Uver EIB pre slovenske zeleznice alebo Pozicanemu konovi radsej na zuby dvakrat pozri ! Europska investicna banka (EIB) poskytla zaciatkom jula 1999 Zelezniciam Slovenskej republiky (ZSR ) uver vo vyske 200 mil. EUR (EUR (9,8 mld. Sk) na ich "modernizaciu". Pozicka je rozdelena do dvoch tranzi: prva vo vyske 120 mil. EUR bola poskytnuta v septembri 1999 na financnu restrukturalizaciu, t.j. predlzenie kratkodobych uverov na dlhodobejsie. Druha tranza, 80 mil. EUR bude poskytnuta v roku 2000. Splatnost uveru je 15 rokov so sadzbou LIBOR (urokova sadzba na medzibankovom trhu v Londyne) plus 0,25 %. Tuto vyznamnu udalost ocenili politici i media. Poskytnutie pozicky svorne kladli do suvislosti s politickymi zmenami, ktore nastali po pade Meciarovej vlady. Uplne neocenene vsak ostali zvlastne uverove podmienky, ktorymi EIB podmienila cerpanie prostriedkov. Malokto si vsimal intenzitu, s akou ZSR a nova vlada realizuju Meciarovu dopravnu politiku a verdikt, ktory nad zeleznicami - a stovkami tisic ich uzivatelov (nedavnych volicov) - podpisali v uverovej zmluve. V nej sa podla sporadickych informacii z medii ZSR zaviazali, ze: * do roka zvysia cestovne v osobnej doprave o dalsich priblizne 30%, * znizia objem statnych dotacii (za uhradu strat ZSR z vykonov vo verejnom zaujme) do roku 2007 na uroven necelych 31% objemu z roku 1999; * znizia pocet zamestnancov o 30% do r. 2007 (t.j. dovtedy prepustia celkom asi 18000 pracovnikov, co je asi 3000 roc ne); * zrusia 20 % nakladnych stanic; * rozpredaju nepouzivane nakladne vagony; * znizia pomer medzi prevadzkovymi nakladmi bez odpisov a prijmami bez statnych dotacii z vtedajsich 130-140 % pod uroven 100 % do roku 2003; * znizia hustotu zeleznicnej siete z vtedajsich 75 km zeleznic na tisic km 2 uzemia na europsky priemer, t.j. 56 km. Je priznacne, ze jednym z mala, kto okamzite zaregistroval likvidacne podmienky EIB, bol britsky obcan David Barry zijuci v Banskej Bystrici. Uz v auguste 1999 do tyzdennika Slovak Spectator o podmienkach EIB v clanku "Zeleznice potrebuju reformu, nie skrty" varoval, ze "pred akymkolvek krokom treba zvazit mozne nasledky". Je zaroven priznacne, ze tento osamely vykrik zaznel na Slovensku iba v anglictine. Zodpovedna iba trhu EIB bola vytvorena v roku 1958 v ramci Rimskej dohody ako oficialna financna institucia Europskej unie, ktora ma podporovat principy obsiahnute v europskych dohodach, participaciu, zodpovednost pred verejnostou a trvalo udrzatelny rozvoj. Po viac ako 40 rokoch jej posobenia je vsak coraz jasnejsie, ze ide vobec o najnetransparentnejsiu rozvojovu banku, financujucu projekty, ktore ani z dialky nepripominaju nic, co by suviselo s trvalo udrzatelnym rozvojom. Naopak, zbiera pr ojekty, ktore predtym odmietl a podporit dokonca aj Svetova banka ci Europska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR). Rozhodovacie procesy EIB su mimo akykolvek dosah verejnosti. Verejnost o tejto banke a jej financnych operaciach nevie takmer nic, a to napriek skutocnosti, ze tato verejna institucia kazdorocne poskytuje pozicky v objemoch vacsich ako ovela znamejsia Svetova banka a mnohonasobne viac ako EBOR. Na opakovane poziadavky o diskusiu o pripravovanych projektoch dostava medzinarodna obcianska verejnost stereotypne odpovede typu: "Nie je vecou Banky konzultovat jednotlive projekty s Priatelmi Zeme ani inymi obcianskymi organizaciami". EIB veri trhu. Uverove podmienky EIB v nasom pripade dokazuju pribuznost politiky medzinarodnych financnych institucii. Ich tzv. programy strukturalnych zmien, ktore tieto institucie dizajnuju bez demokratickej a transparentnej ucasti tychto krajin a potom im ich vnucuju, vyzeraju v podstate vsade rovnako: krajinam, ktore maju problemy, ponuknu pozicku podmienenu radikalnymi skrtmi verejnych vyda vkov v oblasti verejnej dopravy, zdravotnictva ci skolstva, vyraznou podporou exportu, zvyhodnovanim zahranicnych investorov a liberalizaciou obchodu, i nvesticii a financii. Priklady z desiatok krajin na vsetkych kontinentoch dokumentuju ich vseobecne zlyhanie. Programy strukturalnych reforiem z roka na rok prudko prehlbuju ekonomicke, environmentalne i spolocenske problemy vo svete, zvysuju socialne kontrasty medzi krajinami navzajom i v ramci nich, podnecuju rast chudoby a okliestuju hospodarsku a po liticku nezavislost ekonomicky slabsich krajin. To je hlavny dovod, preco tak intenzivne rastie odpor svetovej verejnosti proti ich politike. Avsak nielen jej. Joseph Stiglitz, hlavny ekonom a viceprezident Svetovej banky v rokoch 1997-2000 a clen Rady ekonomickych poradcov americkeho prezidenta v rokoch 1993 - 1997 pred niekolkymi tyzdnami zverejnil ostry clanok o politike medzinarodnych financnych institucii na cele s Medzinarodnym menovym fondom (MMF), v ktorom dava plne za pravdu obcianskym organizaci am: "Budu tvrdit [o bcianske organ izacie], ze MMF je arogantny. Vyhlasia, ze MMF v skutocnosti nepocuva, co hovoria rozvojove krajiny, ktorym ma pomahat. Povedia, ze MMF je netransparentny a dobre izolovany pred demokratickou kontrolou vlastnej cinnosti. Budu hovorit, ze "napravne" ekonomicke opatrenia MMF casto veci iba zhorsia - obratiac spomalenie na recesiu a recesiu na depresiu. A budu mat pravdu." Podmienky, ktorych splnenie od ZSR ziada EIB, nie su nicim inym, ako implementaciou klasickych strukturalnych reforiem v oblasti zeleznicnej dopravy: dotacne skrty, prepustanie zamestnancov, rusenie spojov, rozpredaj casti dolezitej infrastruktury. Ak to ZSR urobi, moze cerpat prostriedky z pozicky a modernizovat vybrane trate tak, aby postupne mohli b yt sucastou medzinarodnych koridorov, o ktore ma EU zaujem. Kolko je to much jednou ranou? Prve lastovicky uz vidno: po rokovani EIB s ministerstvom financii v juni 1999 sa uverove podmienky banky premietli do planu Ekonomickej stabilizacie a transformacie ZSR, ktory je zakladnou rozvojovou strategiou ZSR a bude sa musiet plnit. Koncom maja 2000 ZSR zverejnili svoj novy zeleznicny grafikon. Obcanom Slovenska priniesol 3,3 percentne obmedzenie zeleznicnych spojov, t.j. asi o 700 tisic vlakovych kilometrov v osobnej doprave menej oproti povodnemu stavu. Na pevnych nohach Na protestny list Centra pre podporu miestneho aktivizmu prezidentovi EIB Brianovi Unwinovi voci znicujucim podmienkam jej uveru pre ZSR koncom juna 1999 reagovalo vedenie banky jednoducho: "Navrhovane restrukturalizacne opatrenia su v tomto pripade totozne tym, na ktorych sa v uplynulych rokoch Banka dohodla s uplne vsetkymi zeleznicnymi spolocnostami v desiatich krajinach strednej a vychodnej Europy, ktore poziadali o clenstvo v EU." Nie je vsak dohoda ako dohoda. Media v polovici juna 1999 zverejnili informaciu, podla ktorej "slovenska vlada a ZSR dostali dva tyzdne na odpoved, ci prijimaju podmienky a ak ano, EIB je okamzite pripravena pozicku poskytnut". Bleskovka. Obcianske organizacie sa zmohli sotva na spomenuty list. Podobne, ako v inych krajinach zdecimovanych byvalym sovietskym imperiom. EIB je zaroven spomedzi bank pravdepodobne najvyznamnejsim podporovatelom dialnicnej a cestnej infrastruktury v Europe, ktora je sucastou tzv. Transeuropskej siete. V rokoch 1989 az 1998 EIB poskytla krajinam strednej a vychodnej Europy vyse 2,32 mld. EUR na vystavbu a rekonstrukciu dialnic, zatial co na modernizaciu zeleznic dvakrat menej, spolu 1,19 mld. EUR. A tu cuduj sa svete - najdeme dalsie analogie medzi dopravnou politikou EIB a dopravnou politikou Rezesa, Jasovskeho, Palacku ci Macejka. Vystavba dialnic ma v ramci uverovej politiky EIB zvlastny status: zatial co banka nema ziadne pochybnosti o tom, ze pozicky na cestnu infrastrukt uru sa v jednotlivych krajinach budu splacat zo statnych rozpoctov, pozicky pre zeleznice musia splacat prislusne firmy a okrem toho, ako to opakovane potvrdili samotni predstavitelia EIB, tieto firmy zaroven musia splnat viacero kriterii. Zvlastny trhovy pristup... V pripade Slovenska a inych postkomunistickych krajin po vedu uverove podmienky EIB k postupnej likvidacii regionalnej zeleznicnej dopravy. Ak je EIB naozaj financnou instituciou EU, ktora ma presadzovat jej politiku, potom realnu dopravnu polit iku EU charakterizuje: * preferovanie medzinarodnych koridorov na ukor lokalnej a regionalnej dopravy; * zvyhodnovanie cestnej dopravy pred zeleznicnou; * zvyhodnovanie individualnej dopravy pred verejnou. Presne voci takejto politike v roku 1998 na Slovensku vznikla obcianska iniciativa Obcania za lepsiu dopravu. Jej cielom bolo vtedy upozornit najma vidiecku verejnost na Slovensku na zhubne ekonomicke a socialne dosledky dopravnej politiky nedemokratickej Meciarovej vlady pred parlamentnymi volbami a vytvorit predpoklady pre jej zasadnu zmenu. Zastupcovia iniciativy vtedy ziskali prislub od klucovych lidrov vsetkych relevantnych opozicnych stran, ze v pripade volebneho vitazstva zabrani a demontazi verejnej dopravy a zastavia nezmyselny dialnicny program. Strach z opakovaneho vitazstva autoritarskeho rezimu Vladimira Meciara, a teda zo zmarenia sanci na integraciu do EU, bol intenzivny. Zda sa vsak, ze aspon v oblasti dopravnej politiky - bolo Slovensko uz davno pred padom Meciara oboma nohami pevne v Europe. Od Rezesa k Palackovi Politicke zmeny po poslednych parlamentnych volbach teda nepriniesli realny obrat v oblasti dopravy. Obcania sa sice mohli dozvediet o vynaliezavosti tunelarov Meciarovej ery ci o obrovskych sekerach menezmentov ZSR, nova vlada a novy menezment to vsak vyuzili iba ako argument v prospech o to rychlejsej "restrukturalizacie" zeleznic. Na jej dalsie vysledky sa mozeme tesit coskoro. Zahajenie recesie ZSR pod tlakom uverovych podmienok EIB vazne poskodzuje zaujmy krajiny. Aj podla Odboroveho zdruzenia zelezniciarov je zrejme, ze zeleznicna doprava riskuje, ze sa dostane do zacarovaneho kruhu. "Obmedzenie sluzieb vedie nielen k priamemu i nepriamemu obmedzeniu prepravnych tokov, pretoze sa stracaju prinosy zo siete, ale naopak, dalej zvysuje naklady zostavajucich preprav. V zeleznicnej doprave bude tento vplyv o to silnejsi, pretoze ide o kapitalovo intenzivny s ektor, ktory ma vysoku uroven fixnych nakladov. Vysledkom bude pokracujuca spirala narastania cien ako i strat, ktore bude potrebne kryt dotaciami alebo uvermi." Zo skusenosti z inych krajin je zrejme, ze recesia zeleznicnej dopravy je proces neregulovatelny, resp. regulovatelny velmi obtiazne za cenu vysokych financnych nakladov. Riziko tohto riesenia je vysoke a efektivnost viac ako neista. Tak, ako vlada mala zdanlivo vyhodny uver od EIB dosledne zvazit a podrobit riadnej verejnej diskusii, verejnost bude musiet byt opatrnejsia pri posudzovani predvolebnych slubov v nasledujucich volbach. Inak sa znovu stane, ze z poziciek pre slovenske zeleznice budu mat paradoxne najvacsiu radost prave cestari a automobilovy priemysel. Poznamky: E-mail Maxa Messnera, tlacoveho tajomnika EIB pre operacie v strednej a vychodnej Europe adresovany Ryanovi Hunterovi z Centra p re podporu miestneho aktivizmu, 11.11.1999. 2 Symsite, No. 1261, 28.9.1999. 3 Podmienkou uveru pre ZSR je slub ozdravenia, TREND c. 27, 7.7.1999. 4 Symsite, No. 1191, 17.6.1999. 5 David Barry, Railways need reform, not cuts, Slovak Spectator, 23.-29.8.1999. 6 The European Investment Bank: Accountable Only to the Market?, A Report by the CEE Bankwatch Network in Cooperation with the Heinrich Boll Foundation, Brussels Office, December 1999. 7 Carol Welch, IMF & Good Governance, FoE-US, Washington D.C., 2000. 8 Joseph Stiglitz, What I learnned at the world economic crisis?, The New Republic, 17-24.4.2000. 9 List c. 06205 Henryho Marty Gauquie a Maxa Messnera, EIB adresovany Ryanovi Hunterovi z Centra pre podporu miestneho aktivizmu, Luxembourg, 5.7.1999. 10 Symsite, No. 1191, 17.6.1999. 11 Financne a vyrocne spravy EIB z rokov 1990-1998. 12 Napr. ZSR pod vedenim Bartolomeja Sinaja nakupovala vagony od slovenskej firmy Tatravagonka Poprad nie priamo, ale prostrednictvom neznamej britskej firmy. Zatial co Tatravagonka predavala jeden vozen britskej firme asi za 3 mil. Sk, ZSR ich od britskeho sprostredkovatel a nakupovali za dvojnasobnu cenu. Tym vznikali ZSR obrovske straty. Zdroj: Milan Velecky; Napriek objednavkam na druhy polrok prepusta Ta travagonka desatinu zamestnancov; TREND; 1.3.2000. 13 Analyza zvlastnych uverovych podmienok, doplnujucich bezne zmluvne uverove podmienky medzi EIB a ZSR, zapracovanych ako scenar c. 6 v materiali ZSR ekonomicka stabilizacia a transformacia, august 1999. Juraj Zamkovsky ---------------------------------------------------- Z d r o j: Nazov casopisu: Informacie bratislavskych ochranarov Vydavatel: MV SZOPK Bratislava Rok : 2000 , Cislo : 6 - leto