Diplomova praca - Energetika
ZIVOTNE PROSTREDIE:
Organizacie / Granty / Casopisy / Publikacie / Kalendar / Legislativa

Hlavna stranka Fondu pre alternativne energie

Prirodovedecka fakulta Univerzity Komenskeho
Katedra krajinnej ekologie

Jan Peracek

Vyznam obnovitelnych zdrojov energie
a moznosti ich vyuzitia na Slovensku.

Obsah / Uvod / Metodika prace / Cast I / Cast II / Zaver / Literatura


CAST I. - Analyza problematiky.

Energeticka situacia na Slovensku.

Slovensko patri medzi tie krajiny, pre ktore je charakteristicka vysoka spotreba primarnych energetickych zdrojov na jednotku hrubeho domaceho produktu. Je to sposobene ciastocne energeticky velmi narocnym priemyslom, nizkou ucinnostou transformacie, transportu a distribucie elektrickej energie a tepla a ciastocne tiez nerealnou, cize dotovanou cenou energie, ktora neodraza skutocne naklady na jej ziskavanie a tym nestimuluje jej racionalne vyuzivanie. Pritom vsak az 90% na Slovensku spotrebovavanych primarnych energetickych zdrojov pochadza z dovozu. To znamena, ze nasa ekonomika je zavisla na ich importe. Preto dochadza jednak k obrovskym devizovym vydavkom ale tiez k deficitu zahranicneho obchodu, co je z makroekonomickeho pohladu velmi nepriaznive. Naviac pri predpokladanom naraste konecnej spotreby ako to vidno z tabulky 1 bude tato zavislost este vyraznejsia.

Tab.1: Prognoza vyvoja konecnej spotreby na Slovensku podla paliv v PJ (Ministerstvo hospodarstva SR, 1995)


         rok           1990       1993     1995     2000    2005     2010

konecna spotreba       729        555      586      639       666     698

 z toho elektrina
            teplo       84        73       77       86       95      102
            paliva      28        25       27       29       30       32
                       617       457      482      524      541      564

z toho:
            tuhe       224         172      159    150       143      141
            kvapalne   177         101      125    136       151      158
            plynne     216         184      198    238       247      265


Pokial ide o spotrebu v jednotlivych odvetvovych sektoroch, najvyssia je v priemysle. Toto je sposobene jeho samotnou strukturou - jadro tvoria energeticky velmi narocne odvetvia, ako napr. hutnictvo zeleznych a nezeleznych kovov, priemysel stavebnych hmot, sklarsky a keramicky priemysel, strojarsky priemysel, chemicky a gumarensky priemysel. Ocakava sa vsak postupne znizovanie spotreby v dosledku zavadzania uspornych opatreni a energeticky ucinnejsich technologii (Bedi et al, 1994, Ministerstvo hospodarstva SR, 1995).

V poradi druhym najvacsim spotrebitelom energie je bytovokomunalna sfera. Aj ked spotreba v tomto sektore ani zdaleka nedosahuje uroven spotreby vo vyspelych statoch, predsa len existuje potencial uspor, hlavne v oblasti spotreby tepla. Ocakava sa vsak mierny narast v spotrebe jednak v dosledku predpokladaneho narastu poctu bytov a jednak pouzivanim u nas pomerne novych, no vo vyspelych ekonomikach beznych elektrickych spotrebicov (Bedi et al, 1994, Ministerstvo hospodarstva SR, 1995).

V sektore obchodu a sluzieb, rovnako ako v bytovokomunalnej sfere, existuje potencial uspor najma v oblasti spotreby tepla. Predpoklada sa vsak narast spotreby energie v dosledku vyssieho podielu terciarnej sfery na tvorbe hrubeho domaceho produktu, rovnako stupajuci trend vykazuju aj sektory dopravy a polnohospodarstva (Bedi et al, 1994, Ministerstvo hospodarstva SR, 1995).

Konkretna prognoza vyvoja konecnej spotreby podla jednotlivych sektorov je zrejma z tabulky 2.

Tab. 2: Prognoza vyvoja konecnej spotreby podla sektorov na Slovensku v PJ a % (spracoval autor podla Ministerstva hospodarstva, 1995)


                  1990                           2000               2010
                          1993     1995                2005
rok

                 PJ   %     PJ   %    PJ    %    PJ   %     PJ   %    PJ    %
------------------------------------------------------------------------------

konecna               100             586             100             698
spotreba        729        555  100        100  639        666  100        100
------------------------------------------------------------------------------
  z toho:

  priemysel          59,1       57,8  338  57,7      57,8       57,4  393  56,3
                431        321                  369        382

-------------------------------------------------------------------------------
polnohospodarst 33   4,5   17   3,1  21    3,6  27   4,2   32   4,8  36    5,2
vo
-------------------------------------------------------------------------------
  doprava                                                                  10,3
                55   7,6   43   7,7  47    8,0  57   8,9   64   9,6  72
-------------------------------------------------------------------------------
  obchod a           13,6       13,0       13,5      13,0       12,3       12,9
sluzby          99         72        79         83         82        90

-------------------------------------------------------------------------------
  domacnosti         15,2       18,4  101  17,2      16,1       15,9  107  15,3
                111        102                  103        106


Pri spalovani fosilnych paliv dochadza k emisiam znecistujucich latok do ovzdusia. Ide hlavne o CO2, SO2, NOx, CO, tuhe castice, arzen a ine. Tieto latky nielenze predstavuju zdravotne riziko pre obyvatelstvo, ale sa aj vyznamnou mierou podielaju na vzniku kyslych dazdov, nadmernej redukcii ozonosfery a globalnej zmene klimy. V dosledku kyslych dazdov dochadza predovsetkym k poskodzovaniu vegetacneho krytu a degradacii pody a tym aj k obrovskym financnym stratam v polnom a lesnom hospodarstve. Rovnako tiez dochadza k negativnemu vplyvu na kulturne pamiatky, bytovy fond a podobne. Redukovana ozonova vrstva dovoluje prenikat vacsiemu mnozstvu ultrafialoveho ziarenia na zemsky povrch, kde nepriaznivo posobi na zdravie obyvatelstva a ostatnych organizmov. Sprievodnymi javmi klimatickych zmien v globalnom meradle by mohli byt predovsetkym vzrastajuca hladina svetoveho oceanu so sucasnym zaplavenim pobreznych nizin kontinentov a ostrovov sposobene topenim ladovcov arktickych oblasti, posun hranice s trvalou snehovou pokryvkou ako vo vertikalnom tak i v horizontalnom smere, vyrazna dezertifikacia, castejsie a intenzivnejsie zaplavy a sucha. Podla Svetovej komisie pre zivotne prostredie a rozvoj (In:Bouzkova, 1991) moze dojst k vyraznemu naruseniu polnohospodarskych a lesnych ekosystemov a zrejme aj morskeho rybolovu a potravinovych retazcov.

Tab. 3: Emisie podla zakladnych znecistujucich latok na Slovensku v roku 1995 (spracoval autor podla Statistickeho uradu SR, 1996)


                        tuhe         oxid        oxidy        oxid
          emisie     emisie       siricity     dusika        uholnaty

zdroje                1000      %   1000      %   1000      %    1000      %
                     t             t             t              t

elektrarne
                    10,91  11,84  64,41  26,92  36,38  20,11   2,07   0,51

teplarne
                    2,81   3,05   22,10  9,23   12,64  6,99    1,15   0,28

priemyselna
energetika a
procesne            17,09  18,54  27,09  11,32  5,19   2,87    11,41  2,82
spalovanie

lokalne
vykurovanie         16,11  17,48  20,71  8,65   5,21   2,88    42,59  10,53

priemyselne
technologicke                                                  154,86
procesy             36,25  39,32  88,20  36,86  59,60  32,94          38,27

tazba a doprava
fosilnych paliv
                    0,16   0,17   0,62   0,26   4,31   2,38    2,98   0,74

spracovanie odpadu
                    0,15   0,16   0,09   0,04   0,17   0,09    0,12   0,03

polnohospodarstvo
                    0,02   0,02   0,04   0,02   0,08   0,04    0,00   0,00

ine stacionarne
zdroje              5,46   5,92   13,12  5,48   4,85   2,68    4,53   1,12

stacionarne zdroje                236,38        128,43         219,71
spolu               88,96  96,50         98,78         70,98          54,30

mobilne zdroje                                                 184,92
spolu *             3,23   3,50   2,92   1,22   52,51  29,02          45,70

spolu                      100,00 239,30 100,00 180,94 100,00  404,63 100,00
                    92,19

* udaje su za rok 1994

Spoliehat sa v tejto situacii na jadrove zdroje taktiez nie je vychodiskom, pretoze doposial nikde na svete nie je vyrieseny problem likvidacie vysokoaktivneho odpadu a samotna jadrova elektraren predstavuje environmentalne riziko v pripade poruchy a po skonceni zivotnosti, nehovoriac o vysokej cene energie ziskanej z tychto zdrojov.

Racionalizacia spotreby energie a vyuzivanie obnovitelnych zdrojov energie.

V predchadzajucej casti som sa zmienil o sucasnej situacii v energetickom zabezpeceni Slovenska. Vysoka environmentalna a ekonomicka nevyhodnost fosilnych a jadrovych zdrojov by vsak mali byt stimulom pre racionalizaciu spotreby energie a vyuzivanie obnovitelnych zdrojov energie. Racionalizaciou spotreby rozumieme setrenie energie. To vsak automaticky nesuvisi so znizovanim komfortu - naopak jedna sa o znizenie energetickych vstupov pri zachovani rovnakeho komfortu a dosiahnuti tych istych sluzieb. Opatrenia takehoto druhu su vyhodne nielen z hladiska environmentalneho (znizenie emisii), ale aj ekonomickeho (navratnost financii, zisk). Co sa tyka obnovitelnych zdrojov energie, o vyhodnosti ich pouzitia niet pochyb. V prvom rade ani zdaleka neovplyvnuju zivotne prostredie v takej miere ako zdroje fosilne a jadrove. Ich dalsou prednostou je, ze su zdrojmi domacimi (tvoria pracovne prilezitosti, setria devizove prostriedky SR, znizuju zavislost na dovoze), lokalnymi pripadne regionalnymi (nevznikaju straty pri transporte energie na dlhe vzdialenosti) a mnohe z nich aj ekonomicky vyhodnymi (navratnost financii, zisk). Aj ked v sucasnosti nie su tieto zdroje schopne v plnom rozsahu zabezpecit energeticke potreby Slovenska, mali by sa vyuzivat v co najvyssej moznej miere. Taktiez je nevyhnutne podporovat vedu a vyskum v tejto oblasti. Nove vedecke poznatky napomozu dalsiemu napredovaniu tak, ze zvysovanim ucinnosti vyroby energie z obnovitelnych zdrojov budu tieto schopne naplno pokryt potreby ludstva.

Pre lepsiu ilustraciu sluzi nasledovny prehlad opatreni pre trvalo udrzatelny rozvoj v energetike, ktory som spracoval z literatury (Bedi, 1993, Bedi et al., 1994):

1. racionalizacia spotreby energie

2. vyuzitie obnovitelnych zdrojov energie

a) slnecna energia

b) energia biomasy

c) veterna energia

d) vodna energia

e) geotermalna energia

f) tepelne cerpadla

g) energia oceanov a mori.

Po tomto strucnom prehlade nasleduje popis jednotlivych racionalizacnych opatreni a technologii na vyrobu energie z obnovitelnych zdrojov.

Racionalizacia spotreby energie.

Tepelna izolacia budov je opatrenie zamerane na znizenie spotreby energie na vykurovanie. Najde uplatnenie vo vsetkych typoch budov, ktore treba vykurovat - administrativnych, skladovych, verejnych ci bytovych priestoroch. Napriklad v nasich klimatickych podmienkach z celkovej energetickej spotreby domacnosti pripada 60 - 90% podiel na vykurovanie (Bedi et al., 1994). Konkretna hodnota pritom kolise v ramci tychto hranic v zavislosti od geografickej polohy toho - ktoreho bytu. Existuju vsak sposoby, ako tuto spotrebu znacne znizit.

V prvom rade by sa mala pozornost venovat oknam. Tieto by sa mali utesnit, aby priliehali. dalsim opatrenim je vymena dvojiteho zasklenia za trojite z dovodu znizenia tepelneho prestupu plochou okna. Tiez existuje tzv. termicka folia, ktoru je mozne jednoducho nalepit na sklo. Tato okrem tepelnoizolacnej funkcie spåna i ulohu izolatora infracerveneho ziarenia.

Nasleduje izolacia obvodovych murov. Tuto je mozne instalvoat z vonkajsej alebo vnutornej strany budovy. Kazdy z oboch sposobov ma svoje klady a zapory, ktore treba vopred zvazit a tiez sa treba spravne rozhodnut pri vybere konkretneho izolacneho materialu, rovnako ako pri zateplovani striech a podlah. Ako izolator tiez posobi presklena zimna zahrada, ci zaskleny balkon.

Tepelna regulacia predstavuje dalsie znizovanie spotreby energie zalozene na spotrebe iba takeho mnozstva tepla, ktore je nevyhnutne. Takato regulacia je podmienenna vypoctom tepelnych potrieb budov s naslednym vyberom vhodneho kotla a vykurovacieho systemu (pri novostavbe alebo rekonstruckii) a regulacnej techniky. Tato moze byt instalovana a riadena centralne alebo lokalne v jenotlivych miestnostiach. Vyhoda takychto systemov spociva v schopnosti regulacie vykurenia objektu na pozadovanu teplotu, pricom poziadavky v jednotlivych miestnostiach v ramci objektu mozu byt odlisne, rovnako sa mozu lisit pocas dlhsieho obdobia (pracovny tyzden - vikend, dovolenka). Tepelna regulacia najde uplatnenie v bytoch, administrativnych budovach, skolskych zariadeniach, nemocniciach a podobne, rovnako ako rekuperacia tepla, co je vlastne ventilacia pomocou klimatizacnych zriadeni. Tieto spatne ziskavaju teplo zo vzduchu vypustaneho z miestnosti a nasledne ohrievaju vzduch, ktory do miestnosti nasavaju.

Vyuzitie odpadoveho (druhotneho) tepla z priemyselneho procesu zavisi od jeho teploty, mnozstva a moznosti spotreby. Z hladiska obsahu energie je teplo v intervale do 60oC nizkopotencialne, 60 - 300oC strednopotencialne a nad 300oC vysokopotencialne (Bedi et al., 1994). Nizkopotencialne teplo je mozne vyuzit na lokalne vykurovanie, stredne a vysoko potencialne je vhodne aj na dialkove vykurovanie a pripravu teplej uzitkovej vody. Z celkoveho odhadovaneho potencialu druhotneho tepla tvori najvacsiu cast nizkopotencialne teplo, hlavne z uholnych elektrarni. Tieto potencialy vsak nie su vyuzitelne v plnej miere, pretoze napr. odpadove teplo z jadrovej elektrarne je koncentrovane na jednom mieste, kde jeho prebytok prevysuje potrebu.

Vyuzitie kogeneracie na vyrobu elektriny a tepla. Kogeneracia alebo kombinovana vyroba elektriny a tepla je sucasna vyroba elektrickej energie a tepla v jednom zariadeni. V kotli palivo odovzdava svoju energiu vode a vzniknuta para pohana generator. Z neho sa dalej odvadza a zvysnu energiu odovzdava vo vymenniku vode, ktora sa pouziva na vykurovanie, pripravu technologickej alebo uzitkovej teplej vody. Ucinnost takejto premeny paliva je 80 - 90%, pricom obycajne 31 - 35% je transformovanych na elektrinu a 50 - 55% na teplo (Horak et al., 1995). Ak je spalovacim mediom plyn aleb kvapalne palivo, je vyhodne pouzit paroplynovy cyklus. V nom spalovane palivo pohana zazihovy motor alebo turbinu, ktora generuje elektricky prud. Spaliny su dalej odvadzane do parneho kotla, kde odovzdavaju teplo vode a vzniknuta para pohana dalsi generator. Odpadove teplo sluzi na predohrev vody. Ucinnost vyroby elektrickej energie je v paroplynovom cykle az 50%. Rozdiel oproti dnes bezne zauzivanemu sposobu je nasledovny: v klasickych tepelnych elektrarnach je premena paliva na elektricku energiu asi 30 - 32%, zvysok tvori odpadove teplo. Elektrina vsak zvacsa nie je spotrebovavana v mieste vyroby, takze je este nutne brat do uvahy 8% strat v dialkovych prenosovych trasach, cim sa efektivita transformacie este znizuje. A v miestach spotreby tepla spaluju teplarne pre tento ucel palivo s ucinnostou premeny maximalne 70% (Bedi et al., 1994, Bedi, 1996a). Takze kombinovanou vyrobou elektriny a tepla dochadza k znizeniu mnozstva potrebneho paliva a nasledne emisii. Kedze sa jedna o zdroje lokalne, straty v prenosovych trasach su minimalne. Uplatnenie nachadzaju najma v miestach celorocnej potreby tepla, tj. v priemyselnych podnikoch, skolach, nemocniciach a podobne, ale i v mestach s vybudovanym systemom centralneho zasobovania teplom. Navrhovany postup vystavby paroplynovych cyklov na Slovensku ukazuje nasledovna tabulka.

Tab. 4: Navrhovany postup vystavby paroplynovych cyklov na Slovensku (Ministerstvo hospodarstva SR, 1993)


rok     lokalita           elektricky vykon     dodavka elektriny
                           /MW/                 /GWh/

1997    Bratislava                       206,0                1100

1997    Sala                             200,0                1100

1997    Senne              70,0                                400

1998    Kosice                           200,0                1100


1999    Zilina             60,0                                350

2001    Martin             60,0                                330

2002    Ziar nad Hronom                  150,0                  850

2004    Presov                           150,0                  850

2007    Vojany                           163,3                  950

2008    Vojany                           163,3                  950

2010+   Sered                            220,0                1300

spolu   11                             1642,6                 9280

Na zaklade studie Energetickeho ustavu z roku 1994 by bolo mozne vybudovat dalsie kapacity v nasledovnych lokalitach (In: Bedi, 1996a):

Tab. 5: Perspektivne lokality pre budovanie paroplynoveho cyklu na Slovensku

----------------------------------------------
lokalita               elektricky vykon  /MW/

Nove Zamky                               55

Banska Bystrica                          55

Povazska Bystrica                        50

Rimavska Sobota                          60

Ruzomberok                             150

spolu                                  370
----------------------------------------------

Ako vidno z oboch tabuliek, celkovy potencial velkych paroplynovych cyklov je 2000 MW. Potencial malych paroplynovych cyklov, ktore by vznikli prebudovanim kotolni v skolach, nemocniciach a inych miestach s potrebou tepla aspon 5000 hodin rocne je 180 MW (Bedi, 1996a).

Pouzivanim kompaktnych fluorescencnych ziariviek na osvetlovanie namiesto beznych ziaroviek je mozne usetrit obrovske mnozstvo elektrickej energie. Pre ilustraciu - kompaktna fluorescencna ziarivka s prikonom 9 W ma svietivost klasickej 60 W ziarovky, 12 W rovnaku ako 100 W ziarovka. Ich zivotnost je az osemkrat vacsia ako zivotnost ziaroviek - 8000 oproti 1000 hodinam (Bedi, 1996a). Uplatnenie najdu vsade, kde je potrebne umele osvetlenie.

dalsou moznostou setrenia energie je zvysovanie ucinnosti elektrickych spotrebicov spojene s energetickym stitkovanim, aby kupujuci mohli porovnat jednotlive vyrobky aj z hladiska ich spotreby. Na stitku sa nachadza udaj o presnej spotrebe elektrickej energie, takze kupujuci ma moznost uprednostnit vyrobok s mensou spotrebou.

Vyuzitie obnovitelnych zdrojov energie.

Slnecna energia.

Mnozstvo slnecnej energie dopadajuce na Zem za jeden rok je az 20 000-krat vacsie ako je celosvetova spotreba energie. Na Slovensku je 200-krat vacsie ako sucasna spotreba primarnych energetickych zdrojov (Bedi, 1993). Samozrejme jedna sa len o teoreticky potencial, ktory nie je mozne vyuzivat v plnej miere. Naviac intenzita slnecnej radiacie je v roznych zemepisnych sirkach a rocnych obdobiach odlisna. V podmienkach Slovenska dopada na 1 m2 vodorovnej plochy priblizne 3 GJ energie (850 kWh), na 1 m2 sikmej plochy sklopenej pod uhlom 30 - 60o orientovanej na juh asi 3,6 az 4 GJ (1000 - 1100 kWh rocne). Z tejto energie asi 80% pripada na mesiace marec az oktober, takze pre potreby vykurovania v zimnom obdobi je treba energiu skladovat. (Bedi, 1993, Bedi et al., 1994). O tomto technickom rieseni sa vsak zmienim neskor.

Slnecna energia je povodcom vsetkych dalsich druhov energii, ktore ludstvo vyuziva alebo sa snazi vyuzit s vynimkou energie jadrovej, geotermalnej, a slapovej (prilivovej). Avsak slnecnu energiu je mozne vyuzivat aj priamo sposobmi uvedenymi nizsie.

Slnecna architektura je taka, ktora je budovana za ucelom maximalneho vyuzivania tepelnej energie dopadajuceho slnecneho ziarenia. Tuto poziadavku je najlepsie mat podchytenu uz v projektovej faze budovania domu. Tento je vhodne umiestnit vychodo - zapadnym smerom, aby velke okna obyvacich miestnosti mohli byt umiestnene na juh a prjimat tak vo vacsej miere tepelnu energiu a naopak male okna miestnosti, kde nie je potrebne vykurovanie orientovane na sever, aby tepelne straty boli co najmensie. Takto situovany dom potrebuje bez dodatocnych uprav o 5% menej energie na vykurovnie ako dom orientovany severo - juznym smerom (Bedi, 1993).

dalsim sposobom je k uz postavenym domom pristavit zimne zahrady - tj. presklene priestory zvonku budovy. Tieto jednak tvoria dodatocnu izolacnu vrstvu domu, cim znizuju energeticke straty a jednak mozu byt vyuzite ako dalsia miestnost alebo sklenik. Celkova uspora na vykurovanie v takto upravenych domoch je 15 - 20%. To iste plati aj pre presklene balkony v panelovych domoch. (Bedi, 1993, Bedi, 1996b).

Na ziskavanie tepla pre ohrev vody a vykurovanie sluzia systemy s instalovanymi slnecnymi kolektormi. Rozdeluju sa do roznych skupin podla jednotlivych hladisk.

a) podla prevadzkoveho rezimu

b) podla obehu teplonosnej kvapaliny

c) podla poctu okruhov

d) podla pouzitia

e) podla vyslednej teploty pouzivanej vody

Fotoelektricke systemy su systemy, ktore zo slnecnej energie vyrabaju energiu elektricku. Menej rozsirena je termalna solarna vyroba elektriny. Princip je nasledovny: parabolicke zrkadla koncentruju slnecne ziarenie do ohniska v ktorom sa nachadza potrubie naplnene cirkulujucim olejom. Tento sa zohrieva az na 400oC a svoju energiu odovzdava v parogeneratore, kde vzniknuta para pohana turbinu a vyraba elektrinu. Taketo zariadenia su vhodne do pustnych oblasti, kde uz dnes na mnohych miestach uspesne funguju a cena elektrickej energie z nich je konkurencieschopnou. Na Slovensku vsak z pochopitelnych pricin tento sposob zatial vyuzitelny nie je.

Druhym, dnes omnoho rozsirenejsim sposobom vyroby elektriny je system s instalovanymi fotovoltaickymi clankami. Pracuje na principe fotovoltaickeho efektu bud autonomne, alebo je pripojeny na siet. Zivotnost je 30 rokov a ucinnost sa pohybuje od 10 - 16% (bezne komercne clanky) az po 37% (laboratorne testovany) (Bedi, 1993, Vojtìchovsky, 1994). Najpouzivanejsim materialom na vyrobu clankov je kremik (37,1% monokrystalicky, 34,9% polykrystalicky, 25,6% amorfny), ale experimentuje sa aj s inymi materialmi ako napr. CdTe, GaAs, CdS a podobne (Vojtìchovsky, 1994). Predpoklada sa dalsi narast ucinnosti a poklesu cien za jeden instalovany kW. V sucasnosti je cena kWh asi trikrat drahsia ako za kWh z uholnej elektrarne.

Energia biomasy.

Biomasa ako zdroj energie je vyuzivana uz od cias objavenia ohna a v mnohych krajinach je dodnes hlavnym palivovym zdrojom. Predurcenim pre jej vyraznejsie vyuzitie na Slovensku su podla Bediho (1993) nasledovne dovody:

Energiu je mozne z biomasy ziskavat viacerymi sposobmi. Podla toho, ci sa to deje 'suchou' alebo 'mokrou' cestou sa odvijaju dve zakladne technologie spracovania - termochemicka a biochemicka premena:

- pyrolyza

- anaerobne vyhnivanie.

Spalovanie je dobre rozpracovana a tradicna metoda. Pouziva sa od individualneho zasobovania teplom (kachle, pece, kotle) v rodinnych domoch az po priemyselne a energeticke vyuzitie (teplarne, kogeneracne jednotky).

Pyrolyza je proces ziskavania plynu zohrievanim rozdrvenej suchej drevnej hmoty s regulovanym pristupom vzduchu, pripadne stopovych prvkov. Vyslednym produktom je zmes plynov so zastupenim metanu, ktora moze byt vyuzita v zariadeniach na kombinovanu vyrobu elektriny a tepla.

Kvapalnymi biopalivami su etanol a bionafta. Etanol je mozne ziskat fermentaciou a naslendou destilaciou roztokov bohatych na cukry (cukrova repa, obilie, kukurica, ovocie , zemiaky, drevny a papierovy odpad). Bionafta sa ziskava esterifikaciou oleja ziskaneho lisovanim rastlin s jeho vysokym obsahom (repka, konope siate). Kvapalne biopaliva sa pouzivaju v spalovacich motoroch. Zvlast vhodne je ich pouzitie v chranenych uzemiach, kupelnych a rekreacnych strediskach, pasmach hygien3ickej ochrany vodnych zdrojov ale aj v mestskej hromadnej doprave z dovodu ich vyrazne nizsieho obsahu produktov spalovania.

Anaerobnym vyhnivanim organickych latok v uzavretych nadrziach vznika bioplyn. Je to zmes plynov s vacsinovym podielom metanu (60 - 70%) a CO2 (30 - 40%) pouzitelna na vyrobu elektriny a tepla. Vhodnymi surovinami na jeho vyrobu je hnoj (exkrementy dobytka, osipanych, hydiny), kal z cistiarni odpadovych vod, ale aj bioodpad z domacnosti, zelene rastliny a ich zvysky, zvysky potravinarskeho priemyslu, slama, piliny a podobne. Od druhu pouzitych surovin vsak zavisi perioda vyhnivacieho procesu. Odplyneny produkt sluzi ako hnojivo a ma lepsie vlastnosti ako nespracovany hnoj, naviac nedochadza k uniku metanu do ovzdusia pri ich rozklade na poliach, kedze tento bol odobraty vo fermentore.

Po kratkom popise technologii na ziskavanie energie z biomasy nasleduje prehlad jednotlivych surovin.

Drevo a drevny odpad vznika hlavne v tazobnych zavodoch a drevospracujucom priemysle. Castokrat vsak konci na skladkach ako odpad bez energetickeho vyuzitia. Vhodnym spracovanim ako napriklad stiepkovanim alebo briketovanim sa z tohto odpadu stava hodnotne palivo so sirokym sposobom pouzitia.

Odpady z polnohospodarskej produkcie ako napriklad slama z obilnin, kukurice ci repky su hodnotnym energetickym zdrojom v lokalnom meradle. Spalovanie je najvyhodnejsim sposobom ich zhodnotenia pre zisk tepla na ohrev vody, vykurovanie ci susenie polnohospodarskych produktov. Skladovanie slamy si vyzaduje vacsie naroky na priestor, avsak obsahom mernej enrgie az o 30% prevysuje hnede uhlie (Bedi, 1996a). Je samozrejme, ze pre zachovanie urodnosti pody by sa cast slamy mala dostat spat do ornice. Na zaklade skusenosti z Danska je mozne pouzit tretinu vyprodukovanej slamy na energeticke ucely bez negativneho vplyvu na urodnost pody (In: Bedi, 1996a). Na zaklade inych zahranicnych skusenosti je vyuzitelnych az 65 % produkcie slamy (Viglasky, 1995).

Organicke odpady z domacnosti a zivocisnej vyroby predstavuju dalsiu energeticky vyuzitelnu biomasu. Tieto suroviny je mozne pouzit na vyrobu plynu. Ich vyuzitie je podmienene separovanym zberom, pripadne pritomnostou vytriedovacieho zavodu pre tuhy komunalny odpad (v pripade domacnosti) ci koncentraciou chovanych zvierat v lokalite respektive v regione.

Pestovanim energetickych kultur je mozne ziskat dalsi vyuzitelny energeticky potencial. Na Slovensku sa jedna o pestovanie repky olejnej, trstiny, laskavca, vàby kosikarskej, perspektivne sa ukazuju tiez ine druhy vàb, topole, jelse a konope. Ich pestovanie je vyhodne na podach, ktore nie su vhodne na produkciu potravin z dovodu ich znecistenia, v okoli ciest a pre cistenie odpadovych vod (vàba kosikarska) (Bedi, 1996a, Habovstiak, 1995). Na eroziou ohrozenych podach je vyhodne pestovat konope siate z dovodu jeho hlbokeho korenoveho systemu (20 - 30 cm), odolnosti voci suchu a nizkymi narokmi na osetrenie voci skodcom (Bevilaqua, 1996).

Vyuzitie organickych odpadov zo sladok tuheho komunalneho odpadu vo forme ziskavania skladkoveho plynu prinasa okrem energetickeho zisku aj znizenie emisii metanu a tiez minimalizaciu rizika samovolneho vybuchu tohto plynu na skladke. Pouzitelnost je rovnaka ako pri bioplyne. Ekonomicku analyzu takejto exploatacie je potrebne vykonat individualne pre kazdu skladku, pretoze mnozstvo vznikajuceho plynu zavisi od mnozstva odpadu ulozeneho v skladke a tiez od podielu organickych casti v nom obsiahnutych.

Veterna energia.

Veterne elektrarne transformuju energiu vetra na elektricku. Podla vykonu sa rozdeluju na male (do 20 kW), stredne (20 - 50 kW) a velke (nad 50 kW) a podla toho sluzia aj na rozne ucely. Prevazne na dobijanie akumulatorov sa pouzivaju male veterne elektrarne s vykonom do 5 kW. 5 - 20 kW sa pouzivaju na ohrev vody alebo pre dodavku elektriny do siete. Turbiny vacsie ako 20 kW sa takmer vyhradne pouzivaju pre sietove pripojenie a ich prevadzka byva vacsinou plne automatizovana (Fiala, 1994). Pre vsetky typy veternych elektrarni su charakteristicke minimalne prevadzkove naklady. Z hladiska vystavby su vhodne lokality s priemernou rychlostou vetra vacsou ako 4 m/s vo vyske 10 m nad povrchom zeme bez vyskytu prekazok. Na zaklade niektorych studii tymto poziadavkam vyhovuje na Slovensku asi 4300 km2 lokalit, zvacsa v horskom prostredi (Ministerstvo hospodarstva SR, 1993). Vacsina z nich sa vsak nachadza prilis daleko od miesta spotreby a prenosovych tras, alebo ich nemozno vyuzit z dovodu prioritneho zaujmu ochrany prirody. Aj ked veterne elektrarne zaberaju len velmi malu plochu a okolitu podu mozno polnohospodarsky vyuzivat, treba pri ich instalacii mat na zreteli potencialny nepriaznivy vplyv na krajinny obraz a z dovodu produkcie hluku ich dostatocnu vzdialenost od najblizsieho obydlia (150 m pre samostatne stojacu turbinu a 250 m pre veternu farmu).

Vodna energia.

Vyuzitie vodnej energie nie je celkom bez dopadu na zivotne prostredie. Velke vodne elektrarne (s instalovanym vykonom vacsim ako 10 MW) svojou pritomnostou a prevadzkou ovplyvnuju velku cast uzemia a tym nie su environmentalne prijatelnym riesenim. Male vodne elektrarne (0,06 - 10 MW) z hladiska dopadu na zivotne prostredie predstavuju omnoho mensie rizika, ale napriek tomu sa pri ich vystavbe musi dbat o zachovanie ekologickej stability a druhovej diverzity. Potencial malych vodnych elektrarni na Slovensku sa v sucasnosti vyuziva len na 11,2% (Ministerstvo hospodarstva SR, 1995). Vacsinou su pripojene na siet a prevadzkovane bezobsluzne. Z dovodu existencie velkeho mnozstva malych tokov su prave male vodne elektrarne predurcene na ich vyuzitie. Ich vyhodami je dlha zivotnost (50 a viac rokov), spolahlivost a nizke prevadzkove naklady. Nevyhodou su naopak vysoke investicne nalady a dlha doba navratnosti (10 a viac rokov) prameniaca z nizkej vykupnej ceny energie a vysokych urokovych sadzieb pri cerpani uveru (Bedi, 1996a, Bedi, 1996b).

Geotermalna energia.

Geotermalna energia je vyuzitelna dvoma sposobmi. Prvym je vyuzitie horucich pramenov, ci uz pod povrchom zeme alebo vyvierajucich na jej povrch. Nevyhodou tejto technologie je vysoky obsah soli v cerpanej vode sposobujuci inkrustaciu potrubia a taktiez potreba reinjektaze pouzitej vody z dovodu ochrany zivotneho prostredia.

Druhy sposob spociva v injektazi vody do popraskanych horucich suchych skal pod povrchom zeme. Tu sa voda zohreje a nasledne spatne cerpa na povrch. V oboch pripadoch sa ziskana tepelna energia pouziva na ohrev vody, vykurovanie alebo vyrobu elektrickej energie.

Tepelne cerpadla.

Tepelne cerpadla su zariadenia, ktore precerpavaju tepelnu energiu z nizsej hladiny na vyssiu. Princip fungovania je rovnaky ako pri chladnicke s tym rozdielom, ze chladnicka odobera teplo zvnutra a odvadza ho von, kdezto tepelne cerpadla odoberaju teplo okolitemu prostrediu a privadzaju ho dovnutra. Pouzivaju sa na vykurovanie domov, administrativnych a inych priestorov a ohrev vody, pricom energeticky zisk byva 3 - 6-nasobkom dodanej energie pre chod cerpadla (Bedi et al., 1993). Ako zdroj tepla moze sluzit odpadova tepla voda, geotermalny pramen, solarny kolektor, poda, povrchova ci podzemna voda, vzduch v okoli a podobne. Velmi vyhodne je spojit tepelne cerpadlo s chladiacim zariadenim, takze vznika dvojaky ucinok (chladenie na jednej strane a vykurovanie na druhej). Medzi nevyhody patria vysoke investicne naklady a pouzitie freonov ako teplonosneho media.

Energia oceanov a mori.

Slovensko je vnutrozemskym statom, preto nema zmysel zaoberat sa u nas tymto obnovitelnym zdrojom energie.

Skladovanie ziskanej energie.

Kedze ziskavanie energie z obnovitelnych zdrojov nie je pravidelne ale zavisi od momentalnych podmienok, nastava problem zosuladenia casu vyroby a dopytu. Tyka sa to najma slnecnej a veternej energie. Intenzita slnecneho ziarenia je v nasich podmienkach v decembri asi sedemkrat mensia ako v juli, naviac je ju mozne priamo vyuzit len cez den. (Bedi, 1993). Vyuzitie energie vetra je zavisle od poveternostnych podmienok, teda od veternych dni. Tych byva najviac v zimnom obdobi. Tato nepravidelnost sa riesi skladovanim energie.

Pri akumulacii elektrickej energie sa vo vacsne pripadov pouzivaju rozne druhy akumulatorovych clankov (Pb, NiCd, NiFe) v zavislosti od pozadovanych vlastnosti. Naakumulovoana elektricka energia je teda k dispozicii v case potreby.

dalsim, zatial malo rozsirenym sposobom je tzv. vodikove hospodarstvo. Jedna sa o elektrolyzu vody elektrickym prudom vyrobenym fotovoltaickymi clankami na vodik a kyslik. Ucinnost takehoto rozkladu je 90%. Vodik je zachytavany v nadrziach a pouzitelny v case potreby bud ako palivo pre pohon automobilov alebo v turbinach na vyrobu elektrickej energie a tepla, pripadne varenie. Pri jeho spalovani vznika opat voda a male mnozstvo NOx ktore su produktom kazdeho spalovania.

Teplo ziskane kolektormi v letnych mesiacoch je mozne akumulovat v dobre tepelne izolovanych zasobnikoch teplej vody pre pouzitelnost v zime na vykurovanie a ohrev uzitkovej vody. To, na aky cas sa vystaci s akumulovanou energiou zavisi od velkosti nadrze, kvality tepelnych izolacii a instalovaneho vykonu vzhladom na velkost vykurovaneho objektu a geograficku polohu. V pripade nedostatocnej teploty vody je nutne pouzit zalohovy system dodatocneho ohrevu. Ak sa miesto individualnych zasobnikov vyuziva system s centralnym zasobnikom a dialkovym kurenim, ucinnost zisklavania tepla je ovela vyssia.

Potencial uspor energie

a obnovitelnych zdrojov energie.

Porovnanie odhadu potencialu uspor elektriny a tepla, rovnako ako potencialu obnovitelnych zdrojov energie z roznych literarnych pramenov je velmi obtiazne vzhladom na nejednotnost kategorizacie jednotlivych druhov opatreni a technologii a casto aj nespecifikovanym casovym udajom (rok), ku ktoremu sa dany potencial vztahuje. Z dostupnych pouzitelnych udajov som zostavil nasledovny prehlad, v ktorom figuruje realisticky potencial - teda priamo vyuzitelny na uzemi Slovenskej republiky.

Tab. 6: Moznosti znizenia spotreby energie na Slovensku v PJ a typy uspornych opatreni (Ministerstvo hospodarstva SR, 1995)


opatrenie                                    2005               2010
              rok

znizovanie energetickej
narocnosti o cca 0,8% rocne                    107                171

nova struktura tvorby hrubeho
domaceho produktu
                                                18                 22

zavedenie Demand Side
Management                                      12                 12

sprisnenie noriem v
stavebnictve                                     1                  2

realizacia uspornych programov               34 - 27           110 - 82

spolu                                       172 - 165           317 - 289

Tab. 7: Potencial uspor tepla na Slovensku v bytovokomunalnej sfere (Bedi et al., 1994)


zdroj uspor                                 /PJ/

tepelna izolacia                             70

dalsie uspory                                 7

spolu                                        77

Tab. 8: Potencial uspor elektrickej energie na Slovensku (spracoval autor podla Bediho et al., 1994)


zdroj uspor                                /TWh/    ekvivalent v
                                                   /PJ/

priemyselny sektor                          10,04            36,14
      z toho:

      elektricke pece                        3,00            10,80

      elektropohony                          5,88            21,17

      elektrolyzy                            0,16              0,57

      ine aplikacie v hutnictve              1,00              3,60


bytovokomunalny sektor                       2,75              9,90
      z toho:

      osvetlenie                             1,00              3,60

      uspornejsie spotrebice                 1,75              6,30

spolu                                       12,79            46,04

Tab. 9: Porovnanie odhadu potencialu obnovitelnych zdrojov energie na Slovensku v PJ z roznych literarnych pramenov (spracoval autor)


zdroj energie   /
literarny pramen         A         B        C         D         E

geotermalna energia                          7,80
                         7,80      7,16     -15,0     7,20      7,20

bioplyn                                      4,30
                         4,30      4,30     -7,00     5,00      5,04

biomasa lesna (drevo)                        6,20
                         6,14      7,29     -7,30     14,75     17,64

rychlorastuce dreviny
                         4,02      4,13     4,20      25,00*    24,84*

slama
                         N         N        N         18,50     23,04

male vodne elektrarne                        2,60
                         2,60      2,57     -4,00     4,39      **

slnecna energia                              4,90
                         4,90      4,90     -70,0     0,50      0,36

veterna energia                              1,10
                         1,10      1,10     -2,00     1,00      1,00

komunalny a priemyselny
odpad                    3,60      3,60     3,60      N         N

odpadove teplo                              4,50-30,0
                         4,50      4,50     0         N         N

tepelne cerpadla                             0,00
                         N         N        -0,70     N         N

spolu                                       39,2-143,
                         38,95     39,55    8         76,34     79,12


A - Ministerstvo hospodarstva, 1993 B - Ministerstvo hospodarstva, 1995

C - Bedi et al., 1994 D - Bedi, 1996a E - Olesen, 1996

* - zahàna potencial vsetkych rychlorastucich rastlin, nielen drevin

** - udava potencial vsetkych vodnych elektrarni, ktory predstavuje 26,64 PJ

N - udaj sa nenachadza v danom literarnom prameni

Pre porovnanie moze sluzit nasledovny prehlad spotreby primarnych energetickych zdrojov a konecnej spotreby paliv a energie.

Tab. 10: Primarne energeticke zdroje a konecna spotreba paliv a energie na Slovensku v PJ v rokoch 1993 a 1994 (spracoval autor podla Statistickeho uradu SR, 1996)


                                         1993                 1994
      rok

primarne energeticke                   754,803              743,605
zdroje
pouzite v SR, z toho

        tuhe paliva                    263,625              235,375

        kvapalne paliva                124,165              134,788

        plynne paliva                  207,591              198,369

        elektricka energia               17,676               17,215

konecna spotreba v SR                  544,925              507,063
    z toho

        tuhe paliva                    101,276                90,788

        kvapalne paliva                  65,209               83,720

        plynne paliva                  159,446              153,426

        elektricka energia               72,797               73,162

dalsie prinosy uspor energie a obnovitelnych

zdrojov energie spate s ich vyuzivanim.

Uspory energie a vyuzitie obnovitelnych zdrojov na jej vyrobu su spate nielen s ich environmentalnymi vyhodami. Maju tiez strategicky vyznam, pretoze su zdrojmi domacimi a tym znizuju zavislost na dovoze paliv a energii a setria devizove prostriedky Slovenska. Ich zvacsa lokalny charakter a vyuzivanie diverzifikuje domacu zakladnu, takze pri potencialnom vypadku maleho zdroja je mozne nasledky takehoto stavu omnoho lahsie napravit ako pri vypadku velkeho zdroja. Ich preferencia sa nesporne viaze s rozvojom podnikatelskych aktivit na lokalnej a regionalnej urovni a tym aj s rozvojom samotnych obci a regionov. Nezanedbatelnou mierou priaznivo vplyvaju na zamestnanost obyvatelstva - nove pracovne prilezitosti vznikaju pri dodatocnom izolovani budov, vyrobe, instalacii a udrzbe systemov na vyrobu energie z obnovitelnych zdrojov. Konkretne cisla ukazuje tabulka 11.

Strukturu zahranicneho obchodu Slovenskej republiky podla jednotlivych komodit ukazuje tabulka 12. Ako vidno, nerastne paliva, maziva a pribuzne materialy v objeme uskutocneneho obchodu i v percentualnom zastupeni na importe figuruju v jednotlivych rokoch na poprednych miestach.

Tab. 11: Potencialne pracovne prilezitosti spate s rozvojom obnovitelnych zdrojov energie a uspor energie na Slovensku (Bedi, 1996a)


program                         nove pracovne prilezitosti

slnecna energia                                 5 000

drevo                                           1 800

slama                                           1 800

bioplyn                                         2 300

energeticke rastliny                            2 500

male vodne elektrarne                          35 000

geotermana energia                                200

tepelna izolacia                                3 000

elektricke zariadenia                           1 000

kogeneracia                                     2 000

spolu                                          54 600

Tab. 12: Struktura zahranicneho obchodu Slovenskej republiky podla skupin tovarov (spracoval autor podla Statistickeho uradu SR, 1996)

a) dovoz


                                  1993           1994           1995
       rok

skupina tovarov - dovoz  mil.        %   mil.        %   mil.        %
                         Sk              Sk              Sk

spolu                    195034   100,0  211811   100,0  260791   100,0
    z toho:

stroje a prepravne
zariadenia               57049   29,3    58610   27,7    75375   28,9

trhove vyrobky triedene
hlavne podla materialu                    35681
                         29457   15,1            16,8    46410   17,8

nerastne paliva, maziva
a pribuzne materialy
                         40770   20,9    40796   19,3    45647   17,5

chemikalie a pribuzne
vyrobky
                         22168   11,4    27928   13,2    35360   13,6

rozne priemyselne
vyrobky                  17585   9,0     19216   9,1     20756   8,0

potraviny a zive
zvierata                 14293   7,3     14696   6,9     17980   6,9

surove materialy,
nepoziva- telne s
vynimkou paliv           10054   5,2     11175   5,3     15630   6,0

b) vyvoz


                                  1993           1994           1995
       rok

skupina tovarov - vyvoz  mil.        %   mil.        %   mil.        %
                         Sk              Sk              Sk

spolu                    167724          214375          255096
    z toho:                      100,0           100,0           100,0

stroje a prepravne
zariadenia               32560   19,4    40735   19,0    48014   18,8

trhove vyrobky triedene
hlavne podla materialu                                   103152
                         64999   38,8    84384   39,4            40,4

nerastne paliva, maziva
a pribuzne materialy
                         8254    4,9     9944    4,6     10780   4,2

chemikalie a pribuzne
vyrobky
                         20155   12,0    27625   12,9    33663   13,2

rozne priemyselne
vyrobky                  22492   13,4    28634   13,4    31088   12,2

potraviny a zive
zvierata                 9216    5,5     9717    4,5     12826   5,0

surove materialy,
nepoziva-  telne s
vynimkou paliv           8251    4,9     10974   5,1     13001   5,1

Energeticka politika.

V tejto kapitole sa budem zaoberat koncepcnymi materialmi, vseobecne zavaznymi pravnymi predpismi a medzinarodnymi dohovormi ku ktorym SR pristupila, ktore maju priamy ci nepriamy suvis s energetickym zabezpecenim Slovenska.

Strategia, zasady a priority statnej environmentalnej politiky (Ministerstvo zivotneho prostredia SR, 1993) je dokumentom vypracovanym na zaklade principov analyzovanych z vysledkov Konferencie OSN o zivotnom prostredi a rozvoji (Rio de Janeiro, 1992) zameranych na dosiahnutie trvalo udrztelneho rozvoja. Realizacia strategie je nevyhnutna pre priblizenie sa Slovenska k europskym standardom zivotneho prostredia. Kedze sa jedna o komplex problemov je nutne ich riesit medzirezortne a tiez rozpracovanie jednotlivych uloh je potrebne na nadregionalnej (narodny environmentalny akcny program SR) i regionalnej urovni (okresne koncepcie starostlivosti o zivotne prostredie). Vo vseobecnosti je ziaduce najma:

Na tomto zaklade bolo vytycenych nasledujucich pat priorit statnej environmentalnej politiky:

  1. ochrana ovzdusia pred znecistujucimi latkami a globalna environmentalna bezpecnost,
  2. zabezpecenie dostatku pitnej vody a znizenie znecistenia ostatnych vod pod pripustnu mieru,
  3. ochrana pody pred degradaciou a zabezpecenie nezavadnosti potravin a ostatnych vyrobkov,
  4. minimalizacia vzniku, vyuzivanie a spravne zneskodnovanie odpadov,
  5. zachovanie biologickej rozmanitosti, ochrana a racionalne vyuzivanie prirodnych zdrojov a optimalizacia priestorovej struktury a vyuzivania krajiny.

Strategia statnej environmentalnej politiky ma z hladiska casoveho horizontu vytycene dlho, stredno, a kratkodobe ciele a jej realizacia vyzaduje dodrziavanie desat zasad statnej environmentalnej politiky. Dlhodobe (strategicke) ciele su orientovane k dosiahnutiu trvalo udrzatelneho rozvoja a ich casovy horizont je do rokov 2010 - 2030. Strednodobe ciele smeruju k spomaleniu degradacnych procesov a zastaveniu nepriaznivych dopadov znecisteneho a poskodeneho zivotneho prostredia na vek a zdravie ludi. Su realizovatelne do roku 2000 - 2010. Kratkodobe ciele (do roku 1996) su take, ktore je vzhladom na zavaznost problemov potrebne realizovat co najskor.

Na realizaciu cielov strategie statnej environmentalnej politiky bol vypracovany Narodny environmentalny akcny program (Ministerstvo zivotneho prostredia SR, 1996). Obsahuje konkretne koncepcne, legislativne, organizancne a vychovnovzdelavacie opatrenia, ktore je potrebne vykonat a urcuje gestorov jednotlivych opatreni, rovnako ako predpokladanu dobu realizacie a financnu narocnost. V sektore energetiky ide o komplex opatreni veducich k zmierneniu poskodzovania zivotneho prostredia pri vyrobe energie, vyuzivanie obnovitelnych zdrojv energie, zavadzanie energeticky ucinnych technologii a tvorbu legislativnych a ekonomickych nastrojov, ktore by tomu napomahali.

dalsim vyznamnym dokumentom zaoberajucim sa problematikou energetickeho zabezpecenia je Energeticka koncepcia pre SR do rok 2005 (Ministerstvo hospodarstva SR, 1993). Jedna sa o otvoreny dokument, to znamena, ze nepretrzite podlieha aktualizacii v zavislosti od dosiahnutych vysledkov, novych poznatkov, vyvoja cien paliv a energie a dalsich faktorov. Definuje ciele energetickej politiky, ktorymi su zabezpecenie energetickeho hospodarstva SR energetickymi zdrojmi, pricom by sa zvysena pozornost mala venovat efektivnym a ekologicky pozitivnym technologiam vyroby elektrickej energie za sucasneho vyssieho vyuzivania obnovitelnych zdrojov energie a zavadzania energeticky uspornych technologii a spotrebicov. Energia by pritom mala byt vyrobena s najnizsou cenou, najnizsim dopadom na zivotne prostredie a dopravena spotrebitelovi bezpecne a spolahlivo.

Energeticka koncepcia pre SR (Ministerstvo hospodarstva SR, 1993) a jej aktualizacia (Ministerstvo hospodarstva SR, 1995) analyzuje varianty rozvoja elektrizacnej sustavy Slovenska a na nu nadvazujucu celkovu i konecnu spotrebu paliv a energie a popisuje prognozu prispevku energetiky k celkovej produkcii CO2, rovnako ako vyhodnocuje moznosti plnenia medzinarodnych zavazkov v oblasti ochrany ovzdusia, ku ktorym Slovenska republika pristupila. Jedna sa najma o nasledovne zavazky:

Nedostatkom energetickej koncepcie je, ze nema rozpracovany nejadrovy variant (variant 1 predpoklada dokoncenie vsetkych styroch blokov jadrovej elektrarne Mochovce, variant 2 dvoch blokov). Hoci sa venuje politike uspor primarnych energeticych zdrojov a vyuzitiu obnovitelnych zdrojov energie, ich potencialy su znacne podhodnotene a z tohto dovodu nehraju vyznamnu rolu v energetickom zabezpeceni Slovenska.

Slovenska republika sa stala v roku 1995 signatarom Dohody o energetickej charte podpisanej v Lisabone v roku 1994. Tato dohoda by mala vyrazne prispiet k prechodu nasej ekonomiky na trzny mechanizmus, pretoze je pravnym podkladom pre vytvorenie podmienok dlhodobej spoluprace a riesenie pripadnych sporov medzi zmluvnymi statmi a ich podnikatelskymi subjektami v oblasti paliv a eneretiky. Zahàna problematiku vsetkych druhov priemyselne pouzivanych paliv a elektrickej energie a vsetky cinnosti s nimi suvisiace (geologicky prieskum, tazba, vyroba, skladovanie, transport, marketing a pod.). Definuje pravidla investicii, obchodu a tranzitu v sektore energetiky a tiez sa zaobera problematikou riesenia pripadnych sporov medzi signatarskymi statmi. Dohoda v sucasnosti este nevstupila do platnosti, pretoze je na to potrebna ratifikacia aspon 30 statov (Sidor, 1996).

Statny fond zivotneho prostredia SR zhromazduje financne prostriedky z presne vymedzenych financnych zdrojov a tieto poskytuje v zaujme ochrany a tvorby zivotneho prostredia. Presne podmienky poskytovania prostriedkov, rovnako ako podmienky ich pouzitia pravnickymi a fyzickymi osobami urcuje Vyhlaska Slovenskej komisie pre zivotne prostredie o podmienkach poskytovania a pouzitia prostriedkov Statneho fondu zivotneho prostredia Slovenskej republiky.

Podla Planu legislativnych uloh vlady na rok 1997 sa v tomto roku predpoklada odovzdanie nasledovnych vseobecne zavaznych pravnych predpisov (Vlada SR, 1997):


Prirodovedecka fakulta Univerzity Komenskeho
Katedra krajinnej ekologie

Jan Peracek

Vyznam obnovitelnych zdrojov energie
a moznosti ich vyuzitia na Slovensku.

Obsah / Uvod / Metodika prace / Cast I / Cast II / Zaver / Literatura

Hlavna stranka Fondu pre alternativne energie


ZIVOTNE PROSTREDIE:
Organizacie / Granty / Casopisy / Publikacie / Kalendar / Legislativa