SLOVENSKO - OBRAT V ENERGETICKEJ POLITIKE ?
Obsah / Slovo vydavatela / Predslov / Kapitoly: 1 - Uvod / / 2 / 3 / 4 / 5 - Zaverecne odporucania / Glosar / Literatura / Priloha 1 / Priloha 2 / Priloha 3
PRILOHA 3 :
ELEKTRICKA ENERGIA V SLOVENSKEJ REPUBLIKE
December 1992
Zaverecna sprava
SEVEn - stredisko pro efektivni vyuzivani energie
Praha, December 1991
SLOVENSKA ENERGETICKA STRUKTURA
Predlozena sprava bola vypracovana nezavislou organizaciou . Vychodiskove materialy boli zozbierane z roznych zdrojov. Napriek tomu,ze neposkytuju ziadnu jednoznacnu odpoved ,predstavuju dobry uvod ku komplexu energetickych problemov ako celku . Pre poskytnutie sirsieho kritickeho pohladu bol zaradeny aj strucny prehlad situacie v Ceskej republike,co umoznilo zhodnotit nielen technicke a ekonomicke problemy, ale aj politicke aspekty sucasnej situacie. Tieto aspekty je nutne vziat do uvahy pre pripad integrity nasho statu, ako aj pre pripad mozneho rozpadu federacie.
PALIVO-ENERGETICKA SITUACIA
Spriemyselnovanie Slovenskej republiky sa zacalo ovela neskor ako v Ceskej republike . Kym na ceskom uzemi existoval za Rakusko-Uhorskej monarchie silny priemyselny potencial , industrializacia Slovenska sa zacala po vytvoreni nezavislej Ceskoslovenskej republiky a rozvinula sa hlavne po druhej svetovej vojne. Tento vyvoj bol predovsetkym snahou o vyplnenie rozdielov v zivotnej urovni a bol uskutocnovany pri nedostatku surovinovych a energetickych zdrojov. Rozdielne obdobia industrializacie v oboch republikach mali svoje vyhody ako i nevyhody. Su poznacene rozdielnym poctom starych tovarni ,ich vybavenia ,rozdielmi v strukture a rozdielmi v objeme ziskaneho "know how".
Prechod od zvacsa polnohospodarskej krajiny k priemyselnej bol sprevadzany hlavne rozvojom tazkeho priemyslu , t.j. vyroby zeleza , tazkeho strojarstva ,chemie a stavebnych materialov. Dalsimi dolezitymi odvetviami priemyslu su spracovanie ropy , vyroba papiera a celulozy. Vsetky tieto cinnosti maju charakter prvovyroby alebo polovyroby s malym percentom finalizovanych produktov. Toto je hlavny dovod vysokej energetickej narocnosti a tiez pricina vysokych emisii kontaminantov.
Slovensko ma nedostatocne aj zasoby nizkokvalitneho uhlia. Tazi sa len hnede uhlie a lignit z bane Handlova ,Dolina,Cigel a Novaky. Rocna tazba presahuje 5 milion ton. Na druhej strane v Ceskej republike sa tazi takmer 89 milion ton hnedeho uhlia a lignitu a viac ako 25 milion ton cierneho uhlia (statisticke hodnoty pochadzaju z roku 1989). Z kvantitativneho hladiska je mozne charakterizovat cesko-slovenske uhlie nasledovne:
DRUH Miesto tazby Kaloricka hod- Obsah Obs.popola (%)
nota (MJ/kg) vody (%) (bez vody)
Cierne OKD Ostrava 25,47 10,70 15,20
uhlie KD Kladno 16,39 11,23 38,12
Hnede SHD Most 12,63 30,84 30,25
uhlie HDB Sokolov 12,53 37,32 25,11
Hnede u. SUB = SR 11,35 28,92 34,57
a lignit
Lignit SUB a JLD 10,28 35,01 31,73
Juz.Morava 9,09 45,08 26,53
Ak predpokladame,ze pri skladovani a transporte uhlia sa voda nevyparuje ,potom balast v uhli bude nasledujuci: 24,27 % - 45,7 % - 51,76 % - 53,6 % - 53,49 % - 55,63 % - a 59,65 %. Inymi slovami, s vynimkou cierneho uhlia, prevaza sa viac ako 50 % nevyuzitelnych zloziek ,nehovoriac o palive na dopravu. Ak odhliadneme od lignitu ,ktory ma iba lokalny vyznam,neekonomicka preprava je charakteristicka pre ceske uhlie zo sokolovskej priemyselnej oblasti aj pre slovenske uhlie. Navyse, uhlie z mosteckej oblasti sa transportuje na Slovensko . Co sa tyka tazby nizkokvalitneho uhlia, tazba slovenskeho uhlia je znacne nakladna a je udrzovana skor zo socialnych ako ekonomickych dovodov.
Z toho vyplyva,ze slovenska zakladna pevnych paliv nie je dostatocna na krytie spotreby v republike . Tazba v bani Novaky je spojena s vyuzitim uhlia v blizkej elektrarni.Dalsia elektraren na fosilne palivo - Vojany - spaluje cierne uhlie a zemny plyn, importovane z byvaleho Sovietskeho Zvazu . Kvapalne palivo - ropa - je takmer vsetka dovazana . Len 1 % potrieb je krytych domacimi zdrojmi na Slovensku. Zemny plyn je taktiez takmer kompletne dovazany, domace zdroje na Slovensku pokryvaju asi 10 % spotreby ,v Ceskej republike len 1 % .
Zlozenie primarnych energetickych zdrojov prirodzene vyplyva z tychto skutocnosti. Na jedneho obyvatela Slovenska pripada rocne 186 GJ , co je dost vela . Domace energeticke zdroje predstavuju len 14 % z celkoveho objemu zdrojov. Nasledujuca tabulka poukazuje na ulohu roznych primarnych energetickych zdrojov na federalnej i republikovej urovni v roku 1989.
Primarne teplo pochadza z exotermickych chemickych reakcii a jadrovej energii, primarna elektrina pochadza z vodnych elektrarni.
Abbild. : Karte CSFR , Anhang 3 , seite 5
V PJ Palivo Energia Energia
(1989) suma
pevne kvap plyn suma teplo elektrina
Primarne CSFR 1792 633 407 2832 284 22 3138
doma CR 1395 405 213 2013 144 5 2152
pouzite SR 397 228 194 869 140 17 986
zdroje
Konecna CSFR 533 332 403 1268 496 255 2019
spotreba CR 371 231 240 842 340 168 1350
SR 162 101 163 426 156 87 669
Zlozenie CR 67,7 18,0 9.9 93,5 6,7 0,2 100
primarn. SR 40,3 23,1 19,7 88,1 14,2 1,7 100
zdrojov
( % )
Zlozenie CR 27,5 17,1 17,8 62,4 25,2 12,4 100
spotreby SR 24,2 15,1 24,4 63,7 23,3 13,0 100
( % )
Pre prvy polrok 1991:
Primarne
doma CR 65,4 13,6 13,7 92,7 7,5 -0,2 100
pouzite SR 32,7 21,2 27,5 81,4 16,2 2,4 100
zdroje
( % )
Na zaklade uvedeneho je mozne poznamenat ,ze z ekologickeho hladiska je palivove zlozenie na Slovensku vyhodnejsie. Zlozenie pre prvy polrok 1991 ma tiez informativnu hodnotu, nakolko poukazuje na to,ze tento trend sa stava este vyraznejsi. Struktura konecnej spotreby v obidvoch republikach ,s vynimkou znacneho rozdielu vo vyuziti zemneho plynu na Slovensku ,je podobna.Sumarna konecna spotreba energie pre celu federaciu predstavuje : 52,1 % pre priemysel a stavebnictvo, 5,7 % polnohospodarstvo, 6,3 % dopravu , 16,2 % obchod a sluzby a 19,7 % obyvatelstvo. Poddiel elektriny na poskytovanych sluzbach v priemysle a stavebnictve predstavoval 68,9 % na pohon zariadeni, 10,1 % na osvetlenie, 10,6 % na vykurovanie a 10,4 % pre ine vyuzitie elektriny.
Podstatna je vyroba elektrickej energie. Trendy jej vyroby, prakticky od zalozenia Ceskoslovenskej republiky,su zobrazene v diagrame na nasledujucej strane.
Diagram POWER PRODUCTION ,Anhang 3 , Seite 7
Je vhodne si povsimnut rychly vzrast zaciatkom 60-tych rokov v Cechach, a na Slovensku o nieco mensi narast v rokoch 70-tych. Tento trend bol nasledovany spomalenim narastu v dalsom desatroci.Hypoteticky narast odpovedajuci hodnotam pre CR tu bol preneseny vo vztahu k poctu obyvatelov pre SR.
Struktura vyroby elektrickej energie pre celu federaciu a obidve republiky je uvedena v nasledujucej tabulke.
Struktura vyroby elektrickej energie
1985 1989 1990 1.polrok
1991
TWh % TWh % TWh % TWh %
Elektrina CSFR 80,6 100 89,2 100 86,8 100 38,4 100
spolu CR 58,1 72.1 65,1 73,0 62,8 72,3 28,0 72,9
SR 22,5 27,9 24,1 27,0 24,0 27,7 10,4 27,1
Z toho CSFR 64,5 80,0 60,3 67,6 58,2 67,0 24,6 56,6
Parne CR 54,0 92,9 51,1 78,5 48,7 77,5 21,1 75,4
elektrarne SR 10,5 46,7 9,2 38,2 9,5 39,6 3,5 33,6
Vodne CSFR 4,3 5,3 4,3 4,8 4,0 4,6 1,5 3,4
elektrarne CR 1,7 2,9 1,6 2,4 1.5 2,4 0,6 2,1
SR 2,6 11,5 2,y 11,2 2,5 10,4 0,9 8,7
Jadrove CSFR 11,8 14,6 24,6 27,6 24,6 28,3 12,3 28,5
elektrarne CR 2,4 4,2 12,4 19,1 12,6 20,1 6,3 22,5
SR 9,4 41,8 12,2 50,6 12,0 50 6,0 57,7
Vyroba v slovenskych parnych elektrarnach klesla zo 47 % v r. 1985 na 33 % v tomto roku (v CR odpovedajuci pokles bol z 93 % na 75 %). Vyroba v jadrovych elektrarnach vzrastla zo 42 % na 58 % (v CR zo 4 % na 22 %). Vyroba vo vodnych elektrarnach je dominantna na Slovensku. Z parnych elektrarni v CR boli v roku 1989 najdolezitejsie Pocerady, Chvaletice, Detmarovice, Tusimice, Prunerov a Melnik predstavujuce 70,7 % z relevantneho instalovaneho vykonu energetickych podnikov. V SR elektrarne Novaky a Vojany predstavovali az 87 % instalovaneho vykonu. Na kombinovanu vyrobu elektriny a tepla sa v roku 1989 v celej federacii pouzili palivove zdroje v zlozeni: 16,6 % cierneho uhlia , 74,1 % hnedeho uhlia (lignit) , 3,6 % kvapalnych a 5,7 % plynnych paliv. Viac ako 90 % bolo vyprodukovanych z uhlia, pricom hnede uhlie predstavovalo 75 % .
Energeticka ucinnost pre najvacsie bloky v roku 1989 bola nasledovna :
ELEKTRAREN INSTALOVANY VYKON (MW) UCINNOST (%)
Ceska republika
Melnik 3 1x500 33,0
Melnik 2 4x110 32,47
Tusimice 1 6x110 31,86
Tusimice 2 4x200 32,05
Prunerov 1 6x110 32,59
Prunerov 2 5x210 34,90
Pocerady 6x200 33,13
Chvaletice 4x200 32,32
Detmarovice 4x200 34,71
Slovenska republika
Novaky B 2x110 29,34
Vojany 1 6x110 30,94
Vojany 2 6x110 (plyn) 32,05
Prenos elektriny a jej konecne vyuzitie je v zasade zhodne pre obidve republiky. Avsak spotreba obyvatelstva v Ceskej republike je o nieco vyznamnejsia ako je priemyselna spotreba v Slovenskej republike.
Ceska republika Slovenska republika
PJ % PJ %
Priemysel 93 56 55 63
Stavebnictvo 4 2 3 3
Polnohospod. 12 7 4 5
Doprava 11 7 4 5
Obyvatelstvo 33 20 13 15
Zvysok 14 8 8 9
Priemysel zahrnuje metalurgiu , strojarstvo , elektrotechniku , spracovatelsky priemysel , potravinarstvo a ostatne vyrobne odvetvia s vynimkou vystavby (stavebnictvo). Ostatne vyrobne odvetvia zahrnuju obchod a sluzby.
Konecna spotreba elektriny na jedneho obyvatela v roku 1989 pre obidve republiky bola nasledovna :
(MWh na obyvatela) Ceska republika Slovenska republika
Konecna spotreba 4,53 4,65
Spotreba vo vyr. 3,25 3,52
sfere
Spotreba v nevyr. 1,28 1,13
sfere
Prevadzkove naklady na vyrobu elektriny na Slovensku boli v roku 1988 pre vodne elektrarne 234,5 Kcs/MWh , 356,5 Kcs/MWh v elektrarni na fosilne paliva vo Vojanoch a 342,0 Kcs/MWh v elektrani na fosilne palivo v Novakoch. Vyrobne naklady v jadrovych elektrarnach v roku 1990 boli 158,6 Kcs/MWh pre bloky V-1 a 200,7 Kcs/MWh pre bloky V-2.
Pre porovnanie su v nasledujucej tabulke uvedene planovane specificke naklady z roznych zdrojov,tak ako boli predlozene slovenskej vlade . Je potrebne poznamenat,ze hodnota pre blok jadrovej elektrarne ABB je pravdepodobne dumpingovou cenou, platnou len pre prvy blok (podla informacii zo Svajciarska). Na zaklade tohto zdroja, bezne bloky ABB su ovela drahsie ako je ponuka Siemensu.
Tabulka celkovych specifickych nakladov (5) :
Parameter
Typ bloku Specif.invest. Cena paliva Celkove specif.
naklady (Kcs/m.u.) naklady
(mil.Kcs/MW) (Kcs/MWh)
Jadrovy blok 20 *) 761
(1x1000 MW) 40 **) 20 1267
80 ***) 2279
Hnedouholny 840 1307
(2x500 MW) 25 1400 1783
1980 2259
Ciernouholny 1120 1072
(2x500 MW) 20 1820 1449
2520 1826
Paroplynovy 2660 1007
(5x200 MW) 15 3360 1183
4200 1400
*) Ceny paliva pre jadrovy blok Temelin : jadrovy blok (Kcs/GJ)
**) ponuka ABB uholny blok (Kcs/t)
***) ponuka Siemens paro-plyn (Kcs/103m3)
Pre slovensku vladu boli vypracovane tri scenare. Tieto scenare
predpokladaju rozny makroekonomicky vyvoj ,pricom su prezentovane
dva extremy. Obidva predpokladaju pociatocny pokles v dopyte i vo
vyrobe, ale znacne rychly vzostup dopytu po roku 1995 . Rast
buducej vyroby elektriny v tomto vyhlade uvazuje s nulovym
dovozom okolo roku 2005 a potrebu ziskat najmenej 17 TWh z novych
zdrojov vo vysokom scenari. Celkove financne naroky na rozvoj
novych zdrojov (90 mld. Kcs) , rozsirenu vyrobu a rekonstrukciu
elektrarni (5,8 mld. Kcs) , udrzbu sucasnych elektrarni (57,2
mld. Kcs) a likvidaciu vyhoreneho paliva (6 mld. Kcs) dosahuju
159 miliard Kcs (5) .
Variations of consuption of electricity in Slovak republic Anhang 3 , Seite 11
VODNE ELEKTRARNE
Elektrina z vodnych elektrarni v Slovenskej republike predstavuje vyznamnejsiu cast z celkovej vyrobenej elektriny ako v Ceskej republike. Tato skutocnost stoji nepochybne za snahou o dokoncenie vodneho diela Gabcikovo. Popri technickych, ekonomickych a ekologickych problemoch , vystavba vodneho diela Gabcikovo-Nagymaros prebieha uprostred politickeho konfliktu.
Pre porovnanie je uvedeny instalovany vykon v Ceskej republike versus vykon v Slovenskej republike.
( MW ,pre rok 1989 )
Ceske vodne elektrarne
riecne koryto Vltavy 1204
Vranov 19
Slovenske vodne elektrarne
riecne koryto Vahu 1550
Dobsina 23
V.Domasa 12
Ruzin 60
V tomto zozname nie su zahrnute male vodne elektrarne. Najvacsie
v zahrnutych vodnych elektrarnach v Ceskej republike su: Dalesice
(451 MW) , Orlik (364 MW) , Slapy (144 MW) a Lipno (121 MW) .
Najvacsie elektrarne na Slovensku su Cierny Vah (735 MW) a
Liptovska Mara (198 MW).
Prve rozhovory tykajuce sa vzajomneho vyuzivania casti Dunaja medzi Slovenskom a Madarskom sa uskutocnili v roku 1952. Cielom vytyceneho programu bolo pokrytie stale narastajuceho dopytu po elektrickej energii, ochrana oblasti proti zaplavam, splavnenie Dunaja , uchranenie stromov pred vysychanim a rozsirenie polno- hospodarskeho zavlazovania a turistiky. Dohoda medzi obidvoma krajinami bola podpisana az v roku 1977 a bola zalozena na principe spolocnej nedelitelnej struktury s vyrobou elektriny rovnako rozdelovanou medzi oboma partnermi. Uvodne prace zacali v roku 1978,pricom v roku 1981 madarska strana, vzhladom na nepriaznivu ekonomicku situaciu, prace zastavila . Vystavba opat zacala v roku 1983 a k povodnej dohode bol pripojeny novy harmonogram prac pocitajuci s uvedenim diela do cinnosti v obdobi medzi rokmi 1990 az 1994. V roku 1988 bol statut projektu spochybneny , ale v oktobri toho isteho roku madarsky parlament hlasoval za pokracovanie vo vystavbe.Vo februari 1989 sa obidvaja partneri rozhodli urychlit postup prac, avsak v maji toho isteho roku madarska vlada zastavila vystavbu v Nagymarosi a na priehrade v Dunakiliti ,ktora mala zabezpecovat zasobu vody pre komplex Nagymaros. Takymto sposobom ucinne blokovala kazdu moznost prevadzkovat elektraren minimalne na slovenskej strane. Vystavany priehradny kanal je 17 km dlhy ,na niektorych miestach az 750 metrov siroky a je umiestneny 16-18 metrov nad okolitou krajinou. Celkove bolo na elektrarni doteraz preinvestovanych 17 miliard Kcs. Dva roky vyjednavania dodnes nepriniesli ziaden vysledok. Madarska strana zotrvava na pozicii zastavenia vystavby a nesuhlasi s planom nezavisleho prevadzkovania Gabcikova a zabezpecenim dostatku vody pre elektraren na Slovensku. V sucasnej dobe vsak trva na dodrziavani zmluvy z roku 1977,podla ktorej hodla po demontovani celeho projektu uplatnit naroky vyplyvajuce z nakladov na likvidaciu, rovnomerne na oboch stranach .
Pricina ,pre ktoru bolo tak tazke najst riesenie problemu ,je nepochybne zviazana so skutocnostou ,ze do dnesnej doby bolo do vystavby investovane velke mnozstvo penazi a ze jej likvidacia by bola neekonomicka. Podla roznych uvah a odbornikov naklady na dokoncanie vystavby celeho komplexu sa odhaduju priblizne v rozsahu dve az patnast miliard Kcs.
Povodny projekt by umoznil vyrobit v priemere 55 % z celkovej spickovej vyroby elektriny. Z tohoto dovodu naklady a regionalne zasahy znacne vzrastli. Jednostranne dokoncenie diela neumozni spickovu vyrobu a bude mozny len prietokovy rezim prevadzky. Predpokladalo sa ,ze rocna produkcia by bola 2,6 az 3 TWh, co je takmer dvojnasobok vyroby elektriny vo vodnych elektrarnach v Ceskej republike a rovnake mnozstvo elektriny ako je v sucasnosti produkovane v slovenskych vodnych elektrarnach,alebo vyjadrene inak, zhodne s vyrobou elektriny z jedneho reaktora VVER 440 v Jasl. Bohuniciach . Na zaklade zmluvy z roku 1977 vsak 50 % vyrobenej elektriny patri Madarsku.
Povodne sa predpokladalo uviest prvu 90 MW turbinu do prevadzky v roku 1990 a zvysnych osem zaciatkom nasledujuceho roka. Sucasna prognoza zastancov vodneho diela pocita s tym , ze vyroba elektriny sa zacne v roku 1994. Za podmienok mimospickovej prevadzky a chybajucej casti v Nagymarosi, bol projekt vypracovany ako prilis velky a jeho realizacia v sucasnosti znamena narast rozpoctu na stavebne prace . Nemoze byt realizovany tiez projekt splavnenia , v ktorom sa uvazovalo s prepojenim Rynu,Mohanu a Dunaja,a ktory bol navrhnuty tak, aby prieplav umoznil plavbu oceanskych lodi,co si vyzaduje min. 3,5 metrovu hbku a sirku 180 metrov az po Bratislavu . Navyse by bolo nevyhnutne vyuzivat Budapest ako prekladkove miesto pre vacsie lode.
V pripade vystavby by okolita krajina bola vystavena nevratnym zmenam. Hlavna namietka proti projektu vychadza z negativneho dopadu na spodne vody a tiez i na zasoby uzitkovej vody. Na druhej strane gabcikovsky kanal chrani Zitny ostrov pred zaplavami.
JADROVY OBRAZ
Vystavba a prevadzka jadrovych elektrarni na Slovensku je v sucasnosti skoncentrovana v zapadnej casti republiky. Prva jadrova elektraren sa nachadza v Jasl. Bohuniciach - obci nie velmi vzdialenej od hranice Rakuska a Madarska . Jaslovske Bohunice su mala obec vzdialena viac ako 50 km od Bratislavy, hlavneho mesta Slovenskej republiky. Druha elektraren je umiestnena v Mochovciach, ktore sa nachadzaju menej ako 60 km od madarskej hranice. Tretia elektraren ,s vystavbou ktorej sa uvazovalo v dlhodobom vyhlade, by bola umiestnena v Kecerovciach ( menej ako 15 km od vychodoslovenskej metropole Kosice) . Tato elektraren by bola vzdialena len 30 km od Madarska a priblizne 70 km od Polska a Ukrajiny.
V sucasnosti predstavuje vyroba elektriny jadrovym stiepenim 27 % z celkovej vyroby v CSFR ,ale az 55 % z elektriny vyrobenej na Slovensku. Tento percentualny podiel vyroby elektriny na Slovensku je vyssi len vo Francuzsku (70 %) a Belgicku (65 %).Po dobudovani elektrarne v Mochovciach v roku 1994 a dalsej elektrarni v rokoch 2005 az 2010 v Kecerovciach alebo v Jasl. Bohuniciach to bude znamenat ,ze Slovensko bude takmer vylucne odkazane na jadrovu energetiku.
Prevadzka prvej jadrovej elektrarne v Jasl. Bohuniciach bola po piatich rokoch cinnosti a dvoch vaznych nehodach ukoncena, pricom pri druhej nehode doslo k taveniu palivoveho clanku v aktivnej zone reaktora. Vysledkom toho bola kontaminacia niektorych technologickych okruhov elektrarne , kanalu Manivier a rieky Dudvah. Nasledkom netesnosti doslo i ku kontaminacii spodnych vod a studni v blizkosti elektrarne.
Typ , Lokalita V-1 J.B. V-2 J.B Mochovce
Instalovany vykon 2x440 2x440 1x440
MW
Rok 1980 1985 1993 (?)
V sucasnosti sa na oficialnej urovni diskutuju nasledovne proble- my :
V druhej faze likvidacie ,pri ktorej by boli vyradene alebo zlikvidovane zariadenia a konstrukcne casti ,sa predpoklada ukoncenie v roku 1997. Kompletna likvidacia reaktora v tomto navrhu nebola zapocitana. Namiesto toho sa vedu uvahy zamerane na uvedenie lokality do bezpecneho stavu pre buduci reaktorovy blok s oddovodnenim ,ze doteraz nebolo rozhodnute o likvidacii reaktora ako celku.
b) Jadrova elektraren V-1 pozostava z dvoch blokov VVER 440 prvej generacie sovietskych lahkovodnych reaktorov,ktore maju oznacenie 230 . Celkove bolo do prevadzky uvedenych 14 reaktorov tohto typu - 4 v byvalom ZSSR, 4 v byvalej NDR a 4 v Bulharsku. Bloky v Cesko-Slovensku patrili medzi posledne bloky tohto typu instalovane vo svete. Z hladiska bezpecnosti su podla nazorov niektorych expertov bezpecnostne systemy nedostatocne.
V minulom roku bolo niekolko domacich a zahranicnych odbornikov poverenych zhodnotenim situacie na elektrarni. S vynimkou delegacie menovanej rakuskou vladou sa odbornici zhodli na nasledujucich odporuceniach:
c) Vystavba jadrovej elektrarne v Mochovciach predpoklada vybudovanie styroch blokov VVER 440 MW (modernejsi typ 213). Zo statneho rozpoctu sa bude kryt len 50 % potrebnych nakladov na projekt , co viedlo k preruseniu prac z financnych dovodov. Na druhej strane znacne financne prostriedky boli vynalozene na vyvoj vlastneho automatickeho systemu riadenia technologickych procesov pre elektraren v Mochovciach,ktory vsak nevyhovel skuskam spolahlivosti. System pre prve dva bloky bude nahradeny kontrolnym systemom firmy Siemens s cenou 100 milionov DEM. Vyvoj povodneho systemu stal 1,023 miliardy Kcs. Pre tento rok boli pre elektraren Mochovce vladou poskytnute garancie .Slovenske energeticke podniky si pozicali 3,6 miliardy Kcs od slovenskych a ceskych bank,zvysok bude pokryty zahranicnym uverom.
Koncom roku 1993 sa planuje uviest prvy blok elektrarne do cinnosti. Dalsie bloky by mali byt dobudovane do roku 1996. Vaznou namietkou ,ktora v tejto suvislosti vyvstala je, ze tieto bloky budu v case ich instalovania uz nemoderne .
V sucasnosti je povrchove ukladanie nizko a stredne radioaktivnych odpadov najlacnejsou alternativou. Ulozisko v Mochovciach bolo budovane malo zodpovedne,pricom sa pouzival beton, ktory nie je vodotesny. Hydrogeologicky prieskum uloziska v Mochovciach bol spochybneny a pripravuje sa novy prieskum. Avsak zariadenie je uz takmer kompletne dobudovane. Ulozisko sa planuje vyuzivat po dobu 300 rokov , pocas ktorych by z bezpecnostnych dovodov by mal byt vykonavany prevadzkovy monitoring. Vzhladom na niektore nove skutocnosti by mal tento monitoring pokracovat prinajmenej 600 rokov.
Jadrova lobby si v Cesko-Slovensku stale drzi silnu poziciu , vychadzajucu z predchadzajuceho rezimu spojeneho so sovietskym jadrovym priemyslom. Zdoraznuje nevyhnutnost konstantneho narastu spotreby elektriny a ucinne vyuziva argumenty sklennikoveho efektu proti fosilnym palivam , predstavujuc jadrove stiepenie ako sposob cistej vyroby elektriny.
Argumenty vyjadrujuce nutnost dalsej prevadzky a dokoncenia vystavby jadrovych elektrarni su podobne ako argumenty za dokoncenie vodneho diela Gabcikovo, kde ekologicke rizika hraju mensiu ulohu. Z uvedeneho sa da usudit , ze elektraren V 1 v Jaslovskych Bohuniciach je na hranici bezpecnosti a moznost ziskania dalsich financnych prostriedkov potrebnych na zvysenie jej bezpecnosti je prinajmensom pochybna ,ked zoberieme do uvahy, ze elektraren je zastarana. Bez toho, ze by bola dosiahnuta bezpecnostna uroven zapadnych elektrarni su pochybne i nutne investicie pre elektraren v Mochovciach ,ktore podla sucasnych odhadov dosiahnu asi 50 miliard Kcs. Osobitna pozornost by sa mala,podla nasho nazoru venovat progresivnejsej energetickej politike a opatreniam na usporu energie , o ktorych sa pojednava v inych castiach tejto studie.
SPOTREBA ELEKTRINY NA SLOVENSKU
Priemyselna vyroba na Slovensku bola silne zviazana s odvetviami narocnymi na elektrinu a ludsku pracu.Tieto vazby boli socialne orientovane na zamestnavanie dostupnej pracovnej sily ,ktora nebola na dostatocnej technickej urovni. Z tychto dovodov boli vybudovane obrovske zeleziarne a oceliarne vo vychodnej casti republiky ,kde nie je k dispozicii ani zelezna ruda ani uhlie. Podobne su na Slovensku umiestnene aj dalsie zavody na farebnu metalurgiu,opat bez toho, ze by bola k dispozicii domaca ruda. Toto je pripad vyroby hlinika z bauxitu,ktory sa dovaza z Madarska a vyroby niklu z albanskej niklovej rudy. Celkova konecna potreba elektriny - 24 847 GWh sa rozdelila medzi roznych spotrebitelov nasledovne :
12 623 GWh - 53,7 % - priemysel a stavebnictvo 3 585 GWh - 15,3 % - obyvatelstvo 2 911 GWh - 12,4 % - nevyrobna sfera (obchod,sluzby) 1 942 GWh - 8,3 % - polnohospodarstvo 1 204 GWh - 5,1 % - doprava 1 222 GWh - 5,2 % - iniNavyse vyroba elektriny v podnikovych elektrarnach - 2 686 GWh , bola taktiez spotrebovana v priemysle.
Z celkovej spotreby elektriny v priemysle a stavebnictve bolo 75% spotrebovanych v nasledovnych odvetviach :
* chemia a petrochemia 26 % * zeleziarne 17 % * strojarstvo (tazke,vseobecne),elektrotechnika 13 % * farebna metalurgia 11 % * stavebne materialy 8 %V nasledujucom zozname je uvedenych tridsat najvacsich odberatelov elektriny :
Odberatel Ministerstvo Spotreba (GWh) %
1.VSZ Kosice MH 1 469,2 8,2
2.ZSNP Ziar/Hronom MH 1 345,7 7,5
3.Slovnaft MP 1 023,1 5,7
Bratislava
4.Duslo Sala MP 954,2 5,3
5.CSD el.trakcia MD 931,2 5,2
6.CHZWP Novaky MP 913,0 5,1
7.OFZ Siroka MH 645,6 3,6
8.OFZ Istebne MH 562,6 3,2
9.Chemko Strazske MD 361,9 2,0
10.Chemlon Humenne MP 253,8 1,4
11.TP V.Kapusany MH 240,2 1,3
12.JCP Sturovo MLH 221,0 1,2
13.CHZJD Bratislava MP 198,2 1,1
14.SZ Podbrezova MH 172,6 1,0
15.Cementaren MST 163,9 0,9
Rohoznik
16.ZTS Dubnica MH 156,8 0,9
17.TNP Ruzomberok MLH 150,8 0,9
18.Bukoza Vranov MLH 139,2 0,8
19.PS Povazska MH 136,8 0,8
Bystrica
20.SCP Ruzomberok MLH 135,7 0,8
21.Chemosvit Svit MP 125,0 0,7
22.Slov. hodvab MP 104,0 0,6
Senica
23.ZVL Kysucke MH 100,8 0,6
Nove Mesto
24.CMZ Jelsava MH 94,3 0,5
25.GIM Puchov MP 92,5 0,5
26.Chemiceluloza MLH 91,7 0,5
Zilina
27.Ropovod spolu MP 91,0 0,5
28.Niklova hut MH 89,1 0,5
Sered
29.ZE Rudnany MH 88,9 0,5
30.Cementaren MST 85,3 0,5
Turna
(Poznamka : VSZ - Vychodoslovenske zeleziarne, ZSNP - Zavody Slovenskeho Narodneho Povstania , CSD - Cesko-Slovenske statne drahy, CHZWP - Chemicke zavody Wilhelma Piecka , OFZ - Oravske ferozliatinarske zavody , MH - ministerstvo hospodarstva, MP - ministerstvo priemyslu, MD - ministerstvo dopravy , MST - ministerstvo stavebnictva).
Celkova spotreba je 8 819 GWh , co predstavuje takmer 53 % velkeho a stredneho odberu. Ale len prvych pat odberatelov (cisla po 4. a 6.) predstavuju takmer 32 % .
Je uzitocne rozdelit si tychto spotrebitelov podla okresov a porovnat to s odpovedajucou urovnou nezamestnanosti.
OBLAST,OKRES Pocet obyvatelov Nezamestnanost Poradie
(1000) ( % ) spotrebitela
ZAPADNE SLOVENSKO
Bratislava 436 4-5 3,13
Dunajska Streda 147 10-13
Galanta 110 10-13 4,28
Komarno 110 7-8
Levice 122 8-9
Nitra 211 13-14
Nove Zamky 155 8-9 12
Senica 148 6-7 15,22
Topolcany 161 8-9
Trencin 180 8-9
Trnava 236 8-9
STREDNE SLOVENSKO
Banska Bystrica 177 8-9 14
Cadca 123 16 22,23
Dolny Kubin 117 13-14 8
Liptovsky Mikulas 132 7-8 17,20
Lucenec 97 10-13
Martin 112 7-8
Povazska Bystrica 167 6-7 16,19,25
Prievidza 138 6-7 6
Rimavska Sobota 100 10-13
Velky Krtis 48 9-10
Zvolen 120 7-8
Ziar nad Hronom 95 8-9 2
Zilina 182 8-9 26
VYCHODNE SLOVENSKO
Bardejov 78 13-14
Humenne 111 7-8 10
Kosice 331 13-14 1,30
Michalovce 111 10-13 9,11
Poprad 152 10-13 21
Presov 192 8-9 7
Roznava 86 10-13 24
Spisska Nova Ves 145 10-13 29
Stara Lubovna 46 9-10
Svidnik 43 8-9
Trebisov 119 13-14
Vranov nad Toplou 73 10-13 18
Vseobecne vyjadrene , uroven nezamestnanosti je dnes ovela vyssia na Slovensku ako v Ceskej republike . Z obavy pred socialnymi nepokojmi su moznosti zatvorenia niektorych zavodov s vysokou spotrebou elektriny mimoriadne problematicke v miestach s vysokym stupnom nezamestnanosti . Z hladiska osobitnej cenovej situacie su uspory elektriny na Slovensku obzvlast zaujimave. Slovensko dovaza elektrinu za cenu 1 355 Kcs/MWh , ale predava ju za nizsiu cenu 1 100 Kcs/MWh . Kazde opatrenie na znizenie spotreby elektriny prispieva takto dodatocnym ziskom.Ale na rozdiel od politiky uspor elektriny,ktora by odlahcila velmi nakladnu a pochybnu politiku udrzovania jadrovej energetiky , mnoho rozhodnuti podporuje dopyt po vyssej spotrebe.
Straty v prenosovej a distribucnej sustave predstavovali 1827 MWh, t.j. 6,2 % domacej spotreby v roku 1990. Cast z tychto strat je sposobena nepotrebne dlhymi vedeniami spajajucimi transformacne stanice a spotrebitelov. So vzrastom cien elektriny by mala byt prehodnotena aj ekonomika prenosovej sustavy.
Pokles energetickej narocnosti v priemysle sa stava absolutnou nevyhnutnostou,obzvlast v metalurgii a tazkom strojarstve , ale v zasade to plati pre vsetky energeticky narocne odvetvia . Strukturalne zmeny spolu s konverziou vyroby a jej nahradenim za energeticky nenarocne technologie a vyroby musia byt rozhodujucou hybnou silou v buducnosti.
Produkcia amoniaku potrebneho na vyrobu umelych hnojiv je velmi energeticky narocna . Vyroba v Dusle Sala bola v tomto roku znacne znizena a v Chemku Strazske uplne zastavena . Dalsie obmedzenia vyroby v chemickom priemysle sa ocakavaju pri vyrobe etylbenzenu, propylenu, kyseliny dusicnej , kaprolaktanu , elektrolyzy v Dusle Sala atd. Velmi hruby odhad mozneho znizenia spotreby elektriny v priemysle dosahuje asi 633 GWh rocne. Tato hodnota nezahrnuje elektrolyzu v Ziari nad Hronom , ktory je diskutovany osobitne. Vacsina tychto uspor v mnohych podnikoch je odhadnuta na zaklade planov znizenia vyroby a musi byt v buducnosti overena .
V protiklade k tymto opatreniam, smerovanym spravnou cestou energetickych uspor, je vladne rozhodnutie podporovat nielen dalsiu vyrobu hlinika v Ziari nad Hronom, ale i jej rozsirenie.Tato energeticky extremne narocna vyroba viedla vo svete k ciastocnemu alebo uplnemu obmedzeniu vyroby v krajinach s drahou energiou , prenechajuc tutu vyrobu krajinam s lacnou vodnou elektrinou ako napr. Norsku alebo Brazilii,alebo krajinam produkujucim ropu.
Modernizacia elektrolyzy na Slovensku znizi specificku spotrebu elektriny z 15,9 MWh/t na 14 MWh/t a znizi poskodenie zivotneho prostredia na tolerovatelnu hygienicku uroven. Ale zvysenie vyroby v buducnosti zo sucasnych 70 000 ton na 105 000 ton sposobi narast spotreby elektriny o 25 % . Naklady na modernizaciu budu 6,3 miliardy Kcs ,pricom technologia bude dovezena z Norska od firmy Norsk Hydroaluminium. Investicia bude kompenzovana vyvozom hlinika do Norska. Uroky z uveru vo vyske 540 milion Kcs budu refundovane vladou. Dalsim darcekom vlady tomuto podniku bolo garantovanie dlhodobej ceny elektriny vo vyske 900 Kcs/MWh (maj 1991) ,pricom o par mesiacov neskor bola skutocna cena elektriny v Ziari nad Hronom 1030-1040 Kcs/MWh . Toto opatrenie prinieslo v sucasnosti pre hlinikaren rocne uspory vo vyske 181,5 milion Kcs a po rozsireni vyroby dalsich 227 milion Kcs rocne. Vyzoz hlinika v buducnosti bude obsahovat aj tieto darceky.
Pokracovanie vo vyrobe hlinika sa chape ako stabilizujuci faktor pre elektrarenske podniky, napriklad pre vodne dielo Gabcikovo. Z tohoto dovodu sa vytvorili uzke vazby medzi hlinikarnou v Ziari nad Hronom a Slovenskymi energetickymi podnikmi , ktore su podporovane vladou.
Na zaklade uvahy o vysokom a nizkom oficialnom scenari (vysoky/nizky) su mozne uspory energie podla (4) nasledujuce:
Rok Uspory elektriny Uspory tepla Uspory energie
(TJ) (TJ) (%)
1990 - - -
1992 - - -
1995 - 35 600 4,9/5,6
2000 15 709/14 727 142 200 20,1/23,1
2005 17 315/16 691 149 300 20,5/21,1
Naklady su definovane len v jednom pripade : stavebne izolacie mozu v roku 2000 usetrit 14 898,2 TJ pri investiciach 5 657,73 milion Kcs.
Vyroba niklu,ktora je klasifikovana ako karcinogenna,zahrna upravu rudy na NiO a nasledne luhovanie. Nikel prechadza do roztoku ,pricom odpadom je jemny prasok ,ktory zatazuje mesto a blizke okolie vyrobneho zavodu. Nikel sa separuje elektrolyzou. Pri vyrobe niklu z NiO (namiesto z primarnej rudy) je mozne usetrit 30 GWh rocne.
Velke uspory je mozne dosiahnut v zeleziarnach , oceliarnach a pri vyrobe ferozliatin . Tato vyroba moze byt tiez zabezpecena neelektrickymi procesmi ,cim by sa znizila domaca vyroba asi o 5 % .
Vysokotlakovy plynovod , ktorym sa dopravuje zemny plyn z byvaleho Sovietskeho Zvazu na Slovensko a po nom ,by mal byt vybaveny kompresorovymi stanicami ,ktore by zabranili tlakovym stratam pocas transportu. Vyuzivanie plynu namiesto elektriny ako hybnej sily ,by usetrilo velke mnozstvo elektriny ,obzvlast ak by bolo spojene s expanznymi turbinami.
Ukazuje sa ,ze znacna cast mensich priemyselnych podnikov je vykurovana elektricky.Na druhej strane sa navrhuje ,ze elektrina by mohla byt vyrabana v tzv. paroplynovom cykle (PPC). Vyuzivanim plynu namiesto elektriny na priame vykurovanie priestorov ,je mozne usetrit 50 % energie.
Velke uspory je mozne dosiahnut vyuzitim kompaktnych fluorescenc- nych ziaroviek, ktore maju vysoku energeticku ucinnost. Na to aby mohli byt sirsie vyuzite v domacnostiach je bohuzial ich cena este stale vysoka .
Elektronicke riadenie otacok elektromotorov, obzvlast tych ktore su spojene s cerpadlami a ventilatormi,predstavuje dalsiu rezervu uspor elektriny,ktore by mohli dosiahnut 2-3 % z celkovej konecnej spotreby na Slovensku.
Nevyhnutnost uspor elektriny na Slovensku je evidentna z nasledujucich skutocnosti :
Je zrejme,ze v niektorych aspektoch (energeticke podniky, hlinik atd.), nie je slovenska ekonomika trhovo orienovana a sleduje statny paternalizmus predchadzajuceho rezimu. Este stale prevlada stary extenzivny ekonomicky narast , pricom rozsirovanie niektorych vyrob vyvolava narast vo vsetkych suvisiacich oblastiach . Statne dotacie , s cielom podporovat existujuce neperspektivne odvetvia alebo zavody , viazu potrebne fondy na vytvorenie novych progresivnych energeticky ucinnych aktivit, ktore by umoznili riesit zamestnanost spolu s udrzatelnym rozvojom krajiny.
Nastastie existuje nadej, ze Slovenske energeticke podniky mozu zacat zarabat na obrovskom potenciali uspor v priemysle. Princip planovania na zaklade najnizsich nakladov (Least Cost Planning), v ktorom su uspory chapane podobne ako zdroje , moze byt ucinnym nastrojom pre planovacov,ktori su obmedzovani moznostami na strane ponuky vyroby energie. Tieto koncepcie boli nedavno uvedene na dvojdnovom seminari v oktobri 1991 pre publikum pozostavajuce aj z pracovnikov Slovenskych energetickych podnikov. Sucastou podujatia boli diskusie a praca v skupinach zamerana na aplikaciu metody planovania na zaklade najnizsich nakladov vo svojom podniku. Tento seminar,ktory bol organizovany skupinou SEVEn, vyvolal velky zaujem medzi ucastnikmi a podnietil dalsiu diskusiu o vytvoreni planu na zaklade najnizsich nakladov pre Slovenske energeticke podniky.
LITERATURA
1) E.Bedi,Problemy jadrovej energie v CSFR,SZOPK Bratislava,1991
2) J.Koudelka et al.,Hospodareni energii v Ceskoslovensku,VUPEK, Praha 1991
3) T.Rajci et al.,Vybrane problemy zviazane s rozvojom elektriny na Slovensku , VUPEK, Bratislava,1991
4) M.Svobodova et al., Moznosti uspor energie v Slovenskej repu- blike, EGU, Bratislava 1991
5) Energeticka koncepcia pre Slovensku republiku,material pre ko- legium ministra hospodarstva SR ,jun 1991
6) J.Marousek et al., Vliv zmen ve strukture vyrobni sfery na spotrebu enegetickych zdroju,VUPEK,Praha ,1989
7) B.Schwarzkopf, Potencialni energeticke uspory inovacemi a technologickymi zamenami,SEVEn,Praha 1991
8) J.Marousek ,Energy efficiency in Czechoslovakia, ICEC , Graz , Austria,1991
9) J.Petrlik, Neco jako kolonie, Respekt,4.-10.11.1991
SLOVENSKO - OBRAT V ENERGETICKEJ POLITIKE ?
Obsah / Slovo vydavatela / Predslov / Kapitoly: 1 - Uvod / / 2 / 3 / 4 / 5 - Zaverecne odporucania / Glosar / Literatura / Priloha 1 / Priloha 2 / Priloha 3