|
Ochrana prirody kysuckeho regionu
Obsah / Kapitoly: 1 / 2 / 3 / 4 / 5 / 6 / 7 / 8 / 9 / 10 / Zaver / Literatura 10. NAVHR SPOLOCNEJ STRATEGIE TRVALOUDRZATELNEHO ROZVOJAZdenka Tóthova a kolektiv: 10.1 Prehlad zakladnych konfliktov v uzemi EFJ Hlavne problemy v ochrane prirody a krajiny v tomto uzemi odrazaju sucasny transformacny proces v nasej spolocnosti, ktory je spojeny so zmenami vlastnickych vztahov, ekonomickymi problemami a s nimi spojenymi zmenami priorit obyvatelstva, nedostatkom financnych prostriedkov, nedostatocnou informovanostou o prirodnych hodnotach uzemia, o rychlo sa meniacej legislative, ci kompetenciach v riadeni a vyuzivani prirodnych zdrojov. Vlastnicke vztahy a ochrana prirody 1) Problemy vlastnickych vztahov: Velky problem sposobuju nevysporiadane vlastnicke vztahy k lesnemu a polnohospodarskemu podnemu fondu. Sposob prinavracania pozemkov obcanom je komplikovany, dokazovanie vlastnickych prav je zdåhave, legislativne ani financne nie je dorieseny system odskodnenia za obmedzenie vlastnickych prav z dovodov ochrany prirody. Existuje znacna rozdrobenost vlastnictva pozemkov. Chranene uzemie sa dostava do vlastnictva statnych a velkeho mnozstva sukromnych vlastnikov a vlastnickych spolocenstiev. (System dedenia na Slovensku bol podla tzv. uhorskeho prava - dedil kazdy potomok, v Cechach sa dedilo podla tzv. saskeho prava - dedil najstarsi potomok). V dosledku toho dochadza k velkym skodam na prirodnom prostredi. Niektore dosledky nevysporiadanych vlastnickych vztahov 1a) V lesnom hospodarstve: Zvlast negativne sa to prejavuje pri transformacnom procese v lesnom hospodarstve. Nenaplnili sa predstavy, ze vsetci vlastnici lesov zabezpecia ich obhospodarovanie a ochranu podla zakonnych predpisov k vlastnemu prospechu. Plati to najma pre niektorych individualnych vlastnikov lesov a spolocnosti, ktore vlastnia male vymery lesov. Cast takychto vlastnikov a uzivatelov lesov nerespektuje platne zakony a vyuziva situaciu na vykonavanie nekontrolovatelneho vyrubu v neodovzdanych lesoch, na ktorom potom profituju rozni priekupnici s drevom a majitelia sukromnych pil. Vyskytuju sa tu uz lokality, kde je kradezami dreva ohrozena podstata a existencia lesa. 1b) V polnohospodarstve: Na prinavratenie polnohospodarskej pody do sukromneho uzivania je naopak maly zaujem. Ide len o male vymery, ktore sukromnici vyuzivaju na samozasobitelstvo a doplnkovu cinnost. 1c) Vo vyhlasovani novych chranenych uzemi: V uzemi EFJ sa nachadza viacero lokalit, ktore si zasluhuju ochranu, nie vsetky z nich su vsak legislativne chranene. Vyhlasovanie novych chranenych uzemi je v sucasnosti komplikovane, hlavne z dovodov nejasnych vlastnickych vztahov. Ich dokazovanie je zdåhave, a preto na ich ochranu by bolo vhodne zatial ich chranit (do vyhlasenia) v spolupraci so samospravami - starostami, ci obecnym zastupitelstvom, napr. vseobecne zavaznym nariadenim obce. Miestna ekonomika a ochrana prirody 2) Socio-ekonomicke problemy domaceho obyvatelstva: Obcania Kysuc a obce zapasia s osobitne tazkou ekonomickou situaciou, vysokou nezamestnanostou a preto vyrazne poklesol zaujem o ochranu prirody a dochadza k rozvijaniu takych aktivit, ktore prinasaju kratkodobe zisky na ukor ochrany prirody a na ukor zdraveho zivotneho prostredia. Financie a ochrana prirody Nedostatok financnych prostriedkov pre manazment prirodnych zdrojov sa prejavuje: 3a) V pomalom odstranovani existujucich zdrojov znecistenia a environmentalnych skod, v nedostatocnej podpore obci pri budovani infrastruktury a tzv. 'ekologickych stavieb' - skladky odpadu, vodovody, kanalizacia, plynofikacia atd. 3b) V nizkom objeme financnych prostriedkov podporujucich sukromnych vlastnikov, bez ktorych nie su schopni uskutocnovat ekologicky trvalo udrzatelne formy hospodarenia (lesy, polnohospodarstvo) a vyrovnat sa s nasledkami minulosti, napr. revitalizacia poskodenych lesov, dekontaminacia polnohospodarskej pody a pod. 3c) V nedostatocnej podpore projektov, ktore sa zameriavaju na ochranu biodiverzity. Turistika a ochrana prirody 4a) Jednostranna orientacia na zimne sporty: Za hlavny potencialny zdroj prijmov samosprav a podnikatelov je povazovany cestovny ruch. Existujuce rekreacne strediska a zariadenia maju vsak zatial povacsine nizky standard, potrebne je rozvijat sluzby. Problemom je, ze rekreacne vyuzitie oblasti je najviac vyuzivane na zimnu turistiku, hoci prirodne podmienky a velky podiel rozptyleneho osidlenia vytvaraju predpoklady na rozvoj letnej rekreacie - pesej turistiky, chaluparenia, rozvoj agroturistiky. Snahy o intenzivne vyuzivanie uzemia na rekreaciu v zime (dobre snehove podmienky), sa odrazaju v budovani lyziarskych stredisk a novych lyziarskych vlekov. Ich narast by mohol prerast do konfliktov, ako je to v pripade rekreacneho strediska Velka Raca, ktoreho cast zasahuje do ochranneho pasma Narodnej prirodnej rezervacie Velka Raca. 4b) Problemy zimneho rekreacneho strediska Velka Raca: Existencia tohto rekreacneho strediska sa datuje priblizne od prelomu 60-tych a 70-tych rokov. Postupne prudko stupal zaujem o lokalitu, hlavne v zimnom obdobi vzhladom na vyborne podmienky pre pestovanie sportoveho a rekreacneho lyzovania ako aj turistiky na regionalnej urovni. Rekreacne stredisko pritahuje obyvatelov nielen z blizkeho okolia, ale i z CR (Ostravsko), Polska, Madarska i Nemecka. V danom obdobi existovala uzemno-planovacia dokumentacia z roku 1973 a vzhladom k vysokemu narastu zaujmu o lokalitu vznikla potreba jej aktualizacie. Tato prebehla v roku 1982 az 1983 a je platna i v sucasnosti. 4c) Hlavne problemy ochrany prirody suvisiace s rozvojom cestovneho ruchu: V zavislosti od expanzie a narastu navstevnosti v 70-tych a 80-tych rokoch, v rekreacnom stredisku Velka Raca vznikli problemy, suvisiace s ochranou prirody a zivotneho prostredia. Situovanie sportovych, ubytovacich a stravovacich zariadeni do centra EFJ, husta siet turistickych chodnikov a enormne vysoka navstevovanost, sposobuju zmeny morfológie a vitality prirodnych druhov rastlin, ubytok druhov citlivych na zaslapavanie, prenikanie a sirenie nepovodnej vegetacie, zmeny druhoveho zlozenia zivocisnych spolocenstiev, ustup a hynutie viacerych druhov zivocichov, prenikanie zavlecenych nepovodnych zivocichov, ako aj vznik erózie na turistickych chodnikoch a plosnej erózie na zjazdovych tratiach. Prednostne zasobovanie obyvatelstva, rekreacnych centier a priemyslu vodou z pramenov na uzemi EFJ sa moze negativne prejavovat na zmensenej vydatnosti pramenov. Informovanost, environmentalne uvedomenie a ochrana prirody 5a) Znizuje sa verejna podpora pre ochranu prirody a zivotneho prostredia. Je to sposobene do znacnej miery nedostatocnou informovanostou obyvatelov, tykajucej sa prirodnych hodnot uzemia, rozsahu prav a povinnosti obyvatelov a vlastnikov, stale sa meniaci system statnej spravy a rozdelenie kompetencii v ochrane a riadeni prirodnych zdrojov, zmeny priorit v dosledku ekonomickej transformacie - v dosledku zhorsujucej sa ekonomickej situacie obyvatelstva sa znizuje i zaujem o environmentalne problemy. 5b) Environmentalne vzdelavanie stale nie je dostacujuce, najma dospeleho obyvatelstva ako aj pracovnikov roznych institucii, ktore riadia uzemia, ci vlastnikov a uzivatelov, podnikatelov a pod. Podobne chyba podpora a jasna koncepcia v oblasti environmentalneho vzdelavania mladeze a deti. Komunikacia, spoluucast obcanov na rieseniach problemov a ochrana prirody 6a) Nedostatok motivacie pre angazovanie sa v ochrane prirody: Pomaly sa riesia dlhodobe environmentalne problemy ako napr. velkoplosne poskodzovanie kysuckych lesov imisiami z CR (Ostravsko) a PR (Katowicko), ktore poskodzuju hlavne hrebenove porasty Beskyd (zasiahnutych cca 80% lesov) a ktorych riesenie nie je mozne len na urovni regiónu. 6b) Nosny problem v regióne predstavuje nedostatok vzajomnej komunikacie: Postupne prislo k strate schopnosti efektivnej komunikacie medzi organmi zastupujucimi zaujmy obce a organmi ochrany prirody. Vyznamne sa zhorsili vztahy medzi osobami reprezentujucimi tieto organy. Dochadza k takym pripadom, ze obec vybavuje alebo zrealizuje nejaku aktivitu bez vybavenia prislusnych povoleni a dodatocne sa snazi o legalizaciu. Takto boli totiz zvyknuti pred rokom 1989. Toto uz nie su ochotne akceptovat organy ochrany prirody (co je logicke) a kompenzuju tieto sposoby obce tym, ze velmi striktne posudzuju ine poziadavky obce. Obec naopak tvrdi, ze by sa neuchylila k podobnym sposobom, keby neocakavala zasadne zamietnutie svojich zamerov uz na zaciatku schvalovacich procesov. Takto vznika uzavrety kruh, z ktoreho niet uniku a pracovne spory prerastaju do osobnych sporov. Vyskum, monitoring a ochrana prirody 7) Biele miesta na mape poznania prirodnych pomerov uzemia. Nevyhnutnou podmienkou na ochranu biodiverzity je co najlepsie poznanie jednotlivych zloziek prirodneho prostredia a monitoring. Uzemie CHKO Kysuce po tejto stranke patri k doposial pomerne malo preskumanym oblastiam Slovenska. Zmeny kompetencii a ochrana prirody 8) Vysoka dynamika zmien a nedostatocne poznanie kompetencii. Vysoka dynamika a sucasne nedokonalost zmien v oblasti restrukturalizacie verejnej spravy a jej kompetencii sposobuju dalsie problemy v oblasti ochrany prirody. Vyznamnu ulohu zohrali institucionalne zmeny v oblasti odbornych organizacii ochrany prirody (napr. Sprava CHKO, Slovenska agentura zivotneho prostredia), ktore neboli dobre a vcas doriesene, co sa prejavuje v osobnej zatrpknutosti niektorych ludi a oslabeni institutu ochrany prirody ako takeho. 10.2 Sytemovy pristup k trvalo udrzatelnemu rozvoju regiónu, navrh zasad rozvoja socio-ekonomickych aktivit obce 10.2.1 Niektore principy riadenia TUR odpozorovane od prirody Ako uz bolo naznacene v prvej kapitole, jednou z ciest trvalo udrzatelneho rozvoja (ku ktorej smeruje aj nasa projektova studia) je hladanie optimalneho riesenia problemov vo vzajomne sa pretinajucich suradniciach environmentalnych, ekonomickych a socialnych aspektov konkretneho problemu a v skåbeni tychto vizii na baze regionalizacie, s hladanim vlastnych, regionalnych indikatorov trvalej udrzatelnosti. Regionalne a miestne ukazovatele trvalej udrzatelnosti, osobitne nematerialneho razu budu znacne odlisne od tradicnych ukazovatelov ekonomickej prosperity statu, akym je napr. hruby hospodarsky produkt. Niektore aspekty optimalnych riadiacich procesov spolocnosti, ktore by sme pritom mohli uplatnit, mozno odpozorovat aj od prirody. Su nimi napriklad princip vysokej geoekologickej a biologickej diverzity, nevyhnutny k prezitiu (vdaka schopnosti nahradzat narusene ekologicke vazby inymi), princip nelinearity (ak je nieco dobre v istom rozmedzi, neznamena to, ze je to dobre absolutne), princip zapornej spatnej vazby (umoznujuci kompenzovat nasledky naruseni ekologickych procesov), princip homeostazy (zachovavanie dynamickej rovnovahy systemu v dosledku dynamickej suhry vzajomne sa vylucujucich a zaroven vzajomne sa doplnujucich tendencii) a celostny - holisticky princip (spocivajuci vo vzajomnej spatosti vsetkeho ziveho). Vsetky tieto aspekty reflektuje systemovy pristup k rieseniu environmentalnych problemov, zalozeny na hlbokej ucte k prirode a k mudrosti, ktora riadi jej procesy. Z tohto nacrtu niektorych aspektov riadiacich procesov v prirode mozeme sucasne odvodit pat zakladnych atributov trvalo udrzatelneho riadenia socio-ekonomickych aktivit regiónu:
10.2.2 Styri zasady ozivenia miestnych a regionalnych spolocenstiev Zasada c.1: Sporenie - utesnenie unikov penazi a zdrojov: Utesnenie strat znamena minanie penazi miestne, namiesto ich uniku mimo spolocenstva. Je vhodne zabranit nepotrebnym odtokom financii, napriklad nerealizovanim inych ako nevyhnutnych nakupov mimo miestneho spolocenstva. Peniaze treba minat najviac doma a otacat ich tak v miestnej ekonomike. Zasada c.2: Podpora perspektivneho i jestvujuceho domaceho podnikania: Posilnenie miestnej ekonomiky podporou, povzbudenim a investovanim do rozvoja domaceho podnikania, majuceho perspektivu v dostatku lokalnych zdrojov. Pomoc domacim podnikom udrzuje sposob zivota a kulturu spolocenstva, chrani a vytvara pracovne miesta. Osobitne treba pomahat malym podnikatelom, ktorym najviac chybaju financne zdroje. Zasada c.3: Iniciovanie vzniku novych domacich podnikov finalizujucich doterajsiu vyrobu a doplnujucich potreby spolocenstva: Zakladom revitalizacie vidieka su male, nezavisle podniky, ktore vytvaraju aj najviac pracovnych miest. Pozitivnu ulohu tu mozu zohrat financne ustavy (napr. regionalne banky), chapajuce potreby malych podnikatelov. Zasada c.4: Pritahovanie podnikatelov s novymi technológiami zvonku spolocenstva na doplnenie jeho potrieb a sebestacnosti: Ponukanie jedinecnych domacich zdrojov a moznosti, pre ktore nemame domacich podnikatelov, opatrne vybratym vonkajsim podnikatelom, ochotnym usadit sa v spolocenstve, pomoze rozsirit aj exportne moznosti na sirsie trhy. Takto miestne alebo regionalne spolocenstvo, riadiace sa principmi trvalej udrzatelnosti, v obdobi krizy z vycerpania tradicnych zdrojov moze znovu ozivat uplatnovanim naznacenych 4 zasad jeho revitalizacie. Tu treba upozornit na to, ze zial prevladaju tendencie ekonomickeho rozvoja, ktore sa spoliehaju uplne na zdroje zvonku spolocenstva, ako su napr. vladne programy alebo premiestnenie vyrobnych korporacii. Tieto programy sa vsak nemusia zhodovat s potrebami spolocenstva, naviac, pokusy privabit velke cudzie podniky byvaju nakladne a vysoko rizikove. Snahy o hospodarsky rozvoj, vyuzivajuce domace zdroje a zrucnosti miestnych obyvatelov, su lahsie rozvijatelne, priame a poskytuju predvidatelnejsie vysledky. Kazde spolocenstvo je jedinecne. Vsetci potrebujeme osvojit si umenie pozerat sa novymi ocami na stare, zname veci a javy. Dolezitejsie, nez najst konkretnu odpoved, je polozit si spravnu otazku. Opytajme sa napriklad: - co mame jedinecne a co spolocne v obci, stvrti, meste, regióne, so spolocenstvami v inych regiónoch? - kde su nase prednosti a slabiny, kto su nasi spojenci a odporcovia? - ako zmenit nevyhody na vyhody a odporcov na spojencov? 10.2.2.1 Moznosti realizacie zasady c.1: Sporenie - utesnenie unikov penazi Prikladmi dobrych programov su tie, ktore spajaju miestnych kupujucich s miestnymi predavajucimi, realizujuce snahy znizovat naklady na pracu udrziavanim zrucnej pracovnej sily v hraniciach spolocenstva, projekty znizujuce naklady tym, ze sluzby si poskytuje spolocenstvo same, svojpomocou. Tieto snahy povzbudzuju miestne a mensie minanie penazi; sposobuju to, ze peniaze obiehaju v miestnej ekonomike, namiesto toho, aby z nej unikali von. Vybrane druhy programov utesnenia uniku zdrojov: A) Udrzanie zrucnej pracovnej sily Zrucna pracovna sila je zakladom ekonomickej zivotaschopnosti a rastu podnikania. Aby sme udrzali mladych a vzdelanych ludi, je nutne prisposobit miestne vyukove programy sucasnym a perspektivnym potrebam zamestnanosti v spolocenstve. Ale udrzanie zrucnej pracovnej sily znamena viac nez treningy a skolenia, vyzaduje si dostupnost spravneho typu pracovnych miest v spolocenstve. Pre zaciatok uvazme nasledovne problemy:
B) Rozhodovanie na zaklade dostatku aktualnych informacii Domace firmy casto sklamane sleduju ako miestne samospravy sluzia podnikatelom zvonku a domacim nechavaju len zbytky podpory. (Napr. podla udajov IUCN bohate nadnarodne spolocnosti vysavaju z rozvojoveho sveta viac ako 55% vsetkeho zisku, ktory tam zanechaju turisti). Efektivne rozhodovanie obecneho zastupitelstva v prospech miestneho socio-ekonomickeho rozvoja vsak vyzaduje dostatok informacii o spolocenstve. Tu nam mozu pomoct napr. programy zistovania udajov o potrebach a problemoch miestnych podnikov:
C) Spajanie miestnych podnikatelov s miestnymi dodavatelmi Pri spajani miestnych dodavatelov s miestnymi podnikatelmi mozu pomoct mimovladne organizacie alebo dochodcovia, ktori hladaju stycne plochy medzi tymito dvomi skupinami domacich podnikatelov. Existuje niekolko prikladov uspesnych strategii tejto spoluprace, napr.:
D) Znizovanie nakladov na infrastrukturu Kazde znizenie cien za sluzby a moznosti poskytovane mestom, obcou, znamenaju uspory pre platicov miestnych dani, ktori mozu vkladat peniaze do miestnych investicii zvysujucich ekonomicku diverzifikaciu a potencial tvorby novych pracovnych prilezitosti i exportu vyrobkov. Prvym krokom pri znizovani nakladov na infrastrukturu je polozit si nasledovne otazky:
10.2.2.2 Moznosti realizacie zasady c. 2: Podpora domaceho podnikania Moznosti ekonomickeho ozivenia vacsinou lezia vnutri spolocenstva, popri programoch zabezpecujucich 'zosuladenie' sluzieb s potrebami, vyrobkov so zdrojmi a schopnosti obyvatelov s pracovnymi miestami predstavuje podpora domaceho podnikania, ktore v unosnej miere vyuziva miestne zdroje, velmi uspesny princip ozivenia miestnej ekonomiky. Vybrane druhy programov podpory domaceho podnikania E) Vytvaranie stredisk pomoci (i novym) podnikatelom Pomoc spolocenstva iniciativam ludi pri oziveni, ci starte novych vyrob, na zakladoch uz jestvujucich podnikov - vyuzivajucich a finalizujucich vyrobky z domacich zdrojov, znamena investiciu komunity do seba. Poradenstvo pri rozbehnuti novych podnikov je potrebne najma:
Uvedene poradenstvo je mozne kombinovat s poradnami pre farmarov, vcelarov, zahradnikov, ovocinarov, drobnochovatelov, atd., vyuzivajuc skusenosti obyvatelov samotneho spolocenstva. F) Vypracovanie programov exportu miestnych produktov Lesne plody, vcelie produkty, ryby, zverina (maso, kozusina i parozie), mliecne vyrobky, liecive byliny, mineralne vody, remeselnicke vyrobky - finalizovane v podobe miestnych specialit (pochutok, lahodok, suvenirov, potrieb do domacnosti), predavane na miestnych trhoch a exportovane do okolia su zdrojom financii pre dalsi rozvoj podnikania v obci a regióne. Nielen miestnym reklamnym agenturam prospeje tvorba a pravidelna obnova ponukovych katalógov typu: 'To najlepsie z nasej obce, z Kysuc', 'To najlepsie z kysuckych fariem, poli, sadov, lesov a luk', 'To najlepsie z kysuckych ruk a krajiny', 'Z kras kysuckej prirody', atd. G) Skraslenie ulice, parku, namestia, stvrte, obce, scenerie vstupu do obce Jednym z predpokladov zvysovania kvality zivota je vytvorenie priazniveho prveho dojmu o kulturnej urovni obyvatelov uzemia. Sem patri i ozivenie schatraleho domoveho a bytoveho fondu, vzhladu centralnej obchodnej ulice, prijazdovej stvrte, siluety obce, atd. Pri prestavbe nevyuzitych nebytovych priestorov moze obec spoznat vyhody malych roznorodych obchodikov rozptylenych v priestore spolocenstva voci velkym nakupnym centram. Drobne umelecke diela (plastiky, pamatne dosky a sochy miestnych dejatelov a slavnych rodakov, vodotrysky uprostred kvetinovych parkovych zatisi) daju pracu miestnym umelcom, architektom a zahradnikom, a pozdvihnu aj historicke povedomie a zdravy lokalpatriotizmus. H) Turistika a sluzby s nou spojene Turistika a cestovny ruch je celosvetove jednym z najdynamickejsie sa rozvijajucich hospodarskych odvetvi, ktore stabilizuje a podnecuje vykonnost navaznych (zvacsa malych) podnikatelskych aktivit, vytvara nove pracovne miesta. Tu sa budeme zaoberat otazkami propagacie a rozvoja turistiky - otazkami prirodnych limitov sa budeme zaoberat v casti 10.3. Podla ekonomickych odhadov sa typicka turisticka koruna otoci v spolocenstve 4- az 10-krat predtym, nez ho opusti. Nasim cielom ma preto byt, prilakat navstevnikov (v ramci prirodnych limitov uzemia), poskytnut radsej viac lacnejsich sluzieb ako malo drahych, (obrazne povedane, 'predat radsej 100 kav po korune ako jednu kavu za 100 korun'), predåzit dobu pobytu navstevnikov z 2-4 dni na jeden a viac tyzdnov a premenit 'tvrdy', prirodu devastujuci turizmus na tzv. 'makky', trvalo udrzatelny turizmus. Ten je zalozeny na zodpovednom pristupe ku prirode, krajine a miestnej kulture, tiez usilovat sa zrusit jeho sezónny charakter. Turistika je zalozena primarne na sluzbach v stravovani, ubytovani, v poskytovani novych informacii hostom, v ich obohacovani novymi zazitkami (poskytovani 'suvenirov' nielen materialnej ale i duchovnej povahy) a v precitovani autentickej atmosfery spolocenstva. Trendy turistiky v devatdesiatych rokoch jednoznacne vypovedaju o jej smerovani k rozmanitosti. Niekdajsie idylicke „vylihovanie na plazi' postupne vytlaca aktivny pohyb a pobyt v prirode. Nie kazda prirodna turistika je vsak trvalo udrzatelna. V tomto ohlade je nutne vyjasnenie si pojmov: Trvalo udrzatelna turistika Podla Federacie narodnych parkov a chranenych uzemi Európy (FNPPE,1993) mozeme za trvalo udrzatelny turizmus povazovat „vsetky formy rozvoja turizmu, ich manazmentu a aktivity, ktore uchovavaju environmentalnu, socialnu a ekonomicku integritu a kvalitu prirodnych, vytvorenych a kulturnych zdrojov na trvalej baze'. a) Prirodna turistika: Pod prirodnou turistikou rozumieme rozmanite sposoby travenia volneho casu v co najmenej narusenej prirode (napr. obdivovanie scenerii, poznavanie flóry a fauny, jazda na konoch, clnkovanie, horska cyklistika). Zachovalost prirody a relativne vysoky stupen biodiverzity vytvaraju na Kysuciach znacny potencial pre rozvoj takejto turistiky. Nie kazdy typ prirodnej turistiky je vsak ekoturistikou (t.j. trvalo udrzatelnou prirodnou turistikou). Zivelna prirodna turistika nezriedka vedie k degradacii unikatnych ekosystemov, k znecistovaniu zakladnych zloziek zivotneho prostredia a k naruseniu kulturnych hodnot spolocenstva. b) Ekoturistika: Podla IUCN mozno za ekoturistiku povazovat „environmentalne zodpo-vedne navstevy relativne nenarusenych prirodnych uzemi, za ucelom obdivovania a ocenovania ich prirodnych (a kulturnych) càt, ktore podporuje ochranu prirody, ma nizky environmentalny dopad a poskytuje socio-ekonomicke uzitky pre miestne obyvatelstvo' (FNPPE, 1993). Vyhodna poloha Kysuc na krizovatke kultur, uprostred prekrasnej prirody, v kontakte s dalsimi vzacnymi uzemiami, priam predurcuje rozvoj 'makkej' turistiky v tejto oblasti (vratane ekoturistiky) ako jedno z hlavnych podnikatelskych odvetvi, obohacujucich tak obyvatelov, ako aj navstevnikov Kysuc. Na turistiku je mozne viazat aj rozvoj dalsich podnikatelskych aktivit ako su produkcia potravin, sluzby, sprievodcovska a lektorska cinnost. Aby sme sa vsak vyhli sklamaniam, nastartovanie podnikania v turistike musi byt zalozene na jedinecnych charakteristikach a vizii buducnosti spolocenstva - ku ktorej opat mozno prist len vo vzajomnej diskusii. Tvorivy marketing turizmu predpoklada: a) inventuru miestnych atraktivit, pozriet sa na obec ocami hosta, turistu, fotografa, ... b) spolupracu s organmi ochrany prirody, ktore by mali vydat regulativy rozvoja turistiky c) pravidelne kladenie otazok sebe i hostom (i menej prijemnych, napr. cez dotazniky)
Jednou z unikatnych atraktivit Kysuc je napr. Lesna uvratova zeleznicka Chmura -Tanecnik, ktora je nominovana do Zoznamu svetoveho dedicstva UNESCO. V pripade prijatia by sa tato unikatna atraktivita mohla pripojit k sucasnym 469 unikatnym objektom zo 104 statov sveta). Trvalu udrzatelnost Kysuc podpori rozsirenie poznania medzi vsetkych obyvatelov, ze diverzifikacia ponuky, zalozena na podpore mnozstva malych podnikatelov v oblasti turistiky a s nou spojeny rozptyl navstevnikov vo volnej aj antropizovanej krajine, umoznujuci nielen obdivovat prirodu, ale spoznavat aj kulturu ludi na Kysuciach, je najucinnejsim sposobom, ako znizit napor turizmu na prirodne vzacnosti v chranenych uzemiach, ktorych zachovala biodiverzita v Karpatskom obluku je najvacsia komparativna vyhoda Slovenska v Európe. I) Vlastnictvo podnikov zamestnancami Studie Narodneho centra pre zamestnanecke vlastnictvo v USA preukazali, ze firmy s minimalne 10% podielom zamestnaneckych akcii rastu rychlejsie a maju vyssie zisky ako tie bez zamestnaneckej ucasti. Dovodom uspechu je, ze zamestnanci - vlastnici sa viac zaujimaju o prospech firmy, pracuju tvorivejsie a usilovnejsie. Taketo firmy mozu vzniknut i za asistencie materskeho podniku - na realizaciu napadu vzniknuteho na jeho pode, pripadne na vyplnenie niky na trhu komodit. V mnohych pripadoch moze byt zamestnanecke ci komunitne vlastnictvo alternativou zatvorenia podniku poskytujuceho zivobytie znacnej casti rodin spolocenstva. 10.2.2.3 Moznosti realizacie zasady c.3: Iniciovanie vzniku novych domacich podnikov, finalizujucich vyrobu a doplnujucich potreby spolocenstva: Moznosti implementacie zasady c. 3 nadvazuju na predchadzajuce, z ktorych vyplynuli potreby spolocenstva - ich tvorive doplnenie pomoze k zlepseniu zhodnotenia miestnych zdrojov. Jednym z cielov je vytvorit v spolocenstve pozitivne podnikatelske prostredie, priaznive novym napadom, ktore ich premienaju na mnozstvo malych novych uspesnych firiem. Dve kategórie vybranych programov pre podporu novych domacich podnikov: J) Programy vyuzivajuce miestne zdroje (prirodne zdroje, infrastrukturu, domovy fond) novymi a tvorivymi sposobmi: a) Zvysenie hodnoty miestnych produktov - finalizacia vyroby: Nadvazuje na programy zasady c. 2 tym, ze k jestvujucemu stavu v zhodnocovani domacich zdrojov prida hodnotu umu a ruk, a tak vytvori nielen nove pracovne miesta v novych podnikoch, ale aj dalsie financne zdroje prudiace do spolocenstva. Ludova pesnicka o trojakom uzitku z ovecky moze inspirovat k zamysleniu sa nad inymi domacimi zdrojmi; zemiakove lupienky nemusia byt najvyssi stupen finalizacie produkcie zemiakov. Prutie z rychlorastucich vàbovych porastov spevnujucich brehy potokov a riek posluzi ako material na kosiky, do ktorych mozeme klast nielen miestne lesne, ci zahradne ovocie, alebo lekvar z neho, ale aj lekvarove buchty spolu s kucharskou knizkou miestnych specialit odpisanych z receptara starych mam. b) Vyuzivanie sluzieb podnikatelskych inkubatorov: Odhaduje sa, ze 80-90% novych firiem sa nedozije 5. narodenin. Pocas prvych rokov je spolocnost zranitelna, potrebuje pomoc a podnikatelske rady. Novy podnikatel vycerpa pri starte temer vsetky financne a personalne zdroje rodiny i priatelov - a konvencne zdroje financovania neradi riskuju poziciavat malym, nevyskusanym firmam. Hoci myslienka podnikatelskych inkubatorov je pomerne nova, jej uspech je vyrazny: v USA priblizne 85% malych firiem v inkubatoroch prezije - v porovnani s 15%-nym celostatnym priemerom prezitia novych firiem bez takejto pomoci. Podnikatelske inkubatory poskytuju viacere vyhody a sluzby mladym firmam
c) Prisposobenie starych stavieb novemu pouzitiu - niekedy zacina prave adaptaciou pre horespomenute ucely podnikatelskych inkubatorov. Znamena vsak aj tvorivy pristup k novemu vyuzitiu napr. podkrovia, starych priemyselnych objektov, skladov, opustenych lomov, tunelov, stolni, vojenskych a stanicnych priestorov, vytazenych strkovisk, kde je mozne zriadit byty, kancelarie, vystavne saly, dochodcovske penzióny, skoly v prirode, turisticke a rekreacne zariadenia, pestovat huby, chovat ryby, usporaduvat spolocenske i kulturne podujatia. K) Programy rozvijania ludskeho kapitalu Tieto programy davaju a pripravuju na trh miestnej pracovnej sily: talent, vynaliezavost, umenie, vedomosti a skusenosti obcanov. Buduci podnikatelia z radov nezamestnanych pri nich hladia na svet ako tvorcovia, a nie ako hladaci pracovneho miesta. a) Podnikatelske vzdelavanie Predstavuje obohatenie 3 zakladnych prisad k zacatiu ziskoveho podnikania uspesnym podnikatelom: dobry napad - usilovna praca - pristup k financiam o dalsie zrucnosti:
b) Vytvaranie priaznivej podnikatelskej klimy - vztahu spolocenstva (obcanov, samo-sprav) k podnikaniu ovplyvnuje pocet zacinajucich, migrujucich, ci krachujucich podnikatelov. Vela zavisi od toho, ci v spolocenstve zavladne zavist, alebo konstruktivny pozitivisticky duch 'pojde to', pocit dovery v buducnost. Oddavna su najdolezitejsim aktivom Kysuc ich Kysucania: trpezlivi, usilovni, tvorivi, tolerantni, so zmyslom pre poriadok, krasu a humor. Dokazom tohto talentu su kulturne poklady umocnujuce prirodne dedicstvo, ktore su svedectvom kulturnej vyspelosti mnohych generacii. Treba nam len zaostrit tento talent na cestu trvalo udrzatelneho rozvoja regiónu pri zabezpeceni ochrany jeho prirodnych hodnot - cez prizmu spolupatricnosti, partnerskej spoluprace obci, podnikatelov, bankovej sfery, dobrovolnych zaujmovych zdruzeni aj organizacii statnej spravy a osobitne Spravy Chranenej krajinnej oblasti Kysuce. 10.2.2.4 Moznosti realizacie zasady c. 4: Pritahovanie podnikatelov s novymi technológiami zvonku spolocenstva Zo vsetkych styroch zasad je najrizikovejsia, s najmenej predvidatelnymi nasledkami, nabor novych podnikov pre spolocenstvo je pod silnym konkurencnym tlakom. Cim je spolocenstvo mensie, tym musi ponukat jedinecnejsie moznosti - tzv. komparativne vyhody:
Ak smerujeme k naboru novych podnikatelov, mali by sme dodrziavat nasledovne pravidla:
K vacsiemu uspechu pri nabore novych podnikov moze viest jeho cielenost, stanovenie jasnych naborovych cielov, rozvinutie dostupnych iniciativ a preferencia naboru podnikania, ktore ma uz v spolocenstve svoje korene. L) Programy a aspekty uspesneho naboru novych podnikatelov pre obec Cielenost naboru: Uspesnost naboru znamena pritiahnutie novej spolocnosti, ktora vyuzivajuc miestne obnovitelne zdroje doplni potreby spolocenstva, neznamena vacsie naborove naklady a je pomerne zdravym podnikatelskym rizikom. Najvhodnejsim cielom su male az stredne firmy schopne zhodnotit miestne zdroje. Stanovenie naborovych cielov: Naborova strategia musi zohladnit specificke ciele spolocenstva s dorazom na problemy pracovnych miest, na podnikatelske aktivity a na dalsi uzemny rozvoj. Pristahovanie sa velkeho vyrobneho podniku zmeni vyrazne charakter spolocenstva a moznosti prijemneho zivota v nom. Preto este pred iniciovanim naboru si treba premysliet, aky rozsah rastu je unosny. Rozvinutie dostupnych iniciativ: Ide o zohladnenie efektivity a trvalej udrzatelnosti nakladov na vytvorenie novych pracovnych miest. M) Zhrnutie prvkov uspechu
Navrhy na uskutocnenie efektivnych tvorivych stretnuti:
Poznamka: Uvedene styri zasady ozivenia obce boli spracovane pre pomery kysuckeho regiónu na zaklade materialu zo Zbornika seminara Program ozivenia, obrody, ozdravenia, obnovy a oslavy Spisa (Dravce, 1993) a na zaklade materialu Business Opportunities Workbook and Casebook: A Rural Revitalization Program for Community Leaders, SBA, Washington, D.C., 1989. 10.3 Vhodne, mozne, limitujuce a nepripustne funkcie vyuzivania EFJ z hladiska ochrany jednotlivych zloziek prirodneho prostredia 10.3.1 Navrh strategie TUR z hladiska ochrany abiotickych zloziek Charakter geologickeho prostredia, relief, klimaticke podmienky, pody a hydrogeologicke danosti urcuju limity vyuzivania zdrojov, krajinneho potencialu a vytvaraju ramec pre zlozky zivej prirody (bioty) i cloveka (socio-ekonomicka sfera). Bez snahy hierarchizovat, jedine abiota je schopna samostatnej existencie. Biota i clovek moze zit iba spolocne s abiotou. Uz v kapitole 3 bolo casto zdoraznovane, ze jednotlive zlozky abioty su vzajomne dynamicky prepojene a casto i existencne podmienene. Horninove prostredie ako primarna danost, ovplyvnuje formovanie reliefu, pri ktorom sa uplatnuju klimaticke podmienky (napriklad mnozstvo zrazok, mrazove zvetravanie) i pohyb vody v prostredi a ich vzajomna sucinnost sa odraza v procese tvorby pod. Pody a vlhkost prostredia, ale aj chemizmus podlozia, sa odrazaju na variabilite biocenóz. Logika vztahov v prostredi je aj vyzvou pre cloveka, aby ju dokonale poznal a vyuzil pre svoju existenciu a racionalne potreby. Ekologicko-funkcna jednotka je budovana usadeninami flysoveho pasma s markantnymi rozdielmi v mechanickych vlastnostiach zakladnych typov hornin (pieskovce a ilovce), ich odlisnej priepustnosti a rozdielnemu sposobu zvetravania. Viac ako 800 metrova denivelacia najvyssie a najnizsie polozeneho miesta EFJ, vzdialenych od seba necelych 10 km, sa prejavuje dynamikou roznych javov. Po celom uzemi je mozne vidiet desiatky zosuvov, vacsinou len zosuvanim zvetralinoveho plasta. Za urcitych okolnosti (najma navlhcenim ilovitych bridlic ulozenych suhlasne so sklonom svahu) moze dojst k mohutnym kryhovym zosuvom, s vaznym dosledkom na prostredie. Jeden z najznamejsich je zosuv a nasledny blokovy prud pri hranici s Polskom, pod Rycierovou horou (dnes PP Vychylovske skalie). Kedze nie vzdy sa taketo zosuvy stanu v neobyvanej casti, ich predvidaniu a predchadzaniu je potrebne venovat prvotnu pozornost. dalsou z cinnosti, ktora ma vazny dopad na prostredie, je plosna alebo vymolova erózia. Za velkych dazdovych privalov je vyslednicou jej posobenia vazny zmyv pody, narusovanie konfiguracie terenu (casto i viac ako 1 meter hlboke vymole). Nezriedka ju podmienuje i cinnost cloveka (nespravne oranie, znefunkcnenie agrarnych teras, kolaje po tazkych dopravnych prostriedkoch, likvidacia zasakovacich pasov zelene a pod.). Riesenim je citlivy pristup k prostrediu. Ako priklad mozno uviest riesenie pod chatou na Raci, kde do eróznych ryh ulozili drevene zabrany, viacmenej kolme na sklon svahu, na ktorych sa znizuje dynamika pohybu vody a zachytena zmyta poda sa velmi rychlo ozelenila. Samozrejme, ze najefektivnejsi pristup je uzkostliva ochrana vegetacneho krytu. Vyuzivanie surovin, predovsetkym pieskovcov, malo vzdy iba uzko miestny charakter. Jediny vyznamnejsi lom v blizkosti EFJ je na lavom svahu Bystrickej brazdy pri Klubine (uvedeny do cinnosti pri vystavbe Vodnej nadrze Nova Bystrica). Mensie lomiky a pricestne zarezy postupne zarastaju a mozu byt zaujimave i z hladiska prostredia pre rozne zivocichy. Vodne bohatstvo je predstavuje mnozstvo pramenov, ich vydatnost je vsak zriedkavo vyuzitelna ako vyznamnejsie zachyty (jedine Klubinska dolina by mohla mat vacsi vyznam). Pri takomto rozhodnuti je vsak nevyhnutne posudit dopad na prostredie doliny, pre Kysuce, vynimocnymi biotopmi existencne viazanymi na vodu (napr. aj nalezisko perovnika pstrosieho). Vplyv klimatickych danosti EFJ na prostredie a nasledne aj na ludske aktivity je rovnako dolezity. Mierne tepla klimaticka oblast s velmi vlhkou klimou charakterizujuca udolia Kysuce a Bystrice a prilahle svahy po nadmorsku vysku 800 m, relativne vplyva na osidlovanie a formy polnohospodarskej cinnosti. Rocne uhrny zrazok od 850 - 950 mm su pomerne rovnomerne rozlozene do jednotlivych mesiacov (cca 30 - 50 mm) s vynimkou mesiacov jun - jul (niekedy i august), ked vyrovnanost rusia burkove dazdove privaly, ktorych dosah sme uz spominali pri probleme erózie (maximalny denny zrazkovy uhrn pre Staru Bystricu bol zo 17.6.1929 - 193 mm). Klimaticke danosti musi respektovat aj polnohospodarska vyroba. Chladna klimaticka oblast, zaberajuca priestor nad 800 m n. m. az po vrcholove, s priemernou rocnou teplotou okolo 4,6 oC, vysokymi zrazkovymi uhrnmi nad 1000 - 1400 mm, ktore v mesiacoch október - april maju povahu snehu, najvacsie snehove uhrny su v mesiacoch januar - marec. Tieto skutocnosti ovplyvnili orientaciu priestorov na zimnu rekreaciu (najma priestor Velkej Race). 10.3.2 Navrh strategie TUR z hladiska ochrany biotickych zloziek 10.3.2.1 Zakladne strategicke opatrenia pre ochranu rastlinstva Rastlinstvo vytvara zlozite ekologicke vazby s ostatnymi zlozkami zivotneho prostredia, ktore su za prirodzenych podmienok v rovnovahe. Vzhladom na sucasnu cinnost cloveka, ktora sposobuje niekedy az drasticke zmeny krajiny, je potrebne ucinne zabezpecit ochranu tychto zloziek, vratane rastlinstva. Niektore druhy rastlin su ohrozene, co je sposobene najma zanikom vhodnych biotopov. Medzi najohrozenejsie biotopy v ramci EFJ patria mokrade - podmacane slatinne luky a pramenne vymoky s vyskytom viacerych ohrozenych druhov rastlin. Mnohe ohrozene druhy rastlin sa viazu na povodne lesne porasty s prevahou buka, jedle a s primiesanym smrekom. Tieto ekosystemy boli v minulosti nahradene smrekovymi monokulturami, ktore z hladiska vekovej a strukturnej rovnotvarnosti nevytvaraju vhodne podmienky pre stabilne ekologicke vazby, oslabene imisiami su nachylne na paraziticke a hubove ochorenia. K ekosystemom, vyzadujucim, ochranu patria i horske jelsove porasty, vyskytujuce sa na nivach potokov a riek, ako je to i v pripade Klubinskeho potoka. Na tieto porasty je naviazany ohrozeny druh perovnik pstrosi (Matteucia struthiopteris), ktory vytvara na uzemi EFJ izolovanu populaciu. Zachrana tychto porastov, ako aj brehovych porastov v okoli tokov je predpokladom pre vyvazene vztahy medzi rastlinstvom a zivocisstvom tohto biotopu. Navrhy konkretnych opatreni pre ochranu rastlinstva:
10.3.2.2 Zakladne strategicke opatrenia pre ochranu zivocisstva Mozaikova struktura krajiny EFJ so striedajucimi sa lesmi, pasienkami, poliami a remizkami podmienila vznik charakteristickych zoocenóz. Na zachovanie a ochranu zivocisnych druhov je dolezite dodrziavat navrhnute opatrenia a zasady z hladiska ochrany lesov, polnohospodarskej krajiny a rozvoja turistiky. Pre ochranu zoocenóz v lesnych komplexoch je dolezite najma vytvarat roznorode a roznoveke lesne porasty, premienat smrekove monokultury na zmiesane porasty, vyuzivat pri obnove porastov prirodzene zmladenie a dodrziavat dalsie navrhovane opatrenia na stabilizaciu a ochranu lesnych porastov. Navrhy konkretnych opatreni pre ochranu zivocisstva
Opatrenia pre ochranu bentosu:
Opad z brehovych porastov je v hornych usekoch tokov hlavnym zdrojom potravy pre benticke organizmy a tie su hlavnou potravou ryb. Opad z nepovodnych, najma ihlicnatych drevin je tazsie rozlozitelny a okysluje vodu, co ma negativny vplyv na zivot vo vodnom toku. Pri cinnosti polovnickych zdruzeni zabezpecit dodrziavanie tychto zasad:
Neusmernenou a masovou turistikou a rekreaciou su najviac postihnute zivocichy citlive na vyrusovanie pritomnostou cloveka, ktore maju velke priestorove (uzemne) naroky a zaroven najnizsiu relativnu pocetnost. Patria k nim povodne druhy tetrovitych vtakov - tetrov hluchan, tetrov holniak, bocian cierny, drave vtaky - orly, sokolovite dravce a vzacne velke selmy - rys, medved a vlk. Destrukcne vplyvy rekreacnych stredisk a soliternych objektov sa neprejavuju iba na miestach ich lokalizacie, ale v sirokom okoli aj niekolko km od tychto rusnych centier. 10.4 Vhodne, mozne, limitujuce a nepripustne funkcie vyuzivania EFJ, navrh trvalo udrzatelneho rozvoja 10.4.1 Navrh TUR z hladiska ochrany a vyuzivania lesa Ochrana a zveladovanie lesnych ekosystemov v zmenenych podmienkach v dosledku civilizacnych vplyvov si vyzaduju ekologicke hospodarenie v lesoch. V ramci trvalo udrzatelneho rozvoja je potrebne prijat najma opatrenia na postupnu eliminaciu skodlivych cinitelov, ako i na zmiernenie negativnych dosledkov pri obhospodarovani lesov. Najdolezitejsie kategórie opatreni na stabilizaciu a ochranu lesnych porastov 1) Zmiernovanie a odstranenie vyznamnych negativnych antropogennych cinitelov, najma imisii z domacich a zahranicnych emitujucich zdrojov. Na medzinarodnej urovni vytvorit podmienky pre postupne zmiernovanie a odstranovanie posobenia imisii, a to ucinnou rekonstrukciou a redukciou domacich a zahranicnych emisnych zdrojov. Prijem z poplatkov za poskodzovanie lesnych komplexov pouzit na kompenzaciu vyssich nakladov spojenych s obhospodarovanim lesov v atakovanom uzemi. Nasledne treba riesit i danovu povinnost vlastnika lesa voci obci (ulavy na dani v oblastiach uzemi vyhlasenych za imisne zatazene). 2) Prisposobenie lesnej techniky a vyrobnych technológii specifikam flysovej oblasti. Uplatnovat diferencovany sposob obhospodarovania lesov, vylucit holorubne hospodarstvo, prejst na podrastovy, resp. vyberkovy vyrub drevin, postupne zmenit strukturu lesnych porastov na lesy zmiesane - zvysenie percentualneho zastupenia listnatych drevin, maximalne zvysenie podielu prirodzenej obnovy lesa s cielom dopestovania dostatocne odolnych porastov a zavedenie vysokej starostlivosti o cistotu a poriadok v porastoch, cize prisne dodrzanie porastovej hygieny ako nastroja preventivnej ochrany proti hmyzim skodcom. 3) Prijat legislativne, technicke a ekonomicke nastroje pre urychlenie reprivatizacie lesov. Urychlenim tohto procesu by sa zaviedol poriadok v lesoch sukromneho sektoru, vratane odborneho vykonu lesnych hospodarov nezavisle na vlastnikovi pozemku (platenych statom), a tak sa predislo nezakonnym tazbam v sukromnych porastoch. 4) Dosledne chranit pozostatky povodnych lesnych ekosystemov v oblasti. Tieto su nielen vyznamnymi rezervami biodiverzity a utocistami ohrozenych druhov, ale zvysuju ekologicku stabilitu celej obklopujucej krajiny. Pri chranenych uzemiach (NPR a PR na LPF) v ramci sukromneho sektoru financnu ujmu na hospodareni riesit formou vykupov a vymen. Suhrn jednotlivych opatreni na stabilizaciu a ochranu lesnych porastov
Zdovodnenie: Sucasny zdravotny stav lesov vybranej ekologicko-funkcnej jednotky a ich doterajsi sposob obhospodarovania, si vyzaduju prijat ucinne opatrenia s cielom zabranit rozpadu lesnych spolocenstiev a zhorsovaniu stavu lesov. Oslabenie porastov v dosledku imisneho posobenia a neekologickeho lesneho obhospodarovania sposobuje, ze tieto su viac nachylne podliehat extremom sposobenym abiotickymi cinitelmi (slnecna spala, mraz, sucho). Ekologicke obhospodarovanie lesov vybranej EFJ si vyzaduje prijat opatrenia zamerane na postupnu eliminaciu skodlivych cinitelov a zmiernenie negativnych dosledkov v obhospodarovani lesov. Opatrenia na eliminaciu konfliktov suvisiacich s antropogennymi cinitelmi Priame ochranne prostriedky proti vetru, snehu, namraze nie su vacsinou mozne. Urcitymi pestebno-ochrannymi zasadami a zasahmi je vsak mozne rozsah poskodenia lesnych porastov znizit. Naproti tomu tazisko riesenia ochrany lesnych porastov voci imisiam je v rukach cloveka (znizenie emitovaneho mnozstva skodlivin do ovzdusia). Pestebno-ochranne zasahy pri zakladani, vychove a obnove porastov ako opatrenia na znizenie ucinkov abiotickych cinitelov a imisii:
Zdovodnenie: Vsetky vyssie uvedene opatrenia na eliminaciu uvedenych konfliktov hospodarskeho vyuzivania lesa s ochranou prirody by mali brat do uvahy skutocnost, ze vybrana EFJ spada do oblasti imisneho zatazenia. Opatrenia vychadzaju z viacerych suvislosti s ekologickym obhospodarovanim lesov v zmenenych podmienkach, ktore boli pre nedostatok priestoru len strucne nacrtnute. 10.4.2 Navrh TUR z hladiska ochrany a vyuzivania polnohospodarskej krajiny Popri intenzivnom polnohospodarstve uskutocnovanom rolnickymi druzstvami, ktore funguju v Krasne nad Kysucou, Oscadnici a v Starej Bystrici existuje i mnozstvo drobnych uzivatelov pody, ktori hospodaria pre vlastne samozasobenie polnohospodarskymi produktami. Tradicne malorolnicke vyuzivanie (pestovanie plodin, hl. zemiaky, obilie a krmiva, chov dobytka a oviec) udrziavalo v krajine rovnovahu medzi produkcnou a ekologickou funkciou. Tvorba a zachovanie polnohospodarskej krajiny by mala vychadzat z tradicneho hospodarenia a z prirodneho potencialu krajiny pri dodrzani ekologickej unosnosti polnohospodarskej krajiny. Navrh hlavnych opatreni pre ochranu a vyuzitie polnohospodarskej krajiny: Pri ochrane a vyuziti polnohospodarskeho podneho fondu a polnohospodarskej krajiny uplatnovat:
A) Podno - ekologicke kriteria: a) Opatrenia proti ucinkom vodnej erózie, pred povrchovym odtokom a splachom pody:
Tieto opatrenia zaroven sluzia na spomalenie odtoku vody v krajine a jej udrzanie pri privalovych dazdoch ako alternativa k budovaniu vodohospodarskych retencnych nadrzi, ktore su tvrdym zasahom do hydrickych biokoridorov. Nadrze docasne riesia nasledky a nie priciny. Na ochranu polnohospodarskej pody pri vodnych tokoch vysadzat brehove porasty a pozdåz nich ponechat 5 - 10m siroke plochy v kulture trvalych travnych porastov alebo viacrocne krmoviny. Orna poda v tesnej blizkosti vodnych tokov je za vyssich stavov vody ohrozena eróziou. Naopak, obcasne zaplavy na zatravnenych plochach posobia na zurodnovaci proces. Posudzovanie zalesnovania PPF predkladat zo strany obci, sukromnych vlastnikov a spolocenstiev pred zaciatkom vegetacneho obdobia. Je totiz dolezite uskutocnit obhliadku tychto lokalit z hladiska vyskytu chranenych a ohrozenych druhov rastlin a zivocichov. b) Opatrenia proti znecisteniu zloziek zivotneho prostredia:
c) Opatrenia na ochranu rastlin a zivocichov lucnych porastov:
B) Socialno - ekonomicke kriteria: a) Vysporiadanie vlastnickych vztahov za ucasti statu, vratane pozemkovych uprav. b) Zachovanie polnohospodarskej vyroby aj v menej produktivnej podhorskej az horskej krajine je dolezite z hladiska zachovania polnohospodarskej krajiny, z dovodu zachovania typickeho krajinneho razu a existujucej biodiverzity druhov (vacsej ako v monotónnej lesnej krajine), s pozitivnym vplyvom na zamestnanost v regióne. Je celosvetovy trend podporovat taketo regióny statnymi dotaciami. c) Obnovenie tradicneho malorolnickeho vyuzivania polnohospodarskej krajiny v osadach a na kopaniciach si vyzaduje obnovit obytnu funkciu osad a rekreacnu funkciu ako doplnok pre zachovanie stavieb ludovej architektury. Pre tieto uzemia by bolo vhodne i agroturisticke vyuzitie, ktore by prinieslo ekonomicky impulz do zivota odlahlych osad, o ktore stracaju ich povodni majitelia z ekonomickych dovodov zaujem a stahuju sa do intravilanov obci. V osadach zostavaju opustene domy a tiez stavby pre ustajnenie dobytka, ktore boli sucastou rolnickych obydli. V tychto osadach existuju kapacity i pre rekreacne vyuzitie. d) Podpora mimoprodukcnych aktivit polnohospodarstva, najma rekreacie a agroturistiky. Vzhladom na nedostatok financnych prostriedkov u mensich farmarov a nedostatok tradicii v tejto oblasti je vhodne riesit rozvoj agroturistiky aj v navaznosti na vacsie polnohospodarske druzstva a silnejsich domacich podnikatelov. Mensie agroturisticke farmy by mohli postupne vznikat vdaka podpore centralnych stredisk (vyuzitie ich mechanizmov, spracovatelskych liniek a pod. pre malych farmarov, zberne a spracovatelske strediska pre polnohospodarske produkty), pomoc pri ziskavani dotacii a podpornych prostriedkov, ktore je zatial narocne a zdåhave. e) Pri velkych agroturistickych strediskach podporovat chov koni na vyuzitie pre rozvoj hipoturistiky. Za priaznivych podmienok by sa mohol realizovat aj chov huculskych koni (autochtónny karpatsky kon, ktory existuje v zachrannych chovoch). f) Zachovanie ploch s trvalymi travnymi porastami, rozvoj pasienkarstva s dorazom na chov oviec, pripadne koz. (Pomerne rizikovy chov koz vo velkom mozno nahradit chovom pridruzenym k chovu oviec). Kozy vypasaju naletove dreviny na pasienkoch a tym ich udrziavaju v dobrom stave. Pri chove oviec dodrziavat a urcit optimalnu velkost stad, prekladat kosiare. g) Podporovat spracovanie a finalizaciu produkcie regionalnych specialit (spracovanie mlieka, masa). Pestovanie tradicnych obilnin (ovos, jacmen) bez pouzivania priemyselnych hnojiv a pesticidov vo vybranych oblastiach by umoznilo dodavat miestnym kuchyniam (agroturisticke centra) a do obchodov zdrave potraviny. Zachovanie policok s obilninami je vyznamne i z hladiska ochrany tzv. polnych burin (kukol, mecik strechovity), ktore su ohrozene prave v dosledku pouzivania priemyselnych hnojiv. Ako pridruzena vyroba by sa mohlo rozvijat pestovanie niektorych druhov hub (sampinóny, hlivy) s vyuzitim miestnych surovin - konsky trus, odpad z drevarskej vyroby (piliny, spalky). Je mozne pestovanie v malom, bez vacsich investicii, s vyuzitim regionalneho zasobovania (v tejto hubarskej oblasti najma v zime). h) Zachovat stare krajove odrody ovocnych drevin. V kulturnej polnohospodarskej krajine maju svoje nezastupitelne miesto aj krajove odrody ovocnych stromov kulturnych plodin a miestne plemena domacich zvierat. Krajove odrody su viac odolne proti chorobam, prisposobene miestnej klime i dalsim ekologickym podmienkam. Pozornost by sa mala zamerat na ich mapovanie a ich zachranu, navratu krajovych odrot do krajiny. 10.4.3 Navrh TUR z hladiska vodneho hospodarstva
10.4.4 Navrh TUR z hladiska turistickeho vyuzivania krajiny Chranene uzemia na celom svete vznikali a stale vznikaju za ucelom ochrany prirodnych ekosystemov, dolezitych z hladiska zachovania biologickej diverzity a ekologickej stability. Civilizacne tlaky narusuju harmóniu medzi prirodnym potencialom a ludskymi aktivitami. Cielom chranenych uzemi je zabezpecit specialnu starostlivost o zachovanie prirodnych hodnot a kulturneho dedicstva aj pre buduce generacie. Hlavnou prioritou v nich je ochrana prirody, ktora vsak za urcitych podmienok moze byt zladena s turistickym vyuzivanim uzemia a s rekreaciou. V pripade Kysuc je vhodne zabezpecit ochranu krajiny aj prostrednictvom trvalo udrzatelnej prirodnej turistiky - ekoturistiky (pozri cast 10.3). EFJ Kysuc patri vdaka svojim prirodnym a kulturnym hodnotam uzemia k perspektivnym rekreacnym oblastiam. Vyznamnym predpokladom pre rozvoj turizmu je existencia velkych mestskych aglomeracii na uzemi severneho Slovenska, Moravy a Sliezska, kde vysoky stupen urbanizacie a silne narusene zivotne prostredie vytvaraju u obyvatelstva potrebu rekreacie v nenarusenom prirodnom prostredi. Vzhladom na to, ze takmer cele uzemie EFJ patri do Chranenej krajinnej oblasti Kysuce, cinnosti tykajuce sa ludskych aktivit musia byt zladene s poziadavkami ochrany prirody tak, aby nedoslo k naruseniu prirodneho prostredia. Na druhej strane vsak prave zachovanie prirodnych a kulturnych zdrojov uzemia je predpokladom zachovania atraktivity uzemia pre turisticky ruch a rekreaciu. Uzemie Kysuc ma vyborne podmienky pre horsky turizmus, vidiecky turizmus a tranzitny turizmus. Dominantnou formou turisticky orientovanej rekreacie su zatial tieto aktivity:
Prirodne pomery a velky podiel rozptyleneho osidlenia vytvaraju vyborne podmienky pre rekreacne vyuzivanie vacsiny uzemia EFJ. Avsak sucasny stav materialnej zakladne pre cestovny ruch nie je uspokojivy, uplne komplexne dobudovane (z hladiska poskytovania sluzieb) zatial nie je ani rekreacne stredisko cestovneho ruchu Oscadnica - Velka Raca. Rovnako ani zivelny rozvoj aktivit nepridava na dovere ochrancov prirody v tieto aktivity. Je zrejme, ze vyuzivanie krajiny EFJ pre rekreacnu cinnost musi byt zosuladene s ostatnymi zaujmami v uzemi, s ochranou prirodnych hodnot, ochranou vodnych zdrojov, lesnym hospodarstvom a polnohospodarstvom. Pri rozvoji rekreacie by malo byt najdolezitejsou zasadou nenarusit kvalitu krajinneho prostredia. Navrh opatreni na rozvoj trvalo-udrzatelnej turistiky a rekreacie EFJ:
V uzemi sa planuje dobudovat:
1) KSRCR Oscadnica - Velka Raca Rozprestiera sa na SZ svahoch Velkej Race. Tvoria ho cast obce Oscadnica, Dedovka - stredisko rekreacie a CR, Laliky - stredisko rekreacie a CR. Niektore stavby a aktivity zasahuju priamo do ochranneho pasma Narodnej prirodnej rezervacie Velka Raca, a to je pricinou neustalych konfliktov vlastnikov strediska a pracovnikov statnej ochrany prirody. Na ceste do tohto strediska sa nachadza kastiel s chranenym prirodnym parkom, v ktorom je umiestnena Kysucka galeria - vytvarne diela a Ekocentrum Kysuce, ktore bolo vytvorene v ramci nasho projektu IUCN. Pre lyziarov bezcov je v lokalite Upratisko vybudovany areal lyziarskych bezeckych trati „stopa zdravia' v dåzke 1,2,3 a 5 km, pre turisticke bezecke lyzovanie sluzi Kysucka magistrala v dåzke 52 km. V stredisku je 10 lyziarskych vlekov s prepravnou kapacitou 4 800 os/hod. a 1 sedackova lanovka s 900 os/hod. Pre dalsi rozvoj tohto rekreacneho uzemia je potrebne respektovat tieto opatrenia:
2) SRCR Nova Bystrica - Vychylovka Stredisko sa nachadza v zavere Bystrickej doliny. Ma velmi pekne neporusene krajinne prostredie, jeho sucastou je Muzeum kysuckej dediny s uvratovou lesnou zeleznicou. ktora je navrhnuta do zoznamu svetoveho kulturneho dedicstva. Okolie poskytuje dobre podmienky pre turistiku, poznavanie prirody, zber lesnych plodov, chaluparenie i na zimnu turistiku (vhodne klimaticke podmienky, vela snehu). Ubytovacie kapacity su vsak nedostatocne: volny cestovny ruch: ziadne lozka, viazany cestovny ruch: 25 lozok pre potreby muzea a asi 300 lozok v sukromnych chatach a chalupach. V stredisku sa nachadza len 1 lyziarsky vlek s prepravnou kapacitou 350 os/hod. Pre dalsi rozvoj tohto rekreacneho uzemia by bolo vhodne a potrebne:
Pre rozvoj turistiky a cestovneho ruchu dalej odporucame:
10.4.5 Mozne, limitujuce, nepripustne a vhodne aktivity z hladiska TUR Tabulka 7 podava prehlad moznych aktivit (neovplyvnujucich zaujmy ochrany prirody), limitujucich aktivit (ktore vyrazne ovplyvnuju prirodu a musia preto byt limitovane unosnostou uzemia), nepripustnych aktivit (ktore aj v malom rozsahu znamenaju znecistenie prostredia a degradaciu vyznamnych ekosystemov) a vhodnych aktivit (zatial nerealizovanych, ktore by vsak boli vitane z hladiska ochrany prirody, napr. pasienkarstvo, kosenie luk). 10.5 Detailny navrh strategie TUR z hladiska ochrany vybranych osobitne hodnotnych lokalit 10.5.1 Narodna prirodna rezervacia Velka Raca Z hladiska abioty relativne najstabilnejsim prvkom je klima, ktorej zmeny sa riadia sirsimi (globalnejsimi) principmi. Samozrejme, zasahy do reliefu, ale aj do bioty mozu ovplyvnit lokalne mikroklimaticke podmienky. Pri racionalnom vyuzivani tohoto priestoru, ako sucasti CHKO Kysuce, nevidime realnu moznost povolenia takehoto zasahu. Geologicka stavba (hlavne horniny) je rovnako dana velmi dlhym vyvojom a jej zmeny (hlavne zvetravanie) prebiehaju dlhodobo. Relativna monotónnost horninovych suvrstvi sa odraza aj na reliefe. Rozne dlhe chrbaty na strmych svahoch s eróznymi ryhami, spajajucimi sa do dolin, maju len ojedinele specificke skalne formy. Jednou z vynimiek su dve pseudokrasove jaskyne (Skalna diera 1 a 2), vpravo od turistickeho chodnika na vrchol Velkej Race. Svojou dåzkou 22 resp. 9 metrov su zo zakona prirodnymi pamiatkami (zakona c. 287/1994 Z.z., § 19 ods. 4). Zvlast lahsie pristupna Skalna diera 1 si vyzaduje usmernenie (ciastocne aj z bezpecnostneho hladiska). Odporucame zvazit pred vstupom polkruhovu ohradku (uplne uzavretie vchodu asi nie je funkcne) doplnenu o naucno-vychovnu informatiku s upozornenim na nebezpecie preliezania dutiny. V pripade doplnenia naucneho chodnika, ktory bol realizovany v ramci tohto projektu IUCN, az na vrchol bude ucelne vyuzit na tento ucel jednu zo zastavok. Otazka uchovania pod (v celej sirke typov a podtypov) je otazkou uchovania mozaiky biotopov (vegetacneho krytu) a maximalne eliminovanie procesov erózie (nenarocne asanovanie zarodkov eróznych ryh, napomahanie zatravnovaniu erózne narusenych ploch semenami miestnej proveniencie, zvysovanie stability drnu pravidelnym kosenim a pod.). Posobenie vody ma v tomto prostredi siroky vplyv. Pozitivnym rysom posobenia je rovnomerne zavlhcovanie prostredia, ktore, s prihliadnutim na zrazkove uhrny, zodpoveda charakteru bioty (alebo aj naopak, biota zodpoveda zrazkam). Zasakovanie (schopnost retencie) zrazok je vyznamnou funkciou celeho uzemia pod vrcholom Velkej Race. Vdaka nemu existuju desiatky pramenov a v tejto oblasti sa vytvaraju i podzemne zasoby najvydatnejsich zdrojov EFJ (pramenia v Klubinskej doline). Kedze ich pohyb a akumulovanie sa predpoklada po rozsirenych trhlinach a dutinach, cistiaci efekt podzemia je urcite nizsi, ako pri priesakoch rozpukanymi pieskovcami. Aj z tohto dovodu je potrebne mimoriadne zvazovat akukolvek cinnost, ktora by do prostredia priniesla akykolvek typ skodlivych latok (od nafty, motoroveho oleja cez hnojiva, pesticidy a pod.). Vaznym rizikom pohybu vody v tomto prostredi je jej erózna cinnost. Vymolova erózia i iniciovanie zosuvnych pohybov je snad najvaznejsie riziko celej oblasti, vyzadujuce si permanentne monitorovanie uzemia. Pri naznakoch zosuvnych pohybov (vznik zatrhov na svahu, do ktorych vteka voda), je potrebne odvodnit zatrh. Zanedbanie toho by mohlo sposobit vazne dosledky, najma v priestoroch s hospodarskymi a rekreacnymi stavbami. Pri vytvarani eróznych ryh je potrebne zamedzit usmernenemu stekaniu touto ryhou (v uzemi boli realizovane taketo opatrenia i v minulosti, ukotvenim drevenej prekazky, na ktorej sa zachytila splavena poda a vytvorila podmienky pre opatovne zakorenenie vegetacie). Pramene, pokial sa nachadzaju pri turistickych chodnikoch, mozno povazovat za cenny prvok prostredia a postupne riesit drevenou upravou. Pri nedodrziavani podmienok ochrany uzemia a nezosuladeni zaujmov rekreacie a turistickeho ruchu dojde k dalsiemu poskodeniu prirodneho prostredia, k znizeniu stability a destrukcie zivocisnych spolocenstiev cim rezervacia moze prestat plnit ucel, pre ktory bola vlastne vyhlasena. V konecnom dosledku znizenim prirodnych hodnot dojde aj k znizeniu atraktivnosti aj z hladiska turisticko-rekreacneho a moznosti vyuzitia tohoto uzemia z hladiska turistickeho, rekreacneho, vedeckeho, kulturneho a pod. Na tejto lokalite je rozvinuty turisticky ruch z hladiska zjazdoveho a bezeckeho lyzovania a pesej turistiky. Lokalitou vedie naucny chodnik, ktory priblizuje navstevnikom prirodnu, kulturnu a historicku hodnotu uzemia. Potrebne je dobudovat a sprevadzkovat uz existujuce zariadenia cestovneho ruchu. Limitujucim faktorom je sulad medzi sposobom vyuzivania a charakterom prirodneho prostredia (zvast je potrebne zdoraznit, aby udrzba lyziarskych terenov bola vykonavana co najcitlivejsie, s minimalnym poskodzovanim vegetacneho krytu, a to tiez formami udrzby trati - najma chemicky podlozenymi formami preparacie alebo zasnezovania). V niektorych castiach je mozne, dokonca aj ziaduce, aktivne kosenie na zjazdovych trasach. Navrh strategie TUR NPR Velka Raca: Cast zariadeni lyziarskeho rekreacneho strediska Raca zasahuje do ochranneho pasma NPR Velka Raca. Na ochranu tohto uzemia odporucame zachovat kazdorocne povolovanie vynimky na prevadzku zariadenia a nemenit a neposuvat hranice SPR. dalej je potrebna:
10.5.2 Prirodna pamiatka Vychylovske prahy Vyhlasena prirodna pamiatka, je typickou ukazkou sedimentov flysoveho pasma (lasturnate rozpadavajuce sa sliene a ilovce, pieskovce a vapnite pieskovce) selektivne vypreparovana riecnou eróziou Vychylovky (pieskovcove polohy vytvaraju stupen, ilovce a sliene su viac vyerodovane). Dåzka skalneho koryta je cca 150 m, relativne najposobivejsi je skalny stupen. Erózny proces a najma velke privalove vody strhavaju okruhliaky rozneho stupna opracovania a na terennom stupni sa ich transport spomali a pri rychlom opadnuti vody ostanu v skalnom koryte ako nanos. Zial, casto spolu s unasanymi necistotami (igelitove pasy, barely na farby, sklo a pod.) znizuju esteticky ucinok objektu. Vytvorenim strmeho nasypu cestneho telesa na pravom brehu toku sa vytvorili podmienky na sukcesiu krovin a bylin, ktore z cesty prakticky zablokovali pohlad a skalne koryto. Jedinou vynimkou je bylinny pokryv nad prahmi, odkial je mozne jav sledovat. Navrh riesenia: Ako zakladny predpoklad funkcnosti objektu je jeho udrziavanie. Podla skusenosti minimalne 1 x rocne z celeho useku odstranit nanosy vacsich riecnych okruhliakov (vhodnejsie je to robit pri nizsom stave vody), znesenych odpadov, pripadne splavenych driev. Odpad likvidovat ako ine odpady v obci. Okruhliaky ulozit mimo skalneho koryta, na lavom brehu. Zatravneny svah nad prahmi 1 - 2 x rocne pokosit, aby brehovy sprievod nezaplnil aj tento usek. Vyhladovo, aj za sucinnosti biológov, zvazit formu regulacie suvisleho zapoja na pravom i lavom brehu. Kedze objekt je chraneny ako prirodna pamiatka, je potrebne doriesit jeho oznacenie tak, aby zastavenie pri nom, spolu s dojmom z javu, vyvovavalo prijemny a esteticky ucinok. V zaujme zainteresovania aj miestnych obyvatelov by bolo vhodne ekonomicky zapojit aj miestnych ludi (za uhradu). Je predpoklad, ze si budu uzemie viac cenit. 10.5.3 Mociar pod Oscadnicou Biotop existencne viazany na vodne prostredie (jazierko, okolity mociar a podmacne luky). Zakladnym problemom abioty je uchovanie hladiny vody. Na zaklade terennych poznatkov mozno zdoraznit antropogenny vplyv na sucasny stav (vzdutie hladiny vystavbou cestnych nasypov). Z tohoto dovodu je mozne uvazovat i pri vystavbe novej rychlostnej komunikacie s vytvorenim technickych opatreni na stabilizaciu vodnej hladiny (prepadovy vytok priepustom na juznom okraji uzemia). Aj ked zaber pody zmensi rozlohu uzemia, technicky je mozne uchovat jadro biotopu. Vyvolane naklady by bolo mozne realizovat sucasne s vystavbou cesty. Bolo by optimalne, aby riesenie bolo vykonane racionalne a uz sposobom definitivneho riesenia cesty. Nasledne riesenia maju povahu ekologickeho manazmentu s prihliadnutim na dlhodobu predstavu vyvoja a cieloveho stavu biotopu. Tento ciel by malo sledovat aj pripadne vyhlasenie uzemia za chranene. Lokalita je v sucasnosti chranena v zmysle Zakona c. 287/1994 Z.z. o ochrane prirody a krajiny (1.stupen vseobecnej ochrany prirody) a predstavuje genofondovu lokalitu Regionalneho USES-u s navrhom na vyhlasenie za chraneny areal. Vhodne, mozne, limitujuce a nepripustne funkcie: 1) Zachovat terajsi hydrologicky rezim lokality vzhladom k tomu, ze je: a) liahniste obojzivelnikov, b) refugium vodnej avifauny, a obmedzit akukolvek cinnost, ktora by sposobila zmenu vodneho rezimu. 2) Zachovat jadro lokality, vzhladom k vystavbe dialnice D 18 v useku Zilina - Cadca Lokalita je ohrozena vystavbou dialnice. V sucasnosti je vo vystavbe polovicny profil dialnice vo funkcii rychlostnej komunikacie (variant III). Vystavba cesty v tejto etape zasahuje do okrajovych casti lokality. Zaber plochy a projekt stavby zmensil lokalitu, ale technicky je mozne uchovat jadro biotopu. Vyvolane investicne naklady by mali zachovat existujuci hydrologicky rezim. V pripade realizacie dalsieho cestneho pruhu (zamer po roku 2005) sa predpoklada zasah asi do 1/3 - 1/2 mokradneho biotopu s jazierkom. Preto je potrebne v predstihu ziadat kompenzacne opatrenia: a) vysadbu pruhu izolacnych krovin, b) technicke zariadenie na zabezpecenie primeranej hladiny vody uz skor cca o 30 - 60 cm. 3) Zabezpecit ekologicky manazment s prihliadnutim na dlhodobu predstavu vyvoja a celkoveho stavu biotopu: a) Biotop zachovat v terajsom vyvojovom stadiu. b) Vo floristicky zaujimavjsich castiach odstranovat naletove dreviny. c) Rychlopostupujuci proces zazemnovania lokality riesit: c1) uz spominanym technickym zariadenim na stabilizaciu vodnej hladiny, c2) pri specifickych podmienkach (suche obdobie) odstranit nanosy zeminy v jazierku. Uplnym zazemnenim by niektore dolezite funkcie tohto uzemia zanikli (napr. liahniste obojzivelnikov). d) Vylucit pripadne hnojenie okolitych lucnych porastov umelymi hnojivami. e) Zabezpecit pravidelne kosenie okolitych luk. f) Vylucit lokalitu z polovnej plochy. g) Zabezpecit ochranu obojzivelnikov pocas migracie udrziavanim zabran a priechodov popod cestnu komunikaciu. h) Chranit hniezdiska vtactva. 4) Oznacit lokalitu informacnou tabulou 5) Vybudovat pozorovatelnu, vyuzivat ju na exkurzne ucely, vychovne ucely (blizkost Ekocentra Kysuce). 6) Chranit lokalitu vseobecne zavaznym nariadnenim obce do jej vyhlasenia za chraneny areal. Na lokalite je cela skala roznych spolocenstiev a vsetky su viacmenej viazane vo svojom vyskyte i existencii na vodny rezim v podnom profile. Je preto potrebne:
Mociar spolu s lesoparkom pri kysuckej galerii je idealnym miestom pre naucnu lokalitu za ucelom poznavania prirodnych hodnot a enviromentalnej vychovy. Vzhladom k tomuto zavaznemu zasahu je pre zachovanie tejto lokality navrhujeme dodrzat nasledovne opatrenia:
10.5.4 Luky v Lanoch Predstavuju ukazku povodne rozsirenejsieho biotopu Bystrickej brazdy. Na aluvialnej nive rieky Bystrica sa striedaju dva typy vod. Jednak je to podzemna voda v strkopieskovych naplavoch, lokalne vzduta zahlinenim, potom voda zo sporadickych pramenov na upati svahu a voda z povrchovych tokov (stalych i periodickych), stekajuca eróznymi strzami na nivu. Blizkost rozptylenej zastavby a obhospodarovane polia si uz v minulosti vynutili urcite hydromelioracne zasahy. Pri obhliadke terenu sa nasli moznosti, ako aspon ciastocne vratit zdrenovanu vodu na plochy. Ovplyvnilo by to vsak dnes sukromne obhospodarovane policka v okoli, co by mohlo vyvolat averziu k akemukolvek ochranarskemu opatreniu. Odporucame preto riesenie vychadzajuce z biologickych kriterii. Vyclenenia dnes vodnou bilanciou vyhovujucich mikrolokalit a ich spojenie do celku (subor vzajomne sa striedajucich fytocenóz, tak ako sa to uvazovalo pri posudzovani na TOP-e v roku 1990) a ich pripadne doplnenie vodou z niektorych zdrojov. Je potrebne zdoraznit, ze akekolvek dalsie pokracujuce odvodnenie by zlikvidovalo podstatu uzemia. Obdobne rizikove by bolo aj cerpanie vody z vrtov na aluviu. Lokalita je vyznamna nielen vyskytom ohrozenych a vzacnych taxónov, ale celym suborom navzajom sa striedajucich fytocenóz. Hlavnym ekologickym faktorom podmienujucim druhove zlozenie je dynamika vodneho rezimu v hornej casti podneho profilu. Lokalitu treba chranit ako komplex spolocenstiev dolezitych z hladiska zachovania genofondu viacerych rastlinnych druhov. Vhodne, mozne, limitujuce a nepripustne funkcie vyuzivania lokality: 1) Zachovat dynamiku vodneho rezimu v hornej casti podneho profilu. 2) V lokalite vylucit akukolvek vystavbu. 3) Vylucit melioracne, rekultivacne a ine zasahy do porastov, zabranit rozoravaniu zamokrenych luk. 4) Vylucit hnojenie umelymi hnojivami, obcas mozno mierne hnojit prirodzenymi hnojivami. 5) Vylucit masovy zber vachty trojlistej. Nadmernym odstranenim listovej plochy moze dojst k oslabeniu populacie a k jej postupnemu zaniku. 6) Vypracovat 'rezim' kosenia, nekosit naraz a kazdy rok, ale postupne a po castiach. 7) Na pode nadalej hospodarit doterajsim sposobom, kosit a obcas hnojit prirodnymi hnojivami. 8) Obmedzit vo zvysenej koncentracii pasenie dobytka. 9) Odstranovat nalety drevin, aby nedoslo k prirodzenemu zarastaniu, resp. prechodu ku krovinnym, nasledne lesnym spolocenstvam. 10) Oznacit lokalitu a exkurzne ju vyuzivat pre specializovane odborne skupiny pod dohladom pracovnikov CHKO Kysuce. 11) Vyhlasit lokalitu za chraneny areal. Do doby vyhlasenia ju chranit Vseobecne zavaznym nariadenim obce podla Zakona c. 36/1990 Zb. o obecnom zriadeni, Zakona c. 17/1991 Zb. o zivotnom prostredi (§ 9), ktore navrhne Sprava CHKO Kysuce v spolupraci s Obecnym zastupitelstvom obce Stara Bystrica. (Vzhladom na existujuce velke mnozstvo vlastnikov je zlozite ziskat suhlas vsetkych kvoli nevysporiadanym vlastnickym vztahom. Do doby vyhlasenia za chraneny areal ju chranit obecnou samospravou a vlastnymi obcanmi). 10.5.5 Areal Muzea kysuckej dediny Z hladiska abioty Dominujucou ulohou arealu je kulturny vyznam rekonstrukcie drevenej ludovej architektury, zachrany unikatnej ukazky dopravneho lesneho systemu - uvratovej lesnej zeleznice, ale ako to uz v minulosti bolo zvyraznene, aj typickej ukazky krajiny a jej zakladnych prvkov. Monotónnost geologickej stability (striedanie pieskovcov a ilovcov), geomorfológie (horske hladko modelovane chrbaty oddelene dolinami), mnozstvo pramenov s plytkym obehom (niektore iba periodicke), pody roznych podtypov kambizemi a klima na hraniciach chladnej klimatickej oblasti (areal je v nadmorskej vyske 650 - 700, lesna zeleznicka stupa az do sedla Beskyd, prevysenie medzi Chmurou a sedlom je 217,69 m, vzdusna vzdialenost je 1500 m). Dostatok zrazok (900 - 1200 mm) napåna vodou vejar potocikov. Cely tento obraz mozno porovnavat s mnohymi lokalitami Kysuc (okrem zeleznicky a muzea v prirode). Mozno aj preto mozeme hovorit o vhodne vybranej prirodnej lokalite. Manazment lokality, pri respektovani prirodnych dejov, musi byt modifikovany umerne cielu - zachovat ludsky rozdrobenu prirodnu mozaiku, ako bola typicka pre kysucku krajinu. Preto i odporucania, ciastocne musia simulovat ludske zasahy, nevyhnute pri obhospodarovani (obrabanie policok, prepasanie, cistenie lucnych enklav od naletu krovin a stromov a pod.). Vo vztahu ku zlozkam nezivej prirody je potrebne zdoraznit vztah k vode. Zabranovat jej eróznym ucinkom (vratane ovplyvnovania zosuvnych procesov, realizovania stavieb s prihliadnutim na mozne extremne stavy vod v potokoch), ale aj vyuzivanim jej vplyvu na vybrane ukazky biocenóz (napr. ochrana mociarnej vegetacie lokality Chmura). Samozrejme, ze uchovanie vodneho rezimu tejto lokality je existencnou nevyhnutnostou. Pre existenciu pritekajuceho potocika je potrebne aj uchovanie lesneho komplexu pri okraji arealu MKD. Tieto navrhy, vratane nenarocneho zrdovinoveho oplotenia od arealu, boli odporucane pre prevadzku MKD. Z hladiska bioty Na botanicky najcennejsej casti - slatinnej luke Chmura:
Lokalita je velmi vhodna na poznavacie typy turistiky, ako je etnoturistika, ale i pesia turistika a ekoturistika. V sucasnosti je pojazdna uzkokolajova uvratova zeleznicka a viacero spristupnenych objektov s povodnou ludovou architekturou. Pocas sezóny su zabezpecene pre navstevnikov akcie rozneho zamerania. Vhodne by bolo ozivenie skanzenu (napr. tradicne kysucke remesla), na tejto lokalite by sa perspektivne mohla zaviest aj hippoturistika. Slatinna luka Chmura, nachadzajuca sa v skanzene, z hladiska zachovania jej prirodovednej hodnoty nemoze byt vyuzivana akoukolvek formou turistiky. 10.5.6 Navrhovana prirodna rezervacia Bugaj Prirodzeny les je les vytvoreny prirodou, bez zasahu cloveka. Ak je zo svojho rovnovazneho stavu prirodneho lesa vychyleny nepatrnymi antropogennymi vplyvmi, je schopny samostatne sa vratit do stavu dynamickej rovnovahy. Neratajuc jestvujuce maloplosne chranene uzemia na LPF vyhlasene za tymto ucelom, najvacsie predpoklady na vyhlasenie novych uzemi za chranene z tohto hladiska ma lokalita Bugaj (1140 m n.m.) s lesnymi porastami 5215 a (9,40 ha), 5215 b (1,94), 5216 a (14,98), b (1,80), 5293 (8,09), 5294 (6,71), 5295 (9,68), 5296 (14,29), 5304 (5,75), 5303 (7,82). Funkcna plocha c. 779 = 0,50 ha o celkovej vymere: 80,96 ha. Navrhovana prirodna rezervacia na lesnom podnom fonde by tak vytvorila medzinarodnu 'maloplosku', nakolko jej hranica susedi s Polskom, kde je uz vyhlasena prirodna rezervacia Srubita. Tym by sa vytvorilo uzemie chranene nielen z polskej strany, ale i slovenskej. Z tohto dovodu navrhujeme spracovat projekt 'Prirodna rezervacia Bugaj', ako perspektivne chranene uzemie na lesnom podnom fonde za ucelom zachovania prirodzenych lesnych spolocenstiev s ochranou biotopu tetrova hluchana. Kedze z celkovej vymery 80,96 ha je 19,22 ha sukromnych porastov (5215 b, 5216 a, b, funkcna plocha), odporucame, aby navrh riesil aj otazku moznosti vykupenia tohto uzemia. dalej navrhujeme:
10.5.7 Regionalne biocentrum Mala Raca - Blata Mnohe opatrenia su totozne ako v predchadzajucich kapitolach tykajucich sa lesnictva, preto spomenieme len klucove:
10.6 Aktivizacia ludskeho cinitela Ekocentrum Oscadnica Ako maly objekt - kastiel (budova Kysuckej galerie s prilahlym lesoparkom) z pohladu abioty nema danosti, ktore by si vyzadovali osobitny navrh riesenia. Z pohladu naucno-vychovneho mozno uvazovat aj s umiestnenim informacneho panelu venovaneho beskydskej casti CHKO Kysuce (resp. podla uvazenia i celych Kysuc) s prezentaciou charakteru a atraktivit kysuckeho regiónu. Od objektu by mala byt vyznacena komunikacna spojitost so vsetkymi atraktivitami, pripadne turisticky doznacene prepojenia na existujuce turisticke chodniky v okoli. Z hladiska turistiky a cestovneho ruchu na tejto lokalite prichadza do uvahy vyuzivanie Ekocentra v Oscadnici a jeho prilahleho parku na ucely ekovychovne (napr. akcie pre deti, mladez, miestnu komunitu, navstevnikov) a informacne v sirokom slova zmysle. Vsetky problemy, ktore maju predstavitelia jednotlivych obci nachadzajucich sa v uzemi studovanej EFJ v suvislosti s konfliktom zaujmov hospodarskych a ochranarskych v danom uzemi, by sa mohli pred ich vyhrotenim (spravne konanie) priebezne, systematicky, s casovym predstihom konzultovat, analyzovat a hladat optimalne vychodiska prave v priestoroch novovytvoreneho Ekocentra v Oscadnici. Tu, na neutralnej pode, sa budu moct stretavat zastupcovia samospravy, statnej spravy a ochranarskych organizacii za cielom dosahovania optimalnejsich rieseni ako doposial. Taketo konzultacne stretnutia by mali byt zvolavane vzdy, ked bude niektora zo stran pocitovat potrebu riesit problem dotykajuci sa dalsich zainteresovanych subjektov v danom priestore (napr. vystavba dopravnych liniovych stavieb, nova legislativa v oblasti ZP, optimalizacia vyuzitelnosti uzemia pre potreby CR, odborne seminare a pod.). Vhodne by bolo vytvorit akesi „Fórum trvalo udrzatelneho rozvoja Kysuc'. Vysledkom pravidelnych stretnuti v Ekocentre by malo byt:
Aktivizacia ludskeho potencialu
Z A V E R Potreba ucinnejsej ochrany prirody strednej a vychodnej Európy v obdobi transformacnych zmien sa stala podnetom pre vznik Vychodoeurópskeho, od roku 1994 Európskeho programu IUCN. Na Slovensku bolo zrealizovanych uz viacero programov. K projektom, ktore koordinovala a financovala Svetova unia ochrany prirody (IUCN) patri i projekt 'Posilnenie lokalnych kapacit pri manazmente prirodnych zdrojov', ktory prebiehal sucasne v Ceskej republike, Polsku, Madarsku a na Slovensku. Z viacerych navrhovanych oblasti na Slovensku boli v medzinarodnom konkurze vybrate Kysuce, konkretne vychodna cast Chranenej krajinnej oblasti Kysuce. Je to uzemie s vysokou druhovou a ekosystemovou diverzitou narodneho vyznamu, a zaroven uzemie, kde sa kumuluje viacero konfliktov zaujmov medzi instituciami, zabezpecujucimi ochranu prirody a uzemia a subjektami, vyuzivajucimi uzemie na hospodarske ci turisticko-rekreacne ciele. Moderne trendy v ochrane prirody uzemi smeruju k nutnosti spoluprace vsetkych zaujmovych skupin, ktore sutazia o pristup k prirodnym zdrojom a ich spravovaniu. Z tohto hladiska zacina byt klasicke ponimanie ochrany prirody prekonavane snahami o spolocne zabezpecenie ochrany prirody a sucasne vyuzivanie prirodnych zdrojov v hraniciach trvalo udrzatelneho rozvoja. V tomto sirokom kontexte sme chapali aj ciele tohto projektu, realizovaneho na Kysuciach. Ulohou realizacneho expertneho timu, ktoreho zastupcovia boli zo statnych institucii (urady, CHKO Kysuce, Stredoslovenske muzeum Banska Bystrica, Povazske muzeum Zilina), mimovladnej organizacie SZOPK, podnikatelskeho sektoru v spolupraci so zastupcami obci bolo zhromazdit zakladne informacie o prirodnych hodnotach uzemia ekologicko-funkcnej jednotky, o hospodarskych aktivitach (lesy, polnohospodarstvo, rekreacia a cestovny ruch, rozvojove zamery obci), vytipovat zakladne konflikty a vypracovat manazersky plan, s ktorym by sa stotoznili vlastnici, uzivatelia i spravcovia uzemia. Navrhy, odporucania a navody na dosiahnutie trvalo udrzatelneho rozvoja uzemia sme sformulovali v kapitole 10 tejto publikacie. Nechceme, aby zostali len na papieri, v ideovej polohe. Dolezite je, aby sa zahajili konretne aktivity, veduce k 'oziveniu' navrhovanych odporucani. Aby bolo mozne hovorit o aktivnej ochrane prirody a vobec o trvalo udrzatelnom rozvoji, je nevyhnutne dostat pod kontrolu rozvojove aktivity v uzemi, a to:
Aby mohli byt taketo cinnosti realizovane, budu musiet byt vyvinute aktivity veduce ku:
Vyvrcholenim takto postavenych snah bude vytvorenie modeloveho riesenia rozvoja mikroregiónu EFJ na baze principov TUR a maximalneho vyuzitia domaceho prirodneho i socioekonomickeho potencialu. Proces participativneho pristupu pri ochrane chranenych uzemi, ktore sme sa snazili tymto projektom na Kysuciach 'nastartovat', by mal nadalej pokracovat. Preto sme pomohli vytvorit Ekocentrum Kysuce v Oscadnici, v sprave KKV SZOPK, v priestoroch Kysuckej galerie v Oscadnici, ktore bude plnit viacero funkcii, napr. vychovno-vzdelavaciu cinnost, informacnu cinnost, koordinaciu cinnosti medzi roznymi zaujmovymi skupinami - usporaduvanim seminarov, okruhlych stolov (ktore sa nam pocas realizacie projektu velmi osvedcili), organizovanim medzinarodnej spoluprace pri ochrane prirody Beskyd a pod. (Ekocentrum bolo otvorene v novembri 1996). V ramci konkretnych realizacnych prac sme vdaka podpore IUCN pomohli nastartovat cinnost uz spominaneho Ekocentra Kysuc, vydali sme propagacny material o CHKO Kysuce, prispeli sme na realizaciu medzinarodneho propagacneho materialu „Beskydy bez hranic', zrealizoval sa 1. naucny chodnik v tejto casti Kysuc - chodnik na Velku Racu. Obciam EFJ sme poskytli informacne panely, zakupili sme pre nich vybranu mapovu dokumentaciu Regionalneho uzemneho systemu ekologickej stability regiónu Kysuc. Obci Nova Bystrica sme poskytli financny prispevok na vycistenie a udrzbu prirodnej pamiatky Vychylovske prahy. Publikaciu, ktoru ste prave docitali, povazujeme za nas prispevok k lepsej informovanosti o novych trendoch v ochrane zivotneho prostredia, o prirodnych hodnotach uzemia EFJ, o starostlivosti o zivotne prostredie roznymi statnymi instituciami, o legislative, ako aj moznostiach, ako zosuladit rozvoj regiónu s ochranou prirody a prirodnych hodnot uzemia trvalo udrzatelnym sposobom. Je to dokument otvoreny, ktory sa moze dalej doplnat a verime, ze prispeje k lepsej informovanosti hlavne obcanov tohto uzemia o ich kraji a jeho hodnotach.
Ochrana prirody kysuckeho regionu
Obsah / Kapitoly: 1 / 2 / 3 / 4 / 5 / 6 / 7 / 8 / 9 / 10 / Zaver / Literatura
|