PRIPOMIENKY K ENERGETICKEJ KONCEPCII (EK) PRE SR
Buduci vyvoj energetickej spotreby
rok 1996
Sucasny instalovany vykon 6930 MW (EK 9/95) vysoko prevysuje maximalne zatazenie cca 3700 MW. Vysoka rezerva znamena nizku efektivitu vyuzivania zdrojov (s vynimkou JE) a teda aj plytvanie vynalozenymi financnymi prostriedkami. Rekonstrukciou stavajucich zdrojov (parne elektrarne) a ich vyssim vyuzitim je mozne s dostatocnou rezervou zabezpecit sebestacnost vo vyrobe elektriny bez nutnosti vystavby novych zdrojov.
Pokial bude rast spotreba elektriny tak ako je to uvedene v EK tak hlavne v sektore sluzieb a obyvatelstva. V takomto pripade bude vsak narast v oblasti spickoveho zatazenia a nie zakladneho . Mensie elektrarne s moznostou operativnej zmeny vykonu su jednoznacne vyhodnejsie ako jadrove zdroje pracujuce len v zakladnom zatazeni. Nevyuzity potencial precerpavacich elektrarni (800 MW) predpokladany narast spotreby moze bez vacsich problemov pokryt. Navyse sa ponuka aj moznost reexportu spickovej elektriny z tychto zdrojov
Nove zdroje
Stupen vyuzitia najdolezitejsich slovenskych elektrarni
kapacita stupen vyuzitia
Vojany 1 660 MW 30,94 %
Vojany 2 660 MW 32,05 %
Novaky B 440 MW 29,34 %
Elektricka ucinnost velkych kalorickych teplarni Slovenska tvori 30% (elektraren Vojany 2 ma ucinnost 32% . Dolezite je , kolko elektriny by sa mohlo dat vyrobit navyse vdaka sanacnym a rekonstrukcnym opatreniam elektrarni v Novakoch a Vojanoch.
Vojany 1 sa vykuruju ciernym uhlim. Moderna ciernouholna elektraren moze dosiahnut cistu ucinnost 42%. U elektrarne na cierne uhlie-IGCC (plynova turbina+parny proces-elektraren s integrovanym splynovanim uhlia) sa ocakava 45%. Dürnrohr 2 ma cistnu ucinnost 41,6% (BLV 1991). Vychadza sa preto z toho, ze ucinnost (netto) mozno vhodnymi sanacnymi opatreniami zvysit na 42%.
Vojany 2 sa vykuruju plynom. Moderna plynova elektraren s kombinaciou plynovej turbiny a parneho procesu moze dosiahnut cistu elektricku ucinnost 52%.
Dnesne elektrarne na hnedouholny prach dosahuju ucinnost 39% netto. Vdaka specialnemu sposobu vysusovania hnedeho uhlia ('susenie na virivom lozku') je mozne zvysit cistu ucinnost hnedouholnych elektrarni na 41% . Tym sa dosiahnu aj ekonomicke vyhody, lebo cistenie dymovych plynov potom vdaka mensim mnozstvam odpadoveho plynu mozno dimenzovat o 25-30% nizsie. Ocakavane hodnoty pre hnedouholne -IGCC elektrarne predstavuju 46%. Preto sa da vychadzat z toho, ze ucinnost elektrarne Novaky B mozno vhodnymim sanacnymi opatreniami zvysit na 41%. K tomu vsak treba poznamenat, ze prve 2 bloky Novakov B (spolu 110 MW, rok vystavby 1964) sa momentalne sanuju.
Sanacnymi a rekonstrukcnymi opatreniami by sa teda technicky dal zvysit vykon troch najdolezitejsich elektrarni na Slovensku celkom o 780 MW bez toho, ze by sa muselo spalovat viac paliva . Zodpovedalo by to cistemu vykonu jadrovej elektrarne Bohunice V 1.
Keby tieto tri elektrarne po sanacii boli vyuzite 5 000 hodin rocne, mohli by vyrobit 12 700 GWh elektriny. Na porovnanie: v roku 1989 tieto tri bloky vyrobali spolu iba 5 090 GWh (samozrejme, pri nizsom vyuziti).
Mozne zvysenie kapacity v dosledku zlepsenia ucinnosti najdolezitych slovenskych elektrarni
Realita Moznost kap. ucinnost kap. ucinnost MW % MW %Vojany 1 660 30,94 896 42
Vojany 2 660 32,05 1 029 50
Novaky B 440 29,34 615 41
CELKOM 1 760 2 540
UPRAVA KOMPRESOROVYC STANIC (Transgas) = +700 GWH/ROK (150 MW)
Konkretna moznost vyroby elektriny vyvstava z tranzitneho vedenia plynu z Ruska cez Slovensko. Kompresorove stanice, ktore sa tu nachadzaju, sa postupne nahradzaju spalovacimi turbinami s elektrickymi motormi, ktore mali v roku 1990 spotrebu elektriny
1 500 GWh. Keby sa na ich mieste ponechali spalovacie turbiny a tieto napojili na parny pohon, v roku 1995 by mohli vyrabat asi 700 GWh elektriny (navyse k prevadzke kompresorovych stanic). Celkom tento rodziel 2 200 GWh zodpoveda asi jednej tretine
produkcie jadrovej elektrarne Bohunice V 1 (Suk 1991).
V energetickej koncepcii pre Slovensko vypracovanej ministerstvom hospodarstva v minulom roku podobne ako v studii najnizsich nakladov vypracovanej pre Europsku banku pre rekonstrukciu a rozvoj je alternativou c. 1 vybudovanie tzv. paroplynovych cyklov v niektorych slovenskych mestach (Bratislava,Kosice,Presov, Zilina, Vojany, Ziar a i.). Tato alternativa je podla obidvoch materialov investicne menej narocna ako EMO. Elektricky vykon ,ktory by bolo mozne v uvedenych mestach instalovat by presiahol 1100 MW. Podla studie EGU by bolo mozne podobne zariadenia instalovat aj v dalsich slovenskych mestach, pricom dodatocny vykon by dosiahol zhruba 800 MW.
Ako priklad efektivneho nasadenia PPC je mozne uviest pripravovany projekt pre sanaciu Teplarne II Bratislavu , kde sa pri predpokladanom instalovanom vykone 200 MW pocita s celkovymi investicnymi nakladmi 3,1 miliardy SK co predstavuje pomer 15,5 mil. Sk/MW. V pripade JE Mochovce je tento pomer 29 mil. Sk/MW (podla planovaneho rozpoctu na dostavbu 26 mld. SK) - a to len pre dokoncenie projektu bez zapocitania uz realizovanych investicii. Aj v pripade 'lacnejsieho' variantu dostavby EMO s pouzitim ruskych a ceskych financii (20 mld. SK) su merne naklady na dostavbu vyssie - 23,3 mil. SK/MW ako na vystavbu noveho PPC pre Bratislavu 2.
CHP PLANT POWER HEAT POWER INVESTM. NAT. GAS
CAPACITY CAPACITY PRODUC. COSTS CONSUMPT.
MWe MWt GWh mil. Sk mil. m3/year
BRATISLAVA 2 206 210 1 100 2 714 270
VOJANY * 326,6 - 1 900 5 321 470
KOSICE 200 200 1 100 3 830 270
PRESOV 150 100 850 2 545 210
ZIAR N. HR. 150 100 850 2 550 210
SENNE 70 - 400 1 417 95
ZILINA 60 70 350 1 405 86
MARTIN 60 70 350 1 430 80
NOVAKY 60 290 350 1 535 -
TOTAL 1 282 - 7 250 22 747 -
Ekonomika paroplynovych cyklov je urcovana cenou plynu. Nazory na ceny plynu v buducnosti sa znacne rozchadzaju, co malo za nasledok aj rozdiely vo vysledkoch studie najnizsich nakladov vypracovanej pre EBRD. Pokial by sa v realnych cenach plynu mal napnit predpoklad uvedeny v studii EBRD - narast o 50% po roku 2000 potom by ekonomika PPC bola horsia. Pojem horsia je vsak relativny nakolko ekonomika JE zavisi hlavne od vysky urokovej miery ktora je casto utajovana. Da sa predpokladat , ze komercne banky na rozdiel od multilateralnych rozvojovych bank nebudu scopne poskytnut take vyhodne pozicky ktore sa uvazovali v pripade EBRD (10%). Kazde % navyse vyrazne zatazuje ekonomiku JE a zvyhodnuje PPC.
Inym faktorom, ktory jednoznacne urcuje ekonomiku JE su naklady na likvidaciu ci uz JE samotnej alebo likvidacie vyhoreneho paliva. Tieto naklady, ktorych realizacia sa predpoklada zhruba o 30 mozno az 50 rokov dnes nie je mozne vycislit. Uvahy na tuto temu su stazene aj tym, ze ani vo svete nie su k dispozicii hodnoverne udaje (doposial neexistuje ani jedno definitivne ulozisko vyhoreneho paliva)skutocnostou vsak zostava, ze realne ceny plynu (pri zohladneni inflacie) su v sucasnosti o 10 % nizsie ako boli v 80-tych rokoch.
PPC V PRIEMYSLE = + 4270 GWh/rok (610 MW)
PPC je mozne instalovat aj v mnohych podnikoch v minulosti (EK) bola uvazovana vystavba PPC v Slovnafte a v Dusle Sala. Tieto projekty neboli dosial realizovane.
MW GWh/r
SLOVNAFT 410 2870
DUSLO SALA 200 1400
Male PPC = + 5600 Gwh/rok (790 MW)
CHP PLANT POWER CAPACITY HEAT CAPACITY
(MWe ( MWt
NOVE ZAMKY 55 60
BANSKA BYSTRICA 55 60
POVAZSKA BYSTRICA 50 60
RIMAVSKA SOBOTA 60 60
RUZOMBEROK 150 100
SEREd 220 -
TOTAL 590 -
OBNOVITELNE ZDROJE
Znacne statne dotacie fosilnych paliv a jadrovej energetiky znevyhodnuju alternativne zdroje a pri sucasnej uverovej situacii prakticky zastavili ich dalsi rozvoj u nas. Tato skutocnost je velmi nepriazniva nielen z hladiska nevyuzitia znacneho potencialu tychto zdrojov , ale aj z hladiska ekonomickej bilancie statu a tvorby pracovnych prilezitosti. Slovensko je dnes z 90% odkazane na dovoz paliv a energie zo zahranicia. Objem financnych prostriedkov , ktory takto od nas putuje za hranice rocne predstavuje cca 40 miliard Sk. Kazdy kg uhlia, kubik plynu alebo liter ropy, ktory mozeme nahradit domacimi obnovitelnymi zdrojmi energii neznamnena len zlepsenie ekonomickej bilancie statu, ale prispieva aj k vyssej zamestnanosti nasich obcanov k vzniku novych alebo rozsirenych vyrobnych programov domacich podnikov.
Nove vodne elektrarne = + 1347 Gwh/rok (553 MW)
Novy Zdroj GWh/r MW VE Zilina 170 85 VE Sered 158 64 VE Strecno 151 100 VE Wolfsthal 450 148 VE Horny Vah III 418 156 SPOLU 1347 553
MALE VODNE ELEKTRARNE = +1200 Gwh/rok (350 MW)
Potencialne najvyznamnejsie MVE
MVE kaskada na Orave 37 146 MVE kaskada Poprad Topla 20 106
NOVE PRECERPAVACIE VODNE ELEKTRARNE = + 710 MW
Potencialna vystavba novej precerpavacej vodnej elektrarni na rieke Ipel by znamenala prispevok 710 MW.
By zabezpecilo nahradu vystavby novych zdrojov na pokrytie rastu spotreby elektriny na najblizsich 10-15 rokov.
Biomasa (bioplyn) = +500 Gwh/rok (100 MW)
Len vyuzitim exkementov hospodarskych zvierat c. 10 mil ton/rok na vyrobu bioplynu a jeho spalovanim by bolo mozne ziskat 500 Gwh/rok elektrickej energie a ca. 1 mld. Kwh tepelnej energie . dalsie zdroje bioplynu predstavuju komunalne skladky odpadu.
GEOTERMALNA ENERGIA = + 78 Gwh/rok (13 MW)
Novy Zdroj MW GWh/r Geot. el. Kosice 13 78
Uspory = + 1000 Gwh/rok (200 MW)
(konzervativny odhad)
Z ekologickeho hladiska maju vsak najvyssiu prioritu uspory energii a vyuzivanie obnovitelnych zdrojov. Potencial uspor elektriny na Slovensku sa podla mnohych studii znacne lisi (Power Smart, Tractabel,E.V.A., EGU, SEI), pricom sa pohybuje v rozmedzi 200 az 1800 MW . Podstatne vsak je ze znacnu cast energie spotrebovavanej na Slovensku je lacnejsie usetrit ako je ju vyrobit . Z narodo-hospodarskeho, ale aj z ekologickeho hladiska , by tato alternativa mala mat jednoznacnu prioritu. Ukazuje sa vsak , ze pri alokacii kapitalu do oblasti vystavby novych zdrojov na uspory jednoducho nebudu peniaze. Zasadnym (a to nielen u nas) sa javi rozpor medzi zaujmami vyrobcov energie - vyrabat a predavat co najviac a zaujmom odberatela - spotrebovavat a platit co najmenej. Je zrejme, ze realizaciou potencialu uspor by ziskal spotrebitel a financne utrpel vyrobca. Riesenie po vzore americkeho Demand Side Managment , pri ktorom vyrobca moze zarabat aj na nim realizovanych usporach je jednou z ciest ako by sa mala orientovat nasa energeticka politika.
MOZNOSTI DODATOCNEJ VYROBY ELEKTRINY SPOLU
+ 26945 Gwh/rok (5536 MW)
Dodatocny novy a prakticky realizovatelny potencial predstavuje vyssi vykon ako je v sucasnosti pre Slovensko potrebny . Sucasna spotreba je ca. 25000 Gwh/rok a max. rocna zataz predstavuje 3800 MW.
ZDROJ ZISK ZISK
GWh/rok MW
ZVYSENIE UCINNOSTI TEPELNYCH 5000 780
ELEKTRARNI
UPRAVA KOMPRESOROVYCH STANIC 700 150
PPC VELKE 7250 1280
PPC V PRIEMYSLE 4270 610
MALE PPC 5600 790
NOVE VODNE ELEKTRARNE 1347 553
MALE VODNE ELEKTRARNE 1200 350
NOVE PRECERPAVACIE VODNE ELEKTRARNE 710
BIOMASA (BIOPLYN) 500 100
GEOTERMALNA ENERGIA 78 13
USPORY 1000 200
SPOLU 26 945 5536
SOCIALNE ASPEKTY
Podla nasej anlyzy, by realizacia programu uspor a vyuzivania ekonomicky zaujimavych obnovitelnych zdrojov energii viedla k vytvoreniu zhruba 32 000 novych pracovnych prilezitosti. Vyuzivanie potencialu domacich zdrojov je okrem uvedenych dovodov dolezite aj z hladiska surovinovej bezpecnosti Slovenska, nakolko uz spomenuta zavislost na zahranicne zdroje by v pripade moznych konfliktov v zahranici znamenali ochromenie zivota nasej spolocnosti.
ZIVOTNE PROSTREDIE
Emisie v tonach na 1 PJ spotrebovanie energie
SO2 NOx CO2
uhlie 550 200-480 100 000
plyn 0 50-500 57 000
EKONOMIKA
USPORA PALIV
Sucasna situacia v spotrebe paliv a energie na Slovensku je charakterizovana hlavne :
Rocny objem dovozu paliv a energii na Slovensko dosahuje cca 40 miliard Sk , co za dovozom strojov a zariadeni predstavuje druhu najvacsiu polozku v obchodnej bilancii SR (vid nasledujucu tabulku.
SLOVENSKY DOVOZ
1. POLROK 1994
Stroje a zariadenia 25,8 mld. Sk
Paliva a energia 19,8 mld. Sk
Spotrebny tovar 16,5 mld. Sk
Chemikalie 12,9 mld. Sk
Priemyselny tovar 9,2 mld. Sk
Potraviny 6,6 mld. Sk
Z A V E R
Ukazuje sa , ze bez komplexneho pristupu k rieseniu energetiky Slovenska, ktory by sa nesustedoval len na ekonomiku vyroby determinovanu monopolnym postavenim vyrobcu , ale by zahrnoval aspekty, narodno-hospodarske, socialne, bezpecnostne a ekologicke , budeme za energiu nielen platit viac ale ochudobnime sa aj v inych oblastiach zivota spolocnosti.
Hlavna stranka Fondu pre alternativne energie