V sucasnosti sme pri rozvoji obnovitelnych zdrojov u nas konfrontovani s viacerymi barierami financnymi, institucionalnymi alebo informacnymi. Nie je jednoduche tieto prekazky v kratkom case prekonat, avsak je nutne na ne minimalne upozornit, nakolko vo verejnosti a casto aj odbornej prevlada nazor, ze alternativne zdroje nemaju z celospolocenskeho hladiska velky vyznam.

FINANCNE BARIERY- CENY ENERGIE - EXTERNE NAKLADY

Castou vyhradou voci obnovitelnym zdrojom je, ze energia z nich vyrobena je drahsia ako z fosilnych paliv. Toto na prvy pohlad pravdive konstatovanie v sebe skryva zavaznu nespravodlivost, ktora aj vdaka silnym zaujmom fosilnej lobby zostava skryta pred verejnostou.

Nespravodlivost spociva v tom, ze ak sa pozerame len na aktualne ceny energie (elektrina, teplo, benzin atd.) potom cena energie z obnovitelnych zdrojov sa na prvy pohlad moze zdat vyssia. Skutocnostou vsak je, ze cena ktoru za energiu z fosilnych zdrojov dnes platime nevyjadruje aktualne (celkove) naklady na tazbu, transformaciu a konecne vyuzitie tychto paliv. Existuju znacne tzv. externe (skryte) naklady spojene s vyuzivanim tychto zdrojov, ktore su rozlozene na celu spolocnost a nie su v cene energie zahrnute.

Pretoze trzne mechanizmy v energetike nepracuju tak ako by mali a skody na zivotnom prostredi, ludskom zdravi, flore, faune alebo kulturnom dedicstve nie su zahrnute v cenach energie, ale su hradene z inych zdrojov, je velmi neobjektivne tvrdit, ze energia z uhlia, ropy, plynu alebo uranu je lacnejsia ako energia zo Slnka, vetra alebo biomasy.

Nie je ziadnym tajomnstvom, ze problemy a naklady na likvidaciu odpadu casto presuvame na nasledujuce generacie. Nanestastie len mala cast z tychto nakladov sa da odhadnut vo financnom vyjadreni. Vacsia cast tychto skrytych nakladov nebola este kvantifikovana resp. identifikovana (napr. globalne klimaticke zmeny), navyse skody na ludskom zdravi nie je mozne financne vyjadrit. A aj ked existuju snahy o taketo vyjadrenie, celkove naklady byvaju enormne, tak ako to vyplyva z nasledujucej tabulky. Odhad externych nakladov sposobenych emisiami zo spalovania fosilnych paliv sa vztahuje len na situaciu v SRN.

SKODY NA             Skody v mil. DM/rok

Ludskom zdravi          2 300 - 5 800
Materialoch                 2 300
Faune                       1 000
Flore                   6 500 - 9 800

SPOLU                  11 200 - 18 000

Cena energie z obnovitelnych zdrojov je znacne znevyhodnovana nielen tym ze do cien nie su zahrnute externe naklady ale aj tym, ze:

- existuju priame i nepriame dotacie pre fosilne paliva,

- vzhladom na decentralizovany charakter obnovitelnych zdrojov s relativne nizkymi vykonmi nemaju bankove ustavy o financovanie tychto zariadeni taky zaujem ako o velke investicne celky. Uvedena skutocnost sa premieta do vysky urokov, ktora je v pripade technologii s obnovitelnymi zdrojmi az dva krat vyssia ako napr. pre jadrove zdroje,

- banky pozaduju zaruky, ktore individualny zaujemcovia o vystavbu obnovitelnych energetickych zdrojov casto nemozu poskytnut - na rozdiel od jadrovej energetiky , kde zaruky poskytuje vlada,

- stanovenie nizkych vykupnych cien elektriny odraduje potencialnych nezavislych vyrobcov od investovania do tejto oblasti. Sucasne tymto vyrobcom nie su umoznene priame dodavky elektriny vybranym odberatelom za zmluvne ceny nakolko nemaju pristup k prenosovym trasiam,

- statna podpora, ktora sprevadzala rozvoj vyuzivania fosilnych paliv u nas je pre obnovitelne zdroje zanedbatelne mala a v porovnani s vyspelymi krajinami prakticky ziadna.

LEGISLATIVNE A INSTITUCIONALNE BARIERY

Statna energeticka politika v oblasti rozvoja obnovitelnych zdrojov u nas naraza na nedostatok koordinovanej snahy podporovanej prislusnymi instituciami. Rozvoj tychto zdrojov je zabrzdeny z nasledujucich dovodov:

- Obnovitelne zdroje energie nie su prioritnym prvkom energetickej politiky. V energetickej koncepcii pre SR do roku 2005 maju sice verbalnu podporu avsak prakticke kroky (ako napr. v pripade jadrovych elektrarni) chybaju.

- Energeticka politika svojou podporou plynofikacii a zanedbanim vyznamu domacich zdrojov ako je napr. biomasa vytvara take konkurencne prostredie, ktoremu domace zdroje budu tazko celit (plynofikovane obce nebudu mat zaujem o ine zdroje paliv).

- Chyba agentura, ktora by obnovitelne zdroje skutocne podporovala. Podobne chyba aj lobbysticka skupina presadzujuca zmeny v legislative.

- Financie na vyskum a vyvoj su takmer zanedbatelne.

INFORMACNE BARIERY

Vacsina ludi vratane odbornikov dnes nie je dostatocne informovana o moznostiach, ktore poskytuju obnovitelne zdroje energie. Vyvoj v tejto oblasti ide velmi rychlo dopredu a ceny energie, ktore este celkom nedavno boli nekonkurencieschopne fosilnym palivam, dnes umoznuju ich burlivy rozvoj. Prikladom moze byt rozvoj veternej energie v Nemecku, kde z celkoveho vykonu 1800 MW bolo len v roku 1995 instalovanych 1200 MW. Je to vyssi vykon ako predstavuje bezna atomova elektraren. Podobny vyvoj bol zaznamenany tiez v inych krajinach aj s inymi zdrojmi napr. s biomasou (14% primarnych zdrojov energie vo Svedsku pokryva biomasa).

Bariery rozvoja obnovitelnych zdrojov energii:

             Biopl  Drev  Biomasa  Energ  Slnecn   Male    Viet
              yn     o       v       .      e      vodne    or
                          priemys  rastl  kolekt elektrar
                            le      iny    ory      ne
Vysoke         *     *       *      ***     **      **      ***
naklady
Nizka         ***   ***     **      ***    ***      ***     ***
nakupna cena
energie
Dlha          **     **     **      **     ***      **      **
navratnost
Dostupnost    ***    0      **      **      0        0      **
na trhu
Informacny    **     **     **      **      *        0       *
deficit

0      - ziadna bariera
*      - malo vyznamna bariera
**     - vyznamna bariera
***   - velmi vyznamna bariera