| Klimaticke zmeny - navrat na publikaciu |
Zemská klíma je závislá od neustáleho toku energie zo Slnka. Táto energia dopadá na Zem hlavne vo forme viditeľného sveta. Asi 30 % energie sa okamžite odrazí späť do vesmíru, avšak väčšina z absorbovanej energie (70 %) prechádza atmosférou a ohrieva zemský povrch.
Z dlhodobého hľadiska musí Zem vyžarovať do vesmíru rovnaké množstvo energie, aké prijala zo Slnka.
Keďže Zem je oveľa chladnejšia ako Slnko nevyžaruje energiu vo forme viditeľného svetla. Namiesto toho vyžaruje infračervené resp. tepelné žiarenie. Je to tepelná energia, ktorú poznáme napr. z vyžarovania elektrického grilu ešte pred tým ako sa kovové časti grilu sfarbia dočervena.
Väčšinu infračerveného žiarenia, ktoré Zem vysiela, pohltia v atmosfére vodné pary, oxid uhličitý a iné prirodzene sa vyskytujúce "skleníkové plyny". Celkove tieto plyny spôsobujú zachytávanie energie 2,5 Watt na každý meter štvorcový povrchu Zeme, čo v globálnom rozmere zodpovedá priemernému tepelnému výkonu 300.000 atómových elektrární, ale len asi jednému percentu dopadajúcej slnečnej energie, ktorá “poháňa” klimatický systém. Hoci sa jedno percento môže zdať málo v globálnom meradle to predstavuje energiu 1,5 milión ton ropy spálenej každú minútu, čo je asi 100 krát viac ako je celosvetová spotreba energie.
Skleníkové plyny zabraňujú tomu, aby energia zo zemského povrchu unikla okamžite do vesmíru. Namiesto toho rôznymi procesmi ako sú žiarenie, vzdušné prúdenie, vyparovanie, tvorba oblakov a zrážková činnosť, prenášajú energiu do vyšších vrstiev atmosféry. Tento pomalší, nepriamy proces nás vlastne chráni, pretože ak by Zem vyžiarila pohltenú energiu okamžite po prijatí, stala by sa chladnou a bez života podobne ako napr. Mars.
Produkovaním skleníkových plynov napr. cestou spaľovania fosílnych palív zväčšujeme schopnosť atmosféry pohlcovať infračervené žiarenie, a tak narušujeme rovnováhu, ktorú zabezpečuje podnebie medzi dopadajúcou a vyžarovanou energiou. Zdvojnásobenie koncentrácie skleníkových plynov znamená zníženie rýchlosti vyžarovania energie našej planéty do vesmíru o 2%. Energia sa však nemôže hromadiť - môže sa len meniť z jednej formy na druhú. Preto sa podnebie bude musieť tomuto vývoju prispôsobiť a nadbytočnej energie sa zbaviť. Aj keď sa 2 % nezdajú tak veľa, je si potrebné uvedomiť, že rýchlosť s akou sa atmosféra zohrieva predstavuje príspevok 3 milióny ton ropy spálenej každú minútu.
Väčšina klimatológov je presvedčená, že naším pričinením dochádza k závažnej zmene energetického "stroja", ktorý riadi klimatický systém. Je zrejmé, že príroda sa s týmito zmenami vyrovná, dôsledky pre ľudstvo však môžu byť katastrofálne.
|
|