Uhlie, ropa, zemny plyn alebo uran su paliva, ktore su zakladom 'fungovania' vacsiny krajin, Slovensko nevynimajuc. Tieto klasicke zdroje energie priroda vytvorila pocas mnoho milionov rokov - dnes vsak vzhladom na obrovske tempo ich spalovania su ich zasoby ohranicene na niekolko desatroci (ropa, plyn) resp. storoci (uhlie). Skutocnostou zostava, ze spotrebovanie tychto zdrojov nie je moralne vo vztahu k buducim generaciam, ktore nielenze tieto zdroje nebudu moct vyuzivat, ale budu zatazene aj problemami, ktore spalovanie fosilnych paliv zo sebou prinasa. Globalne klimaticke zmeny, kysle dazde, tvorba radioaktivnych a inych odpadov su problemy, ktorych dosledky budu zatazovat este mnoho generacii, ktore pridu po nas. Okrem moralneho a ekologickeho aspektu ma vsak zavislost na fosilnych zdrojoch, ktorych zasoby su geograficky nerovnomerne rozdelene, aj vplyv na ekonomicku zavislost krajin na producentoch tychto paliv. Slovensko je chudobne na vlastne zdroje tychto paliv, a preto je odkazane na ich dovoz zo zahranicia. Tato skutocnost je hlavou pricinou velkeho deficitu zahranicneho obchodu, na ktorom sa dovoz paliv podiela najvyraznejsou mierou. V rocnej bilancii dovozu paliva (hlavne z Ruskej federacie) predstavuju objem az 40 miliard Sk rocne.

To, ci je mozne sucasny stav zmenit suvisi s odpovedou na otazku ci existuje alternativa ku klasickym palivam. Od nepamati plati, ze Slnko ako zaklad obnovitelnych zdrojov energie je jedinym zdrojom energie, na ktory sa ludstvo moze plne spolahnut. Slnecna energia nam dokaze poskytnut vsetko, co od energie pozadujeme, a to casto velmi jednoducho, cisto a bez rizika. Teplo pre nase domovy, elektrinu na prevadzku elektrospotrebicov, ale aj paliva pre motorove vozidla - to vsetko je mozne vyrobit prostrednictvom slnecnej energie a energie z nej pochadzajucej - biomasy, veternej alebo vodnej energie. Priamo je mozne slnecne ziarenie vyuzivat napriklad slnecnymi kolektormi na pripravu teplej vody alebo fotovoltaickymi clankami na vyrobu elektrickej energie. Nepriamo sa da slnecna energia vyuzivat, ci uz vo forme spalovania biomasy (rastliny vyuzivaju slnecne ziarenie prostrednictvom fotosyntezy na svoj rast), veternej energie, ktora vznika v dosledku nerovnomerneho zohrievania zemskeho povrchu slnecnymi lucmi a naslednej cirkulacie vzduchu alebo vodnej energie, ktora ma svoj povod vo vyparovani vodnych ploch (moria, oceany) v dosledku slnecneho ziarenia a naslednych zrazkach dopadajucich na Zem, ktore zase davaju silu vodnym tokom. Inym potencialnym zdrojom, ktory sa casto zaraduje medzi zdroje obnovitelne je geotermalna energia. Ta sice nema svoj priamy povod v slnecnej energii, pretoze pochadza z horuceho jadra Zeme, ale vzhladom na jej obrovske zasoby pod zemskym povrchom, je mozne povazovat geotermalnu energiu za zdroj nevycerpatelny.

Casto mozeme pocut a to aj z ust odbornikov, ze obnovitelne energeticke zdroje nemozu hrat vyznamnu ulohu v energetike a je ich potrebne chapat ako zdroje doplnkove. Otazka - aky velky by mohol byt podiel tychto zdrojov na energetickej bilancii, je v skutocnosti zmatocna, pretoze mnozstvo slnecnej energie dopadajucej na Zem je mnohonasobne vyssie ako nasa sucasna spotreba. Len pre Slovensko je tento rozdiel az 200 nasobny. Otazka mozneho podielu obnovitelnych zdrojov je preto len vecou nasej ochoty podporit vyuzivanie tychto zdrojov. Cim vyssia bude podpora, tym vyssi bude ich podiel na energetickej bilancii. Teoreticky pri vyuziti technologii dostupnych na trhu by bolo mozne nahradit fosilne paliva uz dnes, ved len fotovoltaicke clanky umiestnene na ploche 12x13 km by vyrobili dostatok elektrickej energie na pokrytie celej spotreby na Slovensku (pri realne dosiahnutelnej vyrobe 170 kWh z 1 m2 instalovanych fotovoltaickych clankov). Technologicky je zvladnuty aj problem nedostatku slnecneho svitu v noci a to prechodom na tzv. vodikove hospodarstvo. Energia vyrobena cez den sa v tomto procese vyuzije na vyrobu vodika (elektrolyzou vody), ktory ako univerzalne palivo je mozne pouzit kedykolvek tak na vyrobu tepla, elektriny alebo na pohon motorovych vozidiel. Existuju vsak aj ine moznosti ako skladovat vyrobenu energiu napr. vyuzivanim precerpavacich elektrarni. Je zrejme, ze planovat energeticku politiku zalozenu len na jednom zdroji, tak ako to bolo uvedene v predchadzajucom priklade fotoclankov, nie je opodstatnene, nakolko v kazdom regione existuje dostatok dalsich obnovitelnych zdrojov, ktore nevyhody jedneho zdroja (napr. nedostatok slnecneho ziarenia ) vhodne kompenzuju.

Casto opakovany argument , ze energia ziskana z obnovitelnych zdrojov je drahsia ako energia z fosilnych paliv, ma obmedzenu platnost a to len v podmienkach kedy je poskodzovanie zivotneho prostredia v dosledku spalovania fosilnych paliv bezplatne , co je bohuzial charakteristicke pre sucasny stav. Navyse v cenach energii z obnovitelnych zdrojov nie su zahrnute ine pozitivne vplyvy na ekonomiku a socialnu oblast. V tejto suvislosti je nutne poznamenat, ze situacia nie je nemenna a pomaly sa vyvija v prospech obnovitelnych zdrojov. Niektore z tychto paliv ako napr. drevo, bioplyn, veterna energia su uz dnes schopne vo viacerych rozvinutych krajinach (SRN, Rakusko, Svedsko a i.) konkurovat klasickym palivam. Ukazuje sa, ze aj tie najdrahsie sposoby vyroby energie, napr. fotovoltaickymi clankami, by sa po zapocitani externych nakladov do cien a pri ich masovom vyuzivani stali cenovo porovnatelne s tymi palivami, ktore vyuzivame dnes. Ked pripustime, ze spolahlive zasobovanie energiou je otazka prezitia ludstva a ma rovnako bezpecnostny charakter ako obranyschopnost statu mali by sme sa tiez zamysliet nad tym preco podobny argument o cenach nie je rovnako zdoraznovany aj pri investiciach do zbrojneho priemyslu.

Slovensko je krajina, kde vyuzivanie obnovitelnych energetickych zdrojov, snad s vynimkou vodnej energie, je znacne nedocenene a ani do buducnosti sa im vela sanci nedava. Je to na skodu nas vsetkych, pretoze vyvoj v inych vyspelych krajinach sa ubera cestou vyssieho vyuzitia prave tychto zdrojov. Tato publikacia si kladie za ciel poskytnut obraz o tom, ze tieto zdroje su zivotaschopne aj v nasich podmienkach. Konkretne priklady realizovanych projektov podporuju toto tvrdenie a nabadaju k zamysleniu preco napriek ekonomickym, ekologickym, ale aj socialnym pozitivam je tychto prikladov u nas stale tak zalostne malo.