KLIMATICKE ZMENY FOND PRE ALTERNATIVNE ENERGIE "Klimaticke zmeny mozu mat pre ludstvo take katasfrofalne dosledky ako 2. svetova vojna". John Gummer , minister zivotneho prostredia Velkej Britanie na konferencii OSN o klimatickych zmenach v Zeneve v juli 1996. Tato publikacia je urcena pre siroky okruh citatelov zaujimajucich sa o sucasne problemy zivotneho prostredia. Klimaticke zmeny ako jeden z prioritnych problemov v tejto oblasti su predmetom sirokej diskusie tak v odbornych ako aj v politickych kruhoch . Vysledkom tychto diskusii su casto tak dolezite zavery, ze siroka verejnost by mala byt o nich informovana. Vyplnit medzeru v neinformovanosti je preto hlavnym cielom tejto publikacie. Publikacia vysla za podpory The Swedish NGO Secretariat on Acid Rain Vydal: Fond pre alternativne energie - SZOPK , Gorkeho 6, 811 01 BRATISLAVA Autor textu: RNDr. Emil Bedi Vyslo v novembri 1996 Co znamena sklenikovy efekt ? Z dlhodobeho hladiska musi Zem vyzarovat do vesmiru rovnake mnozstvo energie, ake prijala zo Slnka. Slnecna energia dopada na Zem vo forme kratkovlnoveho ziarenia. Cast tohto ziarenia je atmosferou a povrchom Zeme odrazena spat do vesmiru, avsak vacsia cast ziarenia atmosferou prechadza a je pohltena zemskym povrchom. Zem sa tejto energie zbavuje tym , ze ju vyzaruje spat do vesmiru vo forme dlhovlnoveho (infra-cerveneho) ziarenia. Vacsinu infra-cerveneho ziarenia , ktore Zem vysiela , pohltia v atmosfere vodne pary, kyslicnik uhlicity a ine prirodzene sa vyskytujuce "sklenikove plyny". Celkove tieto plyny sposobuju zachytavanie energie 2,5 Watt na kazdy meter stvorcovy povrchu Zeme, co v globalnom rozmere zodpoveda priemernemu tepelnemu vykonu 300.000 atomovych elektrarni. Sklenikove plyny zabranuju tomu, aby energia zo zemskeho povrchu priamo prenikla do vesmiru. Namiesto toho roznymi procesmi ako su ziarenie, vzdusne prudenie, vyparovanie, tvorba oblakov a zrazkova cinnost, prenasaju energiu do vyssich vrstiev atmosfery. Tento pomalsi, nepriamy proces nas vlastne chrani, pretoze ak by Zem vyziarila pohltenu energiu okamzite po prijati, stala by sa chladnou a bez zivota podobne ako napr. Mars. Uvolnovanim sklenikovych plynov do atmosfery zvacsujeme jej schopnost pohlcovat infra-cervene ziarenie, a tak narusujeme rovnovahu, ktoru zabezpecuje podnebie medzi dopadajucou a vyzarovanou energiou. Zdvojnasobenie koncentracie sklenikovych plynov v atmosfere (co sa predpoklada zaciatkom buduceho storocia) by znamenalo znizenie rychlosti vyzarovania energie nasej planety do vesmiru o 2%. Energia sa vsak nemoze hromadit - moze sa len menit z jednej formy na druhu. Preto sa podnebie bude musiet tomuto vyvoju prisposobit a nadbytocnej energie sa zbavit. Aj ked sa 2 % nezdaju tak vela, je si potrebne uvedomit, ze rychlost s akou sa atmosfera zohrieva predstavuje prispevok 3 miliony ton ropy spalenej kazdu minutu. Vedci su presvedceni , ze nasim pricinenim dochadza k zavaznej zmene energetickeho "stroja" , ktory riadi klimaticky system. Je zrejme, ze priroda sa s tymito zmenami vyrovna, dosledky pre ludstvo vsak mozu byt katasrofalne. OBSAH UVOD 3 PRIBEH SKLENIKOVYCH PLYNOV - PRICINY OTEPLOVANIA 4 STYRI PROBLEMY SVETOVEJ KLIMY 7 DOSLEDKY KLIMATICKYCH ZMIEN 10 VPLYV NA ZIVOTNE PROSTREDIE 11 VPLYV NA POLNOHOSPODARSTVO 20 VPLYV NA ZDRAVIE OBYVATELSTVA 21 VPLYV NA ORGANIZMY 23 VPLYV NA EKONOMIKU 25 KLIMATICKE ZMENY - POLITICKA DISKUSIA 26 RAMCOVY DOHOVOR OSN O KLIMATICKYCH ZMENACH 28 MOZNOSTI ZNIZOVANIA EMISII 31 ENERGETIKA 32 DOPRAVA 34 SPOLOCNE ZAVADZANIE 34 KLIMATICKE ZMENY A SLOVENSKA REPUBLIKA 35 HYDROLOGIA , VODNE ZDROJE A VODNE HOSPODARSTVO 37 LESNE HOSPODARSTVO 37 POLNOHOSPODARSTVO 38 OPATRENIA NA ZNIZOVANIE EMISII 38 ZAVER 38 DODATOK 39 LITERATURA 40 UVOD Najdolezitejsia zmena , ktoru sme v zemskej atmosfere sposobili a dalej sposobujeme, je zmena koncentracie sklenikovych plynov. Napriek tomu, ze zastupenie tychto plynov predstavuje len jednu tisicinu objemu atmosfery (21% pripada na kyslik a 78 % na dusik) sklenikove plyny (ako kyslicnik uhlicity - CO2, metan - CH4, kyslicnik dusika - N2O a vodna para), ktore su prirodzene zlozky atmosfery, maju pre nas nesmierny vyznam, pretoze vytvaraju cosi ako prikryvku Zeme. Bez tejto prirodnej prikryvky by Zem bola o 30C chladnejsia, ako je dnes. Problem spociva v tom, ze ludstvo robi tuto prikryvku stale "hrubsou". Spalovanim uhlia, ropy, plynu sa do vzduchu dostava obrovske mnozstvo kyslicnika uhliciteho. Podobne aj odlesnovanim a likvidaciou rozlahlych oblasti tropickych pralesov uvolnujeme do atmosfery uhlik (meniaci sa na CO2), ktory bol v stromoch a inych druhoch biomasy dovtedy viazany. Aj polnohospodarstvo (chov dobytka, pestovanie ryze a inych plodin) vyrazne prispieva ku sklenikovemu javu, nakolko produkuje znacne mnozstvo metanu, oxidov dusika a inych sklenikovych plynov. Ak by tieto emisie mali postupovat takym tempom ako dnes, je iste ze koncentracia CO2 v atmosfere sa v nasledujucom storoci, v porovnani s obdobim pred zaciatkom priemyselnej revolucie, zdvojnasobi a bude az trojnasobna v roku 2100. Zmeny v zlozeni atmosfery sposobene clovekom, maju za nasledok vyrazne zosilnenie sklenikoveho javu a pravdepodobne uz prispeli k pozorovanemu narastu teploty na Zemi za poslednych 150 rokov. Vedci veria, ze nastavajuce obdobie rychlych klimatickych zmien bude znacne nepredvidatelne. Globalna aj lokalna klima sa moze menit nahle a nebezpecne. Na zaklade poslednych studii sa predpoklada, ze tak ako bude narastat priemerna teplota Zeme budeme svedkami stale vacsieho vyskytu zaplav, nicivych burok, sucha, poziarov a velkych teplotnych vykyvov. Faktom je, ze zmeny podnebia ovplyvnovali existenciu cloveka na Zemi uz od pociatku. Ludia na ne reagovali, bud prisposobenim sa alebo stahovanim sa na ine miesta. Pocas poslednej doby ladovej napr. poklesli hladiny mori a ludia mohli putovat medzi jednotlivymi kontinentami. Zem bola vystavena mnohym inym prirodnym zmenam a katastrofam. Niektore z nich sposobili len malo vyznamnu zmenu klimy. Najznamejsia z nich bola tzv. mala doba ladova, ktoru zazila Europa na zaciatku stredoveku, znamenajuca migraciu a konflikty medzi narodmi. Otazkou zostava, ci ludstvo je dnes schopne taketo zmeny zvladnut. Problematika globalnych klimatickych zmien pravdepodobne ovladne v buducich desatrociach svetove dianie. Prehlasenie velkej vacsiny svetovych klimatologov je jasne: ludstvo, ak radikalne neobmedzi emisie sklenikovych plynov do atmosfery, speje do obrovskych problemov. Pokial bude zvysovanie emisii pokracovat sucasnym tempom, priemerna teplota na Zemi by sa mohla zvysit o 1 st. Celzia za necelych 30 rokov. Odvtedy co clovek chodi po Zemi sa rychlost oteplovania ani len nepriblizila k tak vysokym hodnotam. Zavery medzinarodnej konferencie o svetovej klime v Toronte v roku 1988 hovoria o ucinku klimatickych zmien, ktory sa v svojich potencialnych dopadoch zaraduje hned za celosvetovu atomovu vojnu. Vyjadrenie ministra zivotneho prostredia Velkej Britanie na konferencii OSN v Zeneve (jul 1996) o tom, ze katastrofalne dosledky tychto zmien pre ludstvo sa daju porovnat s 2. svetovou vojnou, len podciarkuje predchadzajuce tvrdenie. Zavaznost klimatickych zmien viedla k zalozeniu medzivladnej komisie OSN pre klimaticke zmeny (IPCC). Vedci pracujuci v ramci tejto komisie, ktori tu dnes zastupuju viac ako 40 krajin vyhlasili, ze ak sa ma stabilizovat koncentracia kyslicnika uhliciteho v atmosfere na sucasnej urovni, musia sa globalne emisie znizit o viac ako 60 %. Od roku 1992, kedy na urovni OSN, na sumite v Rio de Janeiro, doslo k podpisu Ramcoveho dohovoru o klimatickych zmenach, sa diskusia v odbornych aj politickych kruhoch vacsinou sustredovala na otazku ci skutocne dochadza k ohrievaniu zemskej atmosfery. V roku 1995 vsak nastava zmena a vacsina klimatologov (IPCC) je presvedcena, ze klimaticke zmeny vyvolane ludskym pricinenim skutocne nastali. Tento zaver je podporovany nielen stalym narastom priemernej teploty Zeme, ale sa prejavuje aj na lokalnej urovni napr. topenim ladovcov, posunom zaciatku rocnych obdobi a rychlou migraciou niektorych rastlinnych a zivocisnych druhov. Odbornici z IPCC v roku 1995 vo svojej sprave vyhlasili, ze ... "narast koncentracie sklenikovych plynov v atmosfere takmer urcite ovplyvnuje sucasnu svetovu klimu." PRIBEH SKLENIKOVYCH PLYNOV - PRICINY OTEPLOVANIA Koncentracia sklenikovych plynov v atmosfere bola po miliony rokov v rovnovahe. Rovnovaha v koncentracii CO2 bola az do nastupu priemyselnej revolucie zabezpecovana prirodnymi procesmi, pri ktorych vyznamnu ulohu hraju rastliny. Tieto pohlcuju CO2 zo vzduchu a vody a premienaju ho na rastlinne bunky - biomasu. Tato reakcia (fotosynteza) prebieha vdaka slnecnemu ziareniu a da sa zapisat nasledovne : CO2 + (slnecne ziarenie) + H2O O2 + CH2O kde CH2O reprezentuje biomasu. Rastliny viazany uhlik opat uvolnuju, ked v prirode odumru (hniju) alebo su spalene. Biomasa sa vsak po miliony rokov nachadza aj pod zemskym povrchom vo forme fosilnych paliv ako je uhlie, ropa alebo zemny plyn. Tieto paliva sa vytvorili z organickej hmoty - z odumretych rastlin a zivocichov. Clovek tieto paliva tazi a vyuziva a tak narusuje povodnu rovnovahu. Emisiam sklenikovych plynov totiz nie je mozne zabranit. Ci pripravujeme jedlo, pouzivame elektrospotrebice alebo jazdime autami, vzdy prispievame emisiami sklenikovych plynov k zatazi atmosfery. Niektore z tychto cinnosti prispievaju ku sklenikovemu javu viac ine menej. Vznik CO2 pri spalovani fosilnych paliv obsahujucich uhlik (vo forme CH2) sa da zapisat nasledovne : CH2 + 3 O2 Teplo + 2H2O + CO2 Dalsie vedlajsie produkty (ako napr. metan) mozu vznikat pri nekvalitnom spalovani. Z celkovych emisii, ktore ludstvo rocne produkuje pripada na priemyselnu vyrobu asi 40% , na dopravu 20% a na obyvatelstvo a sluzby 20%. Zostavajucich 20% predstavuju ine cinnosti ako napr. odlesnovanie a polnohospodarstvo. V poslednom obdobi najrychlejsi rast zaznamenali emisie pochadzajuce z vyroby elektriny a z dopravy, ktore mimoriadnym tempom rastu obzvlast v rozvojovych krajinach 2. Koncentracia CO2 v atmosfere sa zvysuje aj vdaka tomu, ze clovek likviduje lesne porasty rychlejsie ako su tieto nahradzovane novymi porastmi. Typickym prikladom je likvidacia tropickych pralesov, ktora v sucasnosti nadobudla obrovske rozmery. Rocne zmizne zo zemskeho povrchu viac ako 170 000 kilometrov stvorcovych dazdovych pralesov. Je to to plocha 3,5 krat vacsia ako rozloha Slovenskej republiky. Percentualne zastupenie zdrojov emisii sklenikovych plynov: CO2 CH4 N2O CFC Energetika 80 26 9 - Odlesnovanie 18 - 17 - Iny priemysel 2 - 15 100 Hnojenie pody - - 48 - Fermentacia - 24 - - Pestovanie ryze - 17 - - Skladky odpadu - 11 - - Spalovanie - 8 11 - biomasy Odpady zo - 7 - - zvierat Odpady z - 7 - - domacnosti o ibeh CO2" Pomenujme ho pan Slovak. Obyva byt beznej velkosti 50 az 55 m2, na vykurovanie a teplu vodu ktoreho je v nedalekej obecnej kotolni potrebnych cca 2200 litrov (60 GJ) vykurovacieho oleja rocne. 2200 litrov oleja, t.j. 2,2 m3 oleja predstavuje kocku so stranami 2,2 m x 1 m x 1 m. 2,2 m3 Ked sa tento olej spali za pritomnosti kyslika nachadzajuceho sa vo vzduchu, vyprodukuje sa 6160 kg CO2 , ktory nie je vidiet ani citit, nie je ani v pevnom ani v kvapalnom skupenstve, ale ktory sa sprava vo vzduchu ako obycajny plyn. A tu sa zacina saga sklennikoveho javu v malom s obrovskymi klimatickymi dosledkami pre pre celu Zem: 6160 kg CO2 predstavuje 3080 m3 cisteho CO2- plynu. SKUTOCNOST c. 1 : Z 2,2 m3 sa stane 3080 m3 CO2. Alebo vyjadrene inak: Z nadrze oleja so stranami 2,2m x 1m x 1 m vznikne kocka plynu so stranami 14,5m x 14,5m x 14,5m. 3080 m3 Cisty kyslicnik uhlicity je pre cloveka aj prirodu jed. Clovek zomiera uz pri koncentracii 8 % CO2 vo vzduchu. Z toho vyplyva : SKUTOCNOST c. 2 : Ak by sme 3080 m3 cisteho CO2 rozptylili vo vzduchu , tak ze by to este stale znamenalo smrtelnu koncentraciu pre cloveka, tak by sme znicili 38 500 m3 cisteho vzduchu . Teda 38 500 kociek vzduchu so stranami 1m x 1m x 1m . 38 500 m3 Na Slovensku podobne ako v inych krajinach mame v platnosti predpis o maximalnych pripustnych skodlivinach na pracovisku, ktorym moze byt pracovnik vystaveny. Maximalna koncentracia CO2 vo vzduchu na pracovisku nesmie presiahnut koncentraciu 5000 ppm (part per milion) = 0,5 obj. % . SKUTOCNOST c.3 : CO2 unikajuce z komina kotolne pri priprave teplej vody na vykurovanie jedneho bytu, staci na to aby 616 000 m3 cisteho vzduchu bolo znecistenych tak, ze tento vzduch by uz nebol prijatelny z hladiska pracovneho prostredia pre cloveka. 616 000 m3 predstavuje kocku vzduchu so stranou 85 metrov. 616 000 m3 V suvislosti s celosvetovym problemom klimatickych zmien, ktory je predmetom politickych diskusii, je vychodiskovym bodom koncentracia CO2 v atmosfere . Tato hodnota predstavovala v roku 1990 v priemere 350 ppm = 0,035 obj. % alebo 350 dielov CO2 na jeden milion dielov vzduchu. SKUTOCNOST c. 4 : Ked sa pytame kolko m3 vzduchu je potrebnych na to, aby sa koncentracia CO2 zvysila z 350 ppm na 365 ppm t.j. hodnotu, ktoru odbornici na klimaticke zmeny s obavami ocakavaju v roku 2000, tak musime konstatovat, ze kurenie pana Slovaka je zodpovedne za znecistenie 205 milionov m3 vzduchu. To je kocka vzduchu so stranou 590 metrov. 205 000 000 m3 Vyjadrene inak - kazdorocne emisie z vykurovania bytu pana Slovaka su tak velke, ze 205 000 000 m3 atmosferickeho vzduchu dokazu znecistit tak, ze by sa koncentracia CO2 rocne zvysovala o 15 ppm. Toto tempo je vsak z celosvetoveho hladiska neprijatelne, ved uz sucasne tempo zvysovania koncentracie CO2 v atmosfere (rocne o 1,5 ppm) predstavuje vazne riziko klimatickych zmien. Prispevok pana Slovaka, ktory by zodpovedal dnesnemu priemernemu celosvetovemu narastu koncentracie CO2 o 1,5 ppm rocne je teda desatkrat vyssi. To znamena : SKUTOCNOST c. 5 : Vykurovanie bytu pana Slovaka na baze fosilnych paliv je zodpovedne za znecistenie viac ako dvoch miliard m3 vzduchu ( 2 050 000 000 m3) , ktore rok co rok znecistuju atmosferu tempom, ktore vyvolava obavy. Este raz to cislo : 2 miliardy m3. To je kocka vzduchu so stranou 1,3 kilometra. 2 050 000 000 m3 Je treba ovsem uviest, ze pan Slovak nepotrebuje k svojmu zivotu len kurenie a teplu vodu, ale pouziva aj auto, ine dopravne prostriedky a elektrinu, kde dochadza k dalsej produkcii CO2. Predpokladajme, ze tento prispevok k povodnym 6160 kg CO2 je zhruba dvojnasobok ,z coho vyplyva : SKUTOCNOST c. 6 : Prispevok pana Slovaka ku klimatickej katastrofe vyjadreny v m3 predstavuje rocne znecistenie 4,1 km3 vzduchu. To je kocka vzduchu so stranou 1,6 km, alebo kvader 1 km dlhy , 1 km siroky a 4,1 km vysoky. 4 100 000 000 m3 Pan Slovak ovsem nezije sam na tejto Zemi . Len v jeho krajine existuje viac ako milion domacnosti a energia, ktoru vyuzivaju pochadza takmer vylucne z fosilnych paliv, ktore boli po miliony rokov ulozene v Zemi, dnes vsak ich spalovanim dochadza k narusovaniu prirodzenej rovnovahy a k znecistovaniu atmosfery kyslicnikom uhlicitym. Ked ovsem pan Slovak nesie zodpovednost za znecistenie 4 km3 atmosfery rocne (objemu vzduchu 1 km x 1 km x 4 km) , tak potom rozloha jeho krajiny 49 000 km2 dokaze akceptovat len 98 000 domacnosti, nakolko vyska atmosfery pri priemernej hustote vzduchu 1,3 kg/m3 je len asi 8 km. V krajine, ktoru nas obcan obyva vsak existuje desatkrat viac domacnosti ako by atmosfera mohla akceptovat. Okrem toho tu existuje aj priemysel a sluzby a ine sektory, ktore k znecisteniu atmosfery emisiami CO2 prispievaju ovela viac ako pan Slovak. Je teda zrejme , ze atmosfera nad jeho krajinou nie je dostatocne hruba , aby mohla absorbovat vsetky emisie sklenikovych plynov ! Alebo ze sposob, akym spolocnost vyuziva hlavne energeticke zdroje, nie je pre prirodu prijatelny. Povrch Zeme predstavuje 510 milion km2 a poskytuje priestor len pre 1 miliardu domacnosti typu pana Slovaka. Na svete je ovsem viac ako 2 miliardy domacnosti a k tomu dalsi priemysel, doprava a ini znecistovatelia. SKUTOCNOST SKUTOCNOSTI c. 1 - 6 : Z pohladu emisii CO2 moze Slovensko a takmer vsetky ostatne priemyselne vyspele krajiny existovat , len ked si nepriamo privlastni vzduch nad oceanmi a inymi krajinami. Pre krajiny s energeticky narocnym priemyslom je to takmer 100- krat viac vzduchu ako sa nachadza nad ich uzemim. Z uvedeneho je zrejme, ze tieto krajiny ziju v sucasnosti na naklady celej planety a su v hlavnej miere zodpovedne za mozne dosledky vyplyvajuce z klimatickych zmien. STYRI PROBLEMY SVETOVEJ KLIMY Problem c. 1 - Odbornici predpokladaju realne riziko rychlych a dramatickych zmien podnebia v nasledujucich desatrociach. Dokazeme sa s tym vyrovnat ? Podla jednej teorie dopadol pred 65 milion rokmi na Zem obrovsky asteroid a sposobil uvolnenie takeho mnozstva prachovych castic do atmosfery, ze doslo k zatmeniu na celej Zemi pocas troch rokov. Slnecne ziarenie bolo z velkej casti odtienene, co malo za nasledok pokles teploty, nasledne vyhynutie rastlin, narusenie potravinoveho retazca a vyhynutie niektorych zivocichov ako boli napr. dinosaury. To je len jedna z teorii preco tieto tvory vyhynuli. Dolezite na nej je to, ze aj ti, ktori neboli priamo zasiahnuti asteroidom zaplatili najvyssiu cenu. Tato teoria sucasne ilustruje, ake dramaticke zmeny v zivote na Zemi mozu vyvolat zmeny podnebia. Prirodny aj spolocensky vyvoj bol od nepamati formovany klimatickymi zmenami. V minulosti zmeny klimy sposobili obrovske zmeny vratane vyhynutia stoviek biologickych druhov. Predpoklada sa, ze niektore z davnych civilizacii vymizli nasledkom zmien podnebia, ktore viedli k obmedzeniu zdrojov vody a potravy. Napriek tomu, ze klimaticke zmeny nie su novinkou , rychlost tychto zmien s ktorou sme konfrontovani v sucasnosti je nezvycajna. Atmosfericka koncentracia kyslicnika uhliciteho dosiahla najvyssiu uroven za poslednych 150000 rokov a stale narasta. Predpoklada sa, ze svet bude v nasledujucich desatrociach pravdepodobne vystaveny 10-nasobne rychlejsej zmene klimy ako v pripade prirodzenych procesov, ktore prebehli v minulosti. V case, kedy sa populacia Zeme rocne zvysuje o 87 milionov obyvatelov a sucasne dochadza k bezprikladnej likvidacii lesov a inych prirodnych systemov, nebudeme pravdepodobne schopni taketo prirodne zmeny zvladnut. Chronicky nedostatok vody, ktory dnes postihuje 80 krajin resp. 40% svetovej populacie, vedie k tlaku na produkciu protravin. Horucejsie a suchsie podnebie moze vyznamne ovpyvnit celosvetove zasoby obilia (vykyvy pocasia v 90-tych rokoch vyrazne znizili urodu v Cine a v USA). Najnovsie studie poukazuju na to, ze najvacsi vplyv klimatickych zmien sa prejavi prave v rozvojovych krajinach, kde zije vacsina obyvatelov Zeme a ktore su sucasne najmenej schopne tieto zmeny zvladnut. Popri polnohospodarstve existuju aj ine oblasti ako rybarstvo, lesnictvo ale aj poistovnictvo, ktore su ohrozene klimatickymi zmenami. V obdobi 1990-1995 najvacsie svetove poistovne vyplatili rekordnych 57 miliard dolarov v dosledku skod vyvolanych zmenami pocasia. Posledny vyvoj (skody v predchadzajucom desatroci dosiahli "len"17 mld. dolarov) znamenal, ze niektore poistovne sa zacali vazne zaoberat vplyvom klimatickych zmien na ich buduci vyvoj. Franklin Nutter, prezident zdruzenia americkych poistovni, to zhrnul nasledovne: "Poistovne budu prve v rade postihnutych klimatickymi zmenami ... co moze mat za nasledok bankrot celeho tohto odvetvia"1. V minulosti podnebie ovplyvnovalo ludske osudy - dnes ludia ovplyvnuju podnebie. Bohuzial tieto zmeny nie je mozne zvladnut tak ako kedysi. Populacia Zeme sa zvysila natolko, ze velke stahovanie ludi je dnes uz len tazko predstavitelne. Ekonomicke a ine skody mozu mat pre spolocnost takisto katastrofalne dosledky. Otazka, ci sa dokazeme s tymto vyvojom v buducnosti vyrovnat, bude preto nadobudat na stale vacsom vyzname. Problem c. 2: Ak su dosledky klimatickych zmien neiste ma zmysel problem ignorovat, alebo zacat konat uz dnes? Klimaticke zmeny su hrozbou pre ludstvo, ale stale existuju neistoty suvisiace s tym, ake dosledky tieto zmeny vyvolaju. Je zrejme, ze zabranit tymto zmenam bude velmi obtiazne a hlavne drahe. Preto ista skupina ludi a politikov nesuhlasi s tym, ze problem klimatickych zmien existuje a argumentuju tym, ze odbornici dnes nemozu dokazat, ze hrozby o ktorych hovoria sa skutocne vyplnia. Navyse tiez nie je jasne, ktore oblasti sveta budu postihnute viac a ktore menej. Z politickeho hladiska by bolo mozne klimatickym zmenam zabranit, a to hlavne podporovanim opatreni zameranych na znizovanie emisii sklenikovych plynov. V sucasnosti vsak takmer vsetky krajiny s opatreniami vyckavaju, kym dosledky a obete tychto zmien nebudu uplne jasne. Otazne je ci na potrebne zmeny v politike uz nebude prilis neskoro. Pravdou ovsem je, ze vo vacsine odbornych kruhov prevlada zhoda v tom, ze problemom nie je to, ci klimaticke zmeny skutocne nastanu, ale ake dosledky budu mat. Aj ked otazky kedy, kde a ako stale pretrvavaju, vysledky pocitacoveho modelovania celosvetovej klimy volaju po zasahu do tohto nepriazniveho vyvoja. Problem c. 3 : Nie je to spravodlive ! Ak by na Zem dopadol uz vyssie spomenuty asteroid - nebola by to nikoho vina. Toto vsak nie je mozne povedat o klimatickych zmenach. Clovekom vyvolane klimaticke zmeny mozu byt dalsim v rade problemov zatazujucich vztahy bohatych krajin severu a chudobnych krajin na juhu. Staty s vysokou zivotnou urovnou v Europe, severnej Amerike alebo Japonsko, kde priemyselna revolucia a s nou spojene spalovanie fosilnych paliv zacalo skor, vytvorili svoje bohatstvo aj vdaka obrovskemu zatazeniu atmosfery sklenikovymi plynmi. Rozvojove krajiny sa dnes pravom obavaju, ze sa dostanu pod tlak, aby obmedzili svoje hospodarske aktivity, pretoze bezpecna uroven koncentracie tychto plynov, ktoru je atmosfera schopna akceptovat, bola uz prekrocena. Pouzivanie fosilnych paliv, na ktorom buduju hospodarstvo rozvojove krajiny, je totiz nevyhnutne zviazane s emisiami sklenikovych plynov. Pretoze emisie pochadzajuce z vyuzivania energie najviac prispievaju ku klimatickym zmenam, da sa ocakavat tlak na vsetky krajiny, aby znizili mnozstvo spalovaneho uhlia, ropy a plynu. Rozvojove krajiny, ktore len nastupuju na cestu industrializacie a ktore maju problemy s uzivenim vlastneho obyvatelstva, nechcu akceptovat tieto obmedzenia. Ich ekonomicky rozvoj je uz aj tak znacne stazeny. Casto argumentuju tym, ze ak by suhlasili s obmedzenim spalovania fosilnych paliv, ktore su dnes najlacnejsie a najziadanejsie pre priemysel, ako budu schopne vyvoja ? Nespravodlivost spociva aj v tom, ze vyspele krajiny, ktore reprezentuju len 20 % svetovej populacie spotrebovavaju az 80 % svetovych zdrojov. Z globalneho pohladu tu ludia ziju mimoriadne dobre. Je pekne zit dobre, avsak keby kazdy obyvatel Zeme konzumoval tak vela ako obyvatel USA alebo Europy , nebolo by pre vsetkych dostatok prirodnych zdrojov ako su napr. cista voda alebo potraviny o palivach ako je ropa a zemny plyn ani nehovoriac. Existuju este dalsie nespravodlivosti, ktore sa stale castejsie objavuju v politickej diskusii. Krajiny, ktore budu dosledkami klimatickych zmien (narastanie hladiny mori, znizenie polnohospodarskej produkcie, intenzita burok) najviac postihnute su prevazne rozvojove krajiny. Rozvojove staty dnes nemaju dostatok odbornych a ekonomickych nastrojov na to, aby sa boli schopne vyrovnat s tymito dosledkami. Uz dnes v mnohych tychto krajinach populacny rast zahnal miliony ludi do oblasti, ktore su z hladiska moznych dosledkov klimatickych zmien velmi ohrozene. Problem c. 4 : Ak vsetci ludia na Zemi budu konzumovat viac a klimaticke zmeny budu urcovat buduci vyvoj, da sa pritom zabezpecit udrzatelny rozvoj spolocnosti ? Tak ako sa zvysuje pocet ludi na Zemi a rastu ich naroky na vyssiu zivotnu uroven, rastie aj tlak na zivotne prostredie. Uz dnes vsak pre viac ako miliardu ludi existuju problemy s pitnou vodou. Co sa bude diat ked klimaticke zmeny situaciu este zhorsia ? Existuju aj problemy so zasobovanim ludi potravinami - dnes hladuju miliony ludi na celom svete. Ale su aj ine problemy: ulovky ryb sa znizuju, nakolko niektore oblasti oceanov a mori uz boli jednoducho vytazene. Podobne nie je mozne ani dalej zvysovat produkciu obilia. Globalne oteplovanie je typickym dosledkom ludskeho apetitu po prirodnych zdrojoch. Jednym z prikladov je vyuzivanie fosilnych paliv ako su uhlie, ropa, zemny plyn ale aj uran. Pocas uplynuleho storocia ludstvo vytazilo a spalilo obrovske zasoby tychto paliv, ktore sa v prirode vytvorili za miliony rokov. Pri sucasnej urovni spotreby budu zasoby tychto prirodnych zdrojov vycerpane - z pohladu existencie ludstva na Zemi - za relativne velmi kratku dobu (pozri tabulku). ODHAD SVETOVYCH ZASOB FOSILNYCH PALIV (ROKY) Sucasny trend spotreby Trend roku 2030 Zasoby Rezervy Zasoby Rezervy UHLIE 206 3226 29 457 ROPA 35 83 3 7 ZEMNY PLYN 24 57 2 5 URAN 50 - 5 - Pozn.: Trend roku 2030 predpoklada 10 miliard obyvatelov spotrebovavajucich energeticke zdroje na urovni sucasneho obcana USA. Zasoby su mnozstva, ktore su ekonomicky tazitelne sucasnymi technologiami. Rezervy su celkove odhadovane mnozstva nachadzajuce sa v Zemi. Nasa schopnost spalovat zdroje ovela rychlejsie ako boli vytvarane, sposobila nerovnovahu v kolobehu uhlika v prirode. Dosledky tejto zmeny vsak nebude znasat len nasa generacia, ale sa prenesu aj na generacie, ktore pridu po nas. Istotne nie je spravodlive, ze dnes nicime prirodne zdroje, v miere doposial nevidanej, je vsak este nespravodlivejsie, ze ucet za tento sposob zivota by mali platit nase deti. Ludstvo po miliony rokov a prakticky az do vzniku priemyselnej revolucie zilo v harmonii s prirodou. Bol to trvalo udrzatelny rozvoj. Dnes spolocnost zije na ukor prirody a trvalo udrzatelny rozvoj, alebo aspon snaha zastavit nepriaznivy vyvoj, zatial nie je pre politikov dostatocne zaujimavy. DOSLEDKY KLIMATICKYCH ZMIEN Nebezpecenstvo klimatickych zmien vyplyva z toho, ze atmosfera ako prirodny zdroj dokaze na narastajucu koncentraciu uhlika v nej reagovat len ohrievanim vzduchu. To sa vsak moze nepriaznivo prejavit nielen na zivotnom prostredi, ale aj na zdravi ludi alebo aj ekonomike krajin. Tak ako pribudaju nove poznatky o moznom vplyve tychto zmien na rozne oblasti nasho zivota, tak pribudaju aj skutocnosti (prirodne javy), ktore sice nie je mozne jednoznacne prisudit klimatickym zmenam, avsak plne odpovedaju naznacenemu vyvoju. VPLYV NA ZIVOTNE PROSTREDIE V roku 1992 skupina 2.500 vedcov pracujucich v ramci poradneho vyboru OSN (IPCC) predpovedala, ze potrva minimalne 10 rokov, kym sa potvrdia suvislosti medzi klimatickym vyvojom a clovekom vyvolanym narastom koncentracie sklenikovych plynov v atmosfere 3. Avsak uz koncom roka 1995, IPCC po detailnej analyze niektorych novsich vedeckych studii vyhlasuje, ze: " V klimatickych zaznamoch je identifikovatelna odozva klimy na ludske aktivity" 4. Hoci vedci pracovali cele desatrocia na tom, aby pochopili zmeny pocasia , az do konca 80-tych rokov nasho storocia dlhodobe klimaticke zmeny pritahovali len niekolko malo odbornikov. Od tohoto obdobia vsak mnozstvo poznatkov v tejto oblasti priam explodovalo, nakolko vlady mnohych krajin vedome si rizik klimatickych zmien, investovali stovky milionov dolarov do vyskumu. Najzavaznejsimi vysledkami su podrobne zaznamy meteorologickych udajov (zalozene na pozemnych, atmosferickych aj satelitnych meraniach), analyzy vrstiev ladu a geologickych struktur, ktore umoznuju pochopit vyvoj podnebia v davnej minulosti. Vsetky tieto data su spracovavane na zaklade pocitacovych modelov vyuzivajucich tisice rovnic, s cielom simulovat spravanie atmosfery a oceanov v buducnosti. Klimaticke zmeny mozu mat charakter nevypocitatelnych zmien pocasia. V sprave IPCC sa uvadza, ze: " V dosledku zvysovania teploty sa vyskyt zaplav, sucha, poziarov a horucav v niektorych regionoch ocakava vo zvysenej miere". Niektore zmeny by mohli nastat nahle a mat dopad len na jeden region , kym ostatne oblasti by boli usetrene 4. V dobe, ked mnoho ludi zije v klimatizovanych obydliach a konzumuje cerstve potraviny vypestovane v oblastiach vzdialenych tisicky kilometrov, lahko dochadza u ludi k ignorovaniu zavislosti na podnebi. Vacsina miest sa nachadza v blizkosti dostatocnych zdrojov vody a ludia nepocituju riziko jej nedostatku.Podobne je to aj s potravinami. Nase potreby su zabezpecovane polnohospodarstvom alebo rybarstvom, ktore su vsak zavisle na urcitej teplote, zrazkach a vlhkosti vzduchu. Ludia sa dokazu vysporiadat s lokalnymi suchami, burkami alebo zaplavami, avsak rozsiahle a sucasne sa vyskytujuce katastrofy v dosledku oteplovania podnebia by boli pravdepodobne nezvladnutelne. Aky bude skutocny dopad tychto zmien je dnes tazko mozne predpovedat, pretoze globalna klima predstavuje velmi komplikovany system. Ak sa jeden klucovy parameter zmeni , ako napr. priemerna teplota vzduchu, ostatne parametre sa zmenia tiez. Tak sa napr. mozu zmenit poveternostne podmienky a mnozstvo zrazok. Hladina mori sa moze zvysit a ohrozit ostrovne a nizko polozene staty. Vo svete, ktory je uz dnes preludneny a zmietany roznymi tazkostiami, tieto prirodne zmeny mozu vyvolat dalsie napatia a konflikty medzi narodmi . Dnes existuje niekolko predpovedi buduceho vyvoja a dosledkov klimatickych zmien na prirodu a cloveka. Podobne sa hromadia aj fakty, ktore podporuju tieto predpovede a podla mnohych odbornikov signalizuju, ze obdobie klimatickych zmien sa skutocne uz zacalo. KONCENTRACIA CO2 V ATMOSFERE Uz v roku 1896, svedsky chemik Svante Arrhenius zistil, ze kyslicnik uhlicity uvolnovany pri spalovani uhlia moze zvysit atmosfericku teplotu v buducnosti. Pochopil, ze tento plyn je sklenikovym plynom, vytvarajucim atmosfericku obalku absorbujucu teplo v zemskej atmosfere. Spociatku sa myslienka, ze niekolko miliard obyvatelov Zeme by mohlo zmenit zlozenie atmosfery, zdala absurdna. Avsak celkova vrstva vzduchu, siahajuca len do vzdialenosti 50 km od povrchu Zeme, sa ukazala byt prekvapujuco tenka. Ak by Zem mala velkost jablka, potom by jej atmosfera bola hruba len ako jeho supka. FAKTY Sto rokov po Arrheniusovi su zname nasledujuce udaje : koncentracia kyslicnika uhliciteho v atmosfere dosiahla 361ppm (dielov na milion dielov vzduchu) co je najvyssia koncentracia za poslednych 150.000 rokov . Je to koncentracia o 30% vyssia ako v case pred priemyselnou revoluciou, ktora odstartovala proces spalovania fosilnych paliv - hlavne uhlia. Spalovanim tychto paliv a nicenim lesnych porastov, ktore nadobudlo obrovske rozmery, premiename kyslik na kyslicnik uhlicity. Tento proces sa stale zrychluje. V dosledku ludskej cinnosti bolo priblizne 2/3 kyslicnika uhliciteho v atmosfere nahromadene od obdobia skoncenia druhej svetovej vojny. Ak bude pokracovat sucasny trend emisii, potom k zdvojnasobeniu predindustrialnej koncentracie CO2 v atmosfere dojde v rokoch 2025-2050. V 80-tych rokoch vedci po prvykrat zistili narast koncentracie dalsich sklenikovych plynov (metan, kyslicnik dusny a ine). Koncentracia metanu, ako dosledok extenzivnej polnohospodarskej vyroby resp. tazby a spracovania fosilnych paliv, narastla v porovnani s predindustrialnym obdobim o 145 %. Dalsi prispevok predstavuju chemicke latky (CFC a HCFC) pouzivane v priemysle na chladenie. Vyroba tychto latok je vsak s ohladom na ich vplyv na nicenie ozonovej vrstvy postupne obmedzovana. Prispevok ostatnych sklenikovych plynov, okrem kyslicnika uhliciteho, predstavuje az 50%. Zivotnost CO2 v atmosfere je priblizne 50-200 rokov co znamena, ze ak by sa dnes okamzite znizili vsetky emisie CO2 na nulu, este v roku 2100 by sa v atmosfere nachadzala polovica emisii CO2 pochadzajuca z ludskej cinnosti. TEPLOTY Vacsina snah odbornikov sa v sucasnosti sustreduje na predpovedanie narastu celosvetovej teploty v buducnosti. Na zaklade najnovsich pocitacovych modelov, berucich do uvahy aj efekt ochladzovania v dosledku sulfatov v atmosfere a globalneho uhlikoveho cyklu, boli revidovane predpovede IPCC uverejnene v roku 1990. Odhad buduceho narastu priemernej teploty Zeme z roku 1995 hovori o 1,0 - 3,5 stupna Celzia do roku 2100. IPCC ocakava, ze aj pri najnizsej urovni oteplenia dojde v najblizsich desatrociach k rychlejsej zmene globalnej klimy, ako tomu bolo kedykolvek predtym v historii ludstva. Oteplenie atmosfery o 0,6 st. Celzia od roku 1850 uz bolo zaznamenane a pripisuje sa tiez emisiam sklenikovych plynov. Dramatickost tychto potencialnych zmien vyplyva aj zo skutocnosti, ze priemerna teplota Zeme bola pocas poslednej doby ladovej , ktora sa skoncila pred 12 000 rokmi, len o 3 az 5 st. Celzia nizsia, ako je dnes. Pocas tohto obdobia ladovec pokryval vacsiu cast Europy, a tam kde sa dnes nachadza New York lezala 100 metrov hruba vrstva ladu. Ak by doslo k otepleniu o rovnako velky teplotny rozdiel, vyvolalo by to zmeny v opacnom smere, ktore by mohli byt rovnako dramaticke. Posledna doba ladova sa vyskytla pred niekymi tisicrociami - oteplenie v dosledku sklenikoveho javu by mohlo sposobit rovnake zmeny uz pocas nasledujucich dvoch storoci 26. Ocakava sa, ze vyssie teploty v buducnosti sposobia zvysenie vyparovania vody z rastlin, pody, mori a oceanov, co nevyhnutne povedie k zvysenej zrazkovej cinnosti, podla principu: "co ide hore musi ist aj dole". Klimaticke modely predpovedaju nerovnaky dopad tychto zmien pre rozne regiony. IPCC odhaduje, ze zmeny teploty, zrazok a podnej vlhkosti v dosledku zdvojnasobenia koncentracie CO2 v atmosfere by sa na jednotlivych kontinentoch mohli prejavit nasledovne : Zmena v : Teplote (C) Zrazkach (%) Podnej vlhkosti (%) Sev. Amerika zima : +2 az +4 0 az +15 -10 az +15 leto : +2 az +3 -5 az - 10 -15 az -20 Europa zima : + 2 0 az +10 -5 az +5 leto : +2 az +3 -5 az -15 -15 az -25 Afrika (Sahel) zima : +1 az +2 0 az -10 0 az +10 leto : +1 az +3 0 az +5 0 az -10 Australia zima : +1 az -2 +5 az +15 -5 az +45 leto : +2 0 0 az -10 Juhovych. Azia zima : +1 az +2 0 az +15 0 az -5 leto : +1 az +2 +5 az +15 +5 az +10 FAKTY Odbornici z Goddard Institute pre kozmicky vyskum v USA zozbierali zaznamy teplot vzduchu z monitorovacich stanic na celom svete od roku 1866. Vysledky analyzy svedcia o tom, ze: sucasna priemerna teplota zemskeho povrchu : 15,27 st. Celzia je o 0,6 stupna vyssia, ako bola pred sto rokmi. 90. roky sa stali najteplejsim obdobim v historii merania teploty na Zemi, a to aj napriek erupcii sopky Mt. Pinatubo (1991), ktora v dosledku uvolnenia obrovskeho mnozstva prachovych castic do atmosfery sposobila odtienenie slnecneho ziarenia. Hoci globalna teplota Zeme sa prirodzene meni z roka na rok, je zarazajuce, ze vsetkych desat najteplejsich rokov v historii merania teploty bolo zaznamenanych od roku 1980, pricom rok 1995 bol najteplejsi vobec zo vsetkych. Analyzami regionalnych zmien klimy bolo mozne potvrdit celkovy trend. Globalne oteplovanie je nehomogenny jav - severny a juzny pol sa otepluju rychlejsie ako rovnikove oblasti, pricom kontinenty sa otepluju rychlejsie ako oceany. V roku 1995 Narodne Klimaticke Datove Centrum USA oznamilo, ze z analyzy pocasia v USA za niekolko desatroci vyplyva, ze teplotne a zrazkove extremy su ovela castejsie v poslednom obdobi ako to bolo v minulosti a su v zhode s narastom koncentracie sklenikovych plynov v atmosfere 6. Pravdepodobnost , ze zvysenie teploty pocas uplynulych sto rokov nie je sposobene sklenikovym javom , je mensia ako jedno percento. Richard de Vos, Free University Amsterdam SUCHA Ocakava sa , ze na globalnej urovni sa urychli odparovanie vody. To znamena, ze bude prsat castejsie, ale dazd sa bude odparovat rychlejsie, co sposobi vysusovanie pody pocas najdolezitejsieho vegetacneho obdobia. Sucha - hlavne v chudobnych krajinach - mozu znizit zasoby cistej vody az na uroven , kedy bude ohrozene zdravie cloveka. Znepokojujuca skutocnost spociva v tom, ze svetove zasoby cistej vody su uz dnes, v dosledku ekonomickej aktivity a narastu populacie, obmedzene. Sprava IPCC uvadza, ze globalne oteplenie by mohlo v dosledku sucha taktiez znizit celkovu produkciu potravin. FAKTY Vynimocne dlhotrvajuce sucha su javom, pozorovanym stale castejsie v mnohych oblastiach sveta. Neuroda a hlad je vysledkom tychto vykyvov pocasia. Patrocne sucho (1986-90) v Kalifornii bolo najdlhsim v tomto storoci. Az do roku 1992 bola polnohospodarska produkcia ochromena a mnozili sa zaplavy hmyzu. Obyvatelia v tomto state ohodnotili vodu na druhom mieste dolezitosti svojho zaujmu, hned za potlacenim kriminality. Zatial co celkove zrazky vo Velkej Britanii v roku 1991 boli normalne, postihlo Juzne Anglicko najtazsie sucho od zaciatku storocia. V roku 1992 (maj) vyvolalo sucho vo Francuzsku a Spanielsku mimoriadne opatrenia na ochranu vodnych zasob. Dansko hlasilo najhorsie sucho vo svojej historii s ocakavanymi stratami na urode vo vyske 1 miliardy dolarov. Najtazsie sucho za poslednych 150 rokov sposobilo v auguste 1992 obrovske hospodarske straty v Rakusku. Devat africkych krajin nachadzajucich sa v tzv. Sahelskej oblasti (od Mauretanie po Sudan) je postihnutych mimoriadne dlhym suchom uz od roku 1968. Pokles zrazok v tejto oblasti obyvanej 40 milionmi ludi predstavuje az 40%. Suche pocasie a nasledny nedostatok vody sposobil , ze v roku 1992 v Zambii prestali pracovat vodne elektrarne. V dosledku sucha pracuju vodne elektrarne na Nile len na 17% ich kapacity. V Juznej Afrike suchom postihnuti chovatelia dobytka sa domahaju pristupu do prirodnych rezervacii. V roku 1993 postihlo sucho Severovychodny Queensland (Australia) - najhorsie v tomto storoci. Sucho nasledovalo aj v dalsich rokoch a drasticky znizilo produkciu obilia, bavlny a inych plodin. Australsky premier Paul Keating v roku 1995 vyhlasil: "Toto nie su ojedinele katastrofy. Prichadzaju uz uplne pravidelne spolu s klimatickymi zmenami." Sucho, ktore postihlo juhozapad a stred USA v obdobi od augusta 1995 do maja 1996 bolo najvacsie za poslednych 150 rokov. Nedostatok vlahy udusil vysevy ozimnej psenice v Texase, Oklahome, Kolorade a v Kansase. Sucho sposobilo skazu na stavoch dobytka - kravy sa nemaju na com past a ceny krmiva vzrastli az trojnasobne. Skody, ktore utrpeli texaski farmari len do konca juna 1996 dosiahli 2,4 miliard dolarov , pricom sa ocakava ze celkova skoda bude az 6,5 miliardy dolarov. POZIARE Ruka v ruke so sirenim sucha sa siria a poziare lesnych porastov. Specialny team odbornikov pracujuci na projekte "Sklenikovy jav" , zriadeny velkou svajciarskou poistovnou Swiss Re vypracoval v roku 1992 studiu, ktora hovori, ze menej zrazok a dlhsie sucha v globalne sa oteplujucom svete prinesu zvysujuce sa riziko poziarov, na ktore bude musiet poistovnictvo reagovat. FAKTY V maji 1990 vietor so silou vichrice rozniesol v Mongolsku poziar na 600 000 hektaroch lesa a to uz treti rok po sebe. V auguste 1992 bolo znicenych 800 000 hektarov juznych sibirskych lesov pocas najhorsieho sucha za poslednych sto rokov. V novembri 1993 dosiahli skody sposobene poziarmi v Kalifornii viac ako jednu miliardu dolarov. Sydney (Australia) bolo v januari 1994 obklucene poziarom pocas mimoriadne dlheho sucheho, horuceho a veterneho pocasia. Ohniva burka sa nasledne rozsirila po celom uzemi Noveho Juzneho Walesu. Pocas dlhotrvajuceho sucha v USA (1995-96) zhorelo 32 375 hektarov lesa v Novom Mexiku a 35 600 hektarov v Arizone. TOPENIE SNEHU A LADU Sneh, lad a trvalo zamrznuta poda pokryvaju 41 milion km2 zemskeho povrchu. Tieto oblasti maju mimoriadny vyznam pre zemsku klimu, nakolko su dolezitym zdrojom vody. Oteplenie atmosfery zmensi snehovu a ladovu pokryvku Zeme a prispeje tak k zvysenej zrazkovej cinnosti a vyparovaniu vody. Navyse sneh odraza slnecne ziarenie ovela viac ako poda. Ked pride k otepleniu a znizeniu snehovej pokryvky, oteplovanie sa urychli, nakolko poda bude pohlcovat viac tepelneho ziarenia. Celkova plocha a objem sezonnej vrstvy snehovej pokryvky a objem ladovcov sa vyrazne zmensuju. Sucasne posobenie tychto dopadov v niektorych oblastiach spolu s kladnou spatnou vazbou, moze sposobit, ze tento ubytok by mohol byt v buducnosti skor nahly ako pomaly 7. FAKTY Zmensujuci sa objem horskych ladovcov zostava dnes stale najmarkantnejsim a celkom jednoznacnym dokazom, ze dochadza k rychlym a celosvetovo dlhodobym klimatickym zmenam 8. Horske ladovce vsade na svete ustupuju. Jadra ladovcov ukazuju, ze teploty v obdobi 1937-1987 boli vyssie, ako v ktoromkolvek inom 50-rocnom obdobi pocas poslednych 12000 rokov. Roztapanie sa alpskych ladovcov ma za nasledok objavovanie sa predmetov a ludi , ktore boli v nich zmrazene po mnoho tisic rokov. Tak bol v roku 1992 objaveny 5000 rokov stary "ladovy muz", ktory sa snazil prejst Alpami v obdobi, kedy tieto velhory neboli pokryte takou ladovou pokryvkou ako dnes . Od roku 1850 uplne zmizlo z mapy Rakuska 25 ladovcov v dosledku roztopenia sa. Od roku 1990 vedci hlasia stupajuce teploty vod v Antarktide, maly ale vyznamny vzrast teplot vzduchu a maly ale vyznamny ubytok ladovej pokryvky mora na tomto kontinente. V decembri 1990 zostali uvaznene ladove medvede na subarktickom Wrangelovom ostrove, potom co zmizlo 2000 km morskeho ladu na ostrove. Pretoze tu medvede nenachadzaju ziadny zvycajny zdroj potravy, su nutene lovit mroze, ktore tu tiez uviazli. V juli roku 1991 NASA ohlasila, ze na zaklade pozorovani z druzice sa rozloha ladu v Arktickom oceane v obdobi 1978-1987 zmensila o 2 %. Ladovce na Novej Guinei, ktore su sledovane od roku 1936, sa zmensili o 16 km2, pricom maju dnes velkost len 3 km2. Rychlost ich roztapania sa tiez zvysuje z 30 m za rok na sucasnych 45 m za rok. Pri tomto tempe je zrejme, ze v najblizsich rokoch zmiznu uplne. V roku 1995 bolo pozorovane, ze ladova kryha velka 2700 km stvorcovych kilometrov sa odtrhla z Larsenovej ladovej bariery v Antarktide a skoncila v Juznom Atlantiku.Vedci tiez predpokladaju, ze za poslednych 5 rokov sa z Antarktickeho polostrova odtrhlo pat takychto velkych ladovcov 9. STUPANIE HLADINY MORI Topenie ladovcov a tepelne zvacsovanie objemu morskej vody moze sposobit narast morskej hladiny a ohrozenie nizko leziacich oblasti. Predpoklada sa, ze oteplovanie atmosfery moze sposobit narast hladiny mori o 18 cm do roku 2030 , pricom rychlost tohto narastu predstavuje 3 az 10 mm za rok. Ak bude dalej pokracovat sucasny trend v emisiach sklenikovych plynov, ocakava sa ze hladina mori sa zvysi o 65 cm do roku 2100. Situacia je o to zavaznejsia, ze aj keby doslo k stabilizacii koncentracie sklenikovych plynov v atmosfere, vzhladom na velku zotrvacnost celeho klimatickeho systemu, hladina mori bude nadalej stupat este niekolko desatroci 10. Stupajuca hladina mori predstavuje vazne riziko najma pre primorske oblasti a delty riek. Podla IPCC by moria mohli zaplavit mnohe ustia riek, a tak znemozit ludom obyvat tieto regiony. Dnes viac ako polovica obyvatelstva Zeme byva v oblastiach vzdialenych maximalne 60 km od pobrezia mori a oceanov, pricom pocet obyvatelov tu rastie rychlejsie ako v ostatnych oblastiach. V strednodobom horizonte sa napr. predpoklada, ze vacsina plazi na vychodnom pobrezi USA by mohla v najblizsich 25 rokoch zmiznut. Odhady pre Holandsko hovoria, ze tato krajina bude musiet investovat az 3 000 miliard dolarov, co je desatnasobok rocneho hrubeho domaceho produktu, na vybudovanie hradzi pred stupajucou hladinou Severneho mora 4. Studia vypracovana Azijskou Rozvojovou Bankou uvadza, ze medzi najviac ohrozene krajiny patria Banglades, India, Cina, Malajzia, Filipiny, Sri Lanka a Vietnam. Hladina oceanu pri Jakarte by mohla vzrast asi o 1 meter do roku 2070 a zaplavit tak velku cast mesta. Vo Vietname by zvysena hladina mora mohla viest k zaplavam v ustiach riek ako je Mekong alebo Cervena Rieka. Toto by malo vazne nasledky na produkciu ryze-hlavnej polnohospodarskej plodiny v krajine. V Bangladesi (10 milion ludi tu zije v oblasti nizsej ako 1 meter nad hladinou mora) a v Cine by bolo v dosledku zvysenia hladiny mori pocas nasledujuceho storocia asi 70 milionov ludi nutenych opustit svoje obydlia. To vsetko v obdobi, kedy tieto krajiny zapasia s preludnenostou. V Afrike sa predpoklada, ze do konca buduceho storocia zhruba 16 % obyvatelov Egypta (zijucich hlavne v delte rieky Nil) by muselo opustit svoje domovy . Nizko leziace oblasti Mozambiku su takisto vystavene velkemu riziku. Klimaticke zmeny by takto mohli vyvolat novu vlnu environmentalnych utecencov , ktori sa v buducnosti mozno stanu uplne beznymi, tak ako su dnes napr. politicki utecenci 11. V dosledku kombinacie stupajucej hladiny mori a silnych burok su tiez mimoriadne ohrozene male ostrovy. "Sklenikovy jav a stupanie hladiny mora ohrozuju samotnu podstatu nasej existencie" vyhlasil Bikenibeu Paeniu, premier Tuvalu na svetovej konferencii o klime v novembri 1990. Ieremia Tabai, byvaly prezident Kiribati hovori : "Ak dojde v dosledku klimatickych zmien k narastu hladiny mora o 1 meter, nasa krajina prakticky zmizne z povrchu Zeme". To iste plati aj pre desiatky inych malych ostrovov v Karibskej oblasti a Tichom oceane. Najviac ohrozene su Maledivy, Marshallove ostrovy, Tokelau a Tuvalu 12. Mangrove porasty, (posobia ako zdroj potravy a oblast zivota ikier pre pobrezny rybolov), koraly (chrania pobrezie pred eroziou vlnami) a pobrezie same by boli ohrozene aj nepatrnym narastom morskej hladiny. A tak napriek tomu, ze obyvatelia ostrovov v Tichom a Indickom oceane resp. v Karibskej oblasti , prispievaju ku zmenam klimy najmensou mierou, budu postihnuti zrejme najviac. Dosledky stupania morskej hladiny pre styri rozvojove krajiny 30 : Pocet ludi v milionoch Banglade Brazili Cina Egypt s a Sucasny pocet obyvatelov 116 158 1 115 56 Pocet ludi, ktori budu 11,4 2,5 72,4 8,0 nuteni opustit svoje domovy v buducnosti Percento z populacie 9,8 % 1,6 % 6,4 % 14,2 % FAKTY Satelitnym meranim bol zisteny narast hladiny mori o 3 milimetre od roku 1992 do 1995, co je trend zodpovedajuci nameranemu oteplovaniu atmosfery . Tajna sprava vlady Velkej Britanie z roku 1990 uvadza , ze v pripade zdvihu morskej hladiny budu musiet byt urcite casti Velkej Britanie evakuovane. Sprava popisuje situaciu ako "casovanu prilivovu bombu". V roku 1992 sa vlade doporucovalo namiesto budovania ochrannych valov za mnoho milionov libier zvolit "riadeny ustup" z pobreznych oblasti. Vlada pripusta, ze obrovska rozloha polnohospodarskej pody vo vychodnom Anglicku bude musiet byt pravdepodobne obetovana moru. V roku 1993 zasiahlo do ulic Beiry, druheho najvacsieho mesta Mozambiku , more. Centrum mesta, normalne vzdialene dva kilometre od pobrezia, vykazuje eroziu. Beira je jedno z desiatich svetovych miest najviac obrozenych narastom morskej hladiny. V roku 1993 po tom, co silne dazde a mimoriadne vysoky priliv narusil 60 metrovy usek morskeho ochranneho valu v Guayane, zostala polnohospodarska poda pod 25 cm vrstvou vody a bola vyhlasena celonarodna katastrofa. ZRAZKOVA CINNOST Hoci teplejsia klima zvysi celkove vyparovanie a zrazky, z atmosferickych modelov vyplyva, ze dopady na jednotlive regiony budu nerovnake. Predpoklada sa, ze vacsina z dnes vlhkych regionov, bude vystavena silnejsim zrazkam, kym mnoho suchych (vnutrozemskych) oblasti sa stane este suchsimi. V oblastiach ako su Blizky Vychod, severna Cina, severna India alebo zapad USA, ktore uz dnes trpia nedostatkom vlahy, by kazdy dalsi pokles zrazok viedol k vaznym nasledkom. Podla udajov Svetovej Banky chronicky nedostatok vody dnes trapi viac ako jednu tretinu svetovej populacie a ovplyvnuje produkciu potravin a ekonomicky rozvoj v asi 80-tich krajinach 13. ZAPLAVY Odbornici ocakavaju stale viac silnych zrazok kratsieho trvania a nasledkom toho castejsie zaplavy. Vo svete klimatickeho zmatku si budeme musiet pravdepodobne zvykat na zdanlivo protichodne sucasne udalosti ako su sucha a zaplavy. FAKTY Jun 1991: po najhorsej monzunovej zaplave v historii zostalo bez pristresia 100 000 obyvatelov v Bombaji. Najhorsia zaplava storocia zanechale pozdz riek Jang-ce v Cine 10 milion osob bez pristresia. August 1991: Dunaj vo Viedni dosiahol rekordnu vysku hladiny. Barmu postihli najhorsie zaplavy za poslednych 50 rokov. September 1991 : monzunove zaplavy v juhovychodnej Azii boli najtazsie v celej historii. December 1991 : najdlhsie trvajuce zrazky za poslednych 40 rokov sposobili rozsiahle zaplavy v Egypte a Izraeli. Jul 1992 : povoden storocia v USA spustosila 9 statov pozdz rieky Mississippi. Najhorsia zaplava za poslednych 50 rokov v cinskej provincii Fudzian postihla viac ako 9 milion obyvatelov. December 1993 : severnu Europu postihli najtazsie zaplavy za poslednych 60-100 rokov. Bolo evakuovanych mnoho miest v Nemecku, Belgicku a Francuzsku. V Holandsku bol vyhlaseny mimoriadny stav. V januari 1994 a 1995 bola Europa zasiahnuta "storocnymi" zaplavami, ktore viedli k evakuacii 250 000 ludi v Holandsku a sposobili skody za miliardy dolarov. Zaplavy boli sposobene nezvycajne dlhym obdobim dazda. RIEKY Podla studie IPCC z roku 1995 klimaticke zmeny mozu na niektorych miestach ovplyvnit aj mnozstvo vody v riekach. Znizenie prietoku v pakistanskej rieke Indus, ktora zasobuje vodou najvacsi zavlahovy system na svete, moze dosiahnut v buducom storoci pokles o 43 %. Podobne sa ocakava znizenie mnozsva vody o 31 % v rieke Niger, ktora poskytuje vodu pre velku cast severozapadnej Afriky. IPCC tiez predpoklada, ze v dosledku uvedenych javov "moze nastat vazne ohrozenie produkcie potravin v niektorych oblastiach sveta". BURKY Mnoho klimatologov ocakava, ze globalne oteplovanie posilni intenzitu a zhorsi nasledky burok tak v oblastiach mierneho ako aj tropickeho pasma. Odborna studia vypracovana pre nemecku poistovnu Munich Re hovori : " Teplejsie podnebie a teplejsie moria sposobuju vacsiu vymenu energie a klucovou mierou prispievaju k vzniku tropickych cyklonov, tornad a silnych burok" . Tieto vazby neboli definitivne potvrdene, ale posledny vyvoj pocasia na Zemi nasvedcuje, ze silne burky su dnes ovela beznejsie, ako boli v minulosti. Hurikany, cyklony a tajfuny ako sa rozne pomenuvaju v roznych castiach sveta, su najnicivejsimi prirodnymi katastrofami. Tieto obrovske vzdusne prudy vznikaju v teplych tropickych oblastiach ako su napr. Karibske more, juzny Pacifik a Indicky ocean. Silne dazde sprevadzaju vietor pohybujuci sa rychlostou 120 az 320 km za hodinu, co sposobuje zaplavy v nizko polozenych oblastiach. Meteorolog Kerry Emanual z Massachussetts Institute of Technology predpoklada, ze narast teploty mori o 3 az 4 stupne, ako vyplyva z atmosferickych modelov, moze sposobit narast niciveho potencialu hurikanov az o 50 % a vyvolavat pravidelne burky, v ktorych rychlost vetra bude dosahovat aj 350 km/hod 14. Donald Friedman v studii pre poistovnu Travelers Insurance Company uvadza, ze taketo oteplenie moze predzit obdobie hurikanov v severnej Amerike o viac ako dva mesiace, sposobit sirenie sa burok dalej na sever, a tak zasiahnut velke sidelne celky ako je napr. New York 15. FAKTY Oktober 1990 : hurikan Trudy sa stal najsilnejsim hurikanom vychodneho Pacifiku vsetkych cias. V maji roku 1991 cyklon s rychlostou 270 km/hod. zasiahol Banglades a sposobil obrovske zaplavy na pobrezi. Priblizne 140 000 ludi zahynulo a viac ako milion domov bolo znicenych. Financne straty predstavovali 3 miliardy dolarov, co je viac ako 10 % hrubeho domaceho produktu Bangladesa. August 1991 : tajfun Mireille bol najsilnejsim tajfunom za poslednych 30 rokov. August 1992 : hurikan Andrew spustosil karibsku oblast a juhovychodne pobrezie USA. Zanechal po sebe 74 mrtvych a 250 000 ludi bez pristresia. Bola to najdrahsia katastrofa v dejinach USA. Hoci system varovania obyvatelov obmedzil obete na zivotoch, ekonomicke skody boli znacne. Tento hurikan, ktory zasiahol Floridu rychlostou vetra 235 km/hod, sposobil sucasne najvacsie financne straty v dejinach ludstva. Andrew doslova zrovnal 430 km2 okresu Dade na Floride so zemou, pricom znicil 85 000 domov . Straty boli odhadnute na 30 miliard dolarov, co je zhruba tolko kolko sposobili v historii tri najvacsie hurikany v USA dohromady. Robert Sheets, v tom case riaditel National Hurican Center, odhadol ze ak by Andrew smeroval len o 30 km dalej na sever, sposobil by skody asi 100 mld. dolarov v oblasti Miami a New Orleans, ktore by sa ocitli asi 6 metrov pod vodou 16. September 1992 : cyklon Iniki ktory postihol Havai, bol v poslednych 5 rokoch desiatou vichricou sposobujucou skody vo vyske 1 miliardy dolarov. Januar 1993 : cyklon Kina bol druhym cyklonom na Fidzi pocas styroch tyzdnov a najhorsim za poslednych 20 rokov. September 1993 : tajfun Yancy, trinasty v roku 1993, bol najmohutnejsou burkou , ktora postihla Japonsko za poslednych 50 rokov. Neocakavane vichrice s mimoriadnou intenzitou zasiahli tiez oblasti mierneho pasma. Sprava U.S. National Oceanic and Atmospheric Administration uvadza, ze v USA za posledne desatrocie dochadza "k stalemu narastu mnozstva zrazok pocas jednodnovych burok". V Europe sa ovela castejsie vyskytuju silne zimne burky , ktore len v roku 1990 sposobili skody za viac ako 10 miliard dolarov . V roku 1995 bola tazkymi dazdami a zaplavami postihnuta oblast vychodnej Azie, co malo za nasledok skody 6,7 mld. dolarov v Cine a az 15 mld. dolarov v severnej Korei, kde doslo k takym stratam na urode, ze bolo potrebne doviest obilie zo zahranicia . Od roku 1990 svet zazil pravdepodobne najvacsie katastrofy vyvolane vrtochmi pocasia. Podla niektorych odbornikov tieto udalosti pravdepodobne naznacili buduci vyvoj (pozri tabulku). Katastrofa Miesto Rok Umrtia Skody v mld. dolarov Burka Daria Europa 1990 - 4,6 Burka Vivian Europa 1990 - 3,2 Cyklon Banglades 1991 140 3,0 000 Zaplavy Cina 1991 3 074 15,0 Tajfun Mireille Japonsko 1991 62 6,0 Hurikan Andrew Sev. 1992 74 30,0 Amerika Cyklon Iniki Sev. 1992 4 3,0 Amerika Zimna burka Sev. 1993 246 5,0 Amerika Zaplavy na Sev. 1993 41 12,0 Mississippi Amerika Zimne burky Sev. 1994 170 4,0 Amerika Jarne zaplavy Cina 1994 1 846 7,8 Zaplavy Taliansko 1994 64 9,3 Zimne zaplavy Europa 1995 28 3,5 Zaplavy Cina 1995 1 390 6,7 Burka, zaplavy Sev. Korea 1995 68 15,0 Hurikan Opal Sev. 1995 28 3,0 Amerika Pozn. : Zoznam nezahrnuje prirodne katastrofy z roku 1996, ktore na mnohych miestach , vratane Europy, svojim nicivym ucinkom predstihli zivelne pohromy uvedene vyssie. VPLYV NA POLNOHOSPODARSTVO Predpoklada sa, ze pri kazdom otepleni atmosfery o jeden stupen Celzia dojde k posunu polnohospodarsky vyuzitelnych oblasti o 200-300 km na sever. Sucasne sa predpoklada, ze vacsie sucha v lete mozu znizit urodu v miernom pasme o 10-30 % , pricom je mozne, ze dnesne najproduktivnejsie oblasti ako napr. stredozapad USA budu vystavene castejsim sucham a vlnam horucav ako dnes. Na druhej strane atmosfericke modely zrazkovej cinnosti poukazuju aj na to, ze v niektorych severnych oblastiach by v dosledku predzenia vegetacneho obdobia a intenzivnejsich zrazok mohlo dojst k zvyseniu polnohospodarskej produkcie. Avsak vacsina takychto oblasti, ktore by z klimatickych zmien mohli mat prospech, ako su napr. severna cast Kanady a Sibir ma nedostatok kvalitnej pody, takej ako sa vyskytuje napr. na stredozapade USA alebo Ukrajine. Z uvedeneho vyplyva, ze je velmi nepravdepodobne, aby bolo takto mozne nahradit "vypadok" produkcie potravin v t.c. urodnych oblastiach Zeme. Vyssie teploty by tiez prispeli k sireniu hmyzu a chorob, ktore by dalej znizili vytazky potravin. Potencialne rizika je mozne vidiet na skutocnosti , ze v obdobi 1988 az 1995 doslo v dosledku sucha a horucav v USA trikrat k znizeniu produkcie obilia, co prispelo k vyraznemu znizeniu celosvetovych zasob obilia 17. Juzna a juhovychodna Azia, juzna Amerika a stredna Afrika su oblasti, kde sa znizenie urody obilia zrejme najviac prejavi, a prispeje tak k dalsiemu sireniu hladu, v tychto najzranitelnejsich oblastiach sveta. Ani polnohospodarstvo vyspelych krajin severnej pologule sa pravdepodobne nevyhne negativnym dopadom klimatickych zmien. Nedavna studia vypracovana Europskou Uniou uvadza, ze zmena klimy moze znizit polnohospodarsku produkciu hlavne na juhu Europy, kde produkcia potravin uz dnes zaostava za urovnou strednej a severnej Europy 18. DESERTIFIKACIA - PREMIENANIE URODNEJ PODY NA PUST Vzhladom na velku zavislost na urovni podnej vlhkosti su potencialnym rizikom znizenia kvality pody a sirenim pustnych oblasti ohrozene hlavne pastviny subtropickeho a tropickeho pasma. Kombinaciou s inymi vplyvmi, ako su napr. ich nadmerne vyuzivanie, aj male znizenie zrazok alebo zvysenie vyparovania, moze zmenit tieto pastviny na pust - proces ktory je len tazko mozne zastavit. Desertifikacia dnes priamo ohrozuje viac ako 250 milion ludi . Pastviny v dosledku straty vody uz dnes miznu v africkej oblasti Sahelu ale aj v inych regionoch sveta 4. POSUVANIE ROCNYCH OBDOBI Inym barometrom klimatickych zmien sa ukazuje posuvanie rocnych obdobi. Podla Davida Thomsona z AT T Bell Laboratories, ktory analyzoval udaje zahrnujuce aj niektore cirkevne zaznamy az z 13. storocia, dochadza v Europe po obdobi stability od roku 1940 k casovemu posuvaniu tychto obdobi. Uvedeny posuv je v zhode s narastom koncentracie sklenikovych plynov 19. VPLYV NA ZDRAVIE OBYVATELSTVA "V dosledku destabilizujucej sa klimy a ekosystemov sa objavuju nove rizika pre ludske zdravie", hovori sa v sprave Svetovej Zdravotnickej Organizacie (WHO) o dosledkoch klimatickych zmien na ludstvo. V sprave IPCC z roku 1996 sa uvadza, ze "vzladom k zmenam v dostupnosti vody a potravin a narastajucim zdravotnym problemom, sposobenymi horucavami a rozsirenim infekcii, zvlast vo velkych mestach, je mozne predpokladat znacny vplyv na zdravie obyvatelstva, vratane skratenia dzky zivota " 4. Hlavnym zdravotnym problemom vyplyvajucim z klimatickych zmien nie je fakt, ze pocasie bude teplejsie, co by umoznilo ludom sa tomuto trendu prisposobit, ale ze dojde k nahlym a znacnym narastom a poklesom teplot. Je zname, ze najvacsia umrtnost sa viaze na prvych niekolko dni horucav, a tak cim viac a castejsie sa tieto budu vyskytovat, tym vyssiu umrtnost budu vyvolavat. Hoci sa tvrdi, ze teplejsie zimy znizia umrtnost u starsich ludi, je treba zdoraznit, ze najvyssi pocet umrti u ludi mladsich ako 45 rokov pripada na letne obdobie. HORUCAVY - UMRTNOST LUDI Vlny horucav maju na svedomi predcasnu smrt ludi (predovsetkym starsich a chorych) v dosledku prehriatia organizmu a zlyhania srdca. Podobne studie vypracovane v USA a Cine poukazuju na to, ze vlny horucav by mohli hlavne vo velkomestach sposobit zvysenie umrtnosti az o niekolko tisic osob rocne. FAKTY Podla Antona Kunsta z Erasmus University v Rotterdame vlna horucav v roku 1994 v Holandsku, kedy priemerna teplota dosiahla 18 C, si vyziadala 3000 umrti, co je narast o 10 %. Tieto dodatocne umrtia neboli kompenzovane znizenim umrtnosti v jeseni a v zime. Na zaklade udajov z Holandska, dochadza statisticky k narastu umrti vtedy, ked priemerna teplota pocas 24 hodin prekroci 16,5 st. Celzia. Pocas poslednych 30 rokov bola v lete priemerna denna teplota 16,2 C 20. V americkom Chicagu si extremne letne horucavy v roku 1995 vyziadali niekolko sto ludskych zivotov. SIRENIE CHOROB Mimoriadne znepokojujuca sa ukazuje skutocnost, ze zvierata a hmyz, ktore prenasaju nakazlive choroby ako su malaria, cholera alebo zlta horucka maju lepsiu zivnu podu v teplych a vlhkych podmienkach, ktore sa tiez spajaju s klimatickymi zmenami. Vyssie uvedena holandska studia predpoklada, ze narast celosvetovej teploty o 3 st. Celzia moze zdvojnasobit vyskyt chorob prenasanych hmyzom v tropickych oblastiach a zdesatnasobit ich vyskyt v oblastiach mierneho pasma. Ocakava sa , ze choroby ako malaria, astma, encefalitida, tuberkuloza, lepra a ine sa stanu ovela beznejsimi ako dnes. Podla Svetovej Zdravotnickej Organizacie uz dnes kazdorocne ochorie na malariu 110 milion obyvatelov, pricom na jej nasledky rocne zomiera 2 miliony ludi. Vplyvom rastucich teplot sa vytvaraju idealne podmienky pre liahnutie komarov a ineho hmyzu prenasajuceho nakazlive choroby aj v novych oblastiach vratane USA, Australie, Velkej Britanie alebo Ciny. Odbornici tiez veria, ze vyssia teplota oceanov sposobuje rozsirovanie morskych rias, o ktorych sa predpoklada, ze su zodpovedne za vznik epidemii cholery v juhovychodnej Azii a juznej Amerike. V case, kedy je vyskyt mnohych infekcnych chorob znova na vzostupe, mozu takto klimaticke zmeny vyznamne zhorsit celu situaciu . FAKTY V novembri 1991 predstavitelia australskeho zdravotnictva oznamili, ze od roku 1970 sa zvysil pocet pripadov malarie na tomto kontinente stvornasobne. Sucasne sa predpoklada, ze k tomuto zvyseniu doslo v dosledku vyssich teplot a "zlepsenim podmienok" pre sirenie hmyzu. V juni 1991 bol z 24 statov USA hlaseny vyskyt tigrych komarov prenasajucich smrtelne mozgove ochorenie tzv. vychodnu konsku encefalitidu. Mozne ucinky klimatickych zmien na zdravie obyvatelov. Priame ucinky: Pricina Ucinok Zmeny teploty a klimy Zvyseny vyskyt ochoreni Teplotne extremy resp. umrti v dosledku horucav a mrazov. Zvyseny vyskyt Umrtia, zranenia, prirodnych psychologicke poruchy. katastrof Nepriame ucinky: Zmeny ekologickych systemov Zmeny v aktivite Vyssi vyskyt a sirenie parazitov infekcnych chorob do novych oblasti. Znizena produkcia Podvyziva a hlad, vplyv potravin na detsky vyvoj. Stupanie hladin Vyssi vyskyt infekcnych mori a nasledne chorob, psychologicke premiestnovanie poruchy. obyvatelstva VPLYV NA ORGANIZMY Mnohi odbornici su presvedceni, ze znacne klimaticke zmeny mozu ovplyvnit zivot vacsiny organizmov na Zemi. Hoci podnebie vzdy formovalo biologicke druhy, rychlost zmien, ktore sa dnes predpokladaju, daleko predstihuje prirodne procesy. V skutocnosti aj male zmeny sezonnych teplot , ktore organizmy dokazu zvladnut, mozu narusit ich potravinovy retazec, a tak ovplyvnit cely ekosystem. Napriklad zvysujuca sa teplota vod vazne ohrozuje zdravotny stav tropickych koralovych ekosystemov, ktore poskytuju zivne prostredie pre mnoho ryb, rastlin a sucasne su zdrojom surovin pre lekarsky vyskum, rybarsvo aj turistiku. Vyssie teploty tiez ovplyvnuju migraciu ryb, hmyzu a bakterii, ktore sa presuvaju do novych oblasti a vytlacaju z nich ine zivocisne druhy. Je len tazko mozne odhadnut dopad tychto zmien, avsak v kombinacii s inymi negativnymi ucinkami ako su znecistenie vzduchu, vod a pody mozu mat klimaticke zmeny katastrofalne dopady na ekosystem . FAKTY Podla niektorych odbornikov je mozne uz dnes pozorovat zmeny na urovni biologickeho sveta. Dr. Tom Goreau z Discovery Marine Laboratory v prehlaseni pred vyborom senatu USA na adresu ubytku koralov v karibskej oblasti povedal : "Mozno sme svedkami prvej vystrahy globalnych zmien, ktore by pre ludstvo predstavovali vaznu hrozbu". Pricinou zvyseneho ubytku koralov v Karibskom mori su nadnormalne teploty morskej vody. Z uziny Hormuz v Arabskom zalive bol v roku 1991 hlaseny az 50 %-ny ubytok koralov. V utesoch Francuzskej Polynezie hlasia az 85%-ny ubytok. Koralove utesy v Thajsku stratili svoju farbu az do hbky 8 metrov, pricom voda v tejto oblasti ma o 2 st. Celzia vyssiu teplotu ako v minulosti. Velky ubytok koralov je hlaseny aj z laguny na Tahiti, kde odbornici predpokladaju ich uplne vymiznutie este v tomto storoci. Oceanografi z Hopkinsovho Ustavu v Monterey (USA), ktori sleduju podmorsky zivot viac ako 60 rokov tvrdia, ze morske slimaky a ine zivocichy, zijuce v teplych vodach, sa rozsiruju smerom na sever pozdz pobrezia Ticheho oceanu. Podobne sa dava do suvislosti aj 80%-ny ubytok planktonu pri pobrezi juznej Kalifornie a zvysenie teploty mora pocas uplynulych 40-tich rokov. V severnom Finsku je pozorovane rozsirovanie sa borovicoveho porastu na sever do tundry rychlostou 40 metrov za rok. V oblastiach Juznej Ameriky bol tiez zaznamenany vyskyt komara (Aedes aegypti) sposobujuceho zltu zimnicu a to az vo vyske 2000 metrov nad morom, co je o 1000 metrov vyssie ako sa bezne vyskytuje. V novembri 1991 mracno musiek napadlo zimnu urodu ovocia a zeleniny v juznej Kalifornii a sposobilo vyhlasenie mimoriadneho stavu. V roku 1992 po niekolkych po sobe nasledujucich nadnormalne teplych letnych obdobiach sa v Anglicku silne premnozili pavuky, blchy, vsi a dalsi hmyz. V decembri 1992 mohutne dazde prerusili obdobie sucha vo vychodnej Australii a vyvolali zaplavu kobyliek a napadnutie ovcich stad cervami a larvami. V rokoch 1992-93 pocas troch po sebe nasledujucich teplych letach doslo v Rakusku a Nemecku k najtazsiemu zamoreniu lesov korovcami, pricom boli spustosene tisice hektarov porastov. V juni 1993 boli mierne zimy a sucha pricinou prvej zaplavy kobyliek v Madarsku za poslednych 60 rokov. RYBY Oteplovanie vod oceanov ovplyvnuje morske prudy a tym aj zivot v moriach a oceanoch. Predpoklada sa, ze tento jav moze viest k znizeniu rocneho ulovku ryb o 8 % v roku 2100. Nedavno publikovane studie poukazuju na ohrozenie populacie lososov v severozapadnej casti Ticheho oceanu, odkial tieto ryby mozu byt nutene posuvat sa do chladnejsich oblasti. Strata tychto druhov moze mat vazne dopady na miestne rybarstvo, na ktorom je dnes zavislych mnoho ludi 21. MOKRADE Niektore studie poukazuju na to, ze v buducom storoci by mohla byt zaplavena takmer polovica svetovych primorskych mokradi. Oblasti, ktore mozu byt najviac postihnute zahrnuju zapadne pobrezie Afriky, Australiu, oblast Stredozemneho mora a velku cast vychodnej Azie, obzvlast Filipiny a Papuu Novu Guineu. Strata mokradi pravdepodobne ovplyvni populaciu a ulovky ryb, pre ktore su oblasti mokradi zdrojom potravy . LESY Vacsina lesov je prisposobena istej urovni vlhkosti a teploty a pravdepodobne sa nedokaze tak rychlo a v takom rozsahu adaptovat na clovekom vyvolane zmeny klimy. IPCC predpoklada, ze lesne porasty mierneho pasma sa pocas buduceho storocia posunu o 160-640 km smerom k polom, co je znacny narast v porovnani s prirodzenym posuvanim sa lesov o 1 az 200 km za to iste obdobie. Podla Steva Hamburga z Brown University az jedna tretiny lesov na Zemi bude ako vysledok zdvojnasobenia obsahu CO2 v atmosfere (do roku 2100) nutena k "posuvaniu sa". Navyse stres vyvolany zmenou podnebia pravdepodobne znizi odolnost lesov voci hmyzu, chorobam a lesnym poziarom. Masivny a nahly ubytok lesov na severe moze sposobit katastrofu pre drevarsky priemysel, turistiku ale aj pre niektore druhy rastlin a zivocichov. IPCC predpoklada, ze pocas nasledujuceho storocia "cele lesne druhy vratane polovice tropickych pralesov mozu vymiznut ". VPLYV NA EKONOMIKU Ekonomovia, aj napriek velkym neistotam a regionalnemu charakteru predpokladanych dosledkov klimatickych zmien, sa uz dlhsiu dobu snazia odhadnut potencialne financne skody sposobene tymito zmenami. Ohrozene sa ukazuje byt hlavne polnohospodarstvo, rybarstvo, drevarsky priemysel a turistika. Len v oblasti polnohospodarstva sa do konca buduceho storocia predpokladaju skody vo vyske 40 miliard dolarov rocne. V jednej z najkomplexnejsich analyz , William Cline z Institutu pre Medzinarodnu Ekonomiku vo Washingtone uvadza, ze skody pre americku ekonomiku vyplyvajuce zo zdvojnasobenia koncentracie CO2 v atmosfere mozu dosiahnut 53 miliard dolarov za rok , co je 1 % sucasneho hrubeho domaceho produktu USA. Ine odhady hovoria az o 120 miliardach dolarov rocne. Osobitnu kapitolu predstavuju skody na majetku sposobene prirodnymi katastrofami. Odkedy bol svet postihnuty rekordnou financnou skodou v roku 1995, ktora dosiahla 38 miliard dolarov, je zrejme ze odhadnut mozne skody v buducnosti je dnes takmer nemozne 22. Pre rozvojove krajiny by tieto skody mohli mat obrovske dosledky. Napriklad zaplavy v Severnej Korei v roku 1995 priviedli tuto krajinu takmer na pokraj kolapsu. Podobne aj pre ostatne krajiny zapasiace s nedostatkom kapitalu by taketo katastrofy, pretrvavajuce dlhsiu dobu alebo opakujuce sa castejsie, mohli viest k zabrzdeniu ekonomickeho rozvoja . Hoci v niektorych odvetviach mozne skody boli uz odhadnute, potencialni investori zacinaju len v poslednom obdobi zvazovat nebezpecenstva. Sven Hansen, viceprezident Union Bank of Switzerland, poznamenava , ze : "Niektori z nasich klientov su mimoriadne ohrozeni v dosledku klimatickych zmien... podla mojho nazoru je toto z celosvetoveho hladiska najdolezitejsi environmentalny problem sucasnosti" 23. POISTOVNICTVO Poistovne, ktore hradia skody na majetku a zdravi su prve, ktore pocitia tieto dosledky. Od roku 1990 do 1995 poistovne na celom svete vyplatili na odskodnom za katastrofy sposobene vykyvmi pocasia 57 miliard dolarov - bolo to o 40 miliard dolarov viac ako pocas celych 80-tych rokov. Hoci nie je iste ci skody boli sposobene klimatickymi zmenami, H.R. Kaufmann , generalny riaditel Swiss Re - jednej z najvacsich postovni v Europe, veri ze: "Existuje dost vedeckych dokazov poukazujucich na to, ze minulorocne straty (1995) sposobene prirodnymi katastrofami neboli nahodou ... Pokial nedojde k ucinnym krokom moze to mat na cele poistovnictvo skutocne katastrofalny dopad." Len samotny hurikan Andrew priviedol ku krachu 7 americkych postovni, ktore neboli schopne zaplatit nahrady skod. Dilema riaditelov poistovni spociva v tom, ze rocne poistne sa pocita na zaklade priemeru skod sposobenych v minulosti, pricom sa predpoklada, ze skody v buducnosti budu zhruba rovnake. Avsak klimaticke zmeny mozu sposobit, ze tato zauzivana metoda nebude viac pouzitelna. V dosledku toho dnes mnoho poistovni znizuje svoje zavazky a ustupuje od poistovania majetku v pobreznych a ostrovnych oblastiach a na miestach, kde je pravdepodobnost zaplav alebo poziarov vysoka. Tato politika vsak znamena, ze ked sukromne poistovne nebudu mat zaujem o poistovanie riskantnych oblasti, pripadne skody bude pravdepodobne musiet znasat stat . ENERGETIKA Studia vypracovana v USA poukazuje na to, ze v dosledku zdvojnasobenia koncentracie CO2 v atmosfere a narastu priemernej teploty vzduchu by sa v USA zvysila spotreba elektriny o 14-23 % do roku 2055. Pre SRN sa udava, ze spotreba energie hlavne na vykurovanie by sa v dosledku narastu teploty o 1 st. Celzia znizila o 13%. Avsak tento pokles by bol sprevadzany zvysenou spotrebou elektrickej energie hlavne na klimatizaciu (12 az 38 %). Tiez sa ocakava, ze vplyvom zmien v zrazkovej cinnosti by pri zdvojnasobeni koncentracie CO2 v atmosfere doslo k zvyseniu prietoku vody a vyroby elektriny vo vodnych elektrarnach v Norsku (2-3%). Klimaticke zmeny by sa vsak tiez prejavili znizenim prietoku vody a vyroby elektriny vo vodnych elektrarnach v inych krajinach ako je napr. Argentina, Brazilia, Pakistan a ine 24. KLIMATICKE ZMENY - POLITICKA DISKUSIA Politicka diskusia v ramci klimatickych zmien je formovana z jednej strany odbornymi poznatkami svedciacimi o nutnosti opatreni na znizovanie emisii sklenikovych plynov a z druhej strany zaujmovymi skupinami, snaziacimi sa tieto opatrenia zabrzdit. Mnozstvo a zavaznost nahromadenych vysledkov z oblasti monitorovania svetovej klimy v nedavnom obdobi presvedcili odbornikov pracujucich vo vybore OSN - IPCC o zavaznosti situacie a viedli k uverejneniu spravy o tom, ze sucasne zmeny vo vyvoji zemskej klimy za posledne desatrocia su takmer istotne sposobene hromadenim sklenikovych plynov v atmosfere. Jeden z najvyznamnejsich svetovych odbornikov Klaus Hasselmann, riaditel Max Planckovho Institutu pre Meteorologiu v Hamburgu, tvrdi , ze s 95 %-nou istotou zmeny zemskej klimy presahuju ramec prirodzenych vykyvov pocasia, a su teda sposobene sklenikovymi plynmi 25. Tieto zavery ziskali siroku podporu a boli prijate medzi odbornikmi aj mnohymi politikmi. Nie su vsak dostatocne na to, aby presvedcili tzv. "klimatickych skeptikov", ktori argumentuju tym, ze pocitacove modely su prilis jednoduche na to, aby boli schopne predpovedat buduci vyvoj a ze teplotne zaznamy vykazuju nizsi narast ako vyplyva z modelov. Vacsina argumentov pouzivanych skeptikmi nie je vobec publikovana v odbornej tlaci a ich doveryhodnost bola spochybnena skutocnostou, ze ich vyskum bol financovany ropnym a uholnym priemyslom resp. Kuwaitskou vladou - t.j. subjektami silne zainteresovanymi na nemennosti sucasneho stavu vyuzivania paliv. Hoci ich argumenty nie su povazovane odbornikmi z IPCC za prijatelne, dostava sa im publicity v niektorych mediach s cielom vytvorit istu "rovnovahu", zaniest do verejnosti pochybnosti, a tak spomalit medzinarodny vyjednavaci proces . Neistoty tykajuce sa rychlosti a rozsahu tychto zmien su zapricinene zlozitostou klimatickeho systemu s viacerymi spatnymi vazbami. Vela zavisi od toho, ako budu reagovat na zmeny klimatickych podmienok nielen atmosfera, ale aj oceany, ladova pokryvka, oblacnost a biosfera. Znacna neistota suvisi aj so skutocnostou, ze oceany a biosfera predstavuju obrovsku zasobaren uhlika. V skutocnosti z priblizne 7 miliard ton uhlika rocne uvolneneho do atmosfery pri spalovani fosilnych paliv a pri odlesnovani, len 3 miliardy ton zostavaju v atmosfere. Obrovske mnozstvo uhlika je pohltene oceanmi a lesmi. Najnovsi objav, ze az polovica z tohto mnozstva je zachytena lesmi na severnej pologuli, bol prekvapenim pre mnoho odbornikov, ktori veria, ze tento jav je sposobeny jednak vyssou teplotou na Zemi a tiez aj "hnojivym ucinkom" CO2 v atmosfere 27. Pohlcovanie uhlika mozno chrani nasu planetu pred silnejsim vplyvom klimatickych zmien, ale tiez maskuje aj jej nebezpecenstva. Niektori vedci su tymto javom znepokojeni a predpokladaju, ze teplejsia klima moze poskodit lesy, sposobit ich odumieranie, a tak uvolnit znacne mnozstvo uhlika, t.c. skladovaneho v zemskej biomase, do atmosfery. Strata vacsej casti lesov by mohla sposobit uvolnenie desiatok miliard ton uhlika, a tak urychlit proces oteplovania. Oteplovanie tundry moze tiez viest k uvolneniu velkeho mnozstva metanu. Podla IPCC tieto ucinky mozu sposobit klimaticke zmeny, ktore dosahuju az presahuju hornu hranicu odhadu narastu teploty. Schopnost oceanov pohlcovat uhlik moze tiez predstavovat iste riziko. Clanok uverejneny v casopise Nature (august 1995) varuje, ze oceany mozu zacat stracat viazany dusik (dolezity prvok umoznujuci rast fytoplanktonu) asimilovanim uhlika, ktory pri odumierani fytoplanktonu klesa do hbok oceana. Ked oceany v dosledku oteplovania stracaju dusik, maju stale mensiu schopnost absorbovat uhlik, cim by mohlo dojst k rychlejsiemu narastu koncentracie CO2 v atmosfere. Hoci cisty prispevok tychto spatnych vazieb je neisty, podporuje tvrdenie, ze dosledky neistot sa mozu prejavit v oboch smeroch . Pre politikov tato neistota predstavuje skutocnu dilemu: ako reagovat na problem, ktoreho presny rozsah je neisty. Napriek tomu dnes v mnohych inych oblastiach vlady alebo jednotlivci casto reaguju aj na situacie, kedy su neistoty ovela vacsie. Typickymi prikladmi, kedy ludia podnikaju kroky na znizenie rizika napriek velkym neistotam, su investicie do poistenia domacnosti alebo vladne investicie na zbrojenie. Opatrnost hovori, ze v pripade takeho problemu, akym su klimaticke zmeny, by bolo nelogicke cakat s opatreniami na znizovanie emisii sklenikovych plynov do doby, kedy sa katastrofalne zmeny naplno prejavia. Inym problemom je geograficka sirka problematiky a casovy horizont, ktoreho sa klimaticke zmeny tykaju. Tieto skutocnosti by si vyzadovali, aby krajiny spolupracovali pri ochrane klimy aj z pohladu buducich generacii. Dalsim problemom v politickych kruhoch je neistota tykajuca sa najekonomickejsieho pristupu k nahradeniu fosilnych paliv. Nedostatocny postup v rieseni problematiky klimatickych zmien nie je vsak sposobeny len komplexnostou problematiky, ale aj vlastnou politikou krajin. Zaujmove skupiny, ktore vyrazne ovplyvnuju politiku krajin, zahrnuju producentov fosilnych paliv ako napr. Exxon Corp. statnu Kuwaitsku ropnu spolocnost, automobilovy a petrochemicky priemysel, ktory vyuziva fosilne paliva ako aj skupinu krajin zavislych na pouzivani fosilnych paliv ako je napr. USA alebo Australia. Krajiny ako SRN , ktore spociatku vystupovali velmi aktivne v oblasti ochrany klimy, postupne podliehaju tlaku tychto zaujmovych skupin. Tak sa napr. v Nemecku podarilo automobilovemu a chemickemu priemyslu zaciatkom roka 1996 zablokovat vladny navrh na zavedenie novej energetickej dane. Aliancia malych ostrovnych statov (AOSIS) , pozostavajuca z 36 krajin priamo ohrozenych zvysujucou sa hladinou mori , v sucasnosti vyvija velmi aktivny tlak v ramci jednani o klimatickych zmenach prebiehajucich na pode OSN. K snaham tejto skupiny krajin sa pripajaju rozne poistovacie spolocnosti vystavene riziku financnych strat sposobenych zmenou klimy a spolocnosti profitujuce z vyuzivania slnecnej, veternej a inych typov obnovitelnych energii. Mimovladne environmentalne skupiny podporuju stanovisko AOSIS a vyzyvaju vlady jednotlivych krajin k prijatiu prisnejsich zavazkov na znizenie emisii sklenikovych plynov . Vstup tychto subjektov do diskusie dava nadej na zmenu vo vyvoji politickych postojov. Klucovym bodom ich snazenia su dalekosiahle zmeny v energetike vratane presmerovania investicii do oblasti uspor a obnovitelnych zdrojov energie. Je to sucasne jedina cesta udrzatelneho rozvoja spolocnosti. Tiez existuju snahy o zavedenie univerzalneho systemu uhlikovej dane s cielom obmedzit emisie kyslicnika uhliciteho. Hoci tato snaha sa v blizkej buducnosti zda byt nerealizovatelna, neskor bude celkom urcite nevyhnutna. Zavedenie uhlikovej dane bolo vsak uz dobrovolne realizovane v niektorych krajinach ako su Dansko alebo Holandsko. Sirsiemu uplatneniu v ostatnych rozvinutych krajinach brania rozdielne postoje EU a USA resp. Japonska. EU uz niekolko rokov pripravuje zavedenie CO2/energetickej dane, avsak argument ze pokial takato dan nebude zavedena aj v inych krajinach, hlavne v USA, doteraz vzdy prevazil a zmietol diskusiu o tejto dani zo stola. Zvysenie cien energie, ktore je nutnym dosledkom zavedenia uhlikovej dane, by totiz znamenalo znevyhodnenie domacich firiem v medzinarodnej konkurencii. Postoj USA v oblasti zvysovania akychkolvek dani je hlavnou barierou v tomto procese. Zvysenie cien energie nasledkom zavedenia uhlikovej dane by sa premietlo do znizenej spotreby, co by sa prirodzene dotklo krajin vyvazajucich ropu (OPEC , Rusko). Tieto krajiny by na takyto krok ekonomicky doplatili. Zasadne negativisticky postoj OPEC ku vsetkemu, co by viedlo k obmedzeniu spotreby energie alebo nahradeniu sucasnych zdrojov inymi viedol az k hrozbe, ze v pripade jednostranneho zavedenia uhlikovej dane v krajinach EU , by niektore krajiny OPEC zaviedli dodatocne dane na dovazane tovary z EU. Je zrejme, ze v sucasnej situacii, kedy fungovanie ekonomiky vyspelych krajin je zalozene na dovoze ropy a exporte tovarov a investicnych celkov, vyspele krajiny nemaju zaujem na vyhroteni situacie okolo ropy, a preto sa ich klimaticka politika dnes sustreduje na spomalovanie celeho procesu vyjednavania. Politika "pockaj a uvidis" by vsak mohla zaviest svet do stavu, ktory by nebolo mozne napravit aj po niekolko storoci. Nicmenej tento experiment s celosvetovou atmosferou uz zacal. A ako uz vlady clenskych krajin OSN potvrdili svojimi podpismi pod Dohovor o klimatickych zmenach, svet si nemoze dovolit pokracovat v ignorovani klimatickeho problemu. RAMCOVY DOHOVOR OSN O KLIMATICKYCH ZMENACH Ramcovy dohovor o klimatickych zmenach je jednym zo serie dohod, ktorym sa krajiny zdruzene v ramci OSN, zavazuju celit tomuto problemu. Podobne dohody sa tykaju takych problemov, ako su znecistovanie mori, poskodzovanie ozonovej vrstvy, ohrozovanie rastlinnych a zivocisnych druhov, desertifikacia ai. Dohovor o klimatickych zmenach je zamerany na nieco mimoriadne zavazne - globalne zmeny podnebia v dosledku ludskej cinnosti. Taketo zmeny znamenajuce zvysenie priemernej teploty Zeme mozu mat za nasledok nepredvidatelne udalosti ovplyvnujuce nas zivot na tejto planete. Podstatne je, ze Dohovor uznava problem klimatickych zmien. To je dolezity krok vpred, nakolko sa jedna o problem , ktoreho dosledky su dnes neiste a tykaju sa skor nasledujucich generacii ako nas. Dohovor podpisalo 165 statov a pocas troch rokov ho ratifikovalo 158 krajin (vratane Slovenska), pre ktore sa tym stal zavazny. Dohovor stanovuje "konecny ciel", ktorym je stabilizacia koncentracie sklenikovych plynov v atmosfere na urovni, ktora by zabranila vzniku nebezpecnych klimatickych zmien. Tento ciel ovsem nestanovuje presne, aka koncentracia by sa mala dosiahnut. Hovori len o tom, ze uroven by nemala byt nebezpecna. Tato definicia odraza skutocnost, ze v case prijimania Dohovoru existovali znacne neistoty o moznom vplyve koncentracie sklenikovych plynov na zmenu klimy. Dohovor tiez stanovuje, ze takato uroven koncentracie sklenikovych plynov , by mala byt dosiahnuta v case, ktory bude dostatocne dlhy na to, aby sa ekosystemy prirodzene adaptovali na klimaticke zmeny, aby nebola ohrozena produkcia potravin a aby bol umozneny udrzatelny ekonomicky rozvoj. Tato poziadavka suvisi s hlavnym cielom Dohovoru - ochranou produkcie potravin a ekonomickym rozvojom, ktore by boli klimatickymi zmenami prevdepodobne najviac ohrozene. Z poziadavky je mozne vycitit, ze niektore klimaticke zmeny su neodvratitelne (o com je dnes presvedcena vacsina klimatologov) a tiez, ze je nutne uskutocnit iste preventivne opatrenia, aby sa ekosystemy mohli tymto zmenam prisposobit. Problemom dohovoru je , ze napriek tomu ze je definovany ako zavazny pre krajiny, ktore ho podpisali, neexistuje ziaden mechanizmus (sankcie) ktore by tieto krajiny skutocne nutili splnit ho. Ciel Dohovoru podpisaneho v Riu je jasny : stabilizovat celosvetovu atmosferu tak , aby sa zabranilo nebezpecnemu ovplyvneniu globalneho podnebia. Dodnes sa vsak urobilo len velmi malo na splnenie tohto ciela. Diplomati z viac ako 150 krajin sa pocas uplynulych styroch rokov viac zaoberali proceduralnymi otazkami (sposob hlasovania), ako vyvijanim tlaku na vlady. Ramcovy Dohovor o Klimatickych Zmenach zavazuje priemyselne vyspele krajiny udrzat emisie sklenikovych plynov v roku 2000 na urovni roku 1990 resp. tieto emisie znizit. Tento ciel, ktory niektore krajiny interpretuju ako pravne zavazny a ine krajiny nie, sa tyka len krajin OECD a postkomunistickych krajin strednej a vychodnej Europy vratane Ruska. Napriek skutocnosti, ze tento zavazok je minimum co mozu krajiny pre zabranenie klimatickym zmenam urobit (na uplne zamedzenie rizika klimatickych zmien by bolo potrebne az 60%-ne znizenie emisii), az polovica krajin, ktorych sa zavazok tyka ho nebude moct splnit. Okrem toho v prvej plovici 90-tych rokov vzrastli aj emisie v rozvojovych krajinach . Ocakava sa, ze v niektorych rozvojovych krajinach sa v porovnani s rokom 1990 tieto emisie v roku 2000 takmer zdvojnasobia. Krajiny byvaleho vychodneho bloku (vratane Slovenska) v dosledku prepadu ekonomiky pravdepodobne uvedeny ciel splnia. Otazny vsak je vyvoj po oziveni ekonomiky, ku ktoremu v nasom regione dochadza od polovice 90-tych rokov. V obdobi 1990-1995 stupli emisie uhlika, ktory vedie k tvorbe kyslicnika uhliciteho v atmosfere o 113 milion ton a celosvetovo dosiahli 6 miliard ton v roku 1995, pricom dalsich 1,6 miliardy ton pochadza z odlesnovania. A keby nedoslo k ekonomickemu poklesu v postkomunistickych krajinach tento narast by bol vyssi o 400 az 500 milion ton. Rozdiely v emisiach sklenikovych plynov su medzi jednotlivymi krajinami obrovske. V USA pripada na jedneho obyvatela 5,3 ton uhlika rocne, na Slovensku 2,8 tony, v Japonsku je to 2,4 tony ale v Indii predstavuju emisie len 0,2 tony (pozri tabulku). Krajina Emisie Emisie v tonach Rast emisii uhlika v uhlika na obyv. 1990-94 v % mil. ton USA 1371 5,26 4,4 Cina 835 0,71 13,0 Rusko 455 3,08 - 24,1 Japonsko 299 2,39 0,1 Nemecko 234 2,89 - 9,9 India 222 0,24 23,5 Francuzsko 90 1,56 - 3,2 Polsko 89 2,31 - 4,5 Australia 75 4,19 4,2 Slovensko 15 2,80 - 16,0 Tento az dvadsatnasobny rozdiel v emisiach na obyvatela odraza mnoho rozdielov medzi jednotlivymi krajinami, vratane priemyselnej urovne a osobnych prijmov. Avsak velmi zavaznou crtou su aj velke rozdiely medzi krajinami na rovnakej ekonomickej urovni : emisie na jedneho obyvatela su az o 75 % vyssie v Cine ako v Brazilii alebo az o 120 % vyssie v USA ako v Japonsku. Tento stav suvisi s rozdielmi v ucinnosti vyuzivania energie a v kombinacii palivovych zdrojov v danej krajine . Na zaklade Dohovoru o klimatickych zmenach su vsetky krajiny povinne vypracovat Narodnu Klimaticku Spravu vratane inventarizacie sklenikovych plynov. Avsak len od priemyselne vyspelych krajin (vratane postkomunistickych krajin) sa vyzaduje realizacia planu na znizenie (stabilizaciu) emisii. Narodne klimaticke spravy sa tiez znacne lisia, podstatne vsak je ze vacsina z nich ma len minimalny ucinok na vyvoj emisii . USA Jednou z krajin, ktora neplni svoje zavazky v oblasti emisi je aj USA. Akcny klimaticky plan predlozeny prezidentom Billom Clintonom v roku 1993 zahrnuje 50 opatreni zameranych na zvysenie energetickej ucinnosti, vyuzivanie obnovitelnych zdrojov energie a podporu zalesnovania. Dve tretiny z tychto opatreni su vsak dobrovolne - a spocivaju na relativne slabom partnerstve medzi statnym a sukromnym sektorom. Americky program nezahrnuje ziadne nove dane pri vyuzivani energie, pricom ceny paliv zostavaju medzi najnizsimi na svete. Tato situacia podporuje plytvanie energiou. Ani prisnejsie limity na spotrebu paliva v automobiloch sa, vzhladom na silnu opoziciu zo strany vyrobcov, nepodarilo presadit. V roku 1995 dokonca Kongres znizil planovane financie na podporu klimatickeho programu a obnovitelnych zdrojov energii. Tiez sa zvysila najvyssia povolena rychlost na cestach z 55 mil/hod (88,5 km/hod.) na 65 mil/hod. (104,6 km/hod.). Kedze automobily pri rychlosti 65 mil/hod. emituju o 15 az 20% viac kyslicnika uhliciteho ako pri rychlosti 55 mil/hod. , tato zmena bude znamenat zvysenie emisi o niekolko milion ton rocne. Ministerstvo energetiky USA uvadza , ze bez adekvatnych novych opatreni vzrastu emisie uhlika do roku 2000 o 11 % v porovnani s rokom 1990. Podobny trend maju aj emisie v Kanade. EUROPSKA UNIA V krajinach EU sa pri absencii opatreni ako napr. zvysenie cien paliv predpoklada celkovy narast emisii o 5% do roku 2000, pricom az 13 krajin svoj zavazok pravdepodobne nesplni 28. Nemecko, ktore je silnym zastancom znizovania emisii, profituje (-10 % v porovnani s rokom 1990) hlavne z kolapsu tazkeho priemyslu v byvalej NDR, co sa uz dnes premietlo do znacneho znizenia emisii v tejto krajine. Napriek medzinarodne proklamovanym snaham nemeckej vlady o obmedzenie emisii sklenikovych plynov, domaca politika nadalej podporuje opacny trend. Prikladom su silne dotacie do uholneho priemyslu , kde tzv. uholny fenik bol nahradeny rocnou dotaciou vo vyske 5,3 miliard dolarov stimulujucou spalovanie domaceho uhlia. Podobne aj opatrenia v doprave zaostavaju za ostatnym svetom (Nemecko ako jedna z mala krajin na svete nema rychlostny limit na dialniciach). Najprogresivnejsiu politiku znizovania emisii sklenikovych plynov presadzuju tak doma ako aj na medzinarodnej urovni Dansko a Holandsko. Dansky program je zamerany na znizenie emisii do roku 2005 o 20 % v porovnani s rokom 1990. Vlada si najviac slubuje od zavedenia systemu energetickej a CO2 dane. Danska politika tiez silne podporuje investicie do vyuzivania obnovitelnych energetickych zdrojov hlavne veternej energie a biomasy. Politika v Holandsku je zamerana hlavne na efektivnejsie vyuzivanie energie (odpadove teplo, kombinovana vyroba elektriny a tepla), plynofikaciu a uspory energie v domacnostiach a priemysle. System energetickych dani, silna podpora bicyklovej prepravy (az 10% rozpoctu ministerstva dopravy ide na tento ucel) a verejnych dopravnych prostriedkov (dotacie az 5,7 miliard dolarov rocne) su klucovymi bodmi holandskej politiky. ROZVOJOVE KRAJINY Emisie sklenikovych plynov v rozvojovych krajinach rapidne rastu v dosledku narastu domacej spotreby a zvysujucich sa narokov na dopravu. Dohovor o klimatickych zmenach nevyzaduje, aby sa tieto krajiny zaviazali ku stabilizacii emisii, a tak napr. tieto vzrastli za obdobie styroch rokov v Cine o 13%, v Brazilii o 16% , v Indii o 24% a v Juznej Korei o 44 %. Ukazuje sa, ze tento trend bude pokracovat aj v dalsom obdobi. POSTKOMUNISTICKE KRAJINY Je pozoruhodne, ze prave krajiny poznacene najvacsim plytvanim energiou podporovanym dotaciami do energetiky a orientaciou na tazky priemysel, boli krajinami kde doslo k najvacsiemu znizeniu emisii sklenikovych plynov. V dosledku restrukturalizacie hospodarstva a upadku tazkeho priemyslu tak doslo v obdobi 1986-1994 k znizeniu emisii v Rusku o 20%, Polsku o 27% a Ukrajine o 38%. Na Slovensku toto znizenie predstavovalo 16 % v obdobi 1990-94. Je zrejme, ze tieto krajiny lahko splnia zavazok, ktory pre nich vyplyva z podpisania Dohovoru o klimatickych zmenach (stabilizacia emisii do roku 2005). Otazkou zostava, aky trend budu mat tieto emisie po oziveni hospodarstva. Da sa predpokladat, ze bez adekvatnej politiky sa tieto krajiny dostanu velmi rychlo na predchadzajucu uroven a emisiu budu opat rast. MOZNOSTI ZNIZOVANIA EMISII Napriek frustrujucemu nedostatku politickej vole dosiahnut zmenu sucasneho vyvoja, ukazuje sa, ze rychly vyvoj v oblasti novych technologii je schopny vyrazne spomalit a v blizkej buducnosti aj zastavit emisie sklenikovych plynov a oteplovanie atmosfery. Pozornost v odbornych kruhoch sa sustreduje hlavne na energetiku. Polnohospodarstvo a lesnictvo vratane pripravovanych projektov zalesnovania a tzv. spolocne zavadzanie (joint implementation) v poslednom obdobi tiez nadobudaju na stale vacsom vyzname. ENERGETIKA Energetika je najdolezitejsim sektorom ovplyvnujucim emisie sklenikovych plynov. Prave tu existuje aj najviac moznosti ako nahradit sucasny neefektivny system vyuzivania prirodnych zdrojov zalozeny na spalovani fosilnych paliv ekologicky cistejsimi obnovitelnymi zdrojmi ako su biomasa, slnecna , veterna alebo vodna energia. Ekonomika zalozena na energeticky vysokoucinnych technologiach moze taktiez vyrazne znizit spotrebu fosilnych paliv. Vacsina dnesnych elektrarni (uholnych alebo atomovych) napr. pracuje len s 30% ucinnostou, co znamena, ze az 70% energie obsiahnutej v palive je vypustanych vo forme odpadoveho tepla kominom (chladiacimi vezami) do atmosfery. Alternativou ku klasickej vyrobe elektrickej energie a vyrobe tepla pre systemy dialkoveho kurenia je napr. kombinovana vyroba elektriny a tepla. Ucinnost premeny energie tu dosahuje az 90%. Potencial takejto vyroby na Slovensku predstavuje az 2000 MW, co je viac ako vykon atomovych elektrarni v Jaslovskych Bohuniciach resp. v Mochovciach. OBNOVITELNE ZDROJE Dnes pozname technologie, ktorymi je mozne vyrabat elektrinu alebo teplo (az 1400 st. Celzia) priamo z prirodnych zdrojov, ktore su dostupne takmer na kazdom mieste na Zemi. Moznosti obnovitelnych zdrojov energie su ovela vacsie ako si vacsina ludi mysli. V kazdej krajine je mnozstvo vyuzitelnej energie z obnovitelnych zdrojov vacsie, ako zasoby uhlia, ropy, plynu alebo uranu. Z technickeho hladiska je mozne napr. v solarnych domoch znizit spotrebu energie o 30 az 80 %. Zvysene naklady na stavbu (asi 15 %) sa vratia vo forme usetrenej energie. Slnecne zohrievanie vody je jednym z najdostupnejsich sposobov setrenia energie. Pat milionov slnecnych ohrievacov vody (kolektorov) by rocne odstranilo emisie takmer 10 milion ton CO2 . Aj ked ceny elektriny a tepla z obnovitelnych zdrojov su pri sucasnosnm sposobe kalkulovania (bez zaratania skod sposobenych fosilnymi palivami na zdravi a zivotnom prostredi) zvacsa vyssie ako v pripade fosilnych paliv, existuje tu vzhladom na stale klesajuci trend nadej , ze v priebehu nasledujucich 10-20 rokov budu konkurencieschopne s cenami energie z uhlia, ropy alebo plynu. Ceny elektriny z veternej energie su v niektorych oblastiach sveta (Dansko, USA, SRN) uz dnes na urovni cien elektriny vyrabanej z uhlia a su podstatne nizsie ako cena energie z novej atomovej elektrarni. USPORY ENERGIE Vacsina spotrebicov energie je dnes poznacena velmi nizkou ucinnostou vyuzitia energie - ziarovky alebo automobily vyuzivaju casto len 10-15% z dodanej energie. Nove technologie a spotrebice ako napr. usporne ziarovky (ucinnost az 80%) mozu drasticky znizit spotrebu energie, prispiet k ozdraveniu zivotneho prostredia a sucasne zabezpecit udrzatelny vyvoj spolocnosti. Tak ako obrovska snaha nahradit konsku silu parnymi strojmi na konci minuleho storocia viedla k ekonomickemu rastu, moze aj posun k udrzatelnemu energetickemu systemu prispiet k oziveniu ekonomiky na zaciatku storocia buduceho. Niekolko prikladov : Nove technologie umoznuju stavat budovy, ktore potrebuju o 75 % menej energie na vykurovanie ako budovy stavana kedysi. Pokial by sa napr. v USA pocas nasledujucich 50 rokov stavali len taketo moderne domy, potom by tu bolo mozne usetrit tolko energie kolko sa vyrobi v 85 elektrarnach a kolko poskytnu dva aljasske ropovody. V USA sa rocne predaju nove elektrospotrebice, ktore pre svoju cinnost potrebuju 6000 MW (vykon 6 atomovych elektrarni). Ak by sa predavali len energeticky najucinnejsie spotrebice, klesla by ich spotreba len na 2000 MW. Sprava pre britsku vladu hovori o tom, ze spotrebu energie na jedneho obyvatela v tejto krajine je mozne znizit do roku 2025 o 40 %. JADROVA ENERGIA Jadrova energia, ktora neprodukuje ziadne priame emisie CO2 (nepriame emisie vznikaju pri tazbe, doprave a spracovani uranu ako aj pri vystavbe a likvidacii jadrovej elektrarne) je casto predstavovana ako univerzalna cesta riesenia hrozby klimatickych zmien. Podla Dr. B. Keepina z Princeton University by v pripade nahradenia vsetkych uholnych elektrarni (najviac zatazuju atmosferu CO2) na svete jadrovymi zdrojmi bolo potrebne do roku 2025 vybudovat 5 000 jadrovych elektrarni. Kazdeho dva a pol dna by musela byt uvedena jedna jadrova elektraren do prevadzky. Takato uloha by znamenala obrovsku financnu zataz, nakolko rocne naklady by predstavovali 144 mld. dolarov z toho 64 mld. v rozvojovych krajinach. Opatrenia na zvysenie energetickej ucinnosti (uspory) ponukaju ovela sirsie moznosti v oblasti znizovania spotreby fosilnych paliv ako jadrova energetika a su vyhodnejsie aj z financneho hladiska. Je lacnejsie usetrit jednotku energie, ako ju vyrobit v jadrovom zdroji. Podla studie Rocky Mountains Institute, jeden dolar investovany do uspor energie znamena zisk 50 kWh. Jeden dolar investovany do jadrovej energetiky , vsak prinasa len 7,4 kWh. Uspory sa navyse daju realizovat omnoho rychlejsie ako vystavba novych jadrovych elektrarni (doba vystavby tu byva 6-10 rokov). Navyse je si treba uvedomit, ze nahradenim vsetkych tepelnych elektrarni jadrovymi by sa odstranilo sotva 10 % emisii sklenikovych plynov. Jadrova energia je vyuzitelna prakticky len na vyrobu elektriny, ktora vsak predstavuje len jednu tretinu spotrebovanej energie fosilnych paliv. Vacsia cast pripada na vyrobu tepla a na dopravu, pre ktore sa jadrova energia nehodi. Usporami energie resp. obnovitelnymi zdrojmi je vsak mozne pokryt vsetky oblasti pouzivania fosilnych paliv. Problemy s likvidaciou radioaktivneho odpadu, rizika havarii reaktorov, sirenie jadrovych zbrani a nedovera verejnosti v tuto technologiu, nedavaju jadrovej energetike takmer ziadnu sancu na riesenie problemu globalnych klimatickych zmien. "Hovori sa, ze jeden trn skusenosti ma vacsi vyznam ako cely les rad. Pre nas je tymto trnom Cernobyl" (Michal Gorbacov, denik Pravda 17.9.1987) DOPRAVA Doprava sa na celkovej spotrebe energie podiela jednou tretinou a emisie CO2 z tohto sektora predstavuju takmer 25% z celosvetovych emisii. Napriek tomu, ze dnes existuju moznosti ako znizit spotrebu automobilov z priemernych 8 az 9 litrov na 100 km na 2 az 3 l/100 km, automobilovy priemysel neprejavuje skoro ziadny zaujmem o znizenie spotreby paliv. V USA , kde emisie CO2 z dopravy boli takmer take velke ako sumarne emisie z dopravy v Afrike, vychodnej Europe, Azii a Latinskej Amerike, sa dokonca priemerna spotreba paliva na jeden automobil zvysila z 8,6 l/100 km v roku 1985 na 8,9 l/100 km v roku 1989. Nizsia spotreba, zavedenie vyssich dani v doprave, obmedzenie najvyssej povolenej rychlosti vozidiel a podpora verejnych dopravnych prostriedkov su najdolezitejsimi kratkodobymi opatreniami na znizenie emisii v tomto sektore. Z dlhodobeho hladiska ropa nema buducnost, nakolko jej zasoby sa odhaduju na 30 az 50 rokov a zmysluplnym sa ukazuje len prechod na obnovitelne zdroje (elektromobily, palivove clanky, vodikom pohanane automobily atd.). SPOLOCNE ZAVADZANIE V poslednom obdobi sa na pode OSN pri jednaniach o klimatickych zmenach velmi intenzivne hovori o tzv. spolocnom zavadzani (Joint Implementation). Jedna sa o snahu hlavne vyspelych krajin nerealizovat opatrenia na znizenie emisii sklenikovych plynov doma, ale v ramci spolocnych projektov s rozvojovymi resp. postkomunistickymi krajinami realizovat a spolu financovat tieto projekty v zahranici. Znizenie emisii sklenikovych plynov, ktore by bolo dosledkom tychto projektov, by potom vykazovali vyspele krajiny. Uvedena filozofia sa stretla s velkym zaujmom zo strany rozvojovych a postkomunistickych krajin, ktore ocakavaju, ze budu profitovat z toho, ze sa lacno resp. zadarmo dostanu k vyspelym technologiam. Z hladiska klimatickych zmien aj ekonomiky ma tento postup svoju logiku: emisie CO2 maju globalny charakter, a preto nie je rozhodujuce v ktorom state sa znizia. Z pohladu ekonomiky je vsak lacnejsie realizovat projekty v rozvojovych ako vo vyspelych krajinach. Politika spolocneho zavadzania ma vsak aj svoje slabiny a je kritizovana ochranarskymi organizaciami hlavne preto, ze zbavuje vyspele krajiny zodpovednosti za domace emisie, ktore daleko prevysuju emisie v rozvojovych krajinach. Dalsim kritickym bodom je, ze ocakavany prenos technologii, na ktory v suvislosti so spolocnym zavadzanim spoliehaju hlavne v postkomunistickych krajinach, by sa zrejme nerealizoval, pretoze napr. zalesnovanie, ktore je tiez chapane ako cesta znizovania emisii , vychadza omnoho lacnejsie. V ramci tzv. pilotnej fazy spolocneho zavadzania sa uvedena skutocnost prejavila aj na americko-ruskom projekte, pri ktorom sa bude Rusko zalesnovat z americkych penazi a znizenie emisii CO2 by bolo vykazovane v USA. Otazky ako sa da zhodnotit a skontrolovat vysadenie stromov, preco sa ma zalesnovat Rusko a sucasne prebieha likvidacia tropickych pralesov na inych miestach planety a to prave v dosledku politiky vyspelych krajin (vratane USA), zostavaju mimo diskusie. POLITICKE OPATRENIA NA ZNIZOVANIE EMISII SKLENIKOVYCH PLYNOV V sucasnosti existuje zhoda v tom, ze mame dostatok technickych aj ekonomickych moznosti veducich k potrebnemu znizeniu emisii sklenikovych plynov. Tieto vsak nie su dnes adekvatne podporovane politickymi opatreniami, bez ktorych nie je mozne uskutocnit potrebne zmeny. Opatrenia veduce k znizovaniu emisii zahrnuju : Podporu obnovitelnym zdrojom a usporam energii (zvysovanie ucinnosti vyuzivania energie). Odstranovanie institucionalnych barier (presadzovat aj financovat velke centralizovane zdroje na baze fosilnych paliv je dnes stale jednoduchsie ako decentralizovane zdroje vyuzivajuce obnovitelne energie). Odstranenie opatreni, ktore podporuju zvysene emisie sklenikovych plynov ako su dotacie pri vyuzivani fosilnych paliv alebo nazahrnanie externych nakladov do ceny energie. Zavadzanie medzinarodne koordinovanych opatreni ako je napr. uhlikovo-energeticka dan pri vyuzivani energie. Zastavenie likvidacie tropickych pralesov. Podpora vzdelavacej a osvetovej cinnosti a tiez informovanie verejnosti o moznostiach znizovania emisii. Podporovanie prechodu na paliva s nizsimi emisiami uhlika (napr. nahradzovanie uhlia zemnym plynom). Podporovanie vyskumu novych technologii veducich k znizovaniu emisii sklenikovych plynov. Podporovanie vedeckeho vyskumu moznych dosledkov klimatickych zmien. Planovanie opatreni na prisposobenie sa dosledkom klimatickych zmien. Zavedenie mechanizmov, ktore by lepsie pokryvali financne skody sposobene klimatickymi zmenami napr. v oblasti poistovnictva, kde uz dnes tieto institucie nemaju zaujem o poistovanie rizikovych oblasti. Podpora zvysovania zachytov uhlika napr. cestou zalesnovania. KLIMATICKE ZMENY A SLOVENSKA REPUBLIKA Ramcovy dohovor o klimatickych zmenach vstupil do platnosti 23.11.1994. Slovensko akceptovalo vsetky zavazky Dohovoru, vratane znizenia emisii sklenikovych plynov do roku 2000 na uroven roku 1990. Dalej si Slovensko, ako vnutorny ciel, stanovilo dosiahnut znizenie emisii CO2 o 20% do roku 2005 oproti roku 1988. Narodna sprava o zmene klimy, ktoru Slovensko vypracovalo ako jednu z povinnosti vyplyvajucich z Dohovoru, obsahuje nasledujuce udaje 29: Emisie najdolezitejsich sklenikovych plynov na Slovensku boli nasledovne: 1988 1990 1990 v tis. v tis. agregovane emisie v ton ton tis. ton CO2 ekvivalentu Celkove emisie 61 484 58 278 58 278 CO2 Emisie CH4 - 347 8 502 Emisie N2O - 16 5 120 Pozn.: Agregovane emisie su tu uvedene preto, aby bolo mozne porovnat emisie roznych plynov z hladiska ich skutocneho prispevku k zvyseniu globalneho sklenikoveho javu. Emisie CO2 tvoria rozhodujucu cast emisii sklenikovych plynov. Ich hlavnym zdrojom je spalovanie fosilnych paliv. Najvyznamnejsie priemyselne zdroje CO2 u nas predstavuju: vyroba cementu, vapna a magnezitu. Zdroj Emisie CO2 zo spalovacich procesov v roku 1990 v tis. ton Priemysel 21 155 Energetika 15 679 Obyvatelstvo 6 384 Komunalny sektor 6 153 Doprava 3 628 Polnohospodarstvo a 2 034 lesnictvo SPOLU 55 033 Okrem uvedenych emisii zo spalovania fosilnych paliv k celkovam emisiam CO2 prispieva este priemysel - v roku 1990 to bolo 2 775 ton a odpady - 470 ton. Narodna klimaticka sprava dalej uvadza, ze podiel SR na globalnych emisiach sklenikovych plynov tvori zhruba 0,2%. Rocna emisia CO2 na obyvatela (11 ton v roku 1990) je nizsia ako priemer rozvinutych krajin (OECD), napriek tomu patri Slovensko medzi 15 statov s najvyssimi emisiami na jedneho obyvatela. Predpokladane oteplenie atmosfery moze klimaticke pomery znacne zmenit pravdepodobne smerom k zvyseniu premenlivosti, co bude mat zrejme za nasledok zmenu hranicnych podmienok tak pre prirodne ekosystemy ako aj pre ekonomicke a socialne aktivity. Z analyzy doterajsieho vyvoja a zmien klimy na Slovensku vyplyva, ze: trend priemernej rocnej teploty vzduchu je vyznamne rastuci. V Hurbanove vzrastla priemerna teplota o 1 st. Celzia od roku 1901 s maximom rastu v poslednych 7 rokoch. Podobne trendy boli zaznamenane aj na inych miestach Slovenska. V roku 1994 priemerna teplota bola 11,4 st. Celzia. Trend rocnych uhrnov zrazok je vyznamne klesajuci . V Hurbanove predstavuje pokles zrazok asi 90 mm od roku 1901 (co je 17 % z normalu 1961-1990) s minimom v poslednom 14-rocnom obdobi. Tento klesajuci trend je v inych oblastiach o nieco mensi a je statisticky nevyznamny v horskych oblastiach na severe Slovenska. Trend odparovania vody z pody je vyznamne rastuci s maximom v poslednom 7-rocnom obdobi. Priemerna vlhkost pody je vyznamne klesajuca od roku 1901. Na juhozapadnom Slovensku je tento pokles vyssi ako v inych oblastiach Slovenska. Vyssie uvedene trendy su zapricinene hlavne zmenou klimatickych podmienok od aprila do septembra. Vyskyt mimoriadnych hodnot v obdobi 1981-1994 je ovela castejsi ako pred rokom 1981. V hornatych castiach Slovenska boli v prvych troch desatrociach nasho storocia podstatne vyssie uhrny zrazok ako potencialnej evaporacie, no po roku 1980 je tam podobny nedostatok zrazok, ako sa obvykle vyskytoval v nizinach. Klimaticke charakteristiky v Hurbanove : OBDOBIE Priem. teplota Priem. zrazky v v mm C 1901-1931 9,5 586 1931-1961 9,9 572 1961-1990 10,0 553 1981-1990 10,1 496 1988-1993 10,5 498 Z uvedenych vysledkov vyplyva aj trend poklesu vlhkosti v pode hlavne na juhu Slovenska - najdolezitejsej polnohospodarsky vyuzivanej niziny. Na druhej strane, vacsinou v hornatych severnych oblastiach, rast skutocneho odparovania vody vyvolava pokles odtoku. To je hlavnou pricinou, preco aj priemerne prietoky slovenskych riek maju klesajuci trend o 10-30 % (pri niektorych mensich riekach na juhu dokonca aj o viac ako 40 %) od roku 1931. Pre obdobie okolo roku 2025 sa v sulade s modelmi predpoklada rast priemernej teploty vzduchu o 1 az 2 st. Celzia , pricom vacsie oteplenie sa predpoklada v zime aj v lete. Tiez sa predpoklada rast uhrnov zrazok v zime a ich pokles vo vegetacnom obdobi v rozsahu do 20 %. Celorocne sa ocakava pokles relativnej vlhkosti vzduchu - na jar na juhu Slovenska az o 6 %. HYDROLOGIA , VODNE ZDROJE A VODNE HOSPODARSTVO Na zaklade jednoduchych modelovych vypoctov je mozne predpokladat, ze sucasne trendy poklesu prietokov riek, hladiny podzemnych vod a aj vydatnosti pramenov budu pokracovat najma v juznej polovici Slovenska. Toto moze negativne ovplyvnit nielen zasobovanie obyvatelstva, priemyslu a polnohospodarstva vodou, ale tiez hydroenergeticky system a vodnu dopravu na Slovensku. Scenare predpokladaju aj v obdobi 1990-2030 pokles vodnych zdrojov asi o 20 %. LESNE HOSPODARSTVO Az 41 % uzemia Slovenska je pokryte lesmi, najma listnatymi a zmiesanymi. Ak sa berie do uvahy sucasny stav a regionalne scenare vyvoja klimy (teplota vzduchu a zrazky) je mozne formulovat nasledujuce zavery : Zranitelnost lesov je pravdepodobne ovela vyssia ako u polnohospodarskych plodin kvoli dlhsiemu zivotnemu cyklu stromov. Jedla a smrek su pravdepodobne take druhy, ktore su najmenej vhodne na prisposobenie sa klimatickym zmenam. Pokial sa nezlepsi zivotaschopnost horskych smrekovych porastov, je mozne ocakavat rozsirovanie sa buka do vyssich poloh. Ocakavana intenzita a casovy horizont klimatickych zmien sposobi take zmeny v lesnych ekosystemoch, ktore nebudu schopne samoregulacne zvladnut. Velmi nepriaznive zmeny podnej vlhkosti mozu v nizsich polohach sposobit fyziologicke oslabenie druhov a lokalne prispiet k rozsireniu stepnych lesnych spolocenstiev. Tiez sa ocakava mozny rast produkcie biomasy v rozsahu 10- 30 % v zavislosti od vitality a existencie porastov, ktore sa prisposobia danym podmienkam. POLNOHOSPODARSTVO Klimaticke podmienky ovplyvnuju rastlinnu polnohospodarsku vyrobu. Niektore plodiny su viac ovplyvnene premenlivostou klimy a vynimocnymi meteorologickymi javmi (jarne a silne zimne mrazy, vysoke teploty pri nizkej relativnej vlhkosti, krupobitie ap.). Klimaticke zmeny mozu viest k selekcnemu tlaku. Vysledok takehoto tlaku na rastliny je dnes tazko predpovedatelny. Je vsak iste, ze pocas adaptacneho procesu moze byt stabilita ekosystemov negativne ovplyvnena napriklad objavenim sa noveho superenia druhov, novymi chorobami a skodcami, novymi patogennymi latkami, rastom nebezpecenstva poziarov a erozie pody. V dosledku rastu teploty vzduchu moze dojst k rozsireniu prirodzeneho vyskytu tropickych chorob a patogenov severnym smerom. OPATRENIA NA ZNIZOVANIE EMISII Slovensko ako jedina postkomunisticka krajina sa zaviazala k prisnejsiemu zavazku ako vyplyva z Dohovoru o klimatickych zmenach (stabilizacia emisii), a to k znizeniu emisii o 20% do roku 2005 v porovnani s rokom 1988. Na rozdiel od krajin s podobnym zavazkom, kde tento ciel je podporovany ucinnymi opatreniami (napr. Dansko), nasa krajina "profituje" z upadku hospodarstva a poklesu spotreby. Narodny program je zalozeny na vyuzivani jadrovej energetiky, plynofikacii a dalsich opatreniach, z ktorych velmi perspektivnymi sa javia podpora uspor energie a vyuzivania obnovitelnych zdrojov. Sucasny trend vsak naznacuje skor opak a o ucinnej podpore obnovitelnych zdrojov a uspor, na rozdiel od jadrovej energetiky, nie je mozne hovorit. ZAVER Pri uspokojovani nasich "zakladnych potrieb" boli takmer vzdy kladene kratkodobe zaujmy pred dlhodobe nasledky. Napriek tomu, ze uz od minuleho storocia vieme, ze CO2 a ine sklenikove plyny maju sklon absorbovat ziarenie a ohrievat atmosferu, vypustame do atmosfery od dob priemyselnej revolucie (ako produkt spalovania fosilnych paliv) miliony ton CO2. Niekolko poslednych rokov ukazalo, ze sa uz nemozeme dalej vyhybat dosledkom klimatickych zmien. Vedci sa zhodli na tom, ze ludstvom sposobene oteplovanie atmosfery je najvacsie za poslednych 100 000 rokov - od doby kedy clovek obyva nasu planetu. Je to skutocne tak vazne? Vedci predpokladaju ze zvysenie priemernej teploty vzduchu o 3 st. Celzia do roku 2030 by mohlo mat tragicke nasledky. Takyto narast teploty by si vyzadoval, aby sa rychlost zmien prirodnych systemov zvysila 10 az 60 krat v porovnani so zmenami po skonceni doby ladovej pred 12 000 rokmi. Dnes nevieme, ci ekosystem, s ktorym sme nerozlucne spojeni, je schopny taketo rychle zmeny zvladnut. Nasledky pre ludi by vsak mohli znamenat katastrofu v podobe nedostatku jedla, castejsich zaplav, straty zdrojov pitnej vody, ekonomickeho kolapsu, zvyseneho poctu environmentalnych utecencov a tiez aj narastajuceho medzinarodneho napatia. Toto je vyzva adresovana vedeckym vyborom OSN pre klimaticke zmeny (IPCC), ignorovanie ktorej nie je mozne dalej tolerovat. Dnes existuju technicke aj ekonomicke moznosti ako tento nepriaznivy proces zastavit. Nie je ich vsak mozne realizovat bez informovania verejnosti a podpory zo strany politikov. Ukazuje sa, ze prave politicka vola zmenit sucasny vyvoj chyba v sucasnosti najviac. Ekonomicke zaujmy uzkych kruhov spolocnosti su silnejsie ako zaujmy nielen nas , ale i nasledujucich generacii. Dodatok Posledne jednanie o klimatickych zmenach, ktore sa konalo v juli 1996 v Zeneve (COP 2) a ktoreho sa zucastnilo takmer 900 delegatov clenskych krajin OSN predsa len prinieslo niektore zmeny : Do diskusie vstupil dalsi subjekt - Svetova zdravotnicka organizacia (WHO), ktora svojou spravou o vplyvoch zmeny klimy na ludske zdravie vyvolala dalsi tlak smerom k znizeniu emisii sklenikovych plynov a zabraneniu nebezpecnych dosledkov vyplyvajucich z klimatickych zmien na zdravie ludi. Pozicia USA , ktore tradicne zaujimalo opatrne az negativisticke postoje k prijimaniu prisnejsich zavazkov suvisiacich so znizovanim emisii, ustami svojho zastupcu Tima Wirtha vyjadrili nespokojnost s postojom niektorych krajin, "...ktorych jedinym cielom je podminovat cely proces vyjednavania a spochybnit pracu komisie IPCC." Sucasne tento zastupca americkej vlady vyzval pritomnych, aby pri najblizsom stretnuti v Kyote (1997) sa krajiny dohodli na zavaznych cieloch znizenia emisii sklenikovych plynov. "Tuto ulohu uz nie je mozne dalej odkladat", povedal. V USA spoliehaju hlavne na politiku tzv. spolocneho zavadzania (Joint Implementation) projektov s inymi krajinami, ktore by im umoznilo znizit za relativne nizke naklady emisie sklenikovych plynov za hranicami a sucasne by ich nic nenutilo obmedzovat spotrebu fosilnych paliv doma. Pozicie Aliancie malych ostrovov (AOSIS) - uz dnes ohrozenych klimatickymi zmenami a na druhej strane krajin profitujucich z vyvozu ropy a fosilnych paliv - OPEC vratane Ruska a Australie (hlavny exporter uhlia vo svete) sa este viac vzdialili a zostavaju vo vzajomnej trvalej opozicii. Krajinam OPEC sa uspesne dari blokovat cely proces vyjednavania aj tym, ze pravidla vyjednavania su stale zalozene na prijimani zavazkov len cestou konsensu (suhlasu vsetkych zainteresovanych stran). Uvedene pravidlo nebolo mozne zmenit a dnes je jasne, ze predstavuje najvacsiu brzdu celeho procesu umoznujucu zabranit prijatie akychkolvek zavazkov. Ukazuje sa vsak, ze aj bez tohoto pravidla maju bohate krajiny OPEC dostatok moznosti (hlavne ekonomickych) ako "donutit" na nich zavisle krajiny k neprijimaniu zavazkov na znizovanie spotreby fosilnych paliv a teda aj emisii sklenikovych plynov. Australia, vzhladom na svoje prisne negativisticke postoje, zostava izolovana medzi vyspelymi krajinami. Tato krajina dnes najsilnejsie presadzuje tvrdenie, ze skor ako sa nejake opatrenia stanu zavaznymi, musia vedecke poznatky jednoznacne dokazat rizika klimatickych zmien. Toto stanovisko je zaujimave aj tym, ze v minulosti Australia bez problemov prijimala vedecke poznatky IPCC o klimatickych zmenach. Tato krajina trva na tom, aby rozvojove krajiny tiez prijali prisnejsie zavazky. Australske postoje boli natolko destruktivne, ze minister zivotneho prostredia Velkej Britanie John Gummer nazval tuto krajinu "obstrukcnym statom". Australska delegacia na protest opustila konferencnu salu. Postkomunisticke krajiny spolu s krajinami EU a Japonskom nadalej zotrvavaju na politike "pockaj a uvidis", ktora je zalozena na faktickom (ustnom) uznavani rizika klimatickych zmien a nutnosti zavadzania opatreni, avsak prakticke kroky k zamedzeniu tohto rizika nie su presadzovane. "Az zomrie posledny strom a bude otravena posledna rieka zistime, ze peniaze sa nedaju jest." Indiansky nacelnik kmena Seatle, v roku 1854. LITERATURA 1. F.Nutter, Conference on Financing Strategies for Renewable Energy and Efficiency, New York, 11. maj 1994 . 2. World Energy Statistics and Balances 1971-1994, Paris OECD, 1994 3. Report of the Intergovernmental Panel on Climat Change, New York, Cambridge University Press, 1992 4. Second Assessment Report of the IPCC, New York, Cambridge University Press, 1996 5. Svante Arrhenius,"On the Influence of Carbonic Acid in the Air Upon the Temperature of the Ground," Phil. Magazine , 1896 6. Thomas Karl : Trends in High Frequency Climate Variability in the 20th Century, Nature, 21. september, 1995 7. The IPCC Scientiffic Assessment of the Climate Change, New York, Cambridge University Press, 1990 8. Dr. Wilfred Haeberli, Swiss Polytechnic, 1990 9. J.C. King: Recent Climate Variability in the Vicinity of the Antarctic Peninsula, Int. Journal of Climatology, maj 1994 10. D. Sahagian: Direct Anthropogenic Contributions to the Sea Level Rise in the 20th Century, Nature , 6. januar 1994. 11. N. Myers : Environmental Exodus-An Emergent Crisis in the Global Arena, Climate Institute, Washington D.C., 1995 12. Global Climate Change and the Rising Challange of the Sea, Proc. of the IPCC Workshop, Venezuela, marec 1992 13. World Bank, : Earth Faces Water Crisis, press release, Washington D.C., August 6, 1995 14. Windstorm, Munich Re, Mnichov, 1990 15. D. Cogan: Bracing for Bigger Storms, Investors Environmental Report, Vol. 3, No.1, 1993 16. R. Sheets: A Meteorological Analysis of Hurican Andrew, Nat. Hurican Conf., Orlando , april 1993 17. L.Brown: Facing Food Scarcity, World Watch, november/december , 1995 18. Higher Temperatures, Carbon Dioxide Levels Could Harm Europe s Agriculture Production, Int. Environmental Reporter, 20. marec 1996 19. D. Thomson : The Seasons, Global Temperature, and Precession, Science, 7. april, 1995 20. New Scientist, 9. september 1995 21. W.Di Benedetto: Sun Stroke? Pacific Coastal Salmon Face Menace of Global Warming, Journal of Commerce, 3. januar, 1996 22. W. Cline: The Economics of Global Warming, Institute of Int. Economics, Washington D.C., 1992 23. J. Legget : Climate Change and the Financial Sector, Mnichov, Gerling Akademie Verlag, 1996 24. The Impact of Climate Change, UNEP, Nairobi, 1993 25. Dusting the Climate for Fingerprints, Science News, 10. jun, 1995 26. S. Schneider: Global Warming- Are We Entering the Greenhouse Century, Sierra Club Books, San Francisco, 1989 27. G. Woodwell: Biotic Feedbacks in the Global Climatic System, New York, Oxford University Press, 1995 28. Commission of the European Communities : Second Evaluation of National Programmes Under the Monitoring Mechanism of Community CO2 and Other Greenhouse Gas Emissions, Brussel, 14. marec, 1996 29. Narodna sprava o zmene klimy, Ministerstvo zivotneho prostredia SR, maj 1995 30. Robert Nichols et al.:Impact of See Level Rise. Third European Workshop on Coastal Zones, Paralimini, Cyprus, 23.9.1990 OBRAZKY Na spanielskom vidieku zostali v roku 1995 po riekach len vyschnute koryta. Dobytok na juhu Texasu je postihnuty kritickym nedostatkom zelenej pastviny uz od roku 1995. Slnko spolu s ostatnymi obnovitelnymi zdrojmi energie je schopne pokryt celu nasu energeticku spotrebu. Na obrazku je priklad vyuzitia fotovoltaickych clankov na vyrobu elektriny v Grecku. Veterne elektrarne v Sydals , Dansko. V auguste 1992 hurikan Andrew spustosil aj pobrezie Floridy. Tuto plachetnicu odniesol az do 5 kilometrov vzdialeneho mangroveho porastu. Hurikan patri medzi najnicivejsie prirodne javy. Zaplavy uz pravidelne postihuju oblasti v blizkosti velkych riek v Europe, Azii aj Amerike. Snehova pokryvka Zeme v januari 1994. Satelitny obraz delty rieky Mississippi pri St. Louis pred a po zaplavach v roku 1993. Priciny sklenikoveho javu : spalovanie fosilnych paliv, doprava, polnohospodarstvo, freony. V obdobi 1980-85 bolo rocne vyrubanych asi 113 000 km2 tropickych pralesov . Dnes to je viac ako 170 000 km2. Dobovy obraz z roku 1850 zachytava velkost ladovca v Argentiere vo Svajciarsku. Jeho zmensenie do roku 1990 je evidentne z vedlajsej fotografii. Zdroje a zachyty kyslicnika uhliciteho v prirode. Hodnoty su v miliardach ton uhlika za rok. Vysv.: photosynthesis = fotosysnteza, respiration=vydychovanie, decomposition in soil = hnitie v pode, fossil fuel combustion=spalovanie fosilnych paliv, sea/air exchange= vymena medzi morom a vzduchom, air/sea exchange.= vymena medzi vzduchom a morom, forest destruction = odlesnovanie, organic matter and limestone in sediments = organicka hmota a sedimenty Zasoby fosilnych paliv na Zemi a potencial slnecnej energie. Vysv.: Gas= plyn, Ol = ropa, Kohle = uhlie, jahrliche Sonneneinstrahlung auf die Erde = rocna intenzita dopadajuceho slnecneho ziarenia na Zem, weltweiter Jahresenergieverbrauch= rocna spotreba energie na Zemi GRAFY Vyvoj koncentracii CO2, CH4, N2O a CFC v atmosfere od zaciatku priemyselnej revolucie. Vyvoj priemernej celosvetovej teploty vzduchu za poslednych viac ako 100 rokov. Vyvoj priemernej celosvetovej teploty vzduchu za poslednych milion rokov. Prerusovana ciara znazornuje situaciu na zaciatku nasho storocia. Emisie uhlika zo spalovania fosilnych paliv vo svete. Hodnoty su uvedene v mld. ton. Predpokladany vyvoj emisii CO2 (v mld. ton uhlika) v buducnosti a koncentracie CO2 v atmosfere pre styri rozne scenare buduceho vyvoja. BaU=sucasny trend vyvoja, B=prechod na zemny plyn, C=kombinacia zemneho plynu a obnovitelnych zdrojov energie, D=prechod na obnovitelne zdroje energii. Zmeny zrazkovej intenzity v sub-saharskom regione (zapadna Afrika) od roku 1940. ------------------------------------------------------------------ Fond pre Alternativne Energie Tel.:(7) 836 964 P.O.Box 35 850 07 Bratislava Slovakia Fax : (7) 836 964 F A E Tel.: (7) 836 964 P.O.Box 35 850 07 Bratislava Slovakia Fax : (7) 836 964