Vyzva Svetovej banke k transparentnosti December 2000 Vazena pani Joanne Salop, viceprezidentka Svetovej banky Operations Policy 1818 H Street N.W. Washington D.C. 20008 Vazena pani Salop, obraciame sa na Vas, aby sme vyjadrili svoj zaujem na transparentnosti najvacsej rozvojovej institucii na svete a zaroven znepokojenie nad navrhom novej informacnej politiky Svetovej banky. Zvyseny doraz Svetovej banky na ucast verejnosti v poslednych niekolkych rokoch iba potvrdzuje potrebu takeho rozvoja, ktory bude sluzit najma tym, ktorych ekonomicke problemy si to naliehavo vyzaduju. Sme presvedceni, ze informacna politika Banky musi byt v sulade s jej prislubmi i deklarovanym zaujmom o skutocnu ucast obcanov na jej ro zhodovani. Zakladom participacie, partnerstva i nasledneho akceptovania vysledkov rozhodovania je zhoda partnerov a tych, ktori boli prizvani k ucasti na takomto rozhodovani. Ich zhoda vsak straca zmysel, ak ucastnici procesu neboli dostatocne informovani. Informacna politika Svetovej banky je najefektivnejsim nastrojom na zabezpecenie efektivnosti jej rozhodovacich procesov a na dosiahnutie partnerskych vztahov v nich. Sme presvedceni, ze existuje priamy vztah medzi implementaciou informacnej politiky a schopnostou a ochotou ludi spolupodielat sa na aktivitach Banky. Politika zverejnovania informacii zaroven umoznuje zainteresovanej verejnosti monitorovat vystupy a vysledky konkretnych investicii a tiez prispela k tomu, aby sa uzitok z nich dostal aj k t ym, pre ktorych boli tieto investicie urcene. V novom storoci a v podmienkach zrychlujucej sa globalizacie predstavitelia Medzinarodnej rozvojovej agentury a staty G7 uznali potrebu vacsej transparentnosti na medzinarodnej urovni. Napriek tomu, ze Svetova banka tak neurobila uplne dobrovolne, treba ocenit, ze ako prva na medzinarodnej urovni podnikla krok k zvyseniu transparentnosti, a to prehodnotenim vlastnych principov informacnej politiky z roku 1993. V podmienkach modernych technologii a akcelerujuceh o tempa zmien zasahujucich aj tie najvzdialenejsie komunity, sa informacie stali jednym z mala nastrojov dostupnych aj chudobe a sirokym vrstvam obyvatelov, ktore umoznuju obcianskej verejnosti porozumiet problemom a pripravit sa na zmeny. Transparentnost je nastroj moci pre marginalizovanych. Navrh novej informacnej politiky Banky smeruje k vacsej otvorenosti a ako taky ho vitame. Su v nom vsak obsiahnute vyrazne obmedzenia, ktore treba vyriesit, ak ma Banka presadzovat demokraticky rozvojovy model a ak ma dosiahnut vyssiu efektivnost pri podpore takehoto rozvoja. Vo svojej dnesnej podobe navrh informacnej politiky zdaleka nestaci k zabezpeceniu partnerstva a ucasti verejnosti. Navrh nadalej odopiera verejnosti cele kategorie dolezitych informacii, vratane vsetkych informacii tykajucich sa uverov urcenych na strukturalne a sektorove reformy, ktore v sucasnosti tvoria prevaznu cast portfolia Banky. Bohuzial, ukazuje sa, ze Rada vykonnych riaditelov stale nie je pripravena prijat zakladne principy dobreho ri adenia, ktore zacinaju otvorenou informacnou politikou. Tymto listom sa zasadzujeme za spristupnovanie: * vsetkych programov oznacovanych ako Strategie pomoci krajine (Country Assistance Strategy, CAS); * sprav prezidenta Banky, memorand o poskytnuti uverovych tranzi a projektovej dokumentacie tykajucej sa programov strukturalnych reforiem a reforiem sektorov; * aide memoire, sprav o stave jednotlivych projektov, politickych materialov a hodnoteni vladnej politiky, ako aj institucionalnych hodnoteni; * zapisnic zo stretnuti Rady alebo zhrnuti tych casti diskusii Rady, ktore sa dotykaju projektov Banky a jej strukturalnych uverov. Obmedzenia novej politiky Svetova banka nadalej utajuje pred verejnostou dokumentaciu niektorych Strategii pomoci krajine (CAS), a to napriek tomu, ze sucasne coraz castejsie vyzyva verejnost, aby sa zucastnovala na priprave tychto strategii a spolupracovala s Bankou pri jej naslednej realizacii. Banka by mala skoncovat s nekonzistentnostou tohto procesu. Roz voj nie je exkluzivnym procesom, ale - ak ma byt uspesny - vyzaduje si spolupracu vsetkych zucastnenych. Svetova banka nemoze ocakavat podporu marginalizovanych vrstiev, donorov, ostatnych rozvojovych agentur, ba ani dostatocnu podporu vlad statov, ktore s a o jej prostriedky uchadzaju, ak nezverejni svoju zakladnu strategiu na dosiahnutie rozvojoveho uspechu. V sucasnosti uplatnuje dvojake normy: otvorene a transparentne pravidla pre chudobne krajiny a uzavrete a utajovane pravidla pre krajiny so stredne vysokym prijmom. Uvedomujeme si namietky, ktore vyjadrili mnohe krajiny v suvislosti s pristupnostou CAS. CAS je vsak podla vasej vlastnej webovej stranky internym dokumentom Banky. Svetova banka ma teda nielen pravo, ale nesie i zodpovednost za zverejnenie tohto dokumentu. Jej neschopnost zverejnit svoj komplexny plan cinnosti v ktorejkolvek krajine je vysmechom principu otvorenosti, ktory je zakladom informacnej politiky. Makroekonomicke informacie Sme hlboko sklamani nulovym pokrokom v oblasti zverejnovania dokumentov tykajucich sa strukturalnych uverov. Sucasny navrh novej informacnej politiky iba potvrdzuje sucasnu prax, ktora umoznuje spristupnit tieto informacie iba so suhlasom prislusnej vlady. Vo fiskalnom roku 1999 az 63% uverovych operacii Svetovej banky tvorili uvery motivovane politickymi zaujmami (najma uvery na strukturalne ci sektorove reformy). Ziadna dokumentacia, ktora by objasnila ciele, sposoby realizacie alebo konkretne vystupy tychto uverov, nebola spristupnena. Podla navrhovanej inf ormacnej politiky bude verejnost nadalej ucinne vylucena z ucasti na vacsine uverovych operacii Banky. Ucast verejnosti je coraz viac chapana ako efektivny nastroj na ziskanie sirokej podpory pre dany projekt v ramci poziciavajucej si krajiny. Bez zakladne j dokumentacie nemozno ocakavat, ze sa obcania budu zucastnovat na rozvoji, realizacii alebo monitorovani tychto uverovych operacii. Strukturalne reformy su povazovane za jeden z klucovych sposobov angazovania sa Svetovej banky na procese globalizacie - je to kontroverzna oblast, ktora sa stala pricinou masivnych protestov na celom svete. Neschopnost uvolnit materialy tykajuce sa strukturalnych reforiem bude prekazat tomu, aby sa verejnost s Bankou stotoznila, a vzbudi skor podozrenie v suvislosti s ulohou , ktoru Banka zohrava v procese globalizacie. Aj ked sa Banka pokusila nahradit nedostatocnu transparentnost pri programoch strukturalnych reforiem konzultacnym procesom pri tvorbe Dokumentov o strategii redukcie chudoby (Poverty Reduction Strategy Papers, PRSP), ide o dva uplne odlisne nastroje. Prvy je univerzalnym nastrojom planovania a druhy sa tyka realneho uveru. Bez pristupu k uverovemu procesu verejnost nemoze sledovat uplatnovanie sirsich politickych cielov nacrtnutych v PRSP. O programoch strukturalnych reforiem sa vacsinou rokuje vo velmi uzkom kruhu, z ktoreho su vylucene relevantne ministerstva a poslanci parlamentov. Od parlamentov sa vsak casto ocakava potvrdenie ziadosti o uvery, a to bez toho, aby mali pristup k zakladnej dokumentacii. Od ministerstiev sa zasa ocakava, ze budu uvery realizovat. V roku 1999 sa brazilsky parlament dokazal dostat k dolezitej dokumentacii o pripravovanych specifickych investiciach iba vdaka uniku informacii z nemenovanych zdrojov. Rozhodnutia uskutocnene bez pristupu k uplnym informaciam vedu k zasadnym zlyhaniam v naslednej realizacnej faze, pretoze na ich zakladnych cieloch sa vsetky dotknute strany casto nedohodli alebo ich nie celkom dobre pochopili. Efektivnost rozvoja by bola podstatne vyssia, ak by rozho dnutiam predchadzala verejna diskusia a siroka ucast dotknutych ministerstiev. Preto by sa mali zverejnovat take dokumenty, akymi su spravy prezidenta Banky, memoranda o uvolneni tranzi a projektove dokumentacie tykajuce sa uverov urcenych na strukturalne a sektorove reformy. Polovicate riesenie nacrtnute v navrhu novej informacnej politiky by len potvrdilo terajsiu prax. Co je este dolezitejsie, navrh zahmlieva rozdelenie zodpovednosti medzi Bankou a poziciavajucou stranou. Prenasa na poziciavajuceho breme no rozhodnutia o zverejneni dokumentov vytvorenych Bankou a tiez zodpovednosti za ich distribuciu. A opat, v pripade makroekonomickych informacii, Banka pripravila navrh, ktory je v rozpore s principom otvorenosti. Podpora ucasti verejnosti Azda najvacsim sklamanim z navrhovanej novej informacnej politiky Banky je tvrdenie, ze viacere dokumenty nemozu byt spristupnene preto, lebo ich spristupnenie by sa mohlo nepriaznivo dotknut "pripravneho procesu". Tento argument je politicky neopodstatneny a je v pr iamom rozpore s deklaraciami Banky o podpore ucasti verejnosti na rozhodovani a principu partnerstva. Nic z toho nemozno dosiahnut bez vcasneho spristupnenia informacii. Zverejnenie informacii po prijati rozhodnutia nezabezpeci jeho dostatocnu podporu a ne mozno ocakavat, ze uspokoji poziadavky verejnosti na participaciu na rozhodnutiach, ktore sa tykaju rozvoja. Zmysluplna "ucast" na tvorbe rozhodnuti si vyzaduje vcasny pristup k dokumentom, a to vtedy, pokial su relevantne vo vztahu k samotnemu "pripravnem u procesu", nie POTOM, co sa konecne rozhodnutie uz prijalo. Banka by mala zverejnit aide memoires, spravy o stave jednotlivych projektov, politicke dokumenty a hodnotenia a spravy o instituciach a politike statov prave preto, ze poskytuju podklady a infor macie potrebne pre pripravny proces. Banka tvrdi, ze v ramci svojej novej politiky netreba zverejnovat navrhovane dokumenty tykajuce sa schvalenych projektov (project appraisal documents, PADs), pretoze relevantne informacie su uz k dispozicii prostrednictvom projektovych informacnych dokumentov (project information documents, PIDs). Pri blizsom pohlade tento argument neobstoji. Navrhy PADs obsahuju detailne informacie, ktore nie su bezne zahrnute v PIDs, napriklad vysledky konzultacii s verejnostou (v pr ojektovej kategorii A), predpisane indikatory pre prevadzku projektu, zvazovane alternativy k projektom, pridana hodnota v dosledku podpory Banky, podmienky efektivity, technicke informacie ako napr. mapy navrhovanych dotknutych uzemi a zoznam ostatnych te chnickych dokumentov vypracovanych pre projekt. Efektivna spoluucast na projektovom cykle vyzaduje, aby Banka bud spristupnovala navrhy PADs alebo podstatne skvalitnila obsah PIDs a zabezpecila ich castu a pravidelnu aktualizaciu. Navrh novej informacnej politiky tiez neriesi problem sprostredkovania informacii priamo dotknutej verejnosti, najma informacii o prislusnych projektoch. Neriesi otazku prekladania klucovych dokumentov do jazykov, ktorym rozumeju, vratane informacii o bezpecnostnych opatreni ach. Skutocnost, ze navrh novej politiky povazuje "nadmerne naklady alebo organizacne zabezpecenie" za dovody pre nespristupnenie dolezitych dokumentov, vyvolava mnozstvo otazok. Ukazuje sa totiz, ze tento dovod sluzi skor ako zamienka k tomu, aby sa infor macie udrzovali izolovane od tych, ktorych sa najviac tykaju. Riadenie a Rada Ako reakciu na nespokojnost svojich akcionarov i verejnosti s jej cinnostou Banka pocas poslednych dvoch rokov vytvorila dva nastroje, ktore mali prispiet k zlepseniu kvality jej uverov a dodrziavaniu vlastnych smernic. Ide o Skupinu na zabezpecovanie kvality (Quality Assurance Group) a Jednotku kvality a kontroly (Quality and Compliance Unit). Podla navrhu novej informacnej politiky Banky sa materialy vytvorene tymito dvomi od deleniami nebudu poskytovat Rade ani verejnosti. Samotna myslienka, ze zistenia tychto oddeleni, ktore vznikli ako priama reakcia na poziadavky akcionarov Banky a ostatnych dotknutych subjektov, nemaju byt spristupnene Rade ani ostatnym nikomu inemu, je zn epokojujuca. V ramci novej politiky nie su uvedene ziadne racionalne dovody pre nezverejnovanie periodickych syntetickych sprav Skupiny na zabezpecovanie kvality. Nezverejnenie tychto informacii je neospravedlnitelne. Zistenia oboch uvedenych oddeleni by mohli byt pre Radu velmi uzitocne, pretoze jej mozu pomoct presne vystihnut hlavne problemy nielen jednotlivych investicnych operacii, ale aj v oblastiach monitoringu a kontroly. Prostrednictvom Inspekcneho panelu je Rada coraz viac konfrontovana s problem ami, na ktore poukazuje aj Skupina na zabezpecovanie kvality a Jednotka kvality a kontroly. Vcasna informovanost Rady by mohla viest k aktualnejsim a pruznejsim rozhodnutiam a k predchadzaniu kritiky zo strany Inspekcneho panelu. Ak by sa tieto materialy p oskytli verejnosti, pomohlo by to zvysit aj kvalitu rozvoja. Oddelenie vyhodnocovania operacii a vas tim pri roznych prilezitostiach upozornovali, ze kontrola verejnosti sa ukazala byt jednym z najlepsich stimulov zefektivnenia prace zamestnancov Banky pri manazovani projektov. A napokon, sme velmi znepokojeni nedostatocnou transparentnostou Rady. Svetova banka tvrdi, ze dobre riadenie je dolezitou sucastou efektivnosti rozvoja. Jednym z definujucich kriterii dobreho riadenia je transparentnost. Je preto ironiou, ze Rada vykonnych riaditelov by schvalila take podmienky pre vlady poziciavajucich krajin, ktore nie je ochotna prijat ani pre svoju vlastnu cinnost, napr. spominanu transparentnost. Transparentnost Rady by sa zvysila zverejnovanim zapisnic z jej r okovani, pripadne zhrnuti tych casti jej diskusii, ktore sa tykaju projektovych a strukturalnych uverov, a tiez zverejnovanim sprav predsedu. Je rozporuplne, ak Rada pozaduje od vlad poziciavajucich krajin, aby vladli pod svetlom, ked samotna pokracuje v p raci v tme. Vazime si tuto prilezitost na vymenu nazorov. Tesime sa na prehodnoteny navrh novej politiky, ktory bude presadzovat transparentnost a viac pravomoci pre ludi dotknutych projektami a programami Banky. CEPA / FoE , Ponicka Huta CEPA - Centrum pre podporu miestneho aktivizmu FoE - Priatelia Zeme Slovensko