KLIMATICKE ZMENY FOND PRE ALTERNATIVNE ENERGIE - SZOPK Za pomoc pri vydani publikacie dakujem The Swedish NGO Secretariat on Acid Rain Vydal: Fond pre alternativne energie - SZOPK , P.O.Box 35, 850 07 Bratislava www.fae.sk Autor textu: RNDr. Emil Bedi Vyslo vo februari 2002. Uvod V minulosti podnebie ovplyvnovalo ludi - dnes ludia ovplyvnuju podnebie. Hoci vedci pracovali cele desatrocia na tom, aby pochopili zmeny pocasia, az do konca 80-tych rokov nasho storocia dlhodobe klimaticke zmeny pritahovali len niekolko malo odbornikov. Od tohoto obdobia vsak mnozstvo poznatkov v tejto oblasti narastlo do takej miery, ze dnes sa problematike klimatickych zmien venuju tisicky vedcov a mnozstvo politikov resp. uradnikov na celom svete. Najzavaznejsie zistenia odbornikov sledujucich vyvoj zmeny klimy na Zemi su publikovane vedeckym vyborom OSN - IPCC (Intergovernmental Panel on Climate Change) zdruzujucim viac ako 2500 klimatologov z celeho sveta. Posledne vysledky publikovane v tretej sprave IPCC (2001) zhrnul jej predseda Robert T. Watson na rokovani clenskych krajin OSN v novembri 2000 v Haagu nasledovne: " Prevazna vacsina vedcov, uvedomujuc si neistoty, ktore v tejto oblasti existuju, je presvedcena o tom, ze klimaticke zmeny uz nastali a buduce zmeny klimy su nevyhnutne. Otazkou v sucasnosti nie je ci klimaticke zmeny nastanu, ale ake budu velke, rychle a kde sa prejavia". Od poslednej doby ladovej bola zemska klima relativne stabilna. Pocas uplynulych 10.000 rokov sa priemerna teplota menila v rozsahu o menej ako 1 st. C za storocie. Pocas tohto obdobia sa vyvinula moderna spolocnost a uspesne sa prisposobila miestnej klime a jej prirodzenym zmenam. Dnes sa vsak klima meni ovela rychlejsie. Teplota Zeme je jednoznacne vyssia ako pocas ktorehokolvek storocia za uplynulych tisic rokov, navyse 20. storocie sa stalo silne netypickym. Zem sa za poslednych 100 rokov oteplila o 0,4 az 0,8 st. C, pricom pevnina sa oteplila viac ako oceany. Posledne dve desatrocia sa stali najteplejsimi v uplynulom storoci. V skutocnosti tri najteplejsie roky za poslednych sto rokov sa vyskytli v 90. rokoch 20. storocia a vsetkych dvanast najteplejsich rokov storocia bolo zaznamenanych od roku 1983. Sucasne dochadza aj k zmenam zrazkovej cinnosti, narasta hladina mori, topia sa ladovce, stencuje sa hrubka ladu v Antarktide a vyskyt extremnych vrtochov pocasia narasta v mnohych castiach sveta. Vsetky tieto skutocnosti sa davaju do suvislosti s narastom atmosferickej koncentracie sklenikovych plynov. Tento narast je sposobeny ludskou cinnostou, hlavne spalovanim uhlia, ropy a zemneho plynu, odlesnovanim a intenzivnym polnohospodarstvom. Koncentracia sklenikovych plynov je najvyssia za poslednych 420.000 rokov. Tieto vysledky pochadzaju z podrobnej analyzy meteorologickych udajov (pozemne, atmosfericke aj satelitne merania), analyzy vrstiev ladu a geologickych struktur, ktore umoznuju pochopit vyvoj podnebia v davnej minulosti. Vsetky tieto data su spracovane na zaklade pocitacovych modelov vyuzivajucich tisice rovnic, s cielom simulovat spravanie atmosfery a oceanov v buducnosti. Klimaticke zmeny mozu mat charakter nevypocitatelnych zmien pocasia. V sprave IPCC sa uvadza, ze: "V dosledku zvysovania teploty sa vyskyt zaplav, sucha, poziarov a horucav v niektorych regionoch ocakava vo zvysenej miere". Niektore zmeny by mohli nastat nahle a mat dopad len na jeden region , kym ostatne oblasti by boli usetrene. V dobe, ked mnoho ludi zije v klimatizovanych obydliach a konzumuje cerstve potraviny vypestovane v oblastiach vzdialenych tisicky kilometrov, lahko dochadza u ludi k ignorovaniu zavislosti na podnebi. Vacsina miest sa nachadza v blizkosti dostatocnych zdrojov vody a ludia nepocituju riziko jej nedostatku. Podobne je to aj s potravinami. Nase potreby su zabezpecovane polnohospodarstvom alebo rybarstvom, ktore su vsak zavisle na urcitej teplote, zrazkach a vlhkosti vzduchu. Ludia sa dokazu vysporiadat s lokalnymi suchami, burkami alebo zaplavami, avsak rozsiahle a sucasne sa vyskytujuce katastrofy v dosledku oteplovania podnebia by boli pravdepodobne nezvladnutelne. Aky bude skutocny dopad tychto zmien je dnes tazko mozne predpovedat, pretoze globalna klima predstavuje velmi komplikovany system. Ak sa jeden klucovy parameter zmeni, ako napr. priemerna teplota vzduchu, ostatne parametre sa zmenia tiez. Tak sa napr. mozu zmenit poveternostne podmienky a mnozstvo zrazok. Hladina mori sa moze zvysit a ohrozit ostrovne a nizko polozene staty. Vo svete, ktory je uz dnes zmietany roznymi tazkostami, tieto prirodne zmeny mozu vyvolat dalsie napatia a konflikty medzi narodmi. Existuje viacero predpovedi buduceho vyvoja a dosledkov klimatickych zmien na prirodu a cloveka. Podobne sa hromadia aj fakty, ktore podporuju tieto predpovede a podla mnohych odbornikov signalizuju, ze obdobie klimatickych zmien sa skutocne uz zacalo. "Klimaticke zmeny mozu mat pre ludstvo take katastrofalne dosledky ako 2. svetova vojna". John Gummer , minister zivotneho prostredia Velkej Britanie na konferencii OSN o klimatickych zmenach v Zeneve v juli 1996. SKLENIKOVY JAV Zemska klima je zavisla od neustaleho toku energie zo Slnka. Tato energia dopada na Zem hlavne vo forme viditelneho sveta. Asi 30 % energie sa okamzite odrazi spat do vesmiru, avsak vacsina z absorbovanej energie (70 %) prechadza atmosferou a ohrieva zemsky povrch. Z dlhodobeho hladiska musi Zem vyzarovat do vesmiru rovnake mnozstvo energie, ake prijala zo Slnka. Kedze Zem je ovela chladnejsia ako Slnko nevyzaruje energiu vo forme viditelneho svetla. Namiesto toho vyzaruje infracervene resp. tepelne ziarenie. Je to tepelna energia, ktoru pozname napr. z vyzarovania elektrickeho grilu este pred tym ako sa kovove casti grilu sfarbia docervena. Vacsinu infracerveneho ziarenia, ktore Zem vysiela, pohltia v atmosfere vodne pary, oxid uhlicity a ine prirodzene sa vyskytujuce "sklenikove plyny". Celkove tieto plyny sposobuju zachytavanie energie 2,5 Watt na kazdy meter stvorcovy povrchu Zeme, co v globalnom rozmere zodpoveda priemernemu tepelnemu vykonu 300.000 atomovych elektrarni, ale len asi jednemu percentu dopadajucej slnecnej energie, ktora "pohana" klimaticky system. Hoci sa jedno percento moze zdat malo v globalnom meradle to predstavuje energiu 1,5 milion ton ropy spalenej kazdu minutu, co je asi 100 krat viac ako je celosvetova spotreba energie. Sklenikove plyny zabranuju tomu, aby energia zo zemskeho povrchu unikla okamzite do vesmiru. Namiesto toho roznymi procesmi ako su ziarenie, vzdusne prudenie, vyparovanie, tvorba oblakov a zrazkova cinnost, prenasaju energiu do vyssich vrstiev atmosfery. Tento pomalsi, nepriamy proces nas vlastne chrani, pretoze ak by Zem vyziarila pohltenu energiu okamzite po prijati, stala by sa chladnou a bez zivota podobne ako napr. Mars. Produkovanim sklenikovych plynov napr. cestou spalovania fosilnych paliv zvacsujeme schopnost atmosfery pohlcovat infracervene ziarenie, a tak narusujeme rovnovahu, ktoru zabezpecuje podnebie medzi dopadajucou a vyzarovanou energiou. Zdvojnasobenie koncentracie sklenikovych plynov znamena znizenie rychlosti vyzarovania energie nasej planety do vesmiru o 2%. Energia sa vsak nemoze hromadit - moze sa len menit z jednej formy na druhu. Preto sa podnebie bude musiet tomuto vyvoju prisposobit a nadbytocnej energie sa zbavit. Aj ked sa 2 % nezdaju tak vela, je si potrebne uvedomit, ze rychlost s akou sa atmosfera zohrieva predstavuje prispevok 3 miliony ton ropy spalenej kazdu minutu. Vacsina klimatologov je presvedcena, ze nasim pricinenim dochadza k zavaznej zmene energetickeho "stroja", ktory riadi klimaticky system. Je zrejme, ze priroda sa s tymito zmenami vyrovna, dosledky pre ludstvo vsak mozu byt katastrofalne. Ludska cinnost sposobuje uvolnovanie sklenikovych plynov do atmosfery. Narast koncentracie sklenikovych plynov sa deje rychlostou, ktora v historii nema obdobu a vysledkom je zosilneny sklenikovy jav. Absorbovanim infracerveneho ziarenia sklenikove plyny ovplyvnuju energeticku rovnovahu v klimatickom systeme. V dosledku emisii pochadzajucich z ludskej cinnosti sa klimaticky system bude musiet vyrovnat s "hrubsou prikryvkou" sklenikovych plynov, tak aby bola udrzana rovnovaha medzi energiou dopadajucou zo Slnka a energiou, ktoru Zem vyzaruje spat do vesmiru. Toto prisposobenie ma za nasledok "globalne oteplenie" zemskeho povrchu a prizemnej vrstvy atmosfery. Oteplovanie je pre klimu najjednoduchsou cestou ako sa zbavit prebytocnej energie. Uz aj maly narast teploty je sprevadzany mnohymi dalsimi zmenami ako su napr. vacsia oblacnost a prudenie vetrov. Niektore z tychto zmien mozu zosilnit oteplovanie (pozitivna spatna vazba) ine ho mozu zoslabit (zaporna spatna vazba). Emisie aerosolov sulfatov mozu sposobovat lokalne ochladenie. Tieto emisie pochadzajuce hlavne z uholnych elektrarni vytvaraju oblaky mikroskopickych castic, ktore odrazaju slnecne ziarenie spat do vesmiru. Toto ciastocne vyrovnava jav globalneho oteplovania. Aerosoly sulfatov vsak zostavaju v atmosfere relativne kratku dobu v porovnani s dlho zijucimi sklenikovymi plynmi. Sulfaty tiez sposobuju problemy s kyslymi dazdami. To znamena, ze z hladiska ochladzovania atmosfery nie je mozne spoliehat sa na sulfaty donekonecna. Aj emisie sklenikovych plynov z minulosti maju za nasledok klimaticke zmeny. Kedze klima nereaguje okamzite, budu zmeny trvat este mnoho rokov aj po znizeni emisii a zastaveni narastu koncentracie sklenikovych plynov. Niektore vyznamne dosledky klimatickych zmien ako je napr. narast hladiny mori budu pokracovat este ovela dlhsie. SKLENIKOVE PLYNY A AEROSOLY Hlavnymi sklenikovymi plynmi su vodna para, oxid uhlicity (CO2), ozon (O3), metan (CH4), oxidy dusika a freony resp. halony (CFC). Okrem CFC vsetky ostatne plyny sa v prirode vyskytuju prirodzene. Spolu predstavuju menej ako 1 % zlozenia zemskej atmosfery. Je to vsak dost na to, aby vytvorili "prirodzeny sklenikovy jav" na Zemi. Tento efekt udrzuje teplotu Zeme asi o 30 st. Celzia vyssiu ako by bola bez pritomnosti tychto plynov v atmosfere, a tak umoznuje zivot na Zemi vo forme ako ho pozname. Uz v roku 1896, svedsky chemik Svante Arrhenius zistil, ze oxid uhlicity uvolnovany pri spalovani uhlia moze zvysit atmosfericku teplotu v buducnosti. Pochopil, ze tento plyn je sklenikovym plynom, vytvarajucim atmosfericku obalku absorbujucu teplo. Spociatku sa myslienka, ze niekolko miliard obyvatelov Zeme by mohlo zmenit zlozenie atmosfery, zdala absurdna. Avsak celkova vrstva vzduchu, siahajuca len do vzdialenosti 50 km od povrchu Zeme, sa ukazala byt prekvapujuco tenka. Ak by Zem mala velkost jablka, potom by jej atmosfera bola hruba len ako jeho supka. Koncentracia sklenikovych plynov v atmosfere bola po miliony rokov v rovnovahe. Rovnovaha v koncentracii CO2 bola az do nastupu priemyselnej revolucie zabezpecovana prirodnymi procesmi, pri ktorych vyznamnu ulohu hraju rastliny. Tieto pohlcuju CO2 zo vzduchu a vody a premienaju ho na rastlinne bunky - biomasu. Tato reakcia (fotosynteza) prebieha vdaka slnecnemu ziareniu a da sa zapisat nasledovne : CO2 + (slnecne ziarenie) + H2O ! O2 + CH2O kde CH2O reprezentuje biomasu. Ked rastliny v prirode odumru (hniju) alebo su spalene, v nich viazany uhlik opat uvolnuju do atmosfery vo forme CO2. Biomasa sa vsak po miliony rokov nachadza aj pod zemskym povrchom vo forme fosilnych paliv ako je uhlie, ropa alebo zemny plyn. Tieto paliva sa vytvorili z organickej hmoty - z odumretych rastlin a zivocichov. Clovek paliva tazi resp. vyuziva, a tak narusuje povodnu rovnovahu. Emisiam sklenikovych plynov pri spalovani fosilnych paliv nie je mozne zabranit. Vyroba elektriny, tepla alebo jazda autom je vzdy spojena s emisiami a zatazou atmosfery. Niektore z tychto cinnosti prispievaju ku sklenikovemu javu viac ine menej. Vznik CO2 pri spalovani fosilnych paliv obsahujucich uhlik (vo forme CH2) sa da zapisat nasledovne : CH2 + 3 O2 ! Teplo + 2H2O + CO2 Dalsie sklenikove plyny ako napr. metan mozu vznikat pri nekvalitnom spalovani. Z celkovych emisii, ktore ludstvo rocne produkuje pripada na vyrobu energie asi 40%, na dopravu 20% a na obyvatelstvo a sluzby 20%. Zostavajucich 20% predstavuju ine cinnosti ako napr. odlesnovanie a polnohospodarstvo. V poslednom obdobi najrychlejsi rast zaznamenali emisie pochadzajuce z vyroby elektriny a z dopravy, ktore mimoriadnym tempom rastu obzvlast v rozvojovych krajinach. Percentualne zastupenie zdrojov emisii sklenikovych plynov vo svete. CO2CH4N2OCFC Energetika 80269- Odlesnovanie 18-17- Iny priemysel 2-15100 Hnojenie pody --48- Fermentacia -24-- Pestovanie ryze -17-- Skladky odpadu -11-- Spalovanie biomasy -811- Odpady zo zvierat -7-- Odpady z domacnosti -7-- Koncentracia CO2 v atmosfere sa zvysuje aj vdaka tomu, ze clovek nici lesne porasty rychlejsie ako su tieto nahradzovane novymi. Typickym prikladom je likvidacia tropickych pralesov, ktora v sucasnosti nadobudla obrovske rozmery. Rocne zmizne zo zemskeho povrchu viac ako 170.000 kilometrov stvorcovych dazdovych pralesov. Je to plocha 3,5 krat vacsia ako rozloha Slovenskej republiky. Ak by emisie mali postupovat takym tempom ako dnes, je iste ze koncentracia CO2 v atmosfere sa v porovnani s obdobim pred zaciatkom priemyselnej revolucie, coskoro zdvojnasobi a bude az trojnasobna v roku 2100. Proces narastania koncentracie sa stale zrychluje. V dosledku ludskej cinnosti bolo priblizne 2/3 oxidu uhliciteho v atmosfere nahromadene od obdobia skoncenia druhej svetovej vojny. Koncentracia oxidu uhliciteho v atmosfere dosiahla 368 ppm (dielov na milion dielov vzduchu) co je najviac za poslednych 150.000 rokov. Je to o 30% viac ako v case pred priemyselnou revoluciou, ktora odstartovala proces spalovania fosilnych paliv - hlavne uhlia. Zivotnost CO2 v atmosfere je priblizne 50-200 rokov co znamena, ze ak by sa dnes okamzite znizili vsetky emisie CO2 na nulu, este v roku 2100 by sa v atmosfere nachadzala polovica emisii CO2 pochadzajuca z ludskej cinnosti. Zmeny v zlozeni atmosfery sposobene clovekom pravdepodobne uz prispeli k pozorovanemu narastu teploty na Zemi za poslednych 150 rokov. V 80-tych rokoch vedci po prvykrat zistili narast koncentracie dalsich sklenikovych plynov (metan, oxid dusny a ine), pricom ich prispevok ku sklenikovemu javu predstavuje asi 50%. Koncentracia metanu narastla ako dosledok extenzivnej polnohospodarskej vyroby resp. tazby a spracovania fosilnych paliv, v porovnani s predindustrialnym obdobim o 145 %. Dalsi prispevok predstavuju chemicke latky (CFC a HCFC) pouzivane v priemysle na chladenie. Vyroba tychto latok je vsak s ohladom na ich vplyv na nicenie ozonovej vrstvy postupne obmedzovana. Najvacsim prispievatelom k prirodzenemu sklenikovemu javu je vodna para. Jej pritomnost v atmosfere nie je priamo clovekom ovplyvnena. Avsak vodna para ma vplyv na klimaticke zmeny z hladiska existencie kladnej spatnej vazby. Teplejsi vzduch udrzuje viac vlhkosti a z pocitacovych modelov vyplyva, ze mierne globalne oteplenie by viedlo k narastu koncentracie vodnych par, cim by sa dalej zosilnil ucinok sklenikoveho javu. Kedze pocitacove modelovanie oblacnosti a zrazkovej cinnosti je mimoriadne zlozite, zostava presny rozsah tejto spatnej vazby neisty. Oxid uhlicity je v sucasnosti zodpovedny za viac ako 60 % zosilneneho sklenikoveho javu, sposobujuceho klimaticke zmeny. Tento plyn sa v atmosfere vyskytuje prirodzene, avsak spalovanie uhlia ropy a zemneho plynu vedie k neuveritelne rychlemu uvolnovaniu uhlika do atmosfery, ktory bol predtym uskladneny vo fosilnych palivach. Podobnym sposobom prispieva k uvolnovaniu uhlika (predtym ulozenom v stromoch) aj odlesnovanie. Sucasne celosvetove rocne emisie uhlika do atmosfery predstavuju asi 7 miliard ton, co je asi 1 % celkovej hmotnosti oxidu uhliciteho v atmosfere. Oxid uhlicity vyprodukovany ludskou cinnostou vstupuje do prirodneho uhlikoveho cyklu. Mnoho miliard ton oxidu uhliciteho sa prirodzene vymiena kazdy rok medzi atmosferou, oceanmi a vegetaciou. Tieto vymeny boli v prirode v rovnovahe a pocas 10 tisic rokov pred nastupom priemyselnej revolucie doslo ku zmene koncentracie oxidu uhliciteho o menej ako 10 %. Za poslednych 200 rokov sa vsak jeho koncentracia zvysila az o 30 %. Hoci polovica oxidu uhliciteho tvoreneho ludskou cinnostou je pohlcovana oceanmi a vegetaciou, atmosfericka koncentracia rastie o 10 % kazdych 20 rokov. Dalsim dolezitym ludskym vplyvom na klimu su emisie aerosolov. Tieto oblaky mikroskopickych castic nie su sklenikovymi plynmi. Popri roznych prirodnych procesoch su vytvarane z oxidu siriciteho vypustaneho hlavne elektrarnami a dymom z odlesnovania. Aerosoly "vypadavaju" z atmosfery po niekolkych dnoch, avsak tym ze su produkovane v obrovskych mnozstvach je ich vplyv na klimu vyznamny. Aerosoly ochladzuju klimu miestne, tym ze odrazaju slnecne ziarenie spat do vesmiru. Aerosoly su navyse zarodkom oblacnosti, ktora ma taktiez ochladzovaci efekt. Nad velmi priemyselne rozvinutymi oblastami mozu aerosoly eliminovat oteplovanie sposobene narastom koncentracie sklenikovych plynov. Metan je dalsim velmi vyznamnym sklenikovym plynom, ktoreho atmosfericka koncentracia sa vdaka ludskej cinnosti zdvojnasobila. Hlavnym ludskym zdrojom metanu je polnohospodarstvo, kde najvyznamnejsiu ulohu hra pestovanie ryze a chov dobytka. Dalsimi zdrojmi emisii su skladky odpadov, uholne banictvo a tazba zemneho plynu. Hlavnymi zachytmi su chemicke reakcie v atmosfere, ktore je vsak velmi zlozite modelovat a predpovedat. Emisie metanu z minulosti dnes prispievaju 15-20 % k zosilnenemu sklenikovemu javu. Rychly narast koncentracii metanu sa v porovnani s oxidom uhlicitym prejavil len nedavno, avsak jeho prispevok zacina byt vyznamny. Vyhodou je, ze doba zivotnosti metanu v atmosfere je len 12 rokov, kym oxid uhlicity v nej zostava ovela dlhsie. Oxidy dusika, freony (CFC) a ozon prispievaju 20 % ku zosilnenemu sklenikovemu javu. Koncentracie oxidov dusika sa zvysili o 15 % hlavne v dosledku intenzivneho polnohospodarstva. Emisie freonov rastli az do 90-tych rokov. Potom ich koncentracie boli, vdaka uplatnovaniu prisnejsich pravidiel na ochranu stratosferickeho ozonu (Montrealsky protokol), stabilizovane. Koncentracie ozonu v prizemnych vrstvach atmosfery v niektorych regionoch rastu hlavne v dosledku znecistenia ovzdusia (doprava), hoci v stratosfere tieto koncentracie klesaju. ZMENA KLIMY Najdolezitejsia zmena, ktoru sme v zemskej atmosfere sposobili a dalej sposobujeme, je zmena koncentracie sklenikovych plynov. Problem spociva v tom, ze ich stale sa zvysujuca koncentracia vyrazne prispieva ku sklenikovemu javu. Vedci veria, ze nastavajuce obdobie rychlych klimatickych zmien bude znacne nepredvidatelne. Globalna aj lokalna klima sa moze menit nahle a nebezpecne. Vo viacerych odbornych studiach sa predpoklada, ze tak ako bude narastat priemerna teplota Zeme, budeme svedkami stale vacsieho vyskytu zaplav, nicivych burok, sucha, poziarov a velkych teplotnych vykyvov. Faktom je, ze zmeny podnebia ovplyvnovali existenciu cloveka na Zemi uz od pociatku. Ludia na ne reagovali, bud prisposobenim sa alebo stahovanim sa na ine miesta. Pocas poslednej doby ladovej napr. poklesli hladiny mori a ludia mohli putovat medzi jednotlivymi kontinentmi. Zem bola vystavena mnohym prirodnym zmenam a katastrofam. Niektore z nich sposobili len malo vyznamnu zmenu klimy. Najznamejsia z nich bola tzv. mala doba ladova, ktoru zazila Europa na zaciatku stredoveku, znamenajuca migraciu a konflikty medzi narodmi. Otazkou zostava, ci ludstvo je dnes schopne taketo zmeny zvladnut. Problematika globalnych klimatickych zmien pravdepodobne ovladne svetove dianie v buducich desatrociach. Prehlasenie velkej vacsiny svetovych klimatologov je jasne: ak ludstvo radikalne neobmedzi emisie sklenikovych plynov do atmosfery, speje do obrovskych problemov. Pokial bude zvysovanie emisii pokracovat sucasnym tempom, priemerna teplota na Zemi by sa mohla zvysit az o 1 st. Celzia za necelych 30 rokov. Odvtedy co clovek chodi po Zemi sa rychlost oteplovania ani len nepriblizila k tak vysokym hodnotam. Zavery medzinarodnej konferencie o svetovej klime v Toronte v roku 1988 hovoria o ucinku klimatickych zmien, ktory sa v svojich potencialnych dopadoch zaraduje hned za celosvetovu atomovu vojnu. Vyjadrenie ministra zivotneho prostredia Velkej Britanie na konferencii OSN v Zeneve (jul 1996) o tom, ze katastrofalne dosledky tychto zmien pre ludstvo sa daju porovnat s 2. svetovou vojnou, len podciarkuje predchadzajuce tvrdenie. Zavaznost klimatickych zmien viedla k zalozeniu medzivladnej komisie OSN pre klimaticke zmeny (IPCC). Vedci pracujuci v ramci tejto komisie, ktori tu dnes zastupuju viac ako 40 krajin vyhlasili, ze ak sa ma stabilizovat koncentracia oxidu uhliciteho v atmosfere na sucasnej urovni, musia sa globalne emisie znizit o viac ako 60 %. Od roku 1992, kedy na summite OSN v Rio de Janeiro, doslo k podpisu Ramcoveho dohovoru o klimatickych zmenach, sa diskusia v odbornych aj politickych kruhoch vacsinou sustredovala na otazku ci skutocne dochadza k ohrievaniu zemskej atmosfery. Od polovice 90-tych rokov vsak nastava zmena a vacsina klimatologov (IPCC) je presvedcena, ze klimaticke zmeny vyvolane ludskym pricinenim skutocne nastali. Tento zaver je podporovany nielen stalym narastom priemernej teploty Zeme, ale prejavuje sa aj na lokalnej urovni napr. topenim ladovcov, posunom zaciatku rocnych obdobi a rychlou migraciou niektorych rastlinnych a zivocisnych druhov. Odbornici z IPCC uz v sprave z roku 1995 vyhlasili, ze ... "narast koncentracie sklenikovych plynov v atmosfere takmer urcite ovplyvnuje sucasnu svetovu klimu ." 3. sprava IPCC z roku 2001 hovori, ze: "Zemska klima sa v porovnani s pred-industrialnym obdobim pozorovatelne zmenila tak na globalnej ako aj regionalnej urovni, pricom niektore z tychto zmien je mozne priradit dosledkom ludskej cinnosti. Ludska cinnost viedla k zvyseniu koncentracii sklenikovych plynov a aerosolov v atmosfere. Atmosfericke koncentracie najdolezitejsich sklenikovych plynov ako su CO2, CH4, N2O a troposferickeho ozonu dosiahli najvyssich urovni prave vdaka spalovaniu fosilnych paliv, intenzivnemu polnohospodarstvu a krajinnym zmenam. Narastajuci pocet dokazov dava obraz oteplujucej sa atmosfery a inych zmien klimatickeho systemu. Z celosvetoveho hladiska je velmi pravdepodobne, ze 90. roky sa stali najteplejsimi v historii merania teplot, pricom rok 1998 bol najteplejsim od zaciatku tychto merani v roku 1861. Povrchova teplota na severnej pologuli bol vyssia ako kedykolvek predtym pocas uplynuleho tisicrocia. Teplotne zmeny neboli rovnomerne na celosvetovej urovni, ale menili sa v zavislosti na regionoch a roznych castiach prizemnej vrstvy atmosfery. IPCC tvrdi, ze vaha dokazov vedie k nazoru, ze pozorovane zmeny su minimalne z casti sposobene ludskou cinnostou. Klimaticke modelovanie, ktore berie do uvahy pozorovany narast koncentracii sklenikovych plynov, aerosolov a pozorovany pokles ozonu v prizemnej vrstve atmosfery, spolu so zmenami vulkanickej a solarnej aktivity, poukazuje na zhodu uvedenych skutocnosti s narastom priemernej teploty atmosfery. Toto spolu so zakladnym poznanim sklenikoveho javu vedie k tvrdeniu, ze za pozorovanymi zmenami zemskej klimy je potrebne hladat ludsku cinnost. V skutocnosti, pozorovane zmeny teploty od 70-tych rokov, nie je mozne vysvetlit iba zmenami slnecnej aktivity a vulkanickych emisii. Zmeny teploty je vsak velmi dobre mozne vysvetlit pomocou modelov berucich do uvahy clovekom vyvolane zmeny koncentracii sklenikovych plynov a aerosolov. Suhlas s klimatickymi modelmi je nielen na globalnej ale aj na regionalnej urovni. Napr. klimaticky model predpoveda narast intenzivnej zrazkovej cinnosti v USA, co je v zhode s pozorovaniami. IPCC okrem prehlasenia, ze existuje silny dokaz o ludskom pricineni na zvyseni globalnej teploty, uvadza ze zmeny vysky morskej hladiny, velkosti snehovej pokryvky a zmeny zrazkovej cinnosti su v zhode s narastom teploty pri povrchu Zeme. Existuje viacero dokazov pre tieto tvrdenia zahrnujuce vyskyt silnych burok, posun zrazkovej aktivity do inych oblasti, zmensenie ladovcov mimo polov, narast vysky morskej hladiny, zmeny teploty oceanov, stencovanie hrubky ladu a ine. Podla IPCC je velmi pravdepodobne, ze oteplenie pocas 20. storocia vyznamne prispelo k pozorovanemu narastu morskej hladiny v dosledku tepelneho zvacsovania objemu morskej vody a rozsiahlej straty ladovej pokryvky Zeme. Sucasne regionalne zmeny klimy, hlavne narast teploty ovplyvnili hydrologicky system, morske i riecne ekosystemy v mnohych castiach Zeme. Pozorovane zmeny tychto systemov su v zhode s predpokladanym smerom ocakavanych zmien regionalnych teplot. Pravdepodobnost, ze pozorovane zmeny by mohli v ocakavanom smere vzniknut nahodne je podla IPCC zanedbatelna. Narastajuce celospolocenske straty v dosledku vycinov pocasia a regionalnej zmeny klimy svedcia o narastajucej zranitelnosti nasho prostredia v dosledku klimatickych zmien. Je mozne povedat, ze niektore spolocensko-ekonomicke systemy boli postihnute narastom zaplav, obdobi sucha sprevadzanych narastom ekonomickych strat. Avsak v dosledku toho, ze tieto systemy su ovplyvnovane aj inymi faktormi ako napr. demografickym pohybom, zmenou vyuzivania pody, je kvantifikacia relativnych dosledkov (antropogenne aj prirodzene) zlozita. Zmeny atmosfery, klimy a biofyzikalneho systemu Zeme v 20. storoci. IndikatorPozorovane zmeny Koncentracie sklenikovych plynov Atmosfericka koncentracia CO2280 ppm v obdobi rokov 1000-1750 368 ppm v roku 2000 (narast 31ñ4%). Atmosfericka koncentracia CH4700 ppb v obdobi rokov 1000-1750 1750 ppb v roku 2000 (narast 151ñ25%). Atmosfericka koncentracia N2O270 ppb v obdobi rokov 1000-1750 316 ppb v roku 2000 (narast 17ñ5%). Troposfericka koncentracia O3Narast o 35ñ15% v obdobi od roku 1750 do roku 2000. Meni sa regionalne. Stratosfericka koncentracia O3Poklesla v obdobi od 1970 do 2000, meni sa v zavislosti na zemepisnej polohe. Atmosfericka koncentracia HFCs, PFCs, a SF6Globalne vzrastla za poslednych 50 rokov. Pocasie Globalna teplota povrchu ZemeVzrastla o 0,6ñ0,2øC pocas 20.storocia. Teplota Zeme vzrastla viac ako teplota oceanov (velmi pravdepodobne). Povrchova teplota severnej hemisferyVzrastla pocas 20. st. viac ako pocas ktorehokolvek ineho st. za poslednych 1000 rokov. 90. roky boli najteplejsou dekadou uplynuleho tisicrocia (pravdepodobne). Rozsah zmien teplot den-nocPoklesol na pevnine v rokoch 1950-2000. Nocne minimalne teploty vzrastli dvojnasobne v porovnani s dennymi max. teplotami (pravdepodobne). Pocet horucich dniVzrastol (pravdepodobne). Pocet chladny (mrazivych) dniPoklesol v 20.st. takmer pre vsetky miesta na pevnine (velmi pravdepodobne). Zrazky na kontinentochVzrastli o 5-10% pocas 20.st. na severnej hemisfere (velmi pravdepodobne), hoci v niektorych oblastiach poklesli (napr. v Sev. a Zap. Afrike a krajinach v okoli Stredozemneho mora). Silne burkyVzrastli v strednych a severnych zemepisnych sirkach (pravdepodobne). Vyskyt a dlzka obdobia suchaVzrastlo letne vysusovanie a vyskyt sucha v niektorych oblastiach (pravdepodobne). V niektorych regionoch (casti Azie a Afriky) vyskyt a dlzka obdobia sucha vzrastli pocas uplynulych desatroci. Fyzikalne a biologicke indikatory Vyska hladiny moriNarastala v priemere o 1 az 2 mm rocne pocas 20.storocia. Doba zamrznutia riek a jazierPoklesla o 2 tyzdne pocas 20.st. v strednych a vyssich oblastiach severnej hemisfery (velmi pravdepodobne). Velkost a hrubka Arktickeho laduStencenie o 40 % v uplynulych desatrociach v obdobi od konca leta do zaciatku jesene (pravdepodobne) a zmensenie zaladnenia o 10-15 % od roku 1950 na jar a v lete. Ladovce (mimo polov)Globalne zmensenie pocas 20. storocia. Snehova pokryvkaPoklesla asi o 10 % od zaciatku satelitneho sledovania Zeme (1960) (velmi pravdepodobne). Permafrost (vecny lad)Topenie, oteplenie a degradovanie casti polarnych, subpolarnych a vysokohorskych regionov. El Nino javStal sa castejsim, pretrvavajucejsim a intenzivnejsim pocas uplynulych 20-30 rokov v porovnani s predchadzajucim storocim. Vegetacna sezonaNa severnej hemisfere, obzvlast na dalekom severe, sa predlzovala pocas uplynulych 40 rokov o 1-4 dni za desatrocie. Flora a faunaOrganizmy sa presuvaju smerom k zemskym polom a do vyssich poloh (rastliny, hmyz, vtaky a ryby) Spravanie zvierat, vyvoj rastlinSkorsie obdobie kvitnutia, skorsi navrat stahovavych vtakov, skorsi vyskyt hmyzu v severnej hemisfere. Odumieranie koralovVyssi vyskyt hlavne pocas obdobia El Nino. Ekonomicke indikatory Ekonomicke straty v dosledku extremnych vycinov pocasiaPocas uplynulych 40 rokov vzrastli skody (zohladnujuce inflaciu) desatnasobne. Cast tychto skod je spojena so socialno-ekonomickymi faktormi a cast s klimatickymi faktormi. Vysv.: ppm (part per milion) = miliontina, ppb (part per billion) = miliardtina. El Nino je relativne teply a uzky prud v Tichom oceane objavujuci sa okolo Vianoc (z toho je odvodeny aj nazov El Nino - dietatko). Sucasne dochadza k zmene tlaku vzduchu medzi vychodnou a zapadnou castou v okoli rovnika a zmene smeru vetrov fukajucich v tejto oblasti. Mimoriadne silne a pretrvavajuce El Nino javy vedu k vzniku tropickych cyklonov v juhozapadnom a strednom Pacifiku. Tabulka zmien uvadza len niektore klucove indikatory. Zahrna zmeny priraditelne antropogennym klimatickym zmenam ako aj zmeny suvisiace s prirodzenymi podnebnymi zmenami. Spolahlivost a pravdepodobnost vyskytu uvedenych javov vychadza zo zisteni publikovanych v 3. sprave IPCC (2001). Je zalozena na vysledkoch pozorovani a modelovani. Pojem "velmi pravdepodobne" znamena, ze pravdepodobnost vyskytu javu je pravdiva na 90-99%, pojem "pravdepodobne" znamena pravdivost na 66-90%. MODELOVANIE KLIMY Klimaticky system je mimoriadne zlozity. Navyse neexistuje ziaden jednoduchy sposob stanovenia klimatickych zmien v buducnosti v dosledku stupajucich koncentracii sklenikovych plynov. Ak by povrchova teplota Zeme bola jedinym parametrom, potom by bolo na zaklade sucasneho vyvoja jednoduche predpovedat narast teploty o 1 az 1,5 st. Celzia do roku 2100. Avsak takato priama zavislost je takmer nepouzitelna, pretoze je fyzikalne nemozne, aby doslo k otepleniu klimatickeho systemu o 1 st. Celzia bez toho, aby to malo vplyv na ine zmeny. Z merani teploty na Zemi vyplyva, ze od roku 1860 sa globalna teplota zvysila o 0,4 az 0,8 st. Celzia. Tento narast sa, pri zahrnuti ochladzovacieho ucinku emisii siry, dobre zhoduje s projekciou pocitacoveho modelovania. Merania teploty pred rokom 1900 su vsak redsie a najvyssi narast teploty bol zaznamenany medzi rokmi 1910 az 1940, t.j. este pred najvacsim rastom emisii sklenikovych plynov. Je zrejme, ze tu existuje viac ako len jednoducha priama zavislost na raste emisii. To sa vsak vzhladom na komplikovanost klimatickeho systemu da ocakavat. Morska hladina vzrastla o 10 az 25 cm a horske ladovce sa stale zmensuju. Tym, ze sa vrchna vrstva oceanov ohrieva voda zvacsuje svoj objem a morska hladina sa zvysuje. Z pocitacovych modelov vyplyva, ze narast globalnej teploty o 0,4 az 0,8 st. Celzia skutocne zodpoveda 10 az 25 cm narastu morskej hladiny. Avsak skutocnu a zdanlivu vysku hladiny tiez ovplyvnuju ine, tazsie predpovedatelne zmeny, hlavne snezenie a topenie ladu v Gronsku a Antarktide a pomaly pohyb kontinentov po uvolneni obrovskeho mnozstva ladu. Takmer vsetky merania velkosti ladovcov poukazuju na ich zmensovanie pocas uplynuleho storocia. Pozorovany trend oteplovania je silnejsi ako to predpovedaju pocitacove modely, co by mohlo byt prejavom aj prirodzenych zmien. Klucovym problemom je, ze klimatologovia nemaju k dispozicii ziadny priamy sposob sledovania klimy "ponechanej svojmu osudu". Neexistuje ziaden sposob ako porovnat "signal" pochadzajuci od klimatickych zmien a pozadovy "signal" prirodzenej variacie pocasia. Pozadovy signal moze byt vypocitany pomocou modelov na zaklade konstantnej koncentracie sklenikovych plynov. Z vysledkov vyplyva, ze je nepravdepodobne, aby pozorovany trend oteplovania na urovni 0,4 az 0,8 st. Celzia bol dosledkom nahodnych variacii pocasia. Klimaticke modely nezahrnuju viacero zdrojov variacii, ktore tiez mozu ovplyvnovat dlhodoby vyvoj klimy. Sucasne pocitacove modely napr. nezahrnuju vplyv vulkanickych erupcii na prirodzene vykyvy globalnej teploty, ktore mozu mat ochladzujuci ucinok na urovni niekolkych desatin stupna Celzia. Tiez vplyv dlhodobych zmien slnecnej aktivity bol zahrnuty do modelov len nedavno. Slnecna aktivita mohla byt zodpovedna za relativne chladne obdobie v 16., 17., a 19. storoci (tzv. mala doba ladova), kedy bola severna pologula chladnejsia o 0,5 st. Celzia ako je dnes. Cast oteplenia (asi 20 az 30%) pocas 19. storocia by mohla byt prisudena zmenenej aktivite Slnka. Modely je mozne vyuzit na ocenenie vseobecneho vyvoja klimatickych zmien. Vzhladom k tomu, ze tu existuje viacero neznamych faktorov ovplyvnujucich celosvetovu teplotu, su klimatologovia opatrni vo vyhlaseniach, ze klimaticke zmeny su dosledkom len jedneho faktora. Namiesto toho sa ich pozornost sustreduje na porovnavanie pozorovanych trendov vyvoja a teploty a vysledkov pocitacovych modelov. Viacero studii poukazuje na to, ze existuje stale vacsi suhlas medzi pozorovaniami teplotnych zmien a vysledkami modelov. Studie zamerane na sledovanie povrchovej teploty poukazuju na to, ze pevnina sa otepluje rychlejsie ako oceany. Tiez hovoria o tom, ze existuje nizsie oteplenie atmosfery v oblastiach ovplyvnenych emisiami sulfatov a v oceanoch kde dochadza k vacsiemu premiesavaniu povrchovej a spodnej vody. Vsetky tieto faktory su zahrnute v pocitacovych modeloch. Avsak pokrytie celeho zemskeho povrchu je neuplne a porovnavania teplot na pevnine a na moriach sa uskutocnuju roznymi sposobmi. Podrobnejsie merania pocas kratsej doby su vsak uskutocnovane meteorologickymi stanicami na pevnine. Tieto merania poukazuju na to, ze stratosfera (10 km nad povrchom Zeme) sa ochladzuje a troposfera (nizsia vrstva atmosfery) sa otepluje, co je tiez predpovedane pocitacovymi modelmi. Satelitne merania su este prilis kratke na to, aby odhalili vyznamne zmeny klimy. Zemska klima musi byt sledovana niekolko desatroci aby bolo mozne oddelit klimaticke zmeny od prirodzenych zmien. Najdlhsie satelitne pozorovania su kratsie ako 20 rokov. Z modelov vychadza, ze pocas takej kratkej doby nie je mozne zistit ziadne zmeny. Vsetko co je mozne povedat o satelitnych meraniach je, ze tieto udaje su v zhode s pocitacovymi modelmi a pozorovaniami pozemskych meteorologickych stanic. Satelitne udaje vsak poskytuju globalne pokrytie Zeme, co pomaha overovat spravnost pocitacovych modelov a znizovat neurcitosti. Viacero dokazov poukazuje na to, ze je nepravdepodobne aby sucasne zmeny boli sposobene vylucne znamymi zdrojmi prirodnych variacii. Trend vyvoja ukazuje na isty vplyv cloveka, ktory je vacsi ako by sa dal ocakavat z prirodnych zmien klimy. Vzhladom na neurcitosti tykajuce sa schopnosti modelov realisticky simulovat prirodzene zmeny, vsak tento dokaz este nie je ustaleny. Pre mnohych klimatologov je vsak dostatocny, nakolko tu existuje ista zhoda medzi pozorovaniami a modelovanim klimy. Pocitacove modelovanie klimy je rozhodujuce pre pochopenie klimatickych zmien. Pocitace umoznuju vedcom predpovedat mnoho vzajomnych suvislosti medzi jednotlivymi zlozkami klimatickeho systemu. Najpodrobnejsie predpovede su zalozene na kombinovanom modeli atmosfericko-oceanskej cirkulacie. Je to podobny model ako sa vyuziva na predpoved pocasia, v ktorom su fyzikalne zakony riadiace pohyb atmosfery zuzene do systemu rovnic riesenych super vykonnymi pocitacmi. Avsak klimaticky model musi navyse zahrnovat aj rovnice reprezentujuce spravanie sa oceanov, podnej vegetacie a kryosfery (ladovce na pevnine i na mori, zemske poly). "Kladna spatna vazba" zahrnujuca vodne pary, sneh, a lad moze zosilnit priamy dosledok emisii sklenikovych plynov dva az trikrat. Sneh a lad odrazaju velmi ucinne slnecne ziarenie. Ak oteplenie sposobi topenie snehu skor ako zvycajne, dochadza k vacsej absorpcii energie Zemou, co sposobi dalsie oteplenie. Toto je hlavny dovod preco sa ocakava, ze severne oblasti Zeme sa budu oteplovat viac. Vplyv spatnej vazby sposobenej vodnymi parami je este dolezitejsi. Vodna para je velmi silny prirodzeny sklenikovy plyn a z modelov vyplyva, ze globalne oteplenie zvysi koncentraciu vodnej pary v nizsich vrstvach atmosfery. Zmena oblacnosti moze zosilnit alebo znizit klimaticke zmeny. Z modelov vyplyva, ze oblacnost sa zmeni, ked sa atmosfera otepli. Avsak s ohladom na typ a miesto oblakov dosledky mozu byt rozdielne. Oblaky odrazaju slnecne ziarenie, z coho by vyplyvalo, ze viac oblacnosti bude znamenat celkove ochladenie. Avsak vacsina oblakov, obzvlast tie vo vysnych vrstvach atmosfery maju tiez izolacny ucinok - tym ze su velmi chladne, odrazaju energiu do vesmiru relativne malo ucinne, cim udrzuju planetu teplu. Preto moze mat spatna vazba sposobena oblacnostou rozdielne dosledky. Oblaky su hlavnym dovodom pre velke neurcitosti v klimatickych modeloch pre rozne emisne scenare. Rychlost a casova postupnost klimatickych zmien silne zavisi na reakcii oceanov. Najvyssie vrstvy oceanov su v neustalom styku s atmosferou a preto sa ocakava, ze sa budu ohrievat spolu so zemskym povrchom. Avsak zohriatie vrchnych 100 metrov oceanov si vyzaduje az 40 krat viac energie ako zohriatie celej zemskej atmosfery o rovnaku teplotu. Tym ze hlbka oceanov dosahuje niekolko kilometrov a na ich ohriatie je potrebnej viac energie ocakava sa, ze oceany budu spomalovat ohrievanie atmosfery. O kolko sa spomali ohrievanie bude zavisiet na hlbke, do ktorej teplo v oceanoch prenikne. Najmodernejsie klimaticke modely iba zacinaju zohladnovat procesy vymeny energie medzi atmosferou a hlbkou oteplenia oceanov, a tak tato suvislost zostava nadalej dolezitym zdrojom neistoty. Klimaticke predpovede musia zacat od stabilnej a realistickej simulacie sucasnej klimy, co nie je jednoduche zistit. Idealne by bolo keby klimaticky model mohol vychadzat z pred industrialnej koncentracie sklenikovych plynov a naslednemu pozorovanemu narastu koncentracie by bola priradena odozva klimy. Nevyhnutne aproximacie vedu k tomu, ze model sa postupne odklana sucasnej klimy. Existuje viacero sposobov ako korigovat tento odklon a ziskat stabilnejsi model klimy. Taketo korekcie su vsak stale predmetom diskusie, pricom sa ocakava, ze v blizkej buducnosti rozsah korekcii bude podstatne znizeny. Schopnost vedecky overit pocitacovy model je casto obmedzena nedostatocnou znalostou skutocnej klimy. Procesy, ktore maju z hladiska modelovania klimy vyznam su predovsetkym dlhodobe a pokryvaju obdobie niekolko desiatok i sto rokov. Detailne pozorovania vsak existuju len pocas niekolkych poslednych desatroci. Vedci sa snazia tento nedostatok nahradit nepriamym pozorovanim. Tato snaha viedla k tomu, ze simulovanie klimy v minulosti sa neustale zlepsuje. Klimaticke modely su vedecke nastroje a nie zariadenia na predpovedanie buducnosti. Pocitacove modelovanie klimy si vyzaduje obrovske zdroje a kladie mimoriadne vysoke naroky na vypoctovu techniky. Z toho dovodu sa do roka uskutocni len niekolko malo modelovani klimy. Praca spojena s interpretovanim vysledkom je vsak casto este narocnejsia. Hoci vsetka cinnost spojena s modelovanim by mohla navodit dojem spolahlivosti, ani najdokonalejsi pocitac nedokaze uplne presne predpovedat buduci vyvoj klimy. Napriek tomu by neistoty nemali byt precenovane. Udava sa, ze nie su vacsie ako neistoty spojene s ekonomickymi modelmi, ktore su casto zakladom pre rozhodovanie politikov a ekonomov. Kedze klimaticke zmeny mozu nastat len raz a ziadne ine modely k dispozicii nie su, je pocitacove modelovanie najlepsim nastrojom, ktory dnes mame k dispozicii. ZAZNAMY Z MINULOSTI Klimaticke zmeny, ktore prebehli v minulosti poskytuju dolezity vstup pre klimatologov. Studium minulych zmien (paleoklimatologia) dava moznost nahliadnut do buducich zmien predpovedanych pocitacovymi modelmi. Tieto zmeny tiez poskytuju klucovu kontrolu vedeckych zaverov klimatickych procesov a schopnosti modelovat ich. Zemska klima sa prirodzene meni. Kazda zlozka tohto zloziteho systemu sa vyvija v roznom casovom obdobi. Atmosfera sa meni pocas niekolkych hodin a jej detailne spravanie nie je mozne predpovedat ani na niekolko dni vopred. Horne vrstvy oceanov sa prisposobuju pocas niekolkych sezon, avsak zmeny v hlbkach oceanov prebiehaju pocas storoci. Zivot rastlin a zivocichov, ktory ovplyvnuje zrazky a teploty, sa meni pocas niekolkych desatroci. Kryosfera (sneh a lad) sa meni este pomalsie - zmeny v hrubke ladovcov si vyzaduju storocia. Geosfera (pevnina) sa meni najpomalsie - tvorba pohori alebo posun kontinentov, co ovplyvnuje vetry a oceanske prudy, prebieha pocas milionov rokov. Systematicke meranie teploty prebieha na Zemi len od roku 1860. Taketo merania zahrnuju teploty na pevnine a merania teploty povrchovej vrstvy mori. Tieto udaje musia byt podobne kontrolovane s ohladom na mozne zmeny meracich metod a miest. Napr. vela meracich miest bolo umiestnenych v blizkosti miest. Avsak ako mesta rastli mali aj vplyv na narast teploty v ich blizkosti. Tieto efekty sa beru do uvahy pri dnesnom modelovani. Studie o minulej klime su zalozene na nepriamych pozorovaniach. Meniaca sa hladina jazier moze napr. odhalit vztah medzi mnozstvom zrazok a odparovanim v minulosti. Letokruhy stromov, koralove utesy, ladovce alebo oceanske sedimenty mozu tiez uchovavat zaznam o klime v minulosti. Vyuzitim kombinacie merani, modelov a "detektivnej prace" vedci transformuju veliciny, ktore meraju (ako napr. chemicke zlozenie ladu), na fyzikalne veliciny, ktore potrebuju zistit ako napr. teplota v Antarktide pred 100 tisic rokmi. Z vysledkov vyplyva, ze pocas uplynulych niekolko milion rokov bolo podnebie na Zemi urcovane ladovymi dobami. Doby ladove boli spustane pomalymi zmenami sklonu zemskej osi a drahy okolo Slnka. Tieto zmeny ovplyvnili nielen mnozstvo dopadajucej energie zo Slnka na Zem, ale aj geograficke rozlozenie energie. Pocas poslednej doby ladovej globalna teplota klesla o 5 st. Celzia a ladova pokryvka sa rozsirila na vacsiu cast Europy a Severnej Ameriky. Ladove doby boli prerusovane teplejsimi obdobiami. TEPLOTY NA ZEMI Zmeny koncentracie sklenikovych plynov mohli zosilnit ladove obdobia. Male zmeny mnozstva energie dopadajucej zo Slnka v dosledku zmeny zemskej osi totiz nie su dostatocne na vyvolanie tak velkej zmeny teploty pocas doby ladovej. Vzorky velmi stareho ladu ukazuju, ze pocas tohto obdobia sa tiez podstatne menila koncentracia sklenikovych plynov v atmosfere, co mohlo zohrat vyznamnu ulohu pri zosilneni teplotnych vykyvov. Rekonstrukcia podnebia v minulosti moze byt pouzita ako kontrola sucasnych klimatickych modelov. Porovnanim modelu popisujuceho podnebie doby ladovej v minulosti s paleontologickymi dokazmi poskytuje rozhodujucu kontrolu schopnosti modelu predpovedat zmeny klimy v buducnosti. Avsak paleontologicke dokazy nie su vzdy hodnoverne. Podla niektorych zdrojov boli tropicke moria pocas vrcholu doby ladovej chladnejsie v porovnani so sucasnostou o 5 st. Celzia a podla inych zdrojov len o 1 az 2 st. Je preto velmi zlozite odlisit chybu modelu od neistoty dokazov. Ukazuje sa, ze klima je pozoruhodne stabilna od poslednej velkej doby ladovej pred 10 tisic rokmi. Z vedeckych pozorovani vyplyva, ze globalna teplota sa od usvitu ludskej civilizacie menila v rozsahu mensom ako jeden stupen C. Co sa javi ako velmi pokojne medzi ladove obdobie v porovnani s extremnymi a rychlymi zmenami klimy pocas predchadzajucich 100 tisic rokov. Uvadza sa, ze Zem zazila malu dobu ladovu, ktora zacala okolo roku 1400 a trvala asi 490 rokov. Pocas tohto obdobia sa dramaticky ochladila Europa a Severna Amerika. Teplota oceanov klesla o 2 az 3 stupne C, co bolo dostatocne na to, aby lad pokryl velku cast Severneho Atlantiku a zablokoval vacsinu pristavov v zime. Pocasie sa vyrazne zmenilo aj v Europe, rieky ktore predtym nikdy nezamrzali, sa naraz v zime vyuzivali na korculovanie. Z pocitacovych modelov vyplyva, ze pozemska klima by mohla byt na konci 21. storocia teplejsia ako kedykolvek predtym pocas medziladovych obdobi. Asi pred 125.000 rokmi v obdobi medzi dvoma dobami ladovymi bola teplota v Europe a Azii asi o 2 st. vyssia ako je dnes. Avsak z modelov vyplyva, ze do konca 21. st. by mohla teplota vyrast az o 6 st. C. Dramatickost potencialnych zmien klimy vyplyva aj zo skutocnosti, ze priemerna teplota Zeme bola pocas poslednej doby ladovej len o 3 az 5 st. Celzia nizsia, ako je dnes. Pocas tohto obdobia ladovec pokryval vacsiu cast Europy, a tam kde sa dnes nachadza New York lezala 100 metrov hruba vrstva ladu. Ak by doslo k otepleniu o rovnako velky teplotny rozdiel, vyvolalo by to zmeny v opacnom smere, ktore by mohli byt rovnako dramaticke. Posledna doba ladova sa vyskytla pred niekolkymi tisicrociami - oteplenie v dosledku sklenikoveho javu by mohlo sposobit rovnake zmeny uz pocas nasledujucich dvoch storoci. Ukazuje sa, ze nahle klimaticke zmeny v davnej minulosti mali vyrazny dopad na zivot na Zemi. Biologicka historia Zemi je poznacena masivnym vyhynutim niektorych organizmov. Existuje niekolko vysvetleni pre taketo masivne vyhynutie, avsak z pozorovani vyplyva, ze niektore tieto javy boli sprevadzane s relativne nahlymi zmenami klimy - podobnymi tym, ktore su predpovedane pocitacovymi modelmi pre 21. storocie. Z uvedeneho vyplyva, ze pocas nasledujucich 100 rokov mozu nastat take podmienky, ktore sa na Zemi nevyskytli niekolko milion rokov. Vysledky modelovania klimy Klimaticke zmeny budu mat pravdepodobne znacny dopad na celosvetove zivotne prostredie. Z pocitacoveho modelovania buducich klimatickych zmien vyplyva, ze celosvetova teplota vzrastie do roku 2100 o 1,4 az 5,8 st. Celzia. Do roku 2100 sa tiez predpoklada narast vysky hladiny mori o 15-95 cm. Vo vseobecnosti plati, ze cim rychlejsia je zmena v prirode, tym vacsie je riziko skod. Uvedene zmeny budu mat za nasledok zatopenie nizko leziacich pobreznych uzemi a ine skody. Hranice klimatickych zon (a tym aj ekosystemy a polnohospodarske zony) sa mozu v regionoch ako je napr. Europa, posunut smerom na sever o 150 az 550 km. Lesy, puste, pastviny a ine neupravovane ekosystemy budu vystavene vacsiemu klimatickemu stresu. Vysledkom bude pokles alebo uplne vymiznutie niektorych zivocisnych resp. rastlinnych druhov. Ocakava sa, ze vyssie teploty v buducnosti sposobia zvysenie vyparovania vody z rastlin, pody, mori a oceanov, co nevyhnutne povedie k zvysenej zrazkovej cinnosti, podla principu: "co ide hore musi ist aj dole". Ludstvo bude vystavene novym rizikam a tlakom. Je nepravdepodobne, ze by mohla byt ohrozena celosvetova potravinova bezpecnost, avsak v niektorych regionoch sa moze v dosledku sucha prejavit nedostatok polnohospodarskych plodin a nasledne aj hlad. Ovplyvnene budu vodne zdroje ako vysledok zmien zrazkovej cinnosti resp. odparovania vody z mori a oceanov. Infrastruktura bude taktiez ovplyvnena a to hlavne v dosledku narastu hladiny mori a extremnych vycinoch pocasia. Ekonomicke aktivity, ludske obydlia a zdravie budu vystavene mnohym priamym ci nepriamym dopadom klimatickych zmien. Pravdepodobne najviac postihnuti budu ludia zijuci v rozvojovych krajinach. Ludia a ekosystemy sa budu musiet prisposobit buducim klimatickym podmienkam. Tak emisie sklenikovych plynov z minulosti ako aj tie sucasne prispeli k tomu, ze Zem musi v 21. storoci celit istemu stupnu klimatickych zmien. Prisposobenie sa tymto podmienkam si bude vyzadovat pochopenie socio-ekonomickych a prirodnych ekosystemov, ich citlivosti na klimaticke zmeny a ich vnutornej schopnosti prisposobit sa. Stabilizacia atmosferickych koncentracii sklenikovych plynov si bude vyzadovat znacne usilie. Zmeny aj po stabilizacii emisii. Aj po stabilizacii atmosferickych koncentracii CO2 a inych sklenikovych plynov sa ocakava, ze teplota vzduchu bude nadalej rast rychlostou niekolko desatin st. C za storocie, pricom morska hladina by mala stupat este po mnoho storoci. Dlhe obdobie do nadobudnutia opatovnej klimatickej rovnovahy je sposobene pomalym prenosom tepla do oceanov. Niektore zmeny klimatickeho systemu v 21. storoci by vsak boli nezvratne. Sem patri napr. velke topenie ladovcov a podstatna zmena cirkulacie oceanskych prudov, ktorych navrat do povodneho stavu by si vyzadoval mnoho storoci. Prah pre zmenu oceanskeho prudenia by mohol nastat uz pri relativne malom avsak velmi rychlom otepleni. KONCENTRACIE SKLENIKOVYCH PLYNOV Buduce emisie sklenikovych plynov budu zavisiet na velkosti svetovej populacie, ekonomickych, technologickych a socialnych trendoch rozvoja. Suvislost s populacnym vyvojom je zrejma, cim viac ludi, tym vacsia spotreba energie a tym vacsie emisie. Suvislost s ekonomickym rozvojom je menej jasna. Bohate krajiny emituju podstatne viac sklenikovych plynov na osobu ako krajiny chudobne. Avsak aj medzi krajinami s rovnakou ekonomickou urovnou existuju rozdiely v mnozstve emisii v zavislosti na geografickej polohe, energetickych zdrojoch a efektivnosti pouzivania tychto zdrojov. Ako navod pre politikov vytvaraju ekonomovia "scenare" buducich emisii. Scenar nie je predpovedou, ale skor naznacenim buduceho trendu, pricom vysledkom su rastuce, stagnujuce alebo klesajuce emisie. Vacsina scenarov sa zhoduje v tom, ze buduce emisie budu zavisiet hlavne na vyvoji v rozvojovych krajinach. Hoci sucasny stav z hladiska koncentracie sklenikovych plynov v atmosfere bol zapricineny rozvinutymi krajinami vacsina buducich emisii bude pochadzat z rozvojovych krajin, kde rast ekonomiky a populacie je najrychlejsi a pre ktore su projekcie sucasne najmenej iste. V typickom scenari zalozenom na absencii akychkolvek opatreni na znizovanie emisii by sa emisie oxidu uhliciteho zvysili zo 7 miliard ton uhlika v roku 1990 na 20 mld. v roku 2100. Scenar vychadza z predpokladu, ze svetova populacia sa zdvojnasobi do roku 2100 a ekonomicky rast bude pokracovat na urovni 2-3 % rocne. Tento scenar znamena zdvojnasobenie pred-industrialnej koncentracie oxidu uhliciteho do roku 2030 a jej az strojnasobenie do roku 2100. V scenari je zahrnuty aj prispevok ostatnych sklenikovych plynov prepocitanych na ekvivalent oxidu uhliciteho. Uz zdvojnasobenie by znamenalo koncentracie dlho zijucich sklenikovych plynov ake na Zemi neboli po miliony rokov. Rozne predpoklady o zdrojoch a zachytoch davaju rozne vysledky. Buduce emisie su vsak neiste a musia byt premietnute do pocitacovych modelov. Dalsie neistoty do modelu vnasaju zachyty (absorpcia sklenikovych plynov) a ich odozva na meniacu sa klimu. Zvysujuce sa koncentracie oxidu uhliciteho napr. sposobuju rychlejsi rast rastlin a vyssiu absorpciu CO2 pri fotosynteze. Tento typ zachytu s intenzivnejsim rastom stromov v severnych oblastiach by mohol absorbovat az 25 % oxidu uhliciteho vyprodukovaneho clovekom v sucasnosti. Dnes nikto nevie aku ulohu budu hrat v buducnosti zachyty a ako moze ovplyvnit dalsi vyvoj intenzivnejsie obrabanie polnohospodarskej pody. Existujuce medzinarodne zavazky by mohli mierne znizit rychlost rastu emisii. Stabilizacia emisii na sucasnej urovni by oneskorila zdvojnasobenie koncentracii CO2 do roku 2100. Aj ked takyto optimisticky scenar je vzhladom na sucasny vyvoj (rast emisii) malo pravdepodobny, nezabranil by rastu koncentracie sklenikovych plynov po roku 2100. Stabilizacia koncentracii v 22. storoci na urovni dvojnasobku predindustrilalnej urovni by si vyzadovala az 30% znizenie sucasnych emisii a to i napriek rastu populacie a svetovej ekonomiky. 3. sprava IPCC uvadza, ze narast koncentracie oxidu uhliciteho, priemernej teploty a morskej hladiny bude pokracovat pocas 21. storocia pri vsetkych (siestich) uvazovanych scenaroch. Predpoklada sa narast koncentracie oxidu uhliciteho do roku 2100 v rozsahu od 540 do 970 ppm. Pocas pred-industrialnej ery bola tato koncentracia 280 ppm a v sucasnosti je na urovni 368 ppm (rok 2000). Vzhladom na odlisne socio-ekonomicke aspekty (demograficke, socialne, ekonomicke a technologicke) a neistoty sposobene zachytmi IPCC predpoklada, ze chyba pre vyssie uvedenej predpovede v roku 2100 by mohla byt na urovni od -10 do +30%. Z toho vyplyva rozsah koncentracii od 490 do 1260 ppm, co je koncentracia o 75 az 350% vyssia ako v roku 1750 (predindustrialne obdobie). Koncentracie ostatnych sklenikovych plynov by sa pre vsetkych 6 uvazovanych scenarov mali lisit podstatne viac. TEPLOTY Z pocitacoveho modelovania buducich klimatickych zmien vyplyva, ze celosvetova teplota vzrastie do roku 2100 o 1,4 az 5,8 st. Celzia v porovnani s rokom 1990. Tieto hodnoty su vyssie ako sa predpokladalo v predchadzajucej sprave IPCC z roku 1995, kde sa uvadzal rast teploty pre sest scenarov od 1,0 do 3,5 st. C. Narast teploty o 1,4 st. C az 5,8 st. C je asi dva az desatkrat viac ako je priemerna hodnota zaznamenaneho oteplenia pocas 20. storocia. Z analyzy paleoklimatickych dat vychadza, ze projektovany narast je vacsi ako akakolvek ina klimaticka zmena za poslednych 10.000 rokov. Predpokladany narast teploty vychadza zo sucasneho trendu emisii sklenikovych plynov bez opatreni na ich znizovanie. Existuje tu vsak viacero neistot tykajucich sa rozsahu a dopadu klimatickych zmien, hlavne na regionalnej urovni. Vzhladom na oneskorovaci ucinok oceanov, povrchova teplota Zeme nereaguje bezprostredne na narast koncentracie sklenikovych plynov, a preto sa predpoklada, ze klimaticke zmeny budu pokracovat niekolko desatroci aj po pripadnej stabilizacii atmosferickych koncentracii. V sucasnosti viacero dokazov poukazuje na to, ze klima zacala reagovat na minule emisie sklenikovych plynov. Vyssie teploty aj vacsi rozsah su sposobene hlavne predpokladanymi nizsimi emisiami oxidu siriciteho (SO2). Pre obdobia rokov 1990 az 2025 a 1990 az 2050, IPCC predpoklada narast teplot v rozsahu od 0,4 do 1,1øC resp. 0,8 az 2,6øC. Ocakava sa, ze vsetky pevniny sa budu oteplovat viac ako uvedene globalne priemery, obzvlast na severnej pologuli a pocas zimy. Spolahlivost pre predpovede na regionalnej urovni je vsak stale nizka. ZRAZKY Klimaticke zmeny vyvolaju vacsie zrazky, ale tiez aj vacsie odparovanie. Vo vseobecnosti toto zosilnenie hydrologickeho cyklu povedie k vlhsej klime. Otazkou zostava kolko tejto vlhkosti skonci tam, kde je potrebna? Klimaticke modely dnes este nie su schopne vytvorit presne regionalne predpovede. Navyse hydrologicky cyklus je mimoriadne zlozity - zmena zrazok moze ovplyvnit povrchovu vlhkost a vegetaciu, ktore maju vplyv na cyklus odparovania vody a tvorbu oblakov, co zas ovplyvnuje zrazkovu cinnost. Hydrologicky cyklus tiez reaguje na ine ludske cinnosti ako je napr. odlesnovanie, urbanizacia a vyssie vyuzivanie vodnych zdrojov. IPCC predpoklada, ze priemerne globalne zrazky vzrastu pocas 21. storocia o 5 az 20 %, hoci na regionalnej urovni sa predpoklada tak narast ako aj pokles zrazok. Z modelovania klimy tiez vyplyva, ze odparovanie vody bude v dosledku narastania teploty intenzivnejsie, cim vzrastie tak mnozstvo, intenzita ako aj vyskyt zrazok. Nie vsetky oblasti sveta vsak budu mat zrazok viac. Je pravdepodobne, ze zrazky vzrastu v severnejsich a strednych oblastiach tak v lete ako aj v zime. Narast zrazok sa ocakava v zime aj rovnikovej casti Afriky a nad Antarktidou rovnako ako v lete vo vychodnej Azii. Menej zrazok sa predpoklada v zime v Australii, strednej Amerike a juznej Afrike. Vacsie rocne zmeny zrazkovej cinnosti sa predpokladaju vo vacsine oblasti, kde je ocakavany priemerny narast zrazok. Z vysledkov modelovania tiez vyplyva, ze pustne a polopustne oblasti v severnej a juznej Afrike, Juznej Europe, na Blizkom Vychode, v Latinskej Amerike a Australii sa stanu este suchsimi. V oblastiach ako su Blizky Vychod, severna Cina, severna India alebo zapad USA, ktore uz dnes trpia nedostatkom vlahy, by kazdy dalsi pokles zrazok viedol k vaznym nasledkom. Podla udajov Svetovej Banky chronicky nedostatok vody dnes trapi viac ako jednu tretinu svetovej populacie a ovplyvnuje produkciu potravin a ekonomicky rozvoj v asi 80-tich krajinach. Odbornici tiez ocakavaju stale viac silnych zrazok kratsieho trvania a nasledkom toho castejsie zaplavy. Vo svete klimatickeho zmatku si budeme musiet pravdepodobne zvykat na zdanlivo protichodne sucasne udalosti ako su sucha a zaplavy. Suvisi to s tym, ze zmena zrazkovej cinnosti ovplyvni mnozstvo zachytenej vody. Viacere modely poukazuju na to, ze odtok vody z krajiny sa stane intenzivnejsim. To zvysi prietoky v riekach a nasledne zaplavy, pricom sa znizi schopnost pody pohlcovat vodu. Sezonne zmeny zrazkovej cinnosti mozu tiez ovplyvnit regionalne rozlozenie zasob tak podzemnej ako aj povrchovej vody. Cim suchsia klima, tym citlivejsia je miestna hydrologia. Relativne male zmeny teploty a zrazok mozu sposobit relativne velke zmeny prietokov. Pustne a polopustne oblasti budu preto obzvlast citlive na znizenu zrazkovu cinnost a zvysene odparovanie a rastlinne dychanie. Vyssie polozene oblasti mozu vykazovat vyssie prietoky v dosledku vacsich zrazok. Prietoky vody su ovplyvnovane aj znizenym snezenim a zmensovanim ladovcov obzvlast na jar a v lete kedy sa voda vyuziva v polnohospodarstve a prispieva najviac k vyrobe elektrickej energie vo vodnych elektrarnach. Vsetky klimaticke modely poukazuju na zvysenu podnu vlhkost v severnejsie polozenych oblastiach v zimnych mesiacoch. Vacsina modelov predpoklada znizenie podnej vlhkosti v severnych a strednych zemepisnych dlzkach v letnych mesiacoch, ktore zahrnuju niektore dolezite polnohospodarske oblasti Europy a Severnej Ameriky. Podzemne zasoby vody v rezervoaroch a studniach budu ovplyvnene. Zmeny na povrchu ovplyvnia aj rychlost doplnovania podzemnych zasob vody. Kvalita vody sa moze tiez zmenit v dosledku zmien mnozstva a sezonneho rozlozenia zrazok. Zmenene prietoky a odparovanie tiez ovplyvni prirodne ekosystemy. Sladkovodne ekosystemy budu reagovat na zmenene prietokove rezimy a uroven vodnej hladiny. Zmena teploty vody moze ovplyvnit zivot a rast niektorych organizmov a tiez roznorodost a produktivitu ekosystemov. Zmeny v hydrologickom cykle ovplyvnia aj mnozstvo zivin a rozpustenych organickych latok vo vode a tym aj ich kvalitu resp. cistotu. Stupajuca hladina mori povedie k zaplaveniu pobreznych zasob sladkej vody. Pobrezne rezervary sladkej vody mozu byt uplne znicene prienikom slanej morskej vody po tom ako sa zvysi hladina mori. Pohyb slanej vody smerom hore ustim riek ovplyvni zavlazovanie sladkou vodou na hornom toku riek. Znizene zasoby vody budu vytvarat dodatocny tlak na ludi, polnohospodarstvo a zivotne prostredie. Regionalne zasoby vody obzvlast v rozvojovych krajinach sa dostanu v 21. st. do viacerych problemov. Klimaticke zmeny znasobia problemy spojene so znecistenim vodnych zdrojov. Najzranitelnejsimi oblastami su pustne a polopustne regiony, niektore nizkopolozene miesta, delty riek a male ostrovy. Dodatocne problemy s vodou mozu vyvolat konflikty medzi narodmi. Existuje viacero suvislosti medzi klimatickymi zmenami, dostupnostou vody, produkciou potravin, rastom populacie a ekonomikou krajin. Avsak klimaticke zmeny pravdepodobne prispeju k ekonomickym a politickym problemom obzvlast v regionoch, kde uz dnes je nedostatok vody. Vo svete existuje viacero krajin, ktore sa delia so svojimi susedmi o zdroje vody, pricom casto tieto zdroje boli pricinou medzinarodnych konfliktov. STUPANIE MORSKEJ HLADINY Globalna hladina mori vzrastla o 10 az 25 cm pocas uplynulych 100 rokov. Je pravdepodobne, ze vacsina z tohto narastu suvisi so zaznamenanym narastom priemernej celosvetovej teploty o 0,4 az 0,8 st. C v prizemnej vrstve atmosfery od roku 1860. Z modelov vyplyva, ze morska hladina stupne o dalsich 15 az 95 cm do roku 2100. Predpoklada sa, ze oteplovanie atmosfery moze sposobit narast hladiny mori o 18 cm do roku 2030, pricom rychlost tohto narastu predstavuje 3 az 10 mm za rok. Tento narast bude sposobeny expanziou vody oceanov a prilevom sladkej vody z topiacich sa ladovcov. Rychlost a velkost narastu morskej hladiny sa bude menit lokalne a regionalne v zavislosti na charaktere pobrezia, zmenach oceanskych prudov, rozdieloch hustoty morskej vody a pohyboch pevniny. Situacia je o to zavaznejsia, ze aj keby doslo k stabilizacii koncentracie sklenikovych plynov v atmosfere, vzhladom na velku zotrvacnost celeho klimatickeho systemu, hladina mori bude nadalej stupat este niekolko desatroci . Pobrezne oblasti a male ostrovy su mimoriadne zranitelne. V poslednych desatrociach boli oblasti v blizkosti mori upravovane a velmi intenzivne vyuzivane, co ich robi este zranitelnejsimi z hladiska stupania morskej hladiny. Rozvojove krajiny so slabsou vykonnostou ekonomiky budu postihnute najviac, avsak aj nizko polozene pobrezne oblasti rozvinutych krajin mozu byt vazne zasiahnute. Pri sucasnom stupni ochrany by narast hladiny mora o 1 meter sposobil stratu 0,05 % pody v Uruguaji, 1% v Egypte, 6 % v Holandsku, 17,5 % v Bangladesi, a az 80 % atolu Majuro na Marshallovych ostrovoch. Stupajuca hladina mori predstavuje vazne riziko aj pre delty riek. Podla IPCC by stupajuca hladina mora mohla zaplavit mnohe ustia riek, a tak znemoznit ludom obyvat tieto regiony. Dnes viac ako polovica obyvatelstva Zeme byva v oblastiach vzdialenych maximalne 60 km od pobrezia mori a oceanov, pricom pocet obyvatelov tu rastie rychlejsie ako v ostatnych oblastiach. Prenikanie slanej morskej vody bude znizovat kvalitu a mnozstvo cerstvej vody. Vyssia hladina mori moze sposobit extremne javy ako su vysoky priliv, intenzivne burky a seizmicke morske vlny (tsunami), ktore vyvolaju dalsiu destrukciu pobrezia. Zaplavy v dosledku intenzivnych burok uz dnes postihuju v priemere 46 milion ludi rocne, vacsinou v rozvojovych krajinach. Zo studii vyplyva, ze pocet postihnutych sa moze zvysit az na 92 milion pri 50 cm naraste a 118 milion pri naraste hladiny o 1 meter. V strednodobom horizonte sa napr. predpoklada, ze vacsina plazi na vychodnom pobrezi USA by mohla v najblizsich 25 rokoch zmiznut. Odhady pre Holandsko hovoria, ze tato krajina bude musiet investovat az 3.000 miliard dolarov, co je desatnasobok rocneho hrubeho domaceho produktu, na vybudovanie hradzi pred stupajucou hladinou Severneho mora. Studia vypracovana Azijskou Rozvojovou Bankou uvadza, ze medzi najviac ohrozene krajiny patria Banglades, India, Cina, Malajzia, Filipiny, Sri Lanka a Vietnam. Hladina oceanu pri Jakarte by mohla vzrast asi o 1 meter do roku 2070 a zaplavit tak velku cast mesta. Vo Vietname by zvysena hladina mora mohla viest k zaplavam v ustiach riek ako je Mekong alebo Cervena Rieka. Toto by malo vazne nasledky na produkciu ryze - hlavnej polnohospodarskej plodiny v krajine. V Bangladesi (10 milion ludi tu zije v oblasti nizsej ako 1 meter nad hladinou mora) a v Cine by bolo v dosledku zvysenia hladiny mori prinutenych asi 70 milionov ludi opustit svoje obydlia pocas 21. storocia. To vsetko v obdobi, kedy tieto krajiny zapasia s ekonomickymi problemami. V Afrike sa predpoklada, ze zhruba 16 % obyvatelov Egypta (zijucich hlavne v delte rieky Nil) bude musiet opustit svoje domovy do konca tohto storocia. Nizko leziace oblasti Mozambiku su takisto vystavene velkemu riziku. Klimaticke zmeny by takto mohli vyvolat novu vlnu environmentalnych utecencov, ktori sa v buducnosti mozno stanu uplne beznymi, tak ako su dnes napr. politicki utecenci. V dosledku kombinacie stupajucej hladiny mori a silnych burok su mimoriadne ohrozene male ostrovy. "Sklenikovy jav a stupanie hladiny mora ohrozuju samotnu podstatu nasej existencie" vyhlasil Bikenibeu Paeniu, premier Tuvalu na svetovej konferencii o klime v novembri 1990. Ieremia Tabai, byvaly prezident Kiribati hovori: "Ak dojde v dosledku klimatickych zmien k narastu hladiny mora o 1 meter, nasa krajina prakticky zmizne z povrchu Zeme". To iste plati aj pre desiatky inych malych ostrovov v Karibskej oblasti a Tichom oceane. Najviac ohrozene su Maledivy, Marshallove ostrovy, Tokelau a Tuvalu. Dosledky stupania morskej hladiny pre niektore rozvojove krajiny. Pocet ludi v milionoch BangladesBraziliaCinaEgypt Sucasny pocet obyvatelov 1161581 11556 Pocet ludi, ktori budu nuteni opustit svoje domovy v buducnosti 11,42,572,48,0 Percento z populacie 9,8 %1,6 %6,4 %14,2 % Narast hladiny mori moze poskodit klucove ekonomicke parametre. Velka cast potravin sa produkuje v pobreznych oblastiach s intenzivnym polnohospodarstvom resp. rybarstvom, ktore budu obzvlast zranitelne. Inymi rizikovymi odvetviami su turisticky ruch, ludske usadlosti alebo poistovne, ktore uz dnes zaznamenavaju rekordne skody v dosledku extremnych vrtochov pocasia. Narast hladiny mori bude mat vplyv aj na ludske zdravie. Premiestnenie zaplavenych komunit, obzvlast tych s obmedzenymi financnymi zdrojmi, zvysi riziko roznych infekcnych a inych chorob. Hmyz a dalsi prenasaci chorob sa mozu rozsirit do novych oblasti. Narusenie sanitarnych zariadeni, kanalizacie a odvodnovacich systemov povedie k dalsim zdravotnym dosledkom. Cenne pobrezne ekosystemy sa ocitnu vo vaznom riziku. V pobreznych oblastiach sa nachadzaju najproduktivnejsie ekosystemy na Zemi ako napr. mangrovnikove porasty alebo koralove utesy. Koralove atoly su obzvlast citlive na zmeny zrazkovej cinnosti a teploty vody. Koraly su schopne udrzovat svoj rast s rastucou hladinou mori avsak v dosledku rastucej teploty dochadza k ich poskodzovaniu. Mangrove porasty, (posobia ako zdroj potravy a oblast zivota ikier pre pobrezny rybolov), koraly (chrania pobrezie pred eroziou vlnami) a pobrezie same by boli ohrozene aj nepatrnym narastom morskej hladiny. A tak napriek tomu, ze obyvatelia ostrovov v Tichom a Indickom oceane resp. v Karibskej oblasti prispievaju ku zmenam klimy najmensou mierou, budu postihnuti zrejme najviac. Oceanske ekosystemy mozu tiez utrpiet skodu. Popri narastajucej hladine mori mozu klimaticke zmeny znizit snehovu pokryvku Zemi a tym aj ovplyvnit oceanske prudy a vertikalnu vymenu vody. Toto by mohlo mat vplyv na biologicku produktivitu, dostupnost zivin, ekologicku strukturu a funkcnost morskych ekosystemov. Meniaca sa teplota moze sposobit geograficky posun biodiverzity, obzvlast vo vyssich zemepisnych sirkach, kde by sa mohlo predlzit obdobie rastu (v pripade rovnakeho mnozstva zivin a slnecneho ziarenia). Navyse kazda zmena cinnosti planktonu moze ovplyvnit schopnost oceanov absorbovat a uskladnovat uhlik. Toto by mohlo sposobit "spatnu vazbu" klimatickeho systemu a znizit resp. zosilnit klimaticke zmeny. Niektore prirodne sily ovplyvnia dosledky zvysenej hladiny mori. Pobrezne oblasti su velmi dynamicke systemy. Sedimentacia, fyzicka alebo bioticka obrana (ako napr. koralove utesy) a ine miestne podmienky budu spolu posobit so zvysujucou sa hladinou. Napr. zasoba pitnej vody bude viac alebo menej ovplyvnena pritokom cerstvej vody a velkostou jej rezervoaru. Predpoklada sa, ze sedimentacia prevysi rast morskej hladiny hlavne v oblastiach bohatych na sedimenty ako je napr. Australia, kde posobia silne prilivove prudy. Pozorovany narast hladiny mora suvisiaci s rastucou teplotou vedie k obave, ze casom by mohlo dojst k stale rychlejsiemu topeniu ladu a snehu vo svete. Uplne roztopenie polarneho ladu by malo za nasledok narast hladiny mora o 65 metrov. Hoci z modelov vyplyva, ze objem snehu a ladu v Arktickych oblastiach by mal v 21. storoci narastat, pri neustalom raste svetovej teploty by mohlo dojst k jeho podstatnemu roztopeniu a narastu hladiny mora o niekolko metrov pocas nasledujucich 1000 rokov. Na druhej strane v Antarktide a Gronsku by malo prist k ubytku ladu uz pocas 21. storocia. Z modelov vyplyva, ze teplota v Gronsku by sa mala zvysit jeden az trojnasobne v porovnani s celosvetovym priemerom a mala by byt vyssia minimalne o 3 stupne do roku 2100. Ak by takyto stav pretrval niekolko tisicroci doslo by k uplnemu roztopeniu Gronskeho ladovca a narastu morskej hladiny o 7 metrov. Oteplenie o 5,5 st. C pretrvavajuce po dobu 1000 rokov by prispelo k narastu morskej hladiny o 3 metre. Zastavenie golfskeho prudu - ochladenie Podla nazoru viacerych odbornikov by paradoxne mohlo namiesto oteplenia v Europe prist k jej citelnemu ochladeniu. Takato situacia by mohla nastat ako nasledok vyssej teploty mori, zvyseneho topenia ladu a prenikania studenej Arktickej vody do oceanov, cim by mohlo dojst k naruseniu cirkulacie oceanskych prudov. Studeny arkticky prud totiz prenika zo severneho polarneho regionu az do tropickych oblasti, kde sa ohrieva a nasledne prudi ako tzv. Golfsky prud opat na sever a udrzuje tak napr. teplotu vo Velkej Britanii o 5 st. C vyssiu ako by bola v nepritomnosti tohto prudu. Britania a cast Skandinavie by sa bez existencie tepleho Golfskeho prudu klimou priblizila chladnym a nehostinnym podmienkam v severnej Kanade, ktora lezi na tej istej zemepisnej sirke. Podla oceanografov z univerzity v Aberdeene narastajuca teplota mori sa uz prejavila v 20 %-nom poklese prietoku studenej arktickej vody okolo severnej casti Skotska v porovnani s rokom 1950. Zmenou cirkulacie oceanskych prudov sa vysvetluje aj vznik malej doby ladovej, ktora trvala v obdobi rokov 1400 az 1800, kedy bola vacsia cast severnej Europy ovela chladnejsia ako je dnes. SUCHO Ocakava sa, ze na globalnej urovni sa urychli odparovanie vody. To znamena, ze bude prsat castejsie, ale voda sa bude odparovat rychlejsie, co sposobi vysusovanie pody pocas najdolezitejsieho vegetacneho obdobia. Sucha - hlavne v chudobnych krajinach - mozu znizit zasoby cistej vody az na uroven, kedy bude ohrozene zdravie cloveka. Znepokojujuca skutocnost spociva v tom, ze svetove zasoby cistej vody su uz dnes, v dosledku ekonomickej aktivity a narastu populacie, obmedzene. Sprava IPCC uvadza, ze globalne oteplenie by mohlo v dosledku sucha taktiez znizit celkovu produkciu potravin. Vzhladom na velku zavislost na urovni podnej vlhkosti su potencialnym rizikom znizenia kvality pody a sirenim pustnych oblasti ohrozene hlavne pastviny subtropickeho a tropickeho pasma. Kombinaciou s inymi vplyvmi, ako su napr. ich nadmerne vyuzivanie, aj male znizenie zrazok alebo zvysenie vyparovania, moze zmenit tieto pastviny na pust - proces ktory je len tazko mozne zastavit. Desertifikacia dnes priamo ohrozuje viac ako 250 milion ludi. Pastviny v dosledku straty vody uz dnes miznu v africkej oblasti Sahelu ale aj v inych regionoch sveta. V sucasnosti je az 19 krajin, hlavne na Blizkom Vychode a v Afrike, klasifikovanych ako chudobnych na vodu. Do roku 2025 by sa aj v nepritomnosti klimatickych zmien mal tento pocet az zdvojnasobit. Hlavnou pricinou je zvyseny dopyt obyvatelstva a ekonomicky rast. Klimaticke zmeny mozu tuto skutocnost este zhorsit. Polnohospodarstvo a potravinova bezpecnost IPCC predpoklada, ze polnohospodarska produkcia by sa v dosledku nastavajucich klimatickych zmien mohla znizit v mnohych krajinach tropickeho a subtropickeho pasma. V sucasnosti trpi podvyzivou az 800 milion ludi. Tym ze pocet obyvatelov rastie, v priebehu nasledujucich troch az styroch desatrociach by sa mal dopyt po potravinach zdvojnasobit az strojnasobit. Z analyz vyplyva, ze pri malych zmenach teploty (menej ako 2 st. C) by v priemere celosvetova produkcia potravin nemala byt ovplyvnena. Avsak v pripade vyssieho narastu teploty by mala zacat klesat. Zmeny produkcie by mali byt viditelne aj na regionalnej urovni, pricom v zavislosti na type plodiny by sa mali vynosy v miernom pasme zvysit. V tropickom a subtropickom regione, kde sa niektore plodiny nachadzaju na hranici teplotnej unosnosti a kde dominuje sucha a nezavlazovana zem, by malo prist k znizeniu produkcie uz pri malej zmene klimy. Tyka sa to hlavne niektorych oblasti Afriky a Juznej Ameriky, kde by pokles produkcie mohol v tomto storoci dosiahnut az 30%. Tato situacia by vyrazne prispela k vacsiemu sireniu hladu, ktory je uz dnes pritomny v mnohych krajinach. Predpoklada sa, ze pri kazdom otepleni atmosfery o jeden stupen Celzia dojde k posunu polnohospodarsky vyuzitelnych oblasti o 150-200 km na sever. Sucasne sa ocakava, ze vacsie sucha v lete mozu znizit urodu v miernom pasme o 10-30 %, pricom je mozne, ze dnesne najproduktivnejsie oblasti ako napr. stredozapad USA budu vystavene castejsim sucham a vlnam horucav ako dnes. Na druhej strane atmosfericke modely zrazkovej cinnosti poukazuju aj na to, ze v niektorych severnych oblastiach by v dosledku predlzenia vegetacneho obdobia a intenzivnejsich zrazok mohlo dojst k zvyseniu polnohospodarskej produkcie. Avsak vacsina takychto oblasti, ktore by z klimatickych zmien mohli mat prospech, ako su napr. severna cast Kanady a Sibir ma nedostatok kvalitnej pody, takej ako sa vyskytuje napr. na stredozapade USA alebo Ukrajine. Z uvedeneho vyplyva, ze je velmi nepravdepodobne, aby bolo takto mozne nahradit "vypadok" produkcie potravin v t.c. urodnych oblastiach Zeme. Vyssie teploty by tiez prispeli k sireniu hmyzu a chorob, ktore by dalej znizili vytazky polnohospodarskych plodin. Potencialne rizika je mozne vidiet na skutocnosti, ze v obdobi 1988 az 1995 doslo v dosledku sucha a horucav v USA trikrat k znizeniu produkcie obilia, co prispelo k vyraznemu znizeniu celosvetovych zasob obilia. Vyssie teploty ovplyvnia urodnost. Hoci rast a zdravotny stav rastlin sa moze zlepsit v dosledku zmensenia mrazov, niektore rastliny mozu byt poskodene vyssimi teplotami a to hlavne v kombinacii s nedostatkom vody. Problemom moze byt, ze iste druhy burin sa budu rozsirovat do vyssich zemepisnych sirok. Znizena urodnost sa ocakava tiez v dosledku rozsirovania sa skodcov a rastlinnych chorob smerom k zemskym polom. Vyssia koncentracia oxidu uhliciteho v atmosfere moze na druhej strane zvysit produkciu potravin. V principe vyssie urovne CO2 stimuluju fotosyntezu niektorych rastlin. Plati to predovsetkym o tzv. rastlinach C3, pretoze hladina CO2 u nich potlaca foto-respiraciu, cim u nich dochadza k vyssiemu prijmu vody. C3 rastliny predstavuju vacsinu rastlinnych druhov na Zemi a patri k nim napr. psenica, jacmen, zemiak a dalsie. Odozva ostatnych rastlin (napr. C4), kam patri vacsina tropickych rastlin (napr. cukrova trstina) na rastucu koncentraciu CO2 by nemala byt tak dramaticka. Experimenty zalozene na zdvojnasobeni koncentracie CO2 potvrdili, ze taketo zvysene "CO2 hnojenie" dokaze zvysit urodnost C3 rastlin az o 30 %. Tento efekt vsak moze byt zosilneny alebo zoslabeny sprevadzajucimi zmenami teploty, zrazok alebo vyskytu skodcov. Zivocisna vyroba a produktivita pasienkov bude tiez ovplyvnena. Ak zmeny v polnohospodarskej produkcii povedu k vyssim cenam obilia chovanie dobytka bude drahsie. Globalne oteplenie by nemalo mat vplyv na lov ryb, hlavne na mori. Dopady by sa mohli prejavit na narodnej resp. lokalnej urovni, kde by sa mohlo zmenit zlozenie druhov ryb. Taketo lokalne javy by mohli prehlbit problemy v krajinach zavislych na miestnom rybarstve. Vo vseobecnosti plati, ze pozitivnym javom by mala byt dlhsia reprodukcna sezona, nizsia umrtnost pocas zimnych mesiacov a rychlejsi rast ryb vo vyssich zemepisnych polohach. Negativnym javom by malo byt ovplyvnenie reprodukcnej schopnosti, migracnych ciest a vztahov ekosystemu. Najzranitelnejsimi ludmi su chudobni a izolovani. Chudobni z hladiska obchodu, infrastruktury, pristupu k technologiam a informaciam budu mat najvacsie problemy vyrovnat sa s ucinkami klimatickych zmien na polnohospodarstvo. Najchudobnejsie oblasti sveta, ktore zavisia na izolovanych polnohospodarskych systemoch v pustnych a polo-pustnych oblastiach budu vystavene najvacsiemu riziku. Takemuto riziku bude vystavena vacsina obyvatelov zijuca v sub-saharskej oblasti, juznej, vychodnej a juhovychodnej Azii, tropickych oblastiach Latinskej Ameriky a na Pacifickych ostrovoch. Rozumna politika by mohla zlepsit potravinovu bezpecnost. Negativne javy klimatickych zmien mozu byt zmiernene napr. vhodnym vyberom rastlinnych druhov, zlepsenym hospodarenim s vodou a zavlazovacimi systemami a krajinnym planovanim. Biologicka diverzita a ekosystemy Klimaticke zmeny ohrozia biologicku diverzitu - obrovsky zdroj ekologickych, ekonomickych a kulturnych hodnot. Oteplenie o 1 az 6 st. C pocas nasledujucich 100 rokov by posunulo sucasne klimaticke zony smerom k zemskym polom o 150 az 550 km. Zlozenie a geograficke rozlozenie ekosystemov sa zmeni tak ako sa zmeni odozva jednotlivych organizmov na nove podmienky. Sucasne sa silnejsie prejavia aj dosledky dalsich ekologickych problemov ako je napr. odlesnovanie. Organizmy, ktore sa nedokazu dostatocne rychlo prisposobit mozu nenavratne vyhynut. Koralove utesy, ktore su biologicky najrozmanitejsimi morskymi ekosystemami a su dolezite pre rybarstvo, ochranu pobrezia pred eroziou resp. pre turistiku, su velmi zranitelne v dosledku narastajucej teploty mori. Ich vyznamne odumieranie sa predpoklada pri naraste o 3-4 st. C nad dlhodoby priemer pocas sezonneho 6-mesacneho maxima. Kratkodobe zmeny teploty o 1 az 2 stupne C mozu sposobovat ich vyblednutie. Lesy sa prisposobuju pomaly zmenenym podmienkam. Z pozorovani vyplyva, ze narast globalnej teploty o 1 st. C ovplyvni funkcnost a zlozenie lesnych porastov. Pre typicky scenar klimatickych zmien v 21. storoci vychadza, ze z hladiska ich zlozenia az jedna tretina lesov bude ovplyvnena. Zmiznut by mohli cele lesy, pricom presadit by sa mohli nove kombinacie druhov a tym aj nove ekosystemy. Dalsie problemy vyvolane oteplenim by mohli byt sposobene sirenim sa skodcov, patogennych organizmov a lesnymi poziarmi. Kedze vyssie oteplenie sa ocakava v severnejsich zemepisnych sirkach, viac postihnute by mali byt lesy mierneho pasma ako tropicke lesy. Lesy hraju dolezitu ulohu v klimatickom systeme. Su velkou zasobarnou uhlika -nachadza sa v nich az 80 % vsetkeho uhlika skladovaneho vegetaciou na Zemi a 40 % uhlika obsiahnuteho v pode. Velke mnozstvo uhlika sa moze uvolnit do atmosfery ako dosledok zmeny jedneho typu lesa na iny, pretoze odumieranie lesa vedie k vacsiemu uvolneniu uhlika ako je jeho absorpcia pri raste. Lesy tiez priamo ovplyvnuju klimu na miestnej, regionalnej i kontinentalnej urovni, tym ze ovplyvnuju prizemnu teplotu, vyparovanie, drsnost terenu, tvorbu oblakov a zrazky. Pustne a polopustne ekosystemy sa mozu stat este drsnejsim prostredim. Ocakava sa, ze az na male vynimky sa puste stanu este horucejsimi oblastami. Vyssie teploty mozu ohrozit organizmy, ktore tu existuju na hranici ich teplotnej unosnosti. Pastviny mozu vykazovat zmenenu sezonu rastu. Pasienky dnes poskytuju obzivu pre asi 50 % svetoveho dobytka a zmena teploty a zrazok moze zmenit napr. hranice medzi pastvinami a lesmi. V tropickych oblastiach by zmeny vodneho cyklu (odparovanie-dychanie) znamenali zmenu urodnosti a zlozenia organickych druhov. Horske oblasti su uz dnes vystavene znacnemu tlaku zo strany ludskej cinnosti. Predpokladany ubytok horskych ladovcov a snehovej pokryvky, navyse ovplyvni kvalitu podu a hydrologicky cyklus (vacsina riek prameni v horach). V dosledku migracie do vyssich poloh, budu organizmy zijuce v blizkosti vrcholov vytlacovane a postupne vyhynu. Polnohospodarstvo, turisticky ruch, vyroba elektriny vodnymi elektrarnami, drevarsky priemysel a ine aktivity sa taktiez mozu dostat do problemov. Potravinove a palivove zdroje hlavne v rozvojovych krajinach budu narusene. Ladova pokryvka Zeme sa zmensi. Mimoriadne citlivym na zmenu teploty je vecny lad a sneh (kryosfera), ktory predstavuje zasobu az 80 % pitnej vody na Zemi. Z klimatickych modelov vyplyva, ze horske ladovce sa zmensia o jednu tretinu az polovicu v priebehu nasledujucich 100 rokov. Toto nasledne ovplyvni blizke ekosystemy a spolocnosti, podobne ako sa zmeni prietok vody v riekach a zasoba vody v krajine, co ovplyvni polnohospodarstvo a vyrobu elektriny vo vodnych elektrarnach. Charakter krajiny mnohych horskych a polarnych oblasti sa dramaticky zmeni. Topenie sa vecneho ladu moze destabilizovat infrastrukturu a uvolnit dalsi uhlik a metan do atmosfery. Na druhej strane niektore rieky a polarne oblasti nebudu zamrzat a tak rozsiria moznosti plavby. Niektore studie poukazuju na to, ze v buducom storoci by mohla byt zaplavena takmer polovica svetovych primorskych mokradi. Mokrade poskytuju utocisko pre mnozstvo zivocisnych druhov, tiez prispievaju k zlepsovaniu kvality vody, reguluju zaplavy resp. sucha v danej oblasti. Teplejsia klima prispeje k zmenseniu rozlohy mokradi aj v dosledku vyssieho odparovania. Zmenenim ich hydrologickeho cyklu tak dojde k zmene biologickych, biochemickych a hydrologickych funkcii tychto ekosystemov a tiez k zmene ich geografickeho rozlozenia. Oblasti, ktore mozu byt najviac postihnute zahrnuju zapadne pobrezie Afriky, Australiu, oblast Stredozemneho mora a velku cast vychodnej Azie, obzvlast Filipiny a Papuu Novu Guineu. Strata mokradi pravdepodobne ovplyvni populaciu a ulovky ryb, pre ktore su oblasti mokradi zdrojom potravy . Mnohi odbornici su presvedceni, ze znacne klimaticke zmeny mozu ovplyvnit zivot vacsiny organizmov na Zemi. Hoci podnebie vzdy formovalo biologicke druhy, rychlost zmien ktore sa dnes predpokladaju, daleko predstihuje prirodne procesy. V skutocnosti aj male zmeny sezonnych teplot, ktore organizmy dokazu zvladnut, mozu narusit ich potravinovy retazec, a tak ovplyvnit cely ekosystem. Napriklad zvysujuca sa teplota vod vazne ohrozuje zdravotny stav tropickych koralovych ekosystemov, ktore poskytuju zivne prostredie pre mnoho ryb, rastlin a sucasne su zdrojom surovin pre lekarsky vyskum, rybarstvo aj turistiku. Vyssie teploty tiez ovplyvnuju migraciu ryb, hmyzu a bakterii, ktore sa presuvaju do novych oblasti a vytlacaju z nich ine zivocisne druhy. Je len tazko mozne odhadnut dopad tychto zmien, avsak v kombinacii s inymi negativnymi ucinkami ako su znecistenie vzduchu, vod a pody mozu mat klimaticke zmeny katastrofalne dopady na ekosystem . Podla niektorych odbornikov je mozne uz dnes pozorovat zmeny na urovni biologickeho sveta. Dr. Tom Goreau z Discovery Marine Laboratory v prehlaseni pred vyborom senatu USA na adresu ubytku koralov v Karibskej oblasti povedal : "Mozno sme svedkami prvej vystrahy globalnych zmien, ktore by pre ludstvo predstavovali vaznu hrozbu". Oteplovanie vod oceanov ovplyvnuje morske prudy a tym aj zivot v moriach a oceanoch. Predpoklada sa, ze tento jav moze viest k znizeniu rocneho ulovku ryb o 8 % v roku 2100. Niektore studie poukazuju na ohrozenie populacie lososov v severozapadnej casti Ticheho oceanu, odkial tieto ryby mozu byt nutene posuvat sa do chladnejsich oblasti. Strata tychto druhov ryb moze mat vazne dopady na miestne rybarstvo, na ktorom je dnes zavislych mnoho ludi. Ludska cinnost moze ciastocne pomoct prirodnym ekosystemom prisposobit sa. Vytvaranim prirodzenych migracnych koridorov a pomahanim niektorym druhom migrovat je mozne pomoct lesnym ekosystemom. Pastvinam je mozne pomoct vhodnym vyberom rastlinnych druhov resp. regulaciou poctu dobytka. Zdravie ludi Klimaticke zmeny budu mat siroke dopady na ludske zdravie. Zdravotny stav cloveka zavisi na dostatku potravy, cistej pitnej vody, bezpecnom obydli, dobrych socialnych podmienkach, zivotnom prostredi a sposobe kontroly infekcnych chorob. Vsetky tieto faktory mozu byt ovplyvnene meniacou sa klimou. Kazdy narast intenzity a frekvencie vyskytu extremnych vrtochov pocasia predstavuje riziko. Vlny horucav, zaplavy, burky a sucha mozu sposobovat umrtia, zranenia, hlad, emigraciu ludi, vyskyt infekcnych chorob a psychicke poruchy. Hoci odbornici nie su si isti tym ako klimaticke zmeny ovplyvnia vyskyt burok, predpovedaju ze niektore regiony budu vystavene castejsim zaplavam alebo sucham. Navyse zaplavovanie pobreznych oblasti sa zhorsi v dosledku narastu morskej hladiny. Vlny horucav su spojene so srdcovo-cievnymi, dychacimi a inymi chorobami. Predpoklada sa, ze vyskyt tychto chorob aj nasledne umrtia sa zvysia, hlavne u starsich ludi. Castejsi vyskyt tepleho a horuceho pocasia a tepelnych inverzii moze zhorsit kvalitu vzduchu v mnohych mestach. Na druhej strane miernejsie zimy pravdepodobne znizia umrtia z chladu v niektorych krajinach. Znizenim zasob pitnej vody mozu klimaticke zmeny ovplyvnit aj kvalitu vody. To moze tiez znizit ucinnost cistiacich stanic odpadovych vod a zvysit koncentraciu bakterii a inych mikroorganizmov vo vodach. Nedostatok vody moze prinutit niektorych ludi pouzivat menej kvalitnu pitnu vodu napr. z riek, ktore su casto kontaminovane. Vsetky tieto faktory mozu sposobit zvyseny vyskyt infekcnych chorob. Potravinova bezpecnost moze byt ohrozena v zranitelnych regionoch. Pokles miestnej produkcie potravin vedie casto k podvyzive a hladu s dlhodobymi zdravotnymi dosledkami hlavne na deti. Existuje dlhy zoznam potencialnych zdravotnych dopadov klimatickych zmien. Astma, alergie, srdcovo-cievne a dychacie choroby mozu byt vyvolane pretrvavanim pelov a inych skodlivin v podmienkach teplejsej klimy. Mozne ucinky klimatickych zmien na zdravie obyvatelov. Zmeny teploty a klimy Priame ucinky Pricina Ucinok Teplotne extremy Zvyseny vyskyt ochoreni resp. umrti v dosledku horucav a mrazov. Zvyseny vyskyt prirodnych katastrofUmrtia, zranenia, psychologicke poruchy. Zmeny ekologickych systemov Nepriame ucinky Pricina Ucinok Zmeny v aktivite parazitov Vyssi vyskyt a sirenie infekcnych chorob do novych oblasti. Znizena produkcia potravinPodvyziva a hlad, vplyv na detsky vyvoj. Stupanie hladin mori a nasledne premiestnovanie obyvatelstvaVyssi vyskyt infekcnych chorob, psychologicke poruchy. V sprave IPCC z roku 1996 sa uvadza, ze "vzhladom k zmenam v dostupnosti vody a potravin a narastajucim zdravotnym problemom, sposobenymi horucavami a rozsirenim infekcii, zvlast vo velkych mestach, je mozne predpokladat znacny vplyv na zdravie obyvatelstva, vratane skratenia dlzky zivota". Hlavnym zdravotnym problemom vyplyvajucim z klimatickych zmien nie je fakt, ze pocasie bude teplejsie, co by umoznilo ludom sa tomuto trendu prisposobit, ale ze dojde k nahlym a znacnym narastom a poklesom teplot. Je zname, ze najvacsia umrtnost sa viaze na prvych niekolko dni horucav, a tak cim viac a castejsie sa tieto budu vyskytovat, tym vyssiu umrtnost budu vyvolavat. Hoci sa tvrdi, ze teplejsie zimy znizia umrtnost u starsich ludi, je treba zdoraznit, ze najvyssi pocet umrti u ludi mladsich ako 45 rokov pripada na letne obdobie. HORUCAVY Vlny horucav maju na svedomi predcasnu smrt ludi (predovsetkym starsich a chorych) v dosledku prehriatia organizmu a zlyhania srdca. Studie vypracovane v USA a Cine poukazuju na to, ze vlny horucav by mohli hlavne vo velkomestach sposobit zvysenie umrtnosti az o niekolko tisic osob rocne. Podla Antona Kunsta z Erasmus University v Rotterdame vlna horucav v roku 1994 v Holandsku, kedy priemerna denna teplota dosiahla 18 ø C, si vyziadala 3000 umrti, co je narast o 10 %. Tieto dodatocne umrtia neboli kompenzovane znizenim umrtnosti v jeseni a v zime. Na zaklade udajov z Holandska, dochadza statisticky k narastu umrti vtedy, ked priemerna teplota pocas 24 hodin prekroci 16,5 st. Celzia. Pocas poslednych 30 rokov bola v lete priemerna denna teplota 16,2 ø C. V americkom Chicagu si extremne letne horucavy v roku 1995 vyziadali niekolko sto ludskych zivotov. SIRENIE CHOROB Zmenit sa moze aj geograficke rozdelenie organizmov, ktore prenasaju choroby. Znepokojujuca sa ukazuje skutocnost, ze zvierata a hmyz, ktore prenasaju nakazlive choroby ako su malaria, cholera alebo zlta horucka maju lepsiu zivnu podu v teplych a vlhkych podmienkach, ktore sa tiez spajaju s klimatickymi zmenami. Komare a iny hmyz sa v teplejsom podnebi budu sirit do severnejsie polozenych miest. Priblizne 45 % svetovej populacie zije v sucasnosti v oblastiach vhodnych na prenos malarie. Klimaticke zmeny mozu prispiet aj k sireniu dalsich hmyzom prenosnych chorob ako je napr. zlta zimnica. Podla udajov z Holandska sa predpoklada, ze narast celosvetovej teploty o 3 st. Celzia moze zdvojnasobit vyskyt chorob prenasanych hmyzom v tropickych oblastiach a zdesatnasobit ich vyskyt v oblastiach mierneho pasma. Ocakava sa, ze choroby ako malaria, astma, encefalitida, tuberkuloza, lepra a ine sa stanu ovela beznejsimi ako dnes. Podla Svetovej Zdravotnickej Organizacie uz dnes kazdorocne ochorie na malariu 110 milion obyvatelov, pricom na jej nasledky rocne zomiera 2 miliony ludi. Vplyvom rastucich teplot sa vytvaraju idealne podmienky pre liahnutie komarov a ineho hmyzu prenasajuceho nakazlive choroby aj v novych oblastiach vratane USA, Australie, Velkej Britanie alebo Ciny. Odbornici tiez veria, ze vyssia teplota oceanov sposobuje rozsirovanie morskych rias, o ktorych sa predpoklada, ze su zodpovedne za vznik epidemii cholery v juhovychodnej Azii a juznej Amerike. V case, kedy je vyskyt mnohych infekcnych chorob znova na vzostupe, mozu takto klimaticke zmeny vyznamne zhorsit celu situaciu. V novembri 1991 predstavitelia australskeho zdravotnictva oznamili, ze od roku 1970 sa zvysil pocet pripadov malarie na tomto kontinente stvornasobne. Sucasne sa predpoklada, ze k tomuto zvyseniu doslo v dosledku vyssich teplot a "zlepsenim podmienok" pre sirenie hmyzu. V 90-tych rokoch bol v 24 statoch USA tiez hlaseny vyskyt obrovskych komarov prenasajucich smrtelne mozgove ochorenie tzv. vychodnu konsku encefalitidu. EXTREMY POCASIA Podla IPCC by sa v dosledku nastupujucich klimatickych zmien mohla zvysit frekvencia a rozsah extremnych prejavov pocasia ako su silne burky, horucavy, sucha, poziare alebo zaplavy. Podla viacerych klimatickych modelov, by mal sucasny vyvoj, ktory je poznamenany narastajucou frekvenciou a dopadom tychto javov vo svete, nadalej pretrvavat. Hoci by sa ich vyskyt mohol v niektorych regionoch zvysit, nie je velmi jasne ci bude dochadzat aj k castejsim vyskytom extremov pocasia ako su tropicke burky, cyklony alebo tornada. Avsak aj keby nedoslo k ich castejsiemu vyskytu a zvysenej intenzite, moze prist k ich zemepisnemu posunutiu do inych miest, ktore mozu na ne byt menej pripravene a viac zranitelne. Podla IPCC sa predpokladaju nasledujuce extremy pocasia. Extremna zmena Predpokladany dopad s vysokou pravdepodobnostou Vyssie maximalne teploty, viac horucich dni a vln horucav (velmi pravdepodobne) Zvysena umrtnost a chorobnost u starsich a chudobnejsich ludi. Posun turistov do inych miest. Zvysene riziko pre niektore polnohospodarske plodiny Vyssie minimalne teploty, menej chladnych a mrazivych dni (velmi pravdepodobne) Znizena umrtnost v dosledku chladu, znizene riziko pre niektore plodiny a zvysene riziko pre ine rastliny. Rozsirovanie niektorych skodcov a chorob do inych oblasti. Znizene naroky na vykurovanie. Intenzivnejsie zrazkove javy (velmi pravdepodobne v mnohych oblastiach)Zvysene riziko zaplav, lavin a zosuvu pody. Zvysena erozia pody. Zvyseny prietok v riekach. Zvysene vysusovanie a riziko vyskytu sucha v strednych zem. polohach (pravdepodobne) Znizena produkcia polnohosp. plodin. Zvysene riziko pre zaklady budov v dosledku pohybu pody. Znizena kvalita a zasoby vody. Zvysene riziko lesnych poziarov. Zvysena intenzita tropickych cyklonov a zrazok (pravdepodobne v niektorych regionoch) Riziko pre obyvatelov, riziko sirenia infekcnych chorob. Zvysena erozia pobrezia, infrastruktury a poskodenia budov. Poskodenie pobreznych ekosystemov ako su koralove utesy a mangrovniky. Intenzivnejsie obdobia sucha a zaplav v dosledku El Nino javu (pravdepodobne)Znizena produkcia polnohosp. plodin. Zvysena premenlivost zrazok pocas letnych azijskych monzunov (pravdepodobne)Zvyseny rozsah zaplav a sucha niektorych castiach Azie. Zvysena intenzita burok v strednych polohach (mala zhoda v modeloch).Zvysene riziko pre ludi. Vyssie skody na majetku a infrastrukture. Poskodenie pobreznych ekosystemov. VPLYV NA EKONOMIKU Ekonomovia, aj napriek velkym neistotam a regionalnemu charakteru predpokladanych dosledkov klimatickych zmien, sa uz dlhsiu dobu snazia odhadnut potencialne financne skody sposobene tymito zmenami. Ohrozene sa ukazuje byt hlavne polnohospodarstvo, rybarstvo, drevarsky priemysel a turistika. Len v oblasti polnohospodarstva sa do konca buduceho storocia predpokladaju skody vo vyske 40 miliard dolarov rocne. Popri polnohospodarstve existuju aj ine sektory hospodarstva ako napr. poistovnictvo, ktore su ohrozene klimatickymi zmenami. V obdobi 1990-1995 najvacsie svetove poistovne vyplatili rekordnych 57 miliard dolarov v dosledku skod vyvolanych zmenami pocasia. Posledny vyvoj znamenal, ze niektore poistovne sa zacali vazne zaoberat vplyvom klimatickych zmien na ich buduci vyvoj. Franklin Nutter, prezident zdruzenia americkych poistovni, to zhrnul nasledovne: "Poistovne budu prve v rade postihnutych klimatickymi zmenami ... co moze mat za nasledok bankrot celeho tohto odvetvia. Od roku 1995, kedy bol svet postihnuty rekordnou financnou skodou sposobenou vrtochmi pocasia (skody dosiahli 38 miliard dolarov), je zrejme ze odhadnut mozne skody v buducnosti je dnes takmer nemozne. V jednej z najdokladnejsich analyz, William Cline z Institutu pre Medzinarodnu Ekonomiku vo Washingtone sa uvadza, ze skody pre americku ekonomiku vyplyvajuce zo zdvojnasobenia koncentracie CO2 v atmosfere mozu dosiahnut 53 miliard dolarov za rok, co je 1 % sucasneho hrubeho domaceho produktu USA. Ine odhady hovoria az o 120 miliardach dolarov rocne. Pre rozvojove krajiny by tieto skody mohli mat obrovske dosledky. Napriklad zaplavy v Severnej Korei v roku 1995 priviedli tuto krajinu na pokraj kolapsu. Podobne aj pre ostatne krajiny zapasiace s nedostatkom kapitalu by taketo katastrofy, pretrvavajuce dlhsiu dobu alebo opakujuce sa castejsie, mohli viest k zabrzdeniu ekonomickeho rozvoja . Banglades je pravdepodobne najzranitelnejsou krajinou na svete z hladiska dopadov klimatickych zmien. Len 8 % krajiny je dostatocne vysoko polozena nad morom, navyse viac ako 220 riek predstavuje neustale riziko zaplav. IPCC predpoklada, ze priemerna teplota v tejto krajine narastie o 1,3 st. C do roku 2030 a o 2,6 st. C do roku 2075. Monzunove zrazky by mali vzrast o 11 % do roku 2030 a o 27 % do roku 2075. Znizit by sa mal aj zimna produkcia potravin v zavislosti na poklese podnej vlhkosti na mnohych miestach krajiny. Vlada v Bangladesi sa aj preto intenzivne snazi na medzinarodnej urovni o vyvoj v oblasti pestovania ryze, ktora by akceptovala slanu morsku vodu. Do roku 2030 sa predpoklada narast morskej hladiny o 30 cm a zatopenie velkej casti uzemia. Inym ekonomickym dopadom klimatickych zmien, prejavujucim sa vo vyspelych krajinach, moze byt ovplyvnenie turistickeho ruchu. Niektore nizkopolozene lyziarske oblasti by mohli v dosledku oteplenia prist o snehovu pokryvku uplne uz v nasledujucich 15 rokoch. V mnohych alpskych strediskach uz dnes teploty stupli o 1 st. C za poslednych desat rokov. Hranica snehu sa tak posunula asi o 150 metrov vyssie a v nasledujucich 15 rokoch by sa mohla posunut v Alpach na 1200 az 1800 metrov. Vacsina ladovcov by mohla v dosledku oteplenia uplne zmiznut. Turisticke strediska vo Svajciarsku, ale aj v inych krajinach budu prinutene v stale zvysenej miere investovat do zasnezovacich zariadeni, ktore su vsak neucinne, ked teplota vzduchu je nad bodom mrazu. Avsak kym v nizko polozenych strediskach by mal sneh postupne uplne zmiznut, podla niektorych studii by vysoko-polozene regiony mali mat snehu viac. Z pozorovani vyplyva, ze lyziarska sezona sa predlzuje do jari, nakolko viac snehu vo vyssich polohach pada prave na konci sezony. ZACALI SA UZ KLIMATICKE ZMENY ? Podla IPCC existuju dokazy o tom, ze klimaticke zmeny sa uz zacali. Zemska klima sa prirodzene meni, co stazuje urcenie ucinku narastajucej koncentracie sklenikovych plynov. Avsak trend narastu globalnej teploty sa zhoduje s trendom predpovedanym na zaklade pocitacoveho modelovania klimy. Zda sa velmi nepravdepodobne, ze narast teploty by bol sposobeny vylucne prirodzenymi zmenami. Hoci tu zostava viacero neistot, klimatologovia veria, ze vaha dokazov podporuje teoriu vplyvu ludskej cinnosti na klimu." Je evidentne, ze uplynule dve desatrocia boli najteplejsimi v uplynulom tisicroci, morska hladina stupa a meni sa charakter zrazkovej cinnosti. Arkticky lad sa stencuje a vyskyt a intenzita javu El-Nino narasta. Svet na mnohych miestach trpi vlnami horucav, sucha, zaplav a extremne vyciny pocasia viedli k obrovskym skodam na ludskych zivotoch i na majetku. Hoci individualne extremne javy nemozu byt priamo spajane s clovekom vyvolanymi klimatickymi zmenami, vyskyt a rozsah tychto javov su pravdepodobnejsie pocas teplejsej klimy. TEPLOTY Zaznamy z meteorologickych stanic rozmiestnenych po celom svete vyhodnocuje Svetova meteorologicka organizacia. Z jej vysledkov, ktore sa nahromadili od roku 1866 vyplyva, ze: sucasna priemerna teplota zemskeho povrchu : 15,27 st. Celzia je o 0,6 stupna vyssia, ako bola pred sto rokmi. Zem sa za poslednych 100 rokov oteplila o 0,4 az 0,8 st. C, pricom pevnina sa oteplila viac ako oceany. Posledne dve desatrocia sa stali najteplejsimi v uplynulom storoci (podla meteorologickych zaznamov) resp. v uplynulom tisicroci (paleoklimatologicke zaznamy) . Globalna teplota bola v roku 2000 o 0,32 st. C nad priemerom z obdobia rokov 1961-1990. Tato hodnota je podobna ako v roku 1999, ktory sa stal 5. najteplejsim rokom v 140-rocnej historii merania teplot. Teplejsimi boli len roky 1998, 1997, 1995 a 1990. Desat najteplejsich rokov bolo zaznamenanych od roku 1983, pricom 8 najteplejsich sa vyskytlo od roku 1990. V Anglicku sa stal rok 2000 jednym z 20-tich najteplejsich za poslednych 342 rokov merania teploty. V Norsku bol rok 2000 tretim najteplejsim od roku 1866, v USA 7. od roku 1895, v Kanade 6. najteplejsim, pricom teplota sa vysplhala o 1,1 st. C nad normal a v Japonsku rok 2000 bol 5. najteplejsim v 103-rocnej historii nerania teplot. 90. roky sa stali najteplejsim obdobim v historii merania teploty na Zemi, a to aj napriek erupcii sopky Mt. Pinatubo (1991), ktora v dosledku uvolnenia obrovskeho mnozstva prachovych castic do atmosfery sposobila odtienenie slnecneho ziarenia. Analyzami regionalnych zmien klimy bolo mozne potvrdit celkovy trend. Globalne oteplovanie je nehomogenny jav - severny a juzny pol sa otepluju rychlejsie ako rovnikove oblasti, pricom kontinenty sa otepluju rychlejsie ako oceany. V roku 1995 Narodne Klimaticke Datove Centrum USA oznamilo, ze z analyzy pocasia v USA za niekolko desatroci vyplyva, ze teplotne a zrazkove extremy su ovela castejsie v poslednom obdobi ako to bolo v minulosti a su v zhode s narastom koncentracie sklenikovych plynov v atmosfere. Podla spravy National Oceanic and Atmospheric Administration sa stal oktober roku 2001 najteplejsim mesiacom v historii merania teplot od roku 1880 v USA. Oktobrove teploty boli nadpriemerne v 23 rokoch z poslednych 25 rokov. Z celosvetoveho hladiska bolo obdobie od januara do oktobra v roku 2001 druhym najteplejsim v historii. HORUCAVY A SUCHO Kazdy region sveta z casu na cas zaznamenava rekordne klimaticke extremy. V roku 1995 napr. letne vlny horucav zasiahli stredozapad USA a Indicky subkontinent. Viac ako 700 ludi zomrelo len v USA v dosledku horucav a priblizne 500 ludi zomrelo v severnej Indii, kedy teploty vystupili az na 50 st. C. V prvych desatrociach 20. st. sa v severozapade USA stale viac prejavovalo sucho, ktore kulminovalo v 30.tych rokoch a od tohto obdobia sa postupne zmiernovalo. V sucasnosti sa sucho prejavuje hlavne v Sahelskej oblasti, kde od 70.tych rokov ubytok vlahy predstavuje az 20 % v porovnani s predchadzajucimi 70 rokmi v tejto africkej oblasti. Patrocne sucho (1986-90) v Kalifornii bolo najdlhsim v tomto storoci. Az do roku 1992 bola polnohospodarska produkcia ochromena a mnozili sa zaplavy hmyzu. Obyvatelia v tomto state ohodnotili vodu na druhom mieste dolezitosti svojho zaujmu, hned za potlacenim kriminality. Zatial co celkove zrazky vo Velkej Britanii v roku 1991 boli normalne, postihlo Juzne Anglicko najtazsie sucho od zaciatku storocia. V roku 1992 vyvolalo sucho vo Francuzsku a Spanielsku mimoriadne opatrenia na ochranu vodnych zasob. Dansko hlasilo najhorsie sucho vo svojej historii s ocakavanymi stratami na urode vo vyske 1 miliardy dolarov. Najtazsie sucho za poslednych 150 rokov sposobilo v auguste 1992 obrovske hospodarske straty v Rakusku. Devat africkych krajin nachadzajucich sa v tzv. Sahelskej oblasti (od Mauretanie po Sudan) je postihnutych mimoriadne dlhym suchom uz od roku 1968. Pokles zrazok v tejto oblasti obyvanej 40 milionmi ludi predstavuje az 40%. Suche pocasie a nasledny nedostatok vody sposobil, ze v roku 1992 v Zambii prestali pracovat vodne elektrarne. V dosledku sucha pracuju vodne elektrarne na Nile len na 17% ich kapacity. V Juznej Afrike suchom postihnuti chovatelia dobytka sa domahaju pristupu do prirodnych rezervacii. V roku 1993 postihlo sucho Severovychodny Queensland (Australia) - najhorsie v tomto storoci. Sucho nasledovalo aj v dalsich rokoch a drasticky znizilo produkciu obilia, bavlny a inych plodin. Australsky premier Paul Keating v roku 1995 vyhlasil: "Toto nie su ojedinele katastrofy. Prichadzaju uz uplne pravidelne spolu s klimatickymi zmenami." Sucho, ktore postihlo juhozapad a stred USA v obdobi od augusta 1995 do maja 1996 bolo najvacsie za poslednych 150 rokov. Nedostatok vlahy udusil vysevy ozimnej psenice v Texase, Oklahome, Kolorade a v Kansase. Sucho sposobilo skazu na stavoch dobytka - kravy sa nemaju na com past a ceny krmiva vzrastli az trojnasobne. Skody, ktore utrpeli texaski farmari len do konca juna 1996 dosiahli 2,4 miliard dolarov. Podla dennika China Daily z 10.07.2001 viac ako polovica zo 4.000 jazier, ktore napajaju vodou jednu z najvacsich cinskych riek Jang-ce-Tiang sa neustale zmensuje a vedie k nedostatkom pitnej vody pre miestne obyvatelstvo. V okrese Madoi, ktory je v severozapadnej casti najblizsie k rieke sa zmensuju plochy pastvin po tom ako vysychaju riecne koryta a jazera na okoli. Sucho v lete roku 2001 malo za nasledok vyschnutie viac ako 120 zdrojov pitnej vody v tomto okrese, pricom vyschlo asi 30 pastvin. Len polovicu pastvin bolo mozne vyuzit pre chov dobytka, cim sa asi 380.000 kusov dobytka ocitlo bez krmiva. Najsilnejsie sucho za poslednych 30 rokov zaznamenali v lete roku 2000 v Irane. Najvacsie poziare za poslednych 50 rokov boli zaznamenane v juznych a zapadnych castiach USA, po tom, co sa po niekolko mesiacov udrzali teploty nad priemerom minulych rokov. Extremne sucho postihlo v auguste 2000 az 36% rozlohy USA. Vlna horucav zasiahla v lete roku 2000 aj juznu Europu, pricom rekordne teploty dosahujuce az 43 st. C boli dosiahnute na viacerych miestach. Takymito teplotami boli postihnute Turecko, Grecko, Rumunsko a Taliansko. V Bulharsku bol dosiahnuty 100-rocny teplotny rekord na viac ako 75% meracich staniciach. Horucavy okrem uhynutia velkeho poctu dobytka vyvolali aj 1400 lesnych poziarov, ktore znicili 58.000 hektarov a 73 domov. Grecko zasiahlo v roku 2000 niekolko poziarov pocas vlny horucav, pricom najviac postihnuty bol ostrov Samos, kde ohen zasiahol patinu jeho rozlohy. ZAPLAVY Jun 1991: po najhorsej monzunovej zaplave v historii zostalo bez pristresia 100 000 obyvatelov v Bombaji. Najhorsia zaplava storocia zanechala pozdlz riek Jang-ce v Cine 10 milion osob bez pristresia. August 1991: Dunaj vo Viedni dosiahol rekordnu vysku hladiny. Barmu postihli najhorsie zaplavy za poslednych 50 rokov. September 1991 : monzunove zaplavy v juhovychodnej Azii boli najtazsie v celej historii. December 1991 : najdlhsie trvajuce zrazky za poslednych 40 rokov sposobili rozsiahle zaplavy v Egypte a Izraeli. Jul 1992 : povoden storocia v USA spustosila 9 statov pozdlz rieky Mississippi. Najhorsia zaplava za poslednych 50 rokov v cinskej provincii Fudzian postihla viac ako 9 milion obyvatelov. December 1993 : severnu Europu postihli najtazsie zaplavy za poslednych 60-100 rokov. Bolo evakuovanych mnoho miest v Nemecku, Belgicku a Francuzsku. V Holandsku bol vyhlaseny mimoriadny stav. V januari 1994 a 1995 bola Europa zasiahnuta "storocnymi" zaplavami, ktore viedli k evakuacii 250 000 ludi v Holandsku a sposobili skody za miliardy dolarov. Zaplavy boli sposobene nezvycajne dlhym obdobim dazda. V oktobri roku 2001 bolo katastrofalnymi zaplavami postihnute Alzirsko. Zahynulo 650 ludi a 24.000 zostalo bez pristresia. Katastrofalne zaplavy sa vyskytuju stale castejsie aj na Slovensku. V lete roku 1998 zahynulo az 40 ludi pri zaplavach vo vychodoslovenskych okresoch Presov, Sabinov a Levoca. Po prietrzi mracien sa 20. jula rozvodnili miestne toky v niekolko desiatkach obci. V dedine Jarovnice napr. zmietla tri metre vysoka (podla niektorych svedkov az sestmetrova) a 50 m siroka vodna vlna 130 rodinnych domov. Najviac postihnuti boli Romovia, ktorych chatrcove obydlia na brehu riecky Mala Svinka znicila voda ako prve. Materialne skody presiahli miliardu Sk. Zaplavy, hoci nie tak katastrofalne, sa opakovali aj v rokoch 1999 a 2000. V juli roku 2000 za 24 hodin spadlo na vychodnom Slovensku miestami az 83 milimetrov zrazok, co predstavuje 83 litrov vody na kazdy stvorcovy meter. Takyto napor koryta tokov nemohli dlho vydrzat. Na celom uzemi presovskeho kraja, ktore zahrna aj podtatransku oblast, bol vyhlaseny mimoriadny stav. V okresoch Kezmarok resp. St. Lubovna bola zaliata vacsina tamojsich obci. Nechybali sprievodne javy, ako prerusene zeleznicne trate, spadnute mosty ci nefunkcne inzinierske siete. STUPANIE MORSKEJ HLADINY Satelitnym meranim bol zisteny narast hladiny mori o 3 milimetre od roku 1992 do 1995, co je trend zodpovedajuci nameranemu oteplovaniu atmosfery. Z celosvetovych pozorovani vyplyva, ze morska hladina stupla za poslednych 100 rokov o 10 az 25 cm. Takyto narast sa postupne zacina stale viac prejavovat v nizko polozenych oblastiach ako su napr. viacere ostrovy v Tichomori. O tom, ze stupanie hladiny mora sa stava vaznym problemom svedci aj sprava, ktoru vydala agentura BBC 6. oktobra 2001. Podla tejto informacie na zaklade zmluvy poskytne Novy Zeland utocisko obyvatelom Pacifickeho suostrovia Tuvalu. Obyvatelia tychto ostrovov v Tichom oceane su stale viac ohrozovani narastajucou morskou hladinou. Exodus ostrovanov by sa mal zacat v roku 2002. Hoci presny pocet ludi, ktori budu opustat ostrov v jednotlivych rokoch stanoveny nebol, ich vystahovanie by malo trvat 30 rokov. Tuvalu je skupinou 9 ostrovov s rozlohou 26 km2 a poctom obyvatelov asi 10.000. Ako dovod podpisania zmluvy sa uvadzaju dosledky klimatickych zmien, ktore sa na suostrovi prejavuju okrem narastania morskej hladiny aj naslednou devastaciou zasob pitnej vody, stale intenzivnejsimi tropickymi cyklonmi, znizenymi vynosmi z polnohospodarstva v dosledku prieniku slanej morskej vody a eroziou pobreznych oblasti. Hoci najvyssi bod na suostrovi ma vysku 4,5 metra, podla predpovedi vedcov by pri sucasnom trende rastu morskej hladiny mohlo dojst k zaplaveniu suostrovia do roku 2050. Zmiznutie Tuvalu zo zemskeho povrchu vyvolava mnozstvo otazok. Ake by mohli byt ekonomicke a bezpecnostne aspekty zmiznutia inych nizko polozenych oblasti vo svete? Kam by bolo presidlenych asi 7 milion ohrozenych ludi. Existuje sposob kompenzacie za stratu krajiny, jej historie, kultury a sposobu zivota? Ako vycislit tuto stratu a kto by to mal zaplatit? Existuju aj dalsie skutocnosti, ktore svedcia o rizikach stupajucej hladiny mori. Tajna sprava vlady Velkej Britanie z roku 1990 uvadza, ze v pripade zdvihu morskej hladiny budu musiet byt urcite casti Velkej Britanie evakuovane. Sprava popisuje situaciu ako "casovanu prilivovu bombu". V roku 1992 sa vlade doporucovalo namiesto budovania ochrannych valov za mnoho milionov libier zvolit "riadeny ustup" z pobreznych oblasti. Vlada pripusta, ze obrovska rozloha polnohospodarskej pody vo vychodnom Anglicku bude musiet byt pravdepodobne obetovana moru. V roku 1993 zasiahlo do ulic Beiry, druheho najvacsieho mesta Mozambiku , more. Centrum mesta, normalne vzdialene dva kilometre od pobrezia, vykazuje eroziu. Beira je jedno z desiatich svetovych miest najviac ohrozenych narastom morskej hladiny. V roku 1993 po tom, co silne dazde a mimoriadne vysoky priliv narusil 60 metrovy usek morskeho ochranneho valu v Guayane, zostala polnohospodarska poda pod 25 cm vrstvou vody a bola vyhlasena celonarodna katastrofa. Jednou z ohrozenych krajin je aj Holandsko, kde pred morskou hladinou sa ludia chrania vysokymi valmi. Vysku valu v upravovali napr. v obci Pettener uz niekolkokrat od roku 1976, kedy bola len polovicna v porovnani s dneskom. Avsak ani to nemusi byt dost. Viac ako polovica uzemia Holandska sa nachadza pod urovnou morskej hladiny a vacsia cast ostatneho uzemia je ohrozovana eroziou pobrezia alebo zaplavami. Holandska vlada chce investovat do ochrany pred narastajucou morskou hladinou 10 az 25 mld. dolarov v tomto storoci. Avsak tak ako sa zvysuje vyska hradzi, zvysuje sa aj riziko nasledkov ich pretrhnutia. V roku 1953 k takemu pretrhnutiu doslo na juhu krajiny, pricom sa utopilo takmer 2000 obyvatelov. Riecne zaplavy v roku 1995 sposobili evakuaciu 200.000 osob a milionov kusov zvierat. Velka cast vidieka by bola zatopena ak by prestali pracovat cerpadla precerpavajuce vodu za hradzu do Severneho mora. Pre Holandsko s vybudovanou infrastrukturou a financnymi moznostami je vsak jednoduchsie zvladnut problemy s narastajucou hladinou mora ako pre rozvojove krajiny ako je napr. Banglades. TOPENIE LADU Sneh, lad a trvalo zamrznuta poda pokryvaju 41 milion km2 zemskeho povrchu. Tieto oblasti maju mimoriadny vyznam pre zemsku klimu, nakolko su dolezitym zdrojom vody. Oteplenie atmosfery zmensuje snehovu a ladovu pokryvku Zeme a prispieva tak k zvysenej zrazkovej cinnosti a vyparovaniu vody. Navyse sneh odraza slnecne ziarenie ovela viac ako poda. Ked pride k otepleniu a znizeniu snehovej pokryvky, oteplovanie sa urychli, nakolko poda bude pohlcovat viac tepelneho ziarenia. Celkova plocha, hrubka sezonnej vrstvy snehovej pokryvky a objem ladovcov sa dnes vyrazne zmensuju. Sucasne posobenie tychto dopadov v niektorych oblastiach spolu s kladnou spatnou vazbou, moze sposobit, ze tento ubytok by mohol byt v buducnosti skor nahly ako pomaly. Zmensujuci sa objem horskych ladovcov zostava dnes stale najmarkantnejsim a celkom jednoznacnym dokazom, ze dochadza k rychlym a celosvetovo dlhodobym klimatickym zmenam. Horske ladovce vsade na svete ustupuju. Jadra ladovcov ukazuju, ze teploty v obdobi 1950-2000 boli vyssie, ako v ktoromkolvek inom 50-rocnom obdobi pocas poslednych 12.000 rokov. Roztapanie sa alpskych ladovcov ma za nasledok objavovanie sa predmetov a ludi, ktore boli v nich zmrazene po mnoho tisic rokov. Tak bol v roku 1992 objaveny 5000 rokov stary "ladovy muz (Otzi)", ktory sa snazil prejst Alpami v obdobi . Od roku 1850 sa plocha alpskych ladovcov zmensila o 40 % a ich objem o 50 %. Z mapy Rakuska uplne zmizlo 25 ladovcov. Podla profesora Martina Benistona zo svajciarskej univerzity vo Fribourgu by do konca 21.storocia malo v dosledku oteplenia zmiznut 50 az 90 % alpskych ladovcov. V dosledku narastajucej teploty sa otepluju nielen ladovce, ale aj poda pod nimi a to az o jeden stupen C za poslednych 10 rokov. Nielen topenie ladovcov, ale aj ubytok snehu je evidentny v Alpskom regione. Podla niektorych klimatologov by sa pri sucasnom trende mohlo za 15 rokov ocitnut mnoho nizko polozenych lyziarskych oblasti uplne bez snehu. Teploty v Alpach stupli asi o jeden stupen C za poslednych 10 rokov, co sposobilo, ze posunutie snehovej hranice v priemere o 150 m nahor. Ocakava sa, ze tato hranica by sa mohla posunut v priebehu nasledujucich 15 rokov zo sucasnych 1200 metrov na 1800 metrov. Ladovce na Novej Guinei, ktore su sledovane od roku 1936, sa zmensili o 16 km2, pricom maju dnes velkost len 3 km2. Rychlost ich roztapania sa tiez zvysuje z 30 m za rok na sucasnych 45 m za rok. Pri tomto tempe je zrejme, ze v najblizsich rokoch zmiznu uplne. Od roku 1990 vedci hlasia stupajuce teploty vod v Antarktide, maly ale vyznamny vzrast teplot vzduchu a maly ale vyznamny ubytok ladovej pokryvky mora na tomto kontinente. V decembri 1990 zostali uvaznene ladove medvede na subarktickom Wrangelovom ostrove, potom co zmizlo 2000 km morskeho ladu na ostrove. Pretoze tu medvede nenachadzaju ziadny zvycajny zdroj potravy, su nutene lovit mroze, ktore tu tiez uviazli. V juli roku 1991 NASA ohlasila, ze podla pozorovani z druzice sa rozloha ladu v Arktickom oceane v obdobi 1978-1987 zmensila o 2 %. V roku 1995 bolo pozorovane, ze ladova kryha velka 2700 km stvorcovych kilometrov sa odtrhla z Larsenovej ladovej bariery v Antarktide a skoncila v Juznom Atlantiku. Vedci tiez predpokladaju, ze za poslednych 5 rokov sa z Antarktickeho polostrova odtrhlo pat takychto velkych ladovcov. V Antarktide sa zmensila hrubka ladovca na ostrove Pine Island o 10 metrov, co je o desatkrat viac ako je mnozstvo snehu, ktory tu za obdobie sledovania spadol. Snehova pokryvka na africkom Kilimandzare sa zmensila o 82% od roku 1912, pricom pri sucasnom vyvoji by mala uplne zmiznut v roku 2015. V dosledku zmensujucej sa snehovej pokryvky na tomto vrchole uz doslo k vyschnutiu niekolkych riek napajanych jeho vodou. Podobny trend bol zaznamenany aj v peruanskych Andach, Himalajach, Rusku resp. v USA. Pravdepodobne jedinym ladovcom, ktory zvacsuje svoju velkost je ladovcovy system v Norsku. Pobrezne ladovce, ku ktorym tento ladovec patri, su vsak velmi zlozite, pricom aj klimaticke modely predpokladaju narastajuce snehove zrazky v tejto oblasti. ORGANIZMY Zvysene teploty sa prejavuju aj na flore a faune. Pozorovane su nasledovne javy: Pricinou zvyseneho ubytku koralov v Karibskom mori su nadnormalne teploty morskej vody. Z uziny Hormuz v Arabskom zalive bol hlaseny az 50 %-ny ubytok koralov. V utesoch Francuzskej Polynezie hlasia az 85%-ny ubytok. Koralove utesy v Thajsku stratili svoju farbu az do hlbky 8 metrov, pricom voda v tejto oblasti ma o 2 st. Celzia vyssiu teplotu ako v minulosti. Velky ubytok koralov je hlaseny aj z laguny na Tahiti, kde odbornici predpokladaju ich uplne vymiznutie este v tomto storoci. Oceanografovia z Hopkinsovho Ustavu v Monterey (USA), ktori sleduju podmorsky zivot viac ako 60 rokov tvrdia, ze morske slimaky a ine zivocichy, zijuce v teplych vodach, sa rozsiruju smerom na sever pozdlz pobrezia Ticheho oceanu. Podobne sa dava do suvislosti aj 80%-ny ubytok planktonu pri pobrezi juznej Kalifornie a zvysenie teploty mora pocas uplynulych 40-tich rokov. V severnom Finsku je pozorovane rozsirovanie sa borovicoveho porastu na sever do tundry rychlostou 40 metrov za rok. V oblastiach Juznej Ameriky bol tiez zaznamenany vyskyt komara (Aedes aegypti) sposobujuceho zltu zimnicu a to az vo vyske 2000 metrov nad morom, co je o 1000 metrov vyssie ako sa bezne vyskytuje. V rokoch 1992-93 pocas troch po sebe nasledujucich teplych letach doslo v Rakusku a Nemecku k najtazsiemu zamoreniu lesov korovcami, pricom boli spustosene tisice hektarov porastov. V juni 1993 boli mierne zimy a sucha pricinou prvej zaplavy kobyliek v Madarsku za poslednych 60 rokov. V roku 2001 sa epidemicky rozsiril chrobak napadajuci ihlicnate stromy v kanadskej provincii Britska Kolumbia. Styri roky nezvycajne teplych zim prispeli k jeho premnozeniu na ploche 8 milion hektarov - plocha vacsia ako Irsko - a sposobili skodu 6 mld. kanadskych dolarov. Infikovana oblast je o 80 % vacsia ako minuly rok. Klimaticke katastrofy a extremne javy Podnebie sa od nepamati prirodzene meni. Zmeny mozu byt sposobene vonkajsimi silami ako su napr. vulkanicke erupcie alebo zmeny slnecnej aktivity. Taktiez mozu nastat ako dosledok vnutorneho posobenia roznych zloziek klimatickeho systemu - atmosfery, oceanov, biosfery, ladovcov a zemskeho povrchu. Prirodzena premenlivost pocasia casto vedie ku poveternostnym extremom a katastrofam. V rozpati dni, mesiacov a rokov moze meniaca sa klima priniest vlny horucav, extremneho chladu, zaplavy, sucha silne burky a ine extremy. Klimaticky extrem je znacne odchylenie sa od normalneho stavu klimatickeho systemu. Klimatickou katastrofou je stav kedy extremny jav ma znacny dopad na ludske zdravie alebo majetok. Taketo katastrofy sa v niektorych castiach sveta vyskytuju casto a podla mnohych odbornikov castejsie ako v minulosti. Hoci vplyv narastajucej koncentracie sklenikovych plynov a globalnej teploty nie je mozne jednoznacne dat do suvislosti s dnes pozorovanymi extremami pocasia, predpovede IPCC o tom, ze zmena klimy moze mat vazny vplyv na ich intenzitu a frekvenciu vyskytu, je treba brat vazne. BURKY Mnoho klimatologov ocakava, ze globalne oteplovanie posilni intenzitu a zhorsi nasledky burok tak v oblastiach mierneho ako aj tropickeho pasma. Odborna studia vypracovana pre najvacsiu vzajomnu poistovnu (poistuju poistovne) na svete Munich Re hovori: "Teplejsie podnebie a teplejsie moria sposobuju vacsiu vymenu energie a klucovou mierou prispievaju k vzniku tropickych cyklonov, tornad a silnych burok". Tieto vazby neboli definitivne potvrdene, ale posledny vyvoj pocasia na Zemi nasvedcuje, ze silne burky su dnes ovela beznejsie, ako boli v minulosti. Hurikany, cyklony a tajfuny ako sa rozne pomenuvaju v roznych castiach sveta patria k najnicivejsim prirodnym katastrofam. Tieto obrovske vzdusne prudy vznikaju v teplych tropickych oblastiach ako su napr. Karibske more, juzny Pacifik a Indicky ocean. Silne dazde sprevadzaju vietor pohybujuci sa rychlostou 120 az 320 km za hodinu, co sposobuje zaplavy v nizko polozenych oblastiach. Meteorolog Kerry Emanual z Massachussetts Institute of Technology predpoklada, ze narast teploty mori o 3 az 4 stupne, ako vyplyva z atmosferickych modelov, moze sposobit narast niciveho potencialu hurikanov az o 50 % a vyvolavat pravidelne burky, v ktorych rychlost vetra bude dosahovat aj 350 km/hod. Donald Friedman v studii pre poistovnu Travelers Insurance Company uvadza, ze taketo oteplenie moze predlzit obdobie hurikanov v severnej Amerike o viac ako dva mesiace, sposobit sirenie sa burok dalej na sever, a tak zasiahnut velke sidelne celky ako je napr. New York. FAKTY: Oktober 1990: hurikan Trudy sa stal najsilnejsim hurikanom vychodneho Pacifiku vsetkych cias. V maji roku 1991 cyklon s rychlostou 270 km/hod. zasiahol Banglades a sposobil obrovske zaplavy na pobrezi. Priblizne 140.000 ludi zahynulo a viac ako milion domov bolo znicenych. Financne straty predstavovali 3 miliardy dolarov, co je viac ako 10 % hrubeho domaceho produktu Bangladesa. August 1991: tajfun Mireille bol najsilnejsim tajfunom v Japonsku za poslednych 30 rokov. August 1992: hurikan Andrew spustosil karibsku oblast a juhovychodne pobrezie USA. Zanechal po sebe 74 mrtvych a 250.000 ludi bez pristresia. Bola to najdrahsia prirodna katastrofa v dejinach USA. Hoci system varovania obyvatelov obmedzil obete na zivotoch, ekonomicke skody boli znacne. Tento hurikan, ktory zasiahol Floridu rychlostou vetra 235 km/hod, sposobil sucasne najvacsie financne straty sposobene pocasim v dejinach ludstva. Andrew doslova zrovnal 430 km2 okresu Dade na Floride so zemou, pricom znicil 85.000 domov. Straty boli odhadnute na 30 miliard dolarov, co je zhruba tolko kolko sposobili v historii tri najvacsie hurikany v USA dohromady. Robert Sheets, v tom case riaditel National Hurican Center, odhadol ze ak by Andrew smeroval len o 30 km dalej na sever, sposobil by skody asi 100 mld. dolarov v oblasti Miami a New Orleans, ktore by sa ocitli asi 6 metrov pod vodou. September 1992: cyklon Iniki ktory postihol Hawai, bol v predchadzajucich 5 rokoch desiatou vichricou sposobujucou skody vo vyske 1 miliardy dolarov. Januar 1993 : cyklon Kina bol druhym cyklonom na Fidzi pocas styroch tyzdnov a najhorsim za poslednych 20 rokov. September 1993 : tajfun Yancy, trinasty v roku 1993, bol najmohutnejsou burkou, ktora postihla Japonsko za poslednych 50 rokov. Neocakavane vichrice s mimoriadnou intenzitou zasiahli tiez oblasti mierneho pasma. Sprava U.S. National Oceanic and Atmospheric Administration uvadza, ze v USA za posledne desatrocie dochadza "k stalemu narastu mnozstva zrazok pocas jednodnovych burok". V Europe sa ovela castejsie vyskytuju silne zimne burky, ktore len v roku 1990 sposobili skody za viac ako 10 miliard dolarov . V roku 1995 bola tazkymi dazdami a zaplavami postihnuta oblast vychodnej Azie, co malo za nasledok skody 6,7 mld. dolarov v Cine a az 15 mld. dolarov v severnej Korei, kde doslo k takym stratam na urode, ze bolo potrebne doviest obilie zo zahranicia . Katastrofalny hurikan (Mitch), ktory bol najsilnejsi v historii, zasiahol v roku 1998 strednu Ameriku a zanechal po sebe viac ako 10.000 mrtvych. Zdevastoval ekonomiku Hondurasu aj Nikaragui. Rok 2001 sa stal najhorsim v historii z pohladu vyskytu tajfunov na Tajwane. Do konca septembra ich bolo zaznamenanych 8. Len v jednom tyzdni zahynulo viac ako 100 ludi. Od roku 1990 svet zazil pravdepodobne najvacsie katastrofy vyvolane vrtochmi pocasia. Podla niektorych odbornikov tieto udalosti pravdepodobne naznacili buduci vyvoj. KatastrofaMiestoRokUmrtiaSkody v mld. dolarov Burka DariaEuropa1990-4,6 Burka VivianEuropa1990-3,2 CyklonBanglades1991140. 0003,0 ZaplavyCina1991307415,0 Tajfun MireilleJaponsko1991626,0 Hurikan AndrewSev. Amerika19927430,0 Cyklon InikiSev. Amerika199243,0 Zimna burkaSev. Amerika19932465,0 Zaplavy na MississippiSev. Amerika19934112,0 Zimne burkySev. Amerika19941704,0 Jarne zaplavyCina199418467,8 ZaplavyTaliansko1994649,3 Zimne zaplavyEuropa1995283,5 ZaplavyCina199513906,7 Burka, zaplavySev. Korea19956815,0 Hurikan OpalSev. Amerika1995283,0 ZaplavyBangladesh1998?4,3 HurikanDominik. Rep.1998?1,0 Hurikan MitchHonduras199810.0003,8 Pozn. : Zoznam nezahrnuje vsetky prirodne katastrofy. Chybaju udaje z rokov 1996-98 a po roku 1998. POISTOVNICTVO Poistovne, ktore hradia skody na majetku a zdravi pravdepodobne uz dnes pocituju dosledky meniacej sa klimy. Od roku 1990 do 1995 poistovne na celom svete vyplatili na odskodnom za katastrofy sposobene vykyvmi pocasia 57 miliard dolarov - bolo to o 40 miliard dolarov viac ako pocas celych 80-tych rokov. Hoci nie je iste ci skody boli sposobene klimatickymi zmenami, H.R. Kaufmann, generalny riaditel Swiss Re - jednej z najvacsich vzajomnych poistovni v Europe, povedal ze: "Existuje dost vedeckych dokazov poukazujucich na to, ze minulorocne straty (1995) sposobene prirodnymi katastrofami neboli nahodou ... Pokial nedojde k ucinnym krokom moze to mat na cele poistovnictvo skutocne katastrofalny dopad." Len samotny hurikan Andrew priviedol ku krachu 7 americkych poistovni, ktore neboli schopne zaplatit nahrady skod. Dilema riaditelov poistovni spociva v tom, ze rocne poistne sa pocita na zaklade priemeru skod sposobenych v minulosti, pricom sa predpoklada, ze skody v buducnosti budu zhruba rovnake. Avsak klimaticke zmeny mozu sposobit, ze tato zauzivana metoda nebude viac pouzitelna. V dosledku toho dnes mnoho poistovni znizuje svoje zavazky a ustupuje od poistovania majetku v pobreznych a ostrovnych oblastiach a na miestach, kde je pravdepodobnost silnych burok, zaplav alebo poziarov vysoka. Tato politika vsak znamena, ze ked sukromne poistovne nebudu mat zaujem o poistovanie riskantnych oblasti, pripadne skody bude pravdepodobne musiet znasat stat. Avsak skody narastaju asi o 10% rocne co je podstatne viac ako rast HDP. V takomto pripade budu celu skodu musiet znasat postihnuti, tak ako sa to dnes deje v rozvojovych krajinach. Straty sposobene skodami, ktore musia znasat poistovne dosahuju miliardy dolarov. Asociacia americkych poistovni The Reinsurance Association of America uviedla v roku 2000, ze 50 % poistovacich strat vo svete za poslednych 40 rokov bolo sposobenych prirodnymi katastrofami, ktore sa vyskytli od roku 1990. V juli 2000 varoval Cerveny kriz, ze katastrofy sposobene pocasim sa stali castejsimi v druhej polovici 90. rokov a vzrastli z asi 200 pred rokom 1996 na 392 v roku 2000. Len v roku 1998 si vyziadali 50.000 ludskych zivotov a skody dosiahli 93 miliard dolarov, pricom len 15 mld. bolo poistenych. ROK 2000 Podla Munich Re (najvacsia vzajomna poistovna na svete) by v nasledujucich desatrociach skody sposobene klimatickymi zmenami mohli dosiahnut viac ako 300 mld. dolarov rocne. Vo svojej sprave za rok 2000 Munich Re uvadza, ze tento rok bol rokom zaplav. Nikdy predtym nebolo zaznamenanych tolko prirodnych katastrof v jednom roku, avsak nastastie z hladiska strat na ludskych zivotoch resp. na majetku zostal tento rok na urovni priemeru. Celkovo bolo zaregistrovanych viac ako 850 katastrof co je asi o 100 viac ako v roku 1999 a o 200 viac ako je priemer 90. rokov. Celkove pri nich zahynulo 10.000 ludi. V roku 1999 to bolo viac ako 70.000, na ktorych sa podpisali tri najvacsie katastrofy zemetrasenie v tureckom Izmite, cyklon v indickom Orissa a zaplavy vo Venezuele. Najcastejsimi boli silne burky, ktorych pocet dosiahol v roku 2000 az 300 a sposobili az 75 % strat poistovni. Zimne burky objavujuce sa v Europe nedosiahli uroven predchadzajuceho roka, kedy sa skody vysplhali na historicke maximum 17,7mld. dolarov, z ktorych 10,4 mld. boli poistene. Zaplavy sposobili az 50 % ekonomickych strat a 21 % financnych strat poistovni. Niekolko-tyzdnove zaplavy v Mozambiku v roku 2000 boli jedinou velkou prirodnou katastrofou v tomto roku vo svete. Znamenali stratu obydlia pre pol miliona ludi. Zaplavy v severovychodnej Indii trvajuce od augusta do oktobra 2000 viedli k smrti 1450 ludi a ekonomickym stratam dosahujucim 1,2 mld. dolarov. Zaplavy v svajciarskych a talianskych Alpach (Valais, Aosta Valley) v oktobri 2000 sposobili ekonomicke straty 8,5 mld. dolarov, pricom poistenych bolo len 420 milion. Historicke zaplavy postihli v oktobri a novembri roku 2000 aj Velku Britaniu a sposobili straty na majetku 1,5 mld. dolarov, z ktorych 50% bolo poistenych. Masivne zaplavy postihli aj 2/3 australskeho statu Novy Juzny Wales a zasiahli uzemie velke ako Francuzsko. Uzemie bolo nastastie riedko zaludnene a straty boli preto relativne mierne - 250 mil. dolarov. V USA boli najhorsimi katastrofami roku 2000 sucho a poziare, ktore zasiahli uzemie niekolko tisic km2 . Zapadne staty Idaho a Montana zazili najhorsie poziare za posledne desatrocia, pricom skody dosiahli 1 miliardu dolarov. Najvacsiu skodu napachali Novom Mexiku, kde zasiahli aj nuklearne centrum v Los Alamos. Problemy sposobene vrtochmi pocasia sposobili britskym firmam v roku 2000 straty asi 3 mld. dolarov. Priblizne kazda piata firma bola nutena zrusit nejaky projekt v dosledku vycinov pocasia. Porovnanie strat z velkych prirodnych katastrof v obdobi 1950-2000. 1950 -19591960 -19691970 -19791980 -19891990 -19991991 -2000 Mld. USD Pocet 202747638984 Ekonomicke straty 40,773,1131,5204,2629,2591,0 Straty poistovni ?7,012,025,5118,8104,4 Podla udajov Munich Re zaplavy vzrastli osemnasobne v porovnani so 60-tymi rokmi. Ak by mal tento trend pokracovat, dospeli by sme do bizarnej situacie uz okolo roku 2065, kedy by mali skody z prirodnych katastrof prevysit celosvetovy hruby domaci produkt. Az 96 % vsetkych umrti z prirodnych katastrof sposobenych pocasim pripada na rozvojove krajiny, pricom v roku 2025 bude viac ako polovica obyvatelov tychto statov mimoriadne ohrozena zaplavami a burkami. Len v Bangladesi sa pocita s 20 milion ludmi, ktori budu musiet natrvalo opustit svoje domovy a stanu sa environmentalnymi utecencami. Prisposobovanie sa klimatickym zmenam Ani okamzite a dramaticke znizenie emisii sklenikovych plynov nemoze uplne zabranit klimatickym zmenam. Klimaticky system reaguje na zmeny koncentracie sklenikovych plynov s urcitym oneskorenim, a to hlavne v dosledku zotrvacnej schopnosti oceanov pohlcovat teplo. Minule aj sucasne emisie sposobili, ze klimaticke zmeny budu pokracovat aj pocas 21. storocia bez ohladu na sucasne emisie. Prirodne ekosystemy aj civilizacia budu musiet reagovat na rozsah a rychlost tychto zmien. Preto je nevyhnutne, aby popri kontrole emisii boli vyvijane aj snahy na minimalizovanie dopadov a prisposobovanie sa ekosystemov. Najzranitelnejsimi ekologickymi a socialno-ekonomickymi systemami su tie, ktore maju najvyssiu citlivost na klimaticke zmeny a najnizsiu schopnost prisposobit sa. Citlivost je mierou odozvy na dane klimaticke zmeny a meria sa napr. odozvou zlozenia a funkcnosti ekosystemu na danu zmenu teploty. Prisposobivost je mierou, ktorou je ekosystem schopny sa prisposobit zmenam podmienok. Zranitelnost definuje rozsah skod systemu sposobenych klimatickymi zmenami a zavisi nielen na citlivosti systemu ale aj na jeho prisposobivosti. Ekosystemy, ktore su uz dnes vystavene najvyssiemu stresu su obzvlast zranitelne. Vacsina z nich je citliva na ludsku cinnost a vyuzivanie prirodnych zdrojov. Socialno-ekonomicke systemy sa ukazuju byt zranitelnejsimi v rozvojovych krajinach so slabsou ekonomikou a infrastrukturou. Ludia zijuci v pustnych alebo polo-pustnych oblastiach resp. v nizko polozenych primorskych regionoch alebo na malych ostrovoch, su vystaveni najvacsiemu riziku. Vacsia hustota obyvatelov vytvara z niektorych citlivych oblasti miesta obzvlast zranitelne v dosledku burok, zaplav alebo sucha. Prisposobenie sa klimatickym zmenam moze nastat spontanne alebo planovite. Jednotlivci, podniky, vlady alebo priroda samotna sa casto prisposobuju dopadom klimatickych zmien bez akejkolvek vonkajsej pomoci. V mnohych pripadoch vsak budu musiet ludia planovat ako minimalizovat negativne dopady. Existuje niekolko sposobov ako sa prisposobit klimatickym zmenam. Opatrenia mozu byt uskutocnene vopred na zabranenie skod napr. stavanim barier proti narastu hladiny mori. Znizovat skody na unosnu uroven je tiez mozne napr. vyberom vhodnych polnohospodarskych plodin zaistujucich urodu pri najhorsich podmienkach. Inou moznostou je rozdelenie skod na viac subjektov alebo zmena cinnosti na komunalnej urovni. Uspesne strategie su zavisle na ekonomickych moznostiach, dostupnosti technologii, urovni vedy a informovanosti verejnosti. Problemom je, ze vela hlavne rozvojovych krajin ma obmedzene moznosti pristupu k modernym technologiam. Transfer technologii a dostupnost financnych zdrojov z vyspelych krajin je preto klucovou otazkou ucinneho prisposobovania sa klimatickym zmenam na narodnej i medzinarodnej urovni. Politika prisposobovania ma vyznam aj bez klimatickych zmien. Extremne vykyvy pocasia, dlhotrvajuce sucha alebo zaplavy sposobuju obrovske skody. Vacsia snaha prisposobit sa tymto javom by pomohla znizit skody z kratkodobeho hladiska bez ohladu na dlhodobe klimaticke zmeny. Moznosti prisposobovania sa su vsak komplikovane znacnymi neistotami. Dnes este nie je mozne presne stanovit rozsah buducich dopadov na ktorykolvek system alebo lokalitu. Suvisi to s tym, ze klimaticke predpovede na regionalnej urovni su poznacene neistotami, navyse dnesne poznanie prirodnych a socialno-ekonomickych procesov je obmedzene. Prisposobovanie sa niektorych organizmov je vidiet uz dnes. Zo satelitnych snimok vyhodnocovanych NASA (Goddard Space Flight Center v Marylande) vyplyva, ze rastliny zaznamenavaju od roku 1981 silnejsi rast severne od 40. stupna zemepisnej sirky (od strednej Europy az po Sibir). Eurazia sa ukazuje "zelensou" ako Severna Amerika. Vegetacia je silnejsia a zasahuje dlhsie casove obdobie roka. Rozloha, ktoru vegetacia pokryva sa nezvacsila, ale zvacsila sa jej hustota. Leta sa tiez predlzuju - asi o 18 dni v Eurazii resp. o 12 dni v Sev. Amerike. Jar nastava v Eurazii asi o tyzden skor a zaciatok jesene sa posunul o 10 dni. V Severnej Amerike sa predlzilo vegetacne obdobie o 12 dni. Pozorovali sa aj zmeny v spravani vtakov. V druhej pol. 20. storocia niektore druhy zacinaju klast vajicka skor a niektore zmenili migracne koridory. KLIMATICKE ZMENY - PROBLEM MORALKY A ETIKY Aktualna otazka znie: Ak su dosledky klimatickych zmien neiste ma zmysel problem ignorovat, alebo zacat konat uz dnes? Klimaticke zmeny su hrozbou pre ludstvo, ale stale existuju neistoty suvisiace s tym, ake dosledky tieto zmeny vyvolaju. Je zrejme, ze zabranit tymto zmenam bude velmi tazke a hlavne drahe. Preto ista skupina ludi a politikov nesuhlasi s tym, ze problem klimatickych zmien existuje a argumentuju tym, ze odbornici dnes nemozu dokazat, ze hrozby o ktorych hovoria sa skutocne vyplnia. Navyse tiez nie je jasne, ktore oblasti sveta budu postihnute viac a ktore menej. Z politickeho hladiska by bolo mozne ciastocne klimatickym zmenam zabranit, a to hlavne podporovanim opatreni zameranych na znizovanie emisii sklenikovych plynov. V sucasnosti vsak takmer vsetky krajiny s opatreniami vyckavaju, kym dosledky a obete tychto zmien nebudu uplne jasne. Otazne je ci na potrebne zmeny v politike uz nebude prilis neskoro. Pre politikov tato neistota predstavuje skutocnu dilemu: ako reagovat na problem, ktoreho presny rozsah je neisty. Napriek tomu dnes vlady alebo jednotlivci v mnohych inych oblastiach casto reaguju aj na situacie, kedy su neistoty ovela vacsie. Typickymi prikladmi, kedy ludia podnikaju kroky na znizenie rizika napriek velkym neistotam, su investicie do poistenia domacnosti alebo vladne investicie do zbrojenia. Opatrnost hovori, ze v pripade takeho problemu, akym su klimaticke zmeny, by bolo nelogicke cakat s opatreniami na znizovanie emisii sklenikovych plynov do doby, kedy sa katastrofalne zmeny naplno prejavia. Inym problemom je geograficka sirka problematiky a casovy horizont, ktoreho sa klimaticke zmeny tykaju. Tieto skutocnosti by si vyzadovali, aby krajiny spolupracovali pri ochrane klimy aj z pohladu buducich generacii. Dalsim problemom v politickych kruhoch je neistota tykajuca sa najekonomickejsieho pristupu k nahradeniu fosilnych paliv. SEVER PROTI JUHU Clovekom vyvolane klimaticke zmeny mozu byt dalsim v rade problemov zatazujucich vztahy bohatych krajin severu a chudobnych krajin na juhu. Staty s vysokou zivotnou urovnou v Europe, severnej Amerike alebo Japonsko, kde priemyselna revolucia a s nou spojene spalovanie fosilnych paliv zacalo skor, vytvorili svoje bohatstvo aj vdaka obrovskemu zatazeniu atmosfery sklenikovymi plynmi. Rozvojove krajiny sa dnes pravom obavaju, ze sa dostanu pod tlak, aby obmedzili svoje hospodarske aktivity (napr. spalovanie uhlia), pretoze bezpecna uroven koncentracie tychto plynov, ktoru je atmosfera schopna akceptovat, bola uz prekrocena. Pouzivanie fosilnych paliv, na ktorom buduju hospodarstvo rozvojove krajiny, je totiz nevyhnutne zviazane s emisiami sklenikovych plynov. Pretoze emisie pochadzajuce z vyuzivania energie najviac prispievaju ku klimatickym zmenam, da sa ocakavat tlak na vsetky krajiny, aby znizili mnozstvo spalovaneho uhlia, ropy a plynu. Rozvojove krajiny, ktore len nastupuju na cestu industrializacie a ktore maju problemy s uzivenim vlastneho obyvatelstva, nechcu akceptovat tieto obmedzenia. Ich ekonomicky rozvoj je uz aj tak znacne stazeny. Casto argumentuju tym, ze ak by suhlasili s obmedzenim spalovania fosilnych paliv, ktore su dnes najlacnejsie a najziadanejsie pre priemysel, ako budu schopne vyvoja ? Nespravodlivost spociva aj v tom, ze vyspele krajiny, ktore reprezentuju len 20 % svetovej populacie spotrebovavaju az 80 % svetovych zdrojov. Z globalneho pohladu tu ludia ziju mimoriadne dobre. Je pekne zit dobre, avsak keby kazdy obyvatel Zeme konzumoval tak vela ako obyvatel USA alebo Europy, nebolo by pre vsetkych dostatok prirodnych zdrojov ako su napr. cista voda alebo potraviny, o palivach ako je ropa a zemny plyn ani nehovoriac. Existuju este dalsie nespravodlivosti, ktore sa stale castejsie objavuju v politickej diskusii. Krajiny, ktore budu dosledkami klimatickych zmien (narastanie hladiny mori, znizenie polnohospodarskej produkcie, intenzita burok) najviac postihnute su prevazne rozvojove krajiny. Rozvojove staty dnes nemaju dostatok odbornych a ekonomickych nastrojov na to, aby boli schopne vyrovnat sa s tymito dosledkami. Uz dnes v mnohych tychto krajinach populacny rast zahnal miliony ludi do oblasti, ktore su z hladiska moznych dosledkov klimatickych zmien velmi ohrozene. Tak ako sa zvysuje pocet ludi na Zemi a rastu ich naroky na vyssiu zivotnu uroven, rastie aj tlak na zivotne prostredie. Uz dnes vsak pre viac ako miliardu ludi existuju problemy s pitnou vodou. Co sa bude diat ked klimaticke zmeny situaciu este zhorsia ? Existuju aj problemy so zasobovanim ludi potravinami - dnes hladuju miliony ludi na celom svete. Ale su aj ine problemy: ulovky ryb sa znizuju, nakolko niektore oblasti oceanov a mori uz boli jednoducho vytazene. Podobne nie je mozne ani dalej zvysovat produkciu obilia. Globalne oteplovanie je typickym dosledkom ludskeho apetitu po prirodnych zdrojoch. Jednym z prikladov je vyuzivanie fosilnych paliv ako su uhlie, ropa, zemny plyn ale aj uran. Pocas uplynuleho storocia ludstvo vytazilo a spalilo obrovske zasoby tychto paliv, ktore sa v prirode vytvorili za miliony rokov. Pri sucasnej urovni spotreby budu zasoby tychto prirodnych zdrojov vycerpane - z pohladu existencie ludstva na Zemi - za relativne velmi kratku dobu. Zivotnost rezerv fosilnych paliv na Zemi. Zdroj Zivotnost (roky) Ropa 40 Zemny plyn 62 Uhlie 224 Nedostatocny postup v rieseni problematiky klimatickych zmien nie je vsak sposobeny len komplexnostou problematiky, ale aj vlastnou politikou krajin. Zaujmove skupiny, ktore vyrazne ovplyvnuju politiku krajin, zahrnuju producentov fosilnych paliv ako napr. Exxon Corp. statnu Kuwaitsku ropnu spolocnost, automobilovy a petrochemicky priemysel, ktory vyuziva fosilne paliva ako aj skupinu krajin zavislych na pouzivani fosilnych paliv ako je napr. USA alebo Australia. Aliancia malych ostrovnych statov, pozostavajuca z 36 krajin priamo ohrozenych zvysujucou sa hladinou mori, v sucasnosti vyvija velmi aktivny tlak v ramci jednani o klimatickych zmenach prebiehajucich na pode OSN. K snaham tejto skupiny krajin sa pripajaju rozne poistovacie spolocnosti, vystavene riziku financnych strat sposobenych zmenou klimy a spolocnosti profitujuce z vyuzivania slnecnej, veternej a inych typov obnovitelnych energii. Mimovladne environmentalne skupiny podporuju tieto skupiny a vyzyvaju vlady jednotlivych krajin k prijatiu prisnejsich zavazkov na znizenie emisii sklenikovych plynov. Klucovym bodom ich snazenia su dalekosiahle zmeny v energetike vratane presmerovania investicii do oblasti uspor a obnovitelnych zdrojov energie. Je to sucasne jedina cesta udrzatelneho rozvoja spolocnosti. KLIMATICKE ZMENY - POLITICKA DISKUSIA Mnozstvo a zavaznost nahromadenych vysledkov z oblasti monitorovania svetovej klimy viedla na zaciatku 90. rokov k tomu, ze pri OSN bol vytvoreny osobitny sekretariat zaoberajuci sa touto problematikou. Odozvou medzinarodneho spolocenstva na hrozbu klimatickych zmien bol Dohovor o klimatickych zmenach, ktory bol prijaty v Riu de Janeiro v roku 1992. Ramcovy dohovor o klimatickych zmenach je jednym zo serie dohod, ktorym sa krajiny zdruzene v ramci OSN, zavazuju celit tomuto problemu. Podobne dohody sa tykaju takych problemov, ako su znecistovanie mori, poskodzovanie ozonovej vrstvy, ohrozovanie rastlinnych a zivocisnych druhov, dezertifikacia ai. Dohovor o klimatickych zmenach je zamerany na nieco mimoriadne zavazne - globalne zmeny podnebia v dosledku ludskej cinnosti. Podstatne je, ze Dohovor uznava problem klimatickych zmien. To je dolezity krok vpred, nakolko sa jedna o problem , ktoreho dosledky su dnes neiste a tykaju sa skor nasledujucich generacii ako nas. Pre Slovensko Dohovor nadobudol platnost 23.novembra 1994 a do roku 2001 ho ratifikovalo 183 statov sveta. Dohovor stanovuje "konecny ciel", ktorym je stabilizacia koncentracie sklenikovych plynov v atmosfere na urovni, ktora by zabranila vzniku nebezpecnych klimatickych zmien. Tento ciel vsak nestanovuje presne, aka koncentracia by sa mala dosiahnut. Hovori len o tom, ze uroven by nemala byt nebezpecna. Tato definicia odraza skutocnost, ze v case prijimania Dohovoru existovali znacne neistoty o moznom vplyve koncentracie sklenikovych plynov na zmenu klimy. Dohovor tiez stanovuje, ze takato uroven koncentracie sklenikovych plynov, by mala byt dosiahnuta v case, ktory bude dostatocne dlhy na to, aby sa ekosystemy prirodzene adaptovali na klimaticke zmeny, aby nebola ohrozena produkcia potravin a aby bol umozneny udrzatelny ekonomicky rozvoj. Tato poziadavka suvisi s hlavnym cielom Dohovoru - ochranou produkcie potravin a ekonomickym rozvojom, ktore by boli klimatickymi zmenami pravdepodobne najviac ohrozene. Z poziadavky je mozne vycitit, ze niektore klimaticke zmeny su neodvratitelne (o com je dnes presvedcena vacsina klimatologov) a tiez, ze je nutne uskutocnit iste preventivne opatrenia, aby sa ekosystemy mohli tymto zmenam prisposobit. Z Dohovoru vyplyva - okrem ineho - zavazok pre krajiny Prilohy I (rozvinute krajiny, vratane Slovenska) v roku 2000 zabezpecit emisie sklenikovych plynov nizsie, ako mali v roku 1990. Dalej vyzyva vsetky ostatne krajiny aby obmedzovali emisie, zbierali relevantne informacie, vytvarali strategie prisposobenia sa klimatickym zmenam a spolupracovali v oblasti vyskumu a vyvoja novych technologii. Problemom dohovoru je, ze napriek tomu ze je definovany ako zavazny pre krajiny, ktore ho podpisali, neexistuje ziaden mechanizmus (sankcie) ktory by tieto krajiny skutocne nutili splnit ho. Vrcholnym organom Dohovoru je jeho konferencia zmluvnych stran, ktora sa schadza spravidla raz rocne. Prva konferencia sa konala v Berline v roku 1995. Konferencia uznala zavazky Dohovoru za nepostacujuce pre dosiahnutie jeho cielov a rozhodla o mandate na pripravu sprisnujuceho protokolu pre redukciu sklenikovych plynov po roku 2000 (tzv. Berlinsky mandat), co sa malo tykat krajin Prilohy I Dohovoru. V dnoch 1.-10. decembra 1997 sa konala v Kjote v Japonsku 3. konferencia stran Ramcoveho dohovoru OSN o zmene klimy, ktorej taziskom bolo naplnenie Berlinskeho mandatu. Bol tu prijaty Kjotsky protokol k Dohovoru, ktory sprisnuje zavazky pre krajiny Prilohy I. Pre Slovensko to znamena v obdobi rokov 2008-2012 neprekrocit uroven emisii sklenikovych plynov z roku 1990, znizenu o 8% (rovnako ako EU). Kyotsky protokol vyzaduje vacsiu aktivitu po roku 2000. Clenske staty, ktore podpisali Kyotsky protokol, suhlasili s tym, ze rozvinute krajiny znizia sumarne emisie siestich sklenikovych plynov o 5,2 % v obdobi rokov 2008-2012 v porovnani s rokom 1990. Dolezitou castou protokolu su mechanizmy flexibility. Ich podstatou je myslienka, podla ktorej jedna krajina zaplati znizenie emisii v druhej krajine, kde su potrebne nizsie jednotkove naklady a zodpovedajucu redukciu alebo dohodnuty podiel si odpocita zo svojej inventury (obchodovanie s emisiami). Tento mechanizmus by mal viest k ekonomicky najefektivnejsiemu znizeniu emisii sklenikovych plynov umoznenim redukcie vsade tam, kde existuje potencial za najnizsie naklady. Kjotsky protokol do konca roka 2001 nenadobudol pravnu platnost - presiel iba procedurou podpisu. Platnost nadobudne az po ratifikacii 55 krajinami, pricom medzi nimi musia byt krajiny Prilohy I Dohovoru, ktore mali spolu najmenej 55% emisii oxidu uhliciteho krajin tejto prilohy v roku 1990. V dnoch 2.-13. novembra 1998 sa konala v Buenos Aires v Argentine 4. konferencia stran, ktora prijala tzv. "Akcny plan z Buenos Aires" - supis uloh na zabezpecenie plnej funkcnosti Kjotskeho protokolu. Akcny plan smeruje k tomu, aby vsetky potrebne pravidla a mechanizmy boli dopracovane do 6. konferencie stran, ktora sa uskutocnila 12.-24.11.2000 v Haagu v Holandsku. Na konferencii v Haagu sa vsak v dosledku zlozitosti jednotlivych bodov a protichodnych zaujmov jednotlivych stran Dohovoru nepodarilo dosiahnut konsenzus v najdolezitejsich bodoch (podiel domacich aktivit vzhladom na vyuzitie flexibilnych mechanizmov; podiel aktivit, zameranych na podporu zachytov; vyuzivanie redukcie sklenikovych plynov, dosiahnutych zmenou vyuzivania pody a lesneho hospodarstva; sposob financovania opatreni na prisposobenie sa zmene klimy v najviac ohrozenych krajinach...). Preto konferencia prijala rozhodnutie o jej pokracovani v dnoch 16. - 27. jula 2001 v Bonne, Nemecko. Cielom rokovania konferencie stran Ramcoveho dohovoru o zmene klimy v Bonne bolo odsuhlasit pravidla, ktore by umoznili uplatnovat v praxi Kjotsky protokol k dohovoru. Prvy pokus prijat tieto pravidla sa uskutocnil v novembri 2000 v Haagu a stroskotal. Za cenu ustupkov na vsetkych stranach sa napokon podarilo v Bonne dosiahnut dohodu. Dohoda nepridava krajinam ziadne nove povinnosti, ani neposkytuje ulavy. Dohoda je len politickym voditkom podrobnejsie rozvijajucim Kjotsky protokol. Zavazky redukcie emisii sklenikovych plynov, ako su uvedene v prilohe protokolu, zostavaju platit, dohoda vsak podrobnejsie definovala, do akej miery mozno na ich plnenie vyuzivat aktivity v lesnom hospodarstve. Najdenim konsenzu v niektorych otazkach, suvisiacich s mechanizmami flexibility, bol vykonany dalsi krok smerom k realnemu vyuzivaniu tychto mechanizmov. Napokon definovanim dosledkov neplnenia zavazkov protokolu bol polozeny zaklad pre presadzovanie jeho plnenia. LOBIZMUS Politicka diskusia v ramci klimatickych zmien je formovana z jednej strany odbornymi poznatkami svedciacimi o nutnosti opatreni na znizovanie emisii sklenikovych plynov a z druhej strany zaujmovymi skupinami, snaziacimi sa tieto opatrenia zabrzdit. Zavery prezentovane panelom vedcov pri OSN - IPCC - ziskali siroku podporu a boli prijate medzi odbornikmi aj vacsinou politikov. Nie su vsak dostatocne na to, aby presvedcili tzv. "klimatickych skeptikov", ktori argumentuju tym, ze pocitacove modely su prilis jednoduche na to, aby boli schopne predpovedat buduci vyvoj a ze teplotne zaznamy vykazuju nizsi narast ako vyplyva z modelov. Doveryhodnost "klima skeptikov" bola casto spochybnena skutocnostou, ze ich vyskum bol financovany ropnym a uholnym priemyslom - t.j. subjektami silne zainteresovanymi na nemennosti sucasneho stavu vyuzivania paliv. Hoci ich argumenty nie su povazovane odbornikmi z IPCC za prijatelne, dostava sa im publicity v niektorych mediach s cielom vytvorit istu "rovnovahu", zaniest do verejnosti pochybnosti, a tak spomalit medzinarodny vyjednavaci proces . Zavaznym rozhodnutim uskutocnenym v roku 2001 bolo odstupenie USA od zavazkov Kjotskeho protokolu po nastupe G. Busha do uradu prezidenta. Toto rozhodnutie bolo formovane silnym tlakom ropnej a uholnej lobby v USA a stalo sa tercom ostrej medzinarodnej kritiky. USA, sa ako najvacsi producent sklenikovych plynov na svete, dostali po tomto rozhodnuti do znacnej izolacie. EMISIE Ramcovy Dohovor o klimatickych zmenach zavazoval priemyselne vyspele krajiny udrzat emisie sklenikovych plynov v roku 2000 na urovni roku 1990 resp. tieto emisie znizit. Tento ciel sa tykal len vyspelych krajin a krajin strednej a vychodnej Europy vratane Ruska. Napriek skutocnosti, ze tento zavazok je minimum co mozu krajiny pre zabranenie klimatickym zmenam urobit (na uplne zamedzenie rizika klimatickych zmien by bolo potrebne az 60%-ne znizenie emisii), az polovica krajin, ktorych sa zavazok tyka ho nesplnila. V obdobi 1990-1995 stupli emisie uhlika, ktory vedie k tvorbe oxidu uhliciteho v atmosfere o 113 milion ton a celosvetovo dosiahli 6 miliard ton v roku 1995, pricom dalsich 1,6 miliardy ton pochadza z odlesnovania. Keby nedoslo k ekonomickemu poklesu v postkomunistickych krajinach, tento narast by bol vyssi o 400 az 500 milion ton. Rozdiely v emisiach sklenikovych plynov su medzi jednotlivymi krajinami obrovske. V USA pripada na jedneho obyvatela 5,3 ton uhlika rocne, na Slovensku 2,8 tony, v Japonsku je to 2,4 tony ale v Indii predstavuju emisie len 0,2 tony (pozri tabulku). Emisie uhlika v roznych krajinach sveta. Krajina Emisie uhlika v mil. tonEmisie v tonach uhlika na obyvatela USA 13715,26 Cina 8350,71 Rusko 4553,08 Japonsko 2992,39 Nemecko 2342,89 India 2220,24 Francuzsko 901,56 Polsko 892,31 Australia 754,19 Slovensko 152,80 Tento az dvadsatnasobny rozdiel v emisiach na obyvatela odraza mnoho rozdielov medzi jednotlivymi krajinami, vratane priemyselnej urovne a osobnych prijmov. Avsak velmi zavaznou crtou su aj velke rozdiely medzi krajinami na rovnakej ekonomickej urovni : emisie na jedneho obyvatela su az o 75 % vyssie v Cine ako v Brazilii alebo az o 120 % vyssie v USA ako v Japonsku. Tento stav suvisi s rozdielmi v ucinnosti vyuzivania energie a v kombinacii palivovych zdrojov v danej krajine . Emisie oxidu uhliciteho v milion ton. Scenar 199019941998Kjotsky zavazok USA 4.9145.1515.4784.570 Japonsko 1.1241.2141.1471.056 Nemecko 1.015904886802 Taliansko 433418459405 Francuzsko 388378413388 Velka Britania 584559546511 Holandsko 161168181151 Kanada 466482529438 USA Z vyssie uvedeneho vyvoja (rastuce emisie) je evidentne, ze USA odstupilo od svojho zavazku z Kjota aj preto, ze tento ciel jednoducho nielen ze nemoze splnit, ale smeruje k jeho vyraznemu prekroceniu. Americky program ani za administrativy B. Clintona, kedy sa USA k svojmu zavazku hlasili, nezahrnoval ziadne progresivne opatrenia, ktore by mohli ucinne znizit spotrebu fosilnych paliv - zdroj najvyssich emisii. Tato situacia podporuje plytvanie energiou. Vzhladom na silnu opoziciu zo strany vyrobcov sa nepodarilo presadit ani prisnejsie limity na spotrebu paliva v automobiloch. Navyse od roku 1995 Kongres dokonca znizoval planovane financie na podporu klimatickeho programu a obnovitelnych zdrojov energii. Odstupenie od zavazku z Kjota dokumentuje aj skutocnost, ze emisie oxidu uhliciteho v USA vzrastli len v roku 2000 o 3,1 % a celkovo od roku 1990 o 14 %. Zavazok z Kjota bol znizit emisie o 7 % do roku 2008 az 2012 v porovnani s rokom 1990. Je evidentne, ze pri sucasnom vyvoji az 21 % znizenie emisii by si v USA vyziadalo enormne politicke usilie a ekologickejsie uvazovanie, pre ktore nie je v sucasnej americkej administrative dostatocne pochopenie. EUROPSKA UNIA V krajinach EU sa pri absencii opatreni ako napr. zvysenie cien paliv predpoklada celkovy narast emisii, pricom az 13 krajin svoj zavazok z Kjota pravdepodobne nesplni. Nemecko, ktore je silnym zastancom znizovania emisii, profituje hlavne z kolapsu tazkeho priemyslu v byvalej NDR, co sa uz dnes premietlo do znacneho znizenia emisii v tejto krajine (-10 % v porovnani s rokom 1990). Napriek medzinarodne proklamovanym snaham nemeckej vlady o obmedzenie emisii sklenikovych plynov, domaca politika nadalej podporuje opacny trend. Prikladom su silne dotacie do uholneho priemyslu, kde tzv. "uholny fenig" bol nahradeny rocnou dotaciou vo vyske 5,3 miliard dolarov stimulujucou spalovanie domaceho uhlia. Podobne aj opatrenia v doprave zaostavaju za ostatnym svetom (Nemecko ako jedna z mala krajin na svete nema rychlostny limit na dialnicach). Najprogresivnejsiu politiku znizovania emisii sklenikovych plynov presadzuju tak doma ako aj na medzinarodnej urovni Dansko a Holandsko. Dansky program je zamerany na znizenie emisii do roku 2005 o 20 % v porovnani s rokom 1990. Vlada si najviac slubuje od zavedenia systemu energetickej a CO2 dane. Danska politika tiez silne podporuje investicie do vyuzivania obnovitelnych energetickych zdrojov hlavne veternej energie a biomasy. Politika v Holandsku je zamerana hlavne na efektivnejsie vyuzivanie energie (odpadove teplo, kombinovana vyroba elektriny a tepla), plynofikaciu a uspory energie v domacnostiach a priemysle. System energetickych dani, silna podpora bicyklovej prepravy (az 10% rozpoctu ministerstva dopravy ide na tento ucel) a verejnych dopravnych prostriedkov (dotacie az 5,7 miliard dolarov rocne) su klucovymi bodmi holandskej politiky. ROZVOJOVE KRAJINY Emisie sklenikovych plynov v rozvojovych krajinach rapidne rastu v dosledku narastu domacej spotreby a zvysujucich sa narokov na dopravu. Dohovor o klimatickych zmenach nevyzaduje, aby sa tieto krajiny zaviazali ku stabilizacii emisii, a tak napr. tieto vzrastli za obdobie styroch rokov v Cine o 13%, v Brazilii o 16% , v Indii o 24% a v Juznej Korei o 44 %. Ukazuje sa, ze tento trend bude pokracovat aj v dalsom obdobi. POSTKOMUNISTICKE KRAJINY Je pozoruhodne, ze prave krajiny poznacene najvacsim plytvanim energiou podporovanym dotaciami do energetiky a orientaciou na tazky priemysel, boli krajinami kde doslo k najvacsiemu znizeniu emisii sklenikovych plynov. V dosledku restrukturalizacie hospodarstva a upadku tazkeho priemyslu tak doslo v obdobi 1986-1994 k znizeniu emisii v Rusku o 20%, Polsku o 27% a Ukrajine o 38%. Na Slovensku toto znizenie predstavovalo 16 % v obdobi 1990-94. Je zrejme, ze tieto krajiny lahko splnia zavazok z Kjota a navyse budu mat priestor na predavanie emisii. Otazkou zostava, aky trend budu mat tieto emisie po oziveni hospodarstva. Da sa predpokladat, ze bez adekvatnej politiky sa tieto krajiny dostanu velmi rychlo na predchadzajucu uroven a emisiu budu nadalej rast. MOZNOSTI ZNIZOVANIA EMISII Napriek frustrujucemu nedostatku politickej vole dosiahnut zmenu sucasneho vyvoja, ukazuje sa, ze rychly vyvoj v oblasti novych technologii je schopny vyrazne spomalit a v blizkej buducnosti aj zastavit emisie sklenikovych plynov a oteplovanie atmosfery. Pozornost v odbornych kruhoch sa sustreduje hlavne na energetiku. Polnohospodarstvo a lesnictvo vratane pripravovanych projektov zalesnovania a tzv. spolocne zavadzanie (joint implementation) v poslednom obdobi tiez nadobudaju na stale vacsom vyzname. Politici by mali podporovat zavadzanie energeticky uspornych a klimaticky unosnych technologii a to tak na strane vyroby ako aj spotreby energii. Klucovymi spotrebitelmi energie su priemysel, domacnosti, urady, doprava a polnohospodarstvo. Zvysenie energetickej ucinnosti je mozne dosiahnut prostrednictvom vhodnych ekonomickych a legislativnych stimulov pre spotrebitelov i investorov. Mal by byt vytvoreny taky legislativny ramec, ktory by podporoval cenovo vyhodne opatrenia a vyuzivanie najlepsich technologii. Vyznamnu ulohu tu hra danovy system, legislativne stanovene limity obchodovanie s emisiami, informacna kampan, dobrovolne zavazky a odstranovanie dotacii do energetiky, ktore z hladiska klimatickych zmien posobia kontra produktivne. Podla mnohych studii je mozne pocas nasledujucich 20 az 30 rokov zlepsit energeticku ucinnost o 10 az 30 % a to bez zvysenia nakladov. Viacero expertov je presvedcenych, ze je mozne dosiahnut i vyssich uspor pocas tohto obdobia. Taketo uspory su realizovatelne vo vsetkych sektoroch ekonomiky vyuzitim sucasnych znalosti a technologii. Z dlhodobeho hladiska tak bude mozne priblizit sa k ekonomike s nulovymi emisiami. ENERGETIKA Energetika je najdolezitejsim sektorom ovplyvnujucim emisie sklenikovych plynov. Prave tu existuje aj najviac moznosti ako nahradit sucasny neefektivny system vyuzivania prirodnych zdrojov zalozeny na spalovani fosilnych paliv ekologicky cistejsimi obnovitelnymi zdrojmi ako su biomasa, slnecna , veterna alebo vodna energia. Ekonomika zalozena na energeticky vysoko-ucinnych technologiach moze taktiez vyrazne znizit spotrebu fosilnych paliv. Vacsina dnesnych elektrarni (uholnych alebo atomovych) napr. pracuje len s 30% ucinnostou, co znamena, ze az 70% energie obsiahnutej v palive je vypustanych vo forme odpadoveho tepla kominom (chladiacimi vezami) do atmosfery. Alternativou ku klasickej vyrobe elektrickej energie a vyrobe tepla pre systemy dialkoveho kurenia je napr. kombinovana vyroba elektriny a tepla. Ucinnost premeny energie tu dosahuje az 90 %. OBNOVITELNE ZDROJE Dnes pozname technologie, ktorymi je mozne vyrabat elektrinu alebo teplo priamo z prirodnych zdrojov, ktore su dostupne takmer na kazdom mieste na Zemi. Moznosti obnovitelnych zdrojov energie su ovela vacsie ako si vacsina ludi mysli. V kazdej krajine je mnozstvo vyuzitelnej energie z obnovitelnych zdrojov vacsie, ako zasoby uhlia, ropy, plynu alebo uranu. Z technickeho hladiska je mozne napr. v solarnych domoch znizit spotrebu energie o 30 az 80 %. Zvysene naklady na stavbu (asi 15 %) sa vratia vo forme usetrenej energie. Slnecne zohrievanie vody je jednym z najdostupnejsich sposobov setrenia energie. Pat milionov slnecnych ohrievacov vody (kolektorov) by rocne odstranilo emisie takmer 10 milion ton CO2. Aj ked ceny elektriny a tepla z obnovitelnych zdrojov su pri sucasnom sposobe kalkulovania (bez zaratania skod sposobenych fosilnymi palivami na zdravi a zivotnom prostredi) zvacsa vyssie ako v pripade fosilnych paliv, existuje tu vzhladom na ich stale klesajuci trend nadej, ze v priebehu nasledujucich 10-20 rokov budu konkurencieschopne s cenami energie z uhlia, ropy alebo plynu. Ceny elektriny z veternej energie su v niektorych oblastiach sveta (Dansko, USA, SRN) uz dnes na urovni cien elektriny vyrabanej z uhlia a su podstatne nizsie ako cena elektriny vyrobenej v novej atomovej elektrarni. USPORY ENERGIE Vacsina spotrebicov energie je dnes poznacena velmi nizkou ucinnostou vyuzitia energie - klasicke ziarovky alebo automobily vyuzivaju casto len 10-15% z dodanej energie. Nove technologie a spotrebice ako napr. usporne ziarovky (ucinnost az 80%) mozu drasticky znizit spotrebu energie, prispiet k ozdraveniu zivotneho prostredia a sucasne zabezpecit udrzatelny vyvoj spolocnosti. Tak ako obrovska snaha nahradit konsku silu parnymi strojmi na konci minuleho storocia viedla k ekonomickemu rastu, moze aj posun k udrzatelnemu energetickemu systemu prispiet k oziveniu ekonomiky na zaciatku tohto buduceho. Niekolko prikladov : Nove technologie umoznuju stavat budovy, ktore potrebuju o 75 % menej energie na vykurovanie ako budovy stavane kedysi. Pokial by sa napr. v USA pocas nasledujucich 50 rokov stavali len taketo moderne domy, potom by tu bolo mozne usetrit tolko energie kolko sa vyrobi v 85 elektrarnach a kolko poskytnu dva aljasske ropovody. V USA sa rocne predaju nove elektrospotrebice, ktore pre svoju cinnost potrebuju 6000 MW (vykon 6 atomovych elektrarni). Ak by sa predavali len energeticky najucinnejsie spotrebice, klesla by ich spotreba len na 2000 MW. Sprava pre britsku vladu hovori o tom, ze spotrebu energie na jedneho obyvatela v tejto krajine je mozne znizit do roku 2025 o 40 %. DOPRAVA Doprava sa na celkovej spotrebe energie podiela jednou tretinou a emisie CO2 z tohto sektora predstavuju takmer 25% z celosvetovych emisii. Napriek tomu, ze dnes existuju moznosti ako znizit spotrebu automobilov z priemernych 8 az 9 litrov na 100 km na 2 az 3 l/100 km, automobilovy priemysel neprejavuje skoro ziadny zaujem o znizenie spotreby paliv. V USA, kde emisie CO2 z dopravy boli takmer take velke ako sumarne emisie z dopravy v Afrike, vychodnej Europe, Azii a Latinskej Amerike, sa dokonca priemerna spotreba paliva na jeden automobil zvysila z 8,6 l/100 km v roku 1985 na 8,9 l/100 km v roku 1999. Nizsia spotreba, zavedenie vyssich dani v doprave, obmedzenie najvyssej povolenej rychlosti vozidiel a podpora verejnych dopravnych prostriedkov su najdolezitejsimi kratkodobymi opatreniami na znizenie emisii v tomto sektore. Z dlhodobeho hladiska ropa nema buducnost, nakolko jej zasoby sa odhaduju na 30 az 50 rokov a zmysluplnym sa ukazuje len prechod na obnovitelne zdroje (elektromobily, palivove clanky, vodikom pohanane automobily atd.). POLITICKE OPATRENIA NA ZNIZOVANIE EMISII SKLENIKOVYCH PLYNOV V sucasnosti existuje zhoda v tom, ze mame dostatok technickych aj ekonomickych moznosti veducich k potrebnemu znizeniu emisii sklenikovych plynov. Tieto vsak nie su dnes adekvatne podporovane politickymi opatreniami, bez ktorych nie je mozne uskutocnit potrebne zmeny. Opatrenia veduce k znizovaniu emisii zahrnuju : Podporu obnovitelnym zdrojom a usporam energii (zvysovanie ucinnosti vyuzivania energie). Odstranovanie institucionalnych barier (presadzovat aj financovat velke centralizovane zdroje na baze fosilnych paliv je dnes stale jednoduchsie ako decentralizovane zdroje vyuzivajuce obnovitelne energie). Odstranenie opatreni, ktore podporuju zvysene emisie sklenikovych plynov ako su dotacie pri vyuzivani fosilnych paliv (nizsie ceny energii pre odberatelov s vysokou spotrebou) alebo nezahrnanie externych nakladov do ceny energie. Zavadzanie medzinarodne koordinovanych opatreni ako je napr. uhlikovo-energeticka dan pri vyuzivani energie. Zastavenie likvidacie tropickych pralesov. Podpora vzdelavacej a osvetovej cinnosti a tiez informovanie verejnosti o moznostiach znizovania emisii. Podporovanie prechodu na paliva s nizsimi emisiami uhlika (napr. nahradzovanie uhlia zemnym plynom). Podporovanie vyskumu novych technologii veducich k znizovaniu emisii sklenikovych plynov. Podpora zvysovania zachytov uhlika napr. cestou zalesnovania. SPOLOCNE ZAVADZANIE V poslednom obdobi sa na pode OSN pri jednaniach o klimatickych zmenach velmi intenzivne hovori o tzv. spolocnom zavadzani (Joint Implementation). Jedna sa o snahu hlavne vyspelych krajin nerealizovat opatrenia na znizenie emisii sklenikovych plynov doma, ale v ramci spolocnych projektov s rozvojovymi resp. post-komunistickymi krajinami realizovat a spolu financovat tieto projekty v zahranici. Znizenie emisii sklenikovych plynov, ktore by bolo dosledkom tychto projektov, by potom vykazovali vyspele krajiny. Uvedena filozofia sa stretla s velkym zaujmom zo strany rozvojovych a postkomunistickych krajin, ktore ocakavaju, ze budu profitovat z toho, ze sa lacno resp. zadarmo dostanu k vyspelym technologiam. Z hladiska klimatickych zmien aj ekonomiky ma tento postup svoju logiku: emisie CO2 maju globalny charakter, a preto nie je rozhodujuce v ktorom state sa znizia. Z pohladu ekonomiky je vsak lacnejsie realizovat projekty v rozvojovych ako vo vyspelych krajinach. Politika spolocneho zavadzania ma vsak aj svoje slabiny a je kritizovana ochranarskymi organizaciami hlavne preto, ze zbavuje vyspele krajiny zodpovednosti za domace emisie, ktore daleko prevysuju emisie v rozvojovych krajinach. Dalsim kritickym bodom je, ze ocakavany prenos technologii, na ktory v suvislosti so spolocnym zavadzanim spoliehaju hlavne v postkomunistickych krajinach, by sa zrejme nerealizoval, pretoze napr. zalesnovanie, ktore je tiez chapane ako cesta znizovania emisii, vychadza omnoho lacnejsie. V ramci tzv. pilotnej fazy spolocneho zavadzania sa uvedena skutocnost prejavila aj na americko-ruskom projekte, pri ktorom sa bude Rusko zalesnovat z americkych penazi a znizenie emisii CO2 by bolo vykazovane v USA. Otazky ako sa da zhodnotit a skontrolovat vysadenie stromov, preco sa ma zalesnovat Rusko a sucasne prebieha likvidacia tropickych pralesov na inych miestach planety a to prave v dosledku politiky vyspelych krajin (vratane USA), zostavaju mimo diskusie. KLIMATICKE ZMENY A SLOVENSKA REPUBLIKA Ramcovy dohovor o klimatickych zmenach vstupil do platnosti 23.11.1994. Slovensko akceptovalo vsetky zavazky Dohovoru, vratane znizenia emisii sklenikovych plynov do roku 2000 na uroven roku 1990. Dalej si Slovensko, ako vnutorny ciel, stanovilo dosiahnut znizenie emisii CO2 o 20% do roku 2005 oproti roku 1988. Podla 3. Narodnej spravy sa vsak SR hlasi len k tzv. Kjotskemu zavazku t.j. znizit emisie o 8 % pocas cieloveho obdobia 2008-2012 v porovnani s rokom 1990. Slovensko sa sucasne zaviazalo v pravidelnych intervaloch vypracovavat narodne spravy o klimatickych zmenach a predkladat ich medzinarodnemu sekretariatu. Do konca roka 2001 MZP SR vypracovalo tri taketo spravy, informacie uvedene v nich su pouzite v tejto kapitole. Podiel Slovenskej republiky na globalnych antropogennych emisiach sklenikovych plynov tvori zhruba 0.2%. Priemerna rocna emisia na obyvatela (11 ton CO2 v roku 1990) je nizsia ako priemer v krajinach OECD, napriek tomu patri Slovensko medzi 15 statov s najvyssou emisiou na obyvatela. Uroven znecistenia ovzdusia bola najvyssia koncom 80-tych rokov. V dosledku poklesu vykonnosti ekonomiky doslo v prvej polovici 90-tych rokov k vyznamnemu znizeniu emisii. Celkove antropogenne emisie sklenikovych plynov na Slovensku. 198819901992199419961999 CO2 [Gg]61.00060.00049.00043.00045.00045.000 CH4 [Gg] 322268244254222 N2O [Gg] 191412109 PFC, HFC, SF6 [Gg ekv. CO2] 2722491449193 Emisie stanovene k 30.1.2001 CO2 - oxid uhlicity Emisie Najvyznamnejsim zdrojom CO2 na Slovensku je spalovanie fosilnych paliv pri vyrobe energie a v doprave. Dalej oxid uhlicity vznika v technologickych procesoch pri vyrobe cementu, vapna, magnezitu a v potravinarskom priemysle (kvasne procesy). V tejto bilancii je zahrnuta aj vyroba koksu a emisie CO2 vznikajuce pri produkcii hlinika. Pouzite boli emisne faktory stanovene na zaklade obsahu uhlika v palivach. Do ovzdusia sa CO2 dostava aj pri konverzii luk a lesnych ploch na polnohospodarsku podu a pri lesnych poziaroch (v rokoch 1965 az 1990 to bolo 90 000 ha). Metodikou IPCC bola stanovena priemerna emisia CO2 z konverzie travnatych ploch rovna priblizne 500 Gg/rok. Podiel jednotlivych zdrojov na emisiach CO2 v r.1990, 1992 a 1994. Zachyty Slovenska republika ma plochu 49 036 km2, z toho je 41% lesnych ploch. Od zaciatku storocia sa postupne transformuje cast polnohospodarskej pody na lesnu. V obdobi 1950-1991 sa mnozstvo viazaneho uhlika v lesoch Slovenska zvysilo zhruba o 48,8 Tg. Je to dosledok rozsirovania zalesnenej plochy a zvysenia hektarovych zasob drevnej hmoty. Fixacia uhlika v lesnych ekosystemoch Slovenska sa stanovuje na zaklade bilancie uhlika v nadzemnej (stromy, bylinny kryt, nadlozny humus) a podzemnej (korene, humus v pode) casti lesa, vcitane zhodnotenia tazby dreva a lesnych poziarov. Rocny zachyt (1996) CO2 bol stanoveny na 5 281 Gg. Predpokladana neistota stanovenia sa pohybuje okolo 30-50 %. Celkove emisie a zachyty CO2 [Gg] v rokoch 1988, 1990-1996 Scenar 19881990199219941996 Emisie Celkove narodne emisie61 25360 03248 72543 45446 105 Ciste emisie57 31555 77544 46838 33840 824 Energetika 58 25356 58545 61640 38943 104 Stacionarne zdroje 53 75351 41741 50036 20038 940 Doprava4 5005 1684 1164 1894 164 Procesy v priemysle3 0003 4473 1093 0653 001 Nekovove mineralne prod.3 0003 1672 8962 7702 731 Ine-280213295270 Zachyty Lesne ekosystemy-3 938-4 257-4 257-5 116-5 281 Hospodarske lesy-3 938-4 013-4 013-4 461-4 265 Konverzia travnatych ploch-462462462462 Odlesnovanie-317317126111 Zalesnovanie--1 753-1 753-1 773-1 776 Spal. biomasy/ les. poziare-730730530187 Emisie/zachyty v lesnych ekosystemoch boli stanovene pre roky 1990, 1994 a 1996 Emisie, ako boli stanovene k 30.6.1998 CH4 - metan Najvacsim zdrojom metanu u nas je polnohospodarstvo, velkochovy hovadzieho dobytka a osipanych. CH4 vznika ako priamy produkt latkovej vymeny bylinozravcov a ako produkt organickeho odburavania zivocisnych exkrementov. Vypocty emisii pre SR vychadzaju z udajov uvedenych v Statistickej rocenke SR 1966. Velmi vyznamnym zdrojom metanu su uniky zemneho plynu v rozvodnych sietach. Metan unika do ovzdusia aj pri tazbe hnedeho uhlia a pri spalovani biomasy. Dalsim vyznamnym zdrojom metanu su skladky komunalneho odpadu a odpadove vody (hlavne septiky a zumpy). Metan vznika bez priameho pristupu kyslika. Emisie CH4 [Gg] v rokoch 1990-1996. 1990200020102020 Celkove narodne emisie 396347303313 Energetika 25181110 Stacionarne zdroje 2417109 Doprava 1111 Fugitivne emisie 121102105118 Tazba uhlia 33242527 Rozvod ropy a plynu 88788091 Procesy v priemysle 7766 Metalurgia 7666 Ine -1-- Polnohospodarstvo 175140113109 Entericka fermentacia 110876966 Zivocisne odpady 65534443 Lesne ekosystemy 3331 Spalovanie biomasy/ lesne poziare 3331 Odpady 65776569 Skladky 53655358 Odpadove vody 12121211 Emisie boli stanovene k 30.6.1998 N2O - oxid dusny V porovnani s inymi sklenikovymi plynmi mechanizmus emisii a zachytov oxidu dusneho nie je celkom preskumany. Hodnoty su zatazene pomerne znacnym stupnom neistoty. Hlavnou pricinou emisii N2O su prebytky mineralneho dusika v pode (dosledok intenzivneho hnojenia) a nepriaznivy vzdusny rezim pod (pouzivanie tazkych mechanizmov pri obrabani). Emisie v energetike a v doprave boli stanovene na zaklade bilancie spotreby fosilnych paliv, aplikovanim emisnych faktorov podla IPCC. Emisia N2O vznikajuca pri manipulacii s odpadovymi vodami a kalmi bola stanovena porovnanim viacerych metodik. Agregovane emisie Aby bolo mozne porovnat ako jednotlive sklenikove plyny prispievaju k zvyseniu globalneho sklenikoveho efektu, uvadzaju sa emisie v agregovanom tvare. Emisie jednotlivych sklenikovych plynov sa vyjadruju pomocou GWP (globalny potencial oteplovania) pre casovy horizont 100 rokov. Hodnoty GWP pocitaju s priamym aj sekundarnym prispevkom sklenikovych plynov k oteplovaniu atmosfery. GWP podla IPCC spravy z roku 1995 su pre CO2 =1, CH4 =21 a N2O=310, CF4=6 500, C2F6=9 200. Agregovane emisie sklenikovych plynov na Slovensku v roku 1996: CO2 80 %, CH4 11 %, N2O 8%, CxFx 1% Projekcie emisii CO2 zo spalovania a transformacie fosilnych paliv Podstatne pre splnenie nasho zavazku je ako sa budu vyvijat emisii sklenikovych plynov v buducnosti. Pre tento ucel sa pod gesciou MZP SR pripravuju rozne scenare dalsieho vyvoja. V modeli z roku 1999 sa pre celu energeticku sustavu pouzili nasledujuce scenare: Scenar 1 Zakladny scenar, v ktorom poziadavky zakona o ovzdusi musia splnit len novo-instalovane zdroje. Scenar 2 Plne uplatnenie zakona o ovzdusi pre vsetky zdroje (novo-instalovane aj existujuce). Scenar 3 Rovnaky ako scenar 2 + zohladnenie ucinku opatreni na usporu energie, ktorych stimulacia je podporovana sucasnou a pripravovanou legislativou. Scenar 4 Rovnaky ako scenar 3 + predpoklada vyraznejsiu inovaciu a restrukturalizaciu technologii v priemysle, ktora sa prejavi v znizovani energetickej narocnosti o 1% za rok. Scenar 5 Rovnaky ako scenar 4 + vyssie vyuzitie potencialu obnovitelnych zdrojov az na hodnotu uvadzanu v pripravovanom navrhu Energetickej koncepcie SR do roku 2010 (32,4 PJ, co predstavuje 2473 Gg CO2). Modelove projekcie vyvoja emisii CO2 pre jednotlive scenare su sumarizovane v nasledujucom obrazku. Na obrazku je znazornena aj uroven emisie podla povodneho Narodneho ciela, t.j. 20%-ne znizenie emisii CO2 zo spalovania a transformacie paliv v roku 2005 v porovnani s rokom 1988. Tento ciel je mozne dosiahnut len v pripade aplikacie opatreni podla scenarov c. 3 a 4, t.j. pri implementacii vsetkych opatreni na usporu energie a spotrebu pohonnych hmot v doprave. Nedosiahne sa tym vsak stabilizacia emisii a uroven emisii podla Narodneho ciela bude do roku 2010 mierne prekrocena pre scenar 3, resp. vyrovnana pre scenar 4. Pri uplnej implementacii obnovitelnych zdrojov (scenar 5) sa priebeh emisii blizi k stabilizacii. Obr. 5. Projekcie emisii CO2 zo spalovania a transformacie paliv Projekcie emisii sklenikovych plynov vsak moze ovplyvnit rad faktorov, ktore plne nekoresponduju s modelovymi predpokladmi. Su to napr. pomalsi rast HDP oproti optimistickemu variantu v modeli, razantnejsie dosledky plnej liberalizacie cien energie na restrukturalizaciu ekonomiky v prospech menej energeticky narocnych vyrob a na akceleraciu opatreni na usporu energie v bytovo-komunalnom sektore, v spotrebnom priemysle a doprave. Dolezitym medznikom bude ocakavany vstup do EU, ktory vyznamne ovplyvni celu slovensku legislativu (napr. zavedenie uhlikovej dane) a ekonomiku. Projekcie zachytov CO2 v lesnictve a pri vyuzivani krajiny Projekcie zachytov atmosferickeho CO2 lesnymi porastami boli vypracovane na zaklade predpokladanych zmien druhoveho zlozenia lesov (nahrada ihlicnanov listnatymi drevinami), zalesnovania nezalesnenych ploch a revitalizacnych opatreni v lesoch poskodenych imisiami, a to pre tri scenare (s vysokym, strednym a nizkym ucinkom opatreni). Celkova projekcia je zhrnuta v tabulke. V slovenskych lesoch sa v dlhodobom vyhlade predpoklada narast zasob sekvestrovaneho uhlika. Projekcie zachytu CO2 lesnymi porastami [Tg CO2] Scenar 1990200020102020203020402050 Vysoky 0.001,825,2610,8120,4136,4258,96 Stredny 0.000,973,708,1416,2229,4345,59 Nizky 0.000,531,403,386,7112,8418,67 OCAKAVANE DoSLEDKY KLIMATICKYCH ZMIEN, ZRANITELNOST PROSTREDIA A ADAPTACNE OPATRENIA Klimaticke zmeny a premenlivost klimy na Slovensku je mozne opisat na zaklade pozorovani observatoria v Hurbanove v obdobi 1871-1996 alebo radu inych klimatickych a zrazkomernych stanic v obdobi 1901-1996. Rast priemernej rocnej teploty vzduchu (T) asi o 1øC a pokles rocnych uhrnov atmosferickych zrazok (R) asi o 15% na juhu a asi o 5% na severe Slovenska ako aj vyznamny pokles relativnej vlhkosti vzduchu na juhozapade Slovenska a pokles charakteristik snehovej pokryvky takmer na celom Slovensku sa pozoroval od zaciatku nasho storocia. Predbezne scenare zmien teploty vzduchu boli pripravene v roku 1991 a predbezne analogove scenare klimatickej zmeny boli vydane v decembri 1993 pri respektovani ocakavaneho priemerneho rocneho oteplenia o 1-2øC okolo roku 2025 v porovnani s obdobim 1951-1980 (Prva narodna sprava, 1995). Podla scenarov z roku 1996 sa ocakava rast rocnych priemerov teplot o 2 az 4øC za cele obdobie do roku 2075 oproti priemerom z obdobia 1951-1980, vacsi by mal byt rast teploty v zime (3 az 7øC) ako v lete (1 az 4øC). Pri rocnych uhrnoch zrazok su odhady neistejsie, analogove scenare predpokladaju pokles az o 18%. Zmeny ostatnych klimatickych prvkov su ovplyvnene zmenami teplot a zrazok, ocakava sa dalsi pokles vlhkosti vzduchu a vyrazny pokles snehovej pokryvky az do vysky 1000 m n.m. Rocne priemery teploty vzduchu (T) a uhrny zrazok (R) vo vegetacnom obdobi (IV-IX) v Hurbanove, JZ Slovensko, 1871-1996 (11-roc. klzave priemery a linearne trendy) Hydrologicky cyklus, vodne zdroje a vodne hospodarstvo Podla vsetkych aplikovanych klimatickych scenarov je ovela pravdepodobnejsi pokles priemernych rocnych prietokov ako zachovanie dlhodobeho priemeru z obdobia 1931-1980. Zmeny maju severojuzny gradient, pricom sever Slovenska bude ovplyvneny najmenej. Aridita juznych a juhovychodnych nizin moze dosiahnut pocas obdobia malej vodnosti vyznamny stupen a specificky odtok sa v urcitych oblastiach moze priblizit az k nule. Analyza dosledkov klimatickej zmeny na hydrologicke pomery Slovenska signalizuje vseobecny pokles potencialu prirodzenych zdrojov vody (povrchovych aj podzemnych). To spolu s ocakavanym narastom obyvatelstva, prekonavanim ekonomickej recesie, ozivovanim ekonomickych aktivit a sprisnenymi ekologickymi kriteriami pre vyuzivanie vodneho bohatstva vyvola vseobecne zhorsenie vodohospodarskej bilancie. Vzhladom na nerovnomerne priestorove aj casove rozlozenie zdrojov vody a jej spotreby sa bude postupne zvysovat pocet regionov s napatou, pripadne pasivnou vodohospodarskou bilanciou. Tento nepriaznivy stav bude potrebne eliminovat viacerymi opatreniami roznych kategorii: legislativnymi, organizacnymi a technickymi, zameranymi jednak na tvorbu novych vodnych zdrojov (nadrze a prevody vody, umela infiltracia) a jednak na ochranu vodnych zdrojov a ich zdrojovych oblasti. Lesy a lesne ekosystemy Ocakavane dosledky klimatickej zmeny na lesy a lesne ekosystemy mozno zosumarizovat nasledovne: potencialne ohrozenie vsetkych funkcii lesa vratane produkcnej nepriaznivy synergizmus posobenia zmeny klimy pri pretrvavajucej imisnej zatazi a posobeni dalsich antropogennych skodlivych cinitelov dlhodobost produkcnej doby lesnych porastov Na analyzu moznych dosledkov klimatickej zmeny na lesy Slovenska boli pouzite 2 modely, a to Holdridge model (staticky model vegetacnych spolocenstiev) a Forest Gap model (dynamicky stochasticky model vyvoja lesnych spolocenstiev). Podla Holdridge modelu najvyraznejsie zmeny bioklimatickych podmienok mozno ocakavat v nizinnych a horskych oblastiach. Najmenej bude postihnuta oblast stredohorskych lesov. Predpoklada sa zanik bioklimatickych podmienok alpinskeho stupna a v nizinnych oblastiach nastup novych suchomilnych spolocenstiev teplejsej miernej zony. Podla "Forest Gap" modelu je mozne ziskane vysledky zovseobecnit nasledovne: Oblast horskych smrekovych lesov (prevladajucou drevinou je v sucasnosti smrek): vyrazne zvysenie vyskytu buka a javora horskeho, znizenie zastupenia smreka, zvysenie celkovej produkcie biomasy (+17% oproti sucasnosti). Oblast stredohorskych zmiesanych lesov (prevladajucimi drevinami v sucasnosti su smrek, jedla a buk): uplna absencia ihlicnatych druhov, vyrazne zvysenie zastupenia dubov, javorov a jasena, slabe zvysenie celkovej produkcie biomasy (+5% oproti sucasnosti). Oblast podhorskych zmiesanych lesov (prevladajucimi drevinami v sucasnosti su jedla, dub zimny, buk a hrab): takmer uplna absencia duba zimneho a hraba, vyrazna dominancia lesostepnych spolocenstiev duba plstnateho, znizenie celkovej produkcie biomasy (-38% oproti sucasnosti). POLNOHOSPODARSTVO Klimaticke podmienky ovplyvnuju rastlinnu polnohospodarsku vyrobu. Niektore plodiny su viac ovplyvnene premenlivostou klimy a vynimocnymi meteorologickymi javmi (jarne a silne zimne mrazy, vysoke teploty pri nizkej relativnej vlhkosti, krupobitie ap.). Klimaticke zmeny mozu viest k selekcnemu tlaku. Vysledok takehoto tlaku na rastliny je dnes tazko predpovedatelny. Je vsak iste, ze pocas adaptacneho procesu moze byt stabilita ekosystemov negativne ovplyvnena napriklad objavenim sa noveho superenia druhov, novymi chorobami a skodcami, novymi patogennymi latkami, rastom nebezpecenstva poziarov a erozie pody. V dosledku rastu teploty vzduchu moze dojst k rozsireniu prirodzeneho vyskytu tropickych chorob a patogenov severnym smerom. ZAVER Pri uspokojovani nasich "zakladnych potrieb" boli takmer vzdy kladene kratkodobe zaujmy pred dlhodobe nasledky. Napriek tomu, ze uz od minuleho storocia vieme, ze CO2 a ine sklenikove plyny maju sklon absorbovat ziarenie a ohrievat atmosferu, celosvetovo vypustame do atmosfery od dob priemyselnej revolucie (ako produkt spalovania fosilnych paliv) asi 7 miliard ton uhlika rocne. Niekolko poslednych rokov ukazalo, ze sa uz nemozeme dalej vyhybat dosledkom klimatickych zmien. Vedci sa zhodli na tom, ze ludstvom sposobene oteplovanie atmosfery je najvacsie za poslednych 100.000 rokov - od doby kedy clovek obyva nasu planetu. Je to skutocne tak vazne? Vedci predpokladaju ze zvysenie priemernej teploty vzduchu o 3 st. Celzia do roku 2030 by mohlo mat tragicke nasledky. Takyto narast teploty by si vyzadoval, aby sa rychlost zmien prirodnych systemov zvysila 10 az 60 krat v porovnani so zmenami po skonceni doby ladovej pred 12.000 rokmi. Dnes nevieme, ci ekosystem, s ktorym sme nerozlucne spojeni, je schopny taketo rychle zmeny zvladnut. Nasledky pre niektorych ludi by vsak mohli znamenat katastrofu v podobe nedostatku jedla, castejsich zaplav, straty zdrojov pitnej vody, ekonomickeho kolapsu, zvyseneho poctu environmentalnych utecencov a tiez aj narastajuceho medzinarodneho napatia. Toto je vyzva adresovana vsetkym politikom, ktori maju moc ovplyvnit sucasny vyvoj. Dnes existuju technicke aj ekonomicke moznosti ako tento nepriaznivy proces zastavit. Nie je ich vsak mozne realizovat bez informovania verejnosti a podpory zo strany politikov. Ukazuje sa, ze prave politicka vola zmenit sucasny vyvoj chyba najviac. Ekonomicke zaujmy uzkych kruhov spolocnosti su silnejsie ako zaujmy nielen nas, ale i nasledujucich generacii. LITERATURA F.Nutter, Conference on Financing Strategies for Renewable Energy and Efficiency, New York, 11. maj 1994 . World Energy Statistics and Balances 1971-1994, Paris OECD, 1994 Report of the Intergovernmental Panel on Climat Change, New York, Cambridge University Press, 1992 Second Assessment Report of the IPCC, New York, Cambridge University Press, 1996 Svante Arrhenius,"On the Influence of Carbonic Acid in the Air Upon the Temperature of the Ground," Phil. Magazine , 1896 Thomas Karl : Trends in High Frequency Climate Variability in the 20th Century, Nature, 21. september, 1995 The IPCC Scientiffic Assessment of the Climate Change, New York, Cambridge University Press, 1990 Dr. Wilfred Haeberli, Swiss Polytechnic, 1990 J.C. King: Recent Climate Variability in the Vicinity of the Antarctic Peninsula, Int. Journal of Climatology, maj 1994 D. Sahagian: Direct Anthropogenic Contributions to the Sea Level Rise in the 20th Century, Nature , 6. januar 1994. N. Myers : Environmental Exodus-An Emergent Crisis in the Global Arena, Climate Institute, Washington D.C., 1995 Global Climate Change and the Rising Challange of the Sea, Proc. of the IPCC Workshop, Venezuela, marec 1992 World Bank, : Earth Faces Water Crisis, press release, Washington D.C., August 6, 1995 Windstorm, Munich Re, Mnichov, 1990 D. Cogan: Bracing for Bigger Storms, Investors Environmental Report, Vol. 3, No.1, 1993 R. Sheets: A Meteorological Analysis of Hurican Andrew, Nat. Hurican Conf., Orlando , april 1993 L.Brown: Facing Food Scarcity, World Watch, november/december , 1995 Higher Temperatures, Carbon Dioxide Levels Could Harm Europe!s Agriculture Production, Int. Environmental Reporter, 20. marec 1996 D. Thomson : The Seasons, Global Temperature, and Precession, Science, 7. april, 1995 New Scientist, 9. september 1995 W.Di Benedetto: Sun Stroke? Pacific Coastal Salmon Face Menace of Global Warming, Journal of Commerce, 3. januar, 1996 W. Cline: The Economics of Global Warming, Institute of Int. Economics, Washington D.C., 1992 J. Legget : Climate Change and the Financial Sector, Mnichov, Gerling Akademie Verlag, 1996 The Impact of Climate Change, UNEP, Nairobi, 1993 Dusting the Climate for Fingerprints, Science News, 10. jun, 1995 S. Schneider: Global Warming- Are We Entering the Greenhouse Century, Sierra Club Books, San Francisco, 1989 G. Woodwell: Biotic Feedbacks in the Global Climatic System, New York, Oxford University Press, 1995 Commission of the European Communities : Second Evaluation of National Programmes Under the Monitoring Mechanism of Community CO2 and Other Greenhouse Gas Emissions, Brussel, 14. marec, 1996 Narodna sprava o zmene klimy, Ministerstvo zivotneho prostredia SR, maj 1995 Robert Nichols et al.:Impact of See Level Rise. Third European Workshop on Coastal Zones, Paralimini, Cyprus, 23.9.1990 IPCC First Assessment Report, Cambridge University Press 1990. IPCC Second Assessment Report, Cambridge University Press 1995/96. IPCC Third Assessment Report , Cambridge University Press 2001. Zoznam vydanych publikacii FAE Hlavna stranka Fondu pre alternativne energie (FAE) ZIVOTNE PROSTREDIE: Organizacie / Granty / Casopisy / Publikacie / Publikacie / Legislativa