Open Society Foundation NOS - OSF, Bastova 5, 811 03 Bratislava Email: osf@osf.sk Hlavna stranka NOS OSF [ http://www.osf.sk ] Open Society Fund sa snazi prispiet k vzniku obcianskej spolocnosti Open Society Fund (OSF) je najvacsia sukromna nadacia registrovana v SR. Jej hlavnym poslanim je rozvoj obcianskej spolocnosti na Slovensku. Nadacia je zamerana na vseobecneprospesne ciele, na rozvoj duchovnych hodnot, podporu humanitnych aktivit a vzdelavacich programov tykajucich sa skolstva, zdravotnictva, kultury, manazmentu, medii a ludskych prav. Zakladom cinnosti je podpora vzdelavania v sirsom ponimani. Teda umoznit ludom, aby ziskali co najvacsi okruh vedomosti. Chceme, aby tito ludia boli schopni vytvorit institucie, ktore budu riadit tak, aby rozlicne nazorove skupiny dokazali existovat spolu a prispievat k niecomu spolocnemu. "Nasimi programami neovplyvnujeme ludi, aby si mysleli to, co si my predstavujeme, ze je dobre. Pokusame sa im dat sancu, aby si mohli vybrat," objasnuje vyznam nadacie riaditelka OSF Alena Panikova. Hlavny financny zdroj OSF je od americkeho financnika Georgea Sorosa. Na niektorych programoch sa financne podielaju aj partneri OSF. ,,Siet Sorosovych nadacii je unikatna tym, ze existuje 29 nadacii v strednej a vychodnej Europe, ako aj v Mongolsku, Juhoafrickej republike a na Haiti, ktore maju jedneho hlavneho donora a spolocny ciel - otvorenu spolocnost. Teda prispievat k budovaniu demokracie v krajinach, kde demokracia neexistovala a kde su a pretrvavaju vazne problemy," vravi A.Panikova. Priblizna suma, ktoru poskytuje G. Soros, je 300 mil. az 350 mil. USD rocne. Rocny rozpocet OSF na Slovensku je 3 mil. USD (100 mil. Sk). Prevadzkove naklady mozu tvorit maximalne 10%. Dalsich 10% je urcenych na tzv. otvoreny grant, ktory pokryva oblasti nezabezpecovane specializovanymi programami OSF. ,,Zvysne peniaze su urcene na ine grantove programy alebo na projekty, ktore sami robime," objasnuje A. Panikova. K celkovemu narodnemu programu sa pridava este dalsi balik penazi, pretoze k narodnym projektom sa priratuvaju aj prostriedky, ktore idu priamo do MVO. Celkovy rocny rozpocet nadacie v SR je teda 4,5 mil. az 5 mil. USD (150 mil. az 170 mil. Sk). Na zabezpecenie prerozdelenia penazi ma OSF nezavislu spravnu radu. ,,Aby bolo rozhodovanie co najobjektivnejsie, zaroven sa vyuziva odborna pomoc celeho radu expertov. Obraciame sa na ludi, ktori v danej oblasti robia. Je to prvy predpoklad, ze ziadosti, ktore do nadacie pridu, budu kvalifikovane posudene," spresnuje A. Panikova. Ciastocne krytie projektov Nadacia sa snazi, aby udelene peniaze nepokryvali vsetky naklady, ktore su spojene s projektom. ,,Snazime sa podnietit snahu ludi a institucii, ktori sa na nas obracaju, aby hladali dodatocne financie inde, aby boli nuteni vyskladat financie, teda tvorivo k tomu pristupovat," zdoraznuje A. Panikova. Iny potencialny sponzor na program nie je prekazkou, ako si myslia niektori ziadatelia. ,,Prave naopak. Cim vacsia aktivita, tym lepsie," poznamenava. V ramci postupu udelovania grantov v OSF organizacie musia predlozit podnikatelsky plan. Z prihlasovaneho projektu musi byt jasne, ako sa bude organizacia a jej cinnost rozvijat v buducnosti. ,,Obcas sa stane, ze podporime akciu, ktora je jednorazova, lebo je dolezita. Vacsinou by mal byt v prihlasovanom projekte zarodok zachovania idey tak, aby bez vydatnej pomoci nasej nadacie myslienka prezila aj v buducnosti." Podla hodnotenia A. Panikovej niektori ziadatelia z MVO su uz pokrocili a dokazu pripravit projekt. Mnohe organizacie poznaju, lebo s nimi uz roky spolupracuju a vedia, ze su osvedceni partneri. Praca s ludmi, ktori ziadaju o granty, spociva na pracovnikoch nadacie. Za jednotlive grantove oblasti je zodpovedny koordinator, ktory komunikuje s tymito ludmi. V prihlaskach na podporu projektu musia ziadatelia uvadzat, ci sa uchadzaju o grant aj v inej organizacii. Programove zameranie OSF OSF sa snazi dosiahnut ciele realizaciou vlastnych programov - cez kancelariu v Bratislave a cez pobocku v Presove, ako aj podporou projektov inych mimovladnych a neziskovych organizacii registrovanych v SR. Programy realizovane nadaciou maju miestny charakter (vznikaju na zaklade potrieb SR) alebo regionalny charakter (realizuju sa vo viacerych krajinach, kde ma OSF partnerske nadacie; kazda krajina si moze vybrat na zaklade ponuky). OSF ma niekolko oblasti, v ktorych je nadacia aktivna. Hlavnymi oblastami su vyssie vzdelavanie, vzdelavanie mladeze, ekonomicka reforma, programy v medicine, programy zamerane na kniznice, programy otvorenej spolocnosti, oblast medii a komunikacie, zivotneho prostredia, vydavatelsky program ci oblast cestovnych grantov. Vacsinu uvedenych programov si nadacia organizuje sama. Niektore programy zabezpecuju osobitne nadacie. Oblast cestovnych grantov patri pod Nadaciu Charty 77, oblast socialne postihnutych v skolkach a zakladnych skolach Nadacii skola dokoran. Kulturu a umenie koordinuje Sorosovo centrum sucasneho umenia. Vzhladom na rozsah programov ma OSF vytvoreny okruh partnerov - organizacii, ktore spolufinancuju projekty a pritom pokryvaju aj oblasti, ktore OSF nezabezpecuje. V oblasti ludskych prav je to napriklad Nadacia Milana Simecku, vo vzdelavani vzdelavacia nadacia Jana Husa, v oblasti mensin Nadacia Sandora Maraiho.
Hlavnym pozitivom nadacii je podla A. Panikovej moznost pomoct dobrym aktivitam a prispiet k transformacii na otvorenu spolocnost. Nadacie dodavaju ludom chut, aby robili nieco pre seba a pre najblizsie okolie. Na zaklade zmien v spolocnosti sa programy OSF upravuju a prisposobuju aktualnym potrebam. ,,Spociatku, v roku 1993, bolo pre predstavitelov biznisu zaujimave ist kamkolvek do zahranicia a nasavat tam tamojsie myslenie. Teraz je to uz ine. Mozno sledovat, ze si vyberaju pobyty, aby ziskali nieco konkretne. Chcu cielene kvalitne skolenia," opisuje vyvoj A. Panikova. V ramci tretieho sektora vidi hlavne zmeny v tom, ze ludia su uz dobre vyskoleni. A to nielen cez rozne seminare, ale hlavne kazdodennou pracou. Najvyvinutejsie su podla nej environmentalne programy, ktore maju aj najdlhsiu tradiciu a kde maju ludia najviac skusenosti. ,,Hlavne kultura a socialna sfera su trochu menej rozvinute a mozno prave teraz nastala ta era, ked by im bolo treba viac pomoct. Aby sa samostatne organizacie viac rozvinuli," naznacuje buducnost A. Panikova. ,,Teraz je potrebne pracovat na tom, by si bezni obcania v SR uvedomili, ze treti sektor je prirodzenou sucastou spolocnosti. Kazdy z nich by mohol byt sucastou tohto sektora, nielen tym, ze by dal peniaze, ale ze by nieco spravil napriklad v ramci svojej komunity. Len tak si uvedomia, co vsetko do tretieho sektora spada," zdoraznuje. Cielom podla nej je, aby sa ludia presvedcili, ze mimovladne organizacie nie su institucie natrcajuce ruku, ale ,,je to oblast, ktora tiez velkym dielom prispieva k rozvoju spolocnosti".
Prevzate: TREND, Cislo: 1997/19 Datum: 07.05.1997 Strana: 09A
Hlavna stranka NOS OSF [ http://www.osf.sk ] |