POSUDZOVANIE VPLYVOV NA ZIVOTNE PROSTREDIE POROVNANIE SIESTICH ENVIRONMENTAL IMPACT ASSESSMENT /EIA/ REZIMOV.
USA
Ceska republika
Slovenska republika
Europske spolocenstva
Svetova banka
Europska banka pre obnovu a rozvoj
Uvod
1.Januara 1970 bol schvaleny tzv. U.S. National
Environmental Policy Act - NEPA /zakon o environmentalnej
politike/. Principialnym a najnovsim znakom NEPA bola jeho
poziadavka na pripravu EIA pre kazde doporucenie alebo navrh
spravy pre legislativu a dalsie federalne cinnosti, ktore vyrazne
ovplyvnuju kvalitu zivotneho prostredia. Od casu schvalenia NEPA
sa prijali dalsie EIA zakony a koncepcie, ale rezim NEPA zostava
jednym z najrozsiahlejsich.
V roku 1985 vydala Rada Europskych Spolocenstiev tzv. EC
Directive, ktore pozadovali aby vsetky clenske staty zaviedli
filozofiu EIA pre urcite kategorie verejnych a sukromnych
projektov. Ucelom Directive bolo zosuladit environmentalnu
politiku clenskych statov a zmensit ekonomicku a obchodnu
nerovnovahu, ktora by mohla byt vysledkom prijatia individualnych
EIA zakonov v clenskych statoch.
Svetova banka prijala postupy EIA v roku 1989 ako odpoved na
natlak environmentalnych skupin a v roku 1991 ich upravila.
Europska banka pre obnovu a rozvoj /EBRD/ prijala vo februari
1992 svoju vlastnu EIA politiku zalozenu na politike Svetovej
banky, tiez na natlak environmentalnych skupin.
Ceska republika prijala zakon o EIA 15. aprila 1992. Navrh
slovenskeho zakona o posudzovani vplyvov cinnosti na zivotne
prostredie bude pravdepodobne prerokovany v parlamente v juli
1993. Cesky a slovensky zakon maju urcite spolocne znaky s inymi
zakonmi a koncepciami o ktorych budeme hovorit a maju niekolko
originalnych znakov.
V tomto referate sa analyzuju zakony a koncepcie v zmysle
roznych otazok, ktore su relevantne vsetkym EIA systemom.
Pojednava o takych otazkach ako napr. stanovenie cinnosti, ktore
podliehaju EIA, zistovacie konanie, casovy harmonogram EIA,
rozsah hodnotenia, typy vplyvov, ktore sa beru do uvahy,
alternativne riesenia, kontrola a rozhodovanie, uloha verejnosti.
Kazda cast zacina kratkou diskusiou o tychto otazkach vo forme
uvah, dalej nasleduje opis toho, ako sa tieto otazky rioesia v
kazdom zo siestich rezimov. Najprv je opisany NEPA pretoze,
samozrejme, to nie je najperfektnejsi zakon, ale je
najobsiahlejsi a spolu s vyhlaskami aj najlepsie rozvinuty rezim.
Takze je dobrym prikladom pre aplikaciu principov EIA. Ostatne
zakony a koncepcie su opisane v poradi podla ich vyznamu pre
pravnikov a obcanov v Ceskej a Slovenskej republike, zacinajuc s
ceskym a slovenskym zakonom a dalej pokracujuc s EC Directive,
Svetovou bankou a EBRD.
l. Ake aktivity podliehaju povinne hodnoteniu EIA ?
Urcit ze ci je v danom pripade potrebne robit EIA alebo nie
sa neda bez toho aby sme nepounali zoznam aktivit povinne
podliehajucich hodnoteniu EIA. Napr.su to sukromne akcie alebo
len statne akcie? Niektore pravne predpisy sa aplikuju len priamo
na sukromne projekty, zatial co ine sa vztahuju na tieto projekty
iba ak vyzaduju povolenie, licenciu alebo inu formu schvalenia.
Druhou otazkou je, ze ci EIA sa vztahuje len na aktivity
poskodzujuce zivotne prostredie alebo ci by nemalo byt uplatnene EIA
aj na programy, koncepcie a/alebo navrhy legislativ. Napr. EC
Directive zahrnuju len stavebne cinnosti a ine zasahy do prirodneho
prostredia a krajiny. Smernice NEPA sa oproti tomu vztahuju aj na
programy, koncepcie a navrhy legislativ.
Tretou otazkou je, ze ci sa EIA legislativa vztahuje na
buduce aj na existujuce akcie. Vacsinou sa tyka len buducich
akcii ale niektore pravne normy tiez zahrnaju urcite kategorie uz
uskutocnujucich sa aktivit. Napr. Zakon o EIA CR hovori, ze
niektore vyrobky musia byt otestovane, teda ze sa musi uskutocnit
proces, ktory vyzaduje EIA aj ked su uz vyrobky v obehu.
NEPA.
NEPA vyzaduje, ze dokument EIA ktory sa vola EIS /sprava o
hodnoteni/ musi byt vzdy vyhotoveny pri kazdom doporuceni alebo
rozhodnuti o navrhu pre legislativu a dalsie federalne cinnosti,
ktore vyrazne ovplyvnuju kvalitu zivotneho prostredia. Iba
verejne projekty vyzaduju pripravu EIS. Kedze su vsak verejne
projekty financovane, podporovane alebo regulovane federalnym organom,
vela sukromnych projektov sa povazuje pre ucely NEPA za verejne
projekty.
NEPA stanovy urcuju 4 hlavne kategorie medzi ktore spadaju hlavne
federalne aktivity:
l/ prijatie oficialnej koncepcie
2/ prijatie formalnych planov
3/ prijatie programov
4/ schvalenie specialnych projektov
EIS sa pripravuje len pre nove projekty. Rekonstrukcia existujuceho
zariadenia sa povazuje za novy projekt a vyzaduje EIA.
Zariadenie, ktore pokracuje v cinnosti ako predtym nevyzaduje EIA.
Ceska republika.
EIS sa vyzaduje pre verejne, aj pre sukromne projekty. Na
zaklade noveho ceskeho Zakona o EIA sa vyzaduje tento proces
v 3 rozlicnych smeroch:
1/ staveby /vratane zmien existujucich stavieb alebo ich
vyuzitia/, cinnosti a technologie
2/rozvojove koncepcie a programy
3/vyrobky
Staveby,cinnosti a technologie,, ktore su v prilohe
c.l a 2 Zakona vyzaduju EIA ak zahrnuju mnozstvo zdrojov
specifikovanych v prilohach /napr.lOO.OOO ton/rok tazby
nerastnych surovin, 5 ha lesa, lOO MWt energie/.1 Co sa tyka
stavieb,cinnosti alebo technologii zahrnujucich male
mnozstva zdrojov, kompetentny organ /statny organ s EIA
pravomocou/ ma pravo vyzadovat EIA, ktory sa ma vykonat v tejto
oblasti.
Programy a koncepcie v ramci energetiky, dopravy,
polnohospodarstva, odpadoveho hospodarstva, banictva
a spracovania nerastneho bohatsva, rekreacie, turizmu a uzemneho
planovania podliehaju hodnoteniu EIA ak to vyzaduje schvalenie na
urovni centralnych organov statnej spravy. EIA pre koncepcie je
menej rozsiahle ako EIA pre stavby, cinnosti a technologie. EIA
pre vyrobky sa uskutocnuje podla uvazenia kompetentneho organu
v spolupraci s centralnym organom statnej spravy, ktory je
zodpovedny za testovanie vyrobku.
EIA sa vyzaduje tak pre domace ako aj zahranicne vyrobky.
Tiez sa moze vyzadovat na vyrobky, ktore su uz v obehu. V tomto
smere je cesky zakon odlisny od dalsich EIA zakonov, ako napr.
NEPA, ktory sa vztahuje len na nove cinnosti alebo zmeny
existujucich cinnosti.
Slovensko.
Slovensky zakon hovori o verejnych aj sukromnych
cinnostiach, ktore poskodzuju zivotne prostredie alebo ktore
vyzaduju schvalenie. Projekty v prilohe c.l,cast A vyzaduju EIA
povinne, projekty v prilohe c.2 cast B vyzaduju EIA iba ak o tom
rozhodne posudzujuci organ. Projekty ktore nie su v tychto prilohach
nevyzaduju EIA ale ak mienka posudzujuceho organu, navrhovatela
a MZP je taka, ze by sa malo, tak sa uskutocnuje. Navrh zakona sa
vztahuje aj na zavazne predpisy, koncepcie a spravy vlady SR.
Na rozdiel od cinnosti ovplyvnujucich zivotne prostredie, su
predpisy, koncepcie a spravy len predmetom hodnotenia ocakavanych
vplyvov a navrhovania zmiernujucich opatreni. Teda nie je
aplikovany cely proces EIA. Navrh Zakona zahrna len nove cinnosti
alebo zmeny existujucich cinnosti.
EC.
EC Directive o EIA sa vztahuju na verejne a sukromne
projekty,ktore by mohli mat vyznacne ucinky na zivotne
prostredie.2 Nie su rozsirene o koncepcie a programy, hoci
pripravujuce sa nove direktivy uz riesia aj tento problem.
Projekty su rozdelene do 2 kategorii. V prvej kategorii su
projekty, pri ktorych sa vyzaduje EIA. Su to vacsinou velke
projekty o ktorych sa vseobecne vie, ze maju vyznamne
enviromentalne ucinky. V druhej kategorii su projekty, pri
ktorych by mohli ziadat EIA. Clenske staty mozu vyclenit
specificke projekty vo vynimocnych pripadoch.3 V EC Directive nie
su zahrnute presne detaily o tom, ako kazda z clenskych krajin
bude aplikovat tieto principy do svojej narodnej legislativy.
Takisto, projekty sluziace pre ucely narodnej obrany su vysostne
zalezitostou jednotlivych clenskych krajin.
Svetova banka.
Smernice EIA Svetovej banky hovoria len o verejnych projektoch,
ktore banka financuje.4 Su to specificke projekty ktore by mohli
mat vyznamne poskodzujuce ucinky.5 Takisto zahrnaju aj zmeny
koncepcie Svetovej banky na sektoralnej urovni.
Hoci su technicky tieto smernice nasmerovane na tie projekty
financovane bankou az po uskutocneni EIA, banka tiez aplikuje EIA
procedury v pripadoch kontraverzie verejnosti.
EBRD.
Podobne ako Svetova banka, EBRD aplikuje svoju koncepciu EIA iba
na projekty, ktore financuje. Ale na rozdiel od Svetovej banky,
EBRD poziciava peniaze sukromnym navrhovatelom ako aj vladam.
Takze jej EIA koncepcia sa vztahuje na verejne a aj sukromne
projekty,ktore maju nepriaznive ucinky na zivotne prostredie. EIA
sa vyzaduje pre nasledovne typy projektov:
l/ vyuzivanie prirodneho prostredia
2/rozsirenie existujuceho zariadenia na doteraz nevyuzivanu
krajinu
3/verejne infrastrukturne projekty.
4/projekty, ktore mozu potencialne zapricinit vplyv na zivotne
prostredie v okolitej oblasti. Banka poskytuje zoznam
projektov, ktore si v normalnom pripade vyzaduju cely proces EIA.
Projekty, ktore si nevyzaduju cely proces su aj tak podrobene
enviromentalnej analyze. EIA procedury tejto banky sa aplikuju
iba na nove projekty, alebo modifikacie existujucich projektov.
2. Zistovacie konanie /Screening/
Ked uz je zname, ze dana aktivita spada do zoznamu projektov
kde by sa malo vyzadovat EIA, uskutocnuje sa zistovacie konanie,
ci je naozaj fakticky potrebne vykonat EIA. Tento proces sa vola
screening. Niektore pravne normy zistuju tieto cinnosti striktne
podla kategorii. Ine pravne normy to nechaju na posudenie
posudzujucemu organu. Dalsie pravne normy zase uplatnuju obidva
pristupy.
NEPA.
Na zaklade vlastnych procedur NEPA existuje mnozstvo projektov
ktore su oslobodene od procesu EIA. Pretoze skusenosti ukazali,
ze tieto projekty vyznamne neovplyvnuju zivotne prostredie.6 Pre
vsetky dalsie akcie pripravuje prislusny organ zistovacie konanie
na urcenie toho, ci je potrebne urobit EIS. Toto konanie by malo
poskytnut dostatocny dokaz a analyzu. Za tym moze nasledovat
kratka diskusia o alternativach a vplyvoch. Ak organ zisti, ze
dana akcia neovplyvnuje znacne kvalitu zivotneho prostredia,
pripravi spravu o nevyznamnom vplyve. V opacnom pripade organ
odporuci pripravu EIS.
Ceska republika.
Ako sme uz uviedli vyssie,cesky zakon zahrna stavby, cinnosti
a technologie. Stavby, cinnosti a technologie
ktore su uvedeve v prilohe c.l alebo 2.podliehaju hodnoteniu EIA.
Stavby,aktivity technologie, ktore sa maju uskutocnit v chranenej
oblasti a ktore su uvedene v tychto prilohach a ktore nezahrnuju
prislusne limity zdrojov znecistenia spadaju pod hodnotenie EIA
ak tak rozhodne MZP alebo kompetentny organ. V zakone nie su
podrobne smernice na to, ako urcit, ci sa vyzaduje alebo
nevyzaduje EIA. Koncepcie su tiez zistovane podla kategorie.
Koncepcie v oblasti energie, dopravy,polnohospodarstva,
odpadoveho hospodarstva, tazby nerastnych surovin, rekreacie
a turistiky, ktore vyzaduju schvalenie na urovni centralnych
organov statnej spravy, vyzaduju EIA. Uzemny plan
a vodohospodarsky plan vyzaduju EIA.Vyrobky su subjektom EIA na
zaklade rozhodnutia kompetentneho organu v spolupraci
s centralnym organom statnej spravy. Zakon neposkytuje smernice
pre sposob urcenia naliehavosti EIA.
Slovensko.
EIA sa pozaduje pre vsetky cinnosti uvedene v prilohe 1 cast
A slovenskeho navrhu Zakona. EIA pre cinnosti uvedene v prilohe
c.1 cast B tohto navrhu Zakona sa ziada na zaklade uvazenia
posudzujuceho organu a Ministerstva ZP. EIA pre cinnosti ktore
nie su uvedene v zozname v Prilohe c. 1 sa pripravuje vtedy, ak
suhlasi navrhovatel, posudzujuci organ a MZP. Kazda zmena tychto
cinnosti uvedenych v zozname v Prilohe c.1, ktora zapricini
prekrocenie prahovej hodnoty o viac ako 50% vyzaduje EIA. Pre
dalsie zmeny cinnosti sa vyzaduje EIA na ziadost posudzujuceho
organu a MZP. Co sa tyka zmien cinnosti, ktore nie su uvedene
v zozname, tu si moze navrhovatel vybrat. Pocas zistovacieho
konania sa beru do uvahy nasledovne faktory: 1/ povaha a rozsah
cinnosti, 2/ poloha, unosnost uzemia a aplikovatelne smernice,
3/ vyznam ocakavanych vplyvov, 4/ pisomne nazory dotknutych obci,
kompetentneho organu, MZP a verejnosti.
EC.
Podla EC Directive podliehaju projekty zistovaciemu konaniu podla
kategorie. Projekty, ktore su v prilohe c.l vyzaduju povinne EIA.
Projekty, ktore su v prilohe c.2 vyzaduju EIA iba vtedy ak sa
clenske staty rozhodnu, ze ich charakteristiky indikuju
k nevyhnutnosti EIA. Potom tieto projekty podliehaju zistovaciemu
konaniu podla kategorie alebo stanovenych kriterii a hranicnych
hodnot.
Svetova banka.
Podla EIA procedur Svetovej banky podliehaju navrhovane projekty
zistovaciemu konaniu v zaujime stanovenia typu a rozsahu
pozadovaneho hodnotenia. Projekty su zoradene do 3 kategorii:
Projekty v kategorii A pozaduju cely EIA proces, projekty
v kategorii B nevyzaduju cely proces EIA ale vyzaduju
environmentalnu analyzu, projekty v kategorii C nevyzaduju ani
EIA ani analyzu. Klasifikacia projektov je zalozena na type,
umiestneni, senzitivite a rozsahu ako aj na povode a rozptylu
potencialnych impaktov. Faktory ktore urcuju potrebu EIA sa
opieraju o to ci su impakty rozsiahle alebo ci
su vysledkom hlavnych komponentov projektu a ci zasahuju uzemie
ako celok alebo len sektorovo. Projekty ktore maju menej vyznacne
enviromentalne impakty nevyzaduju cely proces EIA ale mozu
vyzadovat enviromentalnu analyzu.7 Tieto projekty by mohli mat
ucinky, ktore nie su irreverzibilne, nie su velmi senzitivne a pre ktore
moze byt lahko urcene napravne opatrenie. Pre projekty, ktore su
mensie, nie su lokalizovane v enviromentalne senzitivnych
oblastiach a ktore maju uzky zaber, dobre definovane a pochopene
specificke enviromentalne a tvarove kriteria, stavebnu normu
a normu znecistenia staci inspekcne posudenie.
EBRD.
EBRD, podobne ako Svetova banka, rozdeluje projekty do katekorii.
Iba kategoria A si vyzaduje cely proces EIA. To su projekty ktore
maju potencialne vplyvy na ZP. Projekty v kategorii B nemaju
potrebu celeho EIA procesu. Tieto projekty vyzaduju ciastocnu
enviromentalnu analyzu. Projekty, ktore sa nevyznacuju znacnym
vplyvom na zivotne prostredie, su v kategorii C a nevyzaduju ani
EIA ani analyzu.
3. Kto organizuje EIA?
Niektore EIA pravne normy posuvaju tuto zodpovednost na
navrhovatela, kym ine pravne normy ukladaju tuto povinnost
vladnemu organu s EIA pravomocou. Samozrejme, ak je tento organ
zaroven aj navrhovatelom tak tu nie je rozdiel. Ak je projekt
navrhovany sukromnym sektorom, tak je dolezite rozlisenie. Je
urcita vyhoda v tom, ked navrhovatel pripravuje EIA. Pretoze
navrhovatel uz mohol ziskat relevantne informacie. Priprava EIA
pomoze navrhovatelovi lepsie pochopit enviromentalne problemy
ktorym sa treba venovat, co je velmi dolezite, pretoze
navrhovatel bude musiet navrhnut opatrenia na zmiernenie ucinkov.
Na druhej strane, navrhovatel nie je celkom objektivny
v hodnoteni projektu v porovnani s kompetentnym organom v tomto
procese. Casto sa pozaduje, aby kompetentny organ celkovo
ohodnotil podstatu potencialnych environmetalnych problemov,
pretoze vo vela pripadoch dava tento organ vysledne rozhodnutie,
ci sa ma projekt uskutocnit a ake opatrenia na zmiernenie ucinkov sa
pozaduju.
Niektore zakony povoluju, alebo skor pozaduju, ze EIA ma byt
uskutocnene sukromnym konzultantom alebo expertom. Takyto pristup
prinasa dodatocny stupen expertizy a objektivity ale bez vyhod
uvedenych vyssie.
NEPA
NEPA vyzaduje, aby bola sprava o hodnoteni pripravena
kompetentnym organom alebo vladnym organom. Vyhlasky povoluju
tymto organom zamestnat externych konzultantov na pripravu alebo
pomoc v napisani spravy o hodnoteni, ale organ zostava zodpovedny
za obsah a rozsah spravy. Navrhovatel a dalsie strany financneho
zaujmu na projekte su vyluceni z ucasti na sprave, aj pri
selekcii vonkajsich expertov. Vyhlasky povoluju navrhovatelovi
projektu pripravit predbezne hodnotenie, ale aj tak zostava organ
zodpovedny za obsah a rozsah.
Ceska republika
Navrhovatel projektu je zodpovedny za zabezpecenie EIA pre
stavbu, cinnost alebo technologiu a za jeho predlozenie
kompetentnemu organu. Navrhovatel je zodpovedny za
predlozenie zakladnych dat o ocakavanych environmentalnych
ucinkoch ako aj energetickom vyuziti, spotrebe prirodnych
materialov, stupeni znecistenia a poskodenia zivotneho
prostredia. Sprava o hodnoteni moze byt pripravena iba expertom,
ktory ma doklad o autorizacii vydany Ministerstvom ZP po skuske
o odbornej sposobilosti. Navrhovatel projektu selektuje
spracovatela spravy zo zoznamu, ktory je na Ministerstve.
Ked sa predklada koncepcia na schvalenie, organ ktoremu sa
koncepcia predklada musi navrhovatel zabezpecit aby jej sucastou
bolo posudenie vplyvov koncepcie na ZP-ie spracovane v primeranom
rozsahu. Zakon nespecifikuje, ze kto pripravuje EIA.
A tiez nevyzaduje od organizatora EIA aby mal certifikat
o kompetencii.
EIA pre vyrobky sa uskutocnuje na zaklade zvlastnych
vyhlasok a zakon nespecifikuje toho, kto pripravuje EIA.
Slovenska republika
Navrhovatel oznami zamer o cinnosti posudzujucemu
organu. Posudzujuci organ po dohode s MZP SR rozhodne o
povinnosti vykonat hodnotenie do 3 mesiacov od dorucenia
oznamenia. Posudzujuci organ v spolupraci s organom prislusnym na
povolenie cinnosti a s MZP SR po prerokovani s navrhovatelom
urcia rozsah hodnotenia a jeho casovy harmonogram.
EC
EC Directive vyzaduju od navrhovatela pripravu EIA.
Navrhovatel je definovany ako "kandidat na autorizaciu pre
sukromny projekt alebo ako verejna institucia, ktora iniciuje
projekt".
Svetova banka
Priprava EIA a environmentalnej analyzy je vseobecne
povinnostou toho, kto si poziciava. Prislusny manager banky
a patricne Regionalne environmentalne oddelenie Banky asistuje
a monitoruje EIA proces. Banka podrobuje projekt zistovaciemu
konaniu /rozhoduje o tom, ci projekt patri do kategorie A, B,
alebo C/ a pre projekty kategorie A pomaha tomu, kto si poziciava
pri urceni rozsahu EIA a pri priprave materialov.Pre projekty
s potencialne skodlivym ucinkom na zivotne prostredie banka
navrhuje ale nevyzaduje, aby ziadatel usporiadal tzv.nezavisly
poradny panel environmentalnych specialistov, ktory nie su osobne
zainteresovani na projekte za ucelom pripravy EIA a zapracovania
ich odporucani.
EBRD
Sponzori a navrhovatelia projektu su zodpovedni za pripravu
a predlozenie EIA. Veduci pracovneho timu, ktory je zaroven
pracovnikom banky je zodpovedny za zabezpecenie toho, ze sponzori
a navrhovatelia poskytnu banke dostatocne mnozstvo informacii,
aby mohla banka nasledne urobit environmentalnu reviziu. Banka
definuje environmentalne normy, ktore musi projekt dodrzat
a poskytuje poradenstvo sponzorovi ak si o to poziada.
4. Kto plati za EIA?
V principe, naklady vzniknute pocas pripravy EIA by mali byt
hradene navrhovatelom projektu /t.j. sponzor alebo navrhovatel/.
Takze sukromne projekty by nemali byt platene z verejnych fondov
Ale prax ukazuje, ze pociatocne naklady spojene so sukromnym
projektom su casto platene vladnou organizaciou. Aj v pripade ked
su pociatocne naklady hradene sukromnou stranou, vladna
organizacia preinvestuje peniaze pri administracii a dohlade nad
procesom.
NEPA
Kym federalne organy su kompetentne na uzakonenie vyhlasok,
ze sukromny navrhovatel musi hradit naklady spojene s pripravou
spravy o hodnoteni, velmi malo navrhovatelov to naozaj
robi.Takze federalne organy platia naklady spojene s pripravou
spravy vo viacerych pripadoch. Samozrejme, ked sa jedna
o projekty alebo programy sponzorovane vladou, su pouzite na
tento ucel verejne fondy.
Ceska republika
Cesky zakon uklada povinnost navrhovatelovi projektu hradit
vsetky naklady pripravy EIA pre stavby, cinnosti alebo
technologie. V pripade EIA koncepcii berie tuto zodpovednost na
seba predkladajuca organizacia, takze vacsinou je to vlada.
Priprava EIA pre vyrobky je hradena vyrobcom alebo dovozcom
vyrobku.
Slovenska republika
Slovensky navrh zakona obsahuje dve alternativy v tomto
smere. Alternativa l pozaduje, aby vsetky naklady hradil
navrhovatel. Alternativa 2 pozaduje od navrhovatela, aby platil
naklady za oznamenie zameru, spravu o hodnoteni a verejne
mitingy. Dalsie naklady bude hradit posudzujuci organ.
EC
EC Directive nespecifikuju, ze kto ma platit za pripravu
EIA. Ponechava sa to na rozhodnutie kazdeho z clenskych statov.
Svetova banka
Ziadatel o pozicku je zodpovedny za hradenie vsetkych
nakladov spojene s procesom EIA. Moze pritom poziadat banku
o financnu pomoc pri priprave EIA z technickeho fondu alebo
s tzv. trust fund.
EBRD
Environmentalna politika EBRD nazahrnuje problem nakladov
vzniknutych pocas pripravy EIA. Tieto naklady hradi pravdepodobne
sponzor alebo navrhovatel.
5. Kedy zacina proces EIA?
Proces by mal zacat tak skoro ako je len mozne. Pretoze EIA
je vyznamnym nastrojom environmentalnemho planovania, mal by byt
integrovany do vsetkych stadii planovacieho procesu. Precizne
a skore hodnotenie environmentalnych problemov moze usetrit
vysoke naklady na odstranenie chyb. Pravdivost tohto tvrdenia je
potvrdena mnohymi projektami, ktore boli pozdrzane, zmenene alebo
neskor schvalene v planovacom procese kvoli objaveniu
nepredvidanych environmentalnych vplyvov.
NEPA
NEPA vyhlasky hovoria, ze "organy by mali integrovat NEPA
proces do inych planovacich praktik co v najskorsom case, aby
planovanie a rozhodovanie odrazalo environmentalne hodnoty, vyhlo
sa pozdrzaniam v neskorsom procese a aby nemuselo riesit
potencialne konflikty."
Ceska republika
Cesky zakon EIA nespecifikuje zaciatok EIA procesu.
Slovenska republika
EIA zacina s oznamenim navrhovatela o zamere uskutocnit
aktivitu, ktora moze byt predmetom posudzovania. Oznamenie musi
obsahovat:
l/ zakladnu charakteristiku aktivity /cinnosti/
2/ udaje o sucasnom stave zivotneho prostredia, kde sa ma uskutocnit dana
cinnost a uzemia ktore je dotknute
3/,informacie o environmentalnych vplyvoch
4/ hodnotenie vyhod a nevyhod navrhovanej alternativy
5/ navrhovane opatrenia na zmiernenie nepriaznivych
environmentalnych vplyvov.
EC
EC directive nespecifikuju zaciatok procesu EIA.
Svetova banka
Zaciatok EIA sa navrhuje uz v pociatocnych stadiach cyklu
projektu /stadium identifikacie projektu /. Zacina sa
s identifikaciou klucovych environmentalnych problemov a so
zadelenim projektu do kategorie managerom banky po konzultacii
s Regionalnym Environmentalnym Oddelenim. Identifikovane projekty
a kategoria projektu su vclenene do prveho vykonneho opisu
projektu.
EBRD
Environmentalne otazky su integrovane do vsetkych casti
pripravy projektov a schvalovacieho procesu tejto banky. EIA
proces zacina v identifikacnom stadiu projektu zaroven
s poziadavkou na environmentalne informacie, ktore poskytuje
navrhovatel. Potom prechadza projekt zistovacim konanim do
kategorie, ktora urcuje podstatu a hlbku potrebnych doplnkovych
informacii a smernic na zaklade ktorych bude projekt
kontrolovany.
6. Rozsah hodnotenia
Rozsah hodnotenia je jednoducho urcenie rozsahu spravy
o hodnoteni / EIA dokumentu/. Je to proces identifikacie
problemov, alternativ a vplyvov o ktorych sa musi uvazovat pri
priprave EIA. Urcuju sa klucove problemy, ktore musia byt
preskumane do urcitej hbky a takisto sa urcuju menej vyznamne
problemy, ktore mozu byt na okraji. Rozsah posudzovania poskytne
moznost rozdelenia prace,urci casovy rozvrh roznych stadii
procesu, stanovit limit poctu stran spravy o hodnoteni
a vseobecne naplanovat celkove zhodnotenie EIA procesu. Rozsah
hodnotenia by mal zacat skoro, aby sme sa vyhli casovej
a penaznej strate pri druhotnych problemoch.
Malo by byt verejne, aby oslovilo danu spolocnost a preto,
ze investori sa mozu velmi vela naucit od obcanov, ktori maju
najviac poznatkov o miestnych podmienkach a zdrojoch.
NEPA
Predtym ako sa rozhodne o priprave spravy o hodnoteni a pred
zacatim procesu o rozsahu hodnotenia musi kompetentny organ
informovat verejnost o zamere pripravit spravu o hodnoteni.
Dotknute federalne, statne a miestne urady, indianske kmene
navrhovatelia akcie a dalsie zainteresovane osoby /vratane
tych,ktori mozu byt opotentmi akcie kvoli environmentalnym
otazkam/ su pozvani.
Kompetentny organ urcuje rozsah hodnotenia spravy
o hodnoteni. Toto rozhodnutie uskutocni az po preskumani
relevantnych problemov a po prediskutovani tychto problemov
s verejnostou a dalsimi postihnutymi vladnymi a nevladnymi
stranami. NEPA definuje rozsah posudzovania ako cely rad akcii,
alternativ, vplyvov, ktore su predmetom uvah v sprave
o hodnoteni. Na urcenie rozsahu hodnotenia musi organ uvazovat
o 3 typoch akcii: spojene akcie,8 kumulativne akcie9 a podobne
akcie,10 tri typy alternativ" navrhovana akcia, dalsie vyznamne
smery akcie, bez akcie, tri typy vplyvov : priame, nepriame
a kumulativne vplyvy. Organ identifikuje otazky ktore nie su
vyznamne alebo ktore sa uz riesili v predchadzajucom vyskume,
rozdeluje zodpovednost medzi organmi, identifikuje casovy rozvrh
a uvazuje ci treba stanovit casovy limit alebo limit na pocet
stran.
Ceska republika
Cesky zakon neopisuje postupy rozsahu hodnotenia ani
nedefinuje pokyny pre ucast verejnosti pri akejkolvek pozadovanej
aktivite blizkej k rozsahu hodnotenia. Rozsah hodnotenia pre EIA
stavieb, cinnosti alebo technologii je definovany v clanku 3
Zakona o EIA. EIA musi obsahovat opis a hodnotenie ocakavanych
vplyvov, opatrenia na znizenie alebo eliminaciu nepriaznivych
ucinkov, hodnotenie dosledkov stavby, cinnosti alebo technologie
a tiez porovnanie navrhovanych alternativ a vyber najleposej
alternativy, ak je to poziadavka kompetentneho organu. Pri
hodnoteni vplyvov by sa malo v ramci EIA uvazovat o rozvoji,
fungovani, a eventualnom odstraneni stavby aktivity alebo
technologie, miestne podmienky a potencialne vplyvy, ktore su
zapricinene za normalnej situacie ako aj za situacie ohrozenia.
Detailnejsi opis rozsahu hodnotenia v ramci EIA je v clanku 3
tohto Zakona.
Slovenska republika
Rozsah posudzovania je organizovany posudzujucim organom,
kompetentnym organom a Ministerstvom ZP. Aj ked sa verejnost
nezucastnuje priamo na procese rozsahu hodnotenia, pripomienky
verejnosti ako odpoved na oznamenie projektu musia byt brane do
uvahy. Rozsah hodnotenia EIA je urceny v clanku 3 ale moze aj
presiahnut clanok ak je to nevyhnutne na ochranu zivotneho
prostredia.
EC
EC Directive neopisuju rozsah hodnotenia. Poskytuju iba
urcite nahlady na ocakavany rozsah hodnotenia EIA. Musi to byt
minimalne opis projektu vratane opisu polohy, tvaru a velkosti
projektu, opis opatreni na redukciu alebo odstranenie vyznacnych
nepriaznivych ucinkov a pozadovane udaje na identifikaciu
a posudenie hlavnych environmentalnych vplyvov projektu. Okrem
toho, clenske staty mozu pozadovat urcite doplnkove informacie
relevantne danemu stadiu postupu a specificke charakteristiky
projektu a environmentalnych prvkov, ktore by mohli byt
ovplyvnene. Takze niekedy sa vyzaduje od navrhovatela doplnit
informacie v zmysle sucasnych vedomosti a metod posudzovania.
Doplnkove informacie by mali obsahovat hlavne alternativy
navrhnute navrhovatelom, dovody pre tento vyber a detailny opis
vplyvov na populaciu, faunu, floru, podu, vodu, ovzdusie, klimu,
architekturu a krajinu, ktore su zapricinene projektom, vyuzitie
prirodnych zdrojov a znecistenie, hluk a odpad. EIA musi tiez
obsahovat netechnicke zhrnutie poskytnutych informacii.
Svetova banka
Svetova banka neposkytuje explicitne navod na ucast
verejnosti v procese rozsahu hodnotenia, ked sa uskutocnuje
klucove rozhodnutie. Ale uklada povinnost ziadatelovi aby
konzultoval svoj projekt s dotknutymi skupinami a nevladnymi
organizaciami hned po urceni EIA kategorie. Rozsah hodnotenia sa
robi ciastocne internym sposobom vramci banky a ciastocne
konzultaciami medzi bankou a ziadatelom. Po konzultacii
s Regionalnym environmentalnym oddelenim urcuje manager banky
tzv. vstupne vykonne zhrnutie klucovych environmentalnych
problemom, kategoriu projektu, typ prace, ktore si vyzaduje
zivotne prostredie a predbezny rozvrh EIA. Potom banka diskutuje
rozsah hodnotenia EIA so ziadatelom a asistuje ziadatelovi pri
priprave s EIA. Banka odporuca postup pre adekvatnu vnutornu
koordinaciu a konzultaciu s dotknutymi skupinami a miestnymi
nevladnymi organizaciami. Pre projektu kategrie A banka odporuca
aby sa tieto organizacie zucastnili mitingov o rozsahu
hodnotenia.
EBRD
Rozsah posudzovania v ramci EBRD smernic je vylucne
zodpovednostou sponzora projektu, hoci niekedy moze aj banka
stanovit rozsah hodnotenia EIA. Zalezi to od komplexnosti
projektu a od kompetencie sponzora projektu. Pocas rozsahu
posudzovania sa navrhuje, aby sponzor identifikoval problemy
zainteresovanych skupin vratane miestnych komunit, nevladnych
organizacii a vladnych institucii a aby zorganizoval mitingy
medzi tymito skupinami za ucelom diskusie o EIA. Avsak neexistuje
mechanizmus na zabezpecenie ucasti verejnosti a na zabezpecenie
dobrej detailnej informovanosti verejnosti ohladom projektu.
Sponzor pripravuje odporucania pre EIA pocas procesu rozsahu
hodnotenia a tak isto vybera expertov na EIA.
7. Ake typy vplyvov musia byt predmetom uvah?
Pochopenie environmentalnych vplyvov navrhovanej aktivity
a jej alternativ je zakladom uspechu procesu EIA. Treba uvazovat
o 3 typoch vplyvov pre kazdu altternativu: priame, nepriamea
kumulativne vplyvy. NEPA definuje priame vplyvy ako vplyvy, ktore
su zapricinene cinnostou a objavuju sa v tom istom case a na tom
istom mieste. Nepriame vplyvy definuje ako vplyvy, ktore su
zapricinene cinnostou ale objavuju sa neskor a v inej
vzdialenosti. Kumulativne vplyvy definuje ako vplyvy na zivotne
prostredie, ktore su sposobene vplyvom cinnosti, ktora je
napojena na inu cinnost z minulosti, sucasnosti a pravdepodobne
v predpokladanej cinnosti v buducnosti.
NEPA
NEPA vyzaduje, aby sprava o hodnoteni obsahovala informacie
o : l. Environmentalnom vplyve navrhovaneho projektu
2. Akychkolvek nepriaznivych ucinkoch na zivotne prostredie,
ktorym sa nemozeme vyhnut.
3. Vztahu medzi kratatkodobym vyuzivanim miestneho zivotneho
prostredia a zvysovanim dlhodobej produktivity.
4. Akomkolvek vyuzivani neobnovitelnych zdrojov, ktore by sa
mali stat predmetom navrhovanej akcie.
NEPA vyhlasky pozaduju, aby boli tieto vplyvy diskutovane za
ucelom navrhnutia alternativ identifikovanych v sprave
o hodnoteni. Sprava o hodnoteni musi brat do uvahy priame,
nepriame a kumulativne vplyvy. Musia sa takisto preberat mozne
konflikty medzi navrhovanou akciou a cielmi inych vladnych
organov, poziadavky na energiu a potencial ochrany roznych
alternativ a zmiernujucich opatreni, prirodne zdroje a potencial
ochrany alternativ a zmiernujucich opatreni a urbanne zdroje
a tvar stavebneho prostredia.
Ceska republika
EIA pre stavby, aktivity a technologie musi obsahovat
definiciu, obsah a hodnotenie predpokladanych priamych
a nepriamych vplyvov stavby, aktivity alebo technologie na
podmienky klimy, okoliteho ovzdusia, na povrchovu a podzemnu
vodu, podu, horninove prostredie, sposob vyuzitia krajiny,
chranene uzemia, floru a faunu, funkcie a stabilitu ekologickeho
systemu, obyvatelstvo, vyuzitie prirodnych zdrojov, kulturne
pamiatky a na mestske a vidiecke prostredie. V clanku 3 tohto
Zakona je uvedeny detailny zoznam informacii o vplyvoch, ktore
musi obsahovat sprava o hodnoteni.
EIA pre koncepcie musi obsahovat detailny opis
a posudzovanie vplyvov uvedenych v clanku 3, cast C /3/ a /4/.
EIA pre vyrobky sa viaze len na informacie o vlastnostiach
vyrobkov, ktore sa maju porovnat s ich potencialnymi vplyvmi na
zivotne prostredie a potom su to poziadavky specifikovane
vladnymi vyhlaskami a technickymi normami.
Slovenska republika
EIA musi identifikovat, opisat a posudit priame a nepriame
vplyvy navrhovanej cinnosti a porovnat ich s dosledkami, keby sa
akcia neuskutocnila /alternativa bez akcie/. Vplyvy dalsich
alternativ musia byt tiez predmetom uvahy zaroven s akymikolvek
opatreniami, ktore mozu prispiet k pozitivnejsiemu vplyvu na
zivotne prostredie.
EC
EC Directive vyzaduju, aby boli v EIA identifikovane,
opisane a posudene priame a nepriame vplyvy na cloveka, floru,
faunu, podu, vodu, ovzdusie, klimu, krajinu a interakcie medzi
nymi a vplyvy na materialne hodnoty a kulturne dedicstvo.
Svetova banka
EIA smernice Svetovej banky stanovuju, ze EIA musi
identifikovat a posudzovat pozitivne a negativne vplyvy
zapricinene navrhovanym projektom , identifikovat vsetky
rezidualne negativne vplyvy, ktore nemozu byt zmiernene
a analyzovat alternativy a opatrenia na zmiernenie ucinkov
v zmysle ich potencialnych vplyvov na zivotne prostredie.
Smernice identifikuju projekty pozadujuce cele EIA ako tie, ktore
maju vyznacne nepriaznive vplyvy, ktore mozu byt senzitivne,
nevratne a roznorode a ktore su rozsiahle, siroko sektorove. To
znamena, ze vplyvy su vseobecne zapricinene hlavnym komponentom
projektu a ovplyvnuju oblast ako celok alebo ako cely sektor.
Banka podpo ruje uvahy o nepriaznivych vplyvov na globalnu kvalitu
zivotneho prostredia /napr.porusenie ozonovej vrstvy, globalne oteplenie,
hladina mora, odpadove skladky v oceanoch, znecistenie
medzinarodnych riek, transport nebezpeceneho odpadu,
biodiverzita/.
Smernice banky tiez poskytuju zoznam oblasti, ktore by mali
byt preskumane kvoli vplyvom. Napr. agrochemikalie, biologicka
diverzita, kulturne dedicstvo povodni obyvatelia, priemyselny
odpad, osidlovanie v oblasti, tropicke dazdove pralesy a mokrade.
Dalsie smernice pooskytuju tzv. operativne direktivy, a to hlavne
o ochrane prirody, pouzitie pesticidov, jednotlive kmene,
nedobrovolne presidlenie, medzinarodne vodne toky a dalsie
relevantne otazky.
EBRD
EIA dokument by mal identifikovat a hodnotit uzitocne
a nepriaznive enviromentalne vplyvy, vratane biologickych,
fyzikalnych a sociologickych.
8. Musi EIA uvazovat o alternativach navrhovanej akcie ?
Tato cast sa nazyva srdcom spravy o hodnoteni, pretoze
aktivuje a objasnuje vhodne moznosti pre rozhodovanie.
Alternativy mozu byt navrhnute navrhovatelom projektu, organom
majucim dozor nad procesom alebo aj verejnostou. Alternativy by
mali obsahovat navrhovanu akciu, alternativnu akciu a alternativu
bez akcie. Alternativy by mali prezentovat rozne sposoby
dosiahnutia navrhovanej akcie /napr. vyskumom inej lokality,
velkosti alebo otazky casoveho rozvrhu/ ako aj rozne sposoby
dosiahnutia ucelu a potrebnosti navrhovanej akcie. Je dolezite,
ze ucel a potrebnost nie su uzko definovane, takze nevypadne
z toho environmentalne preferovana moznost. Napr., ak je ucel
a potrebnost navrhovanej elektrarne definovany ako "poskytnut
elektrinu", alternativa uspokojenia novych poziadaviek
prostrednictvom ochrany energie je vylucena z uvah.
NEPA
NEPA pozaduje, aby kazda sprava o hodnoteni obsahovala
detailne stanovisko o alternativach navrhovanej akcie. Okrem
toho, prislusny organ musi sledovat mozne konflikty vyuzitia
alternativ o vhodnych zdrojoch. Organ musi studovat, vyvinut a
opisat patricne alternativy k odporucanemu priebehu akcie.11
Smernice NEPA stanovuju, ze sprava o hodnoteni by mala
prezentovat environmentalne vplyvy navrhovaneho projektu a
alternativy v porovnavacej forme, cim poskytne jasnu definiciu
vyberu pre verejnost a pre rozhodovaci proces. Tento organ musi
preskumat a objektivne zhodnotit vsetky mozne alternativy vratane
alternativy bez akcie a identifikovat preferovanu alternativu.
Sprava o hodnoteni musi stanovit ako sa zhoduju tieto alternativy
s poziadavkami NEPA a inych environmentalnych zakonov a
koncepcii.
Ceska republika
Pre stavbu, cinnost alebo technologiu sa rozhodnutie
o alternativach ponechava na posudzujucom organe. Ak su do EIA
vclenene alternativy, musia byt porovnane a musi byt vybrana
najlepsia alternativa. Zakon neposkytyuje kriteria pre urcenie
najlepsej alternativy. Pre EIA koncepcii a vyrobkov zakon
nepozaduje, aby bola do EIA vclenena diskusia o alternativach.
Slovenska republika
Sprava o hodnoteni musi obsahovat vysvetlenie a porovnanie
vyhod a nevyhod nmavrhovanej cinnosti a jej alternativ vratane
alternativy bez akcie.
EC
Clenske staty sa rozhodnu ci budu alternativy vclenene do
EIA. Ak budu, musi EIA pozostavat zo zoznamu hlavnych studovanych
alternativ a vysvetlenie dovodov pre takyto vyber, pricom sa beru
do uvahy vplyvy na zivotne prostredie.
Svetova banka
Smernice Svetovej banky pozaduju systematicke porovnanie
navrhovaneho designu, polohy, technologie a operacnej
alternativy. Musia byt brane do uvahy v zmysle ich potencialnych
vplyvov na zivotne prostredie, kapitalovych nakladov, vhodnosti
na zaklade miestnych podmienok a poziadaviek institucnych,
skoliacich a monitorovacich. Pri kazdej alternative sa
kvantifikuju environmentalne naklady a uzitky a ekonomicka
hodnota. Musi byt stanovena zakladna pre vyber alternativy pre
dany projekt.
EBRD
Sprava o hodnoteni by mala zahrnat porovnanie alternativ
a pristupov k designu, technologii, polohe, velkosti
a fungovania.
Musia byt brane do uvahy vplyvy pre kazdu alterantivu a treba
vysvetlit dovody pre odporucany vyber.
9. Musia byt diskutovane alebo uskutocnene opatrenia na
zmiernenie ucinkov ?
Nepriaznive vplyvy navrhovanej aktivity mozu byt casto
zmiernene limitaciou velkosti projektu, asanaciou
ovplyvneneho prostredia zavedenim udrziavacich cinnosti pocas
trvania projektu alebo vyhybanim sa obzvlast skodlivym akciam.
NEPA
Sprava o hodnoteni musi obsahovat patricne opatrenia
na zmiernenie ucinkov. Neziada sa od kompetentneho organu, aby
uskutocnil tieto opatrenia, ale musi byt vyhlasene, ci boli taketo
opatrenia naozaj navrhnute, a ak nie, tak vysvetlit preco. Ak su
opatrenia na zmiernenie ucinkov podmienkou konecneho rozhodnutia,
potom musi organ zodpovedny za EIA zabezpecit implementaciu
tychto opatreni.
Ceska republika
Sprava o hodnoteni musi navrhnut opatrenia na redukciu,
eliminaciu alebo kompenzaciu nepriaznivych environmentalnych
ucinkov. Tieto opatrenia musia byt revidovane nezavislym
expertom, ale nie je jasne, ci sa musia uskutocnit.
Slovensko
EIA musi identifikovat opatrenia na prevenciu alebo
zmiernenie nepriaznivych environmentalnych vplyvov, alebo
prispiet k pozitivnemu environmentalnemu vplyvu. Navrhy smernic,
koncepcii a sprav musia obsahovat navrhy na opatrenia na
zmiernenie akychkolvek nepriaznivych environmentalnych vplyvov.
EC
EIA musi obsahovat opis navrhnutych opatreni za ucelom
redukcie, prevencie a ak je to mozne, napravy vyraznych
nepriaznivych vplyvov.
Svetova banka
Sprava o hodnoteni musi zahrnat plan na zmiernenie,ktory
identifikuje flexibilne a nizkonakladne opatrenia, ktore mozu
redukovat potencialne vyrazne environmentalne vplyvy na
akceptovatelnu uroven. Plan by mal odhadnut potencialne
environmentalne vplyvy tychto opatreni, ich kapitalove a druhotne
naklady, ich vhodnost v ramci miestnych podmienok a pribuzne
institucionalne skoliace a monitorovacie opatrenia. Ked sa banka
rozhodne podporit projekt, toto rozhodnutie bude ciastocne
ocakavat, ze plan na zmiernenie ucinkov bude vykonany efektivne.
EBRD
EIA by malo obsahovat navrh opatreni na zmiernenie
nepriaznivych ucinkov a/alebo zvysenie environmentalnych uzitkov.
Tieto opatrenia musia byt opisane v sprave o zivotnom prostredi,
ktora je napisana pracovnikmi banky. Banka nestimuluje
implementaciu tychto opatreni, ale moze vclenit environmentalne
zavazky vyzadujuce zmiernenie ucinkov do dohody so sponzorom
projektu.
lO. Kedy ma byt dokoncena sprava o hodnoteni.
Ucelom EIA je "pomoct uradnikom v rozhodovani, ktore je
zalozene na pochopeni environmentalnych dosledkov, a uskutocnit
akcie na ochranu zivotneho prostredia". Aby bol dosiahnuty tento
ucel, je potrebne, aby bola sprava o hodnoteni dokoncena pred
uskutocnenim rozhodnutia alebo pred uskutocnenim akcie, ktora by
mohla mat nepriaznive environmentalne vplyvy, alebo ktora by
mohla limitovat vyber vhodnej alternativy.
NEPA
NEPA podmienuje rozhodnutie o uskutocneni projektu verejnym
oznamenim a napisanim spravy o hodnoteni a konzultaciou s EPA.
Vyhlasky stanovuju, ze sprava o hodnoteni musi byt pripravena
dostatocne skoro, aby mohla prispiet k rozhodovaciemu procesu
a ze sprava o hodnoteni by nemala byt pouzita na racionalizaciu
alebo potvrdenie uz uskutocneneho rozhodnutia.
Ceska republika
Cesky zakon o EIA nehovori o termine ukoncenia a predlozenia
spravy navrhovatelom projektu. Ale Zakon jasne stanovuje, ze
projekt nesmie byt schvaleny, kym nebola predlozena sprava, kym
verejnost nemala moznost pripomienkovania a kym sa neziska nazor
expertov. Az po tom moze kompetentny organ vydat rozhodnutie.
Slovenska republika
Sprava o hodnoteni musi byt dokoncena a predlozena
posudzujucemu organu predtym ako posudzujuci organ rozhodne
a pripravi zaverecne stanovisko. Po predlozeni spravy maju
kompetentny organ, dotknuta obec, Ministerstvo ZP, nevladne
organizacie a verejnost 4 mesiace na predlozenie ich stanovisk
posudzujucemu organu.
EC
EC Directive nespecifikuju termin dokoncenia spravy
o hodnoteni, ale stanovuju, ze projekt musi byt predmetom EIA
pred schvalenim projektu. Sprava musi byt ukoncena pred suhlasom,
pricom sa beru do uvahy informacie nazbierane pocas EIA.
Svetova banka
Svetova banka stanovuje, aby bola sprava o hodnoteni
predlozena banke predtym, ako je projekt hodnoteny. EIA by malo
byt pripravene ako cast celkovej studie, takze moze byt vclenene
do navrhu projektu. Pre vyznamne projekty sa stanovuje 6 -l8
mesiacov na pripravu EIA.
EBRD
Sponzori projektu musia pripravit a predlozit spravu
o hodnoteni banke pred poslednou reviziou projektu a pred
schvalenim pozicky z fondu.
ll.Ako je kontrolovana sprava o hodnoteni ?
Po dokonceni spravy o hodnoteni sa obycajne vyhradi urcity
casovy usek pre vysledne rozhodnutie vladnym organom, verejnosti
a v niektorych pripadoch sa nezavislemu organu necha cas na
reviziu a pripomienkovanie spravy.
NEPA
Po dokonceni spravy poskytuje NEPA urcity cas, pocas ktoreho
kompetentne organy, specialni experti a ini mozu pripomienkovat
problemy nacrtnute v sprave v ramci svojej kompetencie. Verejnost
ma tiez moznost pripomienkovat spravu pocas tohto obdobia.
/Uloha verejnosti je diskutovana detailne v casti 15 o ucasti
verejnosti/.
Institucia ktora pripravuje EIA musi odpovedat na tieto
pripomienky prostrednictvom :
l. modifikacie alternativ vratane navrhovanej akcie
2. rozvoja a hodnotenia novych alternativ
3. zlepsenim, podporou alebo modifikovanim analyzy
4. oprav faktov
5. vysvetlovanim toho, preco neboli pripomienky predmetom
odpovede.
Ak je federalny urad presvedceny, ze aspekt spravy o hodnoteni je
nedostacujuci z hladiska zdravia obyvatelstva, alebo kvality
zivotneho prostredia, potom tuto spravu dalej postupi inej
institucii - Council on Environmental Quality /CEQ/. Organ ktory
pripravuje EIA ma 25 dni na odpoved zainteresovanym osobam,
vratane navrhovatela. CEQ moze vyriesit tuto zalezitost
prostrednictvom
l.uzavretim tohto procesu
2.rozhovormi medzi pripomienkujucou organizaciou
a organizaciou,ktora pripravuje EIA
3.uskutocnenim dalsich verejnych mitingov
4.stanovenim, ze tento problem nema narodny vyznam
5.vratenim naspat organizaciam pre dalsie vyjednavanie
6.publikovanim svojich poznatkov a odporucani
7.predlozenim tejto zalezitosti so svojimi odporucaniami
prezidentovi.
Ceska republika
Hned po priprave spravy o hodnoteni musi kompetentny organ
dorucit kopie prislusnym organom statnej spravy a dotknutym
obciam. Dotknute obce musia spristupnit spravu verejnosti, ktora
ma 3O dni na pripomienkovanuie spravy. Dotknute obce maju l4 dni
po uplynuti doby 3O dni na dorucenie nazoru verejnosti ako aj ich
nazoru kompetentnemu organu. Prislusne organy statnej spravy
musia do 5O dni od vydania spravy o hodnoteni dorucit svoje
stanoviska kompetentnemu organu.
Kompetentny organ zada jednemu z autorizovanych expertov
posudit spravu o hodnoteni a publikovat jeho nazor. Expert nesmie
participovat na priprave spravy. Hodnotenie experta musi
obsahovat nazor o :
l.kompletnosti spravy
2.nazore verejnosti, dotknutych obci a prislusnych organov statnej
spravy
3.uplnosti identifikacie environmentalnych vplyvov
4.udajoch a hodnotiacich metodach
5.navrhovanych technickych rieseniach
6.alternativnych rieseniach
7.opatreniach na zmiernenie ucinkov
musi tiez obsahovat navrh stanoviska kompetentneho organu. Do
jedneho mesiaca od dorucenia expertneho stanoviska musi
kompetentny organ zorganizovat verejnu diskusiu /vid cast 15/
Slovenska republika
Posudzujuci organ musi dorucit kompletnu spravu o hodnoteni
posudzujucemu organu, dotknutym obciam a Ministerstvu pre
zivotne prostredie na vyjadrenie ich nazoru. Strucny obsah spravy
musi byt poskytnuty dotknutym obciam a nevladnym organizaciam,
ktore su registrovane v Slovenskej republike viac nez 3 roky na
ich poziadanie. Dotknute obce musia zorganizovat miting medzi
verejnostou a posudzujucim organom, dotknutym organom
a Ministerstvom ZP. Dotknuty organ, dotknute obce,
Ministerstvo ZP, nevladne organizacie a verejnost maju 4 mesiace
na dorucenie ich nazoru na spravu hodnoteni posudzujucemu organu.
EC
EC Directive ziadaju clenske staty zabezpecit moznost
vyjadrit svoj nazor organom so specifickou environmentalnou
zodpovednostou vzhladom na navrhovanu akciu. Nie je vsak jasne,
ze ci ide o ich pripomienky na dokoncenu spravu o hodnoteni.
Podobnym sposobom musi byt verejnost oboznamena s projektom
a musi mat moznost pripomienkovat ho ale nie nevyhnutne po
dokonceni spravy.
Svetova banka
Pre projekty kategorie A je sprava o hodnoteni revidovana
managerom banky. Manager posudzuje spravu v tom zmysle, ze ci sa
zhoduje s odporucaniami a adekvatne berie do uvahy nazory
dotknutych skupin a miestnych nevladnych organizacii.
Regionalne Environmentalne Oddelenie tiez reviduje spravu
o hodnoteni. Ak nie je spokojne so spravou, potom navrhuje
odlozit schvalenie projektu. Schvalovacia misia kontroluje spravu
EIA so ziadatelom a riesi zostavajuce problemy. Ked uz je
Oddelenie spokojne, je dovod na udelenie licencie a vyjednavanie
moze byt autorizovane regionalnym viceprezidentom.
EBRD
Vzhladom na enviromentalne smernice tejto banky, zamestnanci
musia posudit spravu o hodnoteni aby sa presvedcili, ze su
splnene narodne, regionalne a miestne vyhlasky, a ze su splnene
vsetky body environmentalnej koncepcie banky. Pracovnici banky
v oblasti zivotneho prostredia potom navrhnu memorandum
o environmentalnej revizii, ktore posudzuje informacie obsiahnute
v sprave, identifikuje vyznamne problemy a vysvetluje sposob
riesenia. Pracovnici tiez odporucaju, ake environmentalne otazky
by mali byt zabudovane do dohody. Otazky identifikovane
v memorande musia byt vclenene do navrhu investicii.Operacna
komisia diskutuje environmentalne problemy nacrtnute v navrhu
investicii pocas vyslednej revizie. Mozu odporucit, ze projekt by
nemal pokracovat ak nie su splnene tieto otazky alebo ak su
vplyvy projektu prilis velke.
l2. Ako sa uskutocnuje vysledne rozhodnutie?
Po revizii spravy o hodnoteni sa pristupuje k rozhodnutiu ci
pokracovat v navrhovanej akcii. Klucovou otazkou je, ze kto
rozhoduje? V USA o tom rozhoduje organ, ktory pripravuje EIA.
U inych systemov moze byt rozhodnutie dane environmentalnou
organizaciou alebo instituciou, ktora financuje aktivitu.
Rozhodnutie moze ulozit podmienky navrhovatelovi projektu
pozadujuc od neho napr.specificke opatrenia na zmiernenie
ucinkov.
NEPA
Po uplynuti casu na pripomienky a nezhody predlozene vyboru
pre environmentalnu kvalitu, organizacia, ktora pripravuje EIA
rozhodne, ci sa ma pokracovat v akcii. V tomto case musi
pripravit stanovisko o rozhodnuti kde musi byt napisane:
l.Ake bolo stanovisko
2.Identifikovat vsetky alternativy a specifikovat, ktora
alternativa je enviromentalne preferovana
3.Vyjadrit, ci vsetky prakticke prostriedky na minimalizaciu skod
boli urcene a ak nie, preco neboli. Ak su v stanovisku
o rozhodnuti vsunute zmiernujuce opatrenia, musia byt
implementovane navrhovatelom projektu a takisto musi byt
podmienena financna stranka akcie.
Ceska republika
Kompetentny organ publikuje vyjadrenie k stavbe, cinnosti
alebo technologii v podobe stanoviska, ktore sa opiera o nazor
experta a o verejnu diskusiu. Ak sa jedna o stavbu, cinnost
alebo aktivitu pre narodnu obranu, kompetentny organ sa musi
poradit s prislusnym vojenskym organom pred publikovanim tohto
stanoviska.
Slovenska republika
Do 3O dni po pripomienkovacej dobe musi posudzujuci organ po
dohode s Ministerstvo ZP pripravit zaverecne stanovisko.
Toto stanovisko je zalozene na sprave o hodnoteni,
pisomnych nazoroch vladnych organov, nevladnych organov
a verejnosti a na zaklade verejnych mitingov. Zaverecne stanovisko
musi obsahovat hodnotenie dosledkov cinnosti, odhad rizik z
nepriaznivych environmentalnych vplyvov a navrhovany rozsah
postprojektovej analyzy. Posudzujuci organ musi dorucit svoje
rozhodnutie navrhovatelovi, kompetentnemu organu, dotknutym
obciam, Ministerstvu ZP a nevladnym organizaciam ak o to
poziadaju.
EC
EC Directive nespecifikuju, ze kto vydava vysledne
rozhodnutie. Avsak vyzaduju, aby kompetentny organ bral do uvahy
informacie ziskane pocas EIA a vsetky nazory vladnych organov
alebo verejnosti, ked sa pristupuje k rozhodnutiu. Kompetentny
organ musi informovat verejnost o rozhodnuti a o vsetkych
podmienkach, ktore boli ulozene navrhovanej aktivite.
Svetova banka
Ak je sprava o hodnoteni uspokojujuca a ak su vyriesene
vsetky otazky, veduci Regionalneho Environmentalneho Oddelenia
vydava formalnu environmentalnu licenciu na projekt. Regionalny
viceprezident moze zacat vyjednavat so ziadatelom o pozicku az
ked je udelena licencia, nie pred tym. V tychto vyjednavaniach su
diskutovane opatrenia na zmiernenie ucinkov, monitorovacie
programy, nepredvidatelne vplyvy, rovnovaha s environmentalnymi
podmienkami a toto vsetko moze byt presunute do dohody o pozicke.
EBRD
Ak vysledna kontrola operacnej komisie rozhodne, ze vsetky
environmentalne problemy spomenute v sprave o hodnoteni boli
dostatocne posudene, moze odporucit schvalenie projektu vykonnej
komisii. Ak je tato komisia spokojna s projektom, moze byt
projekt schvaleny. Dohoda by mala obsahovat body na zabezpecenie
zmiernujucich opatreni a monitorovania. Toto musi zabezpecit
ziadatel o pozicku.
l3. Musi byt vybrana environmentalne najvhodnejsia alternativa?
Vo vacsine pripadov bude jedna z alternativ identifikovanych
v procese EIA vybrana vo vyslednom rozhodnuti. Kym rozhodujuci
organ nevyzaduje, aby bola vybrana environmentalne
najpreferovanejsia alternativa, pozaduje diskusiu o vsetkych
alternativach identifikovanych v EIA a vysvetlenie, preco prave
tato bola vybrana.
NEPA
Prislusny organ musi vo svojom zavaznom stanovisku
identifikovat vsetky alternativy prichadzajuce do uvahy
a specifikovat alternativu alebo alternativy povazovane za
environmentalne preferovane. Nevyzaduje sa od tohto organu, aby
vybral environmentalne preferovanu alternativu, ale musi
vysvetlit dovody pre svoj vyber.
Ceska republika
Nie je tu poziadavka, ze sa musi vybrat environmentalne
najvhodnejsia alternativa alebo, ze sa musi vysvetlit dovod pre
vyber danej alternativy.
Slovenska republika
Nevyzaduje sa od posudzujuceho organu, aby vybral
environmentalne najvhodnejsiu alternativu. Ale musi vysvetlit
dovody pre svoje rozhodnutie vo vyslednom stanovisku.
EC
EC Directive neziadaju kompetentny organ, aby vybral
environmentalne najvhodnejsiu alternativu ale pozaduju od neho,
aby vysvetlil svoje dovody pre dane rozhodnutie iba ak je to
v legislative clenskych statov.
Svetova banka
Svetova banka neziada ziadatelov o pozicku aby zaviedli
environmentalne najvhodnejsiu alternativu.
EBRD
EBRD neziada ziadatelov o pozicku, aby zaviedli
environmentalne najvhodnejsiu alternativu.
l4. Vyzaduje sa monitoring po rozhodnuti?
Monitoring po rozhodnuti je slabou strankou mnohych EIA
rezimov. Vacsina z nich nevyzaduje explicitne ziadny monitoring.
Monitoring je dolezity v pociatocnych stadiach projektu, pocas
ich trvania a po dokonceni projektu. Bez monitoringu nie je mozne
garantovat, ze vsetky podmienky nacrtnute rozhodujucim organom
boli naozaj implementovane navrhovatelom. Monitoring tiez
poskytuje moznost hodnotit presnost predikcie vplyvu a
efektivnost navrhovanych zmiernujucich opatreni a tym tiez
prispieva k navrhu buducich projektov a k zlepseniu buducich EIA.
NEPA
Na zaklade NEPA smernic nie je jasny postoj k monitoringu po
rozhodnuti. Kym vseobecne sa nevyzaduje monitoring, hovori sa
v nich, ze "monitoring by sa mal uplatnit pri aplikacii
zmiernujucich opatreni." Takisto sa hovori, ze prislusne
kompetentne organy by mali dohliadat na monitoring vo vyznamnych
pripadoch a na poziadanie musia zverejnit vysledky relevantneho
monitoringu.
Ceska republika
Na zaklade ceskeho zakona o EIA sa monitoring po rozhodnuti
nevyzaduje.
Slovenska republika
Navrh slovenskeho zakona hovori, ze navrhovatel projektu je
poziadany, aby monitoroval vplyvy na pravidelnej baze a porovnal
sledovane vplyvy s tymi, ktore boli predpovedane v sprave
o hodnoteni. Ak je tu urcita disproporcia medzi predvidanymi
a sledovanymi vplyvmi, musi navrhovatel urobit opatrenia, aby
tieto sledovane vplyvy sa co najviac priblizili predvidanym
vplyvom.
EC
EC Directive nevyzaduju monitoring po rozhodnuti. Ale
ziadaju clenske staty a komisiu o vymenu informacii na zaklade
skusenosti ziskanych pri aplikacii directive a navrhuju urcitu
formu monitoringu po rozhodnuti, ktory by sa mal uskutocnit.
Svetova banka
Do spravy o hodnoteni by mal byt zahrnuty aj plan
monitoringu. Mal by specifikovat typ monitoringu, ktor by ho mal
vykonavat, co by mal stat a ci sa vyzaduje nejake doplnkove
skolenie. Vykone smernice tiez hovoria, ze pozicka je podmienena
implementaciou monitorovacieho programu. Tato podmienka sa uklada
ziadatelovi o pozicku.
EBRD
V stanovisku banky nie je jasny postoj k monitoringu. Pocas
schvalovacieho stadia projektu sa ocakava od sponzorov urcity
monitorovaci program a ocakava sa od sponzorov, ze predlozia
spravu, ze ci sa na zaklade monitoringu zhoduje dany projekt
s normami banky. Avsak banka sama zistuje prostrednictvom svojho
monitoringu, ci tieto normy neboli prekrocene. Banka moze zmrazit
vydaj penazi a informovat patricne organy vratane inych
institucii poskytujucich pozicku.
l5. Ucast verejnosti
Ziadny iny aspekt EIA procesu nie je tak dolezity ako ucast
verejnosti. Proces, ktory je otvoreny verejnosti a zodpovedny
vzhladom k danym poziadavkam verejnosti je uspesny v tom, ze
ziskava rozne stanoviska, naraza na klucove problemy a otazky
a zabezpecuje, ze vysledok bude vyhovovat aj navrhovatelovi aj
obci. Verejnost by mala byt vclenena do kazdeho EIA procesu, ale
najdolezitejsia ucast verejnosti je v stadiu rozsahu hodnotenia
a vysledneho rozhodnutia. Je velmi potrebna, aby bola verejnost
plne informovana a aby mala moznost plneho vypocutia svojich
nazorov. Tak isto musi mat moznost vyzvat uskutocnenie EIA ak si
mysli, ze predosle EIA nedosiahlo svoje ciele.
NEPA
Kedy by mali byt obcania informovani o projekte? Od
prislusnych kompetentnych organov sa neziada, aby informovali
obcanov o projekte az do skoncenia zistovacieho konania. Ak chcu
pripravit spravu o hodnoteni, potom musia publikovat oznamenie
o zamere este pred rozsahom hodnotenia. Ak sa prislusny organ
rozhodne po zistovacom konani nepripravovat spravu o hodnoteni,
musi o tom informovat verejnost.
Mozu sa obcania zucastnit rozsahu hodnotenia? Podla NEPA je
rozsah hodnotenia otvoreny verejnosti.
Maju obcania pristup k podkladovym informaciam? Pretoze
proces rozsahu hodnotenia je otvoreny verejnosti, verejnost ma
pristup k podkladovym materialom, ktore sa beru do uvahy pocas
tohto procesu. Verejnost ma tiez pristup k vsetkym informaciam,
ziskanym pocas priebehu EIA a vclenenym do navrhu vyslednej
spravy o hodnoteni, ako aj k vsetkym pripomienkam.
Maju obcania pristup k sprave o hodnoteni? Prislusny organ
je povinny distribuovat prvotny a vysledny navrh spravy
o hodnoteni kazdej osobe alebo organizacii na poziadanie.
Mozu obcania predlozit svoje pisomne pripomienky k projektu?
Po priprave spravy o hodnoteni a pred pripravou vyslednej spravy
si musi organ vyziadat pripomienky od verejnosti. Musia pockat
aspon 3O dni pred vyslednym rozhodnutim o navrhu. Pocas tejto
doby moze verejnost predlozit pisomne pripomienky k sprave.
Musi odpovedat prislusny organ alebo navrhovatel projektu na
dane pripomienky? Organ musi odpovedat na pripomienky:
l.modifikaciou alternativ
2.hodnotenim a rozvojom novych alternativ
3.doplnenim, zlepsenim alebo modifikovanim analyz
4.opravami faktov
5.vysvetlenim preco ich pripomienky neopravnuju k dalsej
odpovedi.
Je tu verejny miting? Organ by mal organizovat alebo
sponzorovat verejne mitingy pri vyskyte podstatnych kontraverzii
alebo verejneho zaujmu o organizovanie mitingu.
Su obcania jednym z faktorov dovodu pre dane rozhodnutie? Vo
svojom rozhodujucom stanovisku musi organ vysvetlit svoje
rozhodnutie, identifikovat vsetky alternativy o ktorych sa
uvazovalo a specifikovat environmentalne preferovanu alternativu.
Organ musi identifikovat a diskutovat o vsetkych faktoroch, ktore
zavazia pri rozhodovani a vysvetlit ako ovplyvnia tieto faktory
rozhodnutie.
Kedy by mali obcania dostat tu informaciu? Stanovisko
o rozhodnuti musi byt pripravene a zverejnene v case rozhodnutia
/nie skor ako do 3O dni po publikovani spravy o hodnoteni.
Mozu obcania vyzvat organ k adekvatnosti EIA? Problemy,
ktore nie su vyriesene prostrednictvom pripomienok a odpovedi,
mozu byt dane na sud /a v niektorych pripadoch su predlozene
CEQ/. Pravne vyzvy sa stali vyznamnymi prostriedkami obcanov aby
posilnili vyznam NEPA. Tzv.U.S.Supreme COURT vsak limitoval
dovody pre vyzvu EIA na proceduralne otazky. Ked prislusne organy
dodrzuju postupy NEPA, sud je k nim zhovievavy.
Ceska republika
Kedy musia byt obcania informovani o projekte? Na zaklade
ceskeho zakona musia obcania dostat oznamenie.
Mozu sa obcania zucastnit procesu hodnotenia?
Cesky zakon neposkytuje tuto moznost.
Maju obcania pristup k podkladovym informaciam? Cesky zakon
nevyzaduje, aby boli obcanom poskytnute akekolvek informacie,
ktore nie su v sprave o hodnoteni.
Maju obcania pristup k sprave o hodnoteni? Behom 5 dni od
ziskania spravy o hodnoteni musia dotknute obce oznamit kedy
a kde moze verejnost preskumat a skopirovat spravu. Tato sprava
musi byt dostupna pre obcanov po dobu najmenej 3O dni.
Mozu odovzdat obcania svoje pisomne pripomienky k projektu?
Obcania mozu predlozit svoj nazor dotknutej obci a ta musi poslat
tento nazor spolu so svojim nazorom kompetentnemu organu do l4
dni po uplynuti 3O dnovejh lehoty na preskumanie.
Musi organ alebo navrhovatel projektu odpovedat na tieto
pripomienky? Nevyzaduje sa ani od organu ani od navrhovatela aby
odpovedal na nazor verejnosti. Avsak nazor verejnosti musi byt
brany do uvahy expertom, ktory pripravuje stanovisko k sprave
o hodnoteni /nazor experta/.
Existuje tu verejny miting? Do jedneho mesiaca po vyjadreni
nazoru experta sa musi zorganizovat verejna diskusia o nazore
experta, o nazore verejnosti a onazoroch dotknutych obci
a prislusnych organov statnej spravy. Experti a obcania, ktori
mozu prezentovat vyznamne informacie ohladom projektu mozu byt
tiez pozvani.
Su obcania jednym z faktorov dovodov pre dane stanovisko?
Po verejnej diskusii musi kompetentny organ vydat stanovisko
navrhovanu alternativu a navrhovane podmienky,
ktore by mali byt ulozene navrhovatelovi projektu. Stanovisko
musi identifikovat, kto pripravil spravu EIA, kto pripravil nazor
experta a vysledky verejnej diskusie. Kompetentny organ nie je
povinny vysvetlit dovody pre svoje rozhodnutie.
Kedy by mali obcania dostat tieto informacie? Zakon
nespecifikuje kedy musi kompetentny organ vydat stanovisko.
Mozu obcania vyzyvat k adekvatnosti EIA? Nie je to
nariadenie v tomto zmysle. Avsak moze byt, ze tato vyzva bude
mozna na zaklade inych nariadeni ceskeho pravneho systemu.
Slovenska republika
Kedy musia byt obcania informovani o projekte? Do lO dni po
oznameni navrhovaneho projektu musia dotknute obce informovat
verejnost a spristupnit verejnosti toto oznamenie.
Mozu sa obcania zucastnit procesu rozsahu hodnotenia?
Obcanom nie je dovolene priamo participovat na procese rozsahu
hodnotenia. Pocas tohto procesu musia byt brane do uvahy
pripomienky verejnosti ako odpoved na oznamenie o uskutocneni
zameru.
Maju obcania pristup k podkladovym informaciam ? Niekolko
podkladovych informacii je obsiahnutych v oznameni. Verejnost je
tiez informovana navrhovatelom projektu o rozsahu posudzovania
a casovom plane EIA.
Maju obcania pristup k sprave o hodnoteni. Do lO dni od
dorucenia spravy musia dotknute obce informovat verejnost
a spristupnit tuto spravu po dobu 3O dni.
Mozu obcania predlozit svoje pisomne pripomienky k projektu?
Obcania mozu dorucit pisomne pripomienky posudzujucemu organu do
4 mesiacov od publikacie zaverecneho vypisu zo spravy
o hodnoteni.
Musi organ alebo navrhovatel projektu odpovedat na tieto
poznamky? Vysledne stanovisko musi brat do uvahy pripomienky
verejnosti ale nie je tu poziadavka, ze v stanovisku musi byt
specificka odpoved na pripomienky verejnosti.
Je tu verejny miting? Dotknuta obec musi zorganizovat
verejny miting v spolupraci s navrhovatelom do 3O dni.
Posudzujuci organ, kompetentny organ a Ministerstvo pre ZP musia
byt pozvani. Obec v spolupraci s navrhovatelom musi vypracovat
spravu o mitingu pre posudzujuci organ do 3O dni.
Su obcania jednym z faktorov pre dovody daneho stanoviska?
/priloha c.3/.
Kedy mozu obcania dostat tieto informacie? Do lO dni od
dorucenia stanoviska musi dotknuta obec zverejnit toto
stanovisko.
Mozu obcania vyzyvat adekvatnost EIA? Neexistuje nariadenie
v tomto smere. Ale moze byt, ze obcania mozu vyzvat
k adekvatnosti na zaklade inych nariadeni slovenskeho pravneho
systemu.
EC
Kedy maju byt obcania informovani o projekte? Obcania musia
byt informovani o kazdom navrhu projektu, ktory si vyzaduje EIA.
Avsak casove rozpatie tohto oznamenia je ponechane na rozhodnutie
clenskych statov.
Mozu sa obcania zucastnit procesu rozsahu hodnotenia? Toto
je ponechane na rozhodnutie clenskych statov.
Maju obcania pristup k podkladovym informaciam? Obcanom je
umoznene iba dostat informacie poskytnute clenskym statom
navrhovatelom projektu ako cast spavy o hodnoteni.
Maju obcania pristup k sprave o hodnoteni? Obcanom je
umoznene dostat celu spravu EIA.
Mozu obcania predlozit pisomne pripomienky k projektu?
Verejnost musi mat moznost vyjadrit svoj nazor pred tym, ako sa
zacne s projektom. To, ze akym sposobom sa tieto nazory
predkladaju, je v kompetencii clenskych statov.
Musi prislusny organ alebo navrhovatel projektu odpovedat
na tieto pripomienky? Smernice nepozaduju od organu ani
od navrhovatela, aby odpovedal na tieto pripomienky verejnosti.
Je tu verejny miting? To je ponechane na rozhodnutie
clenskych statov.
Su obcania jednym z faktorov pre dovody daneho rozhodnutia?
Clenske staty iba pozaduju informovanost verejnosti ako dovod
pre rozhodnutie, ak je toto obsiahnute v legislativnych
poziadavkach clenskych statov.
Kedy maju obcania dostat tuto informaciu? To je ponechane na
rozhodnutie clenskych statov.
Mozu obcania vyzyvat k adekvatnosti EIA? To je ponechane na
rozhodnutie clenskych statov.
Svetova banka
Kedy musia byt obcania informovani o projekte? Banka
doporucuje ziadatelovi, aby konzultoval svoj projekt s dotknutymi
skupinami a nevladnymi organizaciami hned po zistovacom konani.
Mozu sa obcania zucastnit procesu hodnotenia? Postupy
svetovej banky nevyzaduju, aby ziadatel vclenil obcanov
a nevladne organizacie do procesu rozsahu hodnotenia.
Maju obcania pristup k podkladovym informaciam? Informacie
poskytovane obcanom a nevladnym organizaciam su trochu
limitovane, v pociatocnom stadiu pozostavaju len zo strucneho
obsahu opisu a cielov projektu..
Maju obcania pristup k sprave o hodnoteni? Banka odporuca
ziadatelovi aby spristupnil spravu o hodnoteni verejnosti na
vhodnom mieste pre dotknute skupiny a nevladne organizacie.
Mozu obcania predlozit pisomne pripomienky k projektu? Banka
odporuca ziadatelovi, aby ziskal pripomienky od dotknutych skupin
a nevladnych organizacii.
Musi prislusny organ, alebo navrhovatel odpovedat na tieto
pripomienky? Banka nevyzaduje od ziadatela, aby odpovedal na
pripomienky obcanov.
Je tu verejny miting? Operacne smernice EIA tejto banky
ziadaju konzultacie s postihnutymi skupinami a nevladnymi
organizaciami ale nie presne v zmysle mitingu.
Su obcania jednym z faktorov pre dovod daneho rozhodnutia?
Banka nema smernice na to, aby bola verejnost informovana
o rozhodnuti.
Mozu obcania vyzyvat k adekvatnosti EIA? Nie su tu smernice
v tomto smere.
EBRD
Kedy musi byt verejnost informovana o projekte? Pre projekty
kategorie A musi sponzor projektu informovat verejnost a nevladne
organizacie o povahe projektu hned potom, co presiel projekt
stupnou reviziou.
Mozu sa obcania zucastnit na procese rozsahu posudzovania?
Banka odporuca, aby verejnost mala moznost vyjadrit svoje
problemy pocas tohto procesu.
Maju obcania pristup k podkladovym informaciam? Zalezi to od
pripadu k pripadu.
Maju obcania pristup k sprave o hodnoteni? Banka ziada
sponzora projektu, aby spristupnil verejnosti spravu o hodnoteni
v zhode s narodnou legislativou danej krajiny.
Mozu obcania predlozit pisomne pripomienky k projektu?
Ziadatel o pozicku by mal dostat a brat do uvahy pripomienky
verejnosti.
Musi prislusny organ, alebo navrhovatel projektu odpovedat na
tieto pripomienky? Banka neziada ziadatela odpovedat na tieto
pripomienky.
Usporaduva verejny nmiting? Nie je tu taka poziadavka.
Su obcania jednym z faktorov pre dovody daneho rozhodnutia.
Nie su tu smernice v tomto smere.
Mozu obcania vyzyvat k adekvatnosti EIA. Nie su tu
propozicie v tomto smere.
Vysvetlivky
1 V prilohe c.1 je zoznam stavieb, cinnosti a technologii,
ktore su posudzovane v ramci kompetencie MZP. V prilohe c. 2 je
zoznam stavieb cinnosti a technologii, ktore su posudzovane
v ramci kompetencie okresnych uradov.
2 Directive definuju projekt ako "vykon stavebnych prac alebo
inych instalacii a schem" a ine zasahy do prirodneho prostredia
a krajiny vratane tych zasahov, ktore zahrnaju tazbu nerastnych
surovin.
3 Ak je projekt vyluceny, clenske staty su povinne o tom
informovat Radu a verejnost a vysvetlit dovody takehoto kroku.
4 Medzinarodne financne zdruzenie, zlozka cez ktory
Svetova banka hradi sukromne projekty ma svoje vlastne postupy
EIA, ktore sa tychto projektov tykaju.
5 Niektore priklady projektov, ktore vyzaduju EIA: priehrady
a nadrze, lesna produkcia, priemyselne podniky, velkoplosne
zavlazovanie, kontrola povodni, tazba nerastnych surovin, stavby
pristavov a letisk, odstranovanie pody, novy rozvoj uzemia,
presidlovanie a vsetky projekty, ktore maju vplyv na cloveka,
vyvoj koryt riek, vystavba tepelnych a vodnych elektrarni,
doprava, vyuzivanie pesticidov alebo inych nebezpecnych a/alebo
toxickych materialov.
6 "Vynimka kategorie" je kategoria akcii, ktore nemaju
samostatny alebo kumulativny efekt na ZP vzhladom na smernice
NEPA
7 Napr. maly agro-priemysel, elektricke vedenie,
vodohospodarstvo a namornictvo, zavlazovanie v malom rozsahu,
obnovitelna energia, turistika, etc...
8 Cinnosti su spojene ak: jedna akcia automaticky spusta
druhu, ktora podlieha EIA
akcia nemoze pokrocit dopredu,
kym sa neuskutocni ina akcia predtym alebo v tom iston case
ak su navzajom zavisle casti
jednej vacsej akcie
9 Kumulativne cinnosti su tie, ktore maju spolu s inymi
navrhovanymi akciami predvidatelne kumulativne vplyvy
10 Podobne cinnosti su tie, ktore maju predvidatelne podobne
vplyvy ako ine navrhovane cinnosti a tato podobnost poskytuje
zaklad pre hodnotenie ich environmentalnych dosledkov, ako napr.
spolocny casovy rozvrh, alebo geografia
11 Tato poziadavka sa netyka len navrhov vyzadujucich EIS, ale aj
vsetkych navrhov obsahujucich potencialne konflikty o vyuzivani
prirodnych zdrojov.
Navrat na publikaciu
|