Tazba , spracovanie a vyuzivanie energetickych zdrojov vedie k neustale narastajucemu zhorsovaniu zivotneho prostredia na nasej planete. Kazdy rok dochadza na celom svete k tisicom nehod majucich za nasledok uniky nebezpecnych latok do zivotneho prostredia .

NEHODY TANKEROV

V obdobi 1970 az 1985 doslo ku 186 velkym nehodam, ktore sprevadzal unik minimalne 1 300 ton ropy. Pri nehode tankera Exon Valdez v roku 1989 vytieklo na pobrezi Aliasky 39 000 ton ropy , ktora pokryla plochu 4 200 stvorcovych kilometrov (desatina rozlohy Slovenska). Skody na zivotnom prostredi - flore i faune - dosiahli niekolko miliard dolarov a potrva niekolko desatroci, kym sa priroda z tychto ludskych zasahov zotavi.

NEHODY ATOMOVYCH ELEKTRARNI

Pri nehode jadrovej elektrarne v Cernobyle (26.4. 1986) radioaktivna kontaminacia pokryla celu Europu . Z oblasti postihnutej katastrofou muselo byt navzdy evakuovanych viac ako 120 tisic obyvatelov . Dalsich 200 tisic obyvatelov Bieloruska, Ukrajiny a Ruska este na evakuaciu caka . Tridsat ludi zahynulo na nasledky nehody a dalsich 40 000 umrti sa predpoklada na celom svete, v dosledku oziarenia obyvatelstva. Celkove straty sa v roku 1990 odhadovali na 300 miliard dolarov . K vaznym nehodam atomovych reaktorov, sprevadzanych kontaminaciou zivotneho prostredia, doslo aj vo Windscale (1957, Velka Britania), Three Mile Island (1979, USA) a u nas na jadrovej elektrarni A-1 v Jaslovskych Bohuniciach (1977).

Z globalneho hladiska sme dnes konfrontovani s ucinkami kyslych dazdov a hrozbou klimatickych zmien s dalekosiahlymi dosledkami.

KYSLE DAZDE

Najvidetelnejsim prikladom poskodzovania zivotneho prostredia v dosledku spalovania fosilnych paliv su kysle dazde.

SPALOVANIE UHLIA,ROPY A PLYNU MA ZA NASLEDOK:

• 95 % SO2 v atmosfere
• 99 % NOx v atmosfere

Na zaklade studie americkej Environmental Protection Agency, skody v dosledku erozie pody, poskodzovania budov a inych stavieb dosahuju len pre 17 americkych statov rocne 6 miliard dolarov.

Spalovanie paliv s nizsim obsahom siry resp. budovanie odsirovacich zariadeni v elektrarnach je jednou z ciest ako znizit negativny vplyv kyslych dazdov na zivotne prostredie.

SKLENNIKOVY JAV

Z hladiska zivotneho prostredia je v sucasnosti najdiskutovanejsi problem ,ktory ma korene hlavne v sposobe vyuzivania energie, sklennikovy jav.

PODSTATA SKLENNIKOVEHO JAVU

Priemerna teplota vo vesmire je 0 st. Kelvina (-273 st. Celzia). Ak by nasa Zem nemala atmosfericky obal,bola by slnkom zohriata na max. -19 st. Celzia. Vdaka vzdusnemu obalu,ktory obsahuje vodnu paru a CO2 sa Zem zohrieva v priemere na +15 st. Celzia . Odkial sa berie tych dodatocnych 34 stupnov, ktore umoznuju zivot na Zemi ?

Efekt, ktory sposobuje ohrievanie atmosfery, sa nazyva sklennikovy jav : viditelne slnecne svetlo podobne ako napr. v zasklenej miestnosti prechadza sklom a zohrieva priestor za nim. Teplo ,ktore vyzaruju telesa v tomto priestore (v infracervenej oblasti) je zcasti sklom prepustane von a zcasti absorbovane vo vnutri , pricom zohrieva vnutorny priestor.

Pre zemsku atmosferu toto zohriatie predstavuje prave tych 34 st. Celzia ( ohriatie z -19 st. na +15 st.). Bohuzial prave zasluhou cloveka sa situacia vyrazne meni. K stalemu narastu koncentracie CO2 v atmosfere , k vyssej absorpcii tepla a zvysovniu teploty na Zemi dochadza predovsetkym spalovanim fosilnych paliv.

Spotrebovavanie neobnovitelnych zdrojov energie vedie k emisii 5 miliard ton uhlika do atmosfery rocne.

Za poslednych 100 rokov sa priemerna teplota na Zemi zvysila asi o pol stupna Celzia. Pre porovnanie : rozdiel medzi priemernou teplotou na Zemi pocas doby ladovej a doby s teplou klimou (dnes) cini len 5 st.Celzia ! Ak ludstvo neprijme opatrenia na znizenie tohto narastu, moze - v zmysle zaverov odbornej konferencie v Zeneve (Intergovermental Panel on Climate Change) - vzrast teploty na Zemi do roku 2100 dosiahnut 2 az 5 stupnov.

KLIMATICKE ZMENY

Zvysovanie teploty na Zemi moze viest k vyznamnym klimatickym zmenam , ktore v mensej miere mozno pozorovat uz dnes. Katastrofalne sucha v sahelskej oblasti zacali v roku 1968 a s kratkymi preruseniami trvaju dodnes. Obrovske zaplavy v tropickom pasme (Banglades) , castejsie obdobia horucav v miernych klimatickych pasmach ( USA, Cina ), erozia pody, stupanie hladiny mori v dosledku topenia sa ladovcov su podla niektorych odbornikov dalsimi prejavmi nastupujucej zmeny klimy. Z celosvetoveho pohladu by mohla byt vplyvom klimatickych zmien v zemskej atmosfere postihnuta az polovica obyvatelov Zeme.

Dosledkom oteplovania podnebia v Europe je napriklad trvale zmensovanie sa ladovcov. Uz viac ako sto rokov sleduje specialna komisia vo Svajciarsku 105 tychto pozostatkov doby ladovej . Dnes je uz jasne, ze tieto hory ladu sa rocne zmensuju v priemere o 9 metrov. Najvacsi zaporny rekord drzi ladovec Lavaz v Graubundene : za dva roky stratil na svojej velkosti 91 metrov.

         PRI VYROBE 1000 kWh ELEKTRICKEJ ENERGIE
              V UHOLNEJ ELEKTRARNI VZNIKA :

                     1 663,0 kg CO2
                        31,2 kg SO2
                         4,4 kg NOx
                         1,5 kg prachu

Zda sa ,ze sa opakuje davny mytus s Prometeom, ktory ukradol bohom ohen a za to bol pribity ku skale, kde trpel a spalovalovalo ho slnko. My sme sputali fosilne paliva a nasim trestom je strata zdravia ludi i zivotneho prostredia. Pribeh je vsak mozne zmenit. Technologicka vyspelost a politicka ochota moze dramaticky znizit mnozstvo energie potrebnej na zabezpecenie produkcie tovarov a sluzieb a to bez obmedzovania ekonomickeho rastu.