ENERGETICKE REZERVY SLOVENSKA
ZIVOTNE PROSTREDIE:
Organizacie / Granty / Casopisy / Publikacie / Tlacove spravy / Legislativa
Hlavna stranka Fondu pre alternativne energie

SLOVENSKY ZVAZ OCHRANCOV PRIRODY A KRAJINY
FOND PRE ALTERNATIVNE ENERGIE

ENERGETICKE REZERVY SLOVENSKA
Moznosti uspor a vyuzitia obnovitelnych zdrojov

januar 1994

Obsah / Kapitoly: 1 / 2 / 3 / 4 / 5 / 6 / Zaver / Literatura / Priloha
VI. ZASADY EKOLOGICKEJ ENERGETICKEJ POLITIKY

Hlavnou zasadou energetickej politiky SR musi byt zmena sucasneho vyvoja energetickeho systemu , vychadzajuceho zo staleho narastu spotreby energie, na system s potrebou znizovania spotreby a prechodu na obnovitelne zdroje energie pri zabezpeceni dalsieho trvaleho rozvoja spolocnosti.

Dosiahnutie tohto ciela je mozne zabezpecit:

1. RACIONALNE ZHODNOTENIE ENERGIE

Existuje nespocetne mnozstvo prikladov uspornych opatreni v oblasti vyroby, transportu a vyuzivania energie.

Taziskovymi aplikaciami v oblasti uspor a zavadzania uspornych technologii a zariadeni na Slovensku by mali byt:

  • vyuzivat odpadove teplo z priemyselnych podnikov Rocne sa v podnikoch vyprodukuje az 300 PJ tzv. odpadoveho tepla (z toho polovica v kondenzacnych elektrarnach), ktore sa vyuziva len na 10%. Potencial samotneho vysoko a stredne potencialoveho tepla (60 PJ) sa planuje vyuzit len na 4%, hoci podla nas by ho bolo potrebne vyuzivat na min. 25% (uspora 15 PJ/r). Je nevyhnutne zvysit aj vyuzitie nizkopotencialoveho tepla z elektrarni aspon o 10% (uspora 15 PJ/r). Investicne naklady na vyuzitie takehoto tepla v regione byvaju v mnohych pripadoch nizsie ako su naklady na vystavby novych zdrojov.

  • zefektivnit premenu paliv na teplo a elektricku energiu t.j. predovsetkym zavadzat kombinovanu vyrobu tepla a elektrickej energie v sucasnych teplarnach a vyhrevniach Zavadzanie kombinovanej vyroby znamena minimalne dvojnasobne zvysenie ucinnosti vyuzitia energie z paliva (t.j. 50% usporu primarneho paliva). Pri aplikacii na sucasne "velkovyrobne" tepla by bolo mozne takto usetrit, resp. zvysit efektivitu vyuzitia energie paliva ekvivalentneho cca 100 PJ/r a v "malovyrobniach" (domacnostiach ap.) cca 60 PJ/r, t.j. min. 1/3 dnes spalovaneho paliva za ucelom vyroby tepla.

  • vyuzit paroplynovy cyklus na vyrobu elektrickej energie ako nahradu za jadrove elektrarne Paroplynovy cyklus ma oproti jadrovemu sposobom vyroby elektrickej energie cely rad prednosti: kratsia doba vystavby, jednoduchsie a bezpecnejsie zariadenie, lahsia moznost regulacie vykonu, vysoka ucinnost vyroby elektrickej energie (az 50 %), realnejsie zuzitkovanie "odpadoveho" tepla, nizsie investicne naklady (polovicne oproti JE), ekologicky ovela cistejsi zdroj (ziaden, nie to este radioaktivny, odpad), ovela jednoduchsia a lacnejsia likvidacia zariadenia.

  • zavadzat centralne vykurovanie pre stredne velke skupiny odberatelov s aplikovanim kombinovanej vyroby tepla a elektrickej energie s vyuzitim tepelnych cerpadiel namiesto sucasnych lokalnych klasickych zdrojov vykurovania (uspora do 50% dnes spotrebovavaneho paliva na lokalne vykurovanie)

  • zvysit uspory energie na vykurovanie a pripravu teplej uzitkovej vody lepsou tepelnou izolaciou a hospodarnejsim vyuzivanim Na vykurovanie a pripravu teplej uzitkovej vody v bytovokomunalnej sfere sa spotrebuva az 30% celkove spotrebovanej energie v SR. Sucasne straty tepla predstavuju cca 15 % v budovach, 15 % v rozvodoch tepla a cca 30 % v kotolniach. Napriek tomu este i najnovsie poziadavky na energeticku narocnost bytovych jednotiek su o 1/3 maksie ako v niektorych vyspelych krajinach, preto by bolo potrebne dalsie sprisnenie tepelnoizolacnych noriem. Investicie do tejto oblasti uspor pritom patria k tym, ktore maju najkratsiu dobu navratnosti. Suhrne by bolo mozne usetrit min. 1/3 sucasnej spotreby, t.j min 70 PJ rocne.

  • zvysit efektivitu v tazbe, doprave a skladovani paliv Zavedenim modernejsich technologii, ale i zlepsenim udrzby a zvysenou disciplinou mozno v tejto oblasti dosiahnut min.10% uspory.

  • zvysit mieru vyuzivania druhotnej tlakovej a mechanickej energie Rezervy v tejto, takmer nevyuzivanej, oblasti mozno odhadnut na niekolko MWh/rok.

  • znizit spotrebu elektrickej energie v priemysle Podiel spotreby elektrickej energie je v nasom priemysle cca 60 %, kym v ostatnych krajinach len 35-50 %. Mnohymi nevyuzivanymi domacimi technologiami, by bolo mozne tuto spotrebu znizit az o 50 %. Len modernizaciou elektrolyz, elektrosyntez, elektrickych peci a elektropohonov je mozne ziskat rocnu usporu 10 TWh (t.j. az 1/3 celkovej domacej spotreby elektrickej energie v SR).

  • znizit spotrebu elektrickej energie v domacnostiach Aj v domacnostiach existuje potencialna moznost uspor elektrickej energie az 50-60%, vacsim vyuzitim prirodzeneho svetla, efektivnejsim vyuzivanim ale predovsetkym nahradou beznych elektrospotebicov za usporne (spolu cca2,75 TWh/rok)

  • presadzovat decentralizovany system zasobovania elektrickou energiou Atomove elektrarne Jaslovske Bohunice produkuju 55 % elektrickej energie na Slovensku ,odstavenie tohoto zdroja bez ohladu na dovody ,by viedlo k takmer neriesitelnej situacii. Po dobudovani JE Mochovce by Slovensko bolo v rozhodujucej miere odkazane iba na dva zdroje elektrickej energie. Decentralizovany system zasobovania energiou prinasa okrem uspor v dosledku znizenia prenosovych strat i mnoho dalsich vyhod ako su vytvaranie pracovnych prilezitosti, rozvoj tercialnej sfery ,posilnovanie hospodarstva viacerych regionov atd.

  • zvysit mieru recyklacie druhotnych surovin Realne je dosiahnutie zvysenim miery recyklacie druhotnych surovin o 50% oproti sucasnemu stavu (t.j. min. 30% k celkovej tonazi tuheho komunalneho a este viac u priemyselneho odpadu), cim sa znizia energeticke i surovinove naroky na ziskavenie surovin z primarnych zdrojov.

  • zvysit mieru termickeho vyuzitia vytriedenych energeticky vydatnych druhotnych surovin Z celkoveho energetickeho potencialu spalitelnych domovych a priemyselnych odpadov 3,6 PJ/r sa v sucasnosti ziskava len 1,1 PJ/r spalovanim v dvoch spalovniach TKO. Podstatne mnozstvo ziskanej energie sa vsak minie vo vlastnych technologickych procesoch. Energeticky ovela efektivnejsie je spalovanie samotnych vopred vytriedenych lahko spalitelnych viac uz nerecyklovatelnych druhotnych surovin (napr. papiera).

    2. VYUZITIE OBNOVITELNYCH ZDROJOV ENERGIE

    Aplikacia obnovitelnych (alternativnych) zdrojov energie sa v blizkej buducnosti stane resp. uz stava nevyhnutnou sucastou energetickej politiky vacsiny vyspelych krajin. Tato skutocnost vyplyva nielen z chapania ochrany prirody ako celku ,ale i z faktu,ze vyuzivanie klasickych druhov paliv nemoze vzhladom na ohranicenost ich zasob byt perspektivou pre ludstvo. Prevlada nazor (casto i v odbornych kruhoch),ze potencial obnovitelnych zdrojov energii je vzhladom na potreby energii zanedbatelny .Odpovedou moze byt danska koncepcia rozvoja energetiky do roku 2030 z aprila 1990,kde sa predpoklada az 64% podiel obnovitelnych zdrojov energii na zasobovani teplom a 60% podiel vo vyrobe elektrickej energie. Podiel obnovitelnych zdrojov v energetickej bilancii Svedska dosiahol 15 %. Na Slovensku sme na urovni 0,6 %. Vyuzitie alternativnych zdrojov energii by sa u nas malo orientovat hlavne na:

  • vyuzitie vodnej energie v malych vodnych elektrarnach Nevyuzity potencial predstavuje viac ako 300 MW, resp. 1 mld. kWh/rok, co odpoveda v sucasnosti skoro 50 % elektrickej energie spotrebovavanej v domacnostiach.

  • vyuzitie slnecnych kolektorov na ohrev vody Mnozstvo slnecneho ziarenia dopadajuce na uzemie Slovenska 200 nasobne prevysuje rocnu spotrebu primarnych zdrojov energie u nas. Aplikaciou dostupnej technologie by bolo mozne pokryt az 30 % narokov na teplo a vykurovanie ,prave slnecnymi kolektormi s priamym ohrevom vody (t.j.cca 70 PJ) Vzhladom na to, ze tieto alternativne zdroje su realizovatelne v prevaznej miere u individualnych majitelov domov, je podpora statu (vyhodne pozicky) nevyhnutnou podmienkou sirsieho vyuzitia slnecnej energie u nas.

  • regionalne vyuzivanie veternej energie Ak by sa vyuzilo len 2% plochy uzemia vhodnej na instalaciu veternych turbin, mohlo by sa rocne vyrobit az 590 GWh, co je vyse 2,5% elektrickej energie vyrobenej v roku 1992.

  • vyuzitie geotermalnej energie Vyuzitim len 1/5 perspektivne vyuzitelneho potencialu geotermalnej energie v SR by sme ziskali rocne vyse 500 MW tepelneho vykonu.

  • vyuzivanie tepelnych cerpadiel Predpokladane uspory vyuzivanie tepelnych cerpadiel, nezahrnajuc vyuzitie sukromnymi osobami, su cca 36000 tmp/r, t.j. 46 MW.

  • vyuzitie biomasy Priame energeticke vyuzitie biomasy (palivoveho dreva, odpadoveho dreva,slamy a inych polnohospodarskych odpadov) predstavuje obrovsky potencial energie: vyse 7,4 PJ/rok (s cistym energetickym ziskom 6,2 PJ/rok), z ktorej sa dnes vyuziva len 1,9 PJ/rok! Pestovanim energetickych lesov by sa mohol vytvorit dalsi energeticky potencial o velkosti 5,1 PJ/rok, z ktoreho rocny zisk by bol 4 PJ! Nevyuzivany ostava aj energeticky potencial polnohospodarskych plodin pestovanych na energeticke zhodnotenie z nich vyrabaneho etylalkoholu, resp oleja.

  • vyuzitie bioplynu Bioplyn vznikajuceho pri rozklade organickych latok sekrementov zo zivocisnej vyroby tvori v sucasnosti nevyuzivany energeticky potencial 13,7 PJ/rok. Zatial nevyuzivany ostava aj energeticky potencial bioplynu zo skladok tuheho komunalneho odpadu (cca 3 MW).

    3. LEGISLATIVNE OPATRENIA A EKONOMICKE NASTROJE

    V zaujme trvale udrzatelneho vyvoja spolocnosti by mal stat vyraznejsie stimulovat uspory a ziskavanie cistej energie z ekologicky nezavadnych obnovitelnych zdrojov. Jedna sa nielen o osvetu, ale predovsetkym o: legislativu, cenotvorbu, danovu politiku, poskytovanie zvyhodnenych poziciek a podporou demonstracnych projektov.

    Vsetky tieto nastroje ma v rukach predovsetkym vlada. Ta by ich mala vyuzit tak, aby statne podniky, organizacie ale i organy samospravy boli zodpovedne za usporu, racionalne vyuzivanie energie a to predovsetkym z miestnych zdrojov obnovitenych a druhotnych zdrojov energie. Cenove by mala byt zvyhodnena energia ziskavana z ekologicky cistych obnovitenych a druhotnych zdrojov energie. Ich budovanie by mohla vlada podporit vytycenim ucinnejsieho programu ako je sucasny program znizovania spotreby paliv a energie v bytovych domoch a bytoch s ucastou prostriedkov zo statneho rozpoctu.

    Bez ucinnych legislativnych opatreni statu nie je prakticky mozne zabezpecit v trhovom mechanizme ochranu prirody cestou racionalneho vyuzivania energetickych zdrojov.

    Ekonomicke zaujmy energetickych podnikov su v rozpore s potrebou setrenia resp. aplikacie obnovitelnych energetickych zdrojov.

    Medzinarodne skusenosti nas presviedcaju o tom ,ze je technicky mozne podstatne znizit spotrebu energie a jej negativny dopad na zivotne prostredie. Tento proces vsak neprebieha automaticky. Ak chceme realizovat potencial,ktory mame je nutne prijat opatrenia zahrnujuce legislativu (uplatnenie planovania na zaklade najnizsich nakladov) , sferu ekonomickych nastrojov (dane ,tarify a pozicky), normativ, informacnych a vzdelavacich systemov.

    V praxi mozu byt rozne opatrenia zavadzane simultanne, pricom sa mozu vzajomne dopnat. Napr. efekt novych tarif alebo dani s cielom znizenia spotreby energie moze byt zvyseny simultannym poskytovanim informacii spotrebitelom o najefektivnejsich moznostiach uspor.

    Obidve strany t.j. strana dopytu (spotrebitel) aj ponuky (energetika) musia byt aktivne zapojene do procesu tvorby opatreni. V opacnom pripade mnohe moznosti zavadzania efektivnych technologii a uspor energii zostanu nedotknute.

    3.1. LEGISLATIVA

    Legislativne zakotvenie principu planovania na zaklade najnizsich nakladov (least cost planning - LCP) sa musi stat zakladom pre dalsi tok investicii do rezortu energetiky. Tento princip v sebe stelesnuje politicky ciel zabezpecit "sluzby poskytovane elektrickou energiou" pri najnizsich celospolocenskych nakladoch , na rozdiel od tradicnej vyroby elektrickej energie pri najnizsich financnych nakladoch. Tato metodika identifikovania a mobilizacie zdrojov uspor je vynimocnym prikladom moderneho energetickeho planovania a implementacie moznosti porovnavat energeticku ponuku so skutocnymi potrebami energie na rovnakej kvantifikacnej baze. LCP umoznuje realizovat kratkodobe i dlhodobe politicke rozhodnutia,ktore idu v ustrety hlavne spotrebitelovi zohladnujuc potreby najnizsich nakladov pre spolocnost,ekonomiku a zivotne prostredie.

    Kroky,z ktorych LCP pozostava :

    Popri vyssej sofifistikovanosti tejto metody a jej schopnosti porovnavat naklady v najsirsom rozsahu uprednostnujuc vyznam skutocnej potreby (sluzieb poskytovanych energiou) pred vystavbou novych zdrojov, LCP prinasa i dalsie pozitivne socialno-ekonomicke prvky :

    3.2. EKONOMICKE NASTROJE

    Trend v priemyselne vyspelych krajinach jasne ukazuje ,ze ekonomicky rast a uroven cien energii su urcujucimi faktormi vo vyvoji energetickej spotreby. Sucasne relativne ceny roznych druhov energii urcuju dopyt po roznych zdrojoch energii. Statne dotacie ,danove zatazenia resp. danove zvyhodnenia a moznosti vyhodnych uverov musia byt zakladom energetickej politiky zameranej na uspory a presadenie ekologicky cistych, predovsetkym obnovitelnych zdrojov.

    * DANE

    Z hladiska ochrany zivotneho prostredia je nevyhnutna hlavne dan zo spotreby energii (postihujuca velkych konzumentov). Takto sa premietne aspon cast nakladov spojenych s devastaciou ZP v dosledku vyuzivania fosilnych paliv, do ceny energie,ktora v sucasnosti nezohladnuje externe naklady vynakladane spolocnostou. Tieto naklady zahrnuju opatrenia na odstranovanie skod v dosledku kyslych dazdov,sklenikoveho efektu,poskodzovania zdravia obyvatelstva,nicenie genofondu, kulturnych pamiatok a i. Je potrebne sa zmienit o tom ,ze trhova cena energie vobec nezohladnuje limitovanost zdrojov fosilnych paliv resp. fakt ,ze budu v blizkej dobe vycerpane. Danove zatazenie moze podstatne efektivnejsie smerovat vyvoj pozadovanym smerom k decentralizacii a vacsej flexibilnosti energetickych zdrojov na rozdiel od tradicneho administrativno -kontrolneho mechanizmu.

    Dane z vyuzivania energii mozu byt formulovane ako environmentalne dane a diferencovane podla druhu vznikajucich skodlivin ako su SO2, CO2,NOx.

    Prikladom uplatnenia takychto environmentalnych dani moze byt svedsky model,kde zdrojom na financovanie ekologickych projektov su uz dnes uplatnovane dane zo spalovania fosilnych paliv. Od dani su oslobodene biopaliva . Uhlie, nafta, oleje, benzin a plyn su zdanene z kazdeho kilogramu CO2 uvolneneho do zivotneho prostredia pri ich spaleni. Od roku 1992 sa predpoklada zavedenie dane z vyprodukovaneho NOX. Vsetky tieto dane znamenaju trhove znevyhodnenie fosilnych paliv a otvaraju cestu k sirsiemu uplatneniu ekologicky cistych technologii.

    Pokial by sme zatazili emisie skodlivin na Slovensku len desatinou sumy uplatnovanej vo Svedsku , prinos by predstavoval 12 miliard Sk. Z takto vytvoreneho fondu by bolo mozne financovat (dotacie, pozicky) nielen aplikaciu obnovitelnych zdrojov energii u nas , ale i opatrenia na usporu energii .

    Je prirodzene,ze zvysenie dani by sa premietlo do cien energii a vyrobkov. Svedska vlada toto zvysenie kompenzovala znizenim dani zo miezd ,cim doslo iba k presunu cca 18 mld. svedskych korun v ramci jednej kasy. Toto ciste administrativne opatrenie neviedlo k ziadnym neziaducim dopadom z hladiska cien a zivotnej urovne obyvatelstva. Viedlo vsak k podstatnemu znizeniu uz i tak nizkych emisii a k dalsiemu rozvoju alternativnych zdrojov energii, ktorych vyuzitie je 250 krat vyssie ako v SR . Zavedenie ekologickej dane z vyuzivania neobnovitelnych prirodnych surovin sa v dnesnej dobe javi ako nevyhnutna skutocnost,ktora by aspon ciastocne zrealnila skutocne naklady na energiu. Ekologicke skody bez zapocitania globalnych aspektov predstavuju pri tazbe hnedeho uhlia asi 40 Sk / tonu a pri jeho energetickom vyuziti asi 60 Sk/tonu. Ekologicka dan z energetickeho vyuzivania hnedeho uhlia by sa mala najmenej vyrovnat nakladom na odsirenie t.j. cca 270 Sk/t , aby tlacila energeticke podniky do vystavby odsirovacich zariadeni resp. k prechodu na ine zdroje.

    * CENY

    Ceny musia odrazat skutocne naklady a struktura tarifov musi vytvarat potrebnu stimulaciu pre efektivne vyuzivanie energie. Napr. nemali by byt zvyhodnovane vyssie odbery elektrickej energie. Takyto podnet na vysoku spotrebu vytvara tlak na zvysovanie buducej vyroby. Ceny,ktore nezohladnuju skutocne naklady aj so zahrnutim externych nakladov ,vyraznym sposobom znevyhodnuju obnovitelne zdroje a tzv. ciste technologie.

    * DOTACIE

    Priame dotacie alebo nepriame dotacie cestou danovych odpisov alebo danovych vynimiek sa ukazali vo vyspelych krajinach ako mimoriadne efektivne nastroje stimulujuce uspory a prechod na "ciste" paliva.

    Priame dotacie su nevyhnutne z hladiska prekonania neochoty investovat do novych technologii alebo ekologicky cistych zdrojov. Neochota sukromneho sektoru investovat do energetickych uspor suvisi s preferenciou investicii ,ktore maju rychlu navratnost - jeden az dva roky. Obrovsky potencial uspor i vyuzitie netradicnych zdrojov energii ,u ktorych je doba navratnosti dlhsia zostavaju takto nevyuzite.

    3.3. INFORMACIE A VZDELAVANIE

    Presadenie efektivneho vyuzivania energie a obnovitelnych zdrojov nie je myslitelne bez prekonania bariery neinformovanosti a moznosti spolurozhodovania obyvatelov.

    Novy system informovanosti by mal pozostavat z poskytovania vseobecnych informacii, konzultacii, inspekcnej cinnosti, znacenia elektrospotrebicov podla spotreby atd. Tento sposob realizacie vytyceneho ciela je relativne lacny a sucasne dava spotrebitelovi moznost ovplyvnovat prebiehajuci proces.

  • Musi byt zarucena transparentnost a verejna kontrola energetickych spolocnosti,pricom investicne zamery vyrobcov by mali byt schvalovane pri verejnom pojednavani.
  • Energeticke konzultacie by mali byt castou sluzieb poskytovanych spotrebitelom elektrarenskymi spolocnostami.
  • Vseobecne informacie by mali byt poskytovane regionalnymi, vladnymi i nevladnymi organizaciami.
  • Aj samotna forma uctu za elektrick[ energiu moze viest k usporam energie. Graficke vyznacenie spotreby energie za niekolko mesiacov a porovnanie s predchadzajucim rokom viedlo u skupiny domacnosti v Norsku k usporam elektrickej energie vo vyske 7,5 % .
  • Realizacia tzv. demonstracnych projektov moze mat rozhodujuci vplyv na presadenie novych technologii a alternativnych zdrojov
  • Znacenie spotrebicov podla spotreby ( domace elektrospotrebice) moze mat dolezity vplyv na uspory energie v buducnosti. Kupujuci by mal mat moznost jednoduchym sposobom (znacenie nalepkami) porovnat spotrebice v danej skupine z hladiska ich spotreby a zatazenia zivotneho prostredia.

    Dolezitu ulohu hraje i posilnenie vyskumu orientovaneho na energeticky efektivne technologie. Vlada by mala podporovat vyvoj a vyrobu novych stavebnych materialov s vysokymi izolacnymi schopnostami. Vyskumne prace v USA napr. preukazali, ze investicia 8 milionov USD do vyroby a instalacie energeticky ucinnych okien moze znizit potrebu na dovoz az 36 milionov barelov ropy, co predstavuje usporu cca 600 mil. USD.

    3.4. NORMATIVNE OPATRENIA

    V niektorych oblastiach vyuzitia energie je vlastna cena energie tak nevyznamna resp. technicka a ekonomicka kapacita spotrebitela tak nizka ,ze je nevyhnutne pristupit k zavedeniu istych standardov a noriem maximalnej spotreby spotrebicov. Tieto maju vyznam hlavne v pripade stanovenia maximalnych tepelnych strat v budovach a u domacich elektrospotrebicov .

    Prikladom moze byt USA, kde federalny zakon stanovuje minimalnu ucinnost (alebo maximalnu energeticku spotrebu) pre nove domace elektrospotrebice. V dosledku uplatnenia tohto zakona bude 70 az 90 % spotrebicov dostupnych na americkom trhu v roku 1986 prakticky vylucenych z predaja. Udava sa, ze tento zakon povedie v USA k usporam 21 000 MW (21 jadrovych elektrarni) elektrickej energie v spicke v roku 2000. Uspory v domacnostiach budu predstavovat 6 % (3,8 miliardy USD). Vo forme zabranenych financnych nakladov na vystavbu resp. prevadzku elektrarni, ktore nebudu potrebne v roku 2000 dosiahnu uspory hodnotu cca 19 miliard USD.

    SLOVENSKY ZVAZ OCHRANCOV PRIRODY A KRAJINY
    FOND PRE ALTERNATIVNE ENERGIE

    ENERGETICKE REZERVY SLOVENSKA
    Moznosti uspor a vyuzitia obnovitelnych zdrojov

    Obsah / Kapitoly: 1 / 2 / 3 / 4 / 5 / 6 / Zaver / Literatura / Priloha

    Hlavna stranka Fondu pre alternativne energie

    ZIVOTNE PROSTREDIE:
    Organizacie / Granty / Casopisy / Publikacie / Tlacove spravy / Legislativa