Predpoklada sa, ze pri kazdom otepleni atmosfery o jeden stupen Celzia dojde k posunu polnohospodarsky vyuzitelnych oblasti o 200-300 km na sever. Sucasne sa predpoklada, ze vacsie sucha v lete mozu znizit urodu v miernom pasme o 10-30 % , pricom je mozne, ze dnesne najproduktivnejsie oblasti ako napr. stredozapad USA budu vystavene castejsim sucham a vlnam horucav ako dnes. Na druhej strane atmosfericke modely zrazkovej cinnosti poukazuju aj na to, ze v niektorych severnych oblastiach by v dosledku predzenia vegetacneho obdobia a intenzivnejsich zrazok mohlo dojst k zvyseniu polnohospodarskej produkcie. Avsak vacsina takychto oblasti, ktore by z klimatickych zmien mohli mat prospech, ako su napr. severna cast Kanady a Sibir ma nedostatok kvalitnej pody, takej ako sa vyskytuje napr. na stredozapade USA alebo Ukrajine. Z uvedeneho vyplyva, ze je velmi nepravdepodobne, aby bolo takto mozne nahradit "vypadok" produkcie potravin v t.c. urodnych oblastiach Zeme. Vyssie teploty by tiez prispeli k sireniu hmyzu a chorob, ktore by dalej znizili vytazky potravin. Potencialne rizika je mozne vidiet na skutocnosti , ze v obdobi 1988 az 1995 doslo v dosledku sucha a horucav v USA trikrat k znizeniu produkcie obilia, co prispelo k vyraznemu znizeniu celosvetovych zasob obilia 17.

Juzna a juhovychodna Azia, juzna Amerika a stredna Afrika su oblasti, kde sa znizenie urody obilia zrejme najviac prejavi, a prispeje tak k dalsiemu sireniu hladu, v tychto najzranitelnejsich oblastiach sveta. Ani polnohospodarstvo vyspelych krajin severnej pologule sa pravdepodobne nevyhne negativnym dopadom klimatickych zmien. Nedavna studia vypracovana Europskou Uniou uvadza, ze zmena klimy moze znizit polnohospodarsku produkciu hlavne na juhu Europy, kde produkcia potravin uz dnes zaostava za urovnou strednej a severnej Europy 18.

DESERTIFIKACIA - PREMIENANIE URODNEJ PODY NA PUST

Vzhladom na velku zavislost na urovni podnej vlhkosti su potencialnym rizikom znizenia kvality pody a sirenim pustnych oblasti ohrozene hlavne pastviny subtropickeho a tropickeho pasma. Kombinaciou s inymi vplyvmi, ako su napr. ich nadmerne vyuzivanie, aj male znizenie zrazok alebo zvysenie vyparovania, moze zmenit tieto pastviny na pust - proces ktory je len tazko mozne zastavit. Desertifikacia dnes priamo ohrozuje viac ako 250 milion ludi . Pastviny v dosledku straty vody uz dnes miznu v africkej oblasti Sahelu ale aj v inych regionoch sveta 4.

POSUVANIE ROCNYCH OBDOBI

Inym barometrom klimatickych zmien sa ukazuje posuvanie rocnych obdobi. Podla Davida Thomsona z AT T Bell Laboratories, ktory analyzoval udaje zahrnujuce aj niektore cirkevne zaznamy az z 13. storocia, dochadza v Europe po obdobi stability od roku 1940 k casovemu posuvaniu tychto obdobi. Uvedeny posuv je v zhode s narastom koncentracie sklenikovych plynov 19.