnych telies). Okrajove zavlhcenie ma primarny suvis s nivou Kysuce, ale aj jednym stalym a jednym periodickym pritokom (v severovychodnej casti).

Luky v Lanoch - hydrologicky podmieneny biotop zamokrenych luk slatinneho charakteru, na aluviu Bystrice. Okrem zvodneneho kvarterneho naplavu je priestor ciastocne syteny vodou prameniacou z deluvialne premodelovaneho terasoveho stupna i priecnych vymolov narezavajucich tento stupen. Vacsina z nich je vsak len sezónneho charakteru, niektore boli ciastocne presmerovane, jeden (pri zapadnom okraji uzemia) je zivy.

Areal Muzea kysuckej dediny - z hydrogeologickeho hladiska je typickym flysovym uzemim s pocetnymi pramenmi na upati Hankinej polany i Mrvovej Kykule, ktore sytia vejar malych, ale casto hlboko zaklesnutych potocikov, stekajucich sa do Chmurovho potoka. Pramene maju (prevazne) nizku vydatnost, su zavisle na zrazkovom prisune vod, v suchsich obdobiach niektore vysychaju. Toky su typicky flysove - vacsinou iba s nizkou prietocnostou, za dazdovych privalov alebo rychlom topeni snehu zvysuju prietoky viac ako stonasobne. V uzkych zarezoch vodny ståpec presiahol 200 - 300 cm.

Vychylovske prahy - typicka ukazka hydrogeologickeho javu, casti koryta potoka Vychylovka (pravostranny pritok Bystrica). Vychylovka, tak ako pocetne podobne toky flysoveho terenu, je charakteristicka rozkolisanostou vodnej hladiny. Prietocne mnozstva prilezitostne prekracuju stonasobky normalu.


Navrat na publikaciu

Ochrana prirody kysuckeho regionu
a spolupraca na jeho trvalo udrzatelnom rozvoji

Obsah / Kapitoly: 1 / 2 / 3 / 4 / 5 / 6 / 7 / 8 / 9 / 10 / Zaver / Literatura


Nadacia IUCN , Svetova unia ochrany prirody, Slovensko
Europsky program IUCN


ZIVOTNE PROSTREDIE:
Organizacie / Granty / Casopisy / Publikacie / Kalendar / Legislativa