Navrat na publikaciu POSUDZOVANIE VPLYVOV NA ZIVOTNE PROSTREDIE E. Preskumanie participacie verejnosti v specifickom kontexte jednotlivych krajin Podobne ako v zaverecnom zasadnuti o EIA, ucastnici sa rozdelili do troch podskupin, aby rozdiskutovali,skryty zmysel participacie verejnosti v kazdej z cielovych krajin. Diskusia sa viedla na zaklade troch otazok: (1) Ake, ak nejake , formy participacie verejnosti by boli vhodne vo vasej krajine? (2) Ake ciele by bolo mozne zvysit tymito formami participacie verjnosti? (3) Ake su institucionalne a politicke bariery prekazajuce realizacii tychto foriem participacie? Mali by byt prekonane? Ak, ano, ako? Po zasadnuti tychto podskupin, hovorca za kazdu skupinu referoval pre ucastnikov celeho zasadnutia. 1. CSFR Cesko - slovenska skupina bola presvedcena, ze cely pravny system by bol prospesnejsi, ak by bol otvoreny pre vacsiu participaciu verejnosti. Ziaduce formy participacie verejnosti zahrnovali vyuzitie EIA procesu na zvysenie zainteresovania verejnosti a vytvorenie specialneho centra pre konzultovanie participacie verejnosti a konfliktne rozhodnutia. Skupina prisla k uzaveru, ze administrativny rozhodovaci proces musi byt tiez oprety o vacsiu verejnu podorbnu previerku. Hlavne ciele, ktore by sa mali participaciou verejnosti zvysit, su vyvolat vedomie a zaujem verejnosti o ekologicke otazky a podporovat vacsiu doveru, ze vlada sluzi zaujmom verejnosti. Existuje niekolko barier na zvysenie participacie verejnosti v CSFR, referovala skupina. Najvacsou barierou je siroka bnezamestnanost a upadajuca ekonomika, obcania sa menej zaujimaju o environmentalne problemy, nez sa zaujimali v obdobi revolucie. Pred dvomi rokmi, prieskumy verejnej mienky ukazali, ze 95 % verejnosti si myslelo, ze zivotne prostredie je prvorady zaujem statu, zatial co dnes si to mysli uz len 5 %. Napriek tymto cislam sa zda, ze participacia verejnosti zacina rast od korena, ako poznamenava jedna ucastnicka zo svojich skusenosti z maleho slovenskeho mesta. Neexistuju jednoduche odpovede na problem povzbudenia participacie verejnosti v CSFR, povedala skupina. Prave teraz, krajina potrebuje cas a trpezlivost. 2. Madarsko Madarska skupina referovala, ze v Mdarsku by boli ziaduce siroke formy participacie verejnosti, tak ako su tieto v platnosti v USA a Holandsku. Hlavny problem je, ze obycajny obcan jednoducho nema cas a energiu na to, aby sa zainteresoval na environmentalnych zalezitostiach. Mnohi pracuju 14 hodin denne, aby prezili., povedal clen skupiny. Navyse, verejnost v Madarsku nie je velkym privrzencom ochrany zivotneho prostredia. Ak vezmeme do uvahy tieto fakty, skupina bola presvedcena, ze environmentalne NGO mozu byt v najlepsej pozicii, aby ovplyvnili tvorbu rozhodnuti. Madarski clenoovia skupiny oznamili, ze Madarsko uz ma uspesne referendum, kde verejnost moze zozbierat podpisy a potlacit pripad k zavaznemu verejnemu hlasovaniu. Pocas debaty o vodnom diele Nagymaros, bolo napr. zozbieranych 14O.000 podpisov. Cez pozornost masmedii tieto podpisy vyznamne ovplyvnili rozhodnutie vlady o vodnom diele. Hlavne ciele skupiny tykajuce sa participacie verejnosti v Madarsku su podobne s tymi, ktore su platne v zapadnych krajinach, ale s vacsim dorazom na vzdelavanie verejnosti o environmentaalnych zalezitostiach. Clenovia skupiny tiez poukazali na to, ze dovera vo vladu je narusena a ze dolezitym cielom zainteresovanosti verejnosti je znovu tuto doveru ziskat. Signifikantnou barierou vyssej participacie verejnosti je sucasne politicke ovzdusie v krajine. Aj vladnuce aj opozicne strany su orientovane na ekonomicky rast a menej sa zaujimaju o environmentalne problemy. SWkupina bola presvedcena, ze participacie verejnosti v environmentalnej oblasti moze predstavovat dobry priklad pre ine oblasti vladneho rozhodovania. V sucasnosti, environmentalny vybor v parlamente je jediny vybor, ktory dovoluje participaciu verejnosti. Skupina prisla k uzaveru, ze je nevyhnutne instituovat formy participacie vererejnosti radsej teraz, nez o desat rokov. V skutocnosti, vsak niektori clenovia skupiny pocitovali, ze priestor prilezitosti instituovania konstruktivnych foriem participacie verejnosti sa prave zacina zmensovat. 3. Polsko Podskupina prce Polsko identifikovala ziaduce formy partgicipacie verejnosti. Skupina obhajovala verejne hiringy pre environmentalne citlive rozhodnutia a pravo verejneho pristupu k informaciam o prostredi. Navyse, clenovia skupiny navrhli, ze obyvatelom by malo byt deane pravo kontrolovat stav vybavenosti. Tiez by bolo ziaduce referendum pre kontraverzne projety. Skupina pripomenula, ze NGO by mali dostat postavenie, aby mohli vniest environmentalne sudne spory a pristupy k masmediam. Pri diskutovani cielov participacie verejnosti skupina identifikovala mozny konflikt medzi hodnotou demokracie a hodnotou environmentalnej kvality. Hoci participacia verejnosti podporuje demokraciu, moze nmat tiez negativny vplyv na environmentalnu ochranu, pretoze mnoho clenov polskej spolocnosti sa viac zaujima o ich bezprostredny ekonomicky stav, nez o ciele environmentalnej politiky. Navrat na publikaciu POSUDZOVANIE VPLYVOV NA ZIVOTNE PROSTREDIE