Jednym z problemov, ktory suvisi s alternativnymi zdrojmi energie u nas je , ze ich hodnotenie sa sustreduje len na energeticku stranku a uplne sa zabuda na dalsie pozitiva, ktore sprevadzaju ich vyuzivanie. Tym, ze sa jedna o domace zdroje, je zrejme ze ich vyuzivanie bude prispievat k tvorbe pracovnych prilezitosti, rozvoju regionov, ozdraveniu zivotneho prostredia a v neposlednom rade aj k zlepseniu zahranicno-obchodnej bilancie statu v dosledku nahradzania dovozu paliv zo zahranicia. Vsetky tieto skutocnosti maju svoj pozitivny efekt na domacu ekonomiku. Energeticka politika vratane tvorby cien energie u nas zatial tieto pozitiva nezohladnuje.

ZAMESTNANOST

Tvorba novych pracovnych prilezitosti vyplyvajucich z rozvoja alternativnych zdrojov energie nie je u nas zatial docenena. Je vsak nesporne, ze nahradenie dovazanych paliv domacimi zdrojmi resp. usporami by bolo nutne spojene aj s novymi pracovnymi miestami a to ci uz v procese realizacie programu rozvoja alternativnych zdrojov (napr.stavebna cinnost alebo v pripravnych a navazujucich cinnostiach ako je projekcia, vyroba zariadeni, udzba a ine. Velky pocet tychto miest by vznikol tiez na vidieku, ktory je problemom nezamestnanosti postihnuty najviac. V nasledujucej casti su uvedene niektore programy , ktorych realizacia by mala najvyznamnejsi efekt v socialnej oblasti.

PROGRAM : OBNOVITELNE ZDROJE ENERGIE

Zhodnotenie poctu novych pracovnych prilezitosti, ktore by bolo mozne u nas vytvorit v dosledku rozvoja obnovitelnych zdrojov energii, je mozne na zaklade ich potencialu (vid kapitolu Potencial obnovitelnych energetickych zdrojov resp. Energeticku koncepciu pre SR do roku 2005) a s vyuzitim zahranicnych udajov (pocet pracovnych miest na 1 PJ vyrobenej energie).

Biomasa : pouzitim udajov z Francuzska a Danska o pocte novych pracovnych prilezitosti vytvorenych pri vyuzivani biomasy pre energeticke ucely vychadza, ze v tomto sektore by bolo mozne u nas vytvorit celkove 8400 novych pracovnych miest. Vstupne udaje zo zahranicnych zdrojov boli nasledujuce : drevo - 125 prac. miest/PJ, slama - 100 miest/PJ, bioplyn - 155 miest/PJ, energeticke rasliny - 1 miesto/500 ton suchej biomasy. Tieto pracovne miesta by mali dlhodoby charakter.

Male vodne elektrarne : dnes predstavuju znacny - doposial malo vyuzity potencial. Mnozstvo vody, ktore t.c. odteka bez vyuzitia za nase hranice predstavuje az 1,2 mld. kWh elektrickej energie. Vystavbou malych vodnych elektrarni a suvisiacou revitalizaciou vodnych tokov by bolo mozne v tejto oblasti vytvorit 35 000 novych pracovnych prilezitosti (vyuzitim vztahu : 70 prac. miest/MW pri vystavbe a 30 miest/MW pri vyrobe zariadeni) . Pre tento zdroj je typicke, ze realizacia celeho potencialu je v silach slovenskych vyrobcov technologii, projekcnych a stavebnych organizacii. Vacsia cast pracovnych prilezitosti ma charakter obmedzeny na dobu vystavby.

Slnecna energia : potencial 4,9 PJ (uvadzany v Energetickej koncepcii pre SR do roku 2005 predstavuje energiu, ktoru je mozne ziskat z 300 000 m2 slnecnych kolektorov. Vyroba a instalacia tohto mnozstva by na zaklade udajov z Danska priniesla 5000 novych pracovnych prilezitosti.

Vyuzitim geotermalnej energie na Slovensku s potencialom 7,8 PJ by bolo mozne vytvorit zhruba 200 pracovnych miest (30 miest/PJ). Je potesitelne, ze snahy o realizovanie tohto potencialu sa na Slovensku uspesne rozvijaju.

PROGRAM : ZATEPLOVANIE

Na zaklade potencialu uspor energii (hlavne tepla v SR , ktory predstavuje zhruba 30% zo spotrebovavanych primarnych energetickych zdrojov a pri vyuziti zahranicnych udajov na tvorbu novych pracovnych prilezitosti vychadza, ze na Slovensku by bolo mozne v oblasti zateplovania vytvorit priblizne 3000 novych pracovnych miest na dobu zhruba 10 rokov.

PROGRAM : ZVYSOVANIE UCINNOSTI ELEKTRICKYCH ZARIADENI

V pripade realizacie programu 10%-neho znizenia spotreby elektrickej energie cestou zvysovania energetickej ucinnosti elektrospotrebicov vratane osvetlenia a elektropohonov, by bolo mozne vytvorit dalsich priblizne 1000 pracovnych miest.

PROGRAM : ZAVADZANIE KOMBINOVANIEJ VYROBY ELEKTRINY A TEPLA

V energetickej koncepcii pre Slovensko do roku 2005 sa uvazuje s realizaciou 1000 MW elektrickej energie (5,5 TWh rocne prostrednictvom kombinovanej vyroby elektriny a tepla . Tento program by priniesol zhruba 2000 novych pracovnych miest. Na zaklade inych analyz by vsak potencial kombinovanej vyroby elektriny a tepla na Slovensku mohol byt az dvojnasobny (pozri kapitolu nizsie).

ROZVOJ OBCI, MIEST A REGIONOV

Umoznenie vstupu kapitalu obci, miest a regionov do sektoru energetiky a riesenie energetickej politiky na urovni tychto uzemnych celkov by viedlo k vyraznemu oziveniu aktivity v oblasti realizacie uspor a vystavby novych zdrojov na Slovensku. V konecnom dosledku by to z hladiska rozvoja obci a miest viedlo k:

• aktivizacii miestnej vyroby a drobnych prevadzok,
• rieseniu problematiky zamestnanosti , hlavne na vidieku,
• tvorbe financnych zdrojov vo forme odvodov z vyroby energie,
• zvyseniu kupyschopnosti obyvatelstva,
• ozdraveniu zivotneho prostredia na miestnej resp. regionalnej urovni nahradenim spalovania fosilnych paliv (hlavne uhlia ekologicky cistejsimi obnovitelnymi zdrojmi,
• budovaniu systemov centralneho zasobovania teplom v obciach a mestach.

OZDRAVENIE ZIVOTNEHO PROSTREDIA

Niet pochyb o tom, ze zataz zivotneho prostredia vdaka spalovaniu fosilnych paliv je na mnohych miestach Slovenska neunosne vysoka. Rozvoj alternativnych energetickych zdrojov je cestou, ktora by tuto situaciu pomohla riesit . Aj ked vplyv obnovitelnych zdrojov energie na zivotne prostredie nie je nulovy, je predsa len mnohonasobne nizsi ako v pripade fosilnych paliv . Pri vyuzivani tychto zdrojov sa neprodukuje prakticky ziaden odpad (v pripade vyuzitia biomasy odpadom je casto vysokokvalitne organicke hnojivo) a nie je problem s ich likvidaciou .

Rozvoj alternativnych energetickych zdrojov u nas ma vsak aj medzinarodny kontext. Slovensko podpisalo niekolko medzinarodnych konvencii pozadujucich znizenie emisii napr. SO2 alebo CO2 (klimaticke zmeny. Podpora uspor energie, kombinovanej vyroby elektriny a tepla a obnovitelnych zdrojov energii by znamenala aj vyrazny krok k naplneniu tychto zavazkov.

ZLEPSENIE EKONOMICKEJ BILANCIE STATU

Navratnost investicii vlozenych do uspor energii je v priemere 2-3 roky (casto vsak kratsia ako jeden rok. Pri cca 25 rocnej zivotnosti realizovanych technologii to znamena, ze kazda takto investovana koruna prinesie zisk az 10 korun vo forme znizenia vydavkov na dovoz paliv a energie. V tomto zisku nie su zapocitane financne uspory v dosledku znizenia vydavkov na socialnu podporu v nezamestnanosti alebo na ozdravovanie zivotneho prostredia.

Aj ked navratnost investicii do obnovitelnych zdorojov energii je dlhsia (5-10 rokov zivotnost tychto technologii byva ako napr. v pripade malych vodnych elektrarni aj viac ako 50 rokov, co v konecnom dosledku vedie k rovnakej efektivnosti vynalozenych prostriedkov ako v pripade uspor energii.

Zlepsenie zahranicno-obchodnej bilancie statu cestou znizovania dovozu je politika , ktora je podporovana vsade vo svete. Slovensko je z hladiska eliminacie dovozu paliv vo vyhodnej pozicii, nakolko dovoz fosilnych paliv sa da podstatne jednoduchsie nahradzat vyuzivanim alternativnych technologii ako napr. dovoz strojov a zariadeni . Navyse snaha o znizenie dovozu nepredstavuje takmer ziadne riziko z hladiska ohrozenia domacich pracovnych prilezitosti.

Nahrada dovozu fosilnych paliv , hlavne z Ruskej federacie, domacimi obnovitelnymi zdrojmi by vzhladom na nas stale rastuci deficit zahranicneho obchodu mala byt dolezitou motivaciou vlady. Deficit zahranicneho obchodu dosahuje v sucasnosti asi 40 mld Sk rocne, co je zhruba objem dovozu paliv a energie. Ak sa dnes u nas len na pripravu tepla a teplej vody spotrebuje asi 250 PJ energie rocne (1/3 rocnej spotreby primarnych energetickych zdrojov), tak pri realnych usporach 30% by objem usetrenych financnych prostriedkov predstavoval 4 miliardy Sk rocne. Nahradou klasickych paliv obnovitelnymi zdrojmi , hlavne biomasou, by bolo mozne tuto ciastku este podstane zvysit.