Ramcovy dohovor o klimatickych zmenach vstupil do platnosti 23.11.1994. Slovensko akceptovalo vsetky zavazky Dohovoru, vratane znizenia emisii sklenikovych plynov do roku 2000 na uroven roku 1990. Dalej si Slovensko, ako vnutorny ciel, stanovilo dosiahnut znizenie emisii CO2 o 20% do roku 2005 oproti roku 1988.

Narodna sprava o zmene klimy, ktoru Slovensko vypracovalo ako jednu z povinnosti vyplyvajucich z Dohovoru, obsahuje nasledujuce udaje 29:

Emisie najdolezitejsich sklenikovych plynov na Slovensku boli nasledovne:

                    1988      1990           1990
                   v tis.    v tis.   agregovane emisie v
                     ton      ton        tis. ton CO2
                                          ekvivalentu
Celkove emisie     61 484    58 278         58 278
CO2
Emisie CH4            -       347            8 502
Emisie N2O            -        16            5 120

Pozn.: Agregovane emisie su tu uvedene preto, aby bolo mozne porovnat emisie roznych plynov z hladiska ich skutocneho prispevku k zvyseniu globalneho sklenikoveho javu.

Emisie CO2 tvoria rozhodujucu cast emisii sklenikovych plynov. Ich hlavnym zdrojom je spalovanie fosilnych paliv. Najvyznamnejsie priemyselne zdroje CO2 u nas predstavuju: vyroba cementu, vapna a magnezitu.

Zdroj                    Emisie CO2 zo spalovacich
                           procesov v roku 1990
                                v tis. ton
Priemysel                         21 155
Energetika                        15 679
Obyvatelstvo                       6 384
Komunalny sektor                   6 153
Doprava                            3 628
Polnohospodarstvo    a             2 034
lesnictvo
SPOLU                             55 033

Okrem uvedenych emisii zo spalovania fosilnych paliv k celkovam emisiam CO2 prispieva este priemysel - v roku 1990 to bolo 2 775 ton a odpady - 470 ton.

Narodna klimaticka sprava dalej uvadza, ze podiel SR na globalnych emisiach sklenikovych plynov tvori zhruba 0,2%. Rocna emisia CO2 na obyvatela (11 ton v roku 1990) je nizsia ako priemer rozvinutych krajin (OECD), napriek tomu patri Slovensko medzi 15 statov s najvyssimi emisiami na jedneho obyvatela.

Predpokladane oteplenie atmosfery moze klimaticke pomery znacne zmenit pravdepodobne smerom k zvyseniu premenlivosti, co bude mat zrejme za nasledok zmenu hranicnych podmienok tak pre prirodne ekosystemy ako aj pre ekonomicke a socialne aktivity.

Z analyzy doterajsieho vyvoja a zmien klimy na Slovensku vyplyva, ze:

trend priemernej rocnej teploty vzduchu je vyznamne rastuci. V Hurbanove vzrastla priemerna teplota o 1 st. Celzia od roku 1901 s maximom rastu v poslednych 7 rokoch. Podobne trendy boli zaznamenane aj na inych miestach Slovenska. V roku 1994 priemerna teplota bola 11,4 st. Celzia.

Trend rocnych uhrnov zrazok je vyznamne klesajuci . V Hurbanove predstavuje pokles zrazok asi 90 mm od roku 1901 (co je 17 % z normalu 1961-1990) s minimom v poslednom 14-rocnom obdobi. Tento klesajuci trend je v inych oblastiach o nieco mensi a je statisticky nevyznamny v horskych oblastiach na severe Slovenska.

Trend odparovania vody z pody je vyznamne rastuci s maximom v poslednom 7-rocnom obdobi.

Priemerna vlhkost pody je vyznamne klesajuca od roku 1901. Na juhozapadnom Slovensku je tento pokles vyssi ako v inych oblastiach Slovenska.

Vyssie uvedene trendy su zapricinene hlavne zmenou klimatickych podmienok od aprila do septembra.

Vyskyt mimoriadnych hodnot v obdobi 1981-1994 je ovela castejsi ako pred rokom 1981.

V hornatych castiach Slovenska boli v prvych troch desatrociach nasho storocia podstatne vyssie uhrny zrazok ako potencialnej evaporacie, no po roku 1980 je tam podobny nedostatok zrazok, ako sa obvykle vyskytoval v nizinach.

Klimaticke charakteristiky v Hurbanove :

OBDOBIE         Priem. teplota  Priem.  zrazky
                       v             v mm
                       C
1901-1931             9,5             586
1931-1961             9,9             572
1961-1990            10,0             553
1981-1990            10,1             496
1988-1993            10,5             498

Z uvedenych vysledkov vyplyva aj trend poklesu vlhkosti v pode hlavne na juhu Slovenska - najdolezitejsej polnohospodarsky vyuzivanej niziny. Na druhej strane, vacsinou v hornatych severnych oblastiach, rast skutocneho odparovania vody vyvolava pokles odtoku. To je hlavnou pricinou, preco aj priemerne prietoky slovenskych riek maju klesajuci trend o 10-30 % (pri niektorych mensich riekach na juhu dokonca aj o viac ako 40 %) od roku 1931.

Pre obdobie okolo roku 2025 sa v sulade s modelmi predpoklada rast priemernej teploty vzduchu o 1 az 2 st. Celzia , pricom vacsie oteplenie sa predpoklada v zime aj v lete. Tiez sa predpoklada rast uhrnov zrazok v zime a ich pokles vo vegetacnom obdobi v rozsahu do 20 %. Celorocne sa ocakava pokles relativnej vlhkosti vzduchu - na jar na juhu Slovenska az o 6 %.