Sedem dovodov pre rozvoj mikrofinancovania na Slovensku Jennifer Kalafut, CEPA/Priatelia Zeme, februar 2001 Pri mikrofinancovani ide o poskytovanie malych uverov, mikrograntov alebo inych financnych sluzieb pre chudobnejsie a znevyhodnene skupiny spolocnosti. Vacsinu takychto programov vo svete organizuju dobrovolne svojpomocne skupiny priamo zo socialne slabych vrstiev alebo skupiny, ktore s tymito vrstvami solidarizuju. Prave miera solidarity s tymi, pre ktorych je program urceny a priamy osobny zaujem koordinatorov na ucinnosti a uspechu mikropozickovych alebo mikrograntovych programov je predpokladom i zarukou zodpovedneho vyuzitia poskytnutych prostriedkov. Mikropozicky Mikropozicky sa vacsinou poskytuju s urokovou mierou blizkou komercnym podmienkam a s kratkou lehotou splatnosti. Napriklad Grameen Bank v Bangladesi, priekopnik v oblasti mikrofinancovania, poskytuje priemerne uvery vo vyske 75 USD (s vynimkou uverov na zabezpecenie byvania, ktore su vyssie). Uctuje jednoduche rocne urokove miery vo vyske 20% v porovnani s 13-16% zlozitym urokom beznym v komercnych bankach v Bangladesi. Tyzdenne splatky z takehoto uveru sa stanovuju priamo zo zostatku istiny (bez urocenia urokov ako v druhom pripade). Uroky, ktore sa tak tyzdenne aktualizuju podla stale sa zmensujuceho zakladu, sa splatia hned po splateni istiny, v dosledku coho je realna urokova miera okolo 10-12%. Na Slovensku taketo programy realizuju Vidiecka organizacia pre komunitne aktivity (VOKA), Nadacia Integra i niektore dalsie mimovladne organizacie. Napriklad cielom programu VOKA je podpora zamestnanosti vidieckeho obyvatelstva, zvysenie podnikatelskych aktivit na vidieku, zlepsenie podnikatelskych a manazerskych zrucnosti malych podnikatelov a zvysenie prijmu rodin v geograficky a socialne znevyhodnenych podmienkach. S tymto zamerom poskytuje pozicky vzdy v styroch kolach pre 3-5 clenne skupiny vo vyske 20-50 tisic Sk s urokovou mierou 18% a dobou splatnosti 6-15 mesiacov, pricom novu pozicku je mozne cerpat az po splateni predchadzajucej. Uverove podmienky su stanovene tak, aby motivovali clenov skupiny k timovej a efektivnej praci v prospech komunity, v ktorej ziju. Cely zisk je reinvestovany opat do tohto programu, na rozdiel od ziskov komercnych bank, ktore z neho kryju rastuce naroky svojich manazmentov a akcionarov. Prvoradym cielom mikropozickovych programov teda nie je dosahovanie ziskov na ukor klientov, ale naopak, rozvoj ich aktivit a zrucnosti v prospech komunit (obci, regionov) a dalsi rozvoj tychto programov. Mikrogranty Ucel i vyska mikrograntov su vo svete velmi pestre. Aj na Slovensku sa uz etablovalo viacero kvalitnych programov riadenych nezavislymi mimovladnymi grantovymi organizaciami s dobrou znalostou miestnych podmienok. Takmer vsetky su financovane zo zahranicnych zdrojov. Napriklad grantovy program na podporu vidieka "Obcania obci" koordinovany nadaciami Ekopolis a ETP-Slovensko umozni podporovat projekty zamerane na obnovu socialneho a kulturneho zivota, zavadzanie internetu, revitalizaciu povodi a rozvoj infrastruktury pre vidiecky turizmus v dedinach do 1500 obyvatelov. Vyska podpory sa pohybuje v rozmedzi 15-30 tisic korun. Tieto prostriedky su k dispozicii pre pracu dobrovolnikov za splnenia vopred znamych podmienok. Do podporenych projektov ma byt zainteresovanych co naviac miestnych ludi a ich vysledky maju dlhodobo sluzit danej komunite, pripadne maju stimulovat zaujem obcanov o veci verejne. Podobne ako komunitne nadacie v mestach, mikrograntove programy pre rozvoj regionov pomahaju kultivovat socialny kapital na vidieku, zvysovat mieru jeho ekonomickej stability a povzbudzovat aktivitu a zaujem vidieckeho obyvatelstva o uvedomely lokalny rozvoj. Vyznam mikrofinancovania Experimenty s mikrofinancovanim viedli k zriadeniu specialnych institucii pre mikrofinancovanie, ktore sa - aspon doteraz - vyvijali z mimovladnych organizacii (MVO). Komercne banky sa mikrofinancovanim stale takmer vobec nezaoberaju. Odovodnuju to najma rizikom platobnej neschopnosti, vysokymi nakladmi, socio-ekonomickymi a kulturnymi barierami. MVO vsak dokazali, ze mikrofinancovanie je nielen neocenitelnym nastrojom na zmiernovanie chudoby, ale ze je tiez mozne zabezpecit navratnost poziciek na urovni porovnatelnej s komercnymi bankami a okrem toho aj dosahovat zisky. Podla Muhammada Yunusa z Grameen Banks, "otazkou v buducnosti nebude to, ci "su ludia hodni poziciek", ale skor to, ci "su banky hodne ludi." Mikropozickove a mikrograntove programy otvaraju ludom, ktori su v spolocnosti z roznych dovodov znevyhodneni, moznosti vytvarat, vlastnit a akumulovat kapital, co podporuje rast uspor, stabilizaciu spotreby a vo vseobecnosti aj zvysovanie zivotnej urovne a vyvazenejsiu ekonomiku. Ekonomicke prinosy vsak nie su ich jedinym efektom. Svojimi dalekosiahlymi multisektorovymi efektami tieto programy prispievaju k zdravemu rozvoju spolocnosti. Mikropozickove a minigrantove programy podporuju rozvoj komunit a demokracie v ramci nich, zvysuju mieru zodpovednosti, schopnosti a zrucnosti tych, ktori sa ich zucastnuju. To ich robi v porovnani s beznou uverovou politikou komercnych bank a vladnymi rozvojovymi programami udrzatelnejsimi aj z pohladu zivotneho prostredia. Mikrofinancovanie pomaha zmiernovat chudobu nielen tym, ze riesi problem zhorsujucej sa ekonomickej situacie chudobnych ludi, ale aj tym, ze zohladnuje vsetky aspekty fenomenu chudoby. Kedze neoddelitelnou sucastou jeho cielov je i individualna pomoc, ochrana zivotneho prostredia, rozvoj komunit (obci, regionov) a ich ekonomicka stabilizacia, mikrofinancovanie je vynikajucim prikladom strategie na podporu udrzatelneho rozvoja. Nasledujucich sedem bodov blizsie specifikuje priaznive multisektorove ucinky programov mikrofinancovania na spolocnost, ako aj ich prednosti a vyhody pred konvencnymi uverovymi a rozvojovymi programami. * Mikropozicky a mikrogranty su urcene najzranitelnejsim skupinam spolocnosti a umoznuje im zbavovat sa chudoby Jednym z cielov mikropozickovych a mikrograntovych programov je znizovanie miery chudoby pre najchudobnejsie a najviac znevyhodnene skupiny spolocnosti. Ich uspesnost nielenze pomaha rucat myty o tom, ze chudobnym sa neoplati poskytovat uvery alebo granty, ale stavaju sa najlepsimi nastrojmi zmiernovania chudoby. Napriklad mikropozickovy program koordinovany organizaciou Zakoura v Maroku pomohol 20% klientov dostat sa za hranice chudoby po druhom, tretom alebo stvrtom uvere s dobou splatnosti sest mesiacov. Studie v Bangladesi ukazali, ze iba 4 percentam najchudobnejsich ludi bez pristupu k uverom sa pocas osmych rokov podarilo vymanit z chudoby. Na rozdiel od nich sa az 48 percentam z tych, ktori mali pristup k malym uverom z Grameen Bank, podarilo v rovnakom case prekrocit oficialnu hranicu chudoby. Miliony chudobnych domacnosti v rozvojovych krajinach je odkazanych na financne sluzby. Tieto sluzby maju pre ne presne taky isty vyznam ako pre kohokolvek ineho - potrebuju bezpecnym sposobom usetrit male sumy penazi, investovat do svojho podnikania alebo domovov, pokryt vacsie vydavky a poistit sa proti rizikam. Chudobne domacnosti na celom svete preukazali svoju schopnost vyuzivat a splacat financne sluzby prostrednictvom nebyrokratickych struktur, akymi su kluby sporitelov, rotacne sporenia, uverove asociacie, ci vzajomne poistovacie spolocnosti. Etablovani financni sprostredkovatelia - komercne banky - bezne chudobnym domacnostiam nesluzia. Odovodnuju to vysokymi nakladmi na velky pocet malych transakcii, nedostatkom tradicnych foriem zaruk a garancii, geografickou izolaciou alebo su pricinou ich socialne predsudky. Dokonca aj tie institucie, ktore poskytuju financne sluzby chudobnym, maju limitovany rozsah takychto sluzieb. Preto pre stovky milionov ludi vo svete, ktori potrebuju pristup k financnym sluzbam viac, nez ktokolvek iny, potreby vysoko prevysuju moznosti. Na Slovensku je situacia velmi podobna. Rady tych, ktori by naliehavo potrebovali mensie sumy penazi na rozbehnutie vlastnych ekonomickych aktivit, sa rozsiruju, pretoze z komercnych bank je vacsinou nemozne ziskat maly uver za prijatelnych podmienok a vladne programy na rozvoj drobneho podnikania s ojedinelymi vynimkami v podstate neexistuju, resp, su vyrazne poddimenzovane a pre velku vacsinu ludi nedostupne. Stat naopak vytvoril take pravne, danove a administrativne prostredie, ktore rozvoj maleho podnikania a podnikatelskych aktivit tych, ktori su socialne a regionalne marginalizovani (vcitane napr. podnikania Romov) nielenze nestimuluje, ale potlaca. Naopak, svojou politikou vyrazne zvyhodnuje velke, na export zamerane zahranicne spolocnosti vyuzivajuce slabiny krajiny. * Mikrofinancovanie vyrovnava rozdiely medzi regionmi Uz tym, ze programy mikrofinancovania su zacielene na pomoc ekonomicky najslabsim vrstvam, prispevaju k znizovaniu regionalnych disparit. V mnohych krajinach - Slovensko nevynimajuc - sa najvyssia koncentracia chudobnych sustreduje do vidieckych oblasti. Uverova politika komercnych bank i vladne rozvojove programy diskriminuju chudobnych, a preto vidieku chybaju uvery a zdroje. Tuto skutocnost vystizne charakterizoval profesor Patrick Honohan z Vyskumneho institutu ekonomiky a socialnych veci v Dubline: "Financne institucie poziciavaju tym, o ktorych sa predpoklada, ze ich strategia prinesie dostatocne financne toky na splatenie dlhov. Podla ich definicie je takychto klientov menej v deprimovanych regionoch." Z toho potom vyplyva, ze prosperujuce casti krajiny dostavaju k dispozicii viac zdrojov vo forme uverov i dotacii, v dosledku coho prosperuju stale viac, pricom chudobne oblasti prichadzaju este aj o ten kapital, ktory maju. Chudobnejsie regiony tak neustale upadaju a zaostavaju a aktivni ludia, ktori v nich ziju, su nuteni ich z ekonomickych dovodov opustat. Pristup k uverom a grantom by stimuloval ekonomicke aktivity v menej rozvinutych oblastiach, vdaka comu by sa znizovali ekonomicke disparity medzi regionmi v ramci danej krajiny. Na makrourovni by poskytovanie financnych sluzieb chudobnym znamenalo rozsirovanie zaberu financneho sektoru v danej krajine, a to zainteresovavanim povodne diskriminovanych skupin do programov (tie casto tvoria velku cast populacie), rozsirovanim financnej kapacity ekonomiky a vytvaranim sirsej zakladne pre ekonomicky rast. Mikropozicky a mikrogranty by tak mohli vyrazne prispiet k spravodlivejsiemu ekonomickemu rozvoju. * Mikrofinancovanie je sebestacne K najvacsim vyhodam mikrofinancovania patri to, ze posilnuje mieru ekonomickej sebestacnosti regionov a podporuje v nich taky rozvoj, ktory nie je sustavne existencne zavisly na vonkajsich zdrojoch. Prednostou mikropozickovych programov je vysoka navratnost splatenych uverov. Pri vzniku drobnej podnikatelskej aktivity su sice zisky spociatku male, ale coskoro zacnu rast. Klienti preto mozu lahko a v kratkej dobe splatit mensie uvery. Grameen Bank v Bangladesi poskytne 1,8 mil. ludi odkazanym na pozicky kazdy mesiac male uvery v hodnote az 30 milionov USD. Hoci ide uz o velky program, predsa dlznici dokazu tejto banke splatit az 98% uverov. Klientami Grameen Bank su takmer bez vynimky ludia, ktori nemaju moznost poskytnut akukolvek zaruku na poskytnuty uver. A predsa podiel nesplatenych uverov tejto banky neprekracuje prilis 2%, co ostro kontrastuje s vysledkami komercnych bank: tie v Bangladesi vykazuju az 30% nedobytnych uverov v polnohospodarstve a 10% v priemysle. Prof. Yunus z Grameen Banks to charakterizoval slovami: "V porovnani s Grameen bankou vyzeraju ostatne banky ako charitativne zariadenia pre bohatych." Mikropozickovy program organizacie VOKA na Slovensku dosiahol 98-percentnu navratnost. Na druhej strane, az 30% uverov v statom kontrolovanych slovenskych komercnych bankach patrilo do kategorie klasifikovanych (t.j. uverov, ktore pravdepodobne nikdy nebudu splatene). Aj miera ucinnosti mikrograntovych programov je vysoka, samozrejme, zavisi od cielov, kvality a kriterii ich hodnotenia. Avsak nebyrokraticky manazment a najma vysoky stupen transparentnosti a verejnej kontroly a najma zaangazovanost komunit, ktorym tieto programy sluzia, robi z nich vysoko efektivne nastroje na podporu regionalneho a komunitneho rozvoja. Napriklad neziskova organizacia A-projekt n. o. vdaka programu Tvoja zem v roku 2000 zalozila informacne centrum v Liptovskom Hradku, Fond rozvoja Liptova a zrealizovala 43 lokalnych projektov na Liptove, ktore po ziskani 303-tisic Sk vo forme grantov vytvorili dielo v hodnote vyse 900-tisic Sk. 4. Mikrofinancovanie podporuje vytvaranie uspor Sporenie je integralnou sucastou ekonomickej istoty kazdeho jednotlivca alebo domacnosti. Tym, ze mikrofinancovanie poskytuje domacnostiam moznost akumulovat zdroje, umoznuje im aj sporenie. Avsak chudobni alebo ti, ktori sa iba vzmahaju z chudoby, maju specialne potreby vo vztahu k sporeniu. Zivotne dolezita je pre nich bezpecnost uspor. Likvidita ich uspor je navyse rozhodujucim faktorom ich rozhodovania o otvoreni bankovych uctov (preto casto pozicky radsej ziskavaju i splacaju v hotovosti). Tito ludia musia pozorne zvazovat aj naklady na vedenie uctov, cas a vzdialenost, ktoru musia prekonat, aby sa do financnej institucie vobec dostali, cas cakania v radoch a skutocne naklady za ukladanie a vyber prostriedkov. Tieto otazky spolu s vyskou minimalneho vkladu mozu vyrazne obmedzovat ludom s ekonomickymi problemami moznost stat sa sporitelom v klasickej banke. Mnohe mikropozickove institucie vo svete zacinaju chapat nevyhnutnost poskytovania sporitelskych sluzieb pre svojich klientov a su pripravene robit to takym sposobom, ktory odstranuje vyssie spominane bariery sporenia. Navyse, mobilizacia sporenia je uzitocna aj pre samotnu uverovu instituciu. Rastuci pocet sporitelov jej umoznuje rozsirovat sortiment sluzieb a poskytovanie vacsieho objemu poziciek vdaka tomu, ze vela ludi moze uprednostnit sporitelske sluzby pred uverovymi. Tym sa zakladna klientov znacne rozsiri. Mikrosporenie tiez prispieva k udrzatelnosti a sebestacnosti institucie poskytujucej mikropozicky, pretoze predstavuje stabilny zdroj financii. Samotny fakt, ze pritiahne sporiacich klientov v tej istej komunite (obci, regione), zvysuje mieru zodpovednosti nielen tejto institucie, ale aj vsetkych, ktorym poskytla mikropozicky. Zvacsovanie klientely je odrazom rastu dovery danej komunity (obce, regionu) a premieta sa do rozsahu a kvality poskytovanych sluzieb a rastu efektivity operacii takejto institucie. 5. Mikrofinancovanie pomaha vytvarat pracovne miesta a zvysovat kvalifikaciu Mikropozickove programy mozu stimulovat k vytvaraniu pracovnych miest pri velmi nizkych nakladoch. Ak sa tieto naklady porovnaju s vysokymi nakladmi na vytvorenie pracovneho miesta klasickym sposobom - napriklad pomocou dotovania priamych zahranicnych investicii, vyhody su ocividne. Napriklad projekt priemyselneho parku na Zahori ma pritiahnut zahranicnych dodavatelov suciastok pre koncern Volkswagen, co umozni sukromnej automobilke zvysit vyrobu automobilov o 90 tisic aut rocne. Podmienkou vsak je poskytnutie statnej dotacie na vystavbu infrastruktury vo vyske 290 mil. Sk. Kedze celkovy pocet novovytvorenych pracovnych miest sa v idealnom pripade odhaduje na 3 200, na vytvorenie jedneho pracovneho miesta bude stat investovat vyse 90 tisic Sk vo forme nenavratnej dotacie, nepocitajuc mnozstvo dalsich stimulov (vcitane ekonomickych), ktore budu k dispozicii pre tento ucel. Na rozdiel od toho mikropozickovy program organizacie VOKA umoznil udrzanie (pripadne vytvorenie) jedneho pracovneho miesta pomocou maleho uveru vo vyske okolo 24-tisic Sk, a to za normalnych komercnych podmienok. Kedze navratnost mikropoziciek je rychla, tieto zdroje, obohatene o prijmy z urokov, ostavaju k dispozicii pre vytvaranie novych alebo stabilizaciu uz existujucich pracovnych miest. Okrem toho, tieto pracovne miesta vznikaju vo vidieckych, ekonomicky zaostalych oblastiach, daleko mimo dosahu priemyselnych parkov a tym prispievaju k znizovaniu regionalnych disparit. Spolocenska ucelnost mikropozickovych a mikrograntovych programov tiez ostro kontrastuje napriklad s umrtvovanim obrovskych investicii do vystavby velkych infrastrukturnych projektov (napriklad dialnic, velkych priehrad ci atomovych elektrarni), ktore nevytvaraju moznosti pre vznik novych pracovnych miest a obycajne nemaju ziadny pozitivny efekt na rozvoj danej oblasti. Programy mikrofinancovania su, naopak, dynamicke, udrzatelne a na rozvoji sa mozu podielat exponencialne, kedze su impulzom pre tvorbu novych pracovnych miest a siria nove poznatky a zrucnosti. Predpokladom vacsiny takychto programov je ucast ich buducich klientov na pripravnych skoleniach, ktore mozu trvat niekolko tyzdnov a az po ich ukonceni je klientom poskytnuta prva cast uveru alebo grantu. Tieto skolenia predstavuju dolezitu sucast pripravy buducich klientov na efektivne zvladnutie ich projektov. Pozostavaju z pravnych a financnych konzultacii a zakladneho treningu v manazerskych a organizacnych zrucnostiach v style prisposobenom urovni ucastnikov. Osveta a sirenie skusenosti v ramci danej komunity (obce, regionu) vytvara stabilne prostredie pre dlznikov, co umoznuje, aby sa program rozsiroval a pomahal coraz sirsiemu okruhu ekonomicky slabych domacnosti. 6. Mikrofinancovanie podporuje transparentnost, demokraciu, solidaritu a spolupatricnost v ramci komunity (obce, regionu) Zdrava komunita (obec, region) je zakladom zdravej spolocnosti. Programy mikrofinancovania vyrazne podporuju rozvoj a upevnuju komunity, a to prostrednictvom samotneho procesu, akym sa tieto programy riadia. Klienti mikropozickovych i mikrograntovych programov su bezne zaangazovani do rozhodovacich procesov uverovej institucie. Rozhodnutia nerobia bankovi uradnici alebo statni uradnici za zatvorenymi dverami v hlavnom meste, ale samotni predstavitelia cielovej skupiny v danej komunite (obci, regione), ktori osobne poznaju problemy, ktore maju mikropozicky pomahat riesit. Zastupca institucie poskytujucej mikropozicky alebo mikrogranty sa sice zucastnuje na ich stretnutiach, avsak o tom, kto dostane uver, rozhodnu clenovia skupiny - ti na seba preberaju aj zodpovednost za jeho splatenie. Tieto programy su tiez castokrat kofinancovane z lokalnych zdrojov (napr. obecnymi uradmi, miestnymi podnikatelmi alebo drobnymi prispevkami od ludi v roznej forme). Takyto pristup pomaha vytvarat ovzdusie dovery medzi klientmi, clenmi komunity a uverovou pripadne grantovou instituciou. Organizacia VOKA prostrednictvom Komunitneho minigrantoveho programu podporila 239 projektov z 24 obci siestich mikroregionov na Liptove, Horehroni a v okoli Zlatych Moraviec vo forme minigrantov v celkovej sume 3,3 mil. Sk. Vlastne prispevky vidiecanov vo vyske takmer 2 mil. Sk na uvedene projekty spolu s pracou dobrovolnikov vytvorili v tychto regionoch dielo v hodnote vyse 7,2 mil. Sk. Nezanedbatelny bol i prinos skoleni pre takmer 800 miestnych obcanov. Mnohe mikropozickove programy funguju tak, ze sa uver najskor poskytne jednemu alebo dvom clenom lokalnej skupiny. Uvolnenie dalsich uverov dalsim clenom skupiny zavisi od plnenia podmienok a splacania tychto prvych uverov. Takato metoda vedie k upevnovaniu individualnej zodpovednosti voci svojej komunite, pricom uspech alebo zlyhanie jej clena sa stava uspechom alebo zlyhanim celej komunity. Tento system zaroven zabezpecuje uplnu transparentnost, kontrolovatelnost a ucast vsetkych clenov komunity nielen pri rozhodovani o tom, ktorym projektom poskytnu uver, ale aj pri vyhodnocovani manazmentu uverov. Podobne funguju mnohe mikrograntove programy. V zasade ide o ucinne strategie budovania obcianskej demokracie. 7. Mikrofinancovanie podporuje rozvoj priaznivy pre zivotne prostredie Mikrofinancovanie ovplyvnuje a umoznuje citlive spravanie komunity, co ma pozitivny ucinok aj na zivotne prostredie. Po prve, to, ze uvery alebo granty potrebnej kvality a kvantity su k dispozicii v pravom case a na pravom mieste, redukuje ucinok uverovych externalit mikrofinancovania. To znamena, ze peniaze sa poziciavaju na projekty, ktore riesia potreby vopred definovane prislusnou komunitou (regionom), pricom sa uvolni len tolko prostriedkov, kolko dany projekt nevyhnutne vyzaduje. Vladne programy a komercne banky, ktorych ucelom ma byt rozvoj regionov, naopak, maju takmer vzdy vopred definovany ciel, pricom casto ignoruju lokalne podmienky. Dobrym prikladom su fondy EU. Programy typu ISPA presne definuju, kolko prostriedkov sa na co uvolni, a regiony sa nasledne pretekaju v tom, kto naformuluje svoj projekt tak, aby splnal uverove podmienky. Tak casto vznikaju zbytocne predimenzovane projekty, podporuju sa spolocensky nezmyselne alternativy na riesenie isteho problemu, pripadne sa uplne umelo vytvaraju potreby, ktore vzapati pohltia obrovske financne prostriedky. Po druhe, mikrofinancovanie vytvara podmienky pre vznik obcianskych aktivit zameranych na miestny rozvoj. Umoznuje realizaciu projektov, ktore nielen zvysia financnu stabilitu jednotlivcov, ale nestanu sa ani pricinou devastacie zivotneho prostredia danej komunity (regionu). Ak clenovia komunity s projektom nesuhlasia, pretoze maju obavy o jeho dosledky na zivotne prostredie, projekt jednoducho nepodporia. Mikropozickove a mikrograntove programy nikdy nemozu iniciovat vznik velkeho priemyslu, ktory by mal potencialne devastacne spolocenske ucinky (napr. tym, ze by vytvoril nebezpecnu lokalnu alebo regionalnu zavislost od jedineho velkeho zavodu, ako v pripade hlinikarne v Ziari nad Hronom alebo zavodu Volkswagen v Bratislave). Naopak, podporuje diverzifikovany a pestry system vzajomne kooperujucich lokalnych podnikatelov, ktori svojimi projektami pruzne reaguju na miestne potreby. Zdanlive nevyhody mikropozickovych programov Vyhody mikrofinancovania su zrejme. Tieto vyhody vsak neprichadzaju automaticky bez prekonania istych prekazok, ktore klasicke bankovnictvo nepozna: * vyzaduju si znalosti lokalnych problemov a podmienok; * proces rozhodovania i manazment banky su zlozitejsie; * distribucia penazi moze niekedy trvat dlhsie (napr. po absolvovani serie skoleni), avsak na druhej strane moze byt i podstatne rychlejsie (1-2 tyzdne); * vyzaduju viac prace po poskytnuti uveru a vyssie naroky na myslenie; * vyzaduju citlive zohladnovanie nielen ekonomickych, ale aj socialnych a environmentalnych faktorov. Kedze kazdy program mikrofinancovania je individualny a musi sa prisposobit konkretnym potrebam danej komunity (obce, regionu), jeho koordinatori musia dobre poznat miestne pomery. Iba tak je mozne spolu so skupinou ziadatelov o uver alebo grant pripravit efektivny postup (rozdelovanie, harmonogram splatok, pravidelne stretnutia a dalsie aktivity v ramci programu). Program mikrofinancovania sa preto moze zdat komplikovanejsi, kedze vyzaduje viac casu a osobnej angazovanosti od vsetkych zucastnenych. Velky vyznam nielen z hladiska reputacie programu, ale aj jeho samotnej udrzatelnosti, je navratnost poziciek, pripadne kvalita vyuctovania grantov. Preto sa specialna pozornost musi venovat informacnym systemom a budovaniu dobrych vztahov s klientami, co sa vsak mnohonasobne vrati v nizsej miere nesplatenych uverov a vyssej urovni vyuctovania. Poskytovanie kvalitnych informacii v ramci svojpomocnej skupiny je este relativne lahke. Zlozitejsie a narocnejsie je vsak budovanie dovery a efektivnych vztahov s klientami. Napriek zvysenym casovym i financnym nakladom, ktore si tato cinnost vyziada, vsak dobre vztahy s klientami prispievaju k zvysovaniu zrucnosti uchadzacov o uvery a granty a poskytuju velmi dolezitu spatnu vazbu nevyhnutnu pre neustale skvalitnovanie mikropozickovych a mikrograntovych programov v buducnosti. Okrem toho, tieto skolenia same osebe vyrazne prispievaju k rastu socialneho kapitalu v regionoch. Prevadzkove naklady organizacii spravujucich mikropozickove programy su vzdy mnohonasobne nizsie v porovnani s komercnymi bankami, a to najma preto, ze ich mzdova politika je principialne odlisna (neurcuje ju osobne zaujmy akcionarov) a platy vrcholovemu manazmentu a dozornym radam nedosahuju astronomicke hodnoty. CEPA / FoE , Ponicka Huta CEPA - Centrum pre podporu miestneho aktivizmu FoE - Priatelia Zeme Slovensko