Kazdy z nas si uvedomuje, ze k svojmu zivotu potrebuje energiu-ci uz vo forme tepla, svetla, pohonnych hmot resp. inych jej foriem. Malokto z nas je vsak ochotny uznat, ze sucasny sposob vyuzivania fosilnych paliv - uhlia, ropy, plynu a uranu je - casovo ohraniceny, a ze zijeme na ukor prirody.

Pocas 150 milionov rokov priroda s pomocou slnecnej energie vyprodukovala energeticke zdroje vo forme uhlia,ropy a plynu. Zoberme si napriklad ropu : v benzinovych motoroch je hustota spotreby energie cca 6 milionov kWh/m2 , energia dopadajuca zo Slnka na Zem , t.j. energia ktora bola v palive skoncentrovana, dosahuje tisic kWh/m2 . Toto vzacne dedicstvo je dnes neuveritelnym tempom spalovane casto s minimalnym vyuzitim.

Ludstvo spotrebuje za jeden rok take mnozstvo fosilnych paliv ake priroda vyprodukovala za 1 milion rokov.

Navyse len malo ludskych cinnosti ovplyvnuje zivotne prostredie v takej zavaznej miere ako nas sucasny sposob vyuzivania energie. Prejavuje sa to narastajucou hrozbou globalnych klimatickych zmien , nehodami jadrovych elektarni alebo kyslymi dazdami a smogom v nasich mestach. Su to prave klasicke energeticke zdroje a sposob akym ich vyuzivame , ktore sposobuju nenapravitelne skody na prirode a zdravi ludi.

Preto je iluziou hovorit - v case ked zijeme na ukor prirody - o ekonomickom raste v tradicnom zmysle slova. Je to prave priroda , biologicka zakladna pre zivot, a nie ekonomicke statistiky, ktora urci nasu zivotnu uroven v buducnosti. Ekologicke ohrozenie je v sucasnosti ovela vaznejsie ako ohrozenie vojenske. Napriek tomu sa dnes vo svete investuje rocne do vojenskych programov viac ako 900 miliard dolarov. Na ochranu zivotneho prostredia je to len 14 miliard dolarov. Tento pomer ilustruje nielen vztah cloveka k hodnotam, ale aj nezmyselne plytvanie prirodnymi zdrojmi, ktoreho sme dnes svedkami na celom svete.

Vyuzivanie obnovitelnych (alternativnych) zdrojov energie je jednou z ciest chapania ochrany prirody ako celku a poskytnutia perspektivy udrzatelneho rozvoja spolocnosti. Na prevladajuci nazor o zanedbatelnom vyzname tychto zdrojov nech je odpovedou plan energetickeho rozvoja do roku 2030, vypracovany danskym ministerstvom energetiky v roku 1990 . Dansko je krajinou bez energetickych zdrojov ,prakticky na rovine, bez moznosti vyuzivat vodnu energiu,s rozlohou cca o 15 % mensou ako Slovensko (pocet obyvatelov je porovnatelny so SR), polozene severnejsie, s mensou hustotou dopadajuceho slnecneho ziarenia. Napriek tymto skutocnostiam danska energeticka koncepcia nepocita s vyuzivanim jadrovej energie, ale predpoklada znacny potencial obnovitelnych zdrojov energii na energetickej bilancii krajiny. Tento potencial by mohol do roku 2030 pokryt az 64 % spotreby energie v sektore zasobovania teplom a 60 % vo vyrobe elektriny. Zakladnymi prvkami su biomasa,slnecne ziarenie, v mensej miere vyuzitie veternej a geotermalnej energie. S vynimkou veternej energie je potencial jednotlivych zdrojov na Slovensku vacsi resp. porovnatelny.

Vo svete existuje dost prikladov o tom , ze tieto zdroje mozu hrat vyznamnu ulohu v energetickych bilanciach tak regionov, ako i celych krajin. V americkom state Maine je v sucasnosti az 20 % elektrickej energie vyrabanej len z drevneho odpadu. Podiel obnovitelnych zdrojov na energetickej bilancii Svedska dosiahol v roku 1992 31 % (z toho biomasa 14 %) , na Slovensku sme na urovni 0,06 % (bez zapocitania vodnej energie), co zdaleka nezodpoveda nasmu potencialu . Tato publikacia si kladie za ciel vzbudit zaujem o tieto netradicne zdroje energie, a tym prispiet k ich sirsiemu vyuzivaniu na Slovensku .