Navrat na publikaciu Ochrana prirody kysuckeho regionu a spolupraca na jeho trvalo udrzatelnom rozvoji Obsah / Kapitoly: 1 / 2 / 3 / 4 / 5 / 6 / 7 / 8 / 9 / 10 / Zaver / Literatura 1. UCAST OBCANOV A SPOLOCENSTIEV NA OCHRANE PRIRODY A ZIVOTNEHO PROSTREDIA Peter Sabo, Zdenka Tóthova, Helena Carska 1.1 Zakladne principy strategie trvalo udrzatelneho rozvoja podla IUCN Nasmerovanie spolocnosti na cestu trvale udrzatelneho rozvoja je dlhodoby proces hlbokej spolocenskej a ekonomickej transformacie, ktora bude zalozena na novej hodnotovej orientacii priatelskej voci zivotnemu protrediu. Dosiahnutie takejto orientacie nie je mozne bez prehodnotenia nasho vztahu k prirode. 1.1.1 Vnimanie prirody Nas vztah k prirode je dnes velmi kontroverzny. Modeluju a ramcuju ho nase osobne skusenosti, vychova a vzdelanie, socialne vztahy ale aj ekonomicka situacia. Prirodu okolo nas mozeme vnimat romanticky (vedie k harmónii), eticky (kazdy druh rastliny a zivocicha ma pravo na zivot), rekreacne (je zdrojom zazitkov a miestom oddychu), vzdelavaco-vychovne (je zdrojom poznania a uvedomenia), vedecky (poskytuje prilezitosti skumat, objavovat), hedonisticky (je zdrojom pozitkov), utilitarne (je zdrojom surovin), biocentricky (sme jej sucastou), ci ekologicky osudovo (nase prezitie na nej zavisi). Nie je nutne, aby sme vsetci boli zanietenymi environmentalistami, ale je potrebne, aby sme si minimalne uvedomili nase miesto v zlozitom pradive zivota a jeho dobrodenia voci nam. Funkcii prirody, ktore clovek priamo alebo nepriamo vyuziva, je mnoho. De Groot (1992) rozlisuje napr. regulacne, nosne, produkcne a informacne funkcie prirody. Regulacne funkcie sa prejavuju v regulacii vyznamnych ekologickych procesov a v cinnosti zivot udrziavajucich systemov. Nosne funkcie umoznuju ludske aktivity ako napr. byvanie, polnohospodarstvo, rekreaciu. Produkcne funkcie poskytuju ludskej spolocnosti napr. energeticke zdroje, drevo, plodiny, zver, geneticky material. Informacne funkcie prispievaju k psychickemu zdraviu, spiritualnemu obohateniu a poznaniu. Rozmanitost a bohatstvo tychto funkcii by v nas mali vzbudzovat uctu k prirode a zivotu, ktoreho sme sucastou. Zial, opak je pravdou. Sucasne dopady cloveka na prirodu nemaju v histórii Zeme obdobu. Vezmime si napr. oblast zivej prirody: podla IUCN je dnes v Európe ohrozenych 42% druhov cicavcov, 15% druhov vtakov, 45% druhov plazov, 30% druhov obojzivelnikov, 52% druhov ryb. Na uzemi Slovenska sa nachadza priblizne 2 500 druhov povodnych cievnatych rastlin a okolo 50 000 druhov zivocichov (vratane bezstavovcov a podnych mikroorganizmov). Mnohe druhy su vsak uz dnes vzacne alebo ohrozene. Napr. v novom cervenom zozname vyssich rastlin, zostavenom v r. 1993 podla kriterii IUCN, sa nachadza az 939 druhov (37,56%) (Maglocky, Ferakova, 1993). Podobny stav je aj v risi fauny, kde napr. z 246 druhov makkysov zijucich na Slovensku je spolu 78 druhov zaradenych do cerveneho zoznamu (Steffek, 1994a), z 879 druhov pavukov je v cervenom zozname 379 druhov (43% - Gajdos, Svaton, 1994), z 69 druhov vazok je v cervenom zozname 47 druhov (66% - David, 1994), z 21 druhov obojzivelnikov a 20 druhov plazov su v ekosozologickom zozname vsetky. Z 352 druhov divo zijucich vtakov je v taktomto zozname v roznej kategórii ohrozenia (E, V, R, I) 121 druhov (34,3%) (Kristin, Danko a kol. 1995). Z 85 druhov cicavcov je v ekosozologickom zozname zaradenych 55 druhov (64,7%). (In: Jedlicka (ed.), 1995). Tento strucny vytah zo statistik cervenych zoznamov je prikladom dosledku takych ludskych aktivit na zivotne prostredie, ktore vedu k prekroceniu ekologickej unosnosti uzemia v danej geograficky vymedzenej oblasti. Volnejsie povedane, ide o prekrocenie prirodnych limitov, za ktorymi uz nie je priroda schopna vysporiadat sa sama s dopadmi ludskej cinnosti. Geograficke vymedzenie oblasti, v ktorej bola prirodou akceptovatelna zataz prekrocena, sucasne definuje rozsah problemu (miestny - napr. hluk a emisie z dopravy, regionalny - napr. vycerpavanie zasob podzemnej vody, narodny - napr. ohrozenie urcitych druhov hub, rastlin a zivocichov v ramci Slovenska, kontinentalny - napr. hynutie európskych lesov, globalny - napr. klimaticke zmeny). Vedecke rozpoznanie problemu vsak este neznamena jeho riesenie. K tomu je nutne aj jeho spolocenske rozpoznanie. Sloep a van Dam-Mieras (1995) preto definuju environmentalny problem ako „akukolvek zmenu stavu zivotneho prostredia, ktoru zapricinila ludska interakcia s tymto prostredim a ktorej nasledky spolocnost nie je v zmysle nou zdielanych noriem ochotna akceptovat.' Tento pohlad, v ktorom sa prelina ekologicke aj spolocenske hladisko, odraza aj sucasna prax environmentalnej legislativy. Napr. clanok 44, siesteho oddielu Ustavy Slovenskej republiky hovori: „Nikto nesmie nad mieru ustanovenu zakonom ohrozovat ani poskodzovat zivotne prostredie, prirodne zdroje a kulturne pamiatky'. Miera ustanovena zakonom je prave tym spolocenskym rozpoznanim konkretneho environmentalneho problemu. Taketo chapanie environmentalneho problemu nas nevyhnutne privadza k nevyhnutnosti spoluprace medzi roznymi zaujmovymi a mocenskymi skupinami, ktore sutazia o pristup k prirodnym zdrojom a k ich spravovaniu. S istym zjednodusenim mozeme povedat, ze ich predstavuju styri hlavne skupiny: vladne institucie, (napr. urady zivotneho prostredia a statna ochrana prirody), mimovladne organizacie (napr. SZOPK, IUCN), podnikatelsky sektor a obce (reprezentovane najma miestnymi zastupitelstvami a starostami). Trvalo udrzatelny rozvoj si vyzaduje participaciu vsetkych tychto skupin na rozhodovani o pravach a prioritach sucasnych a buducich generacii na vsetkych urovniach tohto rozhodovania, od miestnej po globalnu. Z tohto hladiska zacina byt aj klasicke ponimanie ochrany prirody prekonavane snahami o spolocne zabezpecenie ochrany prirody a sucasneho vyuzivania prirodnych zdrojov. Ludia, ktori sa zucastnili na priprave takychto participativnych strategii (t.j. strategii zameranych na spolocne riadenie vyuzivania prirodnych zdrojov) zistili, ze zvysuju porozumenie miestnych spolocenstiev pre trvalo udrzatelny rozvoj a ich odhodlanie orientovat buducnost regiónu tymto smerom, zlepsuju vzajomnu komunikaciu roznych zaujmovych skupin, vedu ku spolocnej definicii hlavnych cielov integracie rozvoja, k vzajomnemu respektovaniu kompetencii jednotlivych skupin a ich optimalnemu rozdeleniu medzi jednotlive urovne rozhodovania a hlavne vedu k spolocnym aktivitam v smeroch trvalo udrzatelneho rozvoja (Bass, S., Dalal-Clayton, B., Pretty, J., 1995). Samozrejme, to vsetko si vyzaduje od zucastnenych skupin ziskat urcity minimalny stupen ekologickej gramotnosti. V tomto sirsom kontexte chapeme aj ciele projektu DEC realizovaneho v CHKO Kysuce a chceli by sme, aby realizovany projekt aspon malou castou prispel k trvale udrzatelnej buducnosti kysuckeho regiónu. S cielom zakladnej orientacie citatela v problematike trvalo udrzatelneho rozvoja (TUR) nasleduje v dalsom strucne vysvetlenie zakladnych definicii TUR. 1.1.2 Environmentalny kapital a trvalo udrzatelny rozvoj Podla Ekinsa (1992) nasa planeta prispieva k bohatstvu spolocnosti minimalne tromi sposobmi. Prvym je poskytovanie zdrojov pre produkciu vo vyssie uvedenom zmysle. Druhym je absorbovanie, neutralizovanie a pripadne recyklovanie odpadov produkovanych ekonomickou vyrobou a spotrebou. Tretim je poskytovanie zivotne dolezitych sluzieb, nezavisle od ludskych aktivit, ako je napr. regulacia klimy, ochrana zivych organizmov pred nebezpecnymi a smretlnymi castami spektra ultrafialoveho ziarenia ozónovou vrstvou, regulacia obehu vody a cyklov viacerych zivotne dolezitych biochemickych prvkov (ako su napr. uhlik, dusik, fosfor, sira), ako aj poskytovanie harmonickeho a estetickeho prostredia pre zivot cloveka. Snaha o ekonomicke zhodnotenie prirodnych zdrojov a funkcii planety nas privadza k pojmu environmentalny kapital. Tvoria ho vsetky prirodne zdroje, funkcie a procesy, ktore vytvaraju podmienky pre zivot a sucasne umoznuju ludskej spolocnosti produkovat potravu, oblecenie a pristresie, ako aj dalsie vyrobky urcene pre ludsku spotrebu. Kazdy ekonóm vie, ze kapital je nieco, co sa musi neustale obnovovat a rozvijat, ak ma dlhodobo zabezpecit zisk. Niektori autori (napr. Miller, 1994) rozdeluju environmentalny kapital dalej na slnecny kapital (energia prichadzajuca zo Slnka, s ktorou musi Zem a clovek rozumne hospodarit) a zemsky, prirodny kapital (vzduch, voda, poda, mineraly, samocistiace a regulacne procesy). Je zrejme, ze buducnost ma len ta spolocnost, ktora dokaze riadit svoju ekonomiku bez toho, aby sustavne vycerpavala tento environmentalny kapital. Takuto spolocnost mozeme nazvat „trvalo udrzatelna'. Je mozne povedat, ze dnes uz existuje cela galeria definicii trvalo udrzatelneho rozvoja. Klasicka definicia vytvorena v osemdesiatych rokoch Svetovou komisiou pre zivotne prostredie a rozvoj po vedenim Gro Harlem Brundtlandovej hovori, ze „trvalo udrzatelny rozvoj je rozvoj, ktory zabezpecuje napånanie potrieb sucasnych generacii, bez toho, aby to robil na ukor schopnosti buducich generacii zabezpecit svoje vlastne potreby' (Brundtland, 1986). Ina definicia, od Davida Pearce (1989) hovori, ze „zakladne podmienky trvalo udrzatelneho rozvoja mozeme zosumarizovat ako konstantne zapezpecenie prirodneho kapitalu, co je striktna poziadavka na vyhnutie sa negativnym zmenam v zasobach prirodnych zdrojov, ci ide o mnozstvo a kvalitu pody, povrchovych a podzemnych vod a ich kvality, pevninskej biomasy, oceanskej biomasy a asimilacnej schopnosti prostredia vyrovnavat sa s produkovanymi odpadmi'. Trvalo udrzatelna spolocnost teda zije v ramci limitov danych jej prirodnym prostredim. Je to spolocnost, ktora si uvedomuje limity ekonomickeho rastu, nelikviduje svoj environmentalny kapital, nesposobuje nezvratne environmentalne zmeny a nezije na ukor slabsich, ani na ukor buducich generacii. To je mozne len integrovanim viacerych rozmerov do svojho uvazovania (napr. ekologickeho, socialneho, ekonomickeho) a hladanim alternativnych ciest rozvoja, ktory je chapany skor v kvalitativnom zmysle - pozri obr. 1. Obr. 1: Integracia ochrany zivotneho prostredia do rozhodovacich procesov Ehrlich-Holdrenov model Z hladiska trvalej udrzatelnosti, dlhodobo akceptovatelnej zataze prostredia aktivitami spolocnosti ma prakticky vyznam Ehrlich-Holdrenov model zataze zivotneho prostredia (Ehrlich Ehrlich,1991, Miller,1994), ktory je v rozsirenom tvare prezentovany na obr. 2. Hoci ide o zjednoduseny model vyvinuty najma pre potreby znazornenia globalnej zataze Zeme, v principialnom tvare je nazornou ilustraciou, pouzitelnou pre ciele analyzy pricin degradacie prirodneho prostredia geograficky lubovolne vymedzeneho uzemia (pri zanedbani vplyvov dialkoveho prenosu znecistenia). Zataz Zeme alebo mensej vymedzenej oblasti krajiny podla tohto modelu bude s istym zjednodusenim hypoteticky vypocitana ako (pocet ludi) x (priemerny pocet jednotiek prirodnych zdrojov pouzitych 1 osobou) x (environmentalna degradacia a znecistenie na jednotku pouzitych prirodnych zdrojov). Analyzou tohto modelu v roznych typoch zataze prostredia mozno prist k zaverom, co je mozne najmenej bolestne ovplyvnit z nasej strany, aby sme tuto zataz priaznivo ovplyvnili - obr. 2b. Poznanie zakladnych principov, podla ktorych funguju zlozite systemy interakcie prirody a ludskych spolocnosti je dolezite pre kazdu trvalo udrzatelnu spolocnost. Umoznuje aspon minimalne predvidat nasledky ludskych aktivit a volit co najoptimalnejsie postupy vyuzivania prirodnych zdrojov, ako aj odstranovania nasledkov znecistenia a environmentalnej degradacie a umoznuje volit optimalne sposoby ochrany prirody ako celku. Obr. 2: Ehrlich-Holdrenov model zataze zivotneho prostredia aplikovany na situaciu troch roznych typov sucasnych spolocnosti (Zdroj: Miller: Living in the Environment, Wadsworth Publishing Company, Belmont, California, 1994) K zakladnym typom degradacie prirodnych zdrojov patri: zastavanie krajiny, zaberajuce miesta prirodnych alebo poloprirodnych ekosystemov (napr. byvanie, priemysel, doprava, rekreacia), erózia, nespravne obrabanie pody, znizovanie obsahu zivin, zmena chemizmu pody, vycerpavanie rezervoarov podzemnej vody, pripadne aj vodnych tokov a rezervoarov povrchovej vody, hynutie a nicenie lesov, nevhodne sposoby hospodarenia - monokultury, nadmerna tazba, nicenie specifickych a klucovych ekosystemov, ako su napr. mokrade, pobrezne porasty, celkove narusanie ekologickej stability krajiny (narusenie autoregulacnych mechanizmov, znizovanie rozlohy zelene v krajine, dezertifikacia pod v dosledku intenzivneho spasania a rozrusovania travnych porastov dobytkom), znizovanie alebo ohrozenie biodiverzity (vymieranie a ohrozenie druhov organizmov nicenim ich biotopov, nadmernym lovom a rybolovom, vysokou chemizaciou polnohospodarstva, atd.), nadmerne znecistenie krajiny a zakladnych zloziek zivotneho prostredia - s ktorym sa krajina uz nie je schopna sama vysporiadat (znecistenie produkovane napr. v priemysle, polnohospodarstve, pri vyrobe energie, v obchode - nerecyklovatelne a tazko rozlozitelne obaly). Environmentalna degradacia a znecistenie sposobuju najma: vycerpavanie neobnovitelnych zdrojov, rozrusovanie zivot udrzujucich systemov, ohrozovanie a poskodzovanie ekosystemov, populacii rastlin a zivocichov, ohrozovanie a poskodzovanie ludskeho zdravia, poskodzovanie majetku, degradaciu nematerialnych zdrojov (strata harmónie a pohody). 1.2 Strategia IUCN „Starame sa o Zem' Ochrana prirody a zivotneho prostredia presla v 80-tych rokoch znacnym vyvojom. Ten vrcholil v roku 1991 vypracovanim novej spolocnej strategie trvalej udrzatelnosti) nazvanej 'Starame sa o Zem' (IUCN, UNEP, WWF, 1991). Vsetky podobne studie, strategie, nove zakony, nove institucie zakladane na ochranu zivotneho prostredia a prirody a nespocetne vedecke prace hladajuce napravu existujuceho stavu dlazdili cestu k summitu Zeme, ktory sa konal v roku 1992 v Rio de Janeiro. Na nom viac ako sto dvadsat hlav statov z celeho sveta konstatovalo, ze sucasny vyvoj sveta je neudrzatelny. Summit Zeme v Riu prijal 4 zavazne dokumenty: Deklaraciu z Rio de Janeira o zivotnom prostredi a rozvoji, Ramcovu dohodu Spojenych narodov o zmene klimy, Dohodu o biologickej diverzite a Agendu 21, ktora predstavuje supis navodov a principov zabezpecenia trvalo udrzatelneho rozvoja v jednotlivych oblastiach ludskeho zivota. Prehlad zakladnych principov a filozofia strategie Vyssie sme nacrtli atributy trvalo udrzatelnej spolocnosti (nevycerpava svoj prirodny kapital, nesposobuje nezvratne environmentalne zmeny, nezije na ukor buducnosti). IUCN, Svetova unia ochrany prirody (The World Conservation Union), WWF (Svetovy fond ochrany prirody) a UNEP (Program OSN pre zivotne prostredie) skåbili zakladne principy, ktore umoznuju jednotlivcom, spolocenstvam, narodom i celemu svetu vydat sa spominanou cestou trvalej udrzatelnosti. Zakladnym odkazom strategie „Starame sa o Zem' je, ze „ludstvo musi zit v medziach ekologickej unosnosti Zeme, ina volba neexistuje'. Popretie tohto odkazu znamena, ze budeme zbavovat moznosti prezit dostojnu buducnost tych, ktori su slabsi a tych, ktori pridu po nas. Strategia „Starame sa o Zem' (dalej len Strategia) nie je navratom do minulosti, ani unikom odmietajucim vedu a techniku. Naopak, je vkladom do noveho tisicrocia. Klucova cast I Strategie pozostava z deviatich principov, ktore su prepojene a navzajom sa podporuju. Cast II Strategie opisuje 62 dalsich akcii, ktore su nutne pre aplikaciu tychto 9 principov. Cast II sa zaobera konkretnymi implementaciami. Prvym a zakladnym principom je Ucta k spolocenstvu zivota a starostlivost on, ktory je odozvou na vnutorne priciny krizy a sucasne predstavuje zakladnu eticku bazu pre vsetky ostatne principy. Primarne nan nadvazuju najma dalsie styri principy Strategie: Zlepsovanie kvality ludskeho zivota, Ochrana vitality (zivotnosti) a rozmanitosti Zeme, Minimalizovanie cerpania neobnovitelnych zdrojov a Dodrziavanie limitov (ekologickej) unosnosti Zeme. Tieto principy definuju hlavne ciele, ktore musi ludska spolocnost dosiahnut, ak sa chce vysporiadat s vonkajsimi pricinami sucasnej globalnej environmentalnej krizy. Na ne bezprostredne nadvazuju dalsie styri principy, ktore su reflexiou ciest, ako vyssie definovane ciele dosiahnut na urovni jednotlivca, spolocenstva, na urovni narodnej a medzinarodnej. Konkretne ide o: Zmenu osobnych pristupov a praktik, Umoznenie spolocenstvam (obecnym komunitam) starat sa o svoje zivotne prostredie, Vytvorenie narodnych ramcov pre integraciu rozvoja a ochrany a Vytvorenie globalnej aliancie. Tieto styri cesty su sucasne akousi spatnou vazbou, bezprostedne ovplyvnujucou prvy, eticky princip. Prvy princip: „Ucta k spolocenstvu zivota a starostlivost on' Tento princip vyjadruje povinnost starat sa o dalsich ludi, ako aj o ine formy zivota ako je clovek. Je to eticky, moralne zavazujuci princip, zodpovedajuci povodnej definicii trvalo udrzatelnej spolocnosti, t.j. tomu, ze sucasny rozvoj nesmie prebiehat na ukor inych skupin spolocnosti ani na ukor buducich generacii. Etika trvalo udrzatelnej spolocnosti musi byt zalozena na ucte a starostlivosti tak vo vztahu ku kazdemu jednotlivcovi ako aj vo vztahu k Zemi. Vsetok zivot na Zemi, spolu s podou, vodou a ovzdusim vytvara velky, vzajomne prepojeny system - biosferu. Narusenie ktorejkolvek jej zlozky moze negativne ovplyvnit celok zivota. Zakladny ramec etiky trvalo udrzatelneho rozvoja mozno zhrnut nasledovne: a) Kazda ludska bytost je sucastou spolocenstva zivota, tvoreneho vsetkymi zivymi stvoreniami. b) Kazda ludska bytost ma rovnake zakladne prava, vratane prava na zivot, slobodu, bezpecnost, vzdelanie a v ramci limitov Zeme na prirodne zdroje nutne k slusnemu zivotu. c) Kazdy clovek a kazda spolocnost su povinni respektovat tieto prava. d) Kazda forma zivota si vyzaduje uctu bez ohladu na jej uzitocnost pre cloveka, ludsky rozvoj nesmie ohrozovat integritu prirody a prezivanie dalsich druhov. e) Kazdy je zodpovedny za dopady svojej cinnosti na prirodu, ludia musia ochranovat ekologicke procesy a diverzitu prirody, vyuzivat prirodne zdroje hospodarne a efektivne. f) Kazdy ma spravodlivo zdielat uzitky i naklady spojene s vyuzivanim prirodnych zdrojov, kazda generacia by mala po sebe zanechat svet aspon tak rozmanity ako produktivny, ako ho zdedila. g) Ochrana ludskych prav a zostavajucej prirody je celosvetovou zodpovednostou, ktora prekracuje kulturne, ideologicke a geograficke hranice. Je zrejme, ze ucinne zakomponovanie tejto etiky do vzorcov nasho kazdodenneho spravania si bude vyzadovat podporu vsetkych velkych svetovych nabozenstiev. Zakladne akcie na podporu presadenia noveho etickeho principu mozno zhrnut takto: a) Rozvinutie tejto etiky pomocou sirokeho dialógu medzi knazmi a nabozenskymi myslitelmi, filozofmi, environmentalistami, vedcami, novinarmi a politikmi. b) Vytvorenie spojenectiev skupin zaoberajucich sa otazkami etiky trvalo udrzatelneho zivota a jej naslednymi ekonomickymi, socialnymi a osobnymi dopadmi na zivot ludi. c) Prijatie univerzalnej svetovej „Deklaracie (trvalo udrzatelneho zivota)' a „Zmluvy', ktora zaviaze jednotlive staty presadzovat tuto etiku na narodnej urovni. d) Realizovanie novej etiky trvalej udrzatelnosti na vsetkych urovniach spolocnosti a jej zaclenenie do vzdelavania vsetkych skupin obyvatelstva. e) Vytvorenie svetovej organizacie na monitorovanie uplatnovania tejto etiky, aj jej porusovania. Predstaveny eticky princip musi byt dalej rozpracovany, aby sme sa vyhli konfliktom pri jeho uplatnovani, napr. ucta k vsetkym formam zivota versus nebezpecne virusy (napr. virus HIV, malarie, meningitidy) alebo dopad striktnej ochrany kozusinovych zvierat na zivot lovcov - Eskimakov. Druhy princip: Zlepsovanie kvality ludskeho zivota Druhy princip Strategie vyzaduje zlepsovanie kvality ludskeho zivota tak, aby kazdy clovek mohol uplatnit svoje schopnosti a viest dostojny a naplneny zivot. Hoci tento princip zahàna aj ekonomicky rozvoj, kvalita ludskeho zivota je tu chapana ovela sirsie a nie je obmedzena vyskou rocneho narodneho hospodarskeho produktu na osobu. Jej dalsie ukazovatele (a ciele) zahrnuju napr. dlhy a zdravy zivot, vychovu a vzdelanie, pristup k zdrojom potrebnym na slusny zivot, politicku slobodu a ludske prava, bezpecie pred nasilim. Zakladne akcie na podporu presadenia druheho principu Strategie mozno zhrnut takto: a) Zvysenie ekonomickeho rastu rozvojovych krajin s cielom zebezpecit dostojne standardy zivotnej urovne obyvatelstva tychto krajin. b) Upravy rozvojovych strategii v rozvinutych krajinach s cielom prisposobenia tychto strategii a akcnych planov poziadavkam trvalo udrzatelneho rozvoja. c) Celosvetovo zvysit zdravotne standardy, ktore umoznia predåzit ludsky zivot, najma v rozvojovych krajinach, eliminovat podvyzivu a vyrazne redukovat umrtia z hladu a zavadnej vody. d) Zabezpecit univerzalne zakladne vzdelanie pre vsetky deti a redukovat negramotnost. e) Vyvinut komplexnejsie indikatory kvality ludskeho zivota a monitorovat ich dosahovanie. f) Zvysit bezpecnost ludi pred prirodnymi katastrofami a socialnym nasilim. Treti princip: Ochrana vitality (zivotnosti) a rozmanitosti Zeme Treti princip Strategie vyjadruje potrebu ochrany struktury, funkcii a rozmanitosti prirodnych ekosystemov sveta, na ktorych je nas druh Homo sapiens sapiens uplne zavisly. Tento princip spolu s piatym principom Strategie (uvedenym nizsie) su zakladnymi principmi, ktore musia byt uplatnovane pri spolocnej spolupraci v ochrane prirody. Treti princip mozno zhrnut nasledovne: a) Je nutne chranit zivot udrzujuce systemy: ekologicke procesy, t.j. systemy, ktore udrziavaju na Zemi podmienky pre zivot. Utvaraju podnebie, cistia vzduch a vodu, reguluju tok vody, recykluju zakladne prvky, tvoria a regeneruju podu a umoznuju ekosystemom, aby sa mohli obnovovat. b) Je nutne chranit biodiverzitu na vsetkych urovniach, pricom za zakladne urovne biodiverzity podla tejto Strategie (ako aj samostatnej Strategie ochrany biodiverzity - WRI, IUCN, UNEP, 1992) pokladame rozmanitost geneticku, druhovu a ekosystemovu. c) Je nutne zabezpecit trvalo udrzatelne vyuzivanie obnovitelnych zdrojov. Cista voda, urodna poda, bohatstvo organizmov, lesne, lucne, mokradne a morske ekosystemy vyuzivane produkcne, su vlastne len potencialne obnovitelne a mozu byt vyuzivane len do tej miery, do ktorej sa dokazu samotne obnovovat. Zakladne akcie na podporu presadenia tretieho principu Strategie mozno zhrnut takto: a) Uprednostit prevenciu predchadzania znecisteniu pred riesenim jeho nasledkov. b) Vyrazne znizit emisie oxidu siriciteho, oxidu dusneho, oxidu uholnateho a uhlovodika. c) Vyrazne redukovat emisie sklenikovych plynov. d) Pripravit sa na zmenu klimy. e) Integrovane pristupovat k manazmentu krajiny a vodnych zdrojov. f) Zachovat maximum prirodnych a poloprirodnych ekosystemov v kazdej krajine. g) Znizit tlak na prirodne a poloprirodne ekosystemy ucinnou ochranou a ekologickym manazmentom najlepsej polnohospodarskej pody. h) Zastavit postupujuce odlesnovanie Zeme, chranit pralesy a lesny podny fond. i) Vytvorit a udrziavat uplny a reprezentativny system chranenych uzemi. j) Zlepsit ochranu rastlin a zivocichov zijucich volne v prirode. k) Zvysit poznanie jednotlivych druhov ako aj ekosystemov a zefektivnit ochranu druhov a genetickych zdrojov. l) Vyuzivat prirodne zdroje v limitoch stanovenych moznostami ich obnovitelnosti (napr. lov zveri, morsky rybolov, zber rastlin). m) Podporovat zapojenie miestnych komunit do manazmentu prirodnych zdrojov. Stvrty princip: Minimalizovanie cerpania neobnovitelnych zdrojov Tento princip vyjadruje poziadavku minimalizacie cerpania neobnovitelnych prirodnych zdrojov, ako su uhlie, plyn, ropa, kovove a nekovove mineraly. Nakolko tieto nie su obnovitelne, ich cerpanie nemoze byt ani trvalo udrzatelne. Doba ich vyuzivania sa vsak moze podstatne predåzit nahradami tychto materialov za obnovitelne zdroje, recyklaciou, znovupouzivanim vyrobkov a obalov (napr. pouzivanie vratnych sklenych flias) a znizenim spotreby. Medzi environmentalistami je znamych pat zakladnych pravidiel (tzv. 5 R), pomocou ktorych mozeme redukovat spotrebu neobnovitelnych zdrojov: a) Pravidlo 1: Rozmysli si dobre, ci danu vec (vyrobok, sluzbu) naozaj potrebujes (Rethink). b) Pravidlo 2: Ak si presvedceny, ze danu vec nepotrebujes, odmietni natlak reklamy (Refuse). c) Pravidlo 3: Ak aj danu vec pouzivas, skus toto vyuzivanie redukovat, napr. menej ciest osobnym autom, menej elektronickych aparatur pri hudobnej produkcii, atd. (Reduce). d) Pravidlo 4: Ak sa da vec opravit, upravit ci inak znovu pouzit, nevyhod ju, pamataj, ze naklady na opatovne pouzitie su ovela mensie ako napriklad na recyklaciu, napr. vyuzivaj zaplaty (Reuse). e) Pravidlo 5: Ak vec planujes do odpadu, zvaz, ci sa da recyklovat a podla toho s nou naloz, napr. vyuzi zberne nadoby na papier, sklo, plasty, organicky odpad pouzi na hnojenie (Recycle). Piaty princip: Dodrziavanie limitov unosnosti Zeme Napriek tomu, ze presne definovat (ekologicku) unosnost ekosystemu je velmi obtiazne, plati, ze limity unosnosti ekosystemov Zeme su konecne. Ak sa chceme vyhnut environmentalnej degradacii, je nutne ich respektovat. Dopad ludskych cinnosti na prirodne ekosystemy je urcovany existujucim prirodnym potencialom (ten sa meni v zavislosti od typu ekosystemu a jeho zakladnych zloziek, velkosti a umiestnenia regiónu) poctom ludi, velkostou spotreby prirodnych zdrojov a produkovanych odpadov ci inych naruseni prirodneho prostredia (tento dopad sa meni v zavislosti od dostupnosti vody, pody, paliva, spotreby energie, vyuzivania surovin a ucinnosti dostupnych technológii). Zakladne akcie na podporu presadenia piateho principu Strategie mozno zhrnut takto: a) Zvysenie uvedomenia o potrebe stabilizacie ludskej populacie a spotreby prirodnych zdrojov. b) Integrovany pristup k rieseniu spotreby zdrojov a stabilizacie populacie v narodnych rozvojovych strategiach. c) Vyvoj, testovanie a adoptovanie zdroje setriacich metód a technológii. d) Zdanenie energie a dalsich zdrojov v rozvinutych krajinach s vysokou spotrebou. e) Podporovanie environmentalnych (zelenych) spotrebitelskych hnuti. f) Zlepsenie zdravotnej starostlivosti o matky a deti. g) Zlepsenie metódy planovania rodicovstva, vratane s nim spojenych sluzieb. Ako uz bolo uvedene, na eticky princip a kriteria trvalej udrzatelnosti, predstavene ako druhy az piaty princip Strategie nadvazuju dalsie 4 principy, ktore sa zaoberaju hladanim ciest, ako trvalo udrzatelny rozvoj v nasej civilizacii dosiahnut. Siesty princip: Zmena osobnych pristupov a praktik Presadenie etiky trvalo udrzatelneho zivota nie je mozne bez skumania a zmien vnutornych hodnot a osobnych postojov ludi, Spolocnost musi tuto najvacsiu hodnotovu zmenu za niekolko poslednych tisicroci aktivne podporovat stimulaciou cinnosti, ktore akceptuju tuto etiku a spochybnovanim tych, ktore sa nezhoduju s trvalo udrzatelnym rozvojom. To si vyzaduje aktivne sirenie informacii a system vzdelavania, ktory zabezpeci tzv. environmentalnu gramotnost. Siedmy princip: Umoznenie obecnym komunitam starat sa o zivotne prostredie Obecne spolocenstva (t.j. obecne komunity), samospravy a miestne skupiny, vybavene primeranymi pravomocami, umoznuju ludom pruznejsie vyjadrit svoje zaujmy a zapojit sa do akcii na ozdravenie zivotneho prostredia a ochranu prirody. Preto je nutne podporovat spolupracu ochrancov prirody a obci pri rieseni otazok manazmentu prirodnych zdrojov, pri environmentalnej vychove, pri orientacii obecnych ekonomik na miestne zdroje a zabezpecit aj primerane pravomoci starat sa o svoje zivotne prostredie. To na druhej strane predpoklada zvysenu ekologicku gramotnost obci a sucasne ich uzku sucinnost s organmi ochrany prirody. osmy princip: Narodne ramce pre integraciu rozvoja a ochrany prostredia Cesta k trvalo udrzatelnemu rozvoju musi byt zabezpecena aj sirenim informacii, vychovou a vzdelavanim, environmentalnou legislativou, zakomponovanim ochrany zivotneho prostredia do ekonomickej i socialnej politiky. Prioritnou ulohou narodnych statov ma byt teda inkorporovanie principov tohto rozvoja do politiky kazdeho odvetvia, budovanie komplexnej environmentalnej legislativy, zvysena ochrana prirodnych zdrojov, vyskum a monitoring stavu zivotneho prostredia. Deviaty princip: Vytvorenie globalnej aliancie Globalizacia problemov zivotneho prostredia si nevyhnutne vyzaduje aj odozvu na medzinarodnej urovni. Globalna trvalo udrzatelna spolocnost nie je mozna bez spojenectva vsetkych krajin. Vytvorenie globalnej aliancie ma zabezpecit spravodlive zdielanie spolocnych zdrojov (napr. atmosfery, oceanov, biodiverzity tropickych pralesov) a riesenie problemov, ktore su osudove pre nas vsetkych (ako napr. globalne oteplovanie, stencovanie ozónovej vrstvy, atd.) 1.3 Spolupraca obcanov a komunit pri ochrane prirody 1.3.1 Dovody rozvoja participativneho pristupu k ochrane prirody Trvalo udrzatelny rozvoj v ochrane prirody chapeme ako zlozity proces v spolocnosti, ktory je zalozeny na spojeni multidisciplinarneho pristupu a zapojenia vsetkych zainteresovanych stran, s cielom vysporiadat sa s mnohymi problemami manazmentu chranenych uzemi. Participativny pristup (zalozeny na ucasti a spolupraci sirsej verejnosti) je nevyhnutny najma v tych oblastiach manazmentu chranenych uzemi, kde su vznikajuce problemy sposobene nedostatocnou komunikaciou a spolupracou medzi pracovnikmi organizacii ochrany prirody a ostatnymi zainteresovanymi skupinami ci jednotlivcami. Prvoradym cielom participativneho pristupu k ochrane prirody je navrhnut ucinny a efektivny manazment v chranenom uzemi a demonstrovat vysledky tohto pristupu na lokalnej urovni. Tento sposob manazmentu je osobitne vyznamny pre take chranene uzemia, priamo v ktorych alebo na hranici ktorych existuju intravilany obci. Nasledne sa v tychto uzemiach stretavaju rozne aktivity cloveka s potrebami ochrany prirody. Tym je charakteristicka aj CHKO Kysuce. Na ochrane, vyuzivani a sprave chranenych uzemi sa okrem statnej ochrany prirody a miestnych obyvatelov casto podielaju aj ine „zainteresovane strany' (tzv. „stakeholders'). Su to zastupcovia statneho sektoru, verejnej spravy, mimovladnych organizacii, vedecko-vyskumnych institucii, miestni podnikatelia a koordinatori, pripadne donori projektov uskutocnovanych v chranenych uzemiach. Vyssie uvadzane institucie, socialne, zaujmove skupiny a jednotlivci, ktori maju vazne zaujmy suvisiace s chranenym uzemim su urcitym sposobom zainteresovani na manazmente uzemia. „Zainteresovane strany' maju rozne zaujmy tykajuce sa manazmentu uzemia. Mozu byt podmienene geografickou blizkostou (lokalne skupiny), vplyvom na sposob zivota, ekonomickymi zaujmami a roznymi dalsimi. „Zainteresovane strany' su si vedome opodstatnenia ich zaujmov na manazmente chraneneho uzemia, a su ochotne vlozit do manazmentu svoj cas, investicie a pod. Tieto strany prispievaju konkretnymi vstupmi, maju svoje prava a povinnosti a su zodpovedne za funkcny manazment chraneneho uzemia (Borrini-Feyerabend,1996). 1.3.2 Hlavne charakteristiky participativneho pristupu Chranene uzemia predstavuju subory rozlicnych typov biotopov a ekosystemov, lokality s roznymi socialnymi, ekonomickymi a politickymi podmienkami. Casto zasahuju do husto obyvanych oblasti, ktore su silne ovplyvnene ludskymi aktivitami. Podla odhadov IUCN asi v polovici z celkoveho mnozstva chranenych uzemi na svete ziju ludia. Vo vacsine chranenych uzemi je za mamazment zodpovedna konkretna statna institucia, agentura ci sprava narodneho parku resp. chranenej krajinnej oblasti. Dana institucia prebera mandat na ochranu uzemia z dovodu jeho skutocnej prirodnej hodnoty. Participativny pristup k ochrane prirody ma vyznamnu ulohu aj pri spojeni druheho, tretieho a piateho principu strategie IUCN „Starame sa o Zem'. Poukazuje na moznost ochrany a diverzity prostredia v sucinnosti so zvysovanim kvality zivota cloveka. Participativny pristup k manazmentu ochrany prirody prispieva k plneniu Agendy 21, prijatej na Summite Zeme v Rio de Janeiro v roku 1992. Niektore skusenosti s participativnym pristupom k ochrane prirody Talianska skusenost: Pravna uprava, ktora sa dotyka regionalnych parkov predpoklada, ze vo vybore, ktory zabezpecuje manazment, su zastupcovia regionalnych a lokalnych zastupitelstiev, mimovladnych organizacii, univerzit a miestnych ochranarskych skupin. Moznosti zapajania sa zainteresovanych skupin do manazmentu chraneneho uzemia su dane legislativou (Borrini-Feyerabend,1996). Britska skusenost: Krajina narodneho parku „North York Moors' je z velkej casti tvorena uzemim s polopovodnou vegetaciou (starobyle lesy), v ktorom su vtrusene pastviny, zive ploty, farmy, male mestecka a dediny. Manazment narodneho parku je sucastou planu uzemneho rozvoja obci a krajiny. Vacsina uzemia narodneho parku je v sukromnom vlastnictve a manazersky plan chraneneho uzemia zavisi od spoluprace sukromnych vlastnikov pody. Rozhodnutia, tykajuce sa manazmentu sa dosiahnu po dohode vlastnikov so spravou parku a su povazovane za sucast pravnych zmluv. Rozne obmedzenia, ktore vyplynu z roznodnuti o sposobe manazmentu parku kompenzuje sprava parku vlastnikom pody formou financnej podpory(Borrini-Feyerabend,1996). Zakladne vlastnosti a ukazovatele participativneho pristupu Pojem „participativny pristup' v ochrane prirody poukazuje na spoluucast viacerych stran na mamazmente uzemia, ktora vedie k dohode medzi statnymi instituciami, zodpovednymi za dane uzemie a prirodne zdroje, miestnymi uzivatelmi prirodnych zdrojov a dalsimi „zainteresovanymi stranami'. Vytvaraju sa zmluvy o moznych aktivitach v jednotlivych lokalitach s obsiahnutim vsetkych, prip. casti prirodnych zdrojov. Zmluva predklada prava a povinnosti zodpovednych institucii a ostatnych stran, suvisiace s manazmentom chraneneho uzemia (Borrini-Feyerabend,1996). Zmluva, vytvorena za spoluucasti viacerych stran by mala urcovat: vymedzenie hranic chraneneho uzemia, trvalo udrzatelne prirodne funkcie, ktorymi uzemie disponuje, jednotlive „zainteresovane strany' („stakeholders'), system rozdelenia prav, povinnosti a zodpovednosti jednotlivych „zainteresovanych stran', priority, principy a zasady vyuzivania uzemia, ziskane na zaklade dohody jednotlivych stran, sposoby riesenia konfliktov a ziskavania spolocnych rozhodnuti, sposoby realizacie a podpory jednotlivych rozhodnuti, pravidla pre monitoring, hodnotenie a posudenie realizacie dohody. Uplatnovanie participativneho pristupu v manazmente chranenych uzemi vyzaduje vlozenie istych casovych i financnych investicii (napr. okruhle stoly, verejne stretnutia a pod.), ktore su z pohladu dlhodobeho vyuzivania uzemia opodstatnene a navratne. Tento pristup mozeme chapat ako tzv. „princip dazdnika' („umbrella concept'), kedy dochadza k spajaniu roznych sposobov a foriem, ktorymi zodpovedna institucia a ostatne zainteresovane strany vytvaraju a realizuju spolocny manazersky plan ochrany a vyuzivania uzemia. Z rozhodnuti vytvorenych na zaklade spoluucasti viacerych stran plynu urcite vyhody aj pre lokalne zainteresovane strany, tie su vsak limitovane ekologickou unosnostou uzemia. 1.3.3 Uplatnenie participativneho pristupu v rozvojovych strategiach Zakladne problemy, ktore opodstatnuju potrebu zavedenia participativneho pristupu Participativny pristup v ochrane prirody ma velky vyznam najma pri rieseni konfliktov medzi lokalnymi zainteresovanymi skupinami, prip. jednotlivcami a uradnikmi statnej spravy. Tieto konflikty su casto pricinou vaznych problemov manazmentu chraneneho uzemia. Nedostatocna spolupraca a nedobre vztahy medzi statnou spravou chraneneho uzemia a miestnymi zainteresovanymi stranami sposobuju, ze vedomosti a schopnosti dolezite pre pripadnu spolupracu zostanu nevyuzite a mnoho problemov zostane dlhodobo neobjasnenych. Problemy, ktore opodstatnuju potrebu participativneho pristupu mozeme zhrnut nasledovne: 1) Nedostatok informacii a nedostatocne pochopenie vyznamu spoluprace pri ochrane prirody Nedostatocne pochopenie vyznamu dialógu sposobuje, ze ciele ochrany prirody sa dosahuju obtiaznejsie a mozne vyhody pre vsetky zainteresovane strany su tym obmedzene. Nerozvinuty az neexistujuci system, ktory by umoznoval efektivne riesenie konfliktov medzi spravou chraneneho uzemia a ostatnymi zainteresovanymi stranami. Celkovo nizky stav vedomosti verejnosti o environmentalnej problematike. Podcenenie potreby spatnej vazby ochrancami prirody - neuvedomenie si nutnosti spoluprace s miestnymi obyvatelmi. Nedostatok sebavedomia miestnych obyvatelov a spoliehania sa na vlastne sily a vyuzivanie miestnych zdrojov (prirodnych, ludskych, ekonomickych) pri rozvoji obci a regiónu. 2) Nedostatocna osveta priblizujuca vyhody spoluprace pri vyuzivani a ochrane prirodnych zdrojov Nie je vytvorena oficialna platforma a zakladna strategia pre spolupracu zainteresovanych stran pri manazmente chranenych uzemi. Nedostatocne vzdelavanie v oblasti spoluucasti pri vyuzivani a ochrane prirodnych zdrojov. Nerozvinuty system ziskavania a vymeny informacii a skusenosti. Nedostatocna reflexia socialnych suvislosti ochrany prirody pri vzdelavani pracovnikov chranenych uzemi 3) Nedostatok financnych zdrojov pre pokrytie konkretnych cinnosti, nerovnake prava a moznosti Obmedzenie zdrojov prijmov miestnych obyvatelov a obci, ktore vyplyva z poziadaviek ochrany prirody, bez sucasnej kompenzacie obmedzenia vlastnickych prav. Slaba podpora drobneho podnikania, moze byt pricinou znizovania biodiverzity (obmedzenie cinnosti, ktore prispievaju k jej zachovaniu - kosenie luk, pastva a pod.). Nedostatocne pravomoci pre zainteresovane strany, caste podcenovanie prav miestnych obyvatelov, (napr. zvyklostne pravo vyplyvajuce z tradicii). Vseobecna neochota a neschopnost statnej politiky zlepsit stav rozvoja vidieka, trvalo udrzatelny rozvoj vidieka nie je prioritou. 4) Nedostatocne institucionalne zabezpecenie ochrany prirody Podcenovanie meniacej sa ulohy statu a statnych institucii v procese transformacie, vzrastajuceho vplyvu podnikatelskeho sektora, mimovladnych organizacii, nadnarodnych institucii. Organizacne slaba uloha institucii ochrany prirody, najma na lokalnej a regionalnej urovni. Prevladajuce nizke hodnotenie vyznamu zachovania biodiverzity a ekologickych funkcii verejnostou. 5) Nedostatok legislativnych nastrojov potrebnych pre implementaciu participativneho pristupu Vseobecne nizky stupen pravneho povedomia. Slaba znalost environmentalnej politiky a vlastnickych vztahov, ktore mozu mat vplyv na ochranu prirody v uzemi. Nedostatok legislativnych nastrojov podporujucich spolupracu pri ochrane prirody, osobitne prispievajucich k decentralizacii v rozhodovacom procese. Ciele a strategie participativneho pristupu v ochrane prirody Ciel: Dosiahnut efektivny, trvalo udrzatelny system ochrany prirody pomocou implementacie participativneho pristupu k ochrane prirody a prirodnym zdrojom. Strategie: Zhromazdovat a rozsirovat informacie s cielom zvysovania povedomia tykajuceho sa participativneho pristupu k ochrane prirody. Prehlbovat vedomosti suvisiacie s participativnym pristupom, organizovat skolenia pre obcanov, zamerane na vysvetlovanie metód a vyhod tohoho pristupu k manazmentu ochrany prirody. Podporovat „ucenie sa v praxi' zalozene na sebadovere, zlepsovat uroven spoluprace miestnych komunit a podporovat starostlivost o zivotne prostredie. Prisposobit rozvojove strategie regiónov potrebam ochrany prirody implementaciou participativneho pristupu k ochrane prirody a prirodnym zdrojom. Strategie participativneho pristupu su reakciou na problemy, ktore suvisia s problemami ochrany prirody. Implementacia tychto strategii je podmienkou pre dostiahnutie vyssie uvedeneho ciela. 1.4 Vyber ekologicko-funkcnej jednotky a ciele projektu 1.4.1 Vyber ekologicko-funkcnej jednotky (EFJ) Vybrana cast Chranenej krajinnej oblasti Kysuce, v ktorej sa realizoval projekt IUCN 'Posilnenie lokalnych kapacit', spånala nasledovne vseobecne vyberove kriteria IUCN, aplikovane a odporucane pre vyber ekologicko-funkcnej jednotky pre tento projekt: Uzemie EFJ je zakreslene na mape narodnej (európskej) ekologickej siete ako sucast jadrovej oblasti narodneho a európskeho vyznamu. Uzemie EFJ je lokalizovane vo velkoplosnom chranenom uzemi - Chranena krajinna oblast Kysuce. Ide o uzemie s vysokou druhovou a ekosystemovou biodiverzitou, ktore predstavuje utociste ohrozenych druhov rastlin a zivocichov (flóry a fauny). Uzemie EFJ je riadene viacerymi uradmi statnej spravy, instituciami, samospravami, pricom v jeho riadeni sa prelinaju vertikalne i horizontalne kompetencie. V uzemi EFJ aktivne pracuje mimovladna neziskova ochranarska organizacia - Slovensky zvaz ochrany prirody a krajiny. Existuje tu ochota spoluprace zastupcov vyssie uvadzanych spolocenstiev a organizacii pri ochrane prirody uzemia a pri hladani spolocnej strategie trvalo udrzatelneho rozvoja V uzemi EFJ mozno poukazat na zakladne problemy, s ktorymi sa stretavame pri manazmente prirodnych zdrojov i v inych regiónoch Slovenskej republiky. Geograficke vymedzenie CHKO Kysuce Chranena krajinna oblast Kysuce sa rozprestiera v severo-zapadnej casti Slovenskej republiky. Svojou rozlohou 40 745 ha patri medzi najvacsie velkoplosne uzemia u nas. Vyhlasenim CHKO Kysuce sa sledovalo vytvorenie uceleneho prirodneho chraneneho komplexu s Ceskou republikou - CHKO Beskydy a s Polskom (Zywiecky park krajoobrazowy). Na vychode navazuje na CHKO Horna Orava (Slovenska republika). CHKO Kysuce je rozclenena na dva samostatne uzemne celky: zapadnu a vychodnu cast. Je to uzemie s velkou rozlohou, variabilitou prirodnych zloziek a znacnym stupnom hospodarskeho rozvoja. Dovodom na vyhlasenie CHKO Kysuce (Vyhlaska MK SR SSS 68/1984 Zb. z 23.5.1984) bolo zabezpecenie ucinnej komplexnej ochrany a zveladovania prirodnych hodnot Kysuc, zachovanie laznickych sidel so vzacnymi objektami ludovej architektury. Pre realizaciu projektu IUCN bolo vybrane takmer cele uzemie vychodnej casti CHKO Kysuce (mimo uzemia vodnej nadrze Nova Bystrica). EFJ predstavuje uzemie Kysuckych Beskyd, z casti do nej zasahuju Kysucka vrchovina a Oravske Beskydy. Celej oblasti dominuje Narodna prirodna rezervacia Velka Raca (1236 m n.m.), ktora predstavuje najvyssi bod EFJ i celych Kysuc. Z vrcholov presahujucich 1000 m v ramci EFJ treba spomenut Malu Racu (1153 m), Orol (1114 m), Bugaj (1140 m), Priehybok (1128 m), Majov (1134 m), Svitkovu (1082 m), Ricierovu (1226 m), Mrvovu Kykulu (1040 m). Narodna prirodna rezervacia Velka Raca, ktorej rozloha predstavuje 313 ha (vyhlasena v roku 1976) je sucastou jadrovej oblasti narodneho vyznamu v narodnej ekologickej sieti a v systeme Uzemneho systemu ekologickej stability a predstavuje jedno z nadregionalnych biocentier Kysuc. Cela EFJ ma mimoriadny vyznam z hladiska ochrany biodiverzity, pre ochranu ekologickej stability a ekologickej rovnovahy krajiny, pre zabezpecenie prirodzeneho vyvoja rastlin a zivocichov. V priestore EFJ sa nachadzaju dve vyhlasene chranene prirodne pamiatky: Vychylovske skalie a Vychylovske prahy. Na ochranu sa navrhuju i dalsie uzemia: Klubinsky potok, lokalita Lany, lokalita Chmura, Mociar pod Oscadnicou, lokalita Bugaj. Predmetne uzemie patri prevazne do katastrov siestich obci: Oscadnica, Krasno nad Kysucou, Zborov nad Bystricou, Klubina, Stara Bystrica a Nova Bystrica. Nacrt zakladnych problemov ochrany prirody a krajiny v EFJ Hlavne problemy v ochrane prirody a krajiny uzemia odrazaju sucasny transformacny proces v nasej spolocnosti, ktory je spojeny najma s prudkymi zmenami vlastnickych vztahov, ekonomickymi problemami a s nimi spojenymi zmenami priorit obyvatelstva. 1) Nevysporiadane vlastnicke vztahy k lesnemu a polnohospodarskemu podnemu fondu, komplikovane znacnou rozdrobenostou pozemkov. 2) Tazka ekonomicka situacia, vysoka nezamestnanost a s nimi suvisiaci pookles zaujmu o otazky ochrany prirody a krajiny. 3) Neusmerneny rozvoj cestovneho ruchu s prilis jednostrannou orientaciou na zimnu turistiku, osobitne lyzovanie, prerastajuci do konfliktov s ochranou prirody. 4) Nedostatok financnych prostriedkov pre trvalo udrzatelny manazment prirodnych zdrojov, ktory sa prejavuje v pomalom rieseni problemov znecistovania a v menej ucinnej ochrane biodiverzity. 5) Nedostatok verejnej podpory pre ochranu prirody a zivotneho prostredia, sposobeny tak nizkou informovanostou obyvatelstva ako aj socio-ekonomickymi problemami transformacie. 6) Vyrazne medzery v poznani jednotlivych zloziek prirodneho prostredia Kysuc a prakticky chybajuci monitoring vyvoja prostredia. 7) Komplikovane a obtiazne vyhlasovanie novych chranenych uzemi, najma z dovodu nejasnych vlastnickych vztahov. 1.4.2 Zakladne ciele projektu Moderne trendy v ochrane prirody uzemi smeruju nevyhnutne k nutnosti spoluprace (vid. kap.1) medzi roznymi zaujmovymi skupinami a mocenskymi skupinami, ktore sutazia o pristup k prirodnym zdrojom a k ich riadeniu a spravovaniu. Predstavuju ich vladne (statne) institucie, napr. urady, organizacie ochrany prirody, rozne statne hospodarske organizacie, obce, podnikatelsky sektor a mimovladne organizacie. Z tohto hladiska zacina byt aj klasicke ponimanie ochrany prirody prekonavane snahami o spolocne zabezpecenie ochrany prirody a sucasne vyuzivanie prirodnych zdrojov v hraniciach trvalo udrzatelneho rozvoja. V case pripravy projektu a pocas jeho realizacie sme uskutocnili mnozstvo stretnuti, diskusii, konzultacii s predstavitelmi statnych uradov - uradov zivotneho prostredia, vseobecnej statnej spravy, lesnych uradov, polnohospodarmi, ako aj so zastupcami samospravy a podnikatelmi. Na zaklade zaverov 1. okruhleho stola, ktoreho sa zucastnili predstavitelia spominanych institucii, sme upresnili ciele projektu a vyuzitie financnych prostriedkov na konkretne akcie v prospech ochrany prirody. Zastupcovia konstatovali, ze existuju rozvojove dokumenty regiónu, ako napr. Regionalny USES, studia Velky uzemny celok okres Cadca (studia, ktora po schvaleni a dopracovani bude zavaznym planom pre okres) a dalsie. Pre kazdodenne rozhodovanie a posudzovanie v danej oblasti by bol vsak vhodny detailnejsi material s analyzou a vyhodnotenim prirodnych hodnot uzemia, s analyzou potrieb a zaujmov obci a moznostami ich napånania pri sucinnosti s ochranou prirody. Na zaklade vyssie uvedeneho by mal byt prinosom modelovy manazersky plan trvalo udrzatelneho rozvoja, na ktoreho tvorbe by mali participovat vsetci zainteresovani kontaktni zastupcovia zucastnenych institucii. V takto chapanom sirokom kontexte boli stanovene ciele projektu: Analyzovat kompetencie a postavenie jednotlivych institucii - statnej spravy, samospravy, hospodarskych subjektov a mimovladnych organizacii, ktore sa podielaju na ochrane a vyuzivani prirodnych zdrojov na celostatnej i regionalnej urovni, ich prepojenie, spolupracu. Legislativa v tejto oblasti ako i cele environmentalne pravo sa rychlo meni a dopåna a sledovat tieto zmeny je velmi obtiazne. Bezny obcan sa len tazko orientuje v zakonoch a inych pravnych normach, ktore sa ho dotykaju, i v tom, kto je za co zodpovedny na celostatnej i regionalnej urovni. Analyzovat spolupracu miestnych institucii pri zosuladeni potrieb ochrany prirody a zivotneho prostredia a ekonomickeho rozvoja vybraneho uzemia. Zhromazdovat informacie a komplexne vyhodnotit abioticke zlozky prirodneho prostredia uzemia EFJ, vratane odporucani pre ich ochranu a trvalo udrzatelne vyuzivanie. Zhromazdovat informacie a vyhodnotit bioticke zlozky prirodneho prostredia uzemia EFJ, vratane odporucani pre ich ochranu a trvalo udrzatelne vyuzivanie. Analyzovat ekonomicke zaujmy, ako aj sportove, turisticko-rekreacne a ine zaujmy o vyuzitie uzemia. Specifikovat hlavne problemy a konflikty zaujmov medzi poziadavkami na ochranu prirody a ekonomickymi a inymi zaujmami. Navrhnut zakladne principy strategie manazmentu (riadenia a vyuzivania) uzemia, efektivne a sucasne optimalne zosuladujuce zaujmy ochrany prirody a hospodarske a ine zaujmy v oblasti. Vyvinut a aplikovat mechanizmus prevencie riesenia konfliktov pri ochrane a vyuzivani prirodnych zdrojov. Osobitny doraz venovat manazmentu lokalit, vyhlasenych za chranene podla zakona o ochrane prirody a tiez dalsich lokalit, ktore su z hladiska prirodnych hodnot velmi cenne, alebo spånaju kriteria na vyhlasenie za chranene: napr. Mociar pod Oscadnicou (k.u. Oscadnica), luky v Lanoch (k.u.) Stara Bystrica, lokalita Chmura (k.u.) Nova Bystrica. Podporit realizaciu opatreni a aktivit na ochranu prirody, ktore vyplynuli z poziadaviek vsetkych zainteresovanych institucii, stanovit ich priority a realizovat ich priamym financovanim z prostriedkov IUCN: Zalozenie informacneho a koordinacneho Ekocentra Kysuce, vydanie propagacneho materialu o prirodnych hodnotach vybraneho uzemia CHKO Kysuce, financny prispevok na vydanie medzinarodnej publikacie „Beskydy bez hranic', vybudovanie naucneho chodnika v oblasti Velkej Race, zhotovenie a osadenie informacnych panelov v obciach okolo obvodu CHKO, zakupenie vybranej mapovej dokumentacie Regionalneho uzemneho systemu ekologickej stability regiónu Kysuc pre obce v uzemi EFJ a zabezpecenie vycistenia a udrzby Chranenej prirodnej pamiatky Vychylovske prahy. Posilnenie miestneho ludskeho potencialu z hladiska zvysovania environmentalneho uvedomenia a sirenia poznatkov, a to najma prostrednictvom: podpory budovania Ekocentra Kysuce, sluziaceho rozvoju environmentalnej vychovy v regióne a zaroven ako koordinacno-informacneho centra pre spolocne riesenie problemov manazmentu prirodnych zdrojov, seminarov pre vyssie uvedene cielove skupiny, zameranych na oboznamenie sa s prirodnymi hodnotami regiónu, legislativou v oblasti ochrany prirody a zivotneho prostredia, spolocneho definovania problemov a cielov pri ich rieseni v zmysle trvalo udrzatelneho rozvoja regionu. Podpora koordinacie a sucinnosti ochrancov prirody, zaujmovych skupin a organizacii pri ochrane a ekologicky trvalo udrzatelnom vyuzivani prirodnych zdrojov. Navrat na publikaciu Ochrana prirody kysuckeho regionu a spolupraca na jeho trvalo udrzatelnom rozvoji Obsah / Kapitoly: 1 / 2 / 3 / 4 / 5 / 6 / 7 / 8 / 9 / 10 / Zaver / Literatura