Poisťovne, ktoré hradia škody na majetku a zdraví pravdepodobne už dnes pociťujú dôsledky meniacej sa klímy. Od roku 1990 do 1995 poisťovne na celom svete vyplatili na odškodnom za katastrofy spôsobené výkyvmi počasia 57 miliárd dolárov - bolo to o 40 miliárd dolárov viac ako počas celých 80-tych rokov. Hoci nie je isté či škody boli spôsobené klimatickými zmenami, H.R. Kaufmann, generálny riaditeľ Swiss Re - jednej z najväčších vzájomných poisťovní v Európe, povedal že: "Existuje dosť vedeckých dôkazov poukazujúcich na to, že minuloročné straty (1995) spôsobené prírodnými katastrofami neboli náhodou ... Pokiaľ nedôjde k účinným krokom môže to mať na celé poisťovníctvo skutočne katastrofálny dopad."

Len samotný hurikán Andrew priviedol ku krachu 7 amerických poisťovní, ktoré neboli schopné zaplatiť náhrady škôd. Dilema riaditeľov poisťovní spočíva v tom, že ročné poistné sa počíta na základe priemeru škôd spôsobených v minulosti, pričom sa predpokladá, že škody v budúcnosti budú zhruba rovnaké. Avšak klimatické zmeny môžu spôsobiť, že táto zaužívaná metóda nebude viac použiteľná. V dôsledku toho dnes mnoho poisťovní znižuje svoje záväzky a ustupuje od poisťovania majetku v pobrežných a ostrovných oblastiach a na miestach, kde je pravdepodobnosť silných búrok, záplav alebo požiarov vysoká. Táto politika však znamená, že keď súkromné poisťovne nebudú mať záujem o poisťovanie riskantných oblastí, prípadné škody bude pravdepodobne musieť znášať štát. Avšak škody narastajú asi o 10% ročne čo je podstatne viac ako rast HDP. V takomto prípade budú celú škodu musieť znášať postihnutí, tak ako sa to dnes deje v rozvojových krajinách.

Straty spôsobené škodami, ktoré musia znášať poisťovne dosahujú miliardy dolárov. Asociácia amerických poisťovní The Reinsurance Association of America uviedla v roku 2000, že 50 % poisťovacích strát vo svete za posledných 40 rokov bolo spôsobených prírodnými katastrofami, ktoré sa vyskytli od roku 1990.

V júli 2000 varoval Červený kríž, že katastrofy spôsobené počasím sa stali častejšími v druhej polovici 90. rokov a vzrástli z asi 200 pred rokom 1996 na 392 v roku 2000. Len v roku 1998 si vyžiadali 50.000 ľudských životov a škody dosiahli 93 miliárd dolárov, pričom len 15 mld. bolo poistených.

Podľa Munich Re (najväčšia vzájomná poisťovňa na svete) by v nasledujúcich desaťročiach škody spôsobené klimatickými zmenami mohli dosiahnuť viac ako 300 mld. dolárov ročne. Vo svojej správe za rok 2000 Munich Re uvádza, že tento rok bol rokom záplav. Nikdy predtým nebolo zaznamenaných toľko prírodných katastrôf v jednom roku, avšak našťastie z hľadiska strát na ľudských životoch resp. na majetku zostal tento rok na úrovni priemeru. Celkovo bolo zaregistrovaných viac ako 850 katastrôf čo je asi o 100 viac ako v roku 1999 a o 200 viac ako je priemer 90. rokov. Celkove pri nich zahynulo 10.000 ľudí. V roku 1999 to bolo viac ako 70.000, na ktorých sa podpísali tri najväčšie katastrofy zemetrasenie v tureckom Izmite, cyklón v indickom Orissa a záplavy vo Venezuele.

Najčastejšími boli silné búrky, ktorých počet dosiahol v roku 2000 až 300 a spôsobili až 75 % strát poisťovní. Zimné búrky objavujúce sa v Európe nedosiahli úroveň predchádzajúceho roka, kedy sa škody vyšplhali na historické maximum 17,7mld. dolárov, z ktorých 10,4 mld. boli poistené.

Záplavy spôsobili až 50 % ekonomických strát a 21 % finančných strát poisťovní. Niekoľko-týždňové záplavy v Mozambiku v roku 2000 boli jedinou veľkou prírodnou katastrofou v tomto roku vo svete. Znamenali stratu obydlia pre pol milióna ľudí. Záplavy v severovýchodnej Indii trvajúce od augusta do októbra 2000 viedli k smrti 1450 ľudí a ekonomickým stratám dosahujúcim 1,2 mld. dolárov.

Záplavy v švajčiarskych a talianskych Alpách (Valais, Aosta Valley) v októbri 2000 spôsobili ekonomické straty 8,5 mld. dolárov, pričom poistených bolo len 420 milión. Historické záplavy postihli v októbri a novembri roku 2000 aj Veľkú Britániu a spôsobili straty na majetku 1,5 mld. dolárov, z ktorých 50% bolo poistených.

Masívne záplavy postihli aj 2/3 austrálskeho štátu Nový Južný Wales a zasiahli územie veľké ako Francúzsko. Územie bolo našťastie riedko zaľudnené a straty boli preto relatívne mierne – 250 mil. dolárov.

V USA boli najhoršími katastrofami roku 2000 sucho a požiare, ktoré zasiahli územie niekoľko tisíc km² . Západné štáty Idaho a Montana zažili najhoršie požiare za posledné desaťročia, pričom škody dosiahli 1 miliardu dolárov. Najväčšiu škodu napáchali Novom Mexiku, kde zasiahli aj nukleárne centrum v Los Alamos.

Problémy spôsobené vrtochmi počasia spôsobili britským firmám v roku 2000 straty asi 3 mld. dolárov. Približne každá piata firma bola nútená zrušiť nejaký projekt v dôsledku výčinov počasia.

Podľa údajov Munich Re záplavy vzrástli osemnásobne v porovnaní so 60-tymi rokmi. Ak by mal tento trend pokračovať, dospeli by sme do bizarnej situácie už okolo roku 2065, kedy by mali škody z prírodných katastrôf prevýšiť celosvetový hrubý domáci produkt.

Až 96 % všetkých úmrtí z prírodných katastrôf spôsobených počasím pripadá na rozvojové krajiny, pričom v roku 2025 bude viac ako polovica obyvateľov týchto štátov mimoriadne ohrozená záplavami a búrkami. Len v Bangladéši sa počíta s 20 milión ľuďmi, ktorí budú musieť natrvalo opustiť svoje domovy a stanú sa environmentálnymi utečencami.